Rozsudok – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Pm/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124306085
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124306085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, na návrh

navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátska
kancelária VICTORIA, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Stránska 3155/7, IČO: 51 164 353, o vyhlásenie
E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. C., D. G. A. XXX, zastúpenej opatrovníkom H. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, za mŕtvu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ doručil súdu dňa 27.05.2024 návrh na vyhlásenie E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytomC.C.,D.G.A.XXX,zamŕtvu.Svojnávrhodôvodniltým,žemáprávnyzáujemnamajetkoprávnom
usporiadaní nehnuteľností v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX vedených ako parcela

registra „E“ číslo 408/2, orná pôda o výmere 20 573 m2 po poručiteľke E. F., ktorá je vedená ako
podielová spoluvlastníčka pod B/1 v podiele 18/144 k celku a bez toho, aby ju súd vyhlásil za mŕtvu,
by ako spolužijúca osoba nemohol majetkoprávne usporiadať vyššie zadefinovanú nehnuteľnosť. Vo
vzťahu k osobe, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, uviedol, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Sásovej, jej
otcom bol ovdovený I. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, jej bratom bol J. F., narodený dňa XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel v roku 1942, pričom v uznesení čd. 2451/43, D 427/42 Okresného súdu v Banskej Bystrici
po poručiteľovi J. F. zo dňa 17.09.1943 bola jedinou dedičkou práve E. F.. Ďalej poukázal na to, že

podľa zistených informácií sa nikdy nevydala, teda nemala žiadne deti a bola slepá, dedičské konanie
po nej prevedené nebolo, ani na žiadnom cintoríne v blízkosti mestskej časti Banská Bystrica – Sásová
pochovaná nebola, resp. jej hrob sa v užívania schopnom stave nezachoval. Vychádzajúc z uvedeného
mátakzato,žezdostupnýchlistínainformáciíniejemožnéurčiťčasamiestojejúmrtia.Uviedol,žeE.F.
žila s ním, ako aj jeho manželkou v jednej domácnosti (rodičovský dom jeho manželky), pamätá si na ňu
po prisťahovaní k manželke v roku 1972 na adresu Surovská cesta 10 (pôvodne Sásová č. d. 116 a 117),
kde išlo o domy, ktoré pôvodne tvorili jeden celok – hospodársky dvor a spoločne užívané nehnuteľnosti,

pričom oba domy boli vo vlastníctve otca jeho manželky I. F., čo má vyplývať z priloženého sčítacieho
hárku a neskôr mali byť prestavané a zlúčené pod adresu Surovská cesta 10. Naposledy si spomína
na E. F. v posledných dňoch mesiaca december po vianočných sviatkoch v roku 1973. Keďže ku dňu
podanianávrhubyE.F.mala128rokov,mázato,ženežijeapretonavrhuje,abybolavyhlásenázamŕtvu
ku dňu 01.01.1974. K návrhu pripojil kópiu sčítacieho hárku z roku 1950 a listinu označenú v zozname
príloh ako uznesenie čd. 2451/43, D 427/42 Okresného súdu v Banskej Bystrici po poručiteľovi J. F.
v nečitateľnej podobe. Dňa 26.07.2024 súdu doplnil rodný list E. F., nar. XX.XX.XXXX.

2. Súd vlastnou činnosťou z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov SR zistil, že navrhovateľ sa
narodil dňa XX.XX.XXXX v K., okres Bardejov a manželka navrhovateľka L. B., F. F., sa narodila dňa
XX.XX.XXXX v Sásovej, okres C. C. a zomrela dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici. Pri lustrácii osoby,ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu bolo výsledkom oznámenie, že zadaným podmienkam nevyhovuje
žiaden záznam. Rovnaký výsledok vyplýva z lustrácie J. F. a I. F..
3. Štátny archív v Banskej Bystrici zaslal na základe žiadosti súdu oznámenie, že dedičský spis

po poručiteľke sa vo fonde Okresného súdu v Banskej Bystrici nenachádza. Zároveň súdu zaslal
elektronickú kópiu dedičského spisu D 427/1942 po poručiteľovi J. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a elektronickú kópiu dedičského spisu D 447/1951 po poručiteľovi I. F., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX. Z dedičského spisu po poručiteľovi J. F. vyplýva, že zomrel v Sásovej v roku 1942,
jeho rodinný stav bol slobodný, v časti uvedenia detí alebo k zákonnému dedeniu povolaných iných

