Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124202437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4124202437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek

senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu, proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
32Odi/1/2024-109 zo dňa 26.08.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Odi/1/2024-109 zo dňa 26.08.2024

potvrdzuje.

II. Žalovanému voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu.
Druhýmvýrokomnepriznalžalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovkonania.Svojerozhodnutie
právne posúdil s poukazom na ust. § 166f ods. 1, § 166g ods. 1, 2, 4 a 5, § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 1 ods. 1-4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia (ďalej len „vyhláška“), §

137 písm. a), § 149, § 150, § 151 ods. 1 a 2, § 152, § 153 ods. 1 a 2, § 154, § 186 ods. 2, § 187 ods. 1 a
2, § 188 ods. 1, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1 a 2, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“ alebo „C.s.p.“).

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:

2.1. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že sa domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný

nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď
mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov, a zo správania sa dlžníka pred podaním
návrhu bolo možné usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol
oprávnený podať návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach
svojich možností a schopností. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri
podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c), f) a h)
ZKR, a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú

snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR.

2.2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Súd vo veci pojednával dňa 26.08.2024. Žalobca, právny
zástupca žalobcu a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Súd v danom prípade vychádzal zvyjadrení žalobcu a z predložených listinných dôkazov. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré
by preukazovali, a z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení.

2.3. Súd sa nestotožnil s tým, že by boli dané dôvody na zrušenie oddlženia tak, ako ich žalobca uviedol
v žalobe, keď sa domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov uvedených v
§ 166g ods. 2 písm. c), písm. f) a písm. h) ZKR. Rovnako sa súd nestotožnil ani s tým, že by boli splnené
podmienky na zrušenie oddlženia podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy,
z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Z obsahu spisu mal súd

ďalej za to, že nebolo preukázané, že v čase podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný (§
166g ods. 2 písm. f) ZKR). Žalobca nielenže nepreukázal, ale ani neoznačil, hodnotu záväzkov dlžníka,
čo bolo jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka.
Žalobca nepreukázal, a ani len netvrdil, koľko záväzkov mal žalovaný, a teda či mal záväzok len voči
žalobcovi alebo aj voči iným veriteľom a v akej výške. Žalobca tvrdil, že žalovaný nepreukázal svoj
poctivýzámerprioddlžení,keďžesakpodanejžalobenevyjadril,vkonaníbolpasívny.Kuvedenémusúd

zdôraznil, že aj v prípade, že by si žalovaný prevzal žalobu, tak nebol povinný preukazovať svoj poctivý
zámer pri oddlžení na základe ničím nepodložených tvrdení a záverov žalobcu. Nepoctivý zámer dlžníka
v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia preukazuje žalobca. Dlžník má možnosť skutkové tvrdenia
žalobcu účinne poprieť, čo však nie je možné vykladať tak, že žalobca uvedie ničím nepodložené závery
tvrdiac nepoctivý zámer dlžníka, na základe čoho sa následne mal dlžník „vyviniť“ a preukázať svoj

poctivý zámer a opodstatnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu.

2.4. Jedinou skutočnosťou, na ktorú žalobca poukázal bolo, že žalovaný je zamestnanou osobou, a
zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných
veriteľov. V danom prípade nešlo o deklarovanie skutočností, z ktorých by bolo možné konštatovať

platobnú schopnosť žalovaného v čase podania návrhu. Išlo iba o všeobecné vyjadrenie pochybností
žalobcu, či žalovaný v čase podania návrhu bol alebo nebol platobne neschopný a jeho presvedčenie,
že pokiaľ bol zamestnaný, mohol splácať mesačne nejaké sumy žalobcovi, a teda išlo o prejav platobnej
schopnosti. Vyjadrenie presvedčenia však nemohlo nahradiť uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré
mal žalobca deklarovať, pokiaľ chcel odôvodniť aplikáciu zákonných dôvodov, ktorých sa domáhal. Iba

poukaz na všeobecné vymedzenie zákonných dôvodov nemohlo postačovať v sporovom konaní, ktorým
je konanie o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Za uvedenie konkrétnych skutočností,
ktoré by mohli byť následne predmetom dokazovania, rozhodne nebolo možné považovať všeobecnú
informáciu žalobcu, že žalovaný bol zamestnaný a mal nemalý príjem. Samotná skutočnosť, že žalovaný
je zamestnaný, nebráni tomu, aby bol žalovaný oddlžený, keďže relevantným bolo, či žalovaný bol alebo

