Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123443992
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123443992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Daniel Tarbaj,

advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53450345, o zaplatenie 4.206,95 eur s prísl.,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Csp/5/2024-137 zo dňa 28.11.2024,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok v jeho napadnutej časti výroku II., ktorým žalobe čiastočne vyhovel a výroku IV. o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„I. Súd u r č u j e , že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.01.2020 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 427,60 EUR spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 14.09.2023 do zaplatenia,
vo výške 9 % ročne zo sumy 140,80 EUR od 14.09.2023 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 64,40 EUR od 14.09.2023 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.09.2023 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.10.2023 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.11.2023 do zaplatenia,

vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.12.2023 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.01.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.02.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.03.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.04.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.05.2024 do zaplatenia,

vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.06.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.07.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.08.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.09.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.10.2024 do zaplatenia,
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 76,40 EUR od 21.11.2024 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.III. V prevyšujúcej časti sú žalobu žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v časti konania o zaplatenie dlhu v rozsahu 32

% a v časti konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenoudňa14.11.2023Okresnému
súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie

sumy 4.206,95 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako
dlžníčkou - spotrebiteľkou dňa 8.1.2020 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej následne
žalovanej poskytol revolvingový úver s výškou úverového rámca 4.000,- eur. Žalovaná celkovo čerpala
sumu 8.286,69 eur prostredníctvom úverovej karty a celkovo uhradila žalobcovi sumu 6.543,60 eur.
Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala.
Napriek upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, preto žalobca pristúpil dňa 29.8.2023 k zosplatneniu

budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca
poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie v trvaní 15 dní, avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila,
preto si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 9,25 % ročne z dlžnej istiny 3.926,54 eur
od 14.9.2023 do zaplatenia. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu vo výške 4.206,95 eur nasledovne:
- istina vo výške 3.908,50 eur, ktorá má predstavovať istinu 37. až 41. splátky,

- úrok za hotovostné transakcie vo výške 279,73 eur,
- poplatok za poistenie Bill protection 18,04 eur, ktorý predstavuje poplatok za poistenie 37. - 41.
splátky, pričom dodal, že šlo o dobrovoľnú doplnkovú službu a uzavretie poistenia nebolo podmienkou
pre získanie úveru,
- úrok za poistné 0,68 eur.

Žalobca ešte uviedol, že pred podaním žaloby vyzval žalovanú listom zo dňa 26.9.2023 k zaplateniu
dlžnej čiastky s upozornením, že ak dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu platobným rozkazom sp. zn.
1Up/1743/2023 zo dňa 15.12.2023.

4. Žalovaná podala voči predmetnému platobnému rozkazu včas odpor, v dôsledku čoho sa platobný
rozkaz zo zákona zrušil. Žalovaná odôvodnila svoj odpor tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 8.1.2020 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti Dôsledky nesplácania úveru v
znení „Poplatok za prvú upomienku: 5,- eur, Poplatok za druhú a ďalšiu upomienku: 12,- eur, Zmluvná

pokuta za neuhradenie splátky 17,- eur.“ Predmetné poplatky a zmluvná pokuta boli zakomponované do
úverových podmienok v rámci formulárovej zmluvy, žalovaná ich nemala možnosť ovplyvniť a žalobca
ich so žalovanou individuálne nedojednal, pričom tieto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Taktiež mala za to, že je
neprijateľné, aby znášala výdavky žalobcu, ktoré mu môžu vzniknúť vymáhaním pohľadávky, ak ich

on sám určil pevnou sumou vopred. Poukázala na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9C/137/2016 zo
dňa 3.10.2016. Žalovaná taktiež zastávala názor, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované
náležitosti, a to dobu trvania zmluvy, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie, ako ani RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
- podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) a h) zák. č. 129/2010 Z. z. - v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý

úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010
Z. z. Záverom s poukazom na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., ako aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/126/2016 zo dňa 26.1.2017 dodala, že žalobca v kontraktačnom
procese žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s
odbornou starostlivosťou. Žalovaná úver splácala podľa svojich možností, ako jej to dovoľovala jej zložitá

finančná situácia. Namietala aj neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, okrem iného aj pre
nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Žalobu s ohľadom na uvedenú
argumentáciu považovala za predčasnú a nedôvodnú. Výška žalovanej sumy nezodpovedá rozdielu
skutočne čerpaných a uhradených finančných prostriedkov.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka
v spojení s § 7 ods. 1, 4, 7, 16, 17, 19, 20, 27, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 4 všetko Zákona
o spotrebiteľských úveroch.6. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.1.2020 súd prvej inštancie dospel k záveru,
že predmetná zmluva nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Zo žalovanou
namietaných náležitostí súd ale dospel k záveru iba o absencii uvedenia všetkých predpokladov
použitých pre výpočet RPMN. Totižto, hoci pri RPMN a celkovej čiastke sa uvádza, že pre výpočet
sa predpokladalo vyčerpanie celého úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške a s najvyššími
poplatkami a najvyššou úrokovou sadzbou, pričom sa počíta s poskytnutím úveru na jeden rok so

splatením v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny, podľa názoru súdu je pre
spotrebiteľa iba s ťažkosťami zistiteľné, aké vstupné údaje teda žalobca do výpočtu RPMN dosadil.
Vplyv to má predovšetkým i na samotné rozhodovanie spotrebiteľa a možnosť porovnania si ponuky
porovnanímRPMN,pretožeibaexaktnýmuvedenímtýchtovstupnýchúdajov(prípadneidohľadateľných
v zmluve, kde však ale v tomto prípade sa v zmluve vyčíslené vstupné údaje nikde neuvádzajú a nie
sú dohľadateľné) si môže spotrebiteľ uvedomiť napríklad použitú výšku splátky pre výpočet RPMN. Pri

hodnote RPMN pritom nie je zdôraznené, že sa jedná o indikatívny výpočet, kde sa musela použiť
omnoho vyššia splátka, než je splátka uvedená v úverovej zmluve - v zmluve uvedená splátka 76,40 eur,
reálne pri výpočte RPMN použitá mesačná splátka na úrovni cca 364,- eur. Nevyplýva ani, aké poplatky
presne žalobca použil pri výpočte a či vôbec nejaké poplatky do výpočtu RPMN vstúpili. K ostatným
námietkam žalovanej súd prvej inštancie zastáva názor, že ostatné obligatórne náležitosti sú obsahom

zmluvy. Vzhľadom na absenciu tejto podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010
Z. z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je za aplikácie § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

7. K ostatným námietkam žalovanej ohľadom obligatórnych náležitostí zmluvy súd prvej inštancie

konštatuje, že nie sú dôvodné. Čo sa týka doby trvania zmluvy, súd prvej inštancie zastáva názor,
že vzhľadom na druh spotrebiteľského úveru - revolvingový úver, je postačujúco vyjadrená priamo v
zmluve v časti Zákonné informácie k Vašej zmluve v bode 1., že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
Podmienky upravujúce čerpanie úveru sú taktiež relatívne postačujúco uvedené v časti „Spôsob
čerpania úveru“ a tiež v úvodných ustanoveniach „Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami

úverových podmienok“, hoci bolo by možné polemizovať o tom, či by nemal byť uvedený typ úver a
spôsob jeho čerpania spotrebiteľovi ešte podrobnejšie objasnený, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, ako
môže presne čerpať úver, ako môže zistiť rozsah nevyčerpaného úveru a podobne. Je ale podľa názoru
súdu akceptovateľným spôsobom aspoň uvedené, že spotrebiteľ môže po odsúhlasení vždy čerpať
peňažné prostriedky prostredníctvom karty do výšky úverového rámca.

8. Čo sa týka skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím úveru, všeobecne možno konštatovať,
že v zmysle § 7 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou

mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu

a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú

iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľnéinformácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

9. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca predloženými
listinnými dôkazmi nepreukázal, že by pred poskytnutím úveru splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať poskytovaný úver. Žalobca síce súdu
prvej inštancie predložil listiny, z ktorých vychádzal pri posudzovaní bonity žalovanej, avšak súd prvej
inštancie má na základe tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania za to, že bonitu žalovanej neskúmal

s odbornou starostlivosťou a realizované úkony sa javia skôr ako formálne splnenie si povinnosti
bez objektívneho zohľadnenia zistených informácií. Žalobca totiž zjavne neprihliadal na skutočnosti
vyplývajúce z overovania príjmu žalovanej - že výsledok bol negatívny. Nie je známe, z akého dôvodu
pri takomto výsledku overenia príjmu nepodnikol ďalšie kroky, napríklad opätovné overenie príjmu so
zadaním nižšej sumy a automaticky prevzal overenie príjmu iba zo žalovanou predkladaných výplatných

pások. Ako závažnejší lapsus súd však vníma predovšetkým použitie výdavkov na splátok iných úverov
vo výške 63,05 eur, hoci sám žalobca uvádza (viď č.l. 69), že žalovaná v žiadosti uviedla, že spláca
splátky iným spoločnostiam vo výške 100,- eur. Opätovne nie je známe, prečo uvedenú čiastku žalobca
bez ďalšieho zmenil a vychádzal iba z údaja zisteného z NRKI. V súvislosti s výdavkami žalovanej sa
žiada dodať, že žalobca nezisťoval žiadne iné pravidelné výdavky žalovanej (okrem splátok úverov a

pôžičiek), iba aplikoval životné minimum, a to na žalovanú a dve maloleté deti, pričom navyše ale od
nákladov vo výške životného minima na maloleté deti odpočítaval sumu príspevku (zrejme prídavku)
na deti v súhrnnej výške 49,90 eur. Podľa názoru súdu je potrebné použiť životné minimum iba ako
minimálnu sumu výdavkov, avšak to nezbavuje veriteľa povinnosti skúmať výdavky, aspoň dotazom na
pravidelné výdavky na bývanie a živobytie, či špeciálne potreby spotrebiteľa. Koniec koncov, ale už len

zohľadňujúc žalovanou uvádzanú výšku splátok úverov 100,- eur namiesto žalobcom použitého údaja
63,05 eur spôsobuje, že žalovanej príjem nepostačoval na pokrytie jej výdavkov i splátky poskytovaného
úveru 76,40 eur.

10. Súd prvej inštancie mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s

odbornou starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval
k overovaniu bonity žalovanej (nezohľadnenie výdavkov ňou uvedených, neskúmanie iných výdavkov
spotrebiteľa okrem splátok úverov), súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11
ods. 2 ZoSÚ okrem fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj nemožnosť požadovať jednorazové

splatenie úveru zo strany veriteľa. Uvedené dôsledky majú za cieľ zbaviť spotrebiteľa neprimeraného
úverového preťaženia a zmiernenia následkov poskytnutia úveru, ktorý s ohľadom na zanedbanie
povinností zo strany veriteľa mu ani nemal byť poskytnutý.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd prvej inštancie vyhovel vzájomnej

žalobe žalovanej a určil, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
bezúročný a bez poplatkov (I. výrok).

12. Súd prvej inštancie vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru sa ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Z prehľadu splátok

a úhrad je nesporné, že žalobkyňa čerpala celkom 8.286,69 eur. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že žalovaná do dňa zosplatnenia úveru zaplatila sumu 6.543,60 eur a následne po zosplatnení
a po podaní žaloby už neuhradila žiadne splátky. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak
žalovanej ostáva splatiť úver v celkovej výške 1.743,09 eur (poskytnutá istina 8.286,69 eur mínus úhrady
v celkovej výške 6.543,60 eur sa rovná suma 1.743,09 eur). S ohľadom na neplatnosť zosplatnenia

úveru však zostalo žalovanej zachované právo na splácanie úveru v splátkach. Súd prvej inštancie preto
následne prepočítal zostatok úveru zohľadňujúc splátkový kalendár a dojednanie v zmluve ohľadom
výšky splátky - 1,91 % z výšky úverového rámca - 76,40 eur z dohodnutého úverového rámca, pričom
zohľadňujúc priebeh čerpania a úhrad splátok súd dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia rozsudkusú splatné neuhradené splátky splatné počnúc splátkou splatnou dňa 20.5.2023 až do splátky splatnej
dňa 20.11.2024, čo súhrnne predstavuje sumu 1.427,60 eur (súčet 17 splátok po 76,40 eur a dvoch
splátky, ktoré boli predpísané so splatnosťou ku dňu 20.7.2023 a 20.8.2023 v sumách 64,40 eur).