príbuzných sa uvádza len sestra „E. F.“, ku ktorej je v ďalšom bode uvádzaná poznámka, že je slepá.
Zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti zo dňa 23.12.1942 vyplýva, že dedičkou po poručiteľovi J. F. je
výlučne jeho sestra E. F.. Z listiny Posmrtný popis o bezmajetných odumretých označeného D 447/51
vyplýva, že I. F., nar. dňa 25.01.1867, zomrel dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, jeho rodinný stav bol
slobodný a ku dňu vyhotovenia listiny (t. j. 06.09.1951) v časti označenia plnoletých detí alebo rodiny nie
je vyplnený žiadny údaj. Listina je opatrená pečiatkou, ktorá uvádza, že pozostalosť sa pre nedostatok

imania neprejednáva.
4. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Banská Bystrica – Sásová, zaslala na základe žiadosti súdu
oznámenie, v ktorom sa uvádza, že nie je možné vyhovieť žiadosti o zaslanie rodného listu E. F., nakoľko
na farskom úrade sa vedú len matriky pokrstených, prvoprijímajúcich, birmovaných, zosobášených
a pochovaných v ich farnosti od 01.11.1990, kedy bola farnosť založená a rodné listy na farskom úrade

nevystavujú.
5. Mesto Banská Bystrica, matričný úrad a ohlasovňa pobytu, zaslalo na základe žiadosti súdu
oznámenie, že na matričnom úrade Banská Bystrica sa nachádzajú záznamy o narodení len od
01.01.1923 s tým, že odpis rodného listu E. F. môže poskytnúť Štátny archív v Banskej Bystrici, kde boli
odovzdané všetky knihy narodení matričného úradu od roku 1895 do 31.12.1922 a tiež, že v sobášnej

matrike sa nenachádzajú žiadne údaje o uzavretí manželstva E. F. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX
až do 31.12.1949 a rovnako ani žiadny zápis o úmrtí menovanej. Dňa 11.10.2024 na opätovnú žiadosť
súdu zaslalo oznámenie, že zápis úmrtia E. F., nar. XX.XX.XXXX sa v knihách úmrtí matričného úradu
nenachádza.
6. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Banská Bystrica – Mesto, zaslala na základe žiadosti súdu

oznámenie, v ktorom sa uvádza, že v spomínanom období neboli zriadené farnosti Banská Bystrica –
Stará Sásová, ani Banská Bystrica – Sásová, na základe čoho bola žiadosť súdu odstúpená ich farnosti
a pri prezeraní pohrebných matričných záznamom v rozsahu rokov 1972 – 1975 sa nevyskytuje meno
predmetnej osoby, na základe čoho nedisponuje záznamom o úmrtí E. F..

7. Uznesením č. k. 32Pm/1/2024 – 64 zo dňa 29.07.2024 súd ustanovil do funkcie procesného
opatrovníka pre E. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o vyhlásenie za mŕtvu, H. F., nar. XX.XX.XXXX.
8. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 24.09.2024, na ktorom navrhovateľ zotrval na
skutočnostiach uvedených v návrhu. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne bližšie špecifikoval, že
ako dátum úmrtia E. F. označil 01.01.1974 z dôvodu, že posledná spomienka jej života je datovaná na

december 1973 a tiež, že mu nie je známa skutočnosť, prečo v čase narodenia menovanej boli vedené
priezviská s „cs“ a nie „č“, no z bežných skúseností má byť známe, že dochádzalo k zmenám priezviska
a ich písmen. Navrhovateľ uviedol, že E. F. bola teta jeho manželky, videl ju, keď sa nasťahoval k
manželke v máji 1972 a následne s nimi nepretržite bývala, pričom naposledy ju videl v roku 1973, kým
nezomrela. Skutočnosť, že zomrela, vie od manželky, nakoľko on na pohrebe nebol, len jeho manželka.

