Rozsudok – Poistenie – Ochrana osobnosti ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118362396
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118362396.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XX, D. D., 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. XX, D. D., 3/ B. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom F. G. XX, D. D., všetci zastúpení: H. – C. I. J. K., so sídlom K. L. G. XX, D. – M. B.,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. E. I.. L. N. O., P. XX, D., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: A. M.
& E. K., so sídlom P. XX, D., IČO: XX XXX XXX, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov 1/,
2/, 3/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 08.
12. 2022, v znení dopĺňacieho rozsudku sp. zn. 14C/81/2018 zo dňa 26. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 6.400,-Eur,
žalobcovi 2/ sumu 8.000,-Eur a žalobkyni 3/ sumu 16.000,-Eur do troch dní.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Vo výroku o náhrade trov konania na súde prvej inštancie rozsudok okresného súdu mení tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov 1/ až 3/ náhradu v rozsahu 100% z prisúdenej sumy

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100% z prisúdenej sumy do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/
rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000,- Eur, žalobcovi v 2/ rade náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 8.000,- Eur, žalobkyni v 3/ rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- Eur, to všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom žalobu vo zvyšku zamietol.

2. Žalobcovia sa žalobou domáhali peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená
v dôsledku dopravnej nehody dňa 06.01.2016, pri ktorej bol usmrtený A. B., od žalovaného ako
poisťovateľa motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená. Za tento skutok bol vodič C.
D. rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/54/2016 odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 6 mesiacov. K. A. B. bola spôsobená žalobcom v 1/ a 2/

rade – synovia poškodeného, žalobkyni v 3/ rade – manželka poškodeného, nenapraviteľná citová ujma
spočívajúca v strate otca a manžela. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňoval žalobca 1/ v
sume 20.000,- Eur (neskôr 15.000,- Eur) a žalobca v 2/ rade v sume 15.000,- Eur (neskôr 20.000,- Eur)
a žalobkyňa v 3/ rade v sume 30.000,- Eur.3.1. Okresný súd zistil, že C. D. dňa 06.01.2016 v čase okolo 16.50 hod. na štvorpruhovej ceste
č. I/59 v okrese Banská Bystrica, v smere Donovaly do Banskej Bystrice viedol v ľavom jazdnom

pruhu osobné motorové vozidlo značky P. K. tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy v tom čase večernou
dobou zhoršeným rozhľadovým pomerom, v dôsledku čoho nebol schopný zastaviť svoje vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad a primerane tak zareagovať na chodca A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
prechádzal cez vozovku z pohľadu vodiča zľava doprava v odeve bez reflexných prvkov, ovplyvnený
alkoholom (3,07 g/kg alkoholu v krvi), šikmou chôdzou vo vzdialenosti cca 4,3 m za priechodom pre

chodcov, ktorý bol riadne označený a narazil do neho ľavou prednou časťou svojho vozidla, pričom pri
dopravnej nehode A. B. utrpel úrazovo-krvácavý šok pri viacerých zlomeninách chrbtice s pomliaždením
mozgového kmeňa a krčnej miechy, zlomeninách rebier a pravej dolnej končatiny, ktorým zraneniam
po prevoze do nemocnice dňa 06.01.2016 v čase o 18.35 hod. podľahol. Týmto nedbanlivostným
konaním C. D. naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.zák., za čo
bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/54/2016 z 21. 11. 2016 uznaný vinným na

trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom v trvaní 18 mesiacov a zároveň mu
bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 6 mesiacov.
3.2. Zo znaleckého posudku č. 12/2016 vyhotoveného znalcom Dipl. N. N. Q. odbor doprava cestná,
strojárstvo zo dňa 07.03.2016 bolo zistené, že k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom a chodcom
došlo v úseku so zhoršenými svetelnými podmienkami (večerná doba, mokrá vozovka, odev chodca

