Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922201184
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5922201184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E. F., právne zastúpená JUDr. Martinom
Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7, Považská Bystrica, proti žalovanému: Mesto Martin, IČO:
00 316 792, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom Holubyho
51, Martin, o určenie, že výberové konanie na funkciu riaditeľa základnej školy a vymenovanie do funkcie
riaditeľa základnej školy je neplatné a o náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania žalobkyne
proti rozsudku (v tom čase) Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Cpr/12/2022-94 zo dňa 22.2.2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie)
s poukazom na aplikáciu § 4 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, 2, 16, § 24 ods. 5 písm. a/, b/, zákona č. 596/2003 Z. z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, § 1 ods. 1 ods. 10 Vyhlášky Ministerstva školstva SR
č. 291/2004 Z. z., ktorou sa určujú podrobnosti o spôsobe ustanovenia orgánov školskej samosprávy,
o ich zložení o ich organizačnom a finančnom zabezpečení, § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho

zákonníka a § 5 ods. 10 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme (všetky ustanovenia
citované v napadnutom rozsudku) v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
určiť neplatnosť výberového konania na funkciu riaditeľa Základnej školy s materskou školu G. XX, A.
uskutočneného dňa 26.05.2020, určiť neplatnosť vymenovania A. H. A., nar. XX.XX.XXXX do funkcie
riaditeľky Základnej školy s materskou školou so sídlom G. XX, A. uskutočneného dňa 18.06.2020 na
dobu funkčného obdobia od 22.06.2020 do 21.06.2025 a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur.

2. Žalobkyňa prioritne namietala nižší počet členov rady školy ako stanovuje zákon, z čoho vyvodzovala
neplatnosť výberového konania. Okresný súd tu zdôraznil, že ak má byť výberové konanie vyhlásené za
neplatné, musia byť porušené podmienky výberového konania. V danom prípade však toto preukázané
nebolo, pričom v zmysle § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme,
uchádzač, ktorý sa cíti poškodený
v dôsledku nedodržania podmienok pri výberovom konaní, môže sa domáhať svojich práv na súde

vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z logického výkladu tohto ustanovenia
vyplýva,žeuchádzač,ktorýsacítibyťpoškodený,samôžedomáhaťsvojichprávnasúdelenzaprípadu,
že neboli dodržané podmienky pri výberovom konaní. Počet členov Rady školy však nie je podmienkou
pri výberovom konaní.3. V tejto súvislosti dal (súd) do pozornosti aj rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 5CoPr/5/2021 zo
dňa 26.01.2022, v zmysle záverov ktorého: „Ak žalobkyňa namietala, že rada školy bola nezákonne
zložená ohľadom jedného jej člena, to ešte neznamená, že takáto rada školy nemôže prijímať žiadne

rozhodnutia. Súd sa preto touto námietkou ani podrobnejšie nezaoberal, pretože aj v prípade, že by sa
preukázalo, že jeden jej člen nebol riadnym členom rady školy, na platnosť rozhodnutia o návrhu na
odvolanie žalobkyne
z funkcie by to nemalo žiaden vplyv, pretože stále by bola dodržaná nadpolovičná väčšina zo všetkých
členov rady školy, t. j. minimálne 6 členov. Jediným argumentom, kedy by rada školy nemohla prijímať

žiadne rozhodnutia z dôvodu nesprávneho zloženia by bolo, ak by počet členov rady školy, ktorí sú
zamestnancami školy, bol väčšinový, čo v konaní preukázané nebolo (§ 25 ods. 4 zákona č. 596/2003
Z. z.).“
4. Analogicky ani v danom prípade, t. j. ak podľa tvrdenia žalobkyne rada školy nemala predpísaný
počet členov, na ňou prijaté uznesenia to nemalo žiadny vplyv. Súd prvej inštancie argumentoval, že
členstvo v orgánoch školskej samosprávy je upravené v § 25 zákona č. 596/2003 Z. z., o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Uznášaniaschopnosť Rady školy je upravená v § 24 ods. 12 tohto zákona osobitne, a to
vo vzťahu k bežnému zasadnutiu Rady školy, keď pri tomto uznesení sa na jeho platnosť požaduje
nadpolovičný počet hlasov prítomných členov Rady školy a vo veci vymenovania riaditeľa školy sa pri
uznesenínajehoplatnosťpožadujenadpolovičnýpočethlasovvšetkýchčlenovRadyškoly,tedavrátane