Zároveň uviedol, že už nie je nikto zo žijúcich, kto bol na pohrebe E. F., ktorá podľa jeho tvrdenia zomrela
medzi sviatkami alebo po Vianociach roku 1973 a mala mať cirkevný pohreb v Sásovej. Doplnil tiež, že
táto osoba mala byť slepá a nebola umiestnená v zariadení.
9. Procesný opatrovník na pojednávaní dňa 24.09.2024 vyslovil súhlas s vyhlásením E. F. za mŕtvu,
uviedol, že si ju pamätá len čiastočne, nakoľko vyrastal spolu s navrhovateľom a jeho manželkou

v blízkosti, avšak potom študoval a stretávali sa minimálne. Uviedol, že sa v blízkosti nej hrávali, keď
mal 13 – 14 rokov, vtedy bol rok 1967. Napriek spoločnému priezvisku nie sú v žiadnom príbuzenskom
vzťahu, pričom ohľadom jej úmrtia nemá bližšie informácie, v roku 1973 odišiel na vojnu, žil len s mamou,
ktorá mu nenapísala, že zomrela, ani to nespomínala a on sa o to nezaujímal.
10. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 11.02.2025, na ktorom navrhovateľ zotrval na

skutočnostiach uvádzaných v návrhu a prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že právny záujem
na vyhlásení za mŕtvu má z dôvodu usporiadania si majetkových pomerov po zosnulej E. F., ktorá s ním
bola vo vzdialenom vzťahu, v podstate bol spolužijúcou osobou v domácnosti a ona bola v príbuzenskom
vzťahu s jeho manželkou (malo ísť o tetu). S určitosťou nevedel uviesť, kto mu vydal rodný list E. F. ana základe akých dokladov, vyjadril predpoklad, že ho vyžiadal osobne na matrike Mestského úradu v
Banskej Bystrici na základe niektorých zo súvisiacich dokladov, ktoré žiadal aj z archívov, ako napríklad
fotokópie sčítacích hárkov zo Slovenského národného archívu. Na otázky súdu navrhovateľ doplnil,

že sa narodil v Banskej Bystrici, kde žil od narodenia v časti Sásová na adrese B. M. XX a od roku
1972 na ulici D. XX N. D. s tým, že iná adresa na tomto súpisnom čísle nebola a nasťahoval sa tam
v lete roku 1972 ku manželke do rodinného domu, ktorý predstavoval jednu bytovú jednotku, pričom
malo ísť o starší, storočný dom, ktorý tam stále je, ale je prerobený a býva tam jeho mladšia dcéra.
Po prisťahovaní sa v lete 1972 tam bývala iba jeho svokra, teta (E. F.) a manželka, on tam odvtedy

býval nepretržite, pracoval v leteckých opravovniach a chodieval pracovať aj do ČR. Upresnil, že E. F.
nebola umiestnená v zariadení, starala sa o ňu svokra, ktorá zomrela pred 19 – 20 rokmi, pričom nemá
vedomosť, či od leta 1972 bola E. F. hospitalizovaná, nakoľko sa o to nezaujímal, nestaral sa o ňu, len ju
poznal z videnia. Uviedol, že ju oslovoval „teta“, ona jeho menom a naposledy ju videl pred Vianocami,
približne v septembri 1973–1974. Uviedol, že ju nevidel, nakoľko mala svoju „izbietku“, kde bola a on
tam často nechodil. Dom mal mať vtedy dve izby, kúpeľňu, kuchyňu, pričom on s manželkou a deťmi žili

v jednej izbe a svokra žila s tetou v druhej izbe. E. F. mala byť evanjelického vyznania, avšak s určitosťou
to nevie potvrdiť, pričom v Sásovej sú spoločne pochovávaní evanjelici a katolíci. Doplnil, že v roku
1972 do ich domácnosti farár nechodil, neboli však veľmi náboženskí, ani nevie, kto mal E. F. vystrojiť
pohreb, nakoľko on na ňom nebol, pravdepodobne z dôvodu práce v ČR. Na hrob E. F. mala podľa
jeho vedomosti chodiť svokra a manželka v Sásovej, hoci ani nevie, kde ju pochovali. Jeho manželka

zomrela dňa XX.XX.XXXX a svokra zomrela ešte pred manželkou. Poukázal na to, že od roku 1972 a
skôr bolo v Sásovej veľa F., možno 10 rodín, väčšinou sú tam H., no nevie, či v Sásovej bola ešte ďalšia
E.. Uviedol, že E. F. zrejme súrodencov nemala.
11. Procesný opatrovník na pojednávaní dňa 11.02.2025 zotrval na skutočnostiach uvádzaných v rámci
predchádzajúceho výsluchu a nad rámec uvedeného doplnil, že sa narodil v Sásovej, kde stále býva

a býval na rovnakej ulici ako aj E. F.. Uviedol, že má vedomosť, že na tej ulici bol v susedstve chlap, ktorý
bol postihnutý, inak iná postihnutá osoba tam určite nebola a na ulici nebola ani žiadna slepá osoba.
12. Podľa druhej a tretej vety § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu
súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

13. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.
14. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že legitimácia na podanie návrhu na začatie
konania o vyhlásenie za mŕtveho je determinovaná právnym záujmom na veci, teda na vyhlásení
označenej osoby za mŕtvu. Právnym záujmom je pritom taký záujem, s ktorým právny poriadok spája

určité práva a ktoré by dotknutá osoba nemohla realizovať bez toho, aby tá-ktorá fyzická osoba bola
vyhlásená za mŕtvu. Navrhovateľ v konaní svoj právny záujem na veci (vyhlásení za mŕtvu) odôvodňoval
majetkovoprávnym usporiadaním nehnuteľnosti v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX
vedených ako parcela registra „E“ číslo 408/2, orná pôda o výmere 20 573 m2 po poručiteľke E. F.
(osobe, ktorú žiada vyhlásiť za mŕtvu) vedenej ako podielovej spoluvlastníčke v podiele 18/144 k celku,

nakoľko zastáva názor, že mu prislúcha postavenie dediča po zosnulej ako jej „spolužijúcej osobe“.
15. Vychádzajúc z uvedeného preto súd primárne skúmal otázku, či navrhovateľ osvedčil existenciu
právneho záujmu, teda ním tvrdenú dedičskú postupnosť, resp. určitý stupeň príbuzenstva, od ktorej
skutočnostinásledneodvodzujesvojeprávnepostaveniededičapodotknutejosobe,ktorúžiadavyhlásiť
za mŕtvu. Súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu uvádza, že nehnuteľnosti,

konkrétne domy pôvodne na adrese Sásová č. d. 116 a 117, mali byť vo vlastníctve otca jeho manželky
(I. F.), čo má vyplývať z ním predloženého sčítacieho hárku, toto tvrdenie navrhovateľa nemožno
akceptovať, nakoľko je v rozpore s obsahom samotnej listiny. Nie je zrejmé, ako navrhovateľ z ním
predloženého sčítacieho hárku odvodzuje informáciu o vlastníctve oboch nehnuteľností I. F., keď vo
vzťahu k číslu domu 116 sa výslovne uvádza, že I. F. je „nájomník“ a ako majiteľ je uvedený I. O.,

nar. XX.XX.XXXX. Navyše, v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že sa prisťahoval do rodičovského
domu jeho manželky vo vlastníctve jej otca I. F., v prípade I. F. označeného v sčítacom hárku pod
dátumom narodenia XX.XX.XXXX, má súd za to, že z objektívnych dôvodov nemôže ísť o totožnú
osobu s otcom manželky navrhovateľa, ktorá sa narodila v roku 1950, teda v čase, kedy by I. F.,
nar. XX.XX.XXXX, mal 83 rokov. V uvedenom prípade by tak zároveň z hľadiska príbuzenstva bola

manželka navrhovateľa sestrou E. F., pričom navrhovateľ opakovane zotrval na tvrdení, že má ísť o jej
tetu, hoci vykonaným dokazovaním nebola potvrdená ani táto eventualita. Nadväzujúc na uvedené,
súd mal z vykonaného dokazovania za osvedčené, že I. F. nar. XX.XX.XXXX mal dve deti, J. F.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a E. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom nebolo preukázané, že bytíto následne mali deti a teda neprichádzajú do úvahy ďalší potomkovia, od ktorých by pokračovala
rodová línia (teda ani smerom k manželke navrhovateľa). Taktiež nebolo preukázané, že by I. F. nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, mal iné deti (okrem predchádzajúcich dvoch uvedených), na základe

