Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209835
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120209835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátenýnázov:VÚB,a.s.,IČO31320155,sosídlomMlynskénivy1,Bratislava,zastúpený:Advokátska
kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: A. B., narodený
X.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie
1, Prešov, o zaplatenie 12.648,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 14Csp/78/2020-128 zo dňa 20. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 488, § 489, § 497
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona číslo 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 17.000 eur. Žalobca priložil k žalobe ako prílohu, z ktorej
odvodzoval svoj nárok „Žiadosť o poskytnutie pôžičky (návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere)“, na ktorej bolo uvedené číslo 17005110001533 a dátum 18.1.2017. V predloženej žiadosti o
poskytnutie pôžičky boli uvedené osobné údaje o klientovi (žiadateľovi), ako je meno, rodné číslo, dátum
narodenia, adresa, rodinný stav, údaje o zamestnaní a finančnej situácii klienta, z ktorých vyplynulo, že
žiadateľ je zamestnaný s pracovným zaradením zamestnanec v priemyselnej výrobe na dobu neurčitú,
dosahuje plat 1.200 eur, má jedno nezaopatrené dieťa a jednu osobu vyživuje, má finančné náklady
500 eur mesačne a iné výdavky 25 eur mesačne, zrážky zo mzdy nemá. Z 1. strany tlačiva žiadosti
(strana 1/5) súdu prvej inštancie vyplynulo, že sa jednalo o pôžičku na bývanie, požadovaná výška

pôžičky: 20.000, požadovaná doba splácania: 108, požadovaná výška splátky: 326,32, schválená výška
pôžičky: 0, schválená doba splácania: 108, schválená výška splátky: 53,75. V ďalšej časti označenej ako
Podstatné náležitosti zmluvy (finančné údaje) bolo uvedené nasledovné - poskytnutá pôžička: 20.000,
celkové náklady spotrebiteľa: 15.242,56, celková suma pôžičky: 35.242,56 eur, splátka bez poistenia:326.32 eur, počet splátok: 108, splátka s poistením: 348,84 eur, ročná úroková sadzba: 14,90 %, RPMN:
14,54 %, priemerná hodnota RPMN: 9,27 %, termín konečnej splatnosti: 2/2026. Z ďalších osobných
údajov o klientovi vyplynulo, že klient má vyživované osoby: 0, počet nezaopatrených detí: 1.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že existoval rozpor medzi žalobou a listinnými dôkazmi,
ktorými žalobca preukazoval svoj nárok, pričom nebol predložený podstatný dôkaz, a to samotná
zmluva o pôžičke uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným. Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky
nevyplynulo, v akej skutočnej výške bol úver žalovanému poskytnutý, keď z listiny vyplynulo, že vo výške

20.000 eur, pričom strany tvrdili vo výške 17.000 eur. Sporné zostalo, aká bola celková suma pôžičky,
keď z listiny vyplynulo 35.242,56 eur a zo žaloby vyplynula výška sumy pôžičky 32.023,08 eur, aká
bola mesačná výška splátky, keď z listiny vyplynula výška splátky bez poistenia 326,32 eur, splátka s
poistením 348,84 eur, pričom v žalobe bola uvedená splátka v sume 296,51 eur, čo je údaj, ktorý sa
nezhodoval ani s jednou sumou vyplývajúcou zo žiadosti. Napokon ani dátum uzavretia zmluvy nebol
zhodný, keď v žalobe bol uvedený dátum uzavretia dňa 6.2.2017 a žiadosť bola z dátumu 18.1.2017,

takže nebolo zrejmé, kedy došlo na základe tejto žiadosti ku skutočnému uzavretiu zmluvy. Porovnaním
tvrdení zo žaloby s predloženým listinným dôkazom súd prvej inštancie konštatoval, že jediný údaj,
ktorý bol v oboch prípadoch zhodný, bol počet splátok úveru 108. Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky
nevyplývalianiďalšienáležitostizmluvy,ktorésúpodstatnýmináležitosťami,absenciaktorýchspôsobuje
neplatnosť zmluvy, a to údaje ako splatnosť jednotlivých splátok, konkrétny dátum konečnej splatnosti

