Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce, Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/155/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203518
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5817203518.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcov: 1/ A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., 2/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX/XX, E., 3/
Členovia pozemkového spoločenstva zastúpení na základe §16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. pozemkovým
spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie

185, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, žalobca 3/ právne zast.: JUDr. Margita Medveczká, advokátka, so
sídlom v Bratislave, Drotárska cesta 68, proti žalovaným: 1/ ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so
sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, 2/ I. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., žalovaní 1/ a 2/
právne zast.: JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom v Žiline, Sládkovičova 9, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu 3/ a žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 1C/21/2017-1151 zo 07. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Výrok I. uznesenia okresného súdu v časti o zastavení konania voči žalovanému 2/
p o t v r d z u j e .

Výrok II. uznesenia okresného súdu v časti o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému
2/ m e n í tak, že žalovanému 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

Výrok I. uznesenia okresného súdu v časti o zastavení konania voči žalovanému 1/ a výrok II. v časti
o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému 1/ zrušuje a v tomto rozsahu vracia
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Žalovanému 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo napadnutým uznesením č. k. 1C/21/2017-1151 zo dňa 07. 05. 2024 konanie
zastavil (výrok I.) a nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/ nepriznal (výrok II.).

2. Konštatoval, že žalobcovia 1/ až 3/ sa žalobou podanou dňa 19. 06. 2017 v spojení s poslednou

pripustenou zmenou žaloby domáhali, aby určil, že vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v katastri
nehnuteľností Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor katastrálny pre okres E., obec E., kat. územie K. na
liste vlastníctva č. X ako parc. č. 12074/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2 a parc. č.
12074/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 sú členovia žalobcu 3/ podľa veľkosti svojich
spoluvlastníckych podielov, uvedených na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., obec E..

3. Citujúc ust. § 159, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že
vec nemožno prejednať, ale je potrebné konanie zastaviť pre prekážku litispendencie. O trovách konaniarozhodol citujúc § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a čl. 17 CSP tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si vo vyjadrení k procesnej stránke veci posúdenie procesných podmienok konania
- LITISPENDENCIA zo dňa 08. 04. 2024 neuplatnili ako protistrana nárok na náhradu trov.

4. Uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 1C/21/2017 a 5C/52/2019 sa v celom rozsahu
stotožnil s vyjadreniami žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 08. 04. 2024 a 28. 03. 2024. Konštatoval, že v konaní
sp. zn. 5C/52/2019 od počiatku, t.j. odo dňa 01. 08. 2019 je predmetom sporu „určenie, že vlastníkmi
nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor katastrálny pre

okres Tvrdošín, obec E., kat. územie K. na liste vlastníctva č. X ako parc. č. 12074/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č. 12074/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č.
12074/4 - trvalý trávny porast o výmere 11588 m2 a parc. č. 12074/9 - trvalý trávny porast o výmere 3102
m2súčlenoviažalobcut.j.Členoviapozemkovéhospoločenstvazastúpenípozemkovýmspoločenstvom
Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych
podielov, tak, ako sú uvedení v zozname, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohto rozsudku“. Vo veci

sp. zn. 1C/21/2017 bol tento nárok ako predmet sporu vymedzený až neskôr, a to na základe návrhu
na zmenu žaloby zo dňa 03. 05. 2022, ktorú súd pripustil uznesením č.k. 1C/21/2017-667 zo dňa 29.
07. 2022. Z týchto dôvodov žalobu vo veci sp. zn. 1C/21/2017 nemožno prejednať, ale je potrebné
konanie zastaviť pre prekážku litispendencie, t.j. prekážku začatého konania (§ 159 CSP), ktorá je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.