Žalovaná tvrdila, že aktuálne vzhľadom na jej celkové úhrady je pokrytá suma všetkých splatných
splátok, pretože by pri bežnom chode vecí jej úhrady pokrývali všetkých 58 mesačných splátok po 76,40
eur (za 58 mesiacov trvania úveru), t.j. 4.431,20 eur. V tejto súvislosti je ale potrebné zohľadniť, že
niektoré žalovanou realizované úhrady predstavovali vyššie splátky, ktoré boli charakteru mimoriadnych
splátok, o ktoré sa následne znížila istina úveru a opätovne navýšil úverový rámec, z ktorého dôvodu

mohla potom následne opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky úverového rámca (preto vlastne
aj celkovo vyčerpala až sumu 8.286,69 eur). Súd má za to, že je pri ustálení sumy potrebné zohľadniť, že
sa jednalo o takéto mimoriadne splátky a ďalej bola povinná splácať riadne splátky vo výške 76,40 eur.

13. Súd prvej inštancie na základe uvedeného preto dospel k záveru, že žalobca má nárok na úhradu
aktuálne splatnej dlžnej sumy istiny úveru, čo v danom prípade predstavuje sumu 1.427,60 eur, a preto

zaviazal žalovanú na jej úhradu (II. výrok).

14. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, a to z celej dlžnej istiny
od 14.9.2023 do zaplatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola ku dňom omeškania žalovanej s

úhradou jednotlivých splátok v rôznych výškach, a to pri omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.5.2023
vo výške 8,75 % ročne, pri omeškaní so splátkami splatnými dňa 20.6.2023 a 20.7.2023 vo výške 9 %
ročne a následne pri omeškaní s plnením ostatných splátok vo výške rovnajúcej sa alebo vyššej než
žalobcom požadovanej 9,25 % ročne. (zákonné úroky z omeškania sa v jednotlivých obdobiach, nakoľko
boli vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba
ECB k prvým dňom omeškania bola v rozmedzí od 3,75 % do 4,5 %). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
tak súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v príslušnej zákonnej výške z
tej-ktorej splátky, pričom ale nejdúc nad rámec petitu, keďže žalobca požadoval úrok z omeškania až
od 14.9.2023, tak aj pri skôr splatných splátkach (so splatnosťou 20.5.2023, 20.6.2023, 20.7.2023 a

20.8.2023) priznal nárok na úrok z omeškania až od 14.9.2023.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšej žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti konania o zaplatenie sumy 4.206,95 eur s prísl.

v rozsahu 32 % a v časti konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu. Žalovaná bola plne úspešná v
konaní o vzájomnej žalobe. Žalobca mal úspech v časti konania o zaplatenie dlhu iba v istine 1.427,60
eur s prísl., čo predstavuje v pomere k celkovému predmetu sporu úspech žalobcu v rozsahu 34 %.
Žalovaná mala úspech v zamietavej časti týkajúcej sa žaloby o zaplatenie dlhu, t. j. v percentuálnom
vyjadrení 66 %. Rozdiel (miera úspechu žalovanej k úspechu žalobcu) tak predstavuje 32 % (66 - 32).

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku v časti II. a IV. výroku podala žalovaná včas odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP. V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že sa žalobca domáhal
zaplatenia pohľadávky na zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.1.2020 s tým, že napadnutým

rozsudkom vo výroku I. určil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia
povinnosti dodávateľa postupovať v súlade s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru. Okrem
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je ďalším zákonným následkom uvedeného porušenia povinnosti
dodávateľa aj nemožnosť jednorazovo úver zosplatniť.

17. Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 49. odôvodnenia
rozsudku a tento považovala za nesprávny.

18. Ako súd správne ustálil, žalovaná čerpala sumu 8.286,86 eur a uhradila sumu 6.543,60 eur, čo
predstavuje rozdiel 1.743,09 eur. Splátka bola v zmluve určená na sumu 76,40 eur so splatnosťou k

20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 20.1.2020. Povinnosťou žalovanej
podľa zmluvy bolo teda uhrádzať pravidelne splátky od 20.1.2020 v sume 76,40 eur. Ku dňu vyhlásenia
rozsudku bolo splatných celkovo 59 splátok (t. j. od 20.1.2020 do 20.11.2024) v celkovej sume 4.507,60
eur (76,40 eur x 59). Na margo podotýkala žalovaná, že suma 76,40 eur je sumou splátky, ktorá v sebezahŕňa aj čiastku úroku. V danom prípade, ak by sme „očistili“ splátku od úroku, išlo by o sumu nižšiu
ako 76,40 eur. Uvedené je však vzhľadom na celkovo splatnú sumu 4.507,60 eur beztak irelevantné,
keďže žalovaná doposiaľ na úver zaplatila sumu 6.543,60 eur.