úveru, údaj o tom, či jednotlivé mesačné splátky boli dohodnuté s poistením alebo bez poistenia a
pod. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané podstatné skutočnosti týkajúce sa podmienok uzavretia
zmluvy o pôžičke, ktoré z dôvodu, že žalobcom nebola predložená riadna zmluva, nebolo možné
preskúmať. Súd prvej inštancie nemal preukázaný dátum uzavretia zmluvy, celkovú sumu pôžičky, výšku
splátok, deň splatnosti jednotlivých splátok, dátum konečnej splatnosti úveru, nebolo možné preskúmať

výšku RPMN a nebolo možné preskúmať ani to, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobca v konaní napriek výzve súdu prvej inštancie nedoložil podstatný dôkaz na preukázanie svojej
pohľadávky voči žalovanému, teda nepreukázal svoj nárok voči nemu takým spôsobom, ktorý by bolo
možné považovať za preskúmateľný a určitý. Vzhľadom k uvedenému nebolo následne možné ani
preskúmať opodstatnenosť predmetného nároku žalobcu, preto súd prvej inštancie žalobu v celom

rozsahu zamietol.

5.Súdprvejinštanciepriznalžalovanému,ktorýmalplnýúspechvoveci,náhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca výslovne z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. K odvolaniu pripojil Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a o poskytnutí účelovej pôžičky číslo zmluvy: 8510502140 zo dňa 1.2.2017. V odvolaní uviedol,
že sa nestotožňuje s právnymi a skutkovými závermi súdu uvádzanými v odôvodnení napadnutého
rozsudku, ako súčasť príloh k žalobe pripojil Žiadosť o poskytnutie pôžičky zo dňa 18.1.2017. Žalobca

ako súčasť príloh k odvolaniu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v čase podania žaloby
touto zmluvou nedisponoval a nemohol ju bez svojej viny predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa žalobcu je nesporné, že na základe predloženie zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovaným
k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie.

7. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol,
že odvolanie považuje za nedôvodné, účelové a neopodstatnené. Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, svoje závery riadne odôvodnil, v konaní nedošlo k porušeniu žiadnych práv žalobcu,
ani k inej vade, ktorá by odôvodňovala zmenu, či zrušenie rozsudku. Z odvolania nie je zrejmé, k akým

nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť a tiež, v čom má spočívať nesprávne
právne posúdenie veci. Počas celého konania žalobca nepredložil podstatný dôkaz, a to samotnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa tak nevedel relevantne vyjadriť k uplatneným prostriedkom
procesného útoku a skutkovým tvrdeniam žalobcu. Žalobca ani na výzvy súdu a opakované námietky
žalovaného zmluvu nepredložil. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno o

tom, že predloženie zmluvy až v odvolacom konaní predstavuje prípustnú novotu. Žalobca je právnym
nástupcom po pôvodnom veriteľovi, ktorý zanikol rozdelením. Žalobca preto nutne musel mať zmluvu k
dispozícii už skôr a je len na jeho ťarchu, že tento dôkaz nepredložil. Je absurdné, aby počas viac ako
3 - ročnej faktickej nečinnosti teraz žalobca predložil dôkaz, na ktorý ho súd prvej inštancie v minulostivyzýval s ničím nepreukázaným a nepodloženým odôvodnením, že ho nemohol bez svojej viny predložiť
skôr. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol a napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu
12.648,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.5.2018 do zaplatenia titulom zmluvy

o pôžičke č. 8016870/8510502140 uzavretej dňa 6.2.2017 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

10. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania žalobu žalobcu zamietol, nakoľko dospel
k záveru, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keďže nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo

možné odvodiť ním uplatnený nárok voči žalovanému; súd prvej inštancie nemal k dispozícii zmluvu,
ktorú by podrobil prieskumu. Žalobca nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie,
k odvolaniu priložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a o poskytnutí účelovej pôžičky číslo zmluvy:
8510502140 zo dňa 1.2.2017, z ktorej odvodzuje uplatnený nárok vo veci a uvádzal, že ju nemohol
bez svojej viny predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko ňou v čase podania žaloby

nedisponoval.

11. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie výslovne z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Vo vzťahu k týmto dvom uplatneným odvolacím
dôvodom však žalobca neuviedol, aké pochybenia, resp. nedostatky súdu prvej inštancie vytýka.

Žiada sa uviesť, že nestačí v odvolaní formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je
potrebné konkrétne identifikovať, v akom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu a
bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za stranu - de facto z úradnej
moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej inštancie. Na druhej strane je
z obsahu odvolania (posúdiac ho podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

zjavné,žežalobcavodvolanínamietanedostatočnosťzistenéhoskutkovéhostavuzdôvoduprípustnosti
ďalšieho dokazovania Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a o poskytnutí účelovej pôžičky číslo zmluvy:
8510502140 zo dňa 1.2.2017, ktorú priložil k odvolaniu a nemohol ju bez vlastnej viny použiť v konaní
pred súdom prvej inštancie, čo bezpochyby zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. g) Civilného sporového poriadku. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať

v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku.

12. Je nesporné, že žalobca až v odvolacom konaní v rámci procesného útoku predložil nový dôkaz
- Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a o poskytnutí účelovej pôžičky číslo zmluvy: 8510502140 zo dňa
1.2.2017, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len zo zákonom taxatívne vymedzených

dôvodov.

13. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) Civilného sporového
poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybnéhoprocesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových
skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho
dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali
(vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli
v konaní pred súdom prvej inštancie a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela,

nemôžu byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

14. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali
totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom

prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas.
Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo

so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí; v prípade
spotrebiteľa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Odvolacia argumentácia v podobe nových
skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok.
Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto

skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu
konania použiť bez svojej viny. Právo novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného
útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Dôkazy a

skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie,
sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné
situácie v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Tu potom treba prijať záver vo vzťahu k novote, že bolo úlohou žalobcu v odvolaní dokázať, že

nový prostriedok procesného útoku, ktorý použil až v odvolaní, nemohol byť v doterajšom priebehu
konania pred súdom prvej inštancie použitý z jeho strany a bez jeho viny. Ak tento predpoklad totiž
úspešne nesplní, na novotu nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Žalobca pritom vôbec takéto dôkazy
nepredložil a ani neobjasnil, prečo tento prostriedok procesného útoku nemal k dispozícii pri podaní
žaloby, resp. kde, od koho, akým spôsobom a za akých okolnosti ho získal po vyhlásení uznesenia

o skončení dokazovania a predložil ho až spolu s odvolaním. Žalobcovo ničím nepodložené tvrdenie,
že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a o poskytnutí účelovej pôžičky číslo zmluvy: 8510502140 zo dňa
1.2.2017 nemal k dispozícii bez vlastnej viny pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, nie je
takým dôkazom. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na splnenú poučovaciu povinnosť súdu prvej
inštancie vo vzťahu k žalobcovi o použití prostriedkov procesnej obrany a útoku v zmysle ustanovenia §

154 Civilného sporového poriadku (č. l. 74 spisu). Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné
uplatnenie novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) Civilného sporového
poriadku neboli splnené, odvolací súd na predmetný listinný dôkaz žalobcu nemohol prihliadnuť.

16. Dodržujúc princíp koncentrácie civilného sporového konania odvolací súd v prejednávanej veci

dospel k záveru, že odvolací dôvod uplatnený žalobcom nie je naplnený.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcoviv plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).