bez reflexných prvkov), pričom miesto zrážky sa nachádzalo v koridore pohybu osobného motorového
vozidla za vodorovným označením priechodu pre chodcov. Osobné motorové vozidlo sa
v danom úseku pohybovalo rýchlosťou, ktorá mohla byť v úrovni povolenej rýchlosti, ale súčasne vyššia
ako rýchlosť primeraná rozhľadu. Chodec pohybujúci sa rýchlou chôdzou zodpovedajúcou pohybu
ovplyvneného požitím alkoholu prechádzal komunikáciu šikmo a vstúpil do nej v čase, keď mal všetky

predpoklady vidieť svetlomety osobného motorového vozidla. K zrážke s chodcom došlo s nebrzdeným
osobným motorovým vozidlom. Za technickú príčinu dopravnej nehody je možné považovať nevhodný
spôsob prechádzania komunikácie chodcom v odeve bez reflexných prvkov mimo vyznačeného
priechodu pre chodcov, nevhodná technika jazdy vodiča posudzovaná vo vzťahu k rýchlosti osobného
motorového vozidla, ktorá bola vyššia ako rýchlosť primeraná rozhľadu, nevhodná technika jazdy vodiča

osobného motorového vozidla posudzovaná vo vzťahu k jazde v ľavom jazdnom pruhu. G. A. B. sa
pohyboval zľava doprava z pohľadu vodiča osobného motorového vozidla, šikmý pohyb chodca mimo
vodorovného značenia priechodu pre chodcov je reálny aj vo vzťahu, kde mohol vstúpiť do vozovky,
t.j. chodník z obytnej zástavby naľavo (uvažované v smere pohybu osobného motorového vozidla),
prípadne z miesta autobusovej zastávky. Pohyboval sa cez komunikáciu mimo vyznačeného priechodu

pre chodcov v čase keď svetlomety osobného motorového vozidla muselo byť vidieť.
3.3. Zo znaleckého posudku por. č. 1/2016 vyhotoveného znalcami B. H. J. a B. N. J., E. zo dňa
05.02.2016 vo veci úmrtia A. B. bolo zistené, že ide o smrť násilnú, ku ktorej došlo v priamej príčinnej
a časovej súvislosti s dopravným úrazom, na ktorom mal účasť ako chodec pri kolízii s osobným
motorovým vozidlom, pričom zomrelý bol pod vplyvom alkoholu. Koncentrácia alkoholu v krvi je 3,07 g/

kg a v moči 3,22 g/kg alkoholu, čo svedčí, že zomrelý bol v čase smrti ovplyvnený alkoholom čo možno
zo súdnolekárskeho pohľadu označiť ako stav ťažkého stupňa opitosti hraničiacim s otravou alkoholom.

4.1. Súd vyhodnotil námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a mal za to, že pri povinnom
zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla požadovať buď od škodcu alebo od poisťovateľa. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy môže žalobca uplatňovať aj od obidvoch naraz, alebo iba voči jednému z nich.
4.2. V prípade, že si žalobcovia uplatnili svoj nárok proti poisťovni, ide o právo založené zákonom
č. 381/2001 Z.z. v § 15. Pasívna legitimácia poisťovne je daná tým, že je poistiteľom, u ktorého mal
prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, poistenú zodpovednosť

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch jej vyplýva z § 15 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a to s prihliadnutím
na účel tohto zákona a zmysel uvedeného typu poistenia. Pojem škoda, ktorý je použitý v zákone č.
381/2001 Z.z. sa vykladá extenzívne v tom zmysle, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu nemajetkovej
ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a síce do práva na súkromný a rodinný život

spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke motorového vozidla.5.1. Ďalej sa okresný súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Nestotožnil sa s tvrdením
žalovaného, že nie je žiadny legitímny dôvod na to, aby sa nárok (nemajetková ujma) ako škoda
premlčiaval v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

5.2. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Pri uplatnenom práve na úhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v peniazoch počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu
podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému
zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba,

teda začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv.
5.3. K zásahu do osobnostnej sféry došlo dopravnou nehodou dňa 06.01.2016, ktorej následkom bolo
usmrtenie otca a manžela žalobcov, kedy nasledujúci deň začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba. V čase, kedy došla žaloba na súd, táto trojročná premlčacia doba ešte plynula, lebo posledný deň
všeobecnej trojročnej lehoty na podanie žaloby bol 07.01.2019. Keďže žaloba bola na súde podaná 05.