19. Pokiaľ súd poukázal na mimoriadne splátky, tieto sú mimoriadne práve z dôvodu, že sú vo vyššej
sume ako je suma splátky uvedená v zmluve. Žalovanej nemôže byť dané na ťarchu, že takéto
splátky uhradila a teda na úver v danom období uhradila viac ako mala. V konkrétnom prípade však
je pri takomto type úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov (čiže spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu

vyčerpaných finančných prostriedkov) a úver nemožno jednorazovo zosplatniť, je podľa žalovanej úplne
bezpredmetnésazaoberaťtým,čiboliuhradenémimoriadnesplátky.Akbyžalovanámimoriadnesplátky
neuhradila, celkovo by doposiaľ uhradila menej ako sumu 6.543,60 eur, hoci jej povinnosť podľa zmluvy
bolouhrádzaťod20.1.2020splátkypo76,40eur,čokudňu28.11.2024činísumu4.507,60eur.Žalovaná
popiera práve závery skutkového stavu zistené prvoinštnačným súdom. Jedinými skutkovými faktami
relevantnými pre posúdenie výšky doposiaľ splatnej pohľadávky boli tie, že výška splátky je 76,40 eur

(hoci v tejto sume je zarátaný aj úrok), splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná
dňa 20.1.2020, k 28.11.2024 bolo celkovo splatných 59 splátok, úver je bezúročný a bez poplatkov,
úver nemožno jednorazovo zosplatniť, čo podľa žalovanej vedie k skutkovému záveru, že splatný dlh
žalovanej bol v sume 4.507,60 eur, ktorý je však v celom rozsahu pokrytý doposiaľ uhradenými splátkami
(riadnymi aj mimoriadnymi) v sume 6.543,60 eur.

20.Pokiaľsúdprvejinštancieuvádzavods.49.odôvodneniarozsudku,žesúdvychádzalzosplátkového
kalendára,takžalovanánemávedomosťoakýsplátkovýkalendáride,keďžežiadentakýtolistinnýdôkaz
(splátkový kalendár) v konaní ani nebol vykonaný. Z dôvodu, že poskytnutý úver je súdom právoplatne
judikovaný ako bezúročný a bez poplatkov, ako aj z dôvodu nemožnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti

úveru, žalobu považovala žalovaná vzhľadom na uvedené v celom rozsahu za predčasnú a teda
nedôvodnú.

21. S poukazom na uvedené preto žalovaná v rámci odvolacieho návrhu žiadala odvolací súd aby
napadnutý rozsudok zmenil a v celom rozsahu žalobu zamietol, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval dôkaznú situáciu, ktorú zistil a ustálil
súd prvej inštancie za správnu a za správne považoval aj právne posúdenie veci, ktoré aplikoval súd
prvej inštancie.

23. Žalobca upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2021-41 zo dňa
26.8.2021, kde okrem iného pri zodpovedaní otázky súd dospel k záveru, že dlžník je povinný takéto
úvery splatiť vo výške dohodnutých splátok, teda, že záver o bezúročnosti nemá žiaden vplyv na
výšku dohodnutých splátok v tom význame, že jednotlivé splátky by sa mali pomerne znížiť o úroky

a poplatky. V ďalšom žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2023 sp.
zn. 7CoCsp/29/2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.1.2024 sp. zn. 3CoCsp/42/2023
a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.4.2023 sp. zn. 3CoCsp/51/2022. Vzhľadom na vyššie
uvedenépretožalobcažiadal,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávnyapriznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24.Žalovanávosvojejreplikekvyjadreniužalobcukjejodvolaniupoukázalanato,žeparadoxnežalobca
poukazuje na rozhodnutia, ktoré podopierajú práve odvolaciu argumentáciu žalovanej. Žalovaná predsa
v odvolaní pri výpočte doposiaľ splatných splátok neočisťovala jednotlivé splátky o úroky a poplatky,
ale pri výpočte vychádzala z plnej sumy splátky uvedenej v zmluve (76,40 eur). Ako bolo preukázané

