Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/83/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201183
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2224201183.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ErikyTischlerovejačlenieksenátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom C., prechodne bytom D. E. XXXX/XX, C., 2/ F. A. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/X, C.,
zastúpenýchadvokátkou:JUDr.EvaHlaváčová,sosídlomFarská12,Nitra,protižalovaným:1/J.B.,nar.
XX.XX.XXXX, 2/ K. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. E. XXXX/XX, C., zastúpeným splnomocnencom:

Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 237 031, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkýň na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 20.
februára 2025 č. k. 20C/24/2024-185- proti vyhovujúcemu výroku I., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
vo výroku I. - a/ uložil žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie rekreačnej chaty súp. č. XXX, zapísanej
na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda pre k.ú. C., obec C., okres Dunajská
Streda, postavenej na parcele C KN parc. č. 1629/320 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 72
m2, zapísanej na LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Dunajská Streda pre k.ú. C., obec C., okres
Dunajská Streda, žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; - b/ žalovanému 1/

zakázal vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni 1/ z rekreačnej chaty označenej vo výroku Ia/ vrátane
jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok
elektriny,plynuavody,súvisiacichsužívanímtejtochatyžalobkyňou1/,aždoprávoplatnéhorozhodnutia
vo veci samej; výrokom II. návrh vo zvyšku zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 28.3.2024 sa žalobkyne domáhali určenia, že žalobkyňa
1/ je v podiele 1/2 spoluvlastníčkou rekreačnej chaty uvedenej vo výroku Ia/, a že táto chata v
podiele 1/2 patrí do dedičstva po zosnulom druhovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobkyne 2/ J. B., nar.
XX.XX.XXXX a zomr. X.X.XXXX (ďalej aj len „poručiteľ“). Zároveň navrhli nariadenie neodkladného

opatrenia uvedeného vo výroku Ia/ a Ib/, ako aj neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému 1/ vstupovať do uvedenej chaty a vykonávať úkony smerujúce k vyprataniu žalobkyne 1/ z
nej, a tiež robiť právne úkony smerujúce k právnemu nakladaniu s ňou.

4. Žalobu žalobkyne odôvodnili tým, že chatu stojacu na pozemku prenajatom od Urbariátu K., ktorého
nájomcom je t.č. žalobkyňa 2/, vybudovala žalobkyňa 1/ spolu s poručiteľom a za pomoci svojho otca.

Výstavba bola začatá v r. 2009 a ukončená v r. 2010, pričom prebiehala bez stavebného povolenia.
Keď neskôr vznikla potreba legalizácie už existujúcej stavby, bol ako formálny stavebník zaevidovanýžalovaný 1/, pretože žalobkyňa 1/ mala v tom čase zdravotné problémy. Všetky záležitosti ohľadne
stavby a následnej administratívy však vybavovala žalobkyňa 1/, ktorá chatu užívala spolu s poručiteľom
a po jeho smrti ju užíva naďalej ako vlastnú, pričom má v nej aj svoje obydlie, keďže taká bola od počiatku

dohoda so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ od počiatku rešpektoval, že chata je majetkom žalobkyne 1/ a
poručiteľa a tak k tomu aj pristupoval. Túto skutočnosť potvrdil aj v čase svojho zápisu na list vlastníctva
(LV) v r. 2023, kedy sa so žalobkyňou 1/ dohodli i na tom, že v prípade jeho zápisu do evidencie
nehnuteľností žalovaný 1/ následne prevedie vlastníctvo na niektorú zo žalobkýň, čím by sa u žalobkyne
2/ usporiadalo aj dedičstvo po poručiteľovi. V elektronickej komunikácii žalovaný 1/ opakovane potvrdil

vlastníctvo žalobkýň k chate, rovnakým spôsobom spolu strany predbežne komunikovali o jeho prevode.
Po čase však žalovaný 1/ svoje stanovisko zmenil a uviedol, že vlastnícke právo k chate na žiadnu zo
žalobkýň neprevedie. Nereagoval ani na písomnú výzvu žalobkyne 1/. Žalovanú 2/ označili žalobkyne
ako stranu konania z dôvodu, že žalovaný 1/ uzavrel manželstvo so žalovanou 2/ skôr (XX.X.XXXX), než
došlo k zápisu jeho vlastníckeho práva na list vlastníctva (2023). Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že
vzhľadom na zhotovenie chaty žalobkyňou 1/ a poručiteľom prichádza do úvahy jediné zákonné riešenie,

a to, že každý z nich nadobudol vlastnícke právo k nej v podiele 1/2. V súlade s judikatúrou týkajúcou sa
novovytvorených stavieb totiž nadobudne vlastníctvo k takej stavbe ten, kto ju uskutočnil s cieľom mať
ju pre seba (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade žalobkyne 1/ by prichádzalo do úvahy i
vydržanie, pretože chatu viac než 10 rokov dobromyseľne užíva ako svoju vlastnú. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení žalobkyne odôvodnili svojím neistým právnym postavením, kedy je ako

vlastník chaty v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný 1/, čo nezodpovedá skutočnosti, pričom bez
rozhodnutia súdu žalobkyne nedokážu dosiahnuť zmenu zápisu vo svoj prospech.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný spolu so žalobou a doplnený podaním z
5.4.2024, odôvodnili žalobkyne tým, že žalovaný 1/ sa dňa 19.3.2024 prostriedkami elektronickej

komunikácie začal žalobkyni 1/ vyhrážať, že pokiaľ si svoje veci z chaty neodnesie do konca mesiaca
(marca),vyhodíjejichnazbernýdvor.Následnetútolehotuskrátildo22.3.2024.Dňa26.3.2024žalovaný
1/ zaslal žalobkyni 1/ fotografiu, z ktorej je zrejmé, že prekonal uzamykací mechanizmus dverí a vyniesol
jej veci na verandu chaty, čím ich vystavil možnosti odcudzenia inou osobou. Týmto konaním sa mohol
dopustiť tak trestného činu porušovania domovej slobody (§ 194 Trestného zákona), ako aj porušenia

práva na ochranu obydlia (Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR). Na výzvy žalobkýň, aby žalovaní upustili od svojho
zámeru vypratania žalobkyne 1/ z chaty, títo nereagovali. Navyše žalobkyňa 2/ zistila, že žalovaný
1/ sa pokúša chatu predať prostredníctvom účtu svojho známeho na sociálnej sieti; že ide práve o
túto nehnuteľnosť, možno zistiť súčtom výmery pozemku, na ktorom je postavená chata (72 m2) a
vedľajšieho pozemku (290 m2), kde výsledok predstavuje 362 m2, čo sa zhoduje s údajom v inzeráte,

kde je navyše uvedený iný názov obce (L. D. M.; správne L. D. N. - pozn. súdu) tak, aby žalobkyne
mali sťaženú možnosť zistiť, že inzerát sa týka predmetnej chaty. Podanie žalobkýň z 5.4.2024 obsahuje
prepis elektronickej komunikácie medzi záujemcom o kúpu chaty a osobou označenou ako „O. O.,“ ktorá
na požiadavku záujemcu o kontakt na vlastníka chaty uvádza meno zhodné s menom žalovaného 1/.