11. 2018, nárok nie je premlčaný.

6.1. Pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia podľa § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka súd vychádza zo skutkového stavu, musí uviesť konkrétne preskúmateľné hľadiská, pričom
maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať, je ohraničená len výškou

žalobou požadovaného peňažného zadosťučinenia.
6.2. Náhrada nemajetkovej ujmy (nemateriálnej škody) má primárne funkciu satisfakčnú, t.j. primerane
s ohľadom na všetky okolnosti vyvážiť alebo zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu,
pretože nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vzhľadom na jej povahu ani
nedá odškodniť a jej rozsah nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Zodpovednosť za zásah do

osobnostných práv je objektívneho charakteru, čo má základ v tom, že vzniknutá ujma je rovnako
závažná bez ohľadu na to, či pôvodca zásahu konal zavinenie alebo nie. Subjektívny prvok zavinenia
má potom význam pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v rámci zohľadnenia okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.
6.3. Z judikatúry súdov vyplýva, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou príbuzného

majú blízke osoby v prvom stupni (rodičia, manžel alebo druh, deti), iné osoby s podmienkou
preukázaného blízkeho vzťahu a to najmä osoby v druhom stupni príbuzenstva (súrodenci) spravidla
za predpokladu pretrvávajúceho spolužitia v spoločnej domácnosti v čase smrti, ktoré z tohto dôvodu
majú bližší kontakt s osobou, ktorá zomrela. Rozhodnutia o výške náhrady nemajetkovej ujmy sú rôzne,
avšak v prípadoch smrti príbuzného spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou z nedbanlivosti (ako

tomu bolo v tomto prípade), výška náhrady nemajetkovej ujmy pre rodičov býva stanovená v rozpätí od
8.000,- Eur do 25.000,- Eur a pre súrodencov v rozpätí od 2.000,- Eur do 15.000,- Eur.
6.4. Okresný súd mal preukázané, že u žalobcov 1/, 2/ rade smrť ich otca a v prípade žalobkyne v 3/
rade manžela, pre nich znamenala neopísateľnú stratu, keďže svoj voľný čas spolu trávili ako rodina.
Rovnako zomrelý spolu so žalobcom v 2/ rade vykonávali rôzne práce okolo domu a taktiež zomrelý

spolu so žalobkyňou v 3/ rade zdieľal náklady na domácnosť. Žalobkyňa v 3/ rade určitý čas musela
užívať lieky na utíšenie bolesti zo straty manžela, mala problémy so spánkom a nevie sa so stratou
vysporiadať. Tiež sa jej znížil rodinný rozpočet, keď dôchodok zomrelého bol 400,- Eur a teraz poberá
vdovský dôchodok 117,- Eur.
6.5. Citová ujma sa nie vždy dá preukázať úplne detailne najmä preto, že ide o stav, ktorý je ťažko

opísať, ako vyplýva aj z výpovedi žalobcov 1/ až 3/. Vzniknuté následky však možno kvalifikovať ako
štandardné (obvyklé) a potom ako následky, ktoré majú závažnejší dopad na zdravie (vážne psychické
traumy, iné zdravotné následky), príp. trvalý vplyv na stratu pracovnej a spoločenskej uplatniteľnosti.
Intenzívnejšie a závažnejšie následky vznikajú tiež v prípade komplikovanejších vzťahov individuálnych
prípadov

