Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208972
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1617208972.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., 2. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., obaja zast. Erben
& Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným:
1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., zast. A. G. H., I. X, XXX XX H., 2. KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast. A.
H. B., E., J. XX, XXX XX H., o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy a primeraných nákladov
spojených s pohrebom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý žalobcovi v 2. rade zaplatiť sumu 1.713,52 Eur do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. Plnením žalovaného v 1. rade zaniká povinnosť žalovaného v 2. rade
plniť podľa výroku III. tohto rozsudku v rozsahu poskytnutého plnenia.

II. Súd žalobcu žalobkyne v 1. rade voči žalovanému v 1. rade o zaplatenie sumy 1.713,52 Eur z a m
i e t a .

III. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 663,88 Eur do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Plnením žalovaného v 2. rade zaniká povinnosť žalovaného
v 1. rade plniť podľa výroku I. tohto rozsudku v rozsahu poskytnutého plnenia.

IV. Súd žalobu žalobcov voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy 1.049,64 Eur z a m i e t a .

V. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 12.500,00 Eur a žalobcovi v 2. rade sumu
12.500,00 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká do výšky poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

VI. Súd žalobu žalobcov o zaplatenie 25.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu
prevyšujúcom sumu 12.500,00 Eur z a m i e t a.

VII. Súd p r i z n á v a žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade
v rozsahu 77,48 %. Žalobkyňa v 1. rade ani žalovaný v 1. rade voči sebe navzájom nemajú právo na
náhradu trov konania.

VIII. Súd p r i z n á v a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade
v rozsahu 100 %. Súd p r i z n á v a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v 2. rade v rozsahu 77,48 %.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2017 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči
žalovaným v 1. a 2. rade náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,00 Eur titulom neoprávneného
zásahu do ich osobnostných práv formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovia ďalej

žiadali žalovaných zaviazať na úhradu sumy 1.713,52 Eur titulom náhrady škody, ktorá im bola
spôsobená žalovaným v 1. rade a ktorá spočívala vo vynaložených nákladoch na zriadenie pomníka,
náhrobnej dosky a úpravu hrobu, ako aj v nákladoch účtovaných pohrebnou službou a v cintorínskych
poplatkoch. Žalovaných žiadali zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný v 1. rade dňa 19.04.2014 v čase okolo 04,10 hod. viedol
osobné motorové vozidlo zn. K. H., EČV: B., v ktorom sa ako spolujazdec viezol syn žalobcov L.
B., r.č. XXXXXX/XXXX, a to po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hodnotou 2,09 g/
kg (promile) v krvi. Vozidlo žalovaný v 1. rade viedol v obci D., pričom značne prekročil zákonom
povolenú rýchlosť vozidla, nevenoval sa riadne vedeniu vozidla a rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim
schopnostiam, čím porušil ust. § 4 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke, v dôsledku čoho nezvládol vedenie vozidla a vozidlom narazil do kameňa, následne do
zberného kontajnera na sklo a do malej telefónnej rozvodne, pričom jeho spolujazdec vo vozidle L. B.
následkom zranení z tejto dopravnej nehody na mieste zomrel. Ku dňu 19.04.2014 bolo vozidlo s EČV
B. poistené u žalovaného v 2. rade. Žalobcovia sú pozostalými rodičmi L. B. a konaním žalovaného v 1.
rade došlo k zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život. V dôsledku smrti L. B., ku ktorej došlo

následkom zanedbania zákonných povinností a postupom žalovaného v 1. rade v rozpore s príslušnými
predpismi, prišli žalobcovia o svojho syna. Ujma, ktorá bola žalobcom spôsobená, sa nahradiť nedá,
následky pochybenia žalovaného v 1. rade sú nenapraviteľné a z hľadiska psychiky žalobcov ich
nemožno odstrániť. Konaním žalovaného v 1. rade bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti
žalobcov, konkrétne do práva na súkromie a rodinný život. Rešpektovanie súkromného života musí

zahrňovať do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, keď
súčasťou súkromného života je aj život rodinný, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä
vzťahy sociálne, morálne a citové. Rodinný život zahrňuje, okrem iného, vzťahy s najbližšími rodinnými
príslušníkmi a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva
na súkromný a rodinný život fyzickej osoby, pretože dochádza k citovej ujme vo forme šoku, smútku

zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu s blízkou osobou). Vzhľadom na nepriaznivé
následky, ktoré malo úmrtie L. B. na žalobcov, si títo voči žalovanému v 1. rade z titulu ochrany ich
osobnosti uplatnili nárok podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a žiadajú, aby súd určil, že žalovaný
v 1. rade zasiahol svojim protiprávnym konaním do osobnostných práv žalobcov, a to do ich práva
na súkromný a rodinný život, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nie je postačujúca, že

predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch sú dané a zaviazal žalovaných na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,00 Eur. V žalobe poukázali tiež na skutočnosť, že aj usmrtený
L. B. mal právo na ochranu osobnosti, a to právo na život, ktoré bolo konaním žalovaného v 1. rade
nenapraviteľneporušené.Žalobcoviasizároveňžalobouuplatniliprávonaúhraduprimeranýchnákladov
spojených s pohrebom. Medzi žalobcami je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a žalobcovia

v súvislosti s pohrebom vynaložili náklady na zriadenie pomníka 1.445,00 Eur a náklady účtované
pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, cintorínske poplatky a
náklady na úpravu hrobu spolu vo výške 1.049,64 Eur. Keďže podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. sa náklady na zriadenie pomníka a na úpravu hrobu uhrádzajú do výšky 663,88 Eur,
uplatnili si žalobcovia právo na náhradu týchto nákladov v maximálnej povolenej výške.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že v nej absentuje
zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu, a že žalobca v 2. rade si v trestnom konaní uplatnil nárok na
nemajetkovú ujmu 30.000,00 Eur, náklady na pohreb 2.500,00 Eur a náklady na pomník 2.500,00 Eur.
Vzniesol námietku premlčania a poukázal na neprimeranosť požadovanej výšky náhrady nemajetkovej

ujmy, keďže žalobcovia nepreukázali závažnosť charakteru intervencie do ich osobnostných práv.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vo veci nie je daná jeho pasívna vecná
legitimácia, pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na znenie zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostinaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

(ďalej ako „Zákon o PZP“), ktorý taxatívne určuje, čo sa rozumie škodou pre účely cit. zákona. Rozsudok
ESD C-22/12 vo veci Haasová považuje za prekonaný a zastáva právny názor, že slovenská právna
úprava nezahŕňa právo na ochranu osobnosti a z nej vyplývajúci nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy pri porušení tohto práva pod náhradu škody, ktorú je možné uplatniť z povinného zmluvnéhopoistenia. Má za to, že zásah do osobnostných práv a jeho odškodnenie vo finančnej rovine je
výslovne viazané na konkrétny zásah, a teda konkrétnu osobu, ktorá zásah vyvolala a konkrétneho
poškodeného. Na podporu svojho názoru poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/168/2009

a 3Cdo/301/2012 a 8Cdo/219/2016, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil názor, že nemajetková ujma
nie je krytá ustanovením § 4 ods. 2 Zákona o PZP. Žalovaný ďalej namietol zjavnú neprimeranosť
výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, pretože žalobcovia nepreukázali, že by zásah do ich
osobnostných práv bol takého závažného charakteru, aby im vznikol nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Poukázal aj na nesprávnu formuláciu petitu žaloby, ktorou žalobcovia žiadajú

žalovaných na plnenie zaviazať spoločne a nerozdielne, pričom takéto procesné spoločenstvo medzi
škodcom a poisťovateľom nevyplýva zo žiadnych ustanovení Zákona o PZP či C.s.p. Žalovaný v 2. rade
ďalej namietol premlčanie nárokov žalobcov, keďže ku škodovej udalosti došlo 19.04.2014 a žaloba na
súd bola podaná až 27.10.2017. Nárok žalobkyne v 1. rade považuje v celom rozsahu za premlčaný,
keďže žalobkyňa v 1. rade si právo uplatnila až podaním žaloby. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v 2. rade,
tento si nárok uplatnil v trestnom konaní, nie je však jasné, aký nárok si uplatnil a v akej výške. Žalovaný

v 2. rade napokon poukázal na skutočnosť, že syn žalobcov bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu
a nebol pripútaný bezpečnostným pásom, pričom je vysoko pravdepodobné, že vedel o stave opitosti
žalovaného v 1. rade a napriek tomu si s ním dobrovoľne sadol do vozidla, čo je potrebné zohľadniť pri
rozhodovaní o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy.

