Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-19C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118209963
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1118209963.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcu: JUDr. Vladimír

Stanko, advokát, so sídlom Obrody č. 25, 040 11 Košice, IČO: 50 183 401, právne zastúpený: JUDr.
Martina Vnenčáková, advokát, so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanému:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o náhradu škody vo výške 5.500 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 6.6.2028 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.500 € a trov konania titulom náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

2. Žalobca tvrdí, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9Sa/21/2016 zo dňa 24.2.2017 zrušil
opatrenie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave sp. zn. Čs. 2016/13276, Č.z. 2016/115598
zo dňa 28.7.2016 ako nezákonné a vec vrátil tomuto orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Listom zo dňa 26.9.2017 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánmi verejnej správy vzhľadom na zrušenie
nezákonnéhoopatreniaÚstrediaprácesociálnychvecíarodinyvBratislavesp.zn.Čs.2016/13276,Č.z.
2016/115598 zo dňa 28.7.2016. Žalovaný listom zo dňa 12.3.2018 oznámil žalobcovi, že ho neodškodní.

4. V dôsledku zrušenia nezákonného opatrenia sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody vo výške
2.500 € a nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € nakoľko má za to, že samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením.

5. Z dôvodu straty času pri právnom zdôvodňovaniu jednotlivých podaní adresovaných Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a Bratislave, ako aj z dôvodu, že chránené pracovisko nemohlo
rozvinúť svoju činnosť a zabezpečiť nevyhnutné technické a softvérové zázemie si uplatňuje žalobca
nárok na náhradu škody vo výške 2.500 €.

6. Žalobca je zdravotne ťažko postihnutou osobou a požiadal o príspevok na zriadenie chráneného
pracoviska.NezákonnýmpostupomÚstrediaprácesociálnychvecíarodinyvKošiciachaÚstrediapráce
a sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v predmetnej veci správne orgány porušili aj zmluvný záväzok
vyplývajúci z článku 27 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žalobcav dôsledku postupu správneho orgánu nemohol v plnej miere rozvinúť prácu na chránenom pracovisku,
pričomkudňupodaniažalobysprávnyorgánnevydalrozhodnutievzmyslezáväznéhopokynukrajského
súdu.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil:
- rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.2.2017, sp. zn. 9Sa/21/2016,
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
- oznámenie žalovaného zo dňa 12.3.2018, sp. zn. 12756/2018, 1158/2018 M-OPS.

8. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi bolo
s účinnosťou od 14.4.2016 priznané postavenie chráneného pracoviska na predmet činnosti „právne
služby“. Vzhľadom na to, že všetky podania adresované správnym orgánom a súdu boli vyhotovené pod
hlavičkou Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Stanko, na ktorú už žalobca mal priznané postavenie
chráneného pracoviska, technické a softvérové zázemie nemohlo byť dôvodom nerozvinutia činnosti

chráneného pracoviska. Žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal ani nepodložil žiadnymi dôkazmi.
Žalobca uvádza, že škoda mu mala vzniknúť aj potrebou právneho zdôvodňovania svojich podaní, čo
však bolo jeho dobrovoľným rozhodnutím. Žalobcovi však boli poskytnuté informácie ohľadne postupu
vo veci chválenia, resp. nechválenia príspevku. V súvislosti s trovami konania predchádzajúceho
konania žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.5.2017, sp. zn.

9Sa/21/2016, ktorým súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil
a tieto nevyplývajú ani zo spisu, preto tieto trovy mu nemôžu byť priznané v tomto konaní. Požiadavku
na náhradu nemajetkovej ujmy považuje žalovaný za neodôvodnenú z dôvodu, že nemohlo dôjsť k
zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, pričom tento zásah žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani
nešpecifikoval.

9. Žalovaný súdu predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.5.2017, sp. zn.
9Sa/21/2016.

10. Žalobca v replike uviedol, že predmetom žaloby nie sú trovy konania, ale náhrada škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá spočívala v strate času a očakávaných výnosov. Vo
vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca opätovne poukázal na to, že je
osobouzdravotneťažkopostihnutouvykonávajúcusamostatnúzárobkovúčinnosťakoadvokát.Žalobca
opakovane poukazoval na to, že správne orgány postupujú v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb., ako
aj to, že o jeho žiadosti nebolo aj po 15 mesiacoch rozhodnuté v rozpore s pokynom súdu. Náhrada

nemajetkovej ujmy má v danom prípade slúžiť na kompenzáciu stavu neistoty, v ktorej je žalobca
v dôsledku nezákonného rozhodnutia udržiavaný.