7.1. Pre žalobcov 1/ až 3/ ako najbližších príbuzných v prvom stupni príbuzenstva by takáto základná
hodnota jednorazového odčinenia duševných útrap plynúcich z narušeného rodinného a sociálneho
vzťahu k ich otcovi a manželovi charakterizovaného úzkou väzbou a intenzívnym citovým putom, avšak
bez následkov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako ťažšie než štandardné. Z toho dôvodu považoval

okresný súd za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku smrti otca a
manžela A. B. pre žalobcu v 1/ rade 6.000,- Eur, pre žalobcu v 2/ rade 8.000,- Eur a pre žalobkyňu v
3/ rade 12.000,- Eur, spolu v sume 26.000,- Eur.7.2. Okresný súd zohľadnil, že na vzniku škody sa podieľalo aj konanie poškodeného, a preto nebol súd
pri posúdení spoluzavinenia poškodeného výrokom o vine páchateľa viazaný. Okolnosť spoluzavinenia
poškodeného bolo potrebné zohľadniť pri určení výšky náhrady škody stanovením vzájomného pomeru

zodpovednosti na vzniknutom následku a to aj vtedy, ak škodca bol odsúdený trestným rozsudkom.
Aj u poškodeného možno vziať do úvahy také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku
škody, teda také konanie, ktoré je vo vzťahu príčinnej súvislosti so vznikom škody alebo následným
zväčšením jej rozsahu. Aj v prípade nemajetkovej ujmy sa pre určenie subjektu zodpovedného za
zásah do osobnostných práv podľa § 853 Občianskeho zákonníka analogicky použijú ustanovenia

upravujúce zodpovednosť za škodu najmä § 420 ods. 2 a § 427 Občianskeho zákonníka. Tak isto
v prípade spoluzavinenia prichádza do úvahy aj v prípade nemajetkovej ujmy analogické použitie § 441
Občianskeho zákonníka., rovnako ako aj pri všetkých ďalších nárokoch na náhradu škody, hoci nie sú
upravené Občianskym zákonníkom.
7.3. Nebohý A. B. prechádzal v úseku so zhoršenými svetelnými podmienkami, vo večerných hodinách,
vozovka bola mokrá a jeho odev bol bez reflexných prvkov, pričom stav alkoholického ovplyvnenia

menovaného zo súdno - lekárskeho pohľadu zodpovedal stavu ťažkého stupňa opitosti. Cez vozovku
prechádzal šikmo približne 4,3 m za priechodom pre chodcov. S poukazom na to, že bol značne
pod vplyvom alkoholu si sám zavinil, že v prípade akejkoľvek náhodnej kolízie jeho reakcie na danú
prebiehajúcu situáciu nemohli byť také, ako u človeka, ktorý nebol pod vplyvom alkoholu a teda je
tu pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že nebohý A. B. nedostatočne vyhodnotil situáciu, prípadne

vzdialenosť prichádzajúceho motorového vozidla, na základe čoho došlo k fyzickému stretu s osobným
motorovým vozidlom. S poukazom na nevhodnú techniku jazdy vodiča - C. D. vyplývajúceho zo záveru
znaleckého posudku č. 12/2016, súd určil mieru spoluzavinenia na 40 % u C. D. a 60 % u A. B..

8.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 13 ods. 1 až 3, § 16, § 427 ods. 1, § 428, § 429, §

441, § 442 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, ods. 3, § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
8.2. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %, čo odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali od
žalovaného zaplatenia sumy 65.000,- Eur a boli úspešní v sume 26.000,- Eur, čo predstavuje úspech

žalobcov v rozsahu 40 %. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a teda úspech žalovaného predstavuje 60 %.
Žalovaný mal vo veci väčší úspech a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu (60 % - 40 %) má voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

