Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122212218
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122212218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar. X. X. XXXX
prihláseného k trvalému pobytu v C. – D. E. proti žalovanému 1/ F. G. H. A. nar. X. X. XXXX bývajúcemu
v C. I. J. K. L. X, žalovanej 2/ F. B. A. nar. X. X. XXXX bývajúcej v C. I. J. K. L. X o neúčinnosť
darovacích zmlúv o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 15C/49/2022 - 160 zo
dňa 30.1.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/49/2022 - 172 zo dňa 9.4.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III. v spojení s opravným uznesením.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku II. rozsudku v spojení s opravným uznesením.

III. N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejlensúdprvejinštancie)rozsudkomč.k.15C/49/2022-160zodňa30.1.2024
v spojení s opravným uznesením č.k. 15C/49/2022 - 172 zo dňa 9.4.2024 výrokom I. zamietol žalobu
o tom, že darovacia zmluva zo dňa 29. 4. 2019, ktorou žalovaný 1/ previedol práva k bytu na M. XX/
XXXX, C. na svoju manželku JUDr. B. A. (žalovanú 2/) je voči žalobcovi právne neplatná, a že darovacia

zmluva zo dňa 29. 11. 2019, ktorou žalovaná 2/ F. B. A. previedla práva k bytu na M. K. L. XX/XXXX M. C.
I.A.C.,B.N.XX,C.jevočižalobcoviprávneneplatná.VýrokomII.návrhžalobcunaprerušeniezamietol.
Výrokom III. priznal žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Opravným uznesením opravil poučenie rozsudku č. k.: 15C/49/2022-160 zo dňa 30.1.2024 tak, že:
„ Proti I. a III. výroku rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Košice písomne.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Proti II. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné.“

2. Vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) a písm. d), § 162 ods. 3, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, §
262 ods. 2 CSP a rozhodnutie odôvodnil tým, že A. C., ktorú žalobca označil v žalobe ako intervenient
podľa ust. § 81 CSP, vo svojom písomnom podaní k žalobe zo dňa 2. 5. 2023 uviedla, že so žalobounesúhlasí. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na vstup intervenienta do konania neprihliadal, lebo spor
sa navrhnutého intervenienta netýka, právny záujem na výsledku konania absentuje, lebo darovacia
zmluva zo dňa 29. 11. 20219 neexistuje, keďže A. C. od darovacej zmluvy odstúpila. Ďalej konštatoval,

že žalobca v písomnom podaní zo dňa 29. 5. 2023 žiadal, aby konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 24C/1/2023, lebo právoplatné
rozhodnutie tohto konania bude mať význam pre rozhodovanie v predmetnej veci. Podľa jeho názoru,
žaloba o obnovu konania sa nemôže dotknúť tohto súdneho konania a ani s ním vecne nesúvisí,
preto nebol dôvod na prerušenie konania. Uviedol, že konanie o obnovu konania sa môže dotknúť len

účastníka pôvodného konania, ktorým nikdy nebola žalovaná 2/, ktorá nadobudla byt po právoplatnosti
rozhodnutia Okresného súdu Košice I zo dňa 27. 3. 2018 sp. zn. 12C/215/2010. Z uvedených dôvodov
návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP zamietol. Poukázal na to, že nariadil
pojednávanie na deň 30.1.2024, na ktoré sa žalobca ani jeho splnomocnená zástupkyňa O. B., ani
žalovaní 1/ a 2/ nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu
ospravedlnila svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov, zároveň predložila doklad o dočasnej pracovnej

neschopnosti a žiadala pojednávanie odročiť. Ošetrujúca lekárka žalobcu oznámila dňa 15.11.2023,
že zdravotný stav žalobcu nebráni žalobcovi zúčastňovať sa na pojednávaniach. Mal za to, že neboli
splnené podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 184 CSP, preto vo veci konal a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu. Z listinných dôkazov mal preukázané, že Okresný súd Košice I v spore
žalobkyne v 1. rade O. B. a žalobcu v 2. rade A. B. právoplatným rozsudkom zo dňa 20. 9. 2016 č. k.