6. Súd prvej inštancie uznesením z 25.4.2024 č.k. 20C/24/2024-55 návrhu žalobkýň na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaných
uznesením z 1.8.2024 sp. zn. 28Co/79/2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konania a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní povinnosť zaoberať
sa vykonateľnosťou a formuláciou petitu na nariadenie neodkladného opatrenia, náležite vyhodnotiť

všetky relevantné podmienky pre jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP, § 326 CSP) najmä z hľadiska
konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobkýň vo veci samej (s poukazom na jednotlivé
skutkové tvrdenia a ich osvedčenie predloženými dôkazmi) a potreby neodkladnej úpravy pomerov vo
vzťahu ku každej navrhovanej povinnosti, resp. zákazu, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť.

7. Žalobkyne po rozhodnutí odvolacieho súdu doručili dňa 23.8.2024 súdu prvej inštancie stanovisko, v
ktorom zotrvali na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pričom zároveň upresnili jeho
petit). Poukázali na to, že žalobu vo veci samej podali spolu s návrhom na vykonanie dôkazov, o.i. na
výsluch svedkov, pričom najmenej jeden z nich, p. P. Q., vo svojej písomnej výpovedi potvrdil, kto je

skutočným stavebníkom nehnuteľnosti a že žalobkyňa 1/ v nej má svoje bývanie. Listinnými dôkazmi
žalobkyne preukázali, že žalovaný 1/ okamžite po obdržaní ich výzvy na usporiadanie vlastníckych
vzťahov vykonal úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti a tiež čiastočne vypratal veci žalobkyne 1/
z jej priestorov. Ohľadne definície obydlia žalobkyne poukázali na to, že obydlím sa rozumie aj miesto, kuktorému má osoba dostatočne blízku citovú väzbu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Winterstein a ostatní proti Francúzsku zo 17.10.2015 zn. 27013/07), čo predstavuje i daný prípad.
Keďže žalobkyňa 1/ so svojím druhom (poručiteľom) chatu postavili, žalobkyňa 1/ k nej má hlbokú citovú

väzbu.Žalobkynesúdutiežpredložiliprepisvzájomnejkomunikáciesožalovaným1/,kdetentopriznáva,
že chata patrí im. Následne predložili aj čestné prehlásenie žalovaného 1/ z 13.5.2024, kde na účely
iného súdneho konania (vedeného v rodinnoprávnej veci) žalovaný 1/ výslovne uviedol, že žalobkyňa 2/
sa ho snažila presvedčiť, aby jej daroval chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi (poručiteľovi),
z čoho vyplýva, že minimálne v jednej polovici chata patrí do dedičstva po poručiteľovi. Do spisu boli tiež

založené snímky z parcely, na ktorej je chata postavená, pričom z nich vyplýva, že postavená bola už
v r. 2010 a teda tvrdenia žalovaného, že ju mal postaviť neskôr a s pomocou priateľov, nie sú pravdivé.
Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia bola podľa žalobkýň daná v čase podania návrhu a je
daná i v súčasnosti, keďže žalovaný 1/ svojím konaním marí účel žaloby a konania ako celku. Pokiaľ
ide o energie, žalovaný 1/ vytrhol z napájania klimatizáciu, ktorú žalobkyňa 1/ umiestnila v chate kvôli
temperovaniu na prevenciu tvorby plesní, a po odpojení elektrickej energie nebude možné používať

žiadny spotrebič. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ sa snaží chatu scudziť, čím by mohol skomplikovať
celý priebeh konania. Inštitút poznámky upravený v Katastrálnom zákone nepredstavuje dostatočnú
ochranu práv žalobkýň z dôvodu, že na prípadné prevody vlastníctva k nehnuteľnosti v rámci konania
bude potrebné procesne reagovať, čím sa výrazne sťaží ochrana ich záujmov. Podaním doručeným
súdu 25.10.2024 žalobkyne súdu oznámili, že dňa 30.9.2024 podala žalobkyňa 1/ trestné oznámenie

pre vlámanie sa do chaty, ktorá je predmetom sporu. V tento deň po príchode do chaty totiž zistila,
že je poškodená mreža zabezpečujúca vchodové dvere, ako aj dvere samotné, a tiež oba zámky. Vo
vnútornom priestore zistila, že jej veci sú rozhádzané a niektoré chýbajú. Náhodní svedkovia zbadali,
že sa okolo chaty pohyboval aj žalovaný 1/. Vec je vedená na OO PZ Bratislava - východ, štádium
konania je žalobkyniam neznáme. Uvedená skutočnosť je podľa žalobkýň ďalším dôvodom na to, aby

súd vyhovel nimi navrhovanému neodkladnému opatreniu. Prílohou podania boli fotografie vchodu a
vnútorného priestoru chaty.

8. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom (ďalších) podaní strán konania, predložených súdu
po vydaní v poradí prvého (odvolacím súdom zrušeného) neodkladného opatrenia a k nim pripojených

dokladov, dospel k záveru, že nariadenie žalobkyňami navrhovaného neodkladného opatrenia je
dôvodné, nie však v celom rozsahu. Predmetom konania vo veci samej je určenie vlastníckeho práva
k spoluvlastníckemu podielu k chate v rozsahu jednej polovice a tiež určenie, že v rozsahu druhej
polovice patrí spoluvlastnícky podiel do dedičstva. Súd prvej inštancie, hoci vychádzajúc zo stanoviska
odvolacieho súdu o spôsobe posúdenia dôvodnosti chráneného nároku, uviedol, že vzhľadom na

predmetkonanialensťažkosťamimôževdanomštádiukonaniaposúdiť,akájemierapravdepodobnosti
vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia, keďže žalobkyne aj žalovaní poskytli súdu vlastné, navzájom
protichodné tvrdenia (najmä o čase a spôsobe výstavby chaty a okolnostiach zapísania žalovaného
1/ ako vlastníka na príslušný LV), na preukázanie ktorých navrhli a predložili aj dôkazné prostriedky
(výsluchy strán a svedkov, viacero listín), pričom k dokazovaniu samotnému ešte v konaní nedošlo.