11. Žalovaný v duplike argumentoval, že žalobca nikdy nemal nárok na poskytnutie príspevku podľa § 56
zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Žalobca nespĺňal zákonné podmienky pre poskytnutie

príspevku, pretože tento je určený pre zamestnávateľa, ktorý vytvára pracovné miesto pre občana so
zdravotným postihnutím, pričom zákonnou podmienkou je, aby bol občan so zdravotným postihnutím
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac. Žalobca túto podmienku
nespĺňal aj keby chcel zamestnať sám seba, pretože bol fyzickou osobou podnikajúcou na základe
iného ako živnostenského oprávnenia. Žalovaný neporušil ani práva žalobcu vyplývajúce z Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím, keď činnosť žalobcu bola podporená priznaním postavenia
chráneného pracoviska. Mimo rámca uplatňovaných nárok žalovaný uviedol, že žalobca mohol požiadať
aj o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti.
Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovi nejde o fakt, že mu nebol poskytnutý príspevok na

zriadenie chráneného pracoviska ako občanovi so zdravotným postihnutím. Zo žaloby nie je zrejmá ani
príčinná súvislosť so vznikom údajnej škody, žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a vznik údajnej
nemajetkovej ujmy odôvodnil výlučne svojou voľnou úvahou.

12. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením sa

s predloženými listinami. Súd dokazovanie výsluchom žalobcu nevykoval, nakoľko tento považoval pre
rozhodnutie za nadbytočný. Žalobca mal v priebehu konania možnosť sa k veci vyjadrovať, pričom súd
dospel k záveru, že vo veci nie sú žiadne také sporné okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto
dôkazného prostriedku.13. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii, pričom poukázal na to, že je osobou ťažko
zdravotne postihnutou, pričom svoje povolanie vykonáva najmä telefonicky, prípadne prostriedkami

elektronickej komunikácie, osobné stretnutia sú výnimkou, pričom žalobca je aj v súčasnej dobe
umiestnený v zariadení sociálnych služieb. Pracovný a súkromný život žalobcu do značnej splývajú. Vo
vzťahu k majetkovej ujme žalobca uviedol, že mohol očakávať príspevok minimálne v rozsahu 2.500 €,
ktoré bude môcť využiť na ďalší rozvoj svojej pracovnej činnosti a ďalšie vzdelávanie. Pri rozhodovaní
o nárokoch žalobcu by súd mohol vychádzať aj z vyhlášky č. 655/20004 Z.z. Vo vzťahu k nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na to, že nemajetková ujma predstavuje určitý vnútorný
stav, ktorý sa nedokazuje.

14. Žalovaný naďalej považoval žalobu za nedôvodnú a nároky za nepreukázané. Náročnosť postupu
pri podávaní žaloby nemožno hodnotiť ako ujmu. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno priznať
iba na základe strohej konštatácie žalobcu, ale je potrebné tvrdiť aj skutočnosti, z ktorých táto ujma

vyplýva. Žalobca žiadal o nenárokovateľný príspevok, pričom pochybenie správneho orgánu bolo iba
formálne. Žalobcovi nebol priznaný príspevok pre nesplnenie zákonných predpokladov.

15. Vo veci nebolo sporné, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.2.2017, sp. zn.
9Sa/21/2016, zrušil opatrenie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny č.s. 2016/13276 Č.z. 2016/115598

zo dňa 28.7.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že
správny súd konštatoval, že správny orgán mal vo veci žiadosti žalobcu vydať rozhodnutie v súlade so
zákonom č. 71/1967 Zb. (ods. 57).

16. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
(ďalej len "príspevok") zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na
chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so
zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak
zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

17. Podľa § 70 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z., na príspevky poskytované podľa § 46 ods. 4 a 7, § 47, §
49, § 50, § 50j, § 50k, § 51, § 51a, § 52a, § 53b, § 53d, § 56, § 56a a 57 nie je právny nárok.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, táto zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.21. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

22. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku

2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Úvodom súd konštatuje splnenie procesných podmienok na prejednanie veci vyplývajúcich
z ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

26. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie podmienok

predpokladaných zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorými sú existencia titulu (§ 3 ods. 1), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nimi. Nezákonným rozhodnutím predpokladaným § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č.
514/2003 Z.z. bolo vyššie citované rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo
dňa 28.7.2016 o nepriznaní príspevku na zriadenie chráneného pracoviska. Existencia nezákonného
rozhodnutia v konaní ani nebola sporná.