5. Proti výroku II. uznesenia okresného súdu o náhrade trov konania podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie,
ktorýmžiadali,abyhoodvolacísúdzmeniltak,žeimnároknanáhradutrovkonaniapriznávočižalobcom
1/ až 3/ v rozsahu 100% alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Zároveňsiuplatnilináhradutrovodvolaciehokonania.Namietali,žeokresnýsúdnesprávne

právne posúdil nárok na náhradu trov konania. Podľa ich názoru je nesporné, že po 01. 06. 2016, kedy
nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex – CSP, už zákon nevyžaduje, aby strana sporu žiadala
či navrhovala súdu priznať náhradu trov konania, ale o náhrade trov konania (o nároku na náhradu trov
konania) rozhoduje súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to podľa procesného
úspechu vo veci. Uviedli, že súd v bode 8. napadnutého uznesenia uvádza dotknuté ustanovenia § 262

ods. 1 a 256 ods. 1, ale vôbec sa nimi neriadil, práve naopak, v rozpore s nimi im nepriznal nárok na
náhradu trov konania voči procesne neúspešným žalobcom.

6.ProtivýrokuI.uzneseniaokresnéhosúduozastaveníkonaniapodalodvolaniežalobca3/,ktorýžiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Bol

toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože nie sú splnené podmienky na zastavenie
konania z dôvodu skôr začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, keďže nie sú kumulatívne
splnené podmienky totožnosti strán sporu a zároveň totožnosti predmetu konania. Namietal, že dňa
03. 05. 2022 na pojednávaní vo veci samej navrhol právny zástupca žalobcov konania 1C/21/2017,
4C/18/2018,5C/52/2019,ktoréskutkovospolusúvisiavzáujmehospodárnostispojiťdojednéhokonania

podľaust.§166ods.1CSP.Uviedol,žemedzistranamibolonesporné,žetietotrikonaniamajúrozdielne
žalobné návrhy a právne dôvody žalobných návrhov, teda že konania nie sú totožné. Ďalej uviedol, že aj
v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. 4C/18/2018 a 5C/52/2019 podali dňa 17. 05. 2022
návrhnaspojenievecípodľa§166ods.1CSPažiadali,abykonaniavedenépodsp.zn.1C/21/2017,sp.
zn. 4C/18/2018 a sp. zn. 5C/52/2019 boli z dôvodu hospodárnosti spojené do jedného konania, keďže je

v uvedených troch konaniach splnená podmienka na obligatórne spojenie vecí, pretože konania spolu
skutkovo súvisia a začali sa na tom istom súde. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že sa žalobcovia
snažili upozorniť súd na tri prebiehajúce konania, pri ktorých sú naplnené podmienky na obligatórne
spojenie vecí, avšak súd viac ako dva roky o ich návrhu na spojenie veci nekonal, nerozhodol, nevysvetlil
prečo sa ich procesným návrhom nezaoberal.

7. Ďalej namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil totožnosť predmetu sporu. Konštatoval,
že predmetom konania sp. zn. 1C/21/2017 je určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 12074/2
zast. plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č. 12074/3 zast. plochy a nádvoria o výmere 194 m2.
Predmetom konania sp. zn. 4C/18/2018 je určenie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 12074/2 zast.

plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č. 12074/3 zast. plochy a nádvoria o výmere 194 m2 a parc.
č. 12074/4 trvalý trávny porast o výmere 11588 m2. Predmetom konania sp. zn. 5C/52/2019 je určenie
vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 12074/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č.
12074/3 zast. plochy a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. 12074/4 trvalý trávny porast o výmere 11588m2 a parc. č. 12074/9 trvalý trávny porast o výmere 3102 m2. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 5
Cdo280/2010zodňa20.10.2011jepodľanehozrejmé,ževkonaniachnejdeototožnýpredmetkonania
a nejde o totožný nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu resp. skutkového deja. Ďalej, podľa

jeho názoru, okresný súd neprávne právne posúdil totožnosť strán sporu na strane žalovaných. V
konaní sp. zn. 1C/21/2017 vystupuje na strane žalovaných ako žalovaný 1/ ŽIAREC, poľnohospodárske
družstvo so sídlom Tvrdošín a ako žalovaný 2/ I. I. J.. V konaní sp. zn. 4C/18/2018 vystupuje na strane
žalovaných I. I. J. a I. L. J.. V konaní sp. zn. 5C/52/2019 vystupuje na strane žalovaných I. I. J. a
I. L. J. a ako intervenient na strane žalovaných vystupuje ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo so

sídlom Tvrdošín. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že totožnosť strany v konaní nie je daná, pretože v
každom konaní vystupujú iné strany na strane žalovaného a intervenienta, pričom poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 168/2008 zo dňa 25.09.2008 - R-25/2014.