nebol platobne schopný. Súd pripomenul, že definícia platobnej schopnosti pritom nie je závislá od toho,
či dlžník je, alebo nie je zamestnaný. Vo vzťahu k uvedenému tak samotné tvrdenie o tom, že žalovaný
bolzamestnaný,samoosebenepostačovalonaprijatiezáveru,žejeplatobneschopný.Poukázalnaust.
§3ods.2ZKR.Žalobcaakoveriteľnepredložiltvrdenia,zktorýchbyvyplývalo,žežalovanýbolzosvojho
majetku, resp. zo svojho príjmu schopný plniť tie záväzky, ktoré nemal splnené v čase podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu aspoň 180 dní po lehote splatnosti. Naopak zo skutočnosti, že na žalovaného
prebiehala exekúcia, ktorá nebola ukončená, znamená, že žalovaný nebol schopný uhradiť tie záväzky,
ktoré mu voči jeho veriteľom vznikli, a to ani v procese exekúcie. Ani jeho pravidelný príjem nepostačoval
na to, aby v konkrétnom čase (podanie návrhu na oddlženie) disponoval takým majetkom (zloženým z
ním vlastnených vecí a príjmu), aby bol schopný uhradiť svoje záväzky.

2.5. Súd doplnil, že žalobca neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo naplnenie
podmienokuvedenýchvcitovanýchustanoveniach.Žalobcaneuviedolkonkrétnunepravdivúinformáciu,
ktorú mal žalovaný uviesť v návrhu alebo v prílohe návrhu, resp. o ktorej vedel, že je dôležitá a neuviedol
ju. Žalobca v žalobe netvrdil, že by sa dozvedel o nejakej konkrétnej skutočnosti, ktorú dlžník v návrhu

neuviedol, resp. uviedol nepravdivú informáciu. Takisto tvrdenie žalobcu o naplnení dôvodu podľa §
166g ods. 2 písm. h) ZKR, bolo len všeobecné, bez konkrétneho uvedenia spôsobu poškodenia, či
zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Rovnako nebola preukázaná ani tvrdená existencia nepoctivého
zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť to, že žalovaný mal
príjemzozamestnania(nakoľkožalovanýuvedenétvrdeniežalobcunevyvrátil),avšaksúdsanestotožnil

s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného v tom, že nepoctivý zámer plynie z toho, že
žalovaný má pravidelný príjem, teda môže a mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy.
Nepoctivý zámer neplnením záväzku žalobcu po vyhlásení konkurzu a po oddlžení, nebolo možné
bez ďalšieho konštatovať, keďže zákon v § 166c ZKR, taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, naktoré sa oddlženie podľa § 166e ZKR nevzťahuje, t.j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Pohľadávka,
ktorou žalobca disponoval, nie je nedotknutou pohľadávkou, ale je pohľadávkou, ktorá sa uspokojuje
konkurzom. Súd uviedol, že od dlžníka nemožno očakávať, že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak

má viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže samotný dlžník ani nahrádzať funkciu správcu
konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistiť, ako môže aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a
akú čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať. Zároveň súd dodal, že od dlžníka nemožno
spravodlivo požadovať, aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na správcu konkurznej
podstaty a aby po svojom oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na

možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Súd
prvej inštancie mal za to, že z ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR nevyplýva, že by sa poctivosť zámeru
dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú z oddlžením nedotknutých
pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia, ako šanca na nový začiatok pre dlžníkov, by nemal
žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností“ podľa súdu, treba vykladať v súvislosti s poskytovaním súčinnosti správcovi a veriteľom,

snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného
dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil alebo neuhradil
niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti podstate inštitútu oddlženia.
Žalobcom uvádzaný dôvod teda podľa súdu nemohol byť dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko

nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka. Žalobca ďalej nepoctivý zámer žalovaného videl v tom, že
žalovaný nevyužil oddlženie splátkovým kalendárom, hoci mal a má stabilný príjem. V tejto súvislosti súd
poukázal na zákonnú úpravu oddlženia fyzických osôb účinnú od 01.03.2017, ktorá neukladá povinnosť
využiť oddlženie formou splátkového kalendára v prípade, ak dlžník má príjem. Výber formy oddlženia
je ponechaný na dlžníkovi. Žalovaný v tomto prípade, podľa súdu, využil zákonný inštitút zákonným

spôsobom, a nebolo možné takéto jeho konanie sankcionovať zrušením oddlženia.