Hoci t.č. je ako vlastník chaty na príslušnom LV zapísaný žalovaný 1/, pričom tento údaj sa považuje za
hodnoverný, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona), žalobkyne poukázali na
to, že žalovaný 1/ ich vlastníctvo uznal v elektronickej správe („Je to vaša chata, hovoril som, že keď to
budete mať takto vybavené, tak mi dajte vedieť a pôjde sa to prepísať“; č.l. 20 spisu), ako aj vo svojom
čestnom prehlásení z 13.5.2024 poskytnutého na účely iného súdneho konania („sestra sa ma snažila

zmanipulovať, aby som jej daroval moju chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi. Následne ju
darovala mame. Keď som sa o to začal zaujímať, tak ju mama darovala mne.“; č.l. 134 spisu). Okrem
tohto čestného prehlásenia žalobkyne založili do spisu aj ďalšie čestné prehlásenia, ktorých obsah
svedčí v ich prospech. Súd prvej inštancie tak bol toho názoru, že mieru pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe, resp. jej zamietnutia zatiaľ nemožno určiť, a teda úspech žalobkýň v konaní nie je vylúčený.

9. Ďalej uviedol, že medzi stranami konania nie je sporné, že žalobkyňa 1/ chatu v minulosti užívala
a že tam mala i svoje veci. V komunikácii, predmetom ktorej je výzva žalovaného 1/ na vypratanie
vecí žalobkyne 1/ z chaty, sa totiž o.i. uvádza „od apríla už nech tam po vás neostane ani šálka na
kávu“, „všetky veci, ktoré neboli moje, som vytriedil na terasu“. Aj v odvolaní proti prvému neodkladnému

opatreniu žalovaní uvádzajú, že hoci žalobkyňa 1/ nemala nikdy v chate trvalý ani prechodný pobyt a
trvale v nej nebývala, využívala ju (tak ako aj žalovaní a ich priatelia) na rekreačné účely a mala v nej
umiestnené svoje veci, pričom podľa žalovaného 1/ išlo o veci, ktoré žalobkyňa v tom čase nepoužívala
a s ktorých umiestnením v chate on nesúhlasil. Spornou však už je otázka, či užívanie chaty žalobkyňou1/ malo charakter trvalého bývania. V tomto smere sa tvrdenia strán rozchádzajú. Žalovaní uvádzajú,
že žalobkyňa 1/ v chate nikdy nebývala, a poukazujú na príslušné ustanovenia zákona č. 253/1998 Z.z.
o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, zdôrazňujúc, že žalovaný 1/ ako zapísaný vlastník jej

nikdy neudelil súhlas ani len na zapísanie prechodného, nieto trvalého pobytu. Žalobkyňa 1/ podľa nich
býva u žalobkyne 2/ na adrese I. X, C., odkiaľ žalovanému 1/ zasielala aj korešpondenciu. Jej tvrdenia,
že v chate má svoje obydlie, sú podľa nich nepravdivé a účelové. Žalobkyňa 1/ však po rozhodnutí
odvolacieho súdu založila do spisu čestné prehlásenie p. P. Q. (č.l. 136 spisu), v ktorom sa o.i. uvádza,
že menovaný je obyvateľom obce C. a dobre pozná pomery v danej oblasti. V r. 2010 chata podľa

jeho vyjadrenia už stála na základovej doske a bola užívateľná, pričom pri prevážaní unimobuniek
na základovú dosku bol sám prítomný. Za stavebníkov a vlastníkov chaty považuje p. Q. J. B. a obe
žalobkyne,pričomžalobkyňa1/podľaneho„dlhodoboobývapredmetnúrekreačnúchatuamátamsvoje
bývanie“. Podľa ďalšieho čestného prehlásenia p. R. C. a S. C. (č.l. 137) sa základová doska pod chatu
vylievala v r. 2009, pri čom boli oni osobne prítomní a pomáhali s prácami. Následne na ňu boli dovezené
unimobunky, ktoré boli vlastníctvom J. B. a žalobkyne 1/, ktorí zabezpečili aj materiál na základovú

dosku. Chata bola postavená a užívaniaschopná už v r. 2010 a osoby podpísané pod textom prehlásenia
za stavebníkov a vlastníkov chaty považujú J. B. a žalobkyňu 1/. Obsah uvedených čestných prehlásení
podľa názoru súdu dostatočne osvedčuje tvrdenie žalobkyne 1/ o tom, že v chate býva, resp. bývala, kým
to bolo možné, nakoľko podľa obsahu podania žalobkýň z 25.10.2024 došlo medzičasom k vlámaniu do
jej priestorov a odcudzeniu časti vecí. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ na tomto mieste nebola prihlásená na

trvalý či prechodný pobyt, nemá v tejto súvislosti podstatný význam, pretože judikatúra dlhodobo vykladá
termín bydlisko tak, že nemusí ísť o evidovaný pobyt. Napokon i z čestného prehlásenia žalovaného
1/ na č.l. 134 spisu (posledný odsek na prvej strane prehlásenia) vyplýva, že medzi stranami konania
bola v minulosti aktuálnou otázka prerábky chaty na „slušné“ bývanie pre žalobkyňu 1/, čím sa zrejme
mala definitívne vyriešiť otázka jej trvalého bývania, keďže už od 26.1.2015 je (podľa údajov z Registra

obyvateľov SR) osobou bez evidovaného trvalého pobytu.

10. Podľa súdu prvej inštancie neodkladnosť potreby úpravy vzájomných pomerov strán ako zákonný
dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade daná jednak preto, že žalobkyňa
nemá zabezpečené iné trvalé bývanie, a tiež preto, že od začatia konania dochádza k odstraňovaniu

vecí žalobkyne z chaty, či už konaním žalovaných (resp. žalovaného 1/) alebo ďalších osôb (vlámanie
na jeseň 2024), ako aj k znehodnocovaniu tam zostávajúcich vecí i chaty samotnej, čomu je potrebné
zabrániť, resp. predchádzať. Umožnenia bývania žalobkyne 1/ v chate a uloženie zákazu žalovanému 1/
vypratávať jej veci na čas do rozhodnutia vo veci samej situáciu stabilizujú. Riadne a dôstojné užívanie
nehnuteľnosti znamená aj prístup k súvisiacim službám, v danom prípade dodávkam energií a vody. Z

týchto dôvodov súd sčasti vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je
uvedené vo výroku Ia/ a Ib/, ktorých navrhované znenie preformuloval bez zmeny ich významu. Zároveň
súd dal do pozornosti žalobkýň, že oprávnenia súvisiace s užívaním chaty sa vzťahujú len na žalobkyňu
1/ tak, ako to bolo navrhované.

11. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh žalobkýň zamietol, pretože uloženie zákazu žalovanému 1/
užívať chatu by znamenalo neprimerané obmedzenie jeho (aktuálne zapísaného) vlastníckeho práva,
čo je v rozpore s princípom proporcionality neodkladných opatrení. Vo vzťahu k uloženiu zákazu
žalovanému 1/ právne nakladať s chatou súd vychádzal zo stanoviska odvolacieho súdu v jeho
zrušujúcom rozhodnutí, ktoré poukazuje na možnosti ochrany práv žalobkýň prostredníctvom zápisu

poznámky na príslušný LV (ods. 13.), ktorú možnosť žalobkyne podľa zistení súdu už aj využili. K
uvedenému súd prvej inštancie dodal, že toto stanovisko je v aktuálnej rozhodovacej praxi odvolacieho
súdu obvyklým (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/73/2024); odvolací súd ho
spravidla odôvodňuje tým, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo
použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu.

12. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu celého výroku I. podali včas odvolanie žalovaní s návrhom na jeho
zmenu tak, že odvolací súd návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie
odôvodnili § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Žalovaní namietali neexistenciu potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi žalovanými a žalobcami – vo vzťahu k výroku I. a/ uznesenia. Mali za to, že

čestné prehlásenia z 5.6.2024 p. P. Q. a p. R. C. a p. S. C. nie sú dostatočnými dôkazmi, ktoré by
osvedčovali tvrdenia žalobkýň o tom, že žalobkyňa 1/ v rekreačnej chate býva, resp. bývala, pričom
zároveň poukázali na to, že čestné prehlásenia boli žalobkyňami predložené až dňa 18.6.2024, teda
až po vydaní prvého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a s ohľadomna sudcovskú koncentráciu konania ich nemal súd prvej inštancie brať do úvahy, pretože ich žalobkyne
mohli predložiť už ako prílohu samotnej žaloby, ktorej obsahom bol aj návrh na vydanie neodkladného
opatrenia. Z obsahu čestného prehlásenia p. R. C. a p. S. C. z 5.6.2024 vôbec nevyplýva, že by

uvedené osoby potvrdzovali, že žalobkyňa 1/ má v rekreačnej chate bydlisko. Čestné prehlásenie p.
P. Q. z 5.6.2024 je nepoužiteľné, pretože je v ňom uvedené, že p. P. Q. býva v obci Q. C. a nie
v obci C. (hoci vyhlasuje, že je jej obyvateľom), a teda zrejme nepozná pomery danej oblasti až tak
dobre, lebo žalobkyňa 1/ v rekreačnej chate nikdy nebývala a ani tam nemá svoje obydlie. Skutočnosť,
že žalobkyňa 1/ neužíva a ani nikdy neužívala rekreačnú chatu ako svoje obydlie, tvrdili a preukázali

žalovaní už v odvolaní, najmä tým, že predmetnú rekreačnú chatu (okrem žalovaných) využívajú, resp.
využívali priatelia a známi žalovaného 1/ na rekreačné účely, čo žalovaní preukázali prostredníctvom
komunikácie medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/, kde sa žalobkyňa 1/ práve žalovaného 1/ dopytuje,
či jeho kamarát bude na rekreačnej chate, pretože by žalobkyňa 1/ chcela rekreačnú chatu navštíviť.
Zároveň žalovaní opätovne predložili ako dôkaz komunikáciu medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/ z
25.1.2023, v ktorej sa žalovaný 1/ dopytuje žalobkyne 1/, či bude niekto cez víkend na rekreačnej chate,

na čo mu žalobkyňa 1/ odpovedala, že „Nie, môžeš v pohode“. Skutočnosť, že rekreačná chata nie je
a nikdy nebola obydlím žalobkyne 1/, ako aj to, že žalobkyňa 1/ neužívala rekreačnú chatu 10 rokov
ako svoju vlastnú, žalovaní preukázali aj SMS komunikáciou z 1.10.2023, ktorou žalobkyňa 2/ žiadala
o možnosť bývania v rekreačnej chate, pričom tvrdí, že spolu so žalobkyňou 1/ v čase minimálne od
1.10.2023 majú záujem v rekreačnej chate bývať. Ak by teda žalobkyňa 1/ užívala rekreačnú chatu ako

svoje obydlie, nebol by dôvod na zaslanie uvedenej SMS správy žalovanému 1/. Uvedená SMS správa
adresovaná žalovanému 1/ bola výlučne snahou žalobkýň manipulatívne citovo tlačiť na žalovaného 1/,
že v dohľadnom čase žalobkyne nebudú mať kde bývať, čo však bolo klamstvom, pretože k dnešnému
dňu žalobkyne stále bývajú na rovnakej adrese, teda potreba ich bývania v rekreačnej chate nikdy
nebola daná, a v tejto ani nebývali. Žalobkyňa 1/ rekreačnú chatu využíva a využívala výlučne len ako

skladisko, čo žalovaní preukázali prostredníctvom komunikácie medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 1/
z 24.4.2023, ktorej súčasťou je aj fotografia a z ktorej vyplýva, že v rekreačnej chate sú umiestnené
a naskladnené nepotrebné veci. Žalovaní súčasne predložili aj fotografie interiéru rekreačnej chaty
vyhotovené dňa 19.3.2025, na ktorých je viditeľné, že rekreačná chata je neobývateľná a zaprataná
nepotrebnými vecami žalobkýň. Z fotografií vyplýva, že k znehodnocovaniu rekreačnej chaty dochádza

nie konaním žalovaného 1/, ale žalobkýň. Žalovaní poukázali aj na tú skutočnosť, že žalovanému 1/ boli
pred nedávnom prerezané pneumatiky (vrátane rezervy) na vozíku umiestnenom pre rekreačnej chate,
na ktorom preváža čln. Pokiaľ by si to žalovaný 1/ nevšimol, tak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a
zdravia, nielen žalovaného 1/, ale aj jeho maloletých detí, ktoré mali v pláne v tom čase spoločne využiť
člnnajazerevblízkostirekreačnejchaty.Žalovaníďalejopätovnezdôraznili,žerekreačnáchatabolaaje

využívaná výlučne ako víkendová chata a nie je obydlím žalobkyne 1/, čím sa snaží súd prvej inštancie
bez náležitého odôvodnenia tohto záveru ospravedlniť svoj neprimeraný zásah do vlastníckeho práva
žalovaného 1/, a to bez dodržania zásady proporcionality. Žalovaným nie je tiež zrejmé, na základe
akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa 1/ nemá iné trvalé bývanie, keďže
uvedené tvrdenie súd prvej inštancie ďalej neodôvodňuje a nerozvádza.

