Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122461296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6122461296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, o zaplatenie 4.813,20 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Csp/13/2023-232 zo dňa 20.
augusta 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 2.641,34 eur spolu s 5%-ným úrokom z omeškania z priznanej istiny od 4.3.2022 do
zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo zvyšnej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 3.948,22 eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 2131,28 eur od 4.3.2022 do
zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.641,34 eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne z priznanej istiny od 4.3.2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

2. Východiskovo súd prvej inštancie ustáli, že dňa 29.3.2017 uzatvoril právny predchodca žalobcu D.
E. F., G., so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na

základe ktorej poskytol žalovanému sumu 6.400 eur na splatenie predchádzajúceho spotrebiteľského
úveru (v sume 5.885,30 eur), a to za nasledovných zmluvných podmienok/dojednaní: lehota splatnosti:
96 mesiacov, druh úrokovej sadzby: fixná počas celej lehoty splatnosti úveru (vo výške bez zliav),
čerpanie úveru jednorázovo dňa: 29.3.2017, celkový počet splátok: 96, dátum prvej anuitnej splátky:
21.4.2017, dátum poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti): 21.3.2025, doba trvania
úverovej zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, výška úrokovej sadzby:
11,90 % p. a. (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté), platnej ku dňu schválenia úveru, mesačná

anuitná splátka vrátane poistného: 108,57 eur, z toho mesačná splátka poistného: 5,18 eur, výška
úrokovej sadzby z voliteľnej služby: 13,90 % p. a., platnej ku dňu schválenia úveru, mesačná anuitná
splátka vrátene poistného bez zľavy z Voliteľnej služby: 115,65 eur, z toho mesačná splátka poistného:
5,18 eur.3.1. S poukazom na § 1 ods. 1, 6, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 524

ods.1,2OZ(ustanoveniacitovanévnapadnutomrozsudku,ďalejajakoZoSÚ)okresnýsúdkonštatoval,
že v prípade pôvodného veriteľa (poskytovateľa) sa jedná o banku, skúsený subjekt, podnikajúci na
území SR od dátumu 1.4.1992, s predmetom činnosti uvedenom vo výpise z obchodného registra (aj
poskytovanie úverov). Nezávisle na iných skutočnostiach bol právny predchodca žalobcu - banka pred
poskytnutím spotrebiteľského úveru povinný získať o žalovanom (žiadateľovi o spotrebiteľský úver)

údaje o:
a/ príjmoch,
b/ výdavkoch,
c/ rodinnom stave spotrebiteľa,
d/ tiež prihliadnuť na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

3.2. Predmetné údaje o osobe spotrebiteľa sa musia týkať osoby žiadateľa - žalovaného, musia byť
pravdivé a poskytovateľ spotrebiteľského úveru ich môže získať buď priamo od žiadateľa (predložením
listín obsahujúcich uvedený údaj) alebo aj inak (napr. dotazom na príslušné inštitúcie).

4.1. Nadväzne podľa súdu prvej inštancie možno súhlasiť so žalobcom, že príjem žalovaného

predstavuje sumu 1.076 eur.
4.2. Stav žalovaného nie je jednoznačne preukázaný žiadnym predloženým dôkazom. 4.3. Pri
výdavkoch žalovaného má okresný súd za to, že právny predchodca žalobcu si nesplnil svoju povinnosť,
keď riadne nezisťoval údaje o výdavkoch žalovaného, keď len vychádzal zo štatistického údaja -
životného minima vo výške 198,09 eur. Pripustením takého postupu by do budúcna poskytovateľ

spotrebiteľskéhoúverumoholvychádzaťlensovšeobecnýchštatistickýchúdajovopriemernomzárobku
občana SR, „o percentuálnom zistení ženatý, slobodný, rozvedený“, štatistických údajov ako napr.
životné minimum a iné. Zákonodarca však nemal na mysli takýto zjednodušený postup poskytovateľa
spotrebiteľského úveru (o to viac banky).