chýbajúceho člena a delegovaného zástupcu okresného úradu ako aj delegovaného zástupcu Štátnej
školskej inšpekcie.
5. Z uvedeného teda v okolnostiach posudzovanej veci vyplýva, že na prijatie platného uznesenia rady
školy vo veci vymenovania riaditeľa školy sa požadovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov
rady školy z počtu 13 členov. Ak teda za uznesenie rady školy vo veci vymenovania riaditeľa školy

zahlasovala nadpolovičná väčšina z počtu 13 hlasov, je toto uznesenie platné, a to i napriek tomu,
že jeden člen rady školy do času konania výberového konania nebol ustanovený/delegovaný. Opačný
výklad by bol popretím princípu fungovania školskej samosprávy a rozhodovania rady školy.

6. Okrem toho súd prvej inštancie ďalej upozornil, že žalobkyňa opomenula skutočnosť, že sama

z výberového konania odstúpila a nepodrobila sa jeho podmienkam v celom rozsahu, pretože po
oznámení priebehu výberového konania vzniesla námietku a už sa na prezentácii koncepcie rozvoja
školy nezúčastnila. Ak sa teda žalobkyňa rozhodla odstúpiť skôr ako bolo výberové konanie ukončené,
nemohla byť poškodená nedodržaním podmienok výberového konania.
7. Navyše, podľa okresného súdu je formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, potrebné

vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav
(v prítomnom čase), nie určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Všeobecným predpokladom, aby
súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel je totiž právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol
vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, užitočný, mal zmysel. V danom prípade by
určenie, že výberové konanie na funkciu riaditeľa školy bolo neplatné, nemalo žiadny zmysel, pretože

samotný akt vymenovania za riaditeľa školy nevykonáva Rada školy, ale zriaďovateľ školy - Mesto
Martin.

8. Pokiaľ sa žalobkyňa ďalej domáhala určenia neplatnosti vymenovania A. H. A. do funkcie riaditeľa
základnej školy, okresný súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko žalobkyňa neoznačila A. H. A. ako

stranu sporu na strane žalovaných, hoci ide o osobu, o ktorej právach a povinnostiach sa koná. Z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných sa ani nezaoberal vecnou stránkou tejto
časti žaloby.
9. Súčasne však poznamenal, že nakoľko nevyhovel prvej časti žaloby a nevyhodnotil výberové konanie
za neplatné, nemohol vyhovieť žalobe ani v tejto časti, keďže ustálil, že výberové konanie na funkciu

riaditeľa školy prebehlo v súlade s právnymi predpismi.

10. Napokon, ohľadne žalobkyňou požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur,
okresný súd dospel k záveru, že ak nevyhovel prvej časti žaloby žalobkyne, teda neurčil, že výberové
konanie je neplatné, jej práva pri výberovom konaní poškodené neboli.

11. Žalobkyňa v danej súvislosti vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že po výberom konaní bola
osočovaná aj na Facebooku a na internete, podala aj trestné oznámenie a neustále už 3 roky prebieha
osočovanie, pretože kompletné výsledky výberového konania, t. j. zápisnica s jej menom boli zverejnené
na internete a mesto v postate už s ňou 3 roky nekomunikuje.12. Podľa súdu prvej inštancie však osočovanie po internete nemá žiadny súvis
s platnosťou alebo neplatnosťou výberového konania, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy. Samotná žalobkyňa sa v priebehu výberového konania vzdala účasti na

tomto výberovom konaní, preto jej nemohla vzniknúť žiadna nemajetková ujma. Okrem toho, žalobkyňa
podala žalobu dňa 14.07.2022, hoci sa o výsledku výberového konania dozvedela už 26.05.2020, čo do
značnej miery oslabuje nárok žalobkyne. Žalobkyňa podala prvý krát žalobu na Okresný súd v Martine
dňa 04.05.2020, kde sa domáhala neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky školy, pričom už v tomto
konaní si mohla uplatniť predmetný nárok.