8. K odvolaniu žalobcu 3/ sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že žalobca 3/ vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mali záver okresného súdu vyjadrený vo výroku I. spochybniť

či zmeniť. Uviedli, že vo svojom vyjadrení z 08. 04. 2024 podrobne rozviedli, prečo ide v tomto spore o
totožnosť veci s konaním sp. zn. 5C/52/2019, najmä z pohľadu toho, že v oboch sporoch ide o nárok
žalobcu založený na rovnakom skutkovom základe a ide aj o tých istých účastníkov, resp. ich právnych
predchodcov či nástupcov, kedy je totožnosť strán zachovaná. Ďalej uviedli, že ak žalobca 3/ uviedol, že
v predmetných konaniach nejde o nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu, resp. skutkového

deja, potom mal uviesť, v čom je rozdiel, a teda, z akého skutkového základu odvodzuje svoj nárok na
určenie vlastníckeho práva v spore sp. zn. 1C/21/2017, tiež v spore sp. zn. 4C/18/2018 a aj v spore
sp. zn. 5C/52/2019. Toto však žalobca 3/ neuviedol a ani uviesť nemohol, pretože je nepochybné, že
vo všetkých troch konaniach ide o totožný nárok uplatňovaný z rovnakých skutkových dôvodov, resp.
z totožného skutkového základu.

9. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca 3/, ktorý uviedol, že zastavenie konania procesne
zavinili žalovaní 1/ a 2/, preto súd vo výroku II. rozhodol vecne správne, keď im nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

10. Žalobca 3/ v replike k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ voči odvolaniu žalobcu 3/ uviedol, že ich
vyjadrenie z 08. 04. 2024 neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by mohli vyvrátiť jeho odvolacie dôvody.
Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaných 1/ a 2/, že zapríčinil údajnú prekážku litispendencie. Práve
naopak, podľa neho to boli žalovaní 1/ a 2/, ktorí odmietli konania sp. zn. 1C/21/2017, 4C/18/2018 a
5C/52/2019 spojiť, odmietli mimosúdne urovnanie a žiadali prejednanie sporov. Uviedol, že nepodával

zmätočné podania, ale reflektoval na zmenu právnej úpravy, ku ktorej došlo mimo jeho vôle, čo vyplýva z
obsahu spisov v týchto konaniach. K nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2012, ktorý predložil
súdu uviedol, že sa týka aktívnej legitimácie žalobcov pred zmenou právnej úpravy o pozemkových
spoločenstvách. K totožnosti predmetu konania uviedol, že v konaniach sp. zn. 1C/21/2017, 4C/18/2018
a 5C/52/2019 žalobca, resp. žalobcovia, navrhovali určiť vlastnícke právo k rôznym nehnuteľnostiam,

ktoré boli v žalobnom návrhu vymedzené rôznymi parcelnými číslami a v rôznych výmerách. Z toho
dôvodu sa nejedná o totožný nárok uplatňovaný z rovnakého skutkového základu v rôznych konaniach.
Vzhľadom na to, že nie je naplnená podmienka totožnosti predmetu konania, nie je naplnený povinný
znak pre prekážku skôr začatej veci. K totožnosti strán v konaní opäť zopakoval, že strany v konaní
nie sú totožné, a teda nie je splnená jedna z podmienok nevyhnutná na zastavenie konania z dôvodu

prekážky skôr začatého konania.