5. Žalobcovia v replike uviedli, že sa nestotožňujú s právnym názorom žalovaného v 2. rade, že nie
je daná jeho pasívna vecná legitimácia a poukázali na judikatúru slovenských vyšších súdov, ako aj
rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 666/2016, ktoré konštatujú, že pasívna vecná legitimácia poisťovne
v spore o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je daná. K výške
požadovanej ujmy uviedli, že smrť syna žalobcov je veľmi intenzívnym zásahom do ich súkromia a smrť

dieťaťa nepochybne spôsobuje rozsiahlu citovú ujmu. Sú toho názoru, že ide o taký silný zásah, že
negatívny dopad na rodinu a smrť blízkeho človeka predstavuje v živote človeka veľkú psychickú záťaž
a traumu, a to zvlášť, keď je smrť spôsobená náhle trestným činom. Treba tiež poukázať na skutočnosť,
že každý sa so stratou blízkeho človeka vyrovnáva inak. Následky smrti syna žalobcov sú trvalé a
neodstrániteľné a ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Závažnosť ujmy sa posudzuje

najmä z hľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu. Strata jedného z členov rodiny ako spoločenstva je
úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny. Zavinená smrť blízkej osoby môže
vzhľadom na vzájomné úzke a pevné sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby predstavovať vážnu
nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Tieto závery sú
všeobecne známe, prirodzené a očakávané. Hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota

žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov úmrtím/usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná
v peniazoch. Tragickou udalosťou došlo k úplnému znemožneniu naďalej napĺňať vzťah ako rodiča a
dieťaťa, pričom vzťahy v rodine žalobcov boli intenzívne, nakoľko žalobcovia žili so synom v spoločnej
domácnosti. Je nepochybné, že ujmu, ktorá žalobcom vznikla, by na ich mieste každá iná osoba
považovala za ujmu objektívne závažnú. K vznesenej námietke premlčania uviedli, že v trestnom konaní

uplatnil nárok žalobca v 2. rade riadne a včas (dňa 27.06.2014), pričom v rozsudku OS Malacky sp.zn.
1T/107/2015 z 18.07.2016 bol odkázaný na občianske súdne konanie. Premlčacia doba tak začala
znovaplynúťažprávoplatnosťoutrestnéhorozsudku.Medzižalobcamijebezpodielovéspoluvlastníctvo,
pričom jeden z manželov je zo zákona v rámci BSM oprávnený konať za oboch manželov. K námietke
žalovaného v 1. rade ohľadom absencie naliehavého právneho záujmu uviedli žalobcovia, že ich žaloba

nie je určovacou žalobou, pri ktorej by bolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.05.2018, na ktorom žalovaný v 1. rade uviedol, že
ľutuje skutok, ktorý sa stal, priznal sa k nemu a v rámci trestného konania prijal aj trest, avšak
uviedol, že nebohý nebol pri nehode pripútaný, bol tiež ovplyvnený alkoholom a jazdu, ktorá skončila

tragicky, sám inicioval. Žalovaný v 2. rade namietol premlčanie nároku žalobcov, keď uviedol, že
pokiaľ ide o uplatnenie nároku žalobcom v 2. rade v trestnom konaní, tento nárok nebol ním nijako
špecifikovaný, čo nemožno považovať za jeho riadne uplatnenie. V trestnom konaní nebolo žalobcom
v 2. rade vôbec špecifikované, aký nárok si uplatňuje, na základe akého ustanovenia a prečo práve
v danej výške. Ak sa v trestnom konaní uplatňuje bolestné, tiež nestačí len vyhlásiť, že si bolestné

poškodený uplatňuje, ale je potrebné svoj nárok doložiť dokladmi. Rovnaký princíp sa musí vzťahovať
na odškodňovanie nemajetkovej ujmy. Keďže do okruhu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nespadá ochrana osobnosti manželov a ani žalobca v 2. rade v trestnom konaní neuviedol, že by
nárok uplatňoval aj za manželku, je potrebné uzavrieť, že si uplatnil v trestnom konaní len svoj nárok,avšak nedostatočne. Premlčacia lehota tak spočívať nemohla. Žalobkyňa v 1. rade si nárok uplatnila
až žalobou. Právny úkon jej manžela na uplatnenie jej nároku nepostačuje. Náklady na pohreb sú
premlčané v subjektívnej dvojročnej lehote. Žalobcovia k tomu uviedli, že suma nákladov na pohreb

v žalobe vychádza z vyčíslených a zdokladovateľných nákladov, zatiaľ čo v trestnom konaní žalobca
v 2. rade uplatnil aj náklady nezdokladovateľné, ako je napríklad občerstvenie na kare. Jeho nárok bol
uplatnený na výsluchu dňa 27.06.2014, na ktorý nebola predvolaná manželka. Keďže však ide o nárok
v BSM, právny úkon z jedného z manželov na jeho uplatnenie postačuje. Súd by mal podľa žalobcov
tiež prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca v 2. rade je bez právnického vzdelania a ani za normálnych

okolností by nevedel uviesť odkazy na konkrétne právne predpisy, avšak na uplatnenie nároku to ani
nie je potrebné. Jeho výsluch bol robený asi dva mesiace po tragickej udalosti, teda nejaké riadne
vyčísľovanie aj z tohto dôvodu nebolo možné očakávať.

7. Na základe oboznámenia strán s predbežným právnym názorom súdu v zmysle príslušných
ustanovení C.s.p. a výzvy na úpravu vadného petitu, ktorú súd adresoval žalobcom na pojednávaní dňa

17.09.2018, doručili žalobcovia súdu návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 28.09.2018, o ktorom
súd rozhodol uznesením č.k. 32C/62/2017-94 zo dňa 04.10.2018 tak, že pripustil zmenu žaloby v zmysle
návrhu žalobcov. Žalobcovia v zmysle upraveného petitu žaloby žiadali, aby súd zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne uhradiť každému zo žalobcov po 25.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Ďalej navrhovali, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu
škody vo výške 1.713,52 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného a žalobcovia sú oprávnení na plnenie spoločne a nerozdielne. Pre
úplnosť a maximalizáciu miery právnej istoty strán súd rovnakým uznesením pripustil tiež zmenu žaloby
podstatnou zmenou alebo doplnením rozhodujúcich skutočností, a to tak, že žalobcovia žiadajú zaplatiť

sumy uvedené vo výroku I. petitu žaloby výhradne z titulu porušenia ich práva na ochranu osobnosti,
resp. ich práva na rodinný život zo strany žalovaného v 1. rade tým, že usmrtil ich syna. Toto upresnenie
totiž žalobcovia uviedli na pojednávaní dňa 21.05.2018, avšak súd o tom rozhodol až citovaným
uznesením.

8. Žalobcovia v podaní zo dňa 28.09.2018 uviedli tiež, že na oboch výsluchoch v trestnom konaní bol
žalobca v 2. rade prítomný s manželkou, žalobkyňou v 1. rade, ktorú však vyšetrovateľ nevypočul,
pretože na mieste nehody nebola prítomná a k veci nemala čo uviesť. To je aj dôvod, prečo nie je v
zápisniciach z prípravného konania uvedená a podpísaná. Žalobkyňa v 1. rade istý čas po synovej smrti
užívala lieky na ukľudnenie, nakoľko v tom čase bola v silnom citovom rozrušení. Aj preto vyšetrovateľa

nežiadala o protokoláciu jej prítomnosti na výsluchu a preto si svoj nárok individuálne neuplatnila,
nakoľko v dôsledku užitia utišujúcich liekov nebola v stave racionálne uvažovať. Okrem silného citového
rozrušenia, ktoré v podstate pretrváva vo forme veľkej citovej bolesti doteraz, bola a je žalobkyňa v 1.
rade právny laik. Nebola schopná rozmýšľať s uvedomením si dôsledkov neuplatnenia jej práva včas.
V danom čase bola finančná kompenzácia naozaj to posledné, o čom uvažovala, čo je ďalší z dôvodov,

prečo si svoj nárok individuálne neuplatnila. Ďalej žalobcovia poukázali na prax Ústavného súdu SR,
podľa ktorej za určitých okolností môže byť vznesenie námietky premlčania považované za zneužitie
práva. Uplatnenie námietky premlčania môže byť výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý
márne plynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku
plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním

uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Žalobcovia majú za to, že
uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaných je zneužitím práva.

9. Na pojednávaní dňa 10.12.2018 uviedli žalobcovia, že usmrtenie ich syna im spôsobilo neodčiniteľnú
ujmu. Žalobcovia sú dodnes odkázaní na sporadickú pomoc lekárov, na užívanie utišujúcich liekov,

či na konzumáciu alkoholu. K ujme prispelo i správanie žalovaného v 1. rade, ktorý sa žalobcom
neprišiel ospravedlniť, ani sa nezaujímal o to, či im netreba nejako finančne alebo inak pomôcť. Pri
určení výšky požadovanej nemajetkovej ujmy vychádzali žalobcovia z rozhodovacej činnosti súdov.
Pokiaľ ide o otázku spoluzavinenia poškodeného uviedli, že bolo úlohou vodiča zvážiť svoje schopnosti
pri šoférovaní, ale aj upozorniť spolujazdca, aby sa pripútal. Súčasne majú za to, že ani použitie

bezpečnostného pásu by na výsledku nič nezmenilo. Zotrvali na svojom právnom názore, že nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že uplatnenie
nároku žalobcom v 2. rade v trestnom konaní zastavilo plynutie premlčacej doby aj u žalobkyne v 1.
rade. Súd by mal prihliadnuť tiež na to, že žalobkyňa v 1. rade bola pri výsluchoch v trestnom konaníprítomná, avšak žiadne nároky nevznášala ani zápisnicu nepodpisovala, pretože bola v danom čase
silne citovo rozrušená a pod sedatívami. Majú za to, že vznesenie námietky premlčania je zneužitím
práva žalovaných. Pre prípad, že súd čo i len časť nárokov žalobcov zamietne, požiadali pri rozhodovaní

onáhradetrovkvyššieuvedenýmskutočnostiamprihliadnuťakokdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľa.
Súd by mal tiež prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pri výsluchu uviedol, že je ochotný sa
so žalobcami urovnať a následne toto odmietol.