13. O trovách konania súd rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa jeho zmeny v podobe vyhovenia

žalobe v celom rozsahu, alternatívne zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
15. Namietala, že na platné uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci vymenovania, odvolania
alebo potvrdenia riaditeľa vo funkcii je potrebný nadpolovičný počet hlasov všetkých jeho členov.
Ustanovenie 24 ods. 12 zákona č. 596/2033 Z. z. totiž upravuje uznášania schopnosť Rady školy

a kvórum na prijatie rozhodnutia pre „bežné“ prípady a pre „vymenovanie riaditeľa“. Zákon tu teda
jednoznačne hovorí, že na prijatie platného uznesenia o vymenovaní riaditeľa školy je potrebný
nadpolovičný počet hlasov všetkých jeho členov.
V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že Rada školy ZŠ z A. G. XX mala mať 11
členov, resp. 13. Títo 11, resp. 13 členovia tvoria pre prípad vymenovania do funkcie kvórum všetkých

členov a z nich je potom potrebná nadpolovičná väčšina. Inak sa nedajú gramaticky a logicky vyložiť
slovné spojenia ako „platné uznesenie“, „vymenovanie riaditeľa“, „nadpolovičný počet všetkých členov“.
Ak by zákonodarca nechcel osobitne upraviť, že netreba na vymenovania riaditeľa školy nadpolovičnú
väčšinu zo všetkých členov, uvedené by v zákone takto neupravil.
16. Ďalej odvolateľka poukázala na rozdiely ohľadne troch typov uznesení orgánu školskej samosprávy

a to vo veci vymenovania riaditeľa, vo veci odvolania riaditeľa a vo veci potvrdenia riaditeľa vo funkcii,
pričom zdôraznila, osobitne upravené podmienky platnosti uznesenia orgánu školskej samosprávy tak,
že je potrebný nadpolovičný počet hlasov všetkých členov orgánu školskej samosprávy. V danom
prípade minimálne jeden člen chýbal/vzdal sa pred zasadnutím členstva (p. F.) a jeden člen nebol
riadne zvolený (p. C.). Preto Rada školy nemala všetkých 11 členov potrebných na prijatie uznesenia

o vymenovaní riaditeľa. Opačným výkladom bol popretý zmysel zákona. Zmyslom osobitnej právnej
úpravy je posilniť zákonnosť voľby riaditeľa školy a to zvýšením osôb účastných na hlasovaní.
17. Nie je podľa odvolateľky správny ani argument, že by v takomto zložení nemohla Rada školy prijať
žiadne rozhodnutia. Rada v takomto zložení mohla prijímať rozhodnutia, no nie o vymenovaní riaditeľa.
18. Odvolateľka nesúhlasila s hodnotením dôkazu - zápisnice. Argumentovala, že prvú časť Rady školy

ustanoví zriaďovateľ. Táto v danom prípade pozostávala z celkového počtu 11 členov a to z 2 členovia
zvolený zástupcami pedagogických zamestnancov (z toho jeden za ZŠ a jeden za MŠ v súlade s § 25,
ods. 7, zákona č. 596/2003 Z. z.) 1 zvolený zástupca ostatných zamestnancov, 4 zvolení zástupcovia
rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy
(z toho jeden zástupca rodičov detí MŠ v súlade s § 25 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z. z a 4

delegovaní zástupcovia zriaďovatelia). Druhú časť Rady školy pre takýto prípad tvoria ad hoc delegovaní
zástupcovia - jeden delegovaný zástupca regionálneho úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej
školskej inšpekcie. Všetkých členov Rady školy pre prípad vymenovania riaditeľa školy je tak 13 (11+2).
Podľa § 25 ods. 16 zákona č. 596/2003 Z. z. na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa
pre školy sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca regionálneho úradu a jeden delegovaný

zástupca Štátnej školskej inšpekcie. Delegácia týchto členov má význam aj vo vzťahu k celkovému počtu
členov rady školy ako výberovej komisie. Celkový počet členov rady školy je rozhodujúci vo vzťahu
k prijatiu uznesenia vo veci návrhu na vymenovanie riaditeľa školy. Je teda nepochybné, že na platné
uznesenie o vymenovaní riaditeľa školy bola potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých trinástich
členov Rady školy (11 stálych + 2 delegovaný ad hoc). V tomto prípade

