Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209049
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8223209049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: X. B., rod. B.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., zastúpený: JUDr. Mária Peráčková, bytom Hrušková ulica
21, 831 06 Bratislava 35, proti žalovaným: 1) Q. I., rod. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX
XX W., 2. H. V., rod. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W., obe zastúpené: JUDr.
Ivo Babjak, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, o určenie
neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 10. júna 2024,
č.k. 7C/4/2023-105, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným1/,2/sapriznávavočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným priznal nárok proti žalobcovi
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.10.2013 bola na notárskom úrade JUDr.

Q. B. napísaná zápisnica N XXX/XXXX , do ktorej bol pojatý závet. Podľa notárskej zápisnice Z. B.,
rod. P., nar.XX.X.XXXX vo B., okr. W., r. č. XXXXXX/XXX, bytom XXX XX W. 65, ktorá preukázala svoju
osobnú totožnosť zákonným spôsobom a podľa jej vyhlásenia spôsobilá právnym úkonom, požiadala
pojať do notárskej zápisnice tento závet: „ I. Ja, Z. B., rod. P., nar.XX.X.XXXX po dôkladnom uvážení a
zo slobodnej vôle rozhodla som sa prejaviť svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti formou závetu.
II. Som vlastníčkou nehnuteľností v kat. území W. LV č. XXX, rod. domu č. súp. XX s prísl., ktorým je
garáž, hospodárska prístavba, studňa, trvalé porasty, dom je postavený na parc. CKN XXX pod B X na

mojom mene v 1-ine a podiel 1/16- iny, ktorý som nadobudla titulom dedenia po neb. manželovi X. B.
pod čís. 6D/38/2013 - Dnot 25/2013. Ďalej vlastním nehnuteľnosti v kat. úz. W. LV č. XXX, parc. CKN
XXX zast. pl. a nádvoria o výmere 325 m2 , CKN XXX zast. pl. a nádvoria o výmere 721 m2 pod O.
na mojom mene v 1-ine a podiel 1/16-iny, ktorý som nadobudla titulom dedenia po neb. manželovi X.
B. pod čís. 6D/38/2013 - Dnot. 25/2013, LV č. X parc. CKN XXX záhr. o výmere 2 348 m2 pod B2 v 1-
ine a podiel 2/16-ín, ktorý som nadobudla titulom dedenia po neb. manželovi X. B. pod čís. 6D/38/2013
- Dnot 25/2013. III. Tento svoj nehnuteľný majetok uvedený v bode II. tohto závetu odkazujem a pre

prípad svojej smrti a ustanovujem za dedičky svoje dcéry - Q. I., rod. B., nar.XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/
XXXX., bytom W., W. XXX/XX a H. V., rod. B., nar.XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom W., Q.
XXXX/XX a to každej z nich v 1- ine. IV. Prajem si, aby po mojej smrti bolo s mojim majetkom naložené
tak, ako som vyššie uviedla a žiadam dedičov, aby rešpektovali moju poslednú vôľu. Pre túto poslednúvôľu som sa rozhodla preto, že si neželám, aby majetok, ktorý budem vlastniť ku dňu smrti nadobúdal
môj syn, ktorý v čase keď som bývala v rod. dome, ktorý sme postavili spolu s neb. manželom, sa so
svojou manželkou A. B., rod. Z. správali voči mne veľmi zle a to až tak, že som musela opustiť rod.

dom a ísť bývať mimo neho. V. Pre poriadok veci uvádzam, že v čase spísania závetu som vdova, môj
manžel X. B. zomrel XX.X.XXXX a má tri deti. Syna X. B., nar.X.X.XXXX, bytom W. XX, dcéry - Q. I., r.
B., nar.X.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX a H. V. r. B., nar.X.X.XXXX, W., Q. XXXX/XX. VI. Vyhlasujem,
že som bola poučená notárom JUDr. Q. B. o ustanovení § 479 Obč. zák. t. j. o neopomenuteľných
dedičoch. VII. Prajem si, aby po mojej smrti bolo s mojim majetkom naložené tak, ako som vyššie uviedla

a žiadam ostatných dedičov, aby rešpektovali moju poslednú vôľu. O tom bola táto notárska zápisnica
napísaná, závetkyni prečítaná a vysvetlená, táto jej obsah schválila a na znak súhlasu vlastnoručne
podpísala“. Podľa potvrdenia o registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov je zrejmé, že závet
bol registrovaný dňa 14.10.2013 pod číslom XXXX/XXXX.
.
3. Žalobca namietal absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice, do ktorej bol pojatý závet pre absenciu

zákonnej náležitosti a to uvedenia konkrétneho dokladu a jeho čísla, ktorým bola zistená totožnosť
poručiteľky. Žalobca netrval na neplatnosti závetu z dôvodu nespôsobilosti poručiteľky na právne úkony
v súvislosti s jej zdravotným stavom a v tomto smere nenavrhoval žiadne dôkazy.

4. Žalobcom napadnutý závet bol spísaný formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v O., Z..