10. Súd po verejnom prejednaní veci a vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 10.

decembra 2018 č. k. 32C/62/2017-117, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2. rade
sumu 12.500,00 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
do výšky poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to titulom náhrady nemajetkovej ujmy
v dôsledku smrti jeho syna spôsobenej pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným v 1. rade motorovým
vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného v 2. rade. Žalobu žalobkyne v 1. rade o zaplatenie
sumy 25.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a žalobu žalobcu v 2. rade o zaplatenie

25.000,00 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu prevyšujúcom priznanú sumu 12.500,00
Eur zamietol. Ďalej žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.713,52
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do
výšky poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to titulom náhrady škody spočívajúcej
v nákladoch súvisiacich s pochovaním ich syna. Rozsudkom rozhodol tiež o nároku na náhradu trov

konania, a to v každej časti konania osobitne. Na odvolanie žalobcov a žalovaných Krajský súd
v Bratislave uznesením č.k. 4Co/63/2021-236 zo dňa 30.11.2022 uvedený rozsudok v celosti zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia a vnútornej rozpornosti napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa otázky opodstatnenosti
námietky premlčania vznesených nárokov žalobcov.

11. V zrušovacom uznesení odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia
si podanou žalobou uplatnili voči žalovaným dva nároky: nárok na náhradu škody spočívajúcej vo
vynaložených nákladoch na pohreb a pomník ich nebohého syna a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej im zásahom žalovaného v 1. rade ako vinníka dopravnej nehody do ich osobnostných

práv, pričom vo vzťahu k obom týmto uplatneným nárokom obaja žalovaní vzniesli námietku ich
premlčania. Pokiaľ ide o nárok na náhradu vecnej škody (náklady na pohreb a náklady na zriadenie
pomníka), uviedol odvolací súd v odôvodnení zrušovacieho uznesenia, že pre posúdenie dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania žalovanými je nutná aplikácia ust. § 104 Občianskeho zákonníka,
a to vzhľadom na právnu vetu rozhodnutia č. 1 prijatého na zasadnutí Občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.06.2022, založenú na podklade uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 31.03.2022 sp. zn. 7Cdo 252/2021. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy, aj na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania tohto nároku je podľa
názoru odvolacieho súdu nutná aplikácia vyššie uvedeného ust. § 104 Občianskeho zákonníka a súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po

dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Pokiaľ ide o námietky nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, poukázal odvolací súd na už uvedené rozhodnutie č.
1 Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.222, ktoré dovtedajšie rozdielnosti v
súdnej praxi a rôznosť právnych názorov prezentovaných v nej zjednotilo a dospelo k jednoznačnému
záveru o pasívnej vecnej legitimácii poisťovní v konaniach s týmto predmetom sporu. K odvolacej

argumentácii žalovaného v 2. rade viažucej sa k vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku voči žalobcovi
v 2. rade, ktorou mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.500,00
Eur, odvolací súd uviedol, že takáto výška náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby s dôsledkom usmrtenia blízkej osoby a tým trvalého porušenia
práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život, nevybočuje zo záverov súdnej praxe, neznamená

pre oprávnenú fyzickú osobu nenáležité finančné zvýhodnenie oproti spôsobnej nemajetkovej ujme
a ani likvidačné plnenie pre komerčného poistiteľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
osobného motorového vozidla, naopak korešponduje so zásadou proporcionality a ekvity. Vo vzťahu
k zohľadnenému spoluzavineniu syna žalobcov odvolací súd potvrdil správnosť postupu súdu prvej
inštancie, ktorý toto pri určení výšky náhrady zohľadnil. K otázke správnosti právneho záveru súdu prvej

inštancie, že vzhľadom na to, že finančné prostriedky žalobcov použité na pohreb a pomník ich syna
patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol žalobca v 2. rade oprávnený uplatniť nárok
na náhradu vecnej škody v trestnom (adhéznom) konaní aj za žalobkyňu v 1. rade, odvolací súd uviedol,
že skutočnosť, že finančné prostriedky patrili do BSM, neznamená nahradenie vôle žalobkyne v 1. radeuplatniť si nárok na náhradu škody žalobcom v 2. rade. Súd je vyššie uvedenými právnymi názormi
odvolacieho súdu v konaní, ktoré nasleduje po vrátení veci na okresný súd, podľa § 391 ods. 2 C.s.p.
viazaný.

12. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán a nimi navrhnutého svedka, ako aj nasledujúcimi
listinnými dôkazmi predloženými stranami: výstup z internetového systému vyhľadávania poisťovateľa
vozidla ku dňu 19.04.2014, faktúra D. M. na sumu 697,58 Eur a na sumu 352,06 Eur, príjmový
pokladničný doklad vystavený D. M. na sumy 697,58 Eur a 352,06 Eur, objednávka pre Kamenárstvo –

H. D. zo dňa 29.07.2015 s príjmovým pokladničným dokladom. Súd si na návrh žalovaného v 2. rade
ďalej pripojil spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/107/2015. Po vykonanom dokazovaní zistil súd
tento skutkový a právny stav:

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/107/2015 súd zistil, že:

a) žalovaný v 1. rade bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 1T/107/2015-214 zo dňa 18.07.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2016, uznaný vinným, že dňa 19.04.2014 v čase približne o
4,10 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hodnotou 2,09 g/kg (promile) v krvi, viedol
osobné motorové vozidlo zn. K. H., ev. č. B., VIN: N., po štátnej ceste II/503 v smere od Mesta B. do
obce D., v uzavretej obci D. značne prekročil zákonom povolenú rýchlosť vozidla, nevenoval sa riadne

vedeniu vozidla a rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2
písm. c), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho pred rodinným
domom číslo 26 nezvládol vedenie vozidla, vyšiel s vozidlom vpravo mimo vozovku a prednou časťou
vozidla narazil do veľkého kameňa, následne do zberného kontajnera na sklo a do malej telefónnej
rozvodne, pričom jeho spolujazdec vo vozidle L. B. utrpel, okrem iných zranení, úplné roztrhnutie

srdcovnice, ktoré zranenie bolo nezlučiteľné so životom a zomrel na mieste dopravnej nehody, teda
že ako vodič dopravného prostriedku, v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý
si privodil vplyvom návykovej látky, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť, čím spáchal prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štyroch
rokov a na trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na doživotie. Okresný súd

Malacky cit. rozsudkom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného B. B., nar.: XX.XX.XXXX
s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

b) ako vyplýva z evidenčnej karty vozidla vytlačenej dňa 19.04.2014, vlastníkom a držiteľom vozidla K.
H., ev. č. B., VIN: N. bol žalovaný v 1. rade.

c) dňa 27.06.2014 bol vyšetrovateľom PZ vypočutý poškodený – žalobca v 2. rade, ktorý uviedol, že
v inkriminovaný deň 18.04.2014 mu bol syn L. pomáhať na stavbe, kde sa zdržal asi do 16,00 hod.
Následne ho stretol v podniku O. D. J. D., kde videl tiež žalovaného v 1. rade. Uviedol, že konaním
žalovaného v 1. rade jeho rodine vznikla škoda vo výške 2.500,00 Eur spočívajúca vo vynaložených

nákladoch na pohreb a výslovne si uplatnil „nárok na náhradu škody ako odškodnenie za smrť syna L.
B.“, ktorého výšku mal dodatočne upresniť.

d) dňa 24.08.2015 si žalobca v 2. rade preštudoval vyšetrovací spis, pričom do zápisnice uviedol:
„Nakoľko žalovaný v 1. rade spôsobil smrť nášho syna L. B., tak nám vznikla celkovo škoda vo výške

5.000,00 Eur, z toho boli výdaje v súvislosti s nákladmi na vybavovanie pohrebu vo výške 2.500,00
Eur a suma vo výške 2.500,00 Eur ako náklady na obstaranie pomníku, čo predstavuje priame náklady
spojené s pochovaním nášho syna. Z uvedeného dôvodu žiadam, aby obvinený E. F. našej rodine
nahradil nám spôsobenú škodu vo výške 5.000,00 Eur ako majetkovú ujmu, ktorá nám vznikla jeho
konaním a zároveň si uplatňujeme ako odškodné za spôsobenú ujmu našej rodine voči E. F. sumu vo

výške 30.000,00 Eur ako odškodné za spôsobenie usmrtenia nášho syna L. B..“.