z prvej časti Rady školy chýbali dva členovia (p. F. sa vzdal členstva a p. C., ktorá nebola riadne zvolená).
19. Okresnému súdu žalobkyňa vytýkala aj záver, že pre úspešné dovolanie sa neplatnosti vymenovania
dofunkciemusiabyťporušenépodmienkyvýberovéhokonania.Výberovékonaniejetotižjednotnýcelok
a pozostáva z viacerých fáz od vyhlásenia, podanie prihlášky cez voľbu až po vymenovanie. Ak v čo i lenjednej fáze dôjde k porušeniu zákona, je celý proces nezákonný a výsledok neplatný. Napríklad určite by
bolo neplatné vymenovanie do funkcie takého riaditeľa, kedy by nebolo oznámenie o výberovom konaní
nikde zverejnené.

20. Neobstojí podľa odvolateľky tvrdenie súdu, že mala ako žalovanú označiť aj vymenovanú riaditeľku
A. A.. Z judikatúry súdov SR totiž vyplýva záver, že ako žalovaný je ten, kto zodpovedá za výberové
konania (kto ho vyhlasuje), t. j. zriaďovateľ.
21. Napokon, neobstojí podľa žalobkyne ani záver okresného súdu, že sa z výberového konania
rozhodla odstúpiť. Za odstúpenie by totiž bolo možné považovať to, keby písomne podanú prihlášku

vzala späť. Aj keby sa výberového konania osobne nezúčastnila, neznamenalo by to, že z neho
odstúpila.

22. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
23. Uviedol, že žalobkyňa nevysvetľuje svoje právne názory a tvrdenia, nevedie zmysluplný
argumentačný spor s právnymi názormi napadnutého rozsudku. Zákonnú úpravu (§ 24 ods. 12 zákona

č. 596/2003 Z. z.) v znení „nadpolovičný počet hlasov všetkých jeho členov“, ktorá len zvyšuje kvórum v
dôležitej otázke oproti rozhodovaniu v „bežných“ záležitostiach, vykladá žalobkyňa úplne rozporne ako
i v napadnutom rozsudku citované rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoPr/5/2021 (no
už nevysvetľuje, prečo toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na danú vec, hoci z neho v napadnutom
rozsudku citované výroky preukazujú opak).

24. Zároveň poukázal na zmenu v postoji žalujúcej strany, ktorá v podanej žalobe a
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie opakovane uvádzala, že rada školy ZŠ s MŠ G.
už nebola radou školy, išlo len o zoskupenie ľudí, ktorí nemohli vykonávať pôsobnosť rady školy a
prijímať akékoľvek rozhodnutia, zatiaľ čo v odvolaní už uvádza, že rada školy mohla prijímať niektoré
rozhodnutia. Celá žaloba však bola opretá o to, že rada školy nemá dostatočný počet členov (má

nezákonné zloženie) a preto neexistuje. Ak však už aj žalobkyňa tvrdí, že rada bola uznášaniaschopná
na „bežné“ rozhodovanie, je zrejmé, že si uvedomila neudržateľnosť svojich názorov. Ak rada existovala
užajpodľažalobkyne,niejejasné,akúrelevanciujemožnépriradiťjejtvrdeniam,že„nadpolovičnýpočet
hlasov všetkých jej členov“ znamená niečo iné ako kvalifikovanú väčšinu. Výrok podaného odvolania
„Princípom fungovania školskej samosprávy, je to, že na určité rozhodnutia je potrebný osobitný -

zvýšený počet členov, to jest všetkých“, hovorí za všetko. Ak teda rada školy existovala (čo už priznáva
aj žalobkyňa), zúčastnilo sa na jej zasadnutí 12 členov z 13, za rozhodnutie hlasovali 12 členovia, nie je
zrejmé, ako je z logického hľadiska možné vyvrátiť to, že išlo o nadpolovičný počet hlasov jej členov.
25. Žalovaný pripomenul, že ustanovenie § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z. z. umožňuje uchádzačovi
domáhať sa svojich práv na súde, a to v prípade, ak sa cíti poškodený nedodržaním podmienok pri