2.6. Žalobca na preukázanie toho, že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný
navrhol, aby súd vykonal dopyt na Sociálnu poisťovňu ohľadom výšky príjmu žalovaného za polroka
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a za polroka po rozhodnutí o oddlžení. Súd tento dôkaz

nevykonal, nakoľko Sociálna poisťovňa nemá žiadne možnosti preukazovať platobnú schopnosť alebo
neschopnosť žalovaného. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, by bolo možné zistiť iba príjem žalovaného
a nie aj hodnotu záväzkov dlžníka, ktoré v tom čase mal. Súd nevykonal ani dopyt na inštitúcie evidujúce
hnuteľný a nehnuteľný majetok (Úrad geodézie, kartografie a katastra, Dopravný inšpektorát, Centrálny
register účtov, bankové inštitúcie), a to za obdobie niekoľko rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu a niekoľko rokov po oddlžení žalovaného, nakoľko v konaní o zrušenie oddlženia nie je úlohou
súdu preskúmavať a dodatočne preverovať skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Súd by mohol takéto dokazovanie vykonať na návrh žalobcu
za účelom preukázania konkrétnych tvrdení, t.j. konkrétnych rozhodujúcich skutočností uvedených v
návrhu. Takéto konkrétne tvrdenia však v návrhu žalobcu absentovali. Súdu sa javilo, že úmyslom

žalobcu bolo produkovanie ďalších tvrdení o nepoctivom zámere žalovaného v závislosti od výsledku
týchto šetrení. Súd zdôraznil, že skúmanie majetkových pomerov dlžníka, vo všeobecnosti, je možné len
vsamotnomkonkurznomkonanívedenomnamajetokdlžníka,atoajnapodnetveriteľa,akveriteľuhradí
zálohu na trovy šetrení v zmysle § 166i ods. 1 a ods. 2 ZKR. Žalobca ako veriteľ bol oprávnený domáhať
sa šetrenia majetkových pomerov dlžníka, avšak v rámci konania o oddlženie, pokiaľ by v zmysle § 166i

ods. 2 ZKR, vyzval správcu konkurznej podstaty na vykonanie ďalších šetrení vrátane šetrení pomerov
dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru. Pokiaľ veriteľ tento postup nevyužil,
vedome sa vystavil riziku, že v prípadnom konaní o zrušenie oddlženia nebude môcť produkovať ani
skutkové tvrdenia, ani dôkazy. Žalobca ďalej navrhol, aby súd pripojil celý konkurzný spis za účelom
oboznámenia sa so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami. Súd uvedený dôkaz nevykonal,

nakoľko sporová strana nemôže preniesť svoju povinnosť predkladať dôkazy na súd za predpokladu,
že je sama schopná navrhovaný dôkaz zabezpečiť. Súd dospel k záveru, že všetky informácie, ktoré
sú v konkurznom spise uvedené, mohol žalobca zabezpečiť a predložiť spolu so žalobou v konaní o
zrušenie oddlženia žalovaného. Vo vzťahu k uvedenému preto nebol dôvod, aby súd suploval procesnú
aktivitu žalobcu a pripojením konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia žalobcu tým,

že by sa sám rozhodol, čo z konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má, alebo nemá byť
predmetom dokazovania v konaní o oddlženie. Súd bol toho právneho názoru, že nemal preukazovať
tvrdenia žalobcu, keď ten ani len netvrdil príjem žalovaného, jeho výdavky, počet veriteľov a výšku
záväzkov. K pasivite žalovaného, na ktorú poukázal žalobca, súd poukázal na rozsudok Krajskéhosúdu v Bratislave č.k. 4CoKR/19/2022-64 z 26.01.2023, v ktorom Krajský súd v Bratislave skonštatoval,
že samotná pasivita žalovaného v konaní, nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2
CSP), povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo

zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia.

2.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že síce procesne úspešnému žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, avšak z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že

žalovaný bol v konaní nečinný a žiadne trovy konania mu nevznikli, preto súd žalovanému nepriznal voči
procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
Nestotožnil sa s názorom súdu, že jeho žaloba nie je dôvodná.