9.1. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ včas podané odvolanie odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b) f), h) CSP,

tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
9.2. Namietali stanovenie miery spoluzavinenia vzniku škody poškodeným, čo súd odôvodil tým, že

ako dôsledok dopravnej nehody mohol vodič C. D. priamo zaviniť len ublíženie na zdraví v ľahšej
forme, prípadne ťažkú ujmu na zdraví, bez smrteľného následku, ktorému svojím konaním nepredišiel
sám poškodený A. B.. Súd mal za to, že nebohý A. B. prechádzal v úseku so zhoršenými svetelnými
podmienkami, nakoľko to bolo vo večerných hodinách, vozovka bola mokrá a jeho odev bol bez
reflexných prvkov, cez vozovku prechádzal šikmo približne 4,3 m za priechodom pre chodcov v stave

ťažkej opitosti. S poukazom na nevhodnú techniku jazdy vodiča vyplývajúceho zo záveru znaleckého
posudku určil mieru spoluzavinenia vodiča na 40 % a 60 % u A. B..
9.3. Takýto výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedal postupu vyplývajúcemu z
ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli. Pokiaľ súd dospel k skutkovému záveru, že ako dôsledok dopravnej nehody

mohol C. D. priamo zaviniť len ublíženie na zdraví v ľahšej forme, prípadne ťažkú ujmu na zdraví, bez
smrteľného následku, ktorému svojím konaním nepredišiel sám poškodený, ide o špekuláciu nemajúcu
podklad vo vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že pri náraze vozidla do
chodca vyššieho veku v rýchlosti 76 km/hod v prípade, ak by nebol pod vplyvom alkoholu by utrpel len
ublíženie na zdraví v ľahšej forme, prípadne ťažkú ujmu, ale ak by prišlo k rovnakému nárazu do chodca

pod vplyvom alkoholu, potom by práve táto skutočnosť bola príčinou usmrtenia.
9.4. Súd pochybil pri výklade ustanovení zákona o cestnej premávke a na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ ide o vyhodnotenie okolností, za ktorých
prišlo k vzniku ujmy ako kritéria pre stanovenie výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,ide o skutkový dej - dopravnú nehodu. Vinník tejto dopravnej nehody spáchal trestný čin, za ktorý bol
právoplatne odsúdený, pričom z odsudzujúceho rozsudku nevyplýva spoluzavinenie poškodeným. Súd
pochybil pri hodnotení nehodového deja tak z pohľadu zisteného skutkového stavu ako aj z pohľadu

jeho právneho posúdenia. Pokiaľ aj bol zistený alkohol u poškodeného, samotná prítomnosť alkohol
v krvi poškodeného nie je príčinou dopravnej nehody. Takisto nie je porušením právnych predpisov,
pretože chodec nemá povinnosť ako účastník cestnej premávky nebyť ovplyvnený požitým alkoholom.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by A. B. pri vstupe na vozovku vytvoril prichádzajúcemu
vozidlu kolíznu situáciu, keď do miesta zrážky prešiel cez dva jazdné pruhy. Znalec vôbec v znaleckom

posudkuneuvádzal,žebychodecvstupomdovozovkyvytvorilprichádzajúcemuvozidlukolíznusituáciu.
Za rovnaký čas, odkedy mal chodec A. B. vstúpiť do vozovky (8,8 metra do miesta zrážky prešiel
za 10,6 sekundy) urazilo vozidlo P. K. jazdiace rýchlosťou 80km/hod 235,59 metra. V čase vstupu
chodca A. B. na vozovku sa prichádzajúce vozidlo P. K. nachádzalo vo vzdialenosti 235 metrov. A. B.
vstupom do vozovky nemohol vyvolať kolíznu situáciu vodičovi vozidla P. K., nakoľko toto bolo natoľko
vzdialené, že tak mohol urobiť úplne bez nebezpečenstva. Príčinou dopravnej nehody teda nebolo

