Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123390400
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123390400.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. XXXXX/XX, E. F.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: X-legal, s.r.o., so sídlom Riazanská 806/66A, Bratislava, Nové
Mesto,IČO:55213022,protižalovanému:A.F.G.,nar.XX.X.XXXX,adresaH.XXXX/XX,I.,ozaplatenie
30.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
19Csp/64/2023-131 zo dňa 30.9.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy30.000,-eurod29.8.2023dozaplatenia,všetkodotrochdníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal za
preukázané, že žalobca dňa 5.3.2021 poukázal na účet žalovaného sumu 100.000,- eur ako pôžičku
na rodinný dom. (Príkaz na úhradu peňažných prostriedkov zo dňa 5.3.2021). Následne dňa 8.4.2021

žalobcaažalovanýuzatvorilipísomneZmluvuopôžičke,ktorouspoločnepotvrdiliposkytnutiepôžičkyvo
výške 100.000,- eur s úrokom vo výške 10% p. a. pre obdobie do zmluvného dátumu splatnosti pôžičky,
alebo do dátumu uhradenia pôžičky, podľa toho, ktorá z možností nastane skôr. Splatnosť pôžičky bola
dohodnutá do 31.12.2021, celková požičaná suma spolu so zmluvným úrokom bola dohodnutá vo výške
110.000,- eur (pôžička vo výške 100.000,- eur a úrok vo výške 10.000,- eur). ( Zmluva o pôžičke zo dňa
8.4.2021). Žalovaný po lehote splatnosti pôžičky vykonal niekoľko čiastočných úhrad v hotovosti a to v

celkovej výške 70.000,- eur. Nezaplatená zostala suma pôžičky vo výške 30.000,- eur a zmluvný úrok
vo výške 10.000,- eur.

3. Medzi stranami nebolo sporné poskytnutie pôžičky vo výške 100.000,- eur, ani výška dohodnutého
úroku 10.000,- eur. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalovaný z pôžičky vrátil sumu 70.000,- eur a
zvyšok požičanej sumy nevrátil a nezaplatil ani dohodnutý úrok. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že má

pohľadávku voči žalobcovi, ktorú vyčíslil na sumu 20.000,- eur a ktorú žiadal započítať proti pohľadávke
žalobcu.

4. S poukazom na uvedený skutkový stav medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke v
zmysle § 657 a 658 OZ. Žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým

úrokom žalobcovi nesplnil. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, nebola sporná výška poskytnutej
pôžičky, ani zostatok nevrátenej pôžičky a úroku. Napokon žalovaný žiadal započítať voči predmetnejpohľadávke žalobcu svoju pohľadávku a to titulom prác, ktoré pre žalobcu vykonal, s tým, že v podanom
odpore uvádzal, že po započítaní bude jeho dlh voči žalobcovi splatený. Možno preto konštatovať, že
predmetnú pohľadávku žalobcu tým uznal.

5. Podanie žalovaného, ktorým si uplatnil svoju pohľadávku voči žalobcovi, prvoinštančný súd posúdil
ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, nakoľko nežiadal prisúdiť viac, spočiatku uvádzal (v
odpore proti platobnému rozkazu), že po vzájomnom započítaní záväzkov, ktoré voči sebe majú bude
pohľadávka voči jeho osobe splatená v celom rozsahu. Táto pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola

sporná, keď žalobca poprel existenciu akéhokoľvek záväzku voči žalovanému.

6. Z výkladu k §§ 147 a 152 Civilného sporového poriadku podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že z
hľadiska procesného práva nestačí pohľadávku len ,,označiť“. Je potrebné uviesť o nej skutkové tvrdenia
v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka bola samostatným predmetom sporu. Bremeno tvrdenia o
pohľadávke, ktorou sa započítava je rovnaké, ako bremeno tvrdenia o žalovanej pohľadávke. Súd

pri tejto procesnej obrane - kompenzačnej námietke osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej
žalovaným na započítanie, kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku.
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.; Civilný sporový poriadok, Veľké
komentáre, C.H.BECK 2016; §§147, 152.)