3.1. Zopakoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, bol pasívny, a túto skutočnosť bolo možné vyhodnotiť
ako jeden z prejavov nepoctivého zámeru. Žalobca v tomto smere poukázal na závery právoplatných
rozhodnutí súdov- rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Odi/7/2019, Mestského súdu
Bratislava III sp. zn. B1-31Odi/9/2022, Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Odi/14/2022, Okresného

súdu Prešov sp. zn. 7Odi/4/2023, Mestského súdu Košice sp. zn. 91Odi/9/2023. Namietal, že súd
s poukazom na vyššie uvedené, porušil právo na spravodlivý proces a právo na právnu istotu, keď
poskytol právnu ochranu žalovanému, zo strany ktorého nedošlo k účinnému popretiu žalobného
nároku. Súd mal vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné, a na základe tejto skutočnosti
rozhodnúť o vyhovení žalobe. Dodal, že súd nepostupoval správne a v súlade s právnou úpravou,

keď opomenul ust. § 151 ods. 1 CSP, a týmto nesprávnym postupom zasiahol do procesných práv
žalobcu a rozhodol nesprávne a nezákonne. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa
nestotožnil s dôvodmi žalobcu deklarovanými v podanej žalobe, pričom predmetný záver dostatočným
spôsobom neodôvodnil. Ďalej súd uviedol a svoje odôvodnenie zameral na neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalobcu. Žalobca podotkol, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol v podanej

žalobe a ktoré boli nevyhnutné a podstatné pre rozhodnutie vo veci samej a najmä pre posúdenie
platobnej neschopnosti žalovaného a ktoré dôkazy nebolo možné z objektívnych dôvodov zo strany
žalobcu predložiť. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu, ohľadom zamietnutia jeho návrhov na doplnenie
dokazovania, a to najmä nevykonaním dopytu na sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie
o vymeriavacom základe žalovaného ako informácie nevyhnutnej na objasnenie majetkovej situácie

žalovaného a jeho platobnej schopnosti/neschopnosti. Nesúhlasil tiež s nesprávnym vyhodnotením
súdu ohľadom zamietnutia návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu
z dôvodu, že sociálna poisťovňa nemala žiadne možnosti preukazovať platobnú schopnosť alebo
neschopnosť žalovaného, nakoľko z potvrdenia od sociálnej poisťovne, by sa neposkytla informácia o
záväzkoch žalovaného. Žalobca jasne uviedol, že vyššie uvedený dopyt na sociálnu poisťovňu žiadal

z dôvodu preukázania majetkovej situácie žalovaného a preukázanie jeho príjmu ako jeden podstatný
atribút na preukázanie platobnej schopnosti/ neschopnosti žalovaného a nie z dôvodu preukázanie
záväzkov žalovaného. Na účely preukázania záväzkov žalovaného, ktorú informáciu nemá žalobca
objektívnekdispozícií,navrholpripojeniekonkurznéhospisu.Súdpretopodľanehonesprávneprocesne
postupoval a zamietnutím návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania zasiahol výrazným spôsobom do

procesných práv žalobcu.

3.2. Poukázal na body odôvodnenia 46. napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že na posúdenie
platobnej schopnosti/neschopnosti podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR, bolo potrebné vziať do úvahy všetky
záväzky žalovaného, ako dlžníka. Podotkol, že za účelom preukázania záväzkov dlžníka a jeho

majetkovej situácie navrhol doplniť dokazovanie nielen pripojením konkurzného spisu, ale najmä
výsluch žalovaného. V druhom rade, uvedené ustanovenie nestanovuje na konštatovanie platobnej
neschopnosti uviesť a preukázať, koľko záväzkov mal dlžník, nakoľko uvedené ustanovenie len
stanovuje formálne podmienky na konštatovanie platobnej neschopnosti, pri ktorých nebol uvedený
počet a výška všetkých záväzkov dlžníka. Tvrdil, že súd si nesprávne vyložil uvedené ustanovenie a

legálnu definíciu platobnej neschopnosti. Mal za to, že na platobnú neschopnosť nebolo totiž možné
nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej
neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto znakov, si môže dlžník sám svojím
možným účelovým konaním spôsobiť tým, že prestane splácať svoje záväzky, aby naplnil zákonompožadovanúlehotuomeškaniapodobesplatnosti,akoivedenieexekučnéhokonania.Napodporusvojej
argumentácia poukázal na viaceré rozhodnutia súdov prvej inštancie a odvolacieho súdu. Mal za to,
že žalovanému nemožno poskytnúť právnu ochranu, nakoľko tento sa vyhol splateniu svojho dlhu voči