e) ako uviedli v znaleckom posudku č. 03/2015 – NM, 05/2015 – AZ znalci B. P. B., D. E. B. A. E. N.,
D. z Ústavu súdneho lekárstva LF UK, poškodený L. B. sa v čase smrti nachádzal v stave ovplyvnenia
alkoholom s koncentráciou 2,20 promile etylalkoholu v krvi, čo zodpovedá ťažkej opitosti (uvedené

vyplýva tiež zo znaleckého posudku č. 36/2014 vypracovaného Q. E. R., D.) a v čase dopravnej nehody
nebol pripútaný bezpečnostným pásom.14. Žalobkyňa v 1. rade pri svojom výsluchu súdu uviedla, že zosnulý L. B. bol jedným z troch jej detí.
V čase smrti mal 26 rokov a žil v spoločnej domácnosti s rodičmi. Druhý syn žije v spoločnom dvore
s rodičmi, dcéra vo vedľajšej dedine. So synom vychádzali dobre. Na domácnosť im prispieval podľa

možností, očakávalo sa, že sa zamestná v automobilovom priemysle a začne prispievať viac. Po nehode
synaichžalovanýv1.radeosobnenekontaktoval,doručilimlennastrojipísanýlist,žesaospravedlňuje.
Žalobkyňa v 1. rade po smrti syna navštívila praktickú lekárku, ktorá jej predpísala lieky na ukľudnenie.
Dodnes ich sporadicky berie.

15. Žalobca v 2. rade pri výsluchu uviedol, že je to preňho a pre manželku stále ťažké, každý deň si na
syna spomínajú. O nehode sa žalobca v 2. rade dozvedel od toho človeka, ktorý vyťahoval žalovaného
v 1. rade z auta. Po nehode zdravotné ošetrenie nepotreboval, ale žalobkyni v 1. rade museli volať
sanitku, boli jej predpísané lieky a žalobca v 2. rade musel ostať doma starať sa o ňu. Trvalo to asi
dva týždne, čo vyžadovala takú intenzívnu starostlivosť. Vzťah so synom mal veľmi dobrý, býval s nimi
a prispieval na domácnosť. Do budúcnosti plánovali nadstaviť ich dom a zriadiť tam synovi obytné

podkrovie. Materiál bol nakúpený, dodnes je na povale. Po nehode sa s nimi žalovaný nekontaktoval.
Ohľadom výpovede na polícií uviedol, že tam bol aj s manželkou asi dvakrát. Vyšetrovateľ ju však nemal
prečo vypočuť, na mieste nehody bol iba žalobca v 2. rade.

16. Z výsluchu žalovaného v 1. rade vyplynulo, že sa v predmetný deň so zosnulým L. B. stretol v krčme,

kde si vypili a išli k žalovanému domov pokračovať. Žalobca chcel celý večer ísť do B., čo mu najprv
žalovaný v 1. rade s ostatnými kamarátmi vyhovorili, ale potom, keď ostali sami dvaja, nasadli do auta.
Odvtedy si žalovaný v 1. rade nič nepamätá. V dôsledku autonehody mal na dvakrát zlomenú sánku,
podstúpil operáciu a bol asi mesiac v nemocnici. Ospravedlniť žalobcom sa nešiel, lebo ospravedlnenie
zosnulému život nevráti a on sa na to necítil. Tiež niesol jeho úmrtie ťažko, poškodeného poznal od

malička a chodili spolu von. Poškodený nebol podľa žalovaného v 1. rade pripútaný, nepamätá si, či ho
vyzval na pripútanie sa. Poškodený podľa žalovaného v 1. rade ho videl konzumovať alkohol a sám ho
požiadal o to, aby ho autom odviezol do B.. L. B. nemal vodičský preukaz.

17. Svedok B. B., syn žalobcov, pri výsluchu uviedol, že žalobcovia sú na liekoch, zosnulý syn im chýba.

Spolu s bratom rodičom pomáhali okolo domu, teraz je všetko na svedkovi, ak niečo treba urobiť, musí
si zháňať výpomoc. Rodičia pomoc potrebujú: otec sa nemôže hýbať a mama je ešte stále na liekoch.
So žalovaným v 1. rade sa po nehode stretol a rozprával. Povedal, že ho to mrzí a tak, ale veľmi to na
ňom nebolo vidieť.

18. Z lustrácie vozidla s EČV B. XXX S. vyplýva, že poisťovateľom vozidla bola k predmetnému dňu
spoločnosť žalovaného v 2. rade, táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná.

19. Z faktúr a príjmových pokladničných dokladov spoločnosti D. M. I., Q.: XX XXX XXX, K. R. XXXX/
X, XXX XX B. súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade zaplatila uvedenej spoločnosti celkovo 1.049,64 Eur za

pohreb L. B., zosn. XX.XX.XXXX, a to dňa 25.04.2014. Za zriadenie a úpravu hrobu a pomníka zaplatila
žalobkyňa v 1. rade D. H. – Kamenárstvo, IČO: 327 226 64, Hviezdoslavova 309/1, 905 01 Senica sumu
1.445,00 Eur v dvoch splátkach po 745,00 Eur (dňa 27.10.2015) a 700,00 Eur (dňa 29.07.2015). Rozsah
prác a cena za ne boli medzi žalobkyňou v 1. rade a zhotoviteľom dohodnuté v objednávke zo dňa
29.07.2015. Tieto skutočnosti taktiež neboli medzi stranami sporné.

20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

21. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.22. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

26. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

27. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde

alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

28. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

31. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

32. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

33. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa § 449 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné

náklady spojené s liečením. Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ
neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia
a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

35.Podľa§513Občianskehozákonníka,akjedlžníkzaviazanýnarovnaképlnenieniekoľkýmveriteľom,

ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a
nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu
tomu, kto o plnenie požiada prvý.36. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o PZP“), na účely tohto zákona sa rozumie
poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

37. Podľa § 2 písm. f) Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik
povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

38. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

39. Podľa § 4 os. 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu:

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

40. Podľa § 4 ods. 4 Zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 15 ods. 1 a 2 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

42. Súd po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na doručené a prednesené vyjadrenia strán uzavrel,
že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol usmrtený syn žalobcov v 1. a 2. rade
L. B., XX.XX.XXXX. Vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný v 1. rade ako vodič, vlastník a držiteľ,
teda prevádzateľ vedeného motorového vozidla, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn.

1T/107/2015uznanývinnýmzprečinuusmrtenia,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaníštyri
roky nepodmienečne. Žalobcovia na pohreb svojho usmrteného syna vynaložili sumu 1.049,64 Eur dňa
25.04.2014, ďalších 1.445,00 Eur uhradili za hrob a pomník na základe objednávky zo dňa 29.07.2015.

43. Žalobcovia svojou žalobou uplatnili dva nároky: nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im

bola spôsobená zásahom do ich práva na ochranu osobnosti, a nárok na náhradu škody spočívajúcej
vo vynaložených nákladoch na pohreb a pomník. Súd oba nároky posudzoval oddelene. Žalovaný
v 1. rade vo svojich vyjadreniach namietal, že žalobcovia nepreukázali na podanej žalobe naliehavý
právny záujem. Súd sa touto námietkou zaoberal, avšak vyhodnotil, že žalobcovia podali na súd žalobu
naplnenie,resp.osplneniepovinnosti,t.j.žalobupodľa§137písm.a)C.s.p.,priktorejzákonobligatórne

preukazovanie naliehavého právneho záujmu (na rozdiel od žalôb určovacích podľa § 137 písm. c)
C.s.p.) nepožaduje. Túto námietku preto vyhodnotil ako nedôvodnú.

44. Žalovaný v 2. rade v rámci procesnej obrany voči obom nárokom uplatneným žalobcami namietal
nesprávnosť petitu podanej žaloby, nakoľko podľa jeho názoru žalobcovia nesprávne žiadali žalovaných

zaviazať na solidárne plnenie, pričom taká solidarita zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. Podľa
§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Pasívna solidarita je

charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita môže byť založená jednak právnym predpisom, pričom v
takomto prípade pasívna solidarita je upravená výslovne a vyplýva zo znenia toho ktorého ustanovenia
právnej normy, alebo môže byť založená rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov či povahou plnenia. Jepravdou, že pasívna solidarita žalovaných v danom prípade nie je ustanoveniami právnych predpisov
daná. Ust. § 15 Zákona o PZP síce umožňuje uplatniť na súde nárok na náhradu škody voči škodcovi aj
voči poisťovni, avšak ide o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom a voči každému

z nich z iného právneho dôvodu. Formulácia petitu žaloby, podanej žalobcami ale podľa názoru súdu
nespôsobuje neurčitosť návrhu vo vzťahu k jednotlivým žalovaným, keď z neho jednoznačne vyplýva, že
žalobcovia požadovali celú uplatnenú výšku peňažného plnenia od oboch žalovaných. Súd potom nie je
viazaný návrhom žalobcov, aby žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne
(viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Co 2/1998 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51 ročník

1998). S poukazom na rozhodnutie R 2/75 môže súd v takom prípade len vo výroku vysloviť, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká do výšky poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, čo je
formulácia výroku zabraňujúca tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to isté plnenie duplicitne.

45. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade ako
vodič motorového vozidla, ktorého bol prevádzkovateľom, zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo

k usmrteniu syna žalobcov. Žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba vykonávajúca dopravu zodpovedá
za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky. Ide o objektívnu zodpovednosť,
ktorej základom je škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, teda zvlášť
kvalifikovaná udalosť, nie zavinené porušenie povinností prevádzateľa. Predpokladmi vzniku tejto
zodpovednosti sú 1. škoda, 2. zvláštna povaha danej prevádzky a 3. príčinná súvislosť medzi nimi.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škoda vznikla žalobcom vo výške 2.494,64 Eur, pričom táto
skutočnosť nebola žalovanými sporovaná (žalobcovia si však škodu žalobou uplatnili len vo výške
1.713,52 Eur. Škoda vznikla v priamom dôsledku dopravnej nehody vyvolanej prevádzkou dopravného
prostriedku žalovaného v 1. rade, keďže výhradne v dôsledku tejto nehody L. B. zomrel (to je
konštatované mimo iné v znaleckom posudku č. 03/2015 – NM, 05/2015 – AZ, ktorý je súčasťou

pripojeného trestného spisu) a bolo nevyhnutné vynaložiť náklady na jeho pohreb. Nárok žalobcov na
náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na pohreb je preto daný.

46. Obaja žalovaní namietli premlčanie nároku žalobcov na náhradu škody, preto súd skúmal dôvodnosť
tejto námietky.

47. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti. Predmetné ustanovenie osobitným spôsobom určuje začiatok plynutia
premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, a to bez ohľadu na to, či ide o zákonné alebo
zmluvné poistenie. Začiatok premlčacej doby je tu stanovený odlišne od ust. § 101 i § 106 Občianskeho

zákonníka a neviaže sa na okamih, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz, ale na vznik poistnej
udalosti (obsah ktorého pojmu je nutné určiť pri jednotlivých druhoch poistenia samostatne). Pokiaľ ide
o dĺžku premlčacej doby, pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna dvojročná a dlhšia objektívna trojročná. Moment začiatku ich plynutia sa
posúva na rok od poistnej udalosti, avšak dĺžka premlčacej doby ostáva zachovaná (fakticky predĺžená

o jeden rok). Rovnako judikoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/181/2020, keď uviedol, že nie
je dôvod odchýliť sa od záveru Najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí R 3/2022 o začatí plynutia
premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného
zmluvného poistenia podľa Zákona o PZP v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie
začína plynúť rok po poistnej udalosti. Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí všeobecne o dĺžke

premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je možné vzťahovať
na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine prípadov
charakter náhrady škody. Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o
rok, ako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného
plnenia. Na posudzovaný prípad je preto potrebné uplatniť dvojročnú subjektívnu i trojročnú objektívnu

premlčaciu dobu, ktorá počína plynúť za rok po poistnej udalosti.

48. Podľa § 2 písm. f) Zákona o PZP, na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou
vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu. Poistnú udalosť nemožno
stotožňovaťsosamotnouškodovouudalosťou,aletátozahŕňaajvzniksamotnejškody.Vdanomprípade

preto k poistnej udalosti ohľadom vynaložených nákladov na pohreb nemohlo dôjsť už v momente vzniku
dopravnej nehody, resp. úmrtia syna žalobcov, ale až v momente, kedy žalobcovia vynaložili žalobou
uplatnené náklady, pretože poisťovni nemohla povinnosť nahradiť škodu vzniknúť skôr, ako žalobcom
reálne vznikla. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že náklady na pohreb vo výške 1.049,64 Eur boliuhradené žalobkyňou v 1. rade dňa 25.04.2014, objektívna premlčacia doba tak vo vzťahu k tomuto
nároku začala plynúť (za rok po poistnej udalosti) dňa 25.04.2015 a uplynula by 25.04.2018. Subjektívna
premlčacia doba začala plynúť v rovnaký deň ako objektívna a uplynula by 25.04.2017. Pokiaľ ide

o náklady na zriadenie pomníka vo výške 1.445,00 Eur, poistná udalosť mohla vzniknúť najskôr v deň,
kedy žalobcovia zistili, v akej výške budú nimi tieto náklady vynaložené, čo bolo najskôr v momente
objednania hrobu a pomníka, t.j. ako vyplýva z predloženej objednávky pre Kamenárstvo – D. H., dňa
29.07.2015. Premlčacia doba vo vzťahu k tejto časti nároku žalobcov začala plynúť dňa 29.07.2016
a uplynula by 29.07.2018 (subjektívna) a 29.07.2019 (objektívna).

49. V zmysle § 15 ods. 2 Zákona o PZP na premlčanie priamych nárokov poškodených proti
poisťovateľoviplatírovnakáprávnaúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,ktoráškoduspôsobila.
Najvyšší súd SR riešil v konaní sp.zn. 5Cdo/102/2017 otázku, či v prípade ak si poškodená osoba
(pozostalý po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla) uplatní v trestnom konaní (v rámci tzv. adhézneho konania) nárok na náhradu škody, eventuálne

nemajetkovej ujmy voči osobe, ktorá škodu spôsobila, dôjde k spočívaniu (dočasnému zastaveniu)
plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i voči poisťovateľovi (poisťovni) osoby, ktorá
škodu spôsobila (škodcovi). Dospel k záveru, že ustanovenie § 15 ods. 2 Zákona o PZP (ktoré má
charakter lex specialis) je potrebné vykladať tak, že na premlčanie nároku na náhradu škody i na
premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá

škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby. Uvedené ustanovenie
ale upravuje (iba) to, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava dĺžky
premlčacej doby, v žiadnom prípade ho nemožno interpretovať tak, že napr. eventuálne spočívanie
plynutia premlčacej doby týkajúce sa jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie plynutia
premlčacej doby týkajúce sa druhého subjektu. Z uvedeného vyplýva, že plynutie a prípadné spočívanie

premlčacej doby je nutné posudzovať oddelene u žalovaného v 1. i 2. rade.

50. Rovnako je potrebné oddelene posudzovať i premlčanie u oboch žalobcov. Podľa § 145 ods.
2 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne. Cit. ustanovením Občianskeho zákonníka je medzi manželmi

založená nielen pasívna solidarita podľa ust. § 511 ods. 1, ale tiež aktívna solidarita podľa § 513
Občianskeho zákonníka. Každý z manželov je tak oprávnený svojim menom domáhať sa vydania
predmetu bezpodielového spoluvlastníctva voči tretej osobe, požadovať zaplatenie dlžnej pohľadávky
atď. Každý zo solidárnych veriteľov má svoje samostatné právo na uplatnenie pohľadávky a nezávisle
na ostatných môže pohľadávku uplatniť žalobou na súde. Veritelia môžu tiež proti dlžníkovi postupovať

spoločne a podať proti nemu spoločne žalobu. Ak však takto nepostupujú, platí medzi nimi právo
predstihu (prevencie): dlžník je povinný splniť celý dlh tomu veriteľovi, ktorý ho o splnenie požiada prvý,
t.j. vyzve dlžníka akýmkoľvek spôsobom na plnenie. Právo prevencie je vykonané v okamihu, kedy
dlžníkovi dôjde prejav vôle veriteľa, aby mu bolo plnené. Pohľadávka každého veriteľa je samostatná,
každý z nich ju môže uplatniť sám, avšak všetky sa vzťahujú na to isté plnenie a dlžník je povinný toto

plnenie poskytnúť len raz. Akonáhle dlžník splnil dlh veriteľovi, ktorý ho o plnenie požiadal, zaniká jeho
záväzok aj vo vzťahu k ostatným veriteľom. Potom, čo jeden zo solidárnych veriteľov požiadal o plnenie,
nemôže už iný veriteľ požadovať od dlžníka to isté plnenie a dlžník nie je ani oprávnený mu plniť. Veriteľ,
ktorý vykonal právo prevencie, sa tak stal jediným veriteľom voči dlžníkovi a ostatní veritelia strácajú
právo pohľadávku uplatniť, aj keď nebola splnená. Pokiaľ ide o premlčanie, v prípade aktívnej solidarity

plynie premlčacia doba voči každému solidárnemu veriteľovi samostatne a spočívanie premlčacej doby
má aj v tomto prípade osobné účinky, t. j. týka sa iba dotknutého veriteľa. Zastaviť plynutie premlčacej
doby môže iba ten solidárny veriteľ, ktorý uplatnil právo voči dlžníkovi žalobou.