čoho by súd mal za osvedčenú existenciu určitého stupňa príbuzenstva medzi osobou, ktorú má vyhlásiť
za mŕtvu a manželkou navrhovateľa, tak ako uvádza v podanom návrhu. Navrhovateľ tak nepreukázal
žiaden príbuzenský vzťah, ktorý by ich spájal s jeho manželkou a potvrdil ním uvádzanú skutočnosť,
že sa má jednať o jej tetu, teda ani neosvedčil súdu dedičskú postupnosť, z ktorej odvodzuje právny
záujem na vyhlásení E. F. za mŕtvu, čo však predstavuje esenciálny predpoklad samotného návrhu na

vyhláseniezamŕtveho.Navrhovateľbolvpriebehukonaniavosvojichvyjadreniachnekonzistentný,súdu
bližšie nepreukázal dôvodnosť dátumu, ku ktorému žiadal vyhlásenie osoby za mŕtvu, predovšetkým
vzhľadom na zistený rozpor s listinou označenou ako „Posmrtný popis o bezmajetných odumretých“,
z ktorej vyplynulo, že už ku dňu vyhotovenia listiny (t. j. k 6. septembru 1951) v časti označenia plnoletých
detí alebo rodiny nebol pri zosnulom I. F. vyplnený žiadny údaj. Práve vychádzajúc z predmetnej listiny
možno odôvodnene predpokladať, že už v roku 1951 E. F. nežila a navrhovateľ súdu relevantným

spôsobom nepreukázal, že by k jej úmrtiu malo dôjsť až k nemu navrhovanému dátumu o vyše 20 rokov
neskôr, čo predstavuje zásadný rozdiel. Navrhovateľ v tomto smere argumentoval len svojim tvrdením,
ktoré však v priebehu konania menil, keď poslednú spomienku na dotyčnú najskôr viazal na obdobie
Vianočných sviatkov v roku 1973, následne však vo výpovedi uvádzal september roku 1973 alebo 1974,
teda na jednej strane súdu navrhol, aby vyhlásenie za mŕtvu datoval ku dňu 01.01.1974 a následne vo

výpovedi uviedol, že v septembri 1974 boli naposledy v kontakte. Iný dôkaz preukazujúci skutočnosť,
že by sa dožila roku 1974 v konaní nepredložil. Rovnako súd nemohol opomenúť ostatné nezrovnalosti
jeho tvrdení, ako skutočnosť, že sa narodil v Banskej Bystrici, kde mal žiť na ním uvádzanej adrese,
napriek tomu, že z lustrácie v Registri obyvateľov jednoznačne vyplýva, že sa narodil v Šášovej, okres
Bardejov. Obdobne nekonzistentná bola výpoveď procesného opatrovníka, ktorý súdu uviedol, že si

spomína na E. F. približne v roku 1967, kedy sa mal v jej okolí hrávať ako dieťa, ale zároveň potvrdil,
že neeviduje skutočnosť, že by na ich ulici žila akákoľvek postihnutá alebo slepá osoba, hoci zo súdom
zabezpečených listín vyplýva, že E. F. bola slepá, čo zhodne tvrdil aj navrhovateľ.
16. Po posúdení doteraz uvádzaných skutočností v ich súhrne súd dospel k záveru, že v prípade E.
F., ktorú navrhovateľ označil v návrhu ako osobu, ktorú žiada vyhlásiť za mŕtvu, sa nejedná o totožnú

osobu, spolu s ktorou mal žiť v jednej domácnosti a ktorá mala byť tetou jeho manželky, v súvislosti s čím
navrhovateľ odvodzuje existenciu právneho záujmu na veci. V naznačenej súvislosti sám navrhovateľ
v rámci svojej výpovede potvrdil, že sa o dotyčnú nezaujímal, nenavštevoval ju v jej časti domu, napriek
tomu, že mali zdieľať spoločnú domácnosť, ani nijakým spôsobom neprejavil záujem o otázky súvisiace
s jej údajným pohrebom, teda sa ani nesnažil nadobudnúť bližšie vedomosti o jej osobe. Pre úplnosť

súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu konania bližšie neozrejmil dôvody,
pre ktoré sa domáha majetkovoprávneho vysporiadania s odstupom 50 rokov od ním predpokladaného
úmrtia dotknutej osoby, teda v čase, kedy už nie je objektívne možné vypočuť žiadnu z osôb, ktoré
podľa jeho tvrdenia boli účastné pohrebu. Súd len pre úplnosť poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline, spis zn. 8CoP/57/2018.

17. Nakoľko vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal právny záujem
na vyhlásení E. F. za mŕtvu, návrh ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Banská Bystrica, 11. februára 2025

Mgr. Ingrid Steinsdorferová

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Bc. Martina Ilková, LL.M.