žalobcovi ako i iným jeho veriteľom a to napriek tomu, že svoje dlhy mohol splatiť. Žalovaný nenamietol
žiadnu skutočnosť, žiadne tvrdenie žalobcu a na druhej strane nepreukázal svoj poctivý zámer. Súd
nesprávnym procesným postupom zasiahol do práv žalobcu, ale na základe uvedenej skutočnosti
nesprávne a nezákonne rozhodol. Podotkol, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočným spôsobom
odôvodnené a k uvedenej okolnosti uviedol, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia

porušil súd práva žalovaného vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Záverom
požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 32Odi/1/2024 zo dňa
26.08.2024 podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a vec podľa ust. § 391 ods.
1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby podľa
ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. a § 196a ZKR, prejednal vec podľa § 380
ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom

termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.05.2025. Po oboznámení sa s
obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého Rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
na podklade odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na odôvodnenie

odkazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z riadne vykonaného dokazovania a správne ustálil, že žaloba
nie je dôvodná.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
a na zdôraznenie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza:

10. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právny účinok oddlženia je v ustanovení § 166e ods.
2 ZKR upravený tak, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo

splátkovým kalendárom, t.j. pohľadávky vymedzené v § 166a ZKR, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli
prihlásené, stávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, pričom
podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, v akom nebudú uspokojené v konkurze
alebo splátkovým kalendárom. Okrem toho, ZKR v ust. § 166b komplexne upravuje pohľadávky, ktoré

sú vylúčené z uspokojenia a v ustanovení § 166c upravuje nedotknuté pohľadávky. Právnym následkom
oddlženiajetedanevymáhateľnosťpohľadávokvrozsahu,vakomsúdzbavildlžníkadlhov,čoznamená,
že dlhy, resp. záväzky dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľnými v takom rozsahu, v akom sa
neuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového kalendára.

11. Podľa § 166f ZKR: (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí naspoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení
oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou,
aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu

nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti
dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva
voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené,
obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať
rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení

podľa § 13a Obchodného zákonníka. (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší
takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do
šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

12. Podľa § 166g ZKR: (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu
neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť;
na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol
veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, 7/2005 Z.z.

Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 93 c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt
správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol
správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka
pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol

oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel
alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo
splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal
snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a

včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné
pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa
alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru
právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu
sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce
poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti
s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch
právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti

ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku
alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho
v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd
skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v
konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. (6) V poučení uznesenia

o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia
zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

13. Podľa § 3 ods. 2 ZKR: Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku

pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzivýškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera
krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní

po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku Strana 2 Zbierka zákonov
Slovenskej republiky 7/2005 Z.z. nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil
povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

14. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

15. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

16. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného
uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené, boli v konkurze uspokojené

iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1
zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý
zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho
zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy (Nález ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 570/2016).

19. Zmyslom a účelom návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je dosiahnutie účinkov podľa
§ 166f ods. 4 ZKR, t.j. aby sa oddlženie stalo voči veriteľom neúčinným a aby došlo v plnom rozsahu,
v ktorom nebolo uspokojené k vymáhateľnosti a splatnosti pohľadávok. Účinok zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer nie je samoúčelný, ale spočíva v tom, že pohľadávky, v ktorých bol dlžník zbavený
rozhodnutím o oddlžení v zmysle § 166e s použitím § 166a ZKR, a ktoré nie sú veriteľmi vymáhateľné

voči dlžníkovi, sa zrušením oddlženia pre nepoctivý zámer obnovujú. Zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer znamená obnovenie pohľadávok a možnosť uspokojenia veriteľov, ktorí túto možnosť po oddlžení
dlžníka stratili (Rozsudok KS BB sp. zn. 41CoKR/8/2022).

20. Podľa Uznesenia NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023: Predpokladom možnosti fyzických

osôb uchádzať sa o oddlženie je ich platobná neschopnosť. Táto sa predpokladá a je vyvrátiteľnou
domnienkou, pričom môže byť vyvrátená buď na začiatku konania samotným súdom alebo v rámci
skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa. Poctivý zámer dlžníka
na oddlžení sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Vymedzenia poctivého zámeru sú
postavené na demonštratívnych príkladoch podľa toho, či dlžník poctivý zámer má, alebo poctivý

zámer nemá. Ustanovenia o poctivom zámere dlžníka majú viesť súd k tomu, aby poctivý zámer
neposudzoval mechanicky, ale aby bol vedený pomocnými kritériami jeho prísnejšieho a miernejšieho
posudzovania, od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životnú situáciu.
Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené
v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok života, t.j. aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok.