13. Vo vzťahu k výroku I. b/ napadnutého uznesenia mali žalovaní za to, že neexistuje potreba
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalovaný 1/ už uviedol, že z jeho strany došlo v
marci2024kodstráneniuvýlučnenadbytočnýchvecížalobkyne1/zrekreačnejchatyakichumiestneniu
na verandu rekreačnej chaty, ktoré žalovaný 1/ realizoval po opakovaných predchádzajúcich výzvach na

vypratanie týchto hnuteľných vecí z dôvodu, že v rekreačnej chate sa má realizovať podlahové kúrenie.
Všetky hnuteľné veci boli riadne pod kamerovým systémom zabezpečené proti krádeži a prípadnému
znehodnoteniu poveternostnými podmienkami, i keď išlo iba o nadbytočné veci žalobkyne 1/. Následne
žalovaní žiadnym spôsobom nevypratávali hnuteľné veci patriace žalobkyniam, hoci ako to vyplýva aj z
priloženej fotodokumentácie z 19.3.2025, je rekreačná chata neobývateľná a neužívateľná v dôsledku

skladovania nepotrebných a nepoužiteľných vecí. Žalovaným tiež nebolo zrejmé, z akého dôvodu a
v čom videl súd prvej inštancie potrebu neodkladnej úpravy spočívajúcej v tom, že žalovaný 1/ má
„zakázané“ uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny,
plynu a vody, súvisiacich s užívaním rekreačnej chaty žalobkyňou 1/, keď sa súd prvej inštancie obmedzil
len konštatovanie, že riadne a dôstojné užívanie nehnuteľnosti znamená aj prístup k súvisiacim službám,

v danom prípade dodávkam energií a vody.

14. Žalovaní tiež namietali, že žalobkyne zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia
neosvedčili a tieto podmienky neboli v čase vydania napadnutého uznesenia dané, keďže podľa názoružalovaných nielenže nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana nebol zo strany žalovaných
osvedčený, ale tento nejestvuje. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že mieru pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia zatiaľ nemožno určiť, a teda úspech žalobkýň v konaní nie je

vylúčený. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne hodnoverne neosvedčili dôvodnosť a trvanie meritórneho
nároku, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a zasahuje do práva žalovaných na
spravodlivý súdny proces.

15. Žalovaní mali za to, že nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do vlastníckeho

práva žalovaných; poskytuje právnu ochranu nezákonnému stavu vyvolanému žalovanou 2/. Napadnuté
uznesenie je vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP a poskytuje ochranu nehodnoverne
osvedčenému nároku žalobkýň, vymyká sa princípu proporcionality, došlo k neprimeranému zásahu do
vlastníckeho práva žalovaných, a to najmä vydaním výroku I.a/ napadnutého uznesenia, ktorým súd
uložil žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie rekreačnej chaty žalobkyňami, a tým vylúčil žalovaného
1/ z užívania rekreačnej chaty, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa 1/ nemá v rekreačnej chate bydlisko,

resp. trvalé bývanie. Vydaným uznesením súd prvej inštancie aprobuje nezákonné konanie žalobkyne
2/, ktorá uzamkla rekreačnú chatu a vymenila zámky nielen na pozemku, ale aj na rekreačnej chate
žalovaného 1/, a to bez akéhokoľvek právneho titulu, o čom žalovaného 1/ informovala prostredníctvom
SMS správy dňa 23.3.2024, teda ešte pred vydaním prvého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia. Je neprípustné, aby takémuto konaniu zo strany žalobkyne 2/ súd dočasne

poskytoval právnu ochranu, a to v podobe vydaného neodkladného opatrenia.

16. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli uznesenie v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdiť. S podaným odvolaním nesúhlasili a uviedli, že po zrušení prvého neodkladného
opatrenia odvolacím súdom došlo k tomu, že žalovaný 1/ zdevastoval vybavenie svojej matky

nachádzajúce sa v chate. Výsledok konania žalovaného 1/ doložili žalobkyne vo fotografiách. Zároveň
žalobkyne predložili odvolaciemu súdu video z bezpečnostnej kamery, ktorá nahrala žalovaného pri
vstupe do chaty a ktorú kameru žalovaný následne zlikvidoval. K námietke žalovaných, že neuznávajú
čestné prehlásenia svedkov R. C. a S. C., žalobkyne uviedli, že žalovaní vyvrátiť tieto dôkazy
nedokázali a svoju argumentáciu zúžili na sudcovskú koncentráciu, ktorá však v danom prípade nie

je namieste. Žalobkyne zotrvali na vydaní neodkladného opatrenia aj po zrušení prvého rozhodnutia
odvolacím súdom, pričom pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o druhom neodkladnom opatrení
žalobkyne doložili nové dôkazy, ktoré následne súd prvého stupňa využil pri svojom rozhodnutí. Tvrdenie
žalovaného 1/, že žalobkyňa 1/ nemala nikdy v chate obydlie a ani tam nebývala, nie je pravdivé.
Žalobkyňa1/doložiladokonaniadostatokdôkazov,ktoréjejtvrdeniaoobydlívchatepotvrdzujú.Naopak

žalovaný 1/ tvrdenia o opaku pravdivosti dôkazov a tvrdení žalobkýň nepreukázal. Komunikácia medzi
žalobkyňou2/ažalovaným1/,keďsadohodli,žežalovaný1/môžecezvíkenddôjsťnachatu,nevyvracia
tvrdenie, že chata je obydlím žalobkyne 1/. Návštevy sú v obydlí bežné. Žalobkyňa 1/ užíva chatu a
má v nej svoje obydlie od jej postavenia v roku 2010, čo žalobkyňa 1/ tvrdí od samého začiatku. Ak
sama žalobkyňa 2/ uvádzala žalovanému 1/, že chce bývať v chate, je to normálne, veď je dedičom po

stavebníkovi, svojom otcovi. Napadnuté neodkladné opatrenie sa netýka žalobkyne 2/, ale iba žalobkyne
1/. Žalovaný po zrušení prvého neodkladného opatrenia a jeho zákazu vstupu do chaty, rozhádzal
veci žalobkyne 1/ a naaranžoval tak, aby to interiér chaty vyzeral ako sklad s nepotrebnými vecami,
avšak zachytila ho bezpečnostná kamera s alarmom ako prekonal žalobkyňou 1/ uzamknuté dvere a
opakovane zničil zámok na chate, čím fakticky prekonal prekážku brániacu vstupu. Ak sú v chate podľa