5.1. Z údajov príslušnej databáz/registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný mal tzv. „Existujúce“ úvery v sumách:
a/ 95 eur (č.l. 137/ - druhá strana listu),
b/ 104 eur (č.l. 138/ listu - ktorý bol refinancovaný),
c/ 584 eur (č.l. 138/ druhá strana listu),

d/ 405 eur (č.l. 139/ listu),
e/ 179 eur (č.l. 139/ druhá strana listu),
f/ 41,82 eur (č.l. 140 listu).
5.2. Podľa okresného súdu potom, súčet týchto úverov činí sumu 1.304,82 eur, ktorá presahuje sumu
príjmu žalovaného 1.076 eur, čo už samo o sebe predstavuje neschopnosť žalovaného splácať splátky

poskytnutého úveru (v sume 108,57 eur naviac).
5.3. Súd prvej inštancie pripustil, že aj keby odpočítal od tzv „Existujúcich“ úverov dve splátky d/
405 eur a e/ 179 eur (ktorých existenciu popiera žalobca), už nezistenie čo i len jedného z údajov
uvedených v ustanovení § 11 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z. je hrubým porušením povinností so strany
právneho predchodcu žalobcu, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského

úveru. Zistenie všetkých vyššie uvedených údajov so strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru o
osobe žiadateľa má totiž vytvoriť celkový objektívny obraz o schopnosti/neschopnosti žiadateľa splácať
spotrebiteľský úver. Poskytovateľ spotrebiteľských úverov totiž nemá žiadnu kontraktačnú povinnosť a je
na poskytovateľovi spotrebiteľských úverov, či spotrebiteľský úver poskytne alebo neposkytne. Tiež nie
je povinnosťou poskytovateľa úverov prispôsobovať rôzne číselné údaje (či už štatistické alebo iné) pre

potreby poskytnutia spotrebiteľského úveru tak, aby súbor takýchto údajov vzbudil objektívny dojem o
osobežiadateľa,žežiadateľdokážesplácaťspotrebiteľskýúver.Takýtoaleboobdobnýpostupjehrubým
porušením povinností poskytovateľa spotrebiteľského úveru.
5.4. Okresný súd dodal, že v danom prípade sa jedná o refinancovanie predchádzajúceho úveru, z
ktorého dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. a je možné považovať

(správne zrejme požadovať – pozn. odvol. súdu) od žalovaného aj jednorazové splatenie zostatku úveru.6. Na základe opísaného súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.641,34 eur (rozdiel medzi prijatou čiastkou 6.400 eur a uhradenou sumou 3.758,66 eur), vrátane úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne s priznanej sumy od momentu omeškania (4.3.2022).

7.S ohľadom na čiastočný úspech žalobcu i žalovaného, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 44,66 %.

8. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalobca

a domáhal sa v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že sú prizná žalobcovi zamietnutú časť nároku.
9. Namietal, že tvrdil a listinnými dôkazmi preukazoval, že postupca pri poskytovaní úveru konal s
odbornou starostlivosťou. V rámci kontraktačného procesu nedošlo
k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného právny predchodca žalobcu
overil návratnosť na základe nasledovných informácii: Priemerný čistý mesačný príjem žalovaného bol
1.076,00 eur. Výška príjmu overená dopytom do Sociálnej poisťovne. Žalovaný bol zamestnaný na trvalý

pracovný pomer od roku 2015. S príjmom žalovaného sa stotožnil aj súd v bode č. 26 napadnutého
rozhodnutia. Informácie o rodinných pomeroch: Žalovaný bol podľa podpísanej žiadosti o úver ženatý s
počtom vyživovaných detí: 0. Uvedené skutkové tvrdenie rozporoval výlučne vo veci konajúci súd (čo mu
však ust. § 295 CSP nedovoľuje) a zároveň nesprávne uvádzal, že stav žalovaného nie je jednoznačne
preukázaný žiadnym dôkazom. Je však zrejmé, že zo žiadosti jeho stav, ako aj počet členov domácnosti