XX, notárkou JUDr. Q. B. dňa 14.10.2013 a bol registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov.
Predmetná notárska zápisnica obsahovala miesto, deň, mesiac, rok podpísania notárskej zápisnice,
meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalé bydlisko
účastníka, vyhlásenie účastníka, že je spôsobilý na právne úkony, údaj o tom, že osobná totožnosť
účastníka bola preukázaná zákonným spôsobom, obsah právneho úkonu, údaj o tom, že zápisnica bola

po prečítaní účastníkom schválená, podpis účastníka a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis
a to v zmysle § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku.

5. Pokiaľ žalobca namietal, že v notárskej zápisnici absentuje druh a číslo platného preukazu totožnosti
účastníka a z daného dôvodu ju považuje za neplatnú, v tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval,

že iba absencia takej náležitosti notárskej zápisnice, bez ktorej by nebolo možné identifikovať a
individualizovaťkonkrétnyprávnyúkonbymohlaspôsobiťneplatnosťprávnehoúkonu.Vdanomprípade
nejde o takúto situáciu. Ustanovenie § 47 ods. 1 písm. e) príkladným spôsobom uvádza, ako účastník
preukazuje svoju totožnosť a to najmä preukazom totožnosti. Dokonca ustanovenie § 48 Notárskeho
poriadku počíta so situáciou, keď notár pozná účastníkov a nevyžaduje sa platný úradný preukaz. V

danom prípade notárka v notárskej zápisnici uviedla, že poručiteľka preukázala svoju osobnú totožnosť
zákonným spôsobom. Niet žiadneho rozumného dôvodu pochybovať o tejto skutočnosti, že notárka
postupovala pri zistení totožnosti účastníka zákonným spôsobom a tvrdenia žalobcu, že poručiteľka
nebola osobne prítomná pri spísaní notárskej zápisnice v konaní preukázané nebolo. Obe žalované
potvrdili, že osobne odprevádzali poručiteľku na notársky úrad. Absencia uvedenia dokladu totožnosti a

jeho čísla v predmetnej notárskej zápisnice nespôsobila neplatnosť tejto verejnej listiny a závet, ktorý bol
spísaný formou notárskej zápisnice spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovení § 476 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd rozhodol tak, že žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako „CSP“).

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc tú skutočnosť,
že pokiaľ konajúca notárka uviedla v notárskej zápisnici, že nebohá preukázala svoju totožnosť, tak

bola jej povinnosť presne označiť, ktorým zákonným spôsobom bola totožnosť preukázaná. Čo sa týka
samotného obsahu napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý žalobu
zamietol. Súd sa vôbec nevysporiadal so závažnosťou nedodržania ust. § 47 písm. e) Notárskeho
poriadku, čo podľa názoru žalobcu spôsobuje absolútnu neplatnosť napadnutého právneho úkonu s
poukazom na ust. 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

zmenil tak, že určí, že v žalobe špecifikovaný závet je neplatný a žalobcovi prizná náhradu trov konania
voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %.8.Kodvolaniužalobcusavyjadriližalované1/,2/anavrhliodvolaniežalobcuzamietnuť arozsudoksúdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. V prvom rade poukázali na tú skutočnosť, že v odvolaní nie je uvedený ani jeden dôvod

odvolania podľa § 365 ods. 1 CSP, preto odvolací súd nemá byť čím viazaný a nemá o čom rozhodovať.
Vo vzťahu k obsahu odvolania žalované uviedli, že neuvedenie čísla a druhu dokladu totožnosti nemôže
zakladať neplatnosť úkonu spísaného vo forme Notárskej zápisnice. V prípade opačného postupu, by
išlo o neodôvodnený formalizmus.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

13. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal neplatnosti závetu poručiteľky Z. B., rod. P., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, XXX XX W., spísaného formou notárskej zápisnice o právnom
úkone na Notárskom úrade JUDr. Q. B. so sídlom Z. ulica č. XX, O., č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX
a K. XXXXX/XXXX zo dňa 14.10.2013. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal z jeho argumentáciou ohľadom nedodržania formálnych náležitostí závetu napísanom

formou Notárskej zápisnice, ktorými mali byť údaje o doklade totožnosti poručiteľky. Námietka žalobcu
nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie náležite v odôvodnení rozhodnutia svoje úvahy vysvetlil.

16. Podľa § 47 písm. e) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
účinného v čase spísania závetu, notárska zápisnica musí obsahovať údaj o tom, ako bola preukázaná

totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka.