11.Žalovaní1/a2/vodvolacejduplikekodvolaniužalobcu3/uviedli,ževňomuvádzavosvojejpodstate
totožné tvrdenia a argumenty, ktoré už uvádzal v odvolaní, a ku ktorým sa vyjadrili vo svojom podaní z
02. 07. 2024, pričom na jeho obsahu v celom rozsahu zotrvávajú. Rovnako podotkli, že sa ku všetkým

podstatným skutočnostiam vedúcim k záveru o nutnosti zastaviť predmetné konanie z dôvodu existencie
prekážky litispendencie podrobne skutkovo i právne vyjadrili vo svojom vyjadrení z 08. 04. 2024.

12. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany sporu neprodukovali.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu
a z dôvodov podaných odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho konania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario ) uznesenie okresného súdu v časti výroku I., ktorým bolo zastavené konanie voči
žalovanému 2/ ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti výroku II. o nepriznaní nárokuna náhradu trov konania žalovanému 2/ uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti výrok I. a výrok II. ( vo vzťahu k žalovanému
1/) uznesenia okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia podľa § 391

ods. 1 CSP vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca 3/ odvolaním primárne namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom,
pretože podľa neho neboli splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodu skôr začatého konania
(litispendencie) podľa § 159 CSP, keďže neboli kumulatívne splnené podmienky totožnosti strán sporu

a zároveň totožnosti predmetu konania. Uviedol, že totožnosť strán sporu ako ani predmet konaní
vedených Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 1C/21/2017 a sp. zn. 5C/52/2019 nie je daný.

15. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že uznesením č. k. 1C/21/2017-667 zo dňa
29. 07. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 08. 2022, súd prvej inštancie pripustil zmenu
žaloby v prejednávanom spore v znení: Súd určuje, že vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v katastri

nehnuteľností Okresného úradu v Tvrdošíne, odbor katastrálny pre okres E., obec E., k.ú. K., na
liste vlastníctva č. X ako parc. č. 12074/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2 a parc.
č. 12074/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 a sú členovia žalobcu podľa veľkosti
svojich spoluvlastníckych podielov, tak ako sú uvedení v zozname, ktorý je neoddeliteľnou prílohou
tohto rozsudku.“. Z uvedeného vyplýva, že uvedený určovací výrok sa stal predmetom konania

v prejednávanom spore sp. zn. 1C/21/2017 dňa 10. 08. 2022, kedy predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť.

16. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/52/2019-594 zo dňa 24. 02. 2022 vyplýva,
že predmetom konania v uvedenom spore bolo určenie, že vlastníkom nehnuteľností – pozemkov

zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Tvrdošín, odbor katastrálny, okres E., katastrálne
územie K., na LV č. X, pod A parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape zobrazené ako CKN
parc. č. 12074/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, CKN parc. č. 12074/3 – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 194 m2, CKN parc. č. 12074/4 – trvalý trávny porast o výmere 11588 m2a
CKN parc. č. 12074/9 – trvalý trávny porast o výmere 3102 m2 sú členovia žalobcu podľa veľkosti

spoluvlastníckych podielov uvedených v zozname tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

17. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že predmet konania vo veci vedenej pod sp.
zn. 1C/21/2017 a sp. zn. 5C/52/2019 (po pripustení zmeny žaloby súdom prvej inštancie uznesením
1C/21/2017-667 zo dňa 29. 07. 2022) je totožný, pokiaľ ide o určenie vlastníctva k CKN parcelám č.

12074/2 a 12074/3 zapísaným na LV č. X, katastrálne územie K.. Pre posúdenie totožnosti predmetu
sporu nie je právne významné, že predmetom konania vedenom pod sp. zn. 5 C/52/2019 bolo určenie
vlastníctva aj k ďalším nehnuteľnostiam CKN parc. č. 12074/4 a č. 12074/9.