v konaní, a žalobca to ani nijako nepoprel, žalovaná v priebehu úverového vzťahu uhradila viacero
tzv. mimoriadnych splátok, čím si v podstate „preduhradila“ do budúcna splátky, ktoré ešte neboli v
čase úhrady splatné. Uvedené bolo realizované za účelom možnosti ďalšieho čerpania úveru. Žalovaná
opätovne uviedla, že ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo splatných 59 splátok v celkovej výške 4.507,60
eur a žalovaná na úver zaplatila sumu 6.543,60 eur. Vzhľadom na uvedené preto žalovaná považovala

žalobu v celom rozsahu za predčasnú a teda za neodôvodnenú.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúcev zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výrokov II., ktorým
žalobe čiastočne vyhovel, a závislom výroku IV. o náhrade trov konania, zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

26. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol v ostatnej časti výrokov I. a III. napadnutý odvolaním žiadnou
z procesných strán, a preto v tejto časti, ktorou súd prvej inštancie určil, že úver uzatvorený medzi
žalobcom a žalovanou je bezúročný a bezpoplatkový ako aj to, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,

t. j. nad sumu 1.427,60 eur, nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Odvolací
súd teda posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

28. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že

predmetnýzmluvnývzťahmedzižalobcomažalovanoujevzťahomspotrebiteľským,pretožeuzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere – Revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2020 je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste
ešte zohľadňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu a zmluvy alebo jej zmeny, pričom predmetná
zmluva túto charakteristiku spĺňa.

29. Zo spisu vyplýva, a bolo to aj medzi stranami nesporné, že strany sporu uzatvorili dňa 8.1.2020
zmluvu o spotrebiteľskom úvere – Revolvingový úver, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej
bezúčelový revolvingový úver s tým, že na základe vykonaného dokazovania žalobca nepreukázal,
že by pred poskytnutím úveru spĺňal povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, a preto súd prvej

inštancie určil tento úver za bezúročný a bez poplatkov s tým, že tento výrok z dôvodu, že nebol
napadnutý žiadnou z odvolacích strán, nadobudol právoplatnosť. Podľa tohto úveru bolo povinnosťou
žalovanej splácať tento úver formou mesačných splátok vo výške 76,40 eur vždy k 20. dňu v mesiaci,
pričom žalovaná prvú splátku uhradila dňa 20.1.2020 a celkovo do 20.11.2024 uhradila 59 splátok
v celkovej výške 4.507,60. Rovnako sa možno stotožniť so záverom odvolateľa, že pokiaľ bol úver

vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, úver nemožno jednorazovo zosplatniť, preto je žalovaná
povinná platiť splátky v pôvodnej výške, tak ako boli zmluvne dojednané, ako aj v pôvodnom termíne
splatnosti, t. j. vo výške 76,40 eur k 20. dňu toho-ktorého mesiaca. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej
inštancie, t. j. ku dňu 28.11.2024 (v uvedený deň bol vyhlásený napadnutý rozsudok), tak ako to
vyplýva zo spisu, žalovaná uhradila sumu 6.543,60 eur, pričom žalovaná mala podľa dojednanej zmluvy

uhradiť sumu 4.507,60 eur. V prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, z čoho vyplýva, že žalobca neplatne zosplatnil úver, mal
žalobcovi priznať nepremlčané (§ 54a Občianskeho zákonníka) a splatné splátky ku dňu vyhlásenia
rozsudku majúc na pamäti bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie
tak neurobil, rozhodnutie súdu zaťažil nedostatkami spojenými s nedostatočným zisteným skutkovým

stavom a nesprávnym právnym posúdením veci.