42. Predpokladom úspešnosti žaloby o zrušenie oddlženia je, že veriteľ v zmysle § 166f ods. 1 ZKR
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Dôkazné bremeno spočíva na veriteľovi, ktorý
v spore o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tento musí preukázať, pričom kritériá pre
určenie nepoctivého zámeru sa týkajú najmä ekonomického správania dlžníka pred podaním návrhu
na oddlženie a po jeho podaní. Skutočnosť, že v spore o zrušenie oddlženia má dôkazné bremeno

veriteľ, vyplýva aj z obsahu zákonného ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, v ktorom zákonodarca výslovne
uviedol: „Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na
zrušenie oddlženia.... ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer“. 43. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii definuje v § 166g ods. 1 poctivý zámer s ohľadom na správanie sa dlžníka po tom,ako podal na súd návrh na oddlženie konkurzom. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obmedzuje
povolenie oddlženia podmienkou zistenia poctivosti zámeru. Táto podmienka je vyjadrením snahy
eliminovať možnosti dlžníka o zneužitie tohto inštitútu, čo však súd zisťuje len na základe návrhového

konania dotknutého veriteľa potom, ako k oddlženiu dlžníka došlo. Záver konkurzného súdu o tom, že
návrhom na povolenie oddlženia nesledoval dlžník poctivý zámer, je tak výsledkom hodnotenia konania
a správania sa dlžníka súdom, kedy práve táto podmienka poskytuje konkurznému súdu pomerne široký
priestor na zohľadnenie najrôznejších okolností, ktoré musia byť v súvislosti s vyhodnotením poctivosti,
či nepoctivosti zámeru dlžníka, nielen pred podaním návrhu na jeho oddlženie ním samotným, ale aj

pri jeho podaní a aj následne v každej jednej prejednávanej veci posudzované súdom s individuálnym
prístupom. Poctivý zámer súdy skúmajú v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz
a oddlženie, posudzujúc ekonomické, osobné pomery dlžníka. Súdy zvažujú celkové správanie sa
dlžníka, pričom sa skúma naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty nepoctivého zámeru v zmysle §
166g ods. 2 ZKR. 44. Kritériá pre určenie nepoctivého zámeru sú príkladným spôsobom uvedené v
ustanovení § 166g ods. 2 ZKR a sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred

podaním návrhu na oddlženie a po jeho podaní. Konanie žalovaného je teda nevyhnutné posudzovať
komplexne, nič to však nemení na skutočnosti, že súd rozhoduje o návrhu na zrušenie oddlženia len na
základe žalobcom uvedených tvrdení a unesenie dôkazného bremena žalobcom posúdi len v rozsahu,
či vykonané dôkazy preukazujú žalobcom uvedené tvrdenia. 49. Dovolací súd má za to, že z definície
platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky, ktoré sú predpokladom

vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými sú existencia aspoň jedného peňažného
záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento záväzok plniť. Objektívnou
neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá dostatok objektívnych
prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Výklad pojmu „nie je schopný plniť“ možno chápať
tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť

pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to dlžník chcel. Platobná neschopnosť musí
byťvšeobecná,tedamusíbyťzrejmé,žeplneniezáväzkujepredlžníkanemožné.Rovnakotiežsamotná
existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu žalovaného ešte neznamená, že tento spĺňa podmienku
platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu, iných záväzkov a existencie finančného
majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej životnej situácie, teda nielen jednotlivej

pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím len matematického výpočtu, bez
zohľadneniaostatnýchsociálnychaekonomickýchsúvislostítak,akotozozákonajednoznačnevyplýva.
53. Dovolací súd uzatvára, že preukázanie nepoctivého zámeru, v danom prípade z dôvodov tvrdenia
zo strany žalobcu o existencii platobnej schopnosti, je na strane žalobcu. Dôkazné bremeno preukázať
nepoctivý zámer bolo na žalobcovi, a pokiaľ žalobca ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal výlučne

existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu oddlženia, bol povinný preukázať svoje
tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalobca bol platobne schopný v čase podania návrhu na
oddlženie. Samotné tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky v rámci exekúcie ešte nepreukazuje
existenciu platobnej schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento stav
preukazuje len tú skutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol

spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu. 54. Pri hodnotení poctivosti zámeru dlžníka je preto
potrebné zohľadniť všetky okolnosti spočívajúce v majetkových aj osobných pomeroch dlžníka, a v tomto
konkrétnom prípade s prihliadnutím na samotnú výšku pohľadávky vo vzťahu k ostatným nákladom
dlžníka najmä na zabezpečenie výživného pre maloleté dieťa ako aj nákladov potrebných na prežitie.
Súdy nižšej inštancie postupovali správne, keď v súlade s uvedeným zákonným ustanovením považovali

argumentáciu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného za nedôvodnú. Podľa dovolacieho súdu o
nepoctivom zámere žalovaného nesvedčí ani samotná skutočnosť, že návrh na vyhlásenie konkurzu
podal v krátkej dobe potom, ako mu začali byť vykonávané zrážky zo mzdy.