18. Z dôvodu, že konanie o žalobe s totožným predmetom konania začalo skôr vo veci vedenej súdom

prvej inštancie pod sp. zn. 5C/52/2019, a to dňa 31. 07. 2019 a v konaní vedenom pod sp. zn.
1C/21/2017 nastala totožnosť predmetu konania až právoplatnosťou uznesenia súdu prvej inštancie č.
k. 1C/21/2017-667 zo dňa 29. 07. 2022, ktoré sa stalo právoplatné dňa 10. 08. 2022, je zrejmé, že
konanie vo veci sp. zn. 1C/21/2017 s identickým predmetom konania s konaním sp. zn. 5C/52/2019
začalo neskôr.

19. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka spočívajúca
v nesprávnom právnom posúdení totožnosti predmetu sporu nie je dôvodná.

20. K odvolacej námietke týkajúcej sa totožnosti strán sporu uvádza odvolací súd nasledovné:

21. Odvolací súd poukazuje na to, že v obidvoch konaniach sú na strane žalobcov označení „Členovia
pozemkového spoločenstva zastúpení v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. pozemkovým
spoločenstvom Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, IČO: 17 057 302“ (v konaní

1C/21/2017 pripustený do konania na strane žalobcov uznesením okresného súdu č. k. 1C/21/2017-277
zo dňa 22. 06. 2018), čo v konečnom výsledku nenamieta ani žalobca 3/. Vo vzťahu k totožnosti strán
sporu smerovala jeho námietka voči tomu, že na strane žalovaných vystupujú ako žalovaný 1/ ŽIAREC,
poľnohospodárske družstvo so sídlom Tvrdošín a ako žalovaný 2/ I. I. J. a v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/52/2019 vystupujú na strane žalovaných ako žalovaný 1/ I. I. J. a ako žalovaný 2/ I. L. J. a ako
intervenient na strane žalovaných ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne.

22. Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na to, že pri posúdení totožnosti strán sporu
je významné, či strana sporu v jednom konaní, vystupuje „iba“ ako intervenient pri niektorej zo strán
sporu v druhom konaní. V takomto prípade nemožno hovoriť o totožnosti sporových strán. V súvislosti
s týmto záverom odvolací súd považuje za relevantný odkaz žalobcu 3/ na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 25/2014), z ktorého pri posudzovaní prejednávaného
prípadu (napriek odlišnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníctva v Občianskom súdnom
poriadku a intervenienta v Civilnom sporovom poriadku) možno vychádzať. V uvedenom NS SR vyslovil
názor, že „o prekážku litispendencie v zmysle § 83 Občianskeho súdneho poriadku nejde, ak ten istý
žalobca na podklade rovnakých skutkových okolností uplatní dvomi po sebe podanými žalobami rovnaký
nárok, pričom v skôr začatom konaní uplatňuje svoj nárok voči žalovanému, na strane ktorého vystupuje

ako vedľajší účastník konania ten, koho v neskôr podanej žalobe označil za žalovaného“. Na základe
uvedenéhojeopodstatnenánámietkažalobcu3/,žeokruhstránsporuvsúdenejvecisp.zn.1C/21/2017
a vo veci sp. zn. 5 C/52/2019 nie je rovnaký. Totožnosť strán sporu v týchto konaniach je daná len vo
vzťahu k žalovanému 2/ I. I. J., ktorý vystupuje aj v konaní sp. zn. 5 C / 52/2019 (ako žalovaný 1/).
Okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ konanie pre prekážku začatej veci zastavil aj vo vzťahu k