27. Žalobca tvrdil, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia mu bola spôsobená majetková škoda, resp.
ušlý zisk vo výške 2.500 €, ktorá mala spočívať v strate času žalobcu a v skutočnosti, že žalobcovi
príspevok nebol vyplatený. Žalobca zároveň požadoval nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy vo
výške 3.000 €, ktorý odôvodnil tým, že je osobou ťažko zdravotne postihnutou a konanie Ústredia práce

sociálnych vecí a rodiny má značný vplyv na jeho pracovný a súkromný život.

28. Predmetom správneho konania bol príspevok podľa § 56 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., pričom
na tento príspevok nie je právny nárok ako to vyplýva z § 70 ods. 6 citovaného zákona. Predmetom
tohto konania nie je opätovné posudzovanie rozhodnutia správneho orgánu, ani zodpovedanie otázky,

či žalobca na príspevok mal/nemal nárok. Konanie o žiadosti žalobcu o predmetný príspevok bolo
vrátené na nové konanie a rozhodnutie, preto prípadná skutočnosť, že žalobcovi nebol tento príspevok
vyplatený nepredstavuje majetkovú škodu tak, ako to tvrdí žalobca. Škodou treba rozumieť majetkovú
ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, čo v prípade žalobcu nenastalo. Rovnako
nemožno posúdiť požadovaný nárok ako ušlý zisk, pričom v tejto časti absentuje aj príčinná súvislosť

medzi tvrdenou majetkovou škodou a nezákonným rozhodnutím, pretože otázka priznania príspevku
bola naďalej predmetom správneho konania.

29. Žalobca tvrdil, že mu bola škoda spôsobená aj stratou času spočívajúcou v potrebe právne
zdôvodňovať svoje podania. Toto všeobecné tvrdenie však takýto nárok nezakladá. Žalobca v priebehu

konania ani sám neurčil v čom konkrétne táto majetková škoda má spočívať, v akých úkonoch, v akom
rozsahu. Najmä však z tvrdení žalobcu nevyplýva, že vykonanie týchto úkonov malo nejaký vplyv na
majetok žalobcu. Žalobca argumentoval, že by sa pri tomto nároku mohlo postupovať podľa vyhláškyč. 655/2004 Z.z., na čo však nie je žiadny relevantný dôvod. Ak by aj súd uvedeným postupom ocenil
čas žalobcu, stále nejde o škodu ani o ušlý zisk.

30. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil všeobecne. Poukázal na to,
že je zdravotne ťažko postihnutou osobou a poukázal na postup správneho orgánu, ktorý o žiadosti
o príspevok napriek rozhodnutiu správneho súdu nerozhodol. Uviedol, že jeho súkromný život do
značnej miery splýva s pracovným životom. Súd uvedené tvrdenia nespochybňuje, napokon tieto
tvrdenia nespochybnil ani žalovaný, avšak z uvedených tvrdení nevyplýva žiadna zásadná ujma žalobcu

ktorá by mala nastať v dôsledku citovaného rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní príspevku
podľa § 56 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
(t.j. materiálnej satisfakcie) je – vždy – v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu –
existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať
ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,
jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej

subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a
čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Aj s prihliadnutím na kritériá stanovené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súd dospel k záveru,
že tvrdenia žalobcu nepreukázali existenciu závažnej ujmy na strane žalobcu, aj keď je nesporne
nespokojný s postupom správneho orgánu.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalobca nepreukázal uplatnený nárok na náhradu
škody v rozsahu existencie a výšky škody, ako aj príčinnej súvislosti s označeným nezákonným
rozhodnutím.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, konštatuje úspech na strane žalovanej, ktorá si však nárok

na náhradu trov konania neuplatnila, preto súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
navykonanieexekúciepodľaExekučnéhoporiadku.Exekúciumožnovykonaťlennanávrhoprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.

V Bratislave, dňa 7. marca 2024

Mgr. Martin Jenis
sudca

Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Lenka Hinčeková