51. Súd z pripojeného trestného spisu zistil, že žalobca v 2. rade už dňa 27.06.2014 ako poškodený

v trestnom konaní uplatnil voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške
2.500,00 Eur, ktorá spočívala v nákladoch na pohreb. Dňa 24.08.2015 pri preštudovaní vyšetrovacieho
spisu potom uplatnil tiež nárok na náhradu nákladov na pomník, a to vo výške 2.500,00 Eur. Platí, že ak
poškodený riadne uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania

neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje. Aby bolo návrh
poškodeného možné považovať za riadny, musí byť jednak podaný v období, ktoré pripúšťa Trestný
poriadokajednakznehomusíbyťzrejmé,zakýchdôvodov,vakejvýškeavočikomusanárokuplatňuje.V posudzovanom prípade uplatnil žalobca v 2. rade nárok na náhradu nákladov na pohreb pri výsluchu
dňa 27.06.2014 a nárok na náhradu nákladov na pomník dňa 24.08.2015. Oba nároky tak uplatnil
jednoznačne včas (pred skončením vyšetrovania), pričom uviedol, voči komu si ich uplatňuje, v akej

výškeaajzakýchdôvodov.Odpoškodenéhopritomnemožnoočakávať(anaúčinnézastavenieplynutia
premlčacej doby to ani nie je nevyhnutné), ako to indikuje žalovaný v 2. rade, že svoj nárok pri jeho
uplatnení aj právne posúdi alebo podradí pod konkrétne ustanovenie určitého právneho predpisu, a to
najmä keď sa jedná o osobu akútne vystavenú následkom trestného činu proti životu a zdraviu a súčasne
právneho laika. Nárok žalobcu v 2. rade na náhradu škody tak súd vyhodnotil ako uplatnený riadne.

Časť nároku spočívajúca vo vynaložených nákladoch na pohreb tak bola žalobcom v 2. rade uplatnená
27.06.2014ačasťnárokuspočívajúcavnákladochnapomníkdňa24.08.2015.Premlčaciadobauoboch
častí nároku spočívala od začatia jej plynutia (25.04.2015 a 29.07.2016, viď bod 48 odôvodnenia vyššie)
až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 1T/107/2015-214 zo dňa 18.07.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2016. Žaloba žalobcu v 2. rade na náhradu škody bola následne
podaná 27.10.2017, teda celkom zrejme pred uplynutím dvojročnej subjektívnej i trojročnej objektívnej

premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalovaného v 1. rade zaviazal žalobcovi v 2. rade zaplatiť
sumu škody v uplatnenej výške, t.j. 1.713,52 Eur, ktorá medzi stranami nebola sporná.

52. Keďže žalobkyňa v 1. rade si nárok voči žalovanému v 1. rade neuplatnila súčasne so svojim
manželom, solidárnym spoluveriteľom, svedčí právo predstihu žalobcovi v 2. rade a žalovaný v 1. rade

je povinný splniť dlh len žalobcovi v 2. rade. Žalobu na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade podanú
žalobkyňou v 1. rade je preto už len s poukazom na právo predstihu žalobcu v 2. rade nutné zamietnuť.
Súd len pre úplnosť dodáva, že právo žalobkyne v 1. rade na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade
vo vzťahu k nákladom na pohreb je tiež premlčané, pretože subjektívna premlčacia lehota jej uplynula
25.04.2017 a ona si právo voči žalovanému v 1. rade uplatnila (žalobu podala) až dňa 27.10.2017.

53. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody smerujúci voči žalovanému v 2. rade, ako už bolo vyššie
uvedené, ust. § 15 Zákona o PZP umožňuje uplatniť na súde nárok na náhradu škody voči škodcovi aj
voči poisťovni súčasne, ide však o dva samostatné nároky poškodených proti dvom subjektom a voči
každému z nich z iného právneho dôvodu. Spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa jedného

z povinných subjektov nespôsobí automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby aj vo vzťahu k
druhému subjektu. Vzhľadom na uvedené je nutné uzavrieť, že uplatnenie nároku na náhradu škody
voči žalovanému v 1. rade v trestnom konaní nespôsobilo spočívanie premlčacej doby voči žalovanému
v 2. rade. Keďže žaloba voči žalovanému v 2. rade bola podaná oboma žalobcami ako solidárnymi
spoluveriteľmi až dňa 27.10.2017, je nutné vyslovenie záveru, že je časť ich nároku na náhradu škody

spočívajúcej vo vynaložení nákladov na pohreb voči žalovanému v 2. rade premlčaná, pretože bola na
súde uplatnená až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty (ktorá uplynula 25.04.2017, viď
bod 48 odôvodnenia vyššie). V prípade tej časti nároku na náhradu škody, ktorá spočíva v nákladoch
na zriadenie pomníka vo výške 1.445,00 Eur (krátenej a uplatnenej vo výške 663,88 Eur), premlčacia
doba vo vzťahu k tejto časti nároku žalobcov začala plynúť dňa 29.07.2016 a uplynula by až 29.07.2018

(subjektívna) a 29.07.2019 (objektívna). Preto je nutné konštatovať, že táto časť nároku žalobcov voči
žalovanému v 2. rade bola žalobou uplatnená včas, pred uplynutím premlčacej doby. Žalovaného v 2.
rade preto súd zaviazal zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
sumu 663,88 Eur titulom náhrady nákladov na zriadenie pomníka. Vo výroku I. i III. rozsudku súčasne
vyjadril, že plnením jedného zo žalovaných na nárok žalobcov, resp. jedného z nich, zaniká v rozsahu

poskytnutého plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
(uplatnenie práva priority u nároku voči žalovanému v 1. rade a čiastočné premlčanie nároku voči
žalovanému v 2. rade) potom súd výrokom II. a IV. rozsudku zamietol nárok žalobkyne v 1. rade na
náhradu škody voči žalovanému v 1. rade v celosti a nárok žalobcov na náhradu škody voči žalovanému
v 2. rade v premlčanej časti.

54. Pokiaľ ide o druhý z uplatnených nárokov, teda nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcov, bolo nevyhnutné posúdiť, či konaním žalovaného
v 1. rade k zásahu do osobnosti žalobcov skutočne prišlo, či im v dôsledku toho vznikol nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy a v akom rozsahu a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú oboma

žalovanými tiež posúdiť, či tento nárok nie je už premlčaný. Žalovaný v 2. rade spočiatku tiež namietal
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v tejto časti konania, keďže podľa neho nemajetková
ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenejprevádzkou motorového vozidla nie je škodou pre účely Zákona o PZP, na poslednom pojednávaní
však uviedol, že na tejto námietke vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR už netrvá.

55.Žalobcoviapôvodnevuplatnenejžalobevznieslijedenspoločnýnároknazaplateniesumy50.000,00
Eur za zásah do osobnosti oboch žalobcov ako manželov, pričom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
považovali podľa vlastných vyjadrení za náležiaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po
pripustení zmeny žaloby sa predmetom skúmania súdu stal nárok každého zo žalobcov na zaplatenie
sumy 25.000,00 Eur z toho istého titulu.

56. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje právny základ nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby, priznáva každej fyzickej
osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, jej mena a prejavov osobnej povahy. K vzniku občianskoprávnych sankcií
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho

zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Občiansky zákonník presne nedefinuje pojem zásah
a ani výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva osoby, môže
ním byť tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie),

ktoré však má v zákone uvedené znaky neoprávnenosti. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti
fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom
objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu integritu
fyzickej osoby a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo

ohrození chránených osobnostných práv a dotknutím osobnostnej sféry fyzickej osoby. Nenaplnenie
ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa § 13 Občianskeho
zákonníka.

57. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci

ichsúkromnéhoarodinnéhoživota,porušenímprávanaživotjednejznichmôžedôjsťkneoprávnenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej
osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti tak, aby fyzická
osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne porušenie týchto vzťahov zo strany iného
predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. Právnym prostriedkom ochrany

proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti
primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného
vzťahu s nebohým, lebo právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby
tak, ako to má na mysli aj ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do

súkromia a duševného zdravia blízkych osôb a zakladá právo na náhradu škody na zdraví vo všetkých
jej formách vrátane nemajetkovej ujmy, a to s priamym nárokom proti poisťovateľovi.

58. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu neoprávneného zásahu
spočívajúceho v konaní žalovaného v 1. rade, ktorý dňa 19.04.2014 v čase približne o 4,10 hod., po

predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol svoje osobné motorové vozidlo po štátnej ceste
v smere od B. B. T. U. D., v uzavretej obci D. značne prekročil zákonom povolenú rýchlosť vozidla,
nevenoval sa riadne vedeniu vozidla a rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam, čím porušil
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
v dôsledku čoho pred rodinným domom číslo 26 nezvládol vedenie vozidla, vyšiel s vozidlom vpravo

mimo vozovku a prednou časťou vozidla narazil do veľkého kameňa, následne do zberného kontajnera
na sklo a do malej telefónnej rozvodne, pričom jeho spolujazdec vo vozidle L. B. utrpel, okrem iných
zranení, úplné roztrhnutie srdcovnice, ktoré zranenie bolo nezlučiteľné so životom a zomrel na mieste
dopravnej nehody.