výberovom konaní. Aká podmienka pri výberovom konaní nemala byť dodržaná, doteraz nie je jasné.
Porovnanie s nezverejnením výberového konania nie je na mieste - to by bolo priamym porušením
ustanovenia § 5 ods. 3 cit. zákona. Počet členov rady školy ale nie je podmienkou výberového konania.
Neobstojí ani poukazovanie na súdne rozhodnutia, Je síce pravdou, že vo všetkých uvádzaných
prípadoch bol žalovaným zriaďovateľ, resp. zamestnávateľ, no ani v jednom prípade žalobca neobsiahol

do petitu podanej žaloby výrok o tom, že vymenovanie inej osoby je neplatné. Takýto výrok sa dotýka
postavenia inej osoby a žalobkyňa ho urobila predmetom konania.
26. Napokon, žalobkyňa síce tvrdí, že z výberového konania neodstúpila, no súd prvej inštancie správne
uzatvára, že sa nepodrobila jeho podmienkam v celom rozsahu. Tento záver súdu prvej inštancie
žalobkyňa radšej obchádza mlčaním. Ak sa žalobkyňa podmienkam výberového konania nepodrobila v

celom rozsahu, nemôže relevantne argumentovať, že sa
k jej osobe upína právo v zmysle ustanovenia § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z. z.
v aktuálnom znení.

27. V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zopakovala svoju

argumentáciu o jednoznačnom znení zákona ohľadom počtu členov rady a poprela, že by u nej nastal
akýsi prelom v postoji.

28. V poslednom vyjadrení žalovaný len uviedol, že podanie/vyjadrenie žalobkyne je len opakovaním tej
istej argumentácie, ktorá bola rozhodnutím súdu prvej inštancie už vyvrátená.

29. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP),vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a beznariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

30. Okresný súd pomenoval niekoľko dôvodov (odstúpenie žalobkyne z výberového konania, nesprávna
formulácia petitu, okolnosť, že žalobkyňou namietaná skutočnosť nie je podmienkou výberového
konania, keď výlučne porušenie podmienok neúspešný uchádzač môže namietať, dosiahnutie
kvalifikovaného počtu hlasujúcich členov) samostatne vedúcich k zamietnutiu žaloby. Z hľadiska
procesnej ekonómie by teda konštatovanie vecnej správnosti ktoréhokoľvek (jedného) z nich malo viesť

k potvrdeniu meritórneho výroku rozsudku okresného súdu.

31. Nadväzne, odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala na
(procesný) argument okresného súdu o nevhodne zvolenom žalobnom petite (čo by bez ďalšieho
predstavovaloneúspechžalobkynevodvolacomštádiukonania),zameralsaodvolacísúdnaposúdenie/
hodnoteniesprávnostivecnejúvahyokresnéhosúdu,ktorouvyvrátilopodstatnenosťurčujúcehotvrdenia

žalobkyne, aktuálne predstavujúceho i zásadnú odvolaciu námietku (body 15 – 18 toho odôvodenia).
32. Týmto základným argumentom žalobkyne je tvrdenie, že v danej veci nebolo postupované
v zmysle relevantnej právnej úpravy, ktorá pre platné uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci
vymenovania, odvolania alebo potvrdenia riaditeľa vyžaduje nadpolovičný počet hlasov všetkých jeho
členov,keďžepodľažalobkynevdanomčasejedenzčlenovnebolplatnezvolenýzačlenaRadyzvolený,

resp. na inom mieste (žalobkyňa uvádza, že chýbali dvaja členovia – „p. F. sa vzdal členstva a p. C.,
ktorá nebola riadne zvolená“.
33. Už v konaní vedenom pred tunajším krajským súdom pod sp. zn. 9CoPr/1/2023 bolo žalobkyni
v predmetnej súvislosti „vysvetlené“ že pojem kvórum predstavuje vo všeobecnosti stanovenie
najnižšieho počtu hlasov potrebných pre uznášaniaschopnosť, resp. pre prijatie rozhodnutia. Ak teda

v okolnostiach súdenej veci zo zápisnice z výberového konania je nesporné, že sa (výberového konania)
zúčastnilo a hlasovalo 12 členov (10 z 11 stálych členov Rady školy + 2 ad hoc členovia) z celkovo
13 člennej výberovej komisie (ktorú tvorí 11 stálych členov Rady školy + 2 ad hoc členovia), je mimo
rámca akejkoľvek pochybnosti dosiahnuté požadované kvórum – t. j. nadpolovičná väčšina hlasov
všetkých členov – či už pre uznášaniaschopnosť, ako i pre platné hlasovanie výberovej komisie vo veci

