Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201606
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724201606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci osoby oprávnenej z výživného:
N.V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. XXXXX, XXX XX M. N., právne zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36
858 935, proti osobe povinnej z platenia výživného: C. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U.
ulica XXX/XX A, XXX XX W. N., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín, s.r.o.,
so sídlom Nám. sv. Egídia 42, 058 01 Poprad, IČO: 47 237 805, v konaní o zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Poprad,

č.k. 10Pc/14/2024-88 zo dňa 21. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným dňa 11.04.2024 sa navrhovateľka počnúc dňom podania návrhu domáhala
zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 500,- Eur mesačne, a to do

15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/226/2010 - 18 zo dňa 15.10.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.10.2010 v časti týkajúcej sa výživného na N. U., nar. XX.X.XXXX tak, že z v y š

u j e výživné zo strany odporcu C. U., nar. XX.X.XXXX na navrhovateľku zo sumy 150,- eur mesačne
na sumu 450,- eur mesačne, a to počnúc dňom 11.4.2024, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť do rúk
navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Dlžné výživné za obdobie od 11.4.2024 do 31.10.2024 činí sumu 2.000,- eur, ktorú z a v ä z u j e
otca uhradiť v dodatočnej lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o výživnom navrhovateľky bolo naposledy rozhodnuté
rozsudkomOkresnéhosúduPopradvovecisp.zn.14P/226/2010,právoplatnýmdňa29.10.2010,ktorým
sa schválila rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa zvýšilo výživné zo strany otca zo sumy 600,- Sk
mesačne na sumu 150,- Eur mesačne od 01.11.2010, ktoré mal otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred. V tom čase mala navrhovateľka XX rokov a navštevovala X. ročník základnej školy. V tom
čase matka platila za stravu v školskej jedálni 20,- Eur mesačne, za krúžky štvrťročne 50,- Eur, pričom
zvýšené výdaje z hľadiska zdravotného stavu neboli. Matkin príjem činil v priemere 690,- Eur a spolu s
dcérou bývali u matkiných rodičov, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol v tom čase dobrovoľne
nezamestnaný, žil sám, iné deti nemal a v konaní pred súdom uviedol, že naposledy pracoval vo U.
F. pre športovú firmu sezónne s príjmom v priemere 1.800,- libier mesačne, pracoval 7 mesiacov v

priebehu kalendárneho roka, nebol vlastníkom nehnuteľností a ani hnuteľných vecí väčšieho rozsahu,
dieťa nenavštevoval.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov najmä na strane
navrhovateľky, ktorá preukázala, že jej výdavky sú odôvodnené a nevyhnutné, čo sa týka štúdia na

vysokej škole. Mesačné výdavky navrhovateľky v nevyhnutnom rozsahu sa pohybujú v sume 459,50
Eur, vrátane platieb za cestovné, ubytovanie, stravu, volejbal, ISIC kartu, športové aktivity, knihy a
telefón, avšak bez zubného ošetrenia (nepravidelný výdavok) a dokupovania vitamínov (nepravidelný
výdavok), pričom do úvahy vzal aj to, že navrhovateľka si privyrába na zlepšenie svojej životnej úrovne
brigádami každý mesiac. Mimo ubytovania na internáte je odkázaná na starostlivosť zo strany matky,

na čo je potrebné prihliadnuť ako na formu plnenia si vyživovacej povinnosti, okrem čoho jej matka
prispieva na vreckové sumou 30,- Eur týždenne a nosí si aj stravu z domu. Z uvedeného vyplýva, že je
tu podstatná zmena od posledného rozhodnutia o výživnom a možno konštatovať, že príjem a výdavky
navrhovateľky sa zvýšili. Na strane otca došlo k možnému nárastu jeho reálneho príjmu v súvislosti
s nárastom miezd nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, pretože skutočný príjem otca sa v konaní

nepodarilo zistiť z dôvodov na strane otca, ktorý sa vyhýbal súdnym pojednávaniam. Lustráciou v registri
Sociálnej poisťovne nebol zistený príjem otca, za rok 2024 bez uvedenia zamestnávateľa, či SZČO, bez
poberania dávok či dôchodku.