porušenie povinností chodca a jeho vstup do vozovky spôsobom, ktorým by vyvolal kolíznu situáciu, ale
skutočnosť, že vodič vozidla jazdil rýchlosťou neprimeranou rozhľadu. Vodič vozidla P. K. si spôsobom
jazdy znemožni včasnú reakciu na pohyb chodca na vozovke. Vodič uviedol toľko, že po prejdení
prechodu pre chodcov (4,3m pred zrážkou), zbadal po ľavej strane siluety osoby, ktorá kráčala z ľavej
strany kolmo na vozidlo. Neuvádzal, že pohyb chodca by bol nekoordinovaný. Úvahami, ktorými súd

prvej inštancie odôvodnil spoluzavinenie vzniku škody poškodeným, sú bez podkladu vo vykonanom
dokazovaní.Aničlovekbezpožitiaalkoholubynezabránilzrážkevokamihu,kedybyužmoholrozpoznať
oneskorenú reakciu vodiča vozidla na jeho pohyb po vozovke.
9.5. Žalobcovia 1/ až 3/ navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 14C/8/2018 z 08.12.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho zamietajúcej časti

zmenil a rozhodol v súlade s podanou žalobou.

10.1. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10.2. Žalovaný má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci čo do otázky
premlčania škody na zdraví, pod ktorú sa výlučne v dôsledku vývoja judikatúry v rámci Zákona o PZP
zaradila aj nemajetková ujma. Zároveň je zaťažený vadou arbitrárnosti aj vo výroku o trovách konania.
Pokiaľ súdy „našli“ nemajetkovú ujmu pozostalých pod škodou na zdraví v zmysle Zákona o PZP, nie
je žiaden dôvod, aby rovnakým postupom „nenašli“ aj premlčiavanie tohto nároku ako škody. Súdy na

jednej strane nemajetkovú ujmu pre účely Zákona o PZP subsumovali pod škodu na zdraví, na strane
druhej má ísť pri premlčaní už o úplne iné, samostatné a nestotožniteľné nároky, nespadajúce pod škodu
na zdraví (a jej úpravu premlčania). Na jednej strane súd tvrdí, že nárok žalobcov je síce škodou na
zdraví, avšak bez ďalšieho sa naďalej premlčí vo všeobecnej trojročnej dobe v zmysle R 58/2014, ktoré
však s nemajetkovou ujmou ako škodou na zdraví nepracuje a za škodu ju neoznačuje.

10.3. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcov v režime Zákona o PZP je aj pre účely premlčania potrebné
považovať výhradne za škodu, pri ktorej plynie výlučne subjektívna premlčacia doba podľa § 106 OZ,
a vzhľadom na dátum nehody – 06.01.2016 a dátum podania žaloby – 05.11.2018, sa nárok žalobcov
premlčal ku dňu 07.01.2016. Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcov zaviaže na náhradu trov konania.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/ a žalovaného
v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP na pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Zástupca žalobcov poukázal na dôvody odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zmenil a priznal žalovanú peňažnú náhradu v žalovanom rozsahu a náhradu trov konania.

13. Zástupca žalovaného uviedol, že finančné zadosťučinenie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol,

je primerané okolnostiam prípadu a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu.14. Odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bolo dôvodné, pretože okresný súd síce prihliadol na spoluzavinenie
poškodeného A. B., avšak výšku nároku každého zo žalobcov nestanovil na základe zisťovania
primeranej a individualizovanej výšky nemajetkovej ujmy u každého zo žalobcov, ale nesprávne

vychádzal iba z vyčíslenia nemajetkovej ujmy, ktoré bolo uplatnené žalobcami. Z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, prečo považoval vyčíslenú nemajetkovú ujmu žalobcov za preukázanú práve
v tej sume, ktorá bola vyčíslená v žalobe. Okresný súd sa preto nemohol správne vysporiadať s
individuálnymi okolnosťami vzniku nemajetkovej ujmy a súčasne materializovaným nárokom žalobcov,
ktorý je vyjadrený priznaným peňažným plnením.