7. Nakoľko podanie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, ktorého obsahom bola
hmotnoprávna námietka - kompenzačná námietka, neobsahovalo skutkové tvrdenia v takom rozsahu,
aby súd mohol námietku vecne prejednať, žalovaný bol v súlade s ustanovením § 128 Civilného
sporovéhoporiadkuuznesenímprvoinštančnéhosúduč.k.19Csp/64/2023-81zodňa21.3.2024vyzvaný
na odstránenie vád svojho podania - kompenzačnej námietky, pričom bol poučený akým spôsobom má

tieto vady odstrániť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k výzve súdu uviedol, že u žalobcu vykonával prácu súvisiacu v oblasti, v
ktorej pracuje a to konkrétne projektovanie nehnuteľností, riešenie komplikovaných situácií, ktoré nastali
počas vysporiadania pozemkov patriacich žalobcovi, poradenskú činnosti v oblasti predaja pozemkov

a nehnuteľností žalobcu, sprostredkovanie predaja a hľadanie kupcov pozemkov a nehnuteľností, a na
základe toho si dovolí vyčísliť stratu času za viac ako rok práce, vypracované projekty a zastupovanie
žalovaného pred rôznymi inštitúciami na 20.000,- eur.

9. Podľa názoru prvoinštančného súdu, kompenzačná námietka žalovaného nebola spôsobilá na

započítanie, keď žalovaný ani na základe výzvy súdu neodstránil vady tohto podania, nakoľko neuviedol
o nej skutkové tvrdenia v takom rozsahu, aby táto pohľadávka mohla byť samostatným predmetom
sporu, aby bola určitá. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 128 ods. 3 Civilného sporového poriadku
na podanie žalovaného - kompenzačnú námietku, neprihliadal, o čom bol žalovaný poučený.

10. S poukazom na zistený skutkový stav - nespornosť existencie pôžičky, úroku a výšky nevrátenej
časti pôžičky, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur ako
nezaplatenú sumu poskytnutej pôžičky, a sumu 10.000,- eur ako dohodnutý úrok z poskytnutej pôžičky.

11. Nakoľko žalovaný nevrátil pôžičku v plnej výške v lehote splatnosti - do 31.12.2021, je s poukazom na

§ 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 1.2.2013 v omeškaní so splatením dlhu a žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania,
ktorý si uplatnil v súlade s citovaným zákonným ustanovením, keď výška úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky ku dňu 29.8.2023, odkedy si žalobca úrok uplatnil, bola 4,25 %, preto súd i v tejto časti
žalobe vyhovel, keď žalobca si uplatnil úrok v nižšej ako zákonnej sadzbe.

12. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu prvoinštančný súd s použitím ust. § 255 ods. 1 a 2 a §
262 ods. 1 a 2 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Proti predmetnému rozsudku, voči všetkým jeho výrokom, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),

f) a g) CSP podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil na nové konanie, alebo aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.14. V úvode uviedol, že žalobca mu pôžičku poskytol ako dodávateľ, keďže on poskytuje pôžičky
rôznym ľuďom na pravidelnej báze, má z tejto činnosti pravidelný a nie zanedbateľný príjem. Žalovaný
vystupovalakospotrebiteľ,pretožesidanúpôžičkunebralnapodnikanie,alenasvojesúkromnépotreby.

Na základe uvedeného mal okresný súd na daný prípad aplikovať § 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov..., pričom tak neurobil a ani žalovaného
o právach spotrebiteľa nepoučil. Odvolateľ zároveň namietol, že zmluva o pôžičke neobsahuje
podmienky a náležitosti podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. (napríklad nie je označená ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere, RPMN, informácie o právach podľa § 15 a iné). Zároveň žalobca pred

poskytnutím pôžičky neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho podľa § 11 citovaného zákona sa predmetná pôžička má
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Okresný súd pritom v rozsudku neuviedol, prečo nepostupoval
uvedeným spôsobom a ani prečo žalovanému odňal spotrebiteľské práva.

15. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že žalobca mu dlžil za ním vykonané stavebné práce

a tieto si započítava voči uplatnenému nároku. Keď bol okresným súdom vyzvaný na doplnenie svojich
vyjadrení vo veci započítania to urobil, čo súd konštatuje aj na str. 4 rozsudku. Zároveň si uplatnil formou
započítania za dané úkony sumu 20.000,- eur, pričom žalobca túto námietku obsiahnutú vo vyjadrení
z 9.5.2024 žiadnym spôsobom nerozporoval, nepoprel a opak nevyplýva ani z rozsudku. Zároveň
z rozsudku nie je vidieť aké konkrétne prekážky mali brániť danému započítaniu, keď obe boli rovnakého

druhu a teda spôsobilé na započítanie. Zároveň súd, ani žalobca nespochybnil, že by žalovaným
tvrdené úkony pre žalobcu vykonával a ani ním tvrdenú hodnotu, k čomu predložil komunikáciu s úradmi
vo veci stavebného konania, územného konania, ako aj projektovú dokumentáciu k „Chalupa H.“.
Na základe uvedeného, žalobcom nepopretého, bolo nesporné, že žalovaný predmetné práce pre
žalobcu vykonal a za tieto mu mal uhradiť sumu 20.000,- eur, ktorú voči nemu započítal námietkou

v súdnom spore. Žalobca priznal, že žalovaný pre neho realizoval dané úkony a nepreukázal, že by
žalovanému za ne poskytol akúkoľvek odplatu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil komunikáciu
s úradmi vo veci stavebného konania, územného konania, ako aj projektovú dokumentáciu, s čím sa ale
okresný súd nevysporiadal žiadnym spôsobom. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením súdu, že by jeho
kompenzačná námietka nebola spôsobilá na započítanie, pričom súd ani neuviedol, aká prekážka tomu

bráni, nakoľko ak nie je skutočnosť rozporovaná protistranou, súd nemôže preberať iniciatívu a miesto
žalobcu uplatňovať námietky proti započítaniu. Súd sa ani nevysporiadal s tým, že žalobca po doplnení
kompenzačnej námietky žalovaným túto žiadnym spôsobom nerozporoval, nepoprel a táto sa stala
nespornou. Zároveň okresný súd sa nevysporiadal ani s predloženou komunikáciou medzi žalovaným
a žalobcom, listinami, ktoré za neho podával v stavebnom, resp. územnom konaní, ani s projektovou

dokumentáciou, pričom žalobca nepreukázal, že by za tieto činnosti žalovanému uhradil jediné euro.

16. V závere odvolania žalovaný žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej žiadosti
prvoinštančný súd uznesením č.k. 19Csp/64/2023-145 zo dňa 27.1.2025 právoplatným 14.3.2025,
čiastočne vyhovel, keď žalovanému priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odvolanie

v rozsahu 90%.

17. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je

sčasti dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP).19. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 40.000,- eur (30.000,-
eur istina a 10.000,- eur dohodnutý úrok z pôžičky) s príslušným úrokom z omeškania, titulom zmluvy
o pôžičke uzavretej stranami dňa 8.4.2021.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom tak
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či boli naplnené vady konania (§ 365 ods. 1 písm. d)
CSP) a vady rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h)CSP) vytýkané žalovaným v podanom odvolaní
popísanom vyššie.

21. Ako prvé v podanom odvolaní žalovaný namietal v konaní novú skutočnosť, že predmetnú pôžičku
žalobca žalovanému poskytol ako dodávateľ spotrebiteľovi s odôvodnením, že žalobca poskytuje
pôžičky rôznym ľuďom na pravidelnej báze, má z tejto činnosti pravidelný a nie zanedbateľný príjem,
pričom žalovaný vo vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pôžičku si bral na súkromné účely,
v dôsledku čoho mal potom súd na daný prípad aplikovať zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch... a pre chýbajúce zákonné náležitosti zmluvy o pôžičke sa pôžička mala považovať za
bezúročnú a bez poplatkov.

22. Pretože predmetná námietka odvolateľa nespočívala na skutkových tvrdeniach, ale smerovala proti
právnemu posúdeniu veci, odvolací súd bol toho názoru, že sa nejednalo o prostriedok procesnej obrany

žalovaného v zmysle § 149 CSP a preto námietku nebolo možné posúdiť ako neprípustnú novotu
v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.