6. Pri určení výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a vychádzal z kritérií uvedených v § 62 ods. 2 a § 75
ods. 1 zákona o rodine. Z hľadiska potrieb navrhovateľky mal preukázané, že táto odôvodnenie vynaloží
sumu 459,50 Eur mesačne a pri uplatnení princípu potencionality príjmu osoby povinnej platiť výživné
neprihliadal len na skutočné príjmy otca (ktoré nepreukázal), ale vychádzal z jeho potencionálnych
príjmov. Zrejmé je to, že už v minulosti v konaní o určenie výživného bol jeho príjem nadštandardný,

mal veľmi dobré možnosti uplatnenia i v zahraničí, preto vychádzal z toho, aký príjem deklaroval v
minulosti, keďže takýto príjem môže dosahovať i v súčasnosti, a to aj prácou v zahraničí. Súd prvej
inštancie zároveň zohľadnil, že otec má dve vyživovacie povinnosti - k mal. Z., kde má rozsudkom
určené výživné v sume 200,- Eur a plnoletej navrhovateľke a zohľadnil aj to, že otec svoje majetkové
pomery i príjmy nepreukázal, k návrhu sa nevyjadril, preto nemohol vykonať podrobné dokazovanie

ohľadne životnej úrovne povinného rodiča a zistiť aktuálne príjmy. Aj napriek uvedenému zisťoval jeho
možný príjem a podľa portálu www.profesia.sk sa mzda len odborného predajcu špecializovaného na
športovú obuv pohybuje v športových predajniach na úrovni 1.300 - 1.600,- Eur mesačne, a teda nie
osoby, ktorý dokáže športovú obuv prispôsobiť na konkrétnu nohu športovca, či vrcholového športovca.
V predchádzajúcom konaní otec sám uvádzal svoj príjem od 1.288,- Eur do 3.581,- Eur (do júna 2020;

aritmetický priemer uvedených hraníc príjmov predstavuje sumu 2.434,50 Eur) a otec sa aj naďalej
zdržiaval vo U. F..

7. Pomery na strane navrhovateľky neodôvodňovali zvýšenie výživného nad sumu 450,- Eur, preto v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Keďže súd zvýšil výživné od 11.04.2024, osobe povinnej z platenia

výživného vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.04.2024 do 31.10.2024 v sume 2.000,- Eur,
ktorá pozostáva zo zaostalého výživného za mesiace apríl 2024 až október 2024, ktoré uložil zaplatiť k
rukám navrhovateľky v dodatočnej lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

9. Proti výrokom I. a II. uznesenia podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná z platenia
výživného (otec). Odvolanie podal z dôvodu inej vady konania, nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil s právnym názorom a závermi súdu prvej inštancie a
namietal rozhodnutie vo veci bez jeho prítomnosti a len na základe tvrdení navrhovateľky, jej právneho

zástupcu a jeho predchádzajúcich ústnych vyjadrení v predchádzajúcich ústnych konaniach. Súd
prvej inštancie vychádzal len z fiktívnych a nie reálnych údajov o jeho príjmových pomeroch, preto je
nevyhnutné vykonať dokazovanie a zistiť jeho príjmové pomery a výdavky. Predložil výplatné pásky, z
ktorých má vyplývať, že nedosahuje príjem 3.000 - 4.000,- Eur mesačne a nevykonáva opravu športovej
obuvi, ale pracuje ako robotník na stavbách. Mesačné výdavky vyčíslil vo výške 480,- Eur na nájom
bytu; 400,- Eur za stravu; 200,- Eur na osobné výdavky, hygienické potreby a ošatenie; 120,- Eur za

pracovné náradie; 260,- Eur za cestovné; 250,- Eur výživné na mal. Z. a 150,- Eur výživné na plnoletú
dcéru N.. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a právne irelevantný, preto žiadal o
jeho zrušenie v napadnutých výrokoch a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Navrhovateľka k podanému odvolaniu uviedla, že otec ju neinformuje o mieste svojho pobytu a

súd vychádzal z informácií, ktoré mal k dispozícii. Za posledných 5 rokov otec opakovane menil nielen
miesto, ale aj krajinu svojho pobytu a skutočnosť, že nedosahuje príjem ako v minulosti je spôsobený
tým, že začal vykonávať iné práce, čo nemôže byť na jej ťarchu, keďže bez relevantného dôvodu
začal vykonávať menej platenú prácu. Podľa jej názoru k tomu pristúpil z dôvodu, aby nemusel plniť
vyživovaciu povinnosť riadne a tejto povinnosti sa snaží ak nie úplne vyhnúť tak, aby bola určená v čo

najnižšej miere, čo považuje za hlavný dôvod, prečo zmenil druh práce. Poznamenala, že otec si neplní
vyživovaciu povinnosť a predložila tabuľkový prehľad platieb výživného. Z uvedených dôvodov navrhla
odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a rozsudok potvrdiť.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“)), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či
súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneodôvodnil,vychádzajúcztoho,ževodôvodnenírozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne
správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil
už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu
nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

18. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu
vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre zvýšenie
výživného. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel

dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty odvolateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú za daných skutkových
okolností splnené zákonné podmienky na zmenu rozsahu výživného zo strany otca tak, ako ho stanovil

súd prvej inštancie .