21. Žalobca v žalobe tvrdil naplnenie skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2, písm.

c), f), h) ZKR ako aj rozpor s § 166g ods. 1 ZKR. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že bol toho názoru, že dlžník
sa úmyselne uviedol do platobnej neschopnosti v zmysle § 166g ods. 2 písm. e) ZKR. V zmysle citovanej
judikatúry súd „rozhoduje o návrhu na zrušenie oddlženia len na základe žalobcom uvedených tvrdení a
uneseniedôkaznéhobremenažalobcomposúdilenvrozsahu,čivykonanédôkazypreukazujúžalobcom
uvedené tvrdenia“. Vymedzenie nepoctivého zámeru v zmysle § 166g ods. 2 ZKR je demonštratívne,

čiže je možné, aby žalobca označil aj skutkové tvrdenia, ktoré pod skutkovú podstatu definovanú v ZKR
nespadajú. Pri skutkových podstatách, ktoré zákonodarca vymenoval v § 166g ods. 2 ZKR, je podľa
názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť, či sú preukázané a zároveň nemožno prekračovať rozsah
skutkových podstát označených a preukazovaných žalobcom.22. Úlohou súdu prvej inštancie teda bolo sa zrozumiteľne vysporiadať s označenými a preukazovanými
skutkovýmipodstatamivzmysle§166gods.2ZKR.Okremtoho,súdprvejinštancieposudzujeunesenie

dôkazného bremena, pokiaľ ide o preukazovanie poctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR, ako
aj posúdenie prípadných skutkových tvrdení žalobcu o nepoctivom zámere dlžníka, ktoré nespadajú
pod konkrétnu skutkovú podstatu podľa § 166g ods. 2 ZKR (v takom prípade totiž postačuje uvedenie
rozhodujúcich skutočností a ich preukázanie).

23. Skutočnosť, že dlžník mal v čase vyhlásenia konkurzu dosahovať príjem zo zamestnania, podľa
názoru odvolacieho súdu automaticky neznamená, že nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie
(oddlžovacieho) konkurzu platobne neschopný. V tejto súvislosti odvolací súd okrem vyššie citovanej
judikatúry poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/37/2022 zo dňa 14.06.2023,
uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vo veciach obchodnoprávnych
1/2024, pod číslom 13 (R13/2024), v ktorom sa uvádza, že: „K samotnému zodpovedaniu dovolateľkou

vymedzenej právnej otázky, najvyšší súd uvádza, že odvolací súd vychádzal zo záveru, že nepoctivý
zámer dlžníka v kontexte platobnej neschopnosti nie je možné posudzovať len na základe toho, či je
schopný čo i len malú časť zo svojho príjmu uhrádzať na dlžný úver. Podľa odvolacieho súdu aj pokiaľ
by takéto zrážky zo mzdy žalovaného trvali niekoľko rokov, nedávali by záruku toho, že celá pohľadávka
žalobkyne bude uspokojená vrátane narastajúcich úrokov z omeškania. Odvolací súd teda uzavrel,

že samotná skutočnosť, že od žalovaného bola v exekúcii vymožená časť pohľadávky žalobkyne,
neznamená, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný.“

24. Platobnú neschopnosť je potrebné posudzovať podľa § 3 ZKR, pričom dosahovanie príjmu dlžníkom,
ZKR pre účely oddlženia nezakazuje. Odvolací súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru (sp. zn.

5Obdo/18/2022), podľa ktorej samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu neznamená, že
dlžník spĺňa podmienku platobnej schopnosti. Skutočnosť, že dlžník dosahoval príjem zo zamestnania,
podľa názoru odvolacieho súdu, automaticky nie je dôvodom ani pre domáhanie sa oddlženia
splátkovým kalendárom (namiesto konkurzu). Pre určenie splátkového kalendára totiž ZKR určuje ďalšie
zákonné podmienky, ktoré je potrebné pre oddlženie splniť. Zároveň je potrebné vychádzať z ust. § 166

ods. 1 ZKR, podľa ktorého: „Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhaťsaoddlženiakonkurzomalebosplátkovýmkalendárompodľatejtočastizákonaatobezohľadu
na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.“

25. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa dlžník spoliehal

na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, resp. že by nemal úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci
svojich možností a schopností. Ekonomické správanie dlžníka nemožno hodnotiť vo vyššie uvedených
intenciách.