žalovaného 1/ len nepotrebné veci, nie je zrejmé, prečo má žalovaný 1/ potrebu násilne vstupovať do
chaty žalobkýň, prekonávať a ničiť zámky. Žalovaný 1 / navodzuje dojem, ako by si túto devastáciu vecí
v chate vykonala žalobkyňa 1/ sama. Žalobkyňa 1/ so svojím druhom chatu postavila a celé roky – od jej
postavenia ju užíva ako svoju vlastnú, má k nej hlbokú citovú väzbu a predstavuje jej obydlie. K poukazu
žalovaného 1/ na prerezané pneumatiky na prívese s člnom, žalobkyne uviedli, že je to sám žalovaný

1/, ktorý porozbíjal zámky na bráne aj chate a nechal všetko dokorán otvorené, teda ktokoľvek mal k
člnu prístup. Žalobkyne museli opakovane chatu znovu uzamykať a kupovať nové zámky. Vzhľadom na
prax žalovaného 1/ rozbíjať zámky na bráne a chate a ničiť vybavenie chaty, žalobkyne nevylučujú, že
si žalovaný 1/ prerezal pneumatiky sám a teraz sa to snaží nepriamo hodiť na žalobkyne. Už v skoršom
stanovisku vo veci žalobkyne vyzývali žalovaného 1/, aby si čln aj s vozíkom odniesol. Je to len jeho

zodpovednosť. Navyše pozemok v okolí chaty ani nepatrí žalovanému 1/ a ani ho nemá v nájme, preto
nie je žalobkyniam jasné, čo tam vozík s člnom robí. Komunikácia z aplikácie whatsapp, ktorú predložil
žalovaný 1/ k odvolaniu, nedokazuje, že by žalobkyňa 1/ nemala v chate svoje obydlie. Obydlie nie je
viazané na to, či má alebo nemá v ňom užívateľ trvalý pobyt. Sám žalovaný 1/ prekladá komunikáciu,kde uvádza, že chata je vaša (žalobkýň). Žalovaný 1/ už asi zabudol, ako sa vyhrážal svojej matke -
žalobkyni 1/, že jej veci z chaty vyhodí na smetisko. Dnes žalovaný 1/ tvrdí inú verziu (ktorú pred tým
neuvádzal), že jej vypratal veci na verandu preto, že sa malo robiť podlahové kúrenie. Za všetky veci,

ktoré sú v chate porozhadzované a poničené, môže žalovaný 1/. Nevie sa totiž zmieriť s tým, že pravda
o chate (kto je jej skutočným vlastníkom) vyšla na povrch. Keď už nič iné, tak aspoň poničí vybavenie
chaty vlastnej matke. Nové neodkladné opatrenie žalovaného 1/ nijako neobmedzuje, len mu bráni v
poškodzovaní vecí iného a je minimom, aby došlo k stabilizácii pomerov medzi účastníkmi. Žalobkyne
mali za to, že dostatočne osvedčili potrebu nariadenia vydaného neodkladného opatrenia, pričom bez

toho, aby súd vykonal plnohodnotné dokazovanie v konaní (napr. výsluchy svedkov), potom žalobkyne
nikdy ani nemôžu preukázať na 100 % dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Inštitút
neodkladného opatrenia by bol len obsolentným inštitútom bez reálneho využitia, čo však zjavne nie je
úmyslom zákonodarcu.

17. Žalovaní v replike zotrvali na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. V nadväznosti

na vyjadrenie žalobkýň uviedli, že videozáznam predložený žalobkyňami je z 24.11.2024, pričom z
predmetného záznamu je viditeľné len to, že žalovaný 1/ vstúpil do rekreačnej chaty a vypol kameru.
Zároveň predmetný videozáznam preukazuje, že dvere rekreačnej chaty sú nepoškodené, a teda
žalobkyne vo svojich tvrdeniach zavádzajú. Tvrdenie, že zdevastovanie vybavenia rekreačnej chaty mal
spôsobiť žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázali, a to ani predloženými fotografiami, na ktorých

je viditeľný len neporiadok, pričom žalobkyne ani len neuvádzajú dátum vyhotovenia predmetných
fotografií. Žalovaní tiež zotrvali na svojom tvrdení, že žalobkyňa 1/ nikdy nemala a ani nemá v spornej
chate svoje bydlisko, a to ani s poukazom na predložené čestné vyhlásenia. Žalovaní tiež poukázali
na to, že žalobkyne, resp. žalobkyňa 2/ taktiež neustále vymieňa a vymieňala zámky (aj v čase, keď
nebolo v účinnosti vydané neodkladné opatrenie), aby zabránila žalovanému 1/ v užívaní a v prístupe k

rekreačnej chate, čo žalovaný 1/ preukázal správou od žalobkyne 2/ z aplikácie whatsapp z 23.3.2024,
ako aj prostredníctvom potvrdenia o oznámení orgánom činným v trestnom konaní o uzamknutí majetku
žalovaného 1/ žalobkyňou 2/. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj žalobkyne vo vyjadrení zo 7.5.2025,
keď uvádzajú: „Žalobkyne museli opakovane chatu znovu uzamykať a kupovať nové zámky“. Žalovaný
1/ tak v dôsledku konania žalobkýň nemá prístup nielen k svojim hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzajú

v rekreačnej chate a v jej okolí, ale aj k samotnej rekreačnej chate, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve.
Žalovanínesúhlasilianistvrdenímžalobkýň,ževprípadetvrdeniažalovaných,žedôvodomumiestnenia
vecí žalobkyne 1/ na verande chaty bola realizácia podlahového kúrenia v rekreačnej chate, ide o novú
verziu žalovaných, pretože to tvrdili už v odvolaní z 15.5.2024. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom
rekreačnej chaty a podlahové kúrenie si môže realizovať kedykoľvek za účelom jej pohodlnejšieho

užívania, pričom uvedené nedokazuje, že rekreačná chata mala byť celoročným obydlím žalobkyne 1/.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej
časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom

včasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie(§329ods.2CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. vecne správne, preto
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v tejto časti.

19. Keďže zvyškovo zamietajúci výrok II. nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, je uznesenie
súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a nebolo preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaných, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia, ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu a argumentáciu prezentovanú

v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia v časti, v ktorej súd prvej inštancie návrhu vyhovel a uložil
žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie spornej rekreačnej chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. a/) a súčasne
žalovanému 1/ zakázal vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni 1/ z rekreačnej chaty vrátane jejverandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok
elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. b/), až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

23. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Podľaods.2preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu

a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom

osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

27. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo

znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje
najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie.