23. Keďže ale v zmysle § 191 ods. 1 CSP súd v konaní prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo
a z písomného vyhotovenia pripojenej zmluvy o pôžičke (č.l. 9 spisu) jednoznačne vyplýva, že bola

uzavretá podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi dvoma fyzickými osobami, čo v priebehu
prvoinštančného konania žiadna zo strán nenamietala a teda v konaní nevyšlo najavo, že by sa malo
jednať o spotrebiteľskú zmluvu, nebol potom dôvod, aby sa prvoinštančný súd s predmetnou otázkou
vysporiadaval.

24. V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, teda k 8.4.2021 (v texte aj len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. V zmysle § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v účinnom znení podľa písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu

svojho podnikania alebo povolania. Podľa písmena b) tohto ustanovenia veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Podľa písmena d) tohto ustanovenia zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

26. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že podmienkou, aby išlo o spotrebiteľskú zmluvu,
resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere je, aby bola uzavretá medzi dodávateľom, resp. veriteľom
a spotrebiteľom, pričom dodávateľ, resp. veriteľ musí konať v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Pre definovanie žalobcu ako dodávateľa či veriteľa preto nepostačuje ani
nepreukázané tvrdenie odvolateľa, že žalobca poskytuje pravidelne pôžičky rôznym ľuďom a má z toho
pravidelný príjem.

27. Vychádzajúc z uvedeného, v konaní nebolo preukázané, že by predmetná zmluva o pôžičke

v rozpore s jej písomným vyhotovením, mala byť spotrebiteľskou zmluvou ako to tvrdí odvolateľ a že
by sa na ňu mali vzťahovať ust. zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho by mala byť bezúročná a bez
poplatkov a žalovaný by mal mať postavenie spotrebiteľa.28.Vďalšejčastiodvolaniažalovanýuvádza,žejehonámietkuobsiahnutúvovyjadrenízodňa9.5.2024,
ohľadom započítania za úkony vykonané žalovaným pre žalobcu v sume 20.000,- eur, žalobca žiadnym
spôsobom nerozporoval či výslovne nepoprel a táto sa v dôsledku toho stala nespornou.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné vyjadrenie žalovaného zo dňa 9.5.2024 bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý naň zareagoval písomným podaním zo dňa 24.5.2024 (č.l. 110
a n. spisu), v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný pre žalobcu nevykonával žiadne úkony
súvisiace „s lepším využitím a zhodnotením pozemkov žalobcu“, úkony súvisiace so zmenou kvalifikácie

pozemkov žalobcu pre realizáciu stavby, komunikáciu s príslušným orgánmi, prípravu technických
správ, projektovej dokumentácie, zastupovanie pred príslušnými inštitúciami, neposkytoval ani žalobcovi
poradenstvo v oblasti stavebníctva, stavebného konania, či akýchkoľvek iných oblastí; uvedené tvrdenia
žalovanéhosúčistoúčelové,ničímnepodloženéavplnomrozsahunepravdivé.Pokračoval,žežalovaný
nebol zo strany žalobcu oslovený, aby mu sprostredkoval akýkoľvek obchod, sporové strany nikdy
neuzatvorili žiadnu zmluvu o sprostredkovaní (v ústnej či písomnej forme), na základe ktorej by žalovaný

pre žalobcu vykonával akékoľvek žalovaným popisované činnosti súvisiace so sprostredkovaním, ani
nedošlo k žiadnemu sprostredkovaniu obchodu zo strany žalovaného, za ktorý by mu čo i len hypoteticky
patrila akákoľvek odmena, ktorá mu nebola zo strany žalobcu údajne vyplatená. Žalobca tiež uviedol,
že nikdy neexistovala žiadna dohoda o odplatnom poskytnutí akýchkoľvek služieb zo strany žalovaného
žalobcovi, ani žiadna dohoda o hodnote takéhoto údajného plnenia, či dohoda o započítaní, uvedené

tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a ničím nepodložené. Žalobca tiež namietal, že žalovaným uvedená
suma 20.000,- eur ako údajná hodnota žalovaným tvrdených služieb pre žalobcu nemá žiadnu oporu
v žiadnych relevantných skutkových tvrdeniach žalovaného, pričom žalovaný nepredložil ani žiadne
relevantné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné takto uplatnený nárok verifikovať čo do právneho
dôvodu a čo do výšky. Pokiaľ ide o predmetnú projektovú dokumentáciu žalobca nikdy žalovanému

ani spoločnosti IDEA PROJEKT, s.r.o. nesľúbil ani nepotvrdil žiadnu odmenu za overenie projektovej
dokumentácie vypracovanej dcérou žalobcu.