59. Konanie žalovaného v 1. rade, ktoré je v rovine civilného práva neoprávneným zásahom, súčasne
naplnilo znaky trestného činu a žalovaný v 1. rade bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k.
1T/107/2015-214 zo dňa 18.07.2016 uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia. Žalobcovia
voči žalovanému v 1. rade podľa obsahu žaloby a ďalších vyjadrení žiadajú náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch spôsobenej trestným činom žalovaného v 1. rade, pričom jeho trestnoprávna zodpovednosť
nevylučujeajjehoobčianskoprávnuzodpovednosť,akjeskutok,ktorýmsazasiahlodoprávanaochranu
osobnosti súčasne trestným činom.

60. Z uvedených skutkových zistení a právnych záverov judikovaných v trestnom konaní rozsudkom
Okresného súdu Malacky č.k. 1T/107/2015-214 zo dňa 18.07.2016 súd s ohľadom na § 193 C.s.p.
vychádzal, v súlade so zásadou viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní
pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej

podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v
občianskoprávnom konaní, kde viazanosť nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j.
o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal ( I.ÚS 269/2011-55).

61. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca
je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie,

že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za
zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom –
ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný) (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/228/2012).

62. Ochrana súkromia, vrátane ochrany rodinného života, je garantovaná Ústavou SR. Aktívna
legitimácia v prípade neoprávneného zásahu je potom daná tomu subjektu, ktorému svedčí existencia
kvalifikovaného vzťahu s nebohým, keďže právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných
práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj § 11 Občianskeho zákonníka. Ako vyplynulo z vykonaného

dokazovania, na strane žalobcov ide o rodinných príslušníkov zomr. L. B., ktorí zdieľali spoločnú
domácnosť (čo vyplynulo z výsluchov žalobcov a svedka), trvale spolu žili, je možné ich považovať
za osoby zomrelému blízke a ujmu, ktorú utrpel, dôvodne pociťovali ako vlastnú ujmu. Súd mal za
preukázané, že žalobcovia so zomrelým L. B. mali nielen formálne príbuzenské, ale intenzívne citové
väzby, žalobca v 2. rade so zomrelým synom zvykol pracovať, syn s nimi mal ostať bývať. Spoločné

spolužitie v domácnosti a najmä jeho aktívne zdieľanie, čo vyplynulo z výsluchu žalobcov, podľa názoru
súdu predpokladá vytvorenie úzkych osobných a citových väzieb, ktoré dosahovali medzi zomrelým
L. B. a žalobcami takú intenzitu, že ich prerušenie súd vyhodnotil ako neoprávnený zásah do práva
na ochranu rodinného života, keď porušením práva na život L. B. prišlo k neoprávnenému zásahu
do práva na súkromný a rodinný život žalobcov ako rodičov zomrelého. Je nesporné, že v dôsledku

práve tohto zásahu boli rodinné väzby zomrelého L. B. a žalobcov ako jeho najbližších príbuzných a
členov spoločnej domácnosti definitívne ukončené bez možnosti obnovenia. Takýto zásah bol s ohľadom
na závažnosť jeho dôsledkov (smrť syna žalobcov) spôsobilý vyvolať ujmu na právach chránených §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka u každého zo žalobcov. Súd mal preto s ohľadom na existenciu
kvalifikovaného vzťahu žalobcov a zomrelého L. B. vecnú aktívnu legitimáciu žalobcov za preukázanú

a nepochybnú.

63. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv je v zmysle §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený
zásah do osobnostných práv spôsobil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 168/2009).

S ohľadom na záver súdu o existencii neoprávneného zásahu, a o tom, kto tento zásah spôsobil
vzhľadom na viazanosť súdu rozhodnutím v trestnom konaní (§ 193 C.s.p., vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam nielen o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj na základe akých skutkových
okolností bol spáchaný a aký následok spôsobil) potom súd mal tak zodpovednosť žalovaného v 1.
rade ako vodiča vozidla, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi týmto neoprávneným zásahom

žalovaného v 1. rade ako priameho pôvodcu zásahu a ujmou na osobnostných právach spôsobenou
v rodinnom živote žalobcov, a tiež vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade za danú. Pôvodcom
neoprávneného zásahu bol nesporne žalovaný v 1. rade, a to skutkom, ktorý bol zistený a ustálený
aj v trestnom konaní, zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu a zistené skutkové okolnosti
zásahu sa zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom

konaní, páchateľ skutku bol zistený a bol za tento skutok aj uznaný vinným v trestnom konaní, preto
súd považoval splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného v 1. rade za zásah do práva
na ochranu osobnosti žalobcov za dané. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP má poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nárokyuvedené v tomto ustanovení, ide teda o právo poisteného voči poisťovateľovi (pričom v súlade s § 15
ods. 1 Zákona o PZP si poškodený nárok môže uplatniť aj priamo proti poisťovateľovi). Existencia tohto
práva však neznamená exkulpáciu priameho pôvodcu zásahu za zásah do osobnostných práv a ani

od zodpovednosti za škodu (a ani samotného poisteného, poisťovňa len plní za poisteného). Povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ani iný typ
poistenia zodpovednosti za škodu) nie je konštruované v právnom poriadku ako liberačný inštitút.

64. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa, poukazuje súd na

závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho rozsudku sp. zn. 6MCdo 1/2016 zo dňa
31.07.2017, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 8/2018 (R 61/2018), podľa ktorého škodou pre účely Zákona o PZP je aj nemajetková
ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla a v spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.
Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/252/2021

zo dňa 31.03.2022, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 2/2022 (R 3/2022) a podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy
zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením
blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného
poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, s ktorými sa konajúci súd bez najmenšej výhrady stotožňuje, považoval súd aj pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v 2. rade v spore za danú.

65. Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako v celosti

nedôvodnú.AkojudikovalNajvyššísúdSRvužvyššiecitovanomrozhodnutíR3/2022,právonanáhradu
nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života vzniknutej usmrtením blízkej osoby
pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia
a premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho
zákonníka). Ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby odkazuje súd na svoju argumentáciu

uvedenú v tomto rozsudku vyššie s tým, že v tomto prípade sa plynutie premlčacej doby odvíja od
momentu usmrtenia syna žalobcov, keďže už v tomto momente poisťovni vznikla povinnosť nahradiť
žalobcom škodu, t.j. premlčacia doba začala plynúť 19.04.2015 (rok po dopravnej nehode). Podľa §
101 Občianskeho zákonníka, ak nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná, teda premlčanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy by nastalo 19.04.2018. Keďže žaloba bola žalobcami podaná

dňa 27.10.2017, je nutné konštatovať, že k premlčaniu nároku ani jedného zo žalobcov neprišlo a ich
žaloba bola podaná včas.

66. Čo sa týka posúdenia výšky uplatneného nároku žalobcov, nároky fyzickej osoby z titulu
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti upravuje § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ideoprávodomáhaťsa,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujehoosobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá platná právna úprava v prípade, pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce zadosťučinenie, pričom výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

67. Hoci je zodpovednosť za zásah do osobnostných práv zodpovednosťou objektívneho charakteru
(zodpovednosť daná bez ohľadu na zavinenie), otázka miery zavinenia pôvodcu zásahu je pre
stanovenie výšky relutárnej satisfakcie podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zásadným spôsobom
spoluurčujúca. Pri hodnotení zavinenia je preto potrebné hrubú nedbanlivosť alebo dokonca sériu

takýchto hrubých nedbanlivostí pôvodcu neoprávneného zásahu hodnotiť podstatne prísnejšie, čo by
sa malo prejaviť vo výške ustanovenej relutárnej satisfakcie. Potreba finančnej satisfakcie by mala
narastať v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššou mierou zavinenia je vždy
neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv zosilnená (rozsudok Krajského súdu v Nitre z 2.októbra
2013 sp zn. 9Co 330/2012).

68. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou s prihliadnutím
na zákonné kritéria, a to kritérium závažnosti vzniknutej ujmy a kritérium okolností, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzujenajmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a trvanie. Usmrtenie dieťaťa je bezpochyby možno považovať
za jeden z najvážnejších zásahov do súkromia fyzickej osoby a tento zásah vyvoláva ujmu dlhotrvajúcu,
rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú, preto morálna satisfakcia (§ 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) nie je postačujúca, žalobcovia majú podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

69. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pre určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje slovenský právny poriadok žiadne obmedzenia.

Preurčenietejtovýškynáhradynemajetkovejujmyzakotvujetaxatívnedvekritéria:závažnosťvzniknutej
nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do intenzity i trvania, tým vyššia by mala byť poskytnutá
čiastka peňažného zadosťučinenia) a kritérium okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu
zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, napríklad, či a aký je podiel samotnej postihnutej osoby na
priebehu činnosti pôvodcu neoprávneného zásahu vyúsťujúceho do vzniku ujmy, napr. či išlo na strane

pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Toto kritérium
(okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), predstavuje široko stanovenú možnosť skúmania
uplatnenú vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj k osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.