26. Všeobecne platí, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní

úlohou a zodpovednosťou strán sporu. Úspech žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka
závisí od unesenia dôkazného bremena na strane veriteľa o absencii poctivého zámeru dlžníka pri
jeho oddlžení. Nepocitový zámer podľa § 166f ods. 1 ZKR preukazuje veriteľ, pričom povinnosťou
veriteľa je uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a tieto podoprieť dôkazy. V predmetom spore však žalobca
neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali na naplnenie dôvodu podľa §

166g ods. 1 ZKR, z ktorého by sa žalovaný nevyvinil, t.j. pasivita žalovaného nemohla žalobcovi privodiť
automatický úspech v spore. Súd prvej inštancie nemôže vyhovieť akejkoľvek žalobe. Pokiaľ ide o
dôvody podľa § 166g ods. 2 ZKR, tieto žalobca nepreukázal. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vyhodnotiť
skutkové tvrdenia žalobcu aj v prípade, ak ich žalovaný výslovne nepoprel (rozsudok mu bol doručovaný
vyvesením oznamu o uložení zásielky na úradnej tabuli a webovej stránke obce Zbehy, žaloba oznamom

o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu) a v spore sa nevyjadril.

27. Zrušenie oddlženia je zásadnou právnou otázkou s rozsiahlymi právnymi následkami na viacero
veriteľov, nielen na dlžníka, aj preto nie je možné pri rozhodovaní o žalobe postupovať prísne formálne,
ale meritórne rozhodnutie súdu si vyžaduje preskúmanie dôvodnosti skutkových tvrdení žalobcu aj keď

ich výslovne žalovaný nepoprel. V opačnom prípade by nebol naplnený účel ZKR pri oddlžení fyzických
osôb konkurzom.28. Pokiaľ ide o rozsah vykonaného dokazovania, nebolo dôvodné pripojiť konkurzný spis ani žiadať
o súčinnosť Sociálnu poisťovňu, a.s., príp. ďalšie inštitúcie, ani vykonať výsluch žalovaného. Uvedený
záver súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil a s odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Ďalšie

dokazovanie by bolo v rozpore s čl. 17 CSP, a teda nadbytočné a nehospodárne, nakoľko skutkový
stav je spoľahlivo zistený, pričom súd prvej inštancie rešpektoval zásady dokazovania a dôkazné
bremeno strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno po oddlžení na základe nepodložených
skutkových tvrdení „naslepo“ skúšať získanie dôkazov, ktoré by mohli byť privodiť zrušenie oddlženia.
Jednalo by sa o zneužitie práva. Veritelia majú možnosť byť aktívni počas konkurzného konania a

zisťovať prostredníctvom správcu okolnosti rozhodujúce pre naplnenie účelu konkurzného konania
vrátane výsluchu dlžníka. Snaha zistiť, či bola naplnená akákoľvek zo skutkových podstát pre zrušenie
oddlženia „vyšetrovaním“ po skončení konkurzu je účelovým konaním, ktoré má deštrukčný charakter,
nejedná sa uplatňovanie práv, ktorým by bolo potrebné poskytnúť potrebnú ochranu.

29. V zmysle § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

30. Napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky
podstatné otázky, preto nie je možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu spojeného s porušením

práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva
stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť
poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o

tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny
procesnepatrísúčasneaniprávosporovejstrany,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnyminázormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že predmetný

odvolací dôvod nie je v danom prípade opodstatnený. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil
pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli
zakladať dôvod zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú
arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, z ktorých vyvodil svoje právne závery.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pretože neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané

odvolateľom a to aj vo výroku o trovách konania, nakoľko je v súlade so zásadou úspechu v konaní so
zohľadnením čl. 17 CSP.

32. Podľa právnej vety judikátu R 72/2018 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo14/2018z28.02.2018),sktoroujevsúladeajdlhodoboustálenásúdnapraxkrajskýchaokresných

súdov, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že
sa jej náhrada trov konania nepriznáva. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli, napriek úspechu v odvolacom konaní.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom
rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 . V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Exekúciu možno vykonať
na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne
nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj

Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).