30. Z uvedeného obsahu predmetného podania - vyjadrenia žalobcu ku kompenzačnej námietke
žalovaného, ktoré vyjadrenie bolo podľa pripojenej doručenky doručené žalovanému dňa 21.6.2024

(č.l. 116) vyplýva, že žalobca priamo výslovne a v celom rozsahu poprel všetky tvrdenia žalovaného
vo vzťahu k jeho kompenzačnej námietke. Skutočnosť, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi
bola sporná, keď žalobca poprel existenciu akéhokoľvek záväzku voči žalovanému, prvoinštančný
súd uviedol v ods. 14 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. Je preto v rozpore s obsahom spisu
tvrdenieodvolateľa,žežalobcajehokompenzačnúnámietkužiadnymspôsobomnerozporoval,výslovne

nepoprel a že by sa v dôsledku toho mala stať nespornou.

31. Je pritom pravdou, ako to namieta odvolateľ, že prvoinštančný súd sa s jeho kompenzačnou
námietkou, resp. predloženou komunikáciou medzi stranami a k námietke pripojenými listinami
nevysporiadal. Prvoinštačný súd pritom vychádzal z toho, že kompenzačná námietka žalovaného,

obsiahnutá v odpore, neobsahovala skutkové tvrdenia v takom rozsahu, aby ju mohol súd vecne
prejednať a preto podľa § 128 CSP uznesením č.k. 19Csp/64/2023-81 zo dňa 21.3.2024 vyzval
žalovaného na odstránenie vád kompenzačnej námietky, s tým, že žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu
vady kompenzačnej námietky neodstránil, nakoľko neuviedol o nej skutkové tvrdenia v takom rozsahu,
aby pohľadávka mohla byť samostatným predmetom sporu, aby bola určitá. V dôsledku toho potom

prvoinštančný súd s použitím ust. § 128 ods. 3 CSP na kompenzačnú námietku žalovaného neprihliadal,
teda sa ňou vecne nijako nezaoberal.

32. Podľa § 128 CSP, ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania (ods. 1). Na doplnenie alebo na opravu podania
súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a
čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliada (ods. 3).

33. Prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že daná kompenzačná námietka žalovaného
obsiahnutá v podanom odpore nie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP a contrário) ako
i zo záveru, že je nejasná a neúplná, keďže z podania nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním
sleduje. V dôsledku toho potom správne s použitím ust. § 128 CSP prvoinštančný súd uznesením č.k.19Csp/64/2023-81 zo dňa 21.3.2024, ktoré riadne doručil žalovanému, a ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.5.2024, vyzval žalovaného, aby v stanovenej lehote 10 dní odstránil vady jeho podania v odpore
tak, že pravdivo a úplne opíše rozhodujúce skutočnosti (skutkovo zdôvodní svoju hmotnoprávnu

námietku, riadne označí pohľadávku, ktorú si započítava voči žalobcovi, uvedie sumu tejto pohľadávky
a opíše okolnosti pohľadávky napr. ako pohľadávka vznikla atď. tak, aby bola určitá). Výzva súdu na
doplnenie resp. opravu predmetného podania – kompenzačnej námietky bola riadna a komplexná.

34. Na túto výzvu zareagoval žalovaný podaním zo dňa 9.5.2024 (č.l. 90 spisu), v ktorom uviedol,

že pre žalobcu vykonával prácu v oblasti, v ktorej pracuje, konkrétne projektovanie nehnuteľnosti,
riešenie komplikovaných situácií počas vyporiadania pozemkov patriacich žalobcovi, poradenskú
činnosť v oblasti predaja pozemkov a nehnuteľností žalobcu, sprostredkovanie predaja, hľadanie kupcov
a nehnuteľností. Konkrétne bol žalobcom požiadaný, aby mu pomohol s lepším využitím a zhodnotením
jeho pozemkov, k čomu ako dôkaz slúžiť e-mailová komunikácia (listina č. 1 a 2), ktorá ale k podaniu
vspiseniejepripojená.Akodôkaztiežpripojilprojektovúdokumentáciu„ChalupaH.“,vktorejjeuvedený