15.1. Súd posudzuje materiálny obsah nemajetkovej ujmy ako individuálny majetkový nárok podľa § 13
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pri posudzovaní peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy zohľadnil
okolnosti na strane pozostalých žalobcov v rade 1/ a 2/ ako dospelých synov, a žalobkyne 3/ ako
manželky poškodeného A. B.. Žalobca v rade 1/ mal v čase vzniku ujmy 42 rokov, nežil v spoločnej
domácnosti so svojím otcom, žalobca 2/ bol vo veku 39 rokov a žalobkyňa 3/ vo veku 65 rokov, obaja žili

s nebohým v spoločnej domácnosti. V konaní nebolo spochybnené, že došlo k nezvratnému zásahu do
fungujúceho rodinného spoločenstva žalobcov, v ktorom mali žalobcovia s nebohým otcom a manželom
vytvorené silné citové väzby a poskytovali si vzájomne aj materiálnu pomoc a podporu. Žalobcovia
stratili možnosť zdieľať a prežívať s A. B., ktorý zomrel vo veku 68 rokov vzájomné rodinné vzťahy,
pozornosť a vzájomnú starostlivosť. Traumatizujúca udalosť mala preukázaný vplyv najmä na zdravotný

stav žalobkyne v rade 3/. Žalovaný nenamietal skutkové zistenia ohľadne osobných pomerov žalobcov,
ktoré vyplývali z ich vyjadrení na okresnom súde a obsahu výsluchov v trestnom konaní. Odvolací súd
prihliadol aj na výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú v obdobných prípadoch priznávali
súdy ako následok dopravnej nehody a v čase, kedy nemajetková ujmy vznikla.
15.2. Najväčšiu ujmu z neočakávanej strany manžela, dlhoročného životného partnera a tým aj straty

manželského spolunažívania, utrpela žalobkyňa 3/, ktorú stratu odvolací súd vyčíslil sumou 20.000 Eur.
Nemajetkovú ujmu, ktorú utrpel žalobca 1/ ako dospelý a ekonomicky nezávislý syn odvolací súd
vyčíslil sumou 8.000 EUR a nemajetková ujma žalobcu 2/, ktorý žil v spoločnej domácnosti s otcom,
bola vyčíslená sumou 10.000 EUR.

16.1. Okresný súd správne vychádzal z toho, že v trestnom konaní bolo preukázané nedbanlivostné
konanie vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená poistná udalosť, poistená u žalovaného.
Súd nemôže vychádzať iba z trestného rozsudku, pretože prvotná obeť, ako priamy účastník cestnej
premávky, poškodený poistnou udalosťou, následkom dopravnej nehody zomrel. Žalobcovia uplatňujú
náhradu nemajetkovej ujmy ako druhotné obete dopravnej nehody, preto musia znášať posúdenie

spoluúčasti poškodeného na vzniku ich ujmy. Posudzovanú nemajetkovú ujmu nespôsobila na
strane poškodeného A. B. iba náhoda, ktorá sa mu stala a za ktorú by mal niesť zodpovednosť iba
nedbanlivostné konanie vodiča motorového vozidla.
16.2. Žalobcovia síce popierali spoluzodpovednosť poškodeného za vznik ich nemajetkovej ujmy, ale aj
podľa odvolacieho súdu jeho účasť na dopravnej nehode nebola nezanedbateľná. Okresný súd zobral

do úvahy ako rozhodujúcu okolnosť aj mieru, v akej sa poškodený podieľal na následkoch kolíznej
situácie, ale miera v rozsahu 60 % nezodpovedala zisteným okolnostiam, za ktorých došlo k vzniku
nemajetkovej ujmy a preto nezodpovedá materializovaným nárokom žalobcov, vyjadreným peňažným
plnením.
16.3. V konaní bolo preukázané, že príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob jazdy vodiča