žalovanému 1/ ŽIAREC poľnohospodárske družstvo, nakoľko ten v konaní sp. zn. 5 C/52/2019 ako
strana sporu nevystupuje, ale má postavenie intervenienta, čo však, ako už odvolací súd uvádzal,
nespôsobuje prekážku začatého konania. Nenáležité je tvrdenie žalovaných, že totožnosť strán sporu
je daná tým, že žalovaný 1/ ŽIAREC poľnohospodárske družstvo je právnym predchodcom I. I. J., ktorý
vystupuje aj ako žalovaný 1/ v konaní sp. zn. 5 C/52/2019. Totožnosť strán sporu je daná v prípade,

ak pôvodná strana sporu v prvom konaní je vystriedaná právnym nástupcom v druhom (neskoršom)
konaní; musí byť však označená ako právny nástupca pôvodnej strany sporu. V skoršom konaní (sp.
zn. 5 C/52/2019) vystupoval právny nástupca žalovaného 1/ - I. I. J. , potom v neskoršom konaní (sp.
zn. 1 C/21/2017) nemôže do jeho práv vstupovať jeho právny predchodca ŽIAREC, poľnohospodárske
družstvo.

23. Možno teda uzavrieť, že žalovaný 1/ ŽIAREC poľnohospodárske družstvo nie je stranou sporu v
konaní sp. zn. 5 C/52/2019, a pokiaľ vo vzťahu k nemu okresný súd konanie pre prekážku litispendencie
zastavil, nepostupoval správne a znemožnil svojím postupom žalobcovi 3/ uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd preto

uznesenie okresného súdu o zastavení konania voči žalovanému 1/ zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil
vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň zrušil aj závislý výrok o nároku
na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/. V ďalšom konaní sa okresný súd vo vzťahu k
žalovanému 1/ bude zaoberať vecným prejednaním uplatneného nároku, ak nebudú zistené iné (ďalšie)
prekážky, ktoré by takémuto prejednaniu bránili.

24. Žalobca 3/ tiež namietal, že nároky uplatnené v uvedených súdnych konaniach nie sú totožnými
nárokmi uplatnenými z rovnakého skutkového základu, resp. skutkového deja, túto argumentáciu nijako
bližšie nevysvetlil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na podanie samotných žalobcov označené
ako „Návrh na spojenie veci“ zo dňa 03. 05. 2022 (č. l. 605 a nasl. súdneho spisu), v ktorom žalobca

3/ vo vzťahu ku konaniu vedenom pod sp. zn. 1C/21/2017, sp. zn. 4C/18/2018 a sp. zn. 5C/52/2019
vo vzťahu k otázke prekážky litispendencie sa vyjadril nasledovne: „Vo všetkých troch konaniach
zastupuje žalobca 3/ svojich členov vo veci určenia vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam,
ktoré majú byť spoločnou nehnuteľnosťou. Všetky tri konania posudzujú tie isté skutkové okolnosti, a to
okolnosti nadobudnutia vlastníctva sporných pozemkov družstvom ŽIAREC, PD a následne prevody

nehnuteľností. Vo všetkých konaniach sa rieši otázka toho, ako sa mohlo PD ŽIAREC stať vlastníkom
nehnuteľností,aktietovydalopozemkovémuspoločenstvuanáslednesitietopozemkyodpozemkového
spoločenstva aj prenajalo. Vo všetkých konaniach budú predložené tie isté doklady a listiny. Všetky tri
konania spolu skutkovo súvisia, vo všetkých troch konaniach strany navrhujú rovnaké dôkazy, uplatňujú
rovnaké námietky a predmetom konania sú rovnaké nehnuteľnosti.“. Aj z uvedeného je zrejmé, že

tvrdenie žalobcu 3/, že sa nejedná o totožný nárok uplatnený z rovnakého skutkového základu, resp.
skutkového deja, nemôže odvolací súd vyhodnotiť inak ako účelové.25. Odvolací súd súčasne ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu 3/ spočívajúcu v tom,
že súd prvej inštancie viac ako dva roky nerozhodol o návrhu žalobcov
na spojenie vecí, hoci podľa ich názoru boli splnené podmienky na spojenie vecí (1C/21/2017,

4C/185/2018 a 5C/52/2019), pričom predmetný návrh podal právny zástupca žalobcov na pojednávaní
dňa 03. 05. 2022 a v konaní sp. zn. 5C/52/2019 dňa 17. 05. 2022. V uvedenom žalobca 3/ vzhliadal
odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

