Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203325
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:1323203325.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B. B.

C., nar. XX. XX. XXXX, s hláseným pobytom v obci B., proti žalovanej DEMS, spol. s r. o., so sídlom
Liptovský Ján 2067, IČO: 36 464 881, zastúpenej Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom
1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 35,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 13. 07. 2023 a doplneným 14. 07. 2023 sa
žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia istiny vo výške 35,- eur spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 35,- eur od 09. 02. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške

456,50 eura. Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2020 si kúpila permanentnú vstupenku s 10 vstupmi
do wellnessu v prevádzke Hotel Strachanovka. Do podania žaloby využila iba päť vstupov, keďže jej
nebolo umožnené všetky využiť v covidovom období. Faktom je, že hotel bol určitý čas mimo prevádzky.
Ihneď po otvorení prevádzky sa usilovala využiť vstupy, čo je však nebolo umožnené, napriek tomu, že
pri kúpe nebola informovaná a ani z webového sídla hotela nevyplývajú žiadne obmedzenia využitia.
Po pokuse o dohodu bola odmietnutá s tým, že hotel preferuje ubytovaných hostí. Žalovaná nepristúpila
ani na návrh využitia časti permanentky v rámci reštaurácie hotela, resp. návrh na vrátenie dlžnej časti

v hotovosti. Žalobkyňa sa tak domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 35,- eur spolu s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 09. 02. 2022 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 456,50
eura, ktoré špecifikovala ako súdny poplatok vo výške 16,50 eura, stratu času v rozsahu 2,5 hodiny pri
návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 125,- eur, stratu času v rozsahu 4 hodín s komunikáciou
so žalovanou vo výške 200,- eur, stratu času v rozsahu 1,5 hodiny pri vytlačení podkladov a cesty na
súd vo výške 75,- eur a náhradu škody ako rozdiel hodnoty permanentky za jeden vstup v čase kúpy 7,-
eur oproti hodnote lístka v súčasnej dobe 15,- eur, spolu za päť vstupov 40,- eur.

2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy
podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, obsahom ktorej bol záväzok žalovanej umožniť
žalobkyni vstup do „Wellness Rusnácka Baňa“ v počte 10 vstupov v termíne najneskôr do 05. 10.
2021 a záväzok žalobkyne uhradiť za poskytnuté služby sumu 70,- eur. Nakoľko žalobkyňa nevyužila
možnosti predplatených vstupov v termíne do 05. 10. 2021, v zmysle dojednaných podmienok zmluvy
jej zanikli práva vyplývajúce zo zmluvy. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaná jej neumožnila vstup

do wellness sa nezakladajú na pravde. Žalovaná poukázala na to, že v čase od 01. 11. 2020 do 04.
10. 2021 boli na základe jednotlivých opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v súvislosti s pandémiou COVID-19 úplne zakázané
alebo obmedzené služby hotelov spočívajúce v návšteve wellness. Žalovaná preto nie z vlastnéhozavinenia, ale z objektívnych dôvodov nemohla poskytnúť žalobkyni služby v plnom rozsahu tak, ako to
bolo dojednané. Vzhľadom na uvedené žalovaná umožnila žalobkyni vstup do wellness aj po uplynutí
dojednaného času, čiže po 05. 10. 2021. Žalobkyni umožnila vstup do wellness dňa 31. 10. 2021 a 03.

11. 2021, žalovaná ďalšie termíny odmietla. Pandémia pritom trvala do 05. 05. 2023, do ktorého času
bola žalovaná taktiež objektívne obmedzená v poskytovaní predmetných služieb. Záverom žalovaná
uviedla, že je ochotná a pripravená kedykoľvek uhradiť žalovanú istinu s výnimkou príslušenstva, ktoré
považuje za nedôvodné.

3. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala replikou, v ktorej poukázala na jej snahy o mimosúdne
vyriešenie sporu pred podaním žaloby, pričom uviedla, že zváži právne kroky vzhľadom na priamu
diskrimináciu zo strany žalovanej.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti ospravedlnenej žalobkyne ako
aj právneho zástupcu žalovanej. Žalobkyňa navrhla žalobe vyhovieť, nakoľko predložené dôkazy

a vyjadrenia považuje za dostatočné. Zároveň doručila tlačivo na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Žalovaná podaním zo dňa 20. 11. 2024 uviedla, že žalobkyni uhradila istinu vo výške 35,- eur vrátane 5
% úroku z omeškania od 28. 04. 2022 do 18. 11. 2024. Žalovaná sa opakovane pokúšala so žalobkyňou
mimosúdne dohodnúť a istinu žalobkyni uhradiť. Dňa 23. 10. 2024 uhradila žalovaná istinu na pôvodný
účetžalobkyne,ktorýúčetvšakžalobkyňazrušilaazuvedenéhodôvodusaplatbavrátilaspäťžalovanej.

Následne žalobkyňa odmietla poskytnúť číslo účtu a preto žalovaná uhradila predmetnú sumu poštovou
poukážkou na adresu jej trvalého pobytu uvedenú v žalobe. Uvedenú skutočnosť žalovaná oznámila
e-mailom, ktorý bol žalobkyni riadne doručený. Napriek tomu, že žalovaná predmetnú sumu uhradila,
naďalej zotrváva na tom, že žaloba je nedôvodná.

5. Z fotokópie permanentnej vstupenky na desať vstupov do Wellness Rusnácka Baňa vyplýva, že
strany sporu uzatvorili nepomenovanú spotrebiteľskú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej
poskytnúť žalobkyni vstupy do wellness. Platnosť permanentnej vstupenky bola dojednaná do 05. 10.
2021. Z tohto listinného dôkazu mal súd preukázané, že žalobkyňa využila celkovo päť vstupov a to dva
vstupy dňa 06. 10. 2020, dva vstupy dňa 31. 10. 2021 a jeden vstup dňa 03. 11. 2021.

6. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

10. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

11. Podľa § 568 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ
je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo
veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy
na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

12. Predmetná žaloba je nedôvodná. Strany sporu nesporne uzatvorili ústnu zmluvu, na základe ktorej
nadobudla žalobkyňa možnosť využiť vstupy do wellnessu prevádzkovaného žalovanou, pričom medzi
stranami nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanej 70,- eur. Potvrdením o uzatvorení tejto zmluvy
je permanentná vstupenka na desať vstupov. Žalobkyňa mohla vstup do wellnessu využiť podľa dohody
strán najneskôr do 05. 10. 2021. Uplynutím tohto dňa tak podľa ustanovenia § 578 Občianskeho

zákonníka zanikli práva aj povinnosti z predmetnej zmluvy. Po uplynutí doby právo použiť permanentku
na zvyšné vstupy teda bez ďalšieho zaniklo. Zároveň tým nevzniklo na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie, ktoré môže mať pôvod len z plnenia bez právneho dôvodu, z neplatného právneho
úkonu, z plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z plnenia získaného z nepoctivých zdrojov.O bezdôvodné obohatenie by v danom prípade išlo len za predpokladu, že žalovaná bezdôvodne
neumožnila, resp. sťažila žalobkyni možnosť využiť zvyšných päť vstupov do jej wellness. Z dôvodu
zabránenia sírenia ochorenia Covid – 19 boli na území Slovenskej republiky prijaté viaceré opatrenia,

medzi inými s účinnosťou od 13. 03. 2020 štát zakázal prevádzku wellness centier vrátane
bazénov v ubytovacích zariadeniach. Následne po uvoľnení opatrení strany sporu uzatvorili predmetnú
zmluvu, ktorou žalobkyňa akceptovala platnosť permanentky do 05. 10. 2021. V dôsledku meniacej sa
pandemickej situácie boli prevádzkovatelia wellness zariadení jednotlivými vyhláškami Úradu verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorými sa nariaďovali opatrenia pri ohrození verejného zdravia

k obmedzenia prevádzok, zo strany štátu obmedzovaní v poskytovaní služieb a to buď prechodným
úplným uzavretím prevádzky alebo obmedzením vzťahujúcim sa na kapacitu zariadenia. Zo strany
žalovanej tak nešlo o svojvoľné zamedzenie vstupu pre žalobkyňu do wellnesu, ale o dodržiavanie
opatrení štátu v súvislosti s celosvetovou pandémiou. Už len z uvedeného dôvodu nie je možné
konštatovanie o akomkoľvek bezdôvodnom obohatení žalovanej. Tento záver potvrdzuje nakoniec aj
samotné konanie žalovanej, ktorá napriek uplynutiu času, umožnila žalobkyni vstupy do wellness aj po

05. 10. 2021, čo žalobkyňa aj tri krát využila, konkrétne v dňoch 31. 10. 2021 a 03. 11. 2021. Tým
došlo k dohode strán o predĺžení doby trvania záväzkového vzťahu. Naviac, tvrdenia žalovanej, že
okrem týchto termínov, ponúkla žalobkyni opakovanie možnosť vstupu do wellness v iných termínoch
a časoch, čo žalobkyňa odmietla, neboli z jej strany spochybnené. Uvedené konanie žalovanej nemožno
spravodlivo vyhodnotiť ako konanie smerujúce k bezdôvodnému obohateniu. Naopak, k uplynutiu času

záväzkového vzťahu medzi ňou a žalobkyňou ako spotrebiteľkou, pristúpila tak, že žalobkyni umožnila
vstupy aj po 05. 10. 2021, čo však žalobkyňa využila len v časti.

13. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalovaná sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne neobohatila. Žalobkyňa mala možnosť v dohodnutej dobe, ako aj po jej uplynutí možnosť

vstupu do wellness, ktoré prevádzkuje žalovaná, samozrejme za akceptovania situácie nielen na území
Slovenskej republiky, ale prakticky na celom svete a prispôsobení sa opatreniam štátu, od ktorých sa
odvíjali interné podmienky všetkých zariadení podobného typu. Už len okrajom súd uvádza, že žalovaná
napriek tomu, že žalobu považuje za nedôvodnú, bola pripravená uhradiť istinu spolu so zákonným
úrokom z omeškania, ktorú sumu vo výške 39,48 eura žalobkyňa bezdôvodne odmietla prijať, čím sa

ako veriteľ dostala do omeškania. Tento jej prístup, keď žalovanej odmietla poskytnúť číslo bankového
účtu a v priebehu celého konania neuvádza adresu súčasného pobytu, tak môže viesť k takej situácii,
že ak žalovaná nemieni viesť tento spor o istinu 35,- eur, môže sumu 39,48 eura uložiť do notárskej
úschovy na účel splnenia „záväzku“, pričom vynaložené potrebné náklady s tým spojené by znášala
žalobkyňa a tieto by podstatne prevýšili hodnotu tohto sporu.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok. Zamietnutie
žaloby nasvedčuje tomu, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, čomu by zodpovedalo rozhodnutie
o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni. Snaha o úhradu istiny a úrokov z omeškania
žalobkyni však nasvedčuje tomu, ako keby uznala dôvodnosť žaloby v časti, čo následne vedie k tomu,

že súd jej nemôže náhradu trov konania priznať. Z dôvodu neštandardného postupu obidvoch strán
sporu v tomto konaní tak súd rozhodol v tom smere, že každá zo strán si bude znášať svoje trovy sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.