motorového vozidla. Poškodený A. B. zanedbal prevenčnú povinnosť, ktorá spočívala v tom, že sa
pohyboval po obvykle frekventovanej ceste za zníženej viditeľnosti v oblečení bez reflexných prvkov
a v stave ťažkej opitosti, ktorý stav mu neumožňoval vyhodnocovať nebezpečenstvo objektívne hroziace
a spojené s cestnou dopravou. Podľa odvolacieho súdu je primerané znížiť nárok u každého zo
žalobcov iba v rozsahu 20 %. Vzhľadom na vyčíslenie uvažovaného zadosťučinenia v peňažnom

vyjadrení, ktoré je uvedené v predošlom odseku, zníženie v rozsahu 20 % zodpovedá u žalobcu v rade
1/ sume 1.600 Eur, u žalobcu v rade 2/ sume 2.000 Eur a u žalobkyni v rade 3/ v sume 4.000 Eur.

17.1. Priznané peňažné ohodnotenie smútku a straty radosti zo života žalobcov zohľadňuje okolnosti
prípadu aj mieru, v akej sa na ujme svojich blízkych podieľal samotný poškodený. Ide o dôvody, kedy

stratu blízkej osoby musia znášať žalobcovia bez nároku na časť peňažnej náhrady, pretože existujú
dôvody, ktoré nemožno pričítať na ťarchu výlučne vodiča motorového vozidla, ako osoby zodpovednej
za poistnú udalosť z dôvodu nedbanlivostného konania, za ktoré bola táto osoba aj právoplatne
postihnutá v trestnom konaní. Rozhodnutie ukladajúce žalovanému peňažnú povinnosť, musí aj z tohtohľadiska spĺňať kritérium primeranosti a spravodlivej materiálnej satisfakcie vyjadrenej v peniazoch.
Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 6.400,-Eur,
žalobcovi 2/ sumu 8.000,-Eur a žalobkyni 3/ sumu 16.000,-Eur.

17.2. V prevyšujúcej časti bola žaloba, ktorou žalobcovia uplatnili vyššiu sumu ako im priznal odvolací
súd, nedôvodná a súd z toho dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.

18.1. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Rozhodovacia prax súdov sa ustálila v tom, že povinné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla musí pokrývať aj náhradu

nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode a nárok možno
priamo uplatniť aj proti príslušnej poisťovni. Žalobcovia sú najbližší príbuzní A. B., ktorý bezprostredne
po dopravnej nehode zomrel, sú to sekundárne obete poistnej udalosti, ktoré uplatňujú nárok na
nemajetkovú, ktorú utrpeli v dôsledku smrti blízkej osoby.
18.2. Z právnej úpravy § 104 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri právach na plnenie z poistenia
začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Skutkový základ pre posúdenie premlčania

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovni treba posudzovať odlišne, ako voči samotnému
škodcovi, pretože u žalovanej poisťovni je začiatok premlčania spojený so skončením šetrenia
poisťovne, z čoho vyplýva, že § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa neuplatní.
18.3. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 252/2021 z 31. 03.
2022, ktoré bolo uverejnené pod č. 3/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov, právo na

náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom
hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho
uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).

19.1. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V konaní na súde prvej inštancie aj v odvolacom konaní mali podľa § 255 ods. 1 CSP
úspech žalobcovia.
19.2. Okresný súd nesprávne posúdil úspech strán v konaní, lebo žalobcovia netvorili nerozlučné

spoločenstvo,alekaždýzožalobcovuplatňoval samostatný právnynárokakonalsámzaseba.Okresný
súd nesprávne vychádzal zo žalovanej sumy a neprihliadol na to, že úspech žalobcov v konaní závisí
od preukázania základu nároku a iba výška od úvahy súdu, preto úspech žalobcov v konaní vyplýva
z prisúdenej sumy.
19.3. Z toho dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania

na súde prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov 1/ až 3/ náhradu v
rozsahu 100% z prisúdenej sumy do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

20. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania v ktorom boli žalobcovia úspešní, odvolací súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.