vyplýva. Informácie o výdavkoch: Nakoľko žalovaný v žiadosti o úver neuvádzal žiadne výdavky (hoci mu
taká povinnosť vyplýva z ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ na žiadosť veriteľa – čo aj veriteľ pri kontrahovaní zmluvy
spravil - uviesť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver), vzal postupca zreteľ na nasledujúce ukazovatele: - životné minimum: 198,09 eur.
10. Odvolateľovi z napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne odôvodneným spôsobom známe, prečo

súd neakceptoval sumu životného minima na zabezpečenie základných životných potrieb v rámci
výdavkov, keď žalovaný ani len neuvádzal, že by nejaké mesačné výdavky mal. Bolo už aj judikované,
že veriteľ nemá
z objektívnych dôvodov povinnosť, ani možnosť zistiť dlžníkov domáci rozpočet, preto ak dlžník
neuvádza iné výdavky, tak veriteľ kalkuluje so sumou životného minima (v tom čase u žalovaného suma

198,09 eur). Veritelia nie sú povinní žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad
faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Žalobca preto zastáva názor, že uplatňovanie paušálnych
výdavkov, v súlade s opatrením a ZoSÚ spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou.
11. Rozhodnutie súdu je tak v tejto časti nepreskúmateľne, keď úplne prosto a bez dostatočného
vysvetlenia odmietol postup postupcu, kde tento zohľadnil životné minimum spotrebiteľa, no súd

na druhej strane ho bez presvedčivých argumentov jednoducho odmietol. Postupca pri výdavkoch
nevychádzal len zo všeobecných štatistických údajov (ako sa to snaží navodiť súd), ale vychádza z
objektívne merateľnej veličiny na zabezpečenie základných mesačných potrieb spotrebiteľa, navyše
neskôr potvrdené opatrením NBS pri postupe bánk ohľadom skúmania bonity spotrebiteľov pred
poskytnutím úveru.

12. Ďalšie zistené parametre: životné minimum vyživovaných detí: 0, - splátky splátkových úverov: 104
eura95eur(úversmesačnousplátkou104eurbolrefinancovanýposkytnutýmúverom,tedatátosplátka
zanikla a nevstupuje tak do výpočtu) - splátky kreditných kariet: 584 eur a 41,82 eur (3% z rámca 1.394
eur). Splátky existujúcich úverov boli overené dopytom do úverového registra SRBI, ktorého výsledok
žalobca predložil do konania. Nie je pritom zrejmé, prečo vzal súd do mesačného výpočtu existujúcich

úverov aj úvery: d/ 405 eur a e/ 179 eur, keď tieto z celkového prehľadu úverov
z výpisu z Úverového registra v úvodnej časti zhrnutia úverov (splátkové/nesplátkové/kreditné karty)
žiadnym spôsobom nevyplývajú. No na druhej strane pripúšťa, že aj keby tieto úvery odpočítal, tak toto
sankcionuje hrubým porušením povinnosti zo strany postupcu.
13.Ukazovateľschopnostisplácať(disponibilnýzostatokbol157,09eur)bolurčenýpodľanasledovného

výpočtu: príjmy 1076,00 – životné minimum 198,09 – ostatné výdavky zistené postupcom 95 - 584
– 41,82 = 157,09 eur. Splátka poskytnutého úveru (108,57 eur) je nižšia ako disponibilný zostatok –
podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená.
14.Žalobcaneevidujevovzťahukžalobcompredloženémuskúmaniubonityzostranypostupcu,vrátane
dôkazov žiadne popretie tvrdení, či jednotlivých dôkazov zo strany žalovaného (§ 151 ods. 1 CSP).

Žalovaný ostal v konaní pasívny a k žalobe sa nevyjadril. Skutkové tvrdenia žalobcu zostali po celú
dobu konania nepopreté, pričom ich rozporoval výlučné okresný súd. Súd môže v zmysle ust. 295
CSP vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, ale nemôže rozporovať skutkové tvrdenia žalobcu,
nakoľko mu to žiadne ust. CSP neumožňuje. Súd nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzaťprocesnú aktivitu strán v celom rozsahu, keď žalovaný nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať
dôkaz za účelom preukázania, že právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto
argumentáciou v konaní nebráni).

15. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ došlo
k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ sa považuje:
a) posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa ALEBO

b) bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16. Z citovaného ustanovenia je podľa odvolateľa zrejmé, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa
anijednýmzvyššieuvedenýchspôsobov(t.j.nazákladeúdajovopríjmoch,výdavkocharodinnomstave
alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra), spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených

v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(v danom prípade dokonca oboma spôsobmi), potom nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinností
(resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou
starostlivosťou) podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“.
Ide o výrokovú spojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz.

17. Pri posúdení bonity žalovaného tak boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie. Výsledkom
daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/
schopnosti splácať daný úver, pričom veriteľ splnil obe povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

18. Krajský súd, ako súd odvolací vec (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne

legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

19. Odvolacia argumentácia naznačujúca neprípustnú mieru súdneho aktivizmu neobstojí.
V okolnostiach súdenej veci totiž z osobitného postavenia spotrebiteľa ako slabšej strany v spore (§ 290
a nasl. CSP) vyplýva postulát, že ani prípadná pasivita takéhoto subjektu neznamená povinnosť súdu
(bez ďalšieho) priznať akýkoľvek nárok, resp. automaticky prevziať všetky tvrdenia žalujúcej strany, i
keď sú nepopreté (pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR z 11.6.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

20. V ďalšej časti je však už odvolanie dôvodné. Zo znenia aplikovanej právnej normy (§ 11 ods. 2
ZoSÚ) možno vyvodiť dve zákonné sankcie postihujúce veriteľa v prípade porušenia (jeho) povinnosti
posudzovať/skúmať bonitu a to diferencovane v závislosti od intenzity/miery tohto porušenia. Hrubé
porušenie (§ 11 ods. 2 veta druhá a tretia ZoSÚ) dotknutej povinnosti zákonodarca spája s následkom

bezúročnosti/bezpoplatkovosti úveru a „jednoduché“ (§ 11 ods. 2 veta prvá ZoSÚ) nekonanie s odbornou
starostlivosťou, na ktoré norma viaže nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

21. Súd prvej inštancie v danej veci vyslovil záver o kvalifikovanom hrubom porušení (povinnosti skúmať

bonitu), hoci pre takýto následok právna úprava (pozri bod 15 tohto odôvodnenia) predpokladá/vyžaduje
postup (veriteľa) spočívajúci v absencii akéhokoľvek údaja o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
alebo (postup) bez prihliadnutia na údaje
z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

22. Z obsahu odôvodnenia samotného okresného súdu však v rozpore s (jeho) opísaným záverom
vyplýva jednak (body 5.1. až 5.3. tohto odôvodnenia), že veriteľ hodnotil výstupy/údaje z príslušnej
databázy o úverovej zaťaženosti žalovaného, čo vylučuje naplnenie podmienok druhej alternatívy pre
záver o bezúročnosti úveru a zároveň (body 4.1.až 4.3. tohto odôvodnenia) súd prvej inštancie zistil,
že veriteľ disponoval údajmi o o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, čo fakticky popiera možnosť

konštatovať (ako to učinil súd prvej inštancie) absenciu akéhokoľvek údaja o týchto kritériách.
23. Nič na uvedenom nemení skutočnosť, že okresný súd tieto/získané údaje hodnotí inak (než veriteľ),
navyše (aj) z nejasných dôvodov, keď do úverovej zaťaženosti žalovaného započítava i refinancovaný (t.
j. už nesplácaný) úver (a okamžite - bod 31 druhý odsek odôvodnenia okresného súdu – aj pripúšťa, žeto nemusí byť správne), resp. keď konštatuje, že „stav žalobcu nie je preukázaný“, hoci údaj („ženatý“)
výslovne vyplýva z žiadosti o úver (č. l. 39 spisu). Zásadným z pohľadu použitej normy je totiž zistenie,
či veriteľ potrebné údaje zisťoval/posudzoval.