17. Podľa § 47 písm. e) Notárskeho poriadku, notár je povinný uviesť, ako mu bola preukázaná
totožnosť účastníkov a svedkov, ak tieto osoby nepozná (§ 48 ods. 1 NP). Pred účinnosťou novely
Notárskeho poriadku č. 304/2009 Z. z. zákon vyžadoval uviesť „údaj o tom, ako bola preukázaná

totožnosť účastníkov a svedkov“, t. j. neukladal povinnosť výslovne uvádzať druh a číslo preukazu
totožnosti a v praxi väčšinou notárska zápisnica obsahovala iba všeobecné konštatovanie, napríklad
že totožnosť účastníkov bola preukázaná platnými preukazmi totožnosti. Táto povinnosť bola zavedená
až novelou Notárskeho poriadku č. 304/2009 Z.z. účinnou od 1.9.2009, kedy zákonodarca doplnil na
konci písm. e) slová „najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka“. Ak sa teda totožnosť

účastníka či svedka preukazuje preukazom totožnosti, notár vždy uvedie druh preukazu totožnosti a
jeho číslo. Preukaz totožnosti musí byť platný.18. Z predmetnej notárskej zápisnice zo dňa 14.10.2013 (č.l. 9 spisu) nepochybne vyplýva, že
totožnosť účastníčky Z. B., rod. P., bola preukázaná zákonným spôsobom. Námietka žalobcu, že v
notárskej zápisnici absentuje druh a číslo platného dokladu totožnosti, podľa ktorého bola overená

totožnosť poručiteľky je súladná s § 47 písm. e) Notárskeho poriadku platného a účinného v čase
zriadenia závetu, avšak táto vada, neuvedenie presného čísla a druhu osobného dokladu nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu, poslednej poručiteľkinej vôle pre prípad smrti. Žalobca v podanom
odvolaní ani neuviedol dôvod, prečo by mala byť spochybnená totožnosť poručiteľky. Tvrdenie žalobcu,
že poručiteľka nebola osobne prítomná pri spísaní závetu do notárskej zápisnice nebola v konaní

preukázaná. Žalobca v tomto smere okrem tvrdenia ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by
preukázal svoje tvrdenie. K vysloveniu pochybnosti o pravosti podpisu poručiteľky žalobca nenavrhol
vykonať žiaden dôkaz (č.l. 70 a nasl. zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.01.2024). Podaním zo dňa
8.2.2024(č.l.79spisu)žalobcauviedol,ženaznaleckomdokazovaní(ne)spôsobilostiporučiteľkynetrvá.

19. Notárska zápisnica je osobitná forma zaznamenania písomného právneho úkonu, ktorú vykonáva

notár ako osoba poverená v zmysle § 3 ods. 1 a § 46 a nasl. Notárskeho poriadku.

20. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej
činnosti, ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa ods. 2 sú verejnými listinami.
Notárska zápisnica poskytuje najvyššiu formu právnej istoty, keďže pri jej spísaní sa okrem obsahu

prejavu vôle potvrdzuje aj čas vykonania právneho úkonu, overí sa totožnosť právneho úkonu, účastníci
právneho úkonu a preskúma sa splnenie zákonných náležitostí potrebných na vykonanie právneho
úkonu.Notárskazápisnicaakoverejnálistinamávylúčiťdôvodyneplatnostiprávnehoúkonu,pričomtúto
nie je možné spísať s účastníkom, ktorého spôsobilosť na právny úkon, ktorý má zápisnica obsahovať,
je obmedzená alebo, ktorý by zákonom predpísaným spôsobom nepreukázal svoju totožnosť.

21. Podľa § 54 Notárskeho poriadku, ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení
alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho
zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register
závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a

údaj o trvalom pobyte účastníka. Z ustanovenia vyplýva, že notár musel disponovať dokladom totožnosti
poručiteľky, nakoľko k zápisu závetu do Notárskeho centrálneho registra závetov musel obligatórne
uviesť predpísané osobné údaje poručiteľky.

22. Z uvedeného možno vyvodiť, že nedostatok atribútu verejnej listiny, uvedenia čísla a druhu dokladu

totožnosti, nemá bez ďalšieho za následok aj neplatnosť právneho úkonu, ktorý listina obsahuje. Ak
pre právny úkon zákon nepredpisuje výlučne len formu notárskej zápisnice (§ 476 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a listina obsahuje náležitosti, ktoré pre konkrétny právny úkon zákon požaduje, je právny
úkon platný.

23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

24. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že absencia
uvedenia dokladu totožnosti a jeho čísla v predmetnej notárskej zápisnici nespôsobila neplatnosť tejto
verejnej listiny a závet, ktorý bol spísaný formou notárskej zápisnice spĺňa všetky zákonné náležitosti v
zmysle ust. § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka.

28. Na základe uvedeného žalobca nepreukázal súdu, že poručiteľka, Z. B. nebola osobne prítomná na
Notárskom úrade JUDr. Q. B. v O., resp. že napadnutý závet nespísala poručiteľka. Žalobca prezentoval
síce pocit nespravodlivosti vyjadrený v poslednej vôli poručiteľky, avšak nespochybnil obsahovú časť
závetu. Neuvedenie formálnej náležitosti v notárskej zápisnici je v rozpore s ust. § 47 Notárskeho

poriadku, avšak nemá za následok neplatnosť závetu. Prejav vôle poručiteľky nebol spochybnený.

29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
odsek 1 CSP tak, že v odvolacom konaní neúspešný žalobca je povinný nahradiť úspešným žalovaným
1/, 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).