26. Vo vzťahu k zodpovedaniu a vyriešeniu predmetnej odvolacej námietky odvolací súd primárne

považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že prekážka litispendencie je neodstrániteľnou procesnou
podmienkou konania. Pokiaľ potom žalobca 3/ v odvolaní namieta, že on dňa 03. 05. 2022 podal návrh
na spojenie vecí (okrem inej aj vo veciach vedených pod sp. zn. 4C/18/2018 a 5C/52/2019), v tomto čase
už tieto konania mali rovnaký predmet konania založený na totožnom skutkovom základe a v danom
čase aj rovnaké strany sporu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o veci, v ktorých sú
totožné strany konania, ako aj totožný predmet konania založený na totožných skutkových okolnostiach,

v takom prípade musí byť konanie zastavené pre prekážku litispendencie. Bez ohľadu na vyslovený
záver odvolací súd konštatuje, že aj prípadné nespojenie vecí na spoločné konanie nemôže objektívne
zakladať(žalobcom3/namietaný)odvolacídôvodprezumovaný§365ods.1písm.b)CSP,nakoľkovada
takéhoto postupu (nespojení veci na spoločné konanie) nijako nezasahuje do práva strany (v danom
prípade žalobcov) na spravodlivý proces. Jediným procesným následkom nespojenia veci na spoločné

konanie by bolo to, že by žalobcami uplatňované nároky boli prejednané v samostatných konaniach.
Navyše je potrebné si uvedomiť, že ak by aj došlo k spojeniu týchto vecí, tak by sa konajúci súd bol
povinný procesne vysporiadať s predmetmi konania po spojení vecí v rámci spoločného konania. Potom
aj v prípade, ak by pred vznikom prekážky litispendencie došlo k spojeniu vecí, tak by predmetom
spoločného konania boli vzájomne sa vylučujúce petity (prípadne subjekty, z ktorých minimálne jednému

by nesvedčila vecná legitimácia), a teda prinajmenšom vo vzťahu k jednému z nich (či už uplatňovanému
nároku, resp. strane sporu) by „spojená“ žaloba objektívne nemohla byť úspešná. Z uvedených dôvodov
potom odvolací súd posúdil uvedenú námietku žalobcu 3/ ako nedôvodnú.

27. Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku I.

týkajúcom sa zastavenia konania vo vzťahu k žalovanému 2 /, z dôvodu jeho vecnej správnosti.

28. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie týkajúceho
sa nároku na náhradu trov konania, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako dôvodné.
V zhode so žalovanými 1/ a 2/ odvolací súd poukazuje na to, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej

úpravy(t.j.Občianskehosúdnehoporiadku)aktuálnaprávnaúpravaCivilnéhosporovéhoporiadkuvust.
§ 262 ods. 1 reguluje, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Pokiaľ súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/
nepriznal z dôvodu, že si žalovaní 1/ a 2/ ako protistrana nárok na náhradu trov konania neuplatnili,
postupoval v zjavnom rozpore s ust. § 262 ods. 1 CSP.

29. Odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku II., v časti o trovách konania žalovaného 2/
zmenil tak, že žalovanému 2/ voči žalobcom 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovia duplicitným podaním žaloby voči žalovanému 2/ procesne
zavinili, že konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ muselo byť pre prekážku litispendencie zastavené, preto

nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému 2/ voči žalobcom 1/ až 3/. Keďže odvolací súd
uznesenieokresnéhosúduvovýrokuI.ozastaveníkonaniavovzťahukžalovanému1/zrušil,nazáklade
čoho muselo dôjsť aj k zrušeniu závislého výroku II. o trovách konania voči žalovanému 1/ , o trovách
vo vzťahu k jeho osobe rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP), v ktorom
zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania medzi žalovaným 1/ a žalobcami 1/ až 3/.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalovaným 2/a žalobcami 1/až 3/ rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho
konania bol žalovaný 2/, preto mu súd voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.