70. Obe kritériá vo vzájomnej súvislosti poskytujú súdu v rámci voľnej úvahy možnosť pri určení

konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia v súlade s princípom spravodlivosti a proporcionality
prihliadnuť na všetky skutočnosti, výsledkom ktorých bol vznik ujmy. Nevyhnutné je zohľadniť aj
samotný účel náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia
sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné
exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo

všeobecnomzmysleslovaaniodškodniťnedá.Maximálnasumapeňažnéhozadosťučinenia,ktorúmôže
súd priznať, je ohraničená výškou žalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí
byť zrejmá zo žalobného návrhu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2012, sp. zn. 4 Cdo
139/2011). V zmysle zásady iudex ne eat ultra petita partium, (§ 216 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 215
ods. 1 C.s.p.) sa skutkové okolnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného

a rodinného života zavinením dopravnej nehody musia posudzovať vo vzťahu k nároku uplatnenému
k žalobe, ktorý nárok predstavuje množinu 100 % pre skutkové okolnosti zisťované dokazovaním. Je
úlohou určiť vzájomný pomer okolností u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah
spôsobila (viď R 3/2022).

71. V prejednávanej veci súd vychádzal pri posudzovaní okolností, za ktorých k zásahu prišlo,
z výsledkov dokazovania v trestnom konaní, a to že jedinou príčinou vzniku neoprávneného zásahu
bola nesprávna technika jazdy žalovaného v 1. rade, najmä neprimeraná rýchlosť jazdy a nedostatočné
venovanie sa riadeniu vozidla, ktoré bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené zníženými
schopnosťami žalovaného v 1. rade v dôsledku jeho výrazného ovplyvnenia alkoholom.

72. Občiansky zákonník nestanovuje pre civilnú sankciu za zásah do osobnostných práv okrem vyššie
uvedených objektívnych predpokladov žiadne subjektívne predpoklady na strane pôvodcu zásahu, teda
žalovaného v 1. rade. Ľudský život je najvyššia hodnota, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty, preto
je súd toho názoru, že poskytnutá satisfakcia musí byť aj účinná, a to nielen vo vzťahu k osobe povinnej,

teda pôvodcovi zásahu, ale najmä vo vzťahu k žalobcovi ako subjektu dotknutého zásahom. Takýmto
protiprávnym zásahom žalovaného v 1. rade do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže
byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať
jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku
ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného

vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a
takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Zmyslom takejto satisfakcie je vyvážiť vzniknutú ujmu
žalobcu, nakoľko v súdenej veci nie je možné podať reštitučnú žalobu (t.j. žiadať odstránenie následkov
neoprávneného zásahu). V prejednávanej veci mal súd za to, že inou formu náhrady, resp. morálnym
zadosťučinením, v prípade usmrtenia L. B. vzniknutú ujmu u žalobcov nemožno zmierniť.

73. Žalobcovia ako rodičia zomrelého L. B. si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo
výške každý po 25.000,00 Eur. Pri úvahe o primeranosti výšky tejto náhrady z hľadiska závažnosti
vzniknutej ujmy zohľadnil súd prvého stupňa najmä to, že žalobcovia náhle, v jedinom okamihu stratilisyna, s ktorým boli dovtedy v dennom kontakte, s ktorým bývali a trávili voľný čas. Smrť potomka je pre
rodiča vždy mimoriadnym zásahom do osobnostných práv. Mimoriadnosť zásahu je daná už samotným
usmrtením, súd považoval preto za vierohodný bez potreby ďalšieho dokazovania opis vnútorného

prežívania skutku žalobcov. Smútok žalobcov podľa názoru súdu nie je potrebné preukazovať, vyplýva
zo všeobecnej ľudskej skúsenosti, keď každá priemerná osoba na ich mieste by bola vystavená
nesmiernemu utrpeniu. Preto s ohľadom na závažnosť ujmy považoval za primeranú sumu náhrady vo
výške 25.000,00 Eur, ktorú aj žalobcovia, vychádzajúc z platnej judikatúry, uplatnili. Súd však následne
musel prihliadnuť aj na okolnosti daného prípadu na strane škodcu a primárne poškodeného L. B., ktoré

bolivtrestnomkonanízistenéažalovanýmiajnamietané.L.B.boltotižvčasedopravnejnehodyrovnako
ako žalovaný v 1. rade v stave ťažkej opitosti, pričom mu muselo byť vzhľadom na spoločné popíjanie
so žalovaným v 1. rade známe, že žalovaný v 1. rade nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo a napriek
tomu s ním do auta dobrovoľne nasadol. Pri určovaní výšky náhrady súd prihliadol tiež na skutočnosť,
že žalovanému v 1. rade bol za usmrtenie L. B. uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody, a to
vo výmere 4 rokov, čo je nutné vyhodnotiť taktiež ako istú formu satisfakcie pre pozostalých rodičov.

S prihliadnutím k týmto okolnostiam prípadu preto súd náhradu vo výške 25.000,00 Eur znížil o 50 %
a priznal žalobcom každému po 12.500,00 Eur.

74.NapodporusvojhozáveruokrátenínárokužalobcovsúdpoukazujeajnarozsudokNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 27. októbra 2010, sp. zn. 1Cdo/77/2009, podľa ktorého ,,Na to, aby žalobcovia

mohli byť úspešní pri uplatňovaní nároku na ochranu ich osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka
v prípade, keď žalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv zavinením
dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný, nie je zásadne nutné, aby konanie samej
dotknutej osoby (nebohého syna a brata žalobcov) muselo byť po právnej stránke bezzávadné. V súlade
s citovaným ustanovením § 13 ods. 1 OZ na to, aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany

osobnosti, sa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. V
prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu
na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným
až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku určuje
súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ).

Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne sú to aj okolnosti
na strane dotknutej osoby, na ktoré okolnosti správne súdy nižších stupňov prihliadali.“. V rozhodnutí
2MCdo/9/2013 potom Najvyšší súd SR odobril postup nižších súdov, ktoré rozhodli o pomernom
znášaní následkov škodnej udalosti za tých skutkových okolností, kde škodca (jeden zo žalovaných)
a poškodený (žalobca) sa zúčastnili spoločne večierka, pričom obaja požili veľké množstvo alkoholu

a svoju opitosť aj v konaní priznávali. Poškodený preto musel mať a mal vedomosť o skutočnosti, že
škodca počas celého večierka požíval alkoholické nápoje. Napriek tejto skutočnosti škodcu neodhovoril
od riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ale navyše do tohto motorového vozidla nastúpil
ako spolujazdec, pričom ako sám vo svojej výpovedi uviedol, celú situáciu vnímal. Podľa Najvyššieho
súdu SR tým poškodený porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415

Občianskeho zákonníka, pretože ak by do motorového vozidla, ktoré riadil škodca pod vplyvom alkoholu
nenastúpil, resp. škodcu od riadenia odhovoril, ku škode na jeho zdraví by vôbec nedošlo. Keďže
okolnosti na strane poškodeného viedli k vzniku škody na jeho zdraví, súdy nižšieho stupňa správne
postupovali, keď v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka rozhodli, že poškodený a škodca
budú znášať následky škodnej udalosti pomerne.

75. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §
262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

76. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. Žaloba žalobcov o náhradu
nemajetkovej ujmy bola plne úspešná, pretože preukázali, že im vznikol voči žalovaným nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom určenie samotnej výšky tejto ujmy už záviselo od voľnej

úvahy súdu. Preto by žalobcom v tejto časti konania náležal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

77. V časti o náhradu škody bol žalobca v 2. rade proti žalovanému v 1. rade tiež úspešný v celosti, voči
žalovanému v 2. rade bol úspešný v rozsahu 38,74 % oproti úspechu žalovaného v 2. rade v rozsahu61,26 %. Súd nárok žalobcu na náhradu trov posudzoval spoločne u všetkých uplatnených nárokov voči
jednotlivým žalovaným a priznal žalobcovi v 2. rade voči žalovanému v 1. rade plnú náhradu trov konania
a voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,48 % (100 – 0 + 38,74 – 61,26).

Pokiaľ ide o úspešnosť žalobkyne v 1. rade, jej žaloba na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade bola
v celosti zamietnutá a voči žalovanému v 2. rade dosiahla úspech 38,74 % oproti úspechu žalovaného
v 2. rade v rozsahu 61,26 %. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy bola v celosti úspešná, ako je vyššie
vysvetlené. Súd preto priznal žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania len voči žalovanému v 2.

rade,atovrozsahuvrozsahu77,48%(100–0+38,74–61,26).Keďževovzťahumedzižalobkyňouv1.
rade a žalovaným v 1. rade v oboch častiach konania dosiahla stopercentný úspech jedna zo strán (100
– 100 = 0), súd rozhodol tak, že tieto strany nemajú voči sebe navzájom právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).