28. V predmetnej právnej veci podali žalobkyne spolu so žalobou vo veci samej zároveň návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Žalobouvovecisamejsažalobkynedomáhajúurčeniavlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu k chate v rozsahu jednej polovice a určenia, že v rozsahu druhej
polovice patrí spoluvlastnícky podiel do dedičstva po poručiteľovi J. B.. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je evidovaný žalovaný 1/ titulom oznámenia

o pridelení súpisného čísla. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú narušené,
žalovaný 1/ vypratal veci žalobkyne 1/ z chaty a zisťoval tiež možnosti jej scudzenia. Medzi stranami
existuje spor v otázke vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. kedy vznikla stavba ako vec v právnom
slova zmysle a kto ju vytvoril. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhli obe strany dokazovanie.Neodkladným opatrením sa potom žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ znášať
užívanie spornej nehnuteľnosti žalobkyňou 1/, zákazu vypratať hnuteľné veci žalobkyne 1/ zo spornej
nehnuteľnosti a zákazu uskutočňovať úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií,

vody, elektriny a plynu, zákazu žalovanému 1/ vstupovať do nehnuteľnosti a vykonávať úkony smerujúce
k vyprataniu žalobkyne 1/ a súčasne uloženia zákazu žalovaným 1/ a 2/ nakladať so spornou
nehnuteľnosťou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

29. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov

na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému 1/ znášať užívanie
spornej rekreačnej chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. a/) a súčasne zákazu žalovanému 1/ vypratať hnuteľné
veci patriace žalobkyni 1/ z rekreačnej chaty vrátane jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony
smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto
chaty žalobkyňou 1/ (výrok I. b/), až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie
mal za to, že vzhľadom na predmet konania len s ťažkosťami môže v danom štádiu konania posúdiť, aká

je miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia, keďže žalobkyne aj žalovaní poskytli
súdu vlastné, navzájom protichodné tvrdenia (najmä o čase a spôsobe výstavby chaty a okolnostiach
zapísania žalovaného 1/ ako vlastníka na príslušný LV), na preukázanie ktorých navrhli a predložili aj
dôkazné prostriedky (výsluchy strán a svedkov, viacero listín), pričom k dokazovaniu samotnému ešte
v konaní nedošlo. Hoci t.č. je ako vlastník chaty na príslušnom LV zapísaný žalovaný 1/, pričom tento

údaj sa považuje za hodnoverný, pokiaľ nie je preukázaný opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona),
žalobkyne poukázali na to, že žalovaný 1/ ich vlastníctvo uznal v elektronickej správe („Je to vaša chata,
hovoril som, že keď to budete mať takto vybavené, tak mi dajte vedieť a pôjde sa to prepísať“), ako aj
vo svojom čestnom prehlásení z 13.5.2024 poskytnutého na účely iného súdneho konania („sestra sa
ma snažila zmanipulovať, aby som jej daroval moju chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi.

Následne ju darovala mame. Keď som sa o to začal zaujímať, tak ju mama darovala mne.“). Okrem
tohto čestného prehlásenia žalobkyne založili do spisu aj ďalšie čestné prehlásenia, ktorých obsah
svedčí v ich prospech. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie bol toho názoru, že mieru
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe, resp. jej zamietnutia zatiaľ nemožno určiť, a teda úspech žalobkýň
v konaní nie je vylúčený.

30. Napriek námietkam žalovaných v odvolaní má odvolací súd za to, že nárok uplatnený v konaní
žalobou nemožno v tomto štádiu konania považovať za vylúčený, a to s poukazom na listinné dôkazy
predložené žalobkyňami (ako na ne poukázal i súd prvej inštancie). Ako už odvolací súd uviedol
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od

nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo
sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení
nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná

ochrana.Akzáverurozhodnutiaonariadeníneodkladnéhoopatreniachýbačoilenpokusozdôvodnenie
toho, že právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022). V danom prípade
tak súd prvej inštancie postupoval v súlade s vyššie uvedeným (pokúsil sa o zdôvodnenie danosti
nároku vo veci samej), pričom je zrejmé, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je

možné vykonať plnohodnotné dokazovanie, ktoré bude vykonané až v konaní vo veci samej. Pre účely
nariadenia neodkladného opatrenia bol však podľa odvolacieho súdu nárok vo veci samej žalobkyňami
osvedčený dostatočne.

31. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa 1/

chatu v minulosti užívala a že tam mala i svoje veci, čo mal tiež aj osvedčené komunikáciou, predmetom
ktorej bola výzva žalovaného 1/ na vypratanie vecí žalobkyne 1/ z chaty. Vo vzťahu k spornej otázke, či
užívanie chaty žalobkyňou 1/ malo charakter trvalého bývania, súd prvej inštancie poukázal na čestné
prehlásenia predložené žalobkyňou po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom z čestného prehlásenia
p. P. Q. (č.l. 136 spisu), vyplynulo, že menovaný je obyvateľom obce C. a dobre pozná pomery v

danej oblasti, pričom žalobkyňa 1/ podľa neho dlhodobo obýva predmetnú rekreačnú chatu a má tam
svoje bývanie. Ďalšie čestné prehlásenie p. R. C. a p. S. C. sa týkalo okolností výstavby spornej chaty.
Obsah uvedených čestných prehlásení podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne osvedčil tvrdenie
žalobkyne 1/ o tom, že v chate býva, resp. bývala, kým to bolo možné, pretože podľa obsahu podaniažalobkýň z 25.10.2024 došlo medzičasom k vlámaniu do jej priestorov a odcudzeniu časti vecí. Zároveň
mal súd prvej inštancie za to, že skutočnosť, že žalobkyňa 1/ na tomto mieste nebola prihlásená na
trvalýčiprechodnýpobyt,nemávtejtosúvislostipodstatnývýznam,nakoľkojudikatúradlhodobovykladá

termín bydlisko tak, že nemusí ísť o evidovaný pobyt. Ďalej súd prvej inštancie poukázal i na čestné
prehlásenie žalovaného 1/, podľa ktorého medzi stranami konania bola v minulosti aktuálnou otázka
prerábky chaty na „slušné“ bývanie pre žalobkyňu 1/, čím sa zrejme mala definitívne vyriešiť otázka
jej trvalého bývania, keďže už od 26.1.2015 je (podľa údajov z Registra obyvateľov SR) osobou bez
evidovaného trvalého pobytu.

32. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že čestné prehlásenia z 5.6.2024 p. P. Q. a p. R. C. a p.
S. C. nie sú dostatočnými dôkazmi, ktoré by osvedčovali tvrdenia žalobkýň o tom, že žalobkyňa
1/ v rekreačnej chate býva, resp. bývala, pričom boli žalobkyňami predložené až po vydaní prvého
uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, a s ohľadom na sudcovskú
koncentráciu konania ich nemal súd prvej inštancie brať do úvahy, pretože ich žalobcovia mohli predložiť

už ako prílohu samotnej žaloby, ktorej obsahom bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, túto
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Aj napriek tomu, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre súd (aj
odvolací) relevantný stav v čase vydania neodkladného opatrenia, v prípade, ak odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci „nový“ stav
v čase vydania rozhodnutia po kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. Za daných okolností súd prvej

inštancie nemôže vychádzať zo stavu, ktorý bol daný v čase vydania zrušeného uznesenia, a teda
ešte pred samotným odvolacím konaním. Súd prvej inštancie tak bol povinný prihliadnuť i na následne
žalobkyňami predložené listinné dôkazy (čestné prehlásenia), ktorými preukazovali okolnosti výstavby
spornej chaty, a v prípade čestného vyhlásenia P. Q. aj dlhodobé obývanie predmetnej chaty. Bez ohľadu
na skutočnosť, či má alebo nemá žalobkyňa 1/ v spornej chate svoje obydlie, nesporným v konaní

bolo, že ju užívala rovnako ako žalovaní. Z tohto pohľadu potom nebola pre rozhodnutie súdu pre
účely nariadenia neodkladného opatrenia podstatná skutočnosť, či žalobkyňa 1/ má skutočne v spornej
chate svoje obydlie a táto sporná skutočnosť bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.
Naopak, na čo odvolací súd v zmysle § 329 ods. 2 CSP nemohol prihliadnuť, bola fotodokumentácia
chaty vyhotovená žalovanými dňa 19.3.2025, pretože súd prvej inštancie rozhodol dňa 20.2.2025.

33. Pokiaľ ide o poukaz žalobkýň na záznam na CD nosiči, podľa ktorého žalovaný 1/ vstúpil do
spornej chaty (dňa 24.11.2024) a odstránil kameru, žalobkyne ho nepredložili súdu prvej inštancie do
jeho rozhodnutia (20.2.2025) a ani takýto vstup žalovaného 1/ do rozhodnutia súdu prvej inštancie ani
netvrdili. Navyše tento záznam ani nepreukazuje násilné správanie žalovaného 1/ a tento vstup bol

realizovaný v čase, kedy bolo v poradí prvé neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie
zrušené, teda žalovaného 1/ ako evidovaného vlastníka chaty nič neobmedzovalo v tom, aby vstúpil do
predmetu svojho vlastníctva.

34. Podľa súdu prvej inštancie neodkladnosť potreby úpravy vzájomných pomerov strán ako zákonný

dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia bola v danom prípade daná jednak preto, že žalobkyňa
nemá zabezpečené iné trvalé bývanie, a tiež preto, že od začatia konania dochádza k odstraňovaniu
vecí žalobkyne z chaty, či už konaním žalovaných (resp. žalovaného 1/) alebo ďalších osôb (vlámanie
na jeseň 2024), ako aj k znehodnocovaniu tam zostávajúcich vecí i chaty samotnej, čomu je potrebné
zabrániť, resp. predchádzať. Mal za to, že umožnenia bývania žalobkyne 1/ v chate a uloženie zákazu

žalovanému 1/ vypratávať jej veci na čas do rozhodnutia vo veci samej situáciu stabilizujú. Riadne a
dôstojné užívanie nehnuteľnosti znamená aj prístup k súvisiacim službám, v danom prípade dodávkam
energií a vody. Z týchto dôvodov súd sčasti vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku Ia/ a Ib/, ktorých navrhované znenie preformuloval bez zmeny
ich významu. Zároveň súd dal do pozornosti žalobkýň, že oprávnenia súvisiace s užívaním chaty sa

vzťahujú len na žalobkyňu 1/ tak, ako to bolo navrhované.

35. Odvolací súd nemá s vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie o potrebe stabilizácie pomerov
medzi stranami dôvod nesúhlasiť. S poukazom na nespornú skutočnosť, že žalobkyňa 1/ (rovnako ako
žalovaní) spornú chatu užívala a má v nej uskladnené svoje veci, pričom v konaní bolo osvedčené, že

žalovaný 1/ veci patriace žalobkyni 1/ z chaty čiastočne vypratal a umiestnil na verandu, bola i podľa
názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, keď od začatia
konania dochádza k odstraňovaniu vecí žalobkyne z chaty, či už konaním žalovaných, prípadne iných
osôb, ako aj k znehodnocovaniu tam zostávajúcich vecí i chaty samotnej, čomu je potrebné zabrániť,resp. predchádzať. Z tohto pohľadu bolo potom dôvodné uložiť žalovanému 1/ zákaz vypratať hnuteľné
veci patriace žalobkyni 1/ zo spornej chaty vrátane jej verandy, a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony
smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok elektriny, plynu a vody, súvisiacich s užívaním tejto

chaty žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keď dodávky elektriny, vody
a plynu bezprostredne súvisia s riadnym užívaním chaty, ako aj s predchádzaním znehodnoteniu chaty
a hnuteľných vecí v nej.

36. Súd prvej inštancie napriek opačným námietkam žalovaných tiež dostatočne vyhodnotil aj princíp

proporcionalitynariadenéhoneodkladnéhoopatrenia,keďžalovanému1/akovsúčasnostievidovanému
vlastníkovi spornej chaty nezakázal vstup do predmetnej chaty a jeho užívacie právo obmedzil len
čiastočne, a to strpením vstupu aj žalobkyne 1/ (jeho matky), pričom zároveň je potrebné zdôrazniť,
že pred vznikom sporu medzi stranami, žalobkyňa 1/ spornú chatu užívala rovnako ako žalovaní.
V danom prípade i odvolací súd má za to, že nariadeným neodkladným opatrením v rozsahu, v akom
súd prvej inštancie návrhu žalobkýň vyhovel, nebude žalovaný 1/ neprimerane obmedzený. Navyše

CSP zakotvuje v tejto súvislosti aj kompenzačný nástroj, ktorý vyvažuje legitímne znevýhodnenú pozíciu
subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, a to osobitnú zodpovednosť navrhovateľa za
škodu a inú ujmu spôsobenú zabezpečovacím opatrením (§ 340 CSP), čoho si musí byť navrhovateľ pri
podávaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedomý.

37.Vkontextevšetkéhovyššiehouvedenéhoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutom
výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods.

1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).