vymenovania riaditeľa.
34. Nič na tomto určujúcom konštatovanom nie je spôsobilé zmeniť (ako to podsúva odvolateľka), či
v momente hlasovania “je zrejmé z prezenčnej listiny že počet prítomných členov rady školy bol iba
10“, resp. že „počet členov rady môže byť len 11. Ani o jedného viac, ani o jedného menej“ alebo že
„chýbali dva členovia (p. F. sa vzdal členstva a p. C., ktorá nebola riadne zvolená)“. Právne významným

z hľadiska platného hlasovania totiž je jedine dosiahnutie kvalifikovaného kvóra (k čomu došlo, nakoľko
12jenepochybnenadpolovičnýpočetz13),anieprítomnosťvšetkýchčlenovrady.Takátopodmienkazo
znenia zákona nevyplýva, pričom dôvod neprítomnosti celkového počtu členov ostáva z rozoberaných
hľadísk bez právneho významu.
35. Citované účelové konštrukcie žalobkyne fakticky vyžadujú, aby sa na voľbe obligatórne zúčastnili

všetci (11-ti stáli) členovia Rady školy. Opísaný prístup je však v priamom rozpore s textom/znením –
„ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov“ - relevantnej/aplikovanej
normy (regulujúcej proces rozhodovania, resp. výberového konania). Akceptovaním tohto výkladu
žalobkyne by zákonný inštitút nevyhnutného/minimálneho kvóra (pre uznášaniaschopnosť) prakticky
stratil význam.

36.Akbyajvčasevýberovéhokonaniabol„plný“počet(stálych)členovRadyškoly(akosatohodomáha
žalobkyňa) a boli by aj prítomní a hlasovali by, jediným rozdielom v porovnaní s existujúcim stavom
(keď hlasovalo 12 členov z 13-tich) by bolo, že by hlasovalo 13 z 13-tich členov výberovej komisie.
Opakovane však treba na tomto mieste zdôrazniť, že zákonnou požiadavkou nie je hlasovanie všetkých
(13 z 13) členov výberovej komisie, ale dosiahnutie kvalifikovanej nadpolovičnej väčšiny všetkých

hlasov, t. j. minimálne 7. Nič by sa teda nemohlo zmeniť na podstatnom fakte, že toto kritické kvórum
bolo dosiahnuté, keďže hlasovalo 12 členov. Žalobkyňa však bez racionálnej opory sústavne prehliada/
opomína logickú podstatu veci, že ak by aj (v hypotetickej rovine) jedna alebo dve osoby neboli riadnymi
členmi Rady školy, na platnosť rozhodnutia žalovaného by to nemalo žiaden vplyv, pretože stále by
bola dodržaná nadpolovičná väčšina zo všetkých (t. j. zo zákonom stanoveného počtu) členov výberovej

komisie.
37. Náležite tiež v danej súvislosti žalovaný poukazuje na tvrdenie žalobkyne, že pokiaľ Rada školy
nemala požadovaný počet členov 11 (pre vzdanie sa členstva jedného z členov Rady), „netvorila už radu
školy a nemohla platne vykonávať svoju pôsobnosť a prijímať akékoľvek rozhodnutia“. Ide o zjavneabsurdný názor, v podstate znamenajúci automatické znefunkčnenie („paralýzu“) kolektívneho orgánu
v prípade straty členstva jedného z členov (pričom strata/zánik funkcie/členstva je úplne štandardnou
situáciou).

38. Opísané vo svojom súhrne nevyhnutne vedie ku konštatovaniu vecnej správnosti zamietajúceho
výroku okresného súdu vo vzťahu k primárnemu nároku žalobkyne – o určenie neplatnosti výberového
konania - a nadväzne/preto i zamietajúceho výroku vo vzťahu k ďalším/„závislým“ (dvom) žalobným
petitom/nárokom (o neplatnosť vymenovania do funkcie riaditeľa a o náhradu nemajetkovej ujmy),

nakoľko ich zamietnutie má svoj základ (práve a len) v závere o nedôvodnosti základného návrhu na
určenie neplatnosti výberového konania.

39. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla
povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov (po ich

vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

40. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.