ako zodpovedný projektant žalovaný a ako investor žalobca. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca mu za
jeho prácu nezaplatil žiadnu odmenu, ani neodpočítal odmenu za ním vykonanej práce od pohľadávky,
ktorú voči nemu má. Na základe toho vyčíslil svoju stratu času za viac ako rok práce, vypracované
projekty a zastupovanie žalovaného pred rôznymi inštitúciami na sumu 20.000,- eur.

35. Z cit. ust. § 128 ods. 3 CSP vyplýva, že v prípade, že sa neúplné podanie nie vo veci samej doplní
alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé čoho sa týka (ktorej veci príp. akého procesného úkonu) a čo
sa ním sleduje (čo je jeho obsahom, aké právne následky sleduje) súd na takéto podanie neprihliada.
Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s názorom prvoinštančného súdu, že z predmetného podania
žalovaného v spojení s podaním obsiahnutým v odpore, nie sú zrejmé základné zákonné požiadavky,

čoho sa týka a čo sa ním sleduje, keďže z podaní v ich spojitosti nesporne vyplýva, že sa týkajú
započítacej námietky žalovaného proti nároku uplatnenému žalobcom v tomto súdnom konaní, resp.
že žalovaný sa podaniami domáha započítania jeho nároku v sume 20.000, - eur voči žalobou
uplatnenému nároku žalovaného. Je pritom ale potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu, že žalovaný
dosiaľ svoju kompenzačnú námietku v konkrétnych čiastkových úkonoch pre žalobcu a ich hodnote

jednoznačne nekonkretizoval a nešpecifikoval, prípadne nenavrhol resp. nepredložil dostatočné dôkazy
na preukázanie všetkých svojich súvisiacich tvrdení. To je ale otázkou unesenia bremena tvrdenia
a dôkazného bremena v konaní a nie neúplnosti daného podania. Z predmetných podaní žalovaného
je už zrejmé čoho sa týkajú aj čo sa nimi sleduje. Preto neboli splnené podmienky § 128 ods. 3
CSP, aby súd na kompenzačnú námietku žalovaného jednoducho neprihliadal, v dôsledku toho potom

nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, a tieto ani v rámci zhodnotenia skutkového stavu nezohľadnil
a nevyhodnotil v rozsahu potrebnom pre zodpovedanie danej predbežnej otázky.

36. V dôsledku toho námietka odvolateľa, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s tvrdeniami
žalovaného, obsiahnutými v kompenzačnej námietke, a ani s dôkazmi nimi predloženými, je dôvodná.

Predmetné pochybenie prvoinštančného súdu v procesnom postupe mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, v dôsledku nedôvodného neprihliadnutia na kompenzačnú námietku žalovaného
v spojení s ním navrhnutými resp. predloženými dôkazmi, čím bol založený žalovaným uplatnený
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, prípadne i podľa obsahu odvolania (čl. 11 ods.
1 a § 124 ods. 1 CSP) v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ako i § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

37.Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacímsúdom,povyčerpanírelevantnejodvolacejargumentácie
žalovaného, odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm.
b) CSP, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený

nedostatok nemožno dobre napraviť až v konaní pred odvolacím súdom, ako i podľa § 365 ods. 1 písm.
c) CSP, keďže súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy
a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi
názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude prihliadať na kompenzačnú námietku žalovaného
obsiahnutú ako v odpore tak i v jeho vyjadrení zo dňa 9.5.2024 v spojení s dôkazmi predloženými
žalovaným, nadväzne vykonať dokazovanie v súlade s ust. § 185 a nasl. CSP, opätovne zhodnotiť všetkyvykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s nespornými
skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), o ktorých nemá dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2
CSP), ustáliť rozhodný skutkový stav. Takto zistený skutkový stav následne podrobiť novému právnemu

posúdeniu veci a vo veci rozhodnúť, pričom závery v novom rozsudku odôvodniť v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP. Zároveň súd musí rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).