30. Súd prvej inštancie pochybil, keď pri posúdení právneho úkonu zosplatnenia úveru dospel k záveru,
že k takému zosplatneniu došlo, t. j., že žalovaná je povinná zaplatiť cely čerpaný úver vo výške
8.286,69 eur a nielen splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto,

keďže ku dňu zosplatnenia úveru zaplatila sumu 6.543,60 eur, ju zaviazal na zaplatenie rozdielu vo
výške 1.743,09 eur (poskytnutá istiny vo výške 8.286,69 eur - úhrady v celkovej výške 6.543,60 eur
= 1.743,09 eur). Následne súd prvej inštancie nesprávne prepočítal zostatok úveru ohľadom výšky
splátky – 76,40 eur, pričom zohľadňujúc priebeh čerpania a úhradu splátok dospel k záveru, že ku dňuvyhlásenia rozsudku sú splatné neuhradené splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.5.2023 až do
splátky splatnej dňa 20.11.2024, čo súhrne predstavuje sumu 1.427,60 eur (súčet 17-tich splátok po
76,40 eur a 2 splátok, ktoré boli predpísané so splatnosťou ku dňu 20.7.2023 a 20.8.2023 v sumách

64,40 eur). Nesprávne súd prvej inštancie konštatoval, že zohľadnil tieto mimoriadne splátky tak, že sa
znížila istina úveru a opätovne navýšil úverový rámec. S tým však, že podľa odvolacieho súdu pokiaľ je
nesporné, že žalovaná vyčerpala sumu 8.286,69 eur a ku dňu rozhodnutia uhradila sumu 6.543,60 eur,
je potrebné vychádzať, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo splatných celkovo 59 splátok
(od 20.1.2020 do 20.11.2024) v celkovej sume 4.507,60 eur (76,40 eur x 59) s tým, že žalovaná doposiaľ

zaplatila sumu 6.543,60 eur. Aj podľa odvolacieho súdu žalovanej nemôže byť dané na ťarchu, že takéto
mimoriadne splátky uhradila, a teda, že na úver v danom období uhradila viac ako mala. Odvolací súd
opätovne zdôrazňuje, že nielen v tomto konkrétnom prípade, ale pri každom takomto type úveru, ktorý
je bezúročný a bezpoplatkový, je spotrebiteľ povinný vrátiť istinu vyčerpaných finančných prostriedkov
a úver nemožno jednorazovo zosplatniť, je spotrebiteľ povinný zaplatiť len sumu vo výške jednotlivých
splatných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Preto aj súd prvej inštancie mal posúdiť, že žalovanou

uhradená suma 6.543,60 eur pokryla tieto splatne splátky a nie celý poskytnutý úver a následne na
základe toho vo veci rozhodnúť.

31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu
vychádzajúc z bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, a teda z nemožnosti tento úver
jednorazovo spoplatniť, ustáliť skutkový stav, koľko je žalovaná povinná ku dňu rozhodnutia súdu prvej
inštancie uhradiť žalobcovi, t. j. koľko splátok je od splatnosti prvej splátky, t. j. odo dňa 20.1.2020,

vo výške 76,40 eur ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, žalovaná povinná zaplatiť. Rovnako tak súd prvej
inštancie bezpečne zistí koľko žalovaná riadnymi aj tzv. „mimoriadnymi“ splátkami úveru k uvedenému
dňu (opätovnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie) uhradila.

33. Až po takomto bezpečnom zistení sumy, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť ku dňu rozhodnutia súdu

prvej inštancie a sumy, ktorú žalovaná k tomuto dňu zaplatila, prizná súd prvej inštancie žalobcovi nárok
na rozdiel medzi sumami, ktorou je žalovaná povinná zaplatiť a ktorú zaplatila, v prípade, ak vznikol,
ak však žalovaná preplatila, t. j. ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie zaplatila sumu vyššiu ako je
povinná platiť vo výške 76,40 eur mesačne k 20. dňu príslušného mesiaca, nárok žalobcu zamietne.
Odvolací súd poukazuje, že každá zo sporových strán nesie dôkazné bremeno. Žalobca, pokiaľ sa týka

preukázania výšky sumy, ktorú je žalovaná k príslušnému dňu povinná zaplatiť jednotlivými mesačnými
splátkami a žalovaná ohľadom výšky ňou tvrdenej sumy, ktorú podľa jej vyjadrenia doposiaľ uhradila.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť a s ohľadom na takto
zistené konkrétne skutkové okolnosti a zároveň súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách
konania, vrátene odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).