24. Nie je zároveň podľa krajského súdu možné v rozoberanej spojitosti na ťarchu žalobcu vykladať,
že za situácie, keď žalovaný (súc viazaný explicitnou zákonnou povinnosť uvádzať úplné, presné a
pravdivé údaje) žiadne svoje výdaje neoznámi, použije (žalobca) podporne údaje o životnom minime
(ako legitímnom právnom inštitúte). Hoci miera komplexnosti získaných podkladov/vstupov (pre analýzu
poskytujúcu objektívny obraz o finančnej „kondícii“ záujemcu o úver) môže byť diskutabilnou, proces

overovania bonity nemôže predstavovať doslova „policajné pátranie“ (osobitne pri zohľadnení už
spomenutej povinnosti klienta uviesť presné a pravdivé údaje).

25. Predovšetkým však z určujúceho hľadiska na základe vykonaného dokazovania nemôže obstáť
záver, že by veriteľ v osobitostiach danej veci postupoval pri skúmaní úverovej bonity bez akýchkoľvek
údajov. Nie je preto splnená ani jedna z (dvoch zákonných) eventualít umožňujúcich vysloviť záver

o bezúročnosti/bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Ešte raz odvolací súd zdôrazňuje, že pre
nastúpenie takéhoto dôsledku sa vyžaduje, aby veriteľ pri skúmaní bonity postupoval bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľskou úver.
26. Výsledkom procesu dokazovania okresného súdu totiž nie je nič iné, než zistenie, že veriteľ

relevantné/opísané kritériá (pre posudzovanie bonity) zisťoval a zhromaždil údaje jednak pochádzajúce
od žalovaného/klienta (ako primárneho informačného zdroja) v rozsahu informácií o rodinnom stave,
počte členov domácnosti, dosiahnutom vzdelaní, pracovnom pomere a príjme, ako i z príslušných
databáz/registrov (č. l. 136 a nasl. spisu).

27. Zhrnúc doteraz konštatované, v konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu
konal s kvalifikovaným deficitom v súvislosti s jeho povinnosťou skúmať bonitu klienta, ktorý (deficit)
by zakladal sankciu v podobe straty nároku na príslušenstvo úveru. Na základe uvedeného sa teda
krajský súd, pri nezmenenom skutkovom stave, ako ho ustálil súd prvej inštancie, odchýlil od právneho
posúdenia aplikovaného ustanovenia.

28. Nadväzne platí, že žalobca podanou žalobou uplatnil/požadoval celkovú sumu 6.589,56 eur,
pozostávajúcuznesplatenejistiny4813,20eur,„riadneho“úrokuvsume1.384,04eurakapitalizovaného
úroku z omeškania 392,32 eur. Napadnutým rozsudkom okresný súd právoplatne žalobcovi priznal
istinu 2641,34 eur, ktorú vyčíslil tak, že od výšky/istiny poskytnutého úveru – 6.400 eur - odpočítal všetky
úhrady žalovaného v celkovej výške 3.758,66 eur.

29. Vychádzajúc z určujúcej úvahy krajského súdu (že úver nie je postihnutý sankciou bezúročnosti), je
potomžalobadôvodnáajvozvyškuuplatnenéhonároku–t.j.ohľadnesumypredstavujúcejzvyšokistiny
2.171,86 eur (4813,20), zmluvný úrok vo výške 1.384,04 eur a kapitalizovaný úrok z omeškania 392,32
eur, spolu teda 3.948,22 eur. Vo vzťahu k priznanej istine (jej zvyšku) krajský súd prisúdil žalobcovi
aj prislúchajúci/požadovaný úrok z omeškania (jeho zvyšok) v rozsahu 5% ročne od 4.3.2022 do

zaplatenia.

30. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania.

31. Žalobca bol v konečnom dôsledku úspešný v celom rozsahu, čo zakladá v takomto pomere aj
jeho nárok na náhradu trov konania voči protistrane/žalovanému. O konečnej/konkrétnej výške týchto/
priznaných trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

32. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.