20. V prvom rade sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či sú v predmetnom prípade
splnené podmienky pre zmenu rozsahu výživného zo strany otca. Pre prijatie záveru o potrebe zmeniť,
resp. zvýšiť rozsah výživného je nevyhnutné, aby došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy

výživného, ktorá môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami (napr. na strane povinného)
alebo objektívnymi okolnosťami (napr. vývoj životných nákladov). Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke bola vykonaná v roku 2010, kedy
došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 600,- Sk mesačne na sumu 150,- Eur mesačne. V danom čase
mala navrhovateľka XX rokov a bola žiačkou X. ročníka základnej školy. Žila spolu s matkou, ktorá

nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jej mesačný príjem bol vo výške 690,- Eur. Otec bol dobrovoľne
nezamestnaný s posledným príjmom vo výške 1.800,- libier mesačne, ktoré zarábal počas siedmych
mesiacov a taktiež nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je navrhovateľka študentkou
vysokej školy, čo znamená, že stále nie je schopná sama sa živiť v dôsledku prípravy na budúce
povolanie, čo nebolo spochybňované ani zo strany otca v podanom odvolaní. Navrhovateľka je stále

osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.

21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. Za zmenu pomerov možno považovať

okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada
„rebus sic stantibus“). V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je

nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
(dieťaťa), ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

22. Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že súd prvej inštancie skúmal odôvodnené potreby

navrhovateľky, ktoré vyčíslila ako náklady súvisiace so štúdiom na vysokej škole. Ide konkrétne
o náklady, ktoré súvisia so stravou, ubytovaním na internáte, cestovaním, štúdiom, zakúpením
odbornej literatúry, publikovaním odborných článkov, školskými poplatkami, hygienou, ošatením,
obuvou, športovými aktivitami, mobilným telefónom. Nemožno pochybovať, že stúpajúcim vekom sa
navrhovateľka prirodzene vyvíja biologicky aj spoločensky a kladú sa zvýšené požiadavky na všetky

výdaje, ktoré súvisia s jej výživou a samozrejme rozhodujúcim faktorom je aj jej prechod v rámci
jednotlivých stupňov vzdelania. V porovnaní s predchádzajúcim stavom, navrhovateľka v súčasnosti
navštevuje vysokú školu mimo miesta svojho bydliska. Objavili sa nové výdavky a náklady, ktoré súvisia
so štúdiom, ako aj so spoločenským životom navrhovateľky. Navrhovateľka vyčíslila nielen pravidelnévýdavky, ale aj nepravidelné výdavky (zubné ošetrenie a vitamíny), ktoré sa taktiež sa spájajú s nákladmi
na výživu a zdravotnú starostlivosť. Napokon ani otec v podanom odvolaní nenamietal ustálenie a
vyčíslenie odôvodnených potrieb navrhovateľky. Pri skúmaní tvrdených pravidelných výdavkov nemal

odvolací súd ich skúmaním zistenú zrejmú nesprávnosť.

23. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 121 CMP, § 154 CMP, a to z hľadiska zmeny pomerov na

strane navrhovateľky. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd udáva, že z obsahu
odvolania vyplýva, že otec akceptuje záver vyplývajúci zo zisteného skutočného stavu o dôvodnosti
zvýšenia výživného, avšak samotné zvýšenie výživného má podľa neho zodpovedať jeho reálnym
príjmovým pomerom.

24.Priurčenívýškyvyživovacejpovinnostisúrozhodujúcevždyreálnezárobkovémožnostiaschopnosti

každého z rodičov a oprávnené potreby osôb odkázaných s výživou na tieto povinné subjekty, teda
rodičov.

25. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné

odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
nielen jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, ale aj jeho potenciálne príjmy, ktoré by dosahoval pri

využití celého svojho potenciálu a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto
zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.

26. V priebehu konania bol otec pasívny a nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
jeho reálne príjmy a súdu prvej inštancie sa jeho reálne príjmy inak nepodarilo zistiť, preto na predmetný

prípad správne aplikoval princíp potencionality príjmu osoby povinnej platiť výživné.

27. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej

činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019).

28. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože

použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/14/2021 z 31.03.2021). Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže
v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

29. Pri určení potencionality príjmu vychádzal súd prvej inštancie z údajov o príjme v konaní vedenom
pod sp. zn. 14P/304/2018, najmä z aritmetického priemeru príjmu vo výške 2.434,50 Eur (príjem do
06/2020 od 1.288,- Eur do 3.581,- Eur) a tiež z príjmu odborného predajcu špecializovaného na športovú
obuv uverejnenej na portáli profesia.sk, podľa ktorého sa mzda pre túto pracovnú pozíciu pohybujena úrovni 1.300 až 1.600,- Eur. Vzhľadom na to, že reálny príjem otca nebolo možné v priebehu
konania na súde prvej inštancie zistiť iným spôsobom, uvedené údaje boli východiskové pre určenie
potencionalitypríjmuosobypovinnejzplateniavýživného(otcanavrhovateľky)avtakomtopostupesúdu

prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie alebo nedostatok. K námietke otca o potrebe
vykonať dokazovanie na zistenie reálnych údajov o jeho príjmoch a výdavkoch odvolací súd uvádza,
že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže v priebehu celého konania mal možnosť preukázať
svoje reálne príjmy a výdavky, avšak bol pasívny, preto súd prvej inštancie postupoval správne a uplatnil
princíp potencionality príjmov. Ako bolo už uvedené vyššie, uplatnenie tohto princípu nie je svojvoľné,

teda súdy neurčujú potencionálnu výšku príjmu osoby povinnej na základe vlastného uváženia, ale
určenie potencionálneho príjmu musí rešpektovať a zohľadňovať kritériá stanovené zákonom, ktoré súd
prvej inštancie dodržal a zohľadnil. Pasívne konanie otca navrhovateľky ako osoby povinnej z platenia
výživného preto nemožno posúdiť ako pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý správne aplikoval princíp
potencionality príjmov.

30. Osoba povinná z platenia výživného, otec navrhovateľky, v podanom odvolaní síce predložil výplatné
pásky, ktoré majú preukazovať jeho príjem, avšak išlo o výplatné pásky za 37. až 42. týždeň roka 2024,
t.j. za obdobie mesiac a pol. V prípade, ak by aj súd vychádzal z týchto výplatných pások, príjem otca
by sa pohyboval vo výške cca 1.600,- Eur mesačne, čo bola suma, na ktorú v konečnom dôsledku
súd prvej inštancie poukazoval. V podanom odvolaní otec navrhovateľky taktiež vyčíslil výšku svojich

výdavkov, no okrem výdavkov na výživné na navrhovateľku a na mal. Z., neboli osvedčené žiadne z
takto tvrdených výdavkov, preto ani v tejto časti neboli odvolacie námietky spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia.

31. Súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení výživného správne z daných zistení a s prihliadnutím

na predchádzajúce platové pomery a platové pomery porovnateľnej pracovnej pozície, preto odvolací
súd považoval sumu navýšeného výživného za sumu, ktorá je v schopnostiach a možnostiach otca
navrhovateľky. Pri stanovení možností a schopností otca je potrebné podotknúť, že otec nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o jeho aktivite pracovať na plný úväzok a dosahovať iný príjem. Takéto
konanie nemôže byť na ťarchu navrhovateľky, ktorá by v dôsledku tohto konania mala mať zníženú

životnú úroveň, ktorú by inak mohla mať. Námietky dotýkajúce sa nesprávneho stanovenia možností a
schopností otca navrhovateľky tak nie sú dôvodné.

32. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce
zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec

navrhovateľky povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej
veci.

33. Vzhľadom na navýšené bežné výživné súd prvej inštancie správne určil aj výšku dlžného výživného
pri výpočte ktorého zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec navrhovateľky hoc nepravidelne, ale uhrádzal

naposledy súdom určené výživné vo výške 150,- mesačne. Aj tento výrok bol vecne správny. Otec
navrhovateľky síce podaným odvolaním napadol aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o dlžnom
výživnom, avšak neuviedol žiadne konkrétne odvolacie námietky. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie
súdu prvej inštancie správne aj v tejto časti.

34. Záverom odvolací súd uvádza, že námietky otca navrhovateľky o konaní a rozhodovaní bez jeho
prítomnosti vyhodnotil ako nedôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že všetky potrebné písomnosti a aj
predvolania na pojednávania boli vždy adresované do jeho aktívnej elektronickej schránky, teda mal
možnosť sa s nimi oboznámiť a dostaviť sa na pojednávanie. Súd prvej inštancie sa taktiež snažil
zistiť jeho reálny pobyt a doručoval návrh na zvýšenie výživného a predvolanie na pojednávanie aj na

všetky posledné známe adresy, avšak ani na týchto nebol zastihnutý a zásielky si neprebral. Súd prvej
inštancie síce konal bez jeho prítomnosti, no takýto postup bol v súlade so zákonom, keďže všetky
potrebné podania a predvolania boli otcovi navrhovateľky doručené, teda sa dostali do jeho dispozičnej
sféry. Skutočnosť, že otec navrhovateľky si pravidelne nekontroloval elektronickú schránku a zmeškal
pojednávania, nie je chybou súdu prvej inštancie a uvedené už vôbec nemožno klasifikovať ani ako

porušenie práva na spravodlivý proces.35. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo
výrokoch I., II. a v súvisiacom výroku IV. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).