12C/215/2010-600 žalobu o určenie, že zmluva o prevode členských a nájomných práv a povinností a
dohoda o majetkovom vysporiadaní bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na M.
K. XX M. C. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 2752/100000-in z 5. 2. 2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným 1/,
zmluva o prevode členstva k bytovému družstvu a o prevode práv a povinností spojených s členstvom

v bytovom družstve k bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX I. M. K. XX M.
C. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
2752/100000-in z 5. 2. 2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným 1/, sú absolútne
neplatné, zmluva z 5. 8. 2010 o prevode bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX I.
M. K. XX M. C. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

o veľkosti 2752/100000-in do osobného vlastníctva žalovaného 1/, ku ktorej Správa katastra Košice
povolila vklad jeho vlastníckych práv pod V-6453/2010, je absolútne neplatná, žalobcovia v 1. a 2. rade
sú výlučnými a jedinými nájomníkmi bytu č. 6 na 3. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na M.
K. XX M. C. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti spoluvlastníckych podielov 2752/100000-in, žalobcovia v 1. a 2. rade sú členmi Územného

bytového družstva, Bukureštská 12, 040 13 Košice v celom rozsahu zamietol. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 3. 2018. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie I. E., okres C.
G., P. C. - D. E. vyplýva, že vlastníkom bytu č. X, M. XX je žalovaná 2/. Konštatoval, že predmetom
konania je určenie neplatnosti právnych úkonov, t. j. darovacej zmluvy zo dňa 29. 4. 2019 a darovacej
zmluvy zo dňa 29. 11. 2019. Vo vzťahu k právnym úkonom sa predovšetkým muselo skúmať, či žalobný

návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu je prípustný podľa ustanovenia § 137 CSP. Uviedol,
že podľa ustálenej súdnej praxe, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti
Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Jej
prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto
predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2022 sp.

zn. 1Obdo51/2021). Zdôraznil, že z právneho predpisu musí vyplývať možnosť - zmocnenie domáhať
sa podania žaloby na určenie právnej skutočnosti (akou je neplatnosť právneho úkonu označeného
v žalobe ako „neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2019 a neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa
29.11.2019), nakoľko takýto právny úkon je len úpravou o dôsledkoch súdneho rozhodnutia. Darovacia
zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca prenecháva

alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na
to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Ust. § 628 OZ, ktoré je hmotnoprávnou
úpravouoprávachapovinnostiachdarcuaobdarovaného,neobsahujezákonnézmocnenienaprocesnú
možnosť podania žaloby o neplatnosť takéhoto úkonu. Teda zo samotnej úpravy o tom, kedy je právny
úkon neplatný ešte bez ďalšieho nevyplýva, že je procesne prípustné (správne) žalovať o neplatnosť

právneho úkonu. Nemá sa teda určovať neplatnosť právneho úkonu ako podmienky existencie, resp.
neexistencie práva, ale dôsledok tohto právneho úkonu, a teda, či tu právo je alebo nie je. Opačný
príklad by popieral samotný zmysel ustanovenia § 137 písm. d) CSP a odporuje i Komentáru k Civilnému
sporovému poriadku a aplikačnej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/48/2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019). Na základe uvedených
záverov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, žaloba o určenie neplatnosti darovacích zmlúv
ako neprípustnú podľa § 137 písm. d) CSP zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktoré doplnil podaním doručeným súdu dňa 18.6.2024 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

a), b), d), e) a h) CSP, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu
ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že rozsudkom sp. zn. 12C/215/2010 zo dňa 20.9.2016 vo
veci určenia neplatnosti zmlúv na jeho byt č. X I. X. H. I. M. K. L. XX v Košiciach mu bolo upreté právo na
súdnu ochranu z dôvodu údajnej dôkaznej núdze. Žalobou zo dňa 18.1.2023 vedenej na Mestskom súde
vKošiciachpodsp.zn.24C/1/2023požiadaloobnovukonaniapodľa§397CSPvlegitímnomočakávaní,
že podľa opravného prostriedku spor vo veci práv k jeho bytu, o ktorý prišiel za pochybných okolností

konaním dobre organizovanej skupiny, bude priaznivejšie rozhodnutý po náležitom posúdení nových
skutočností vo veci obnovy. Žalobou zo dňa 28.11.2022 vedenou pod sp. zn. 15C/49/2022 požiadal súd
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2019, ktorou bol jeho byt manipulačnými úkonmi
niekoľkokrát prevedený na iné osoby. Najskôr ho žalovaný 1/ daroval na svoju manželku žalovanú 2/,
následnehotátodňa29.11.2019pochybnoudarovacouzmluvoupreviedlanaA.C.(intervent),ktorábola

podľa všetkého len bielym koňom. V januári 2023 A. C. ďalšou pochybnou darovacou zmluvou previedla
byt naspäť na žalovanú 2/. Pre zabezpečenie právnej istoty dňa 29.5.2023 navrhol prerušiť konanie vo
veci podľa § 162 ods. 1 písm. a), § 164 CSP až do právoplatného rozhodnutia veci o obnove konania
vedenej pod sp. zn. 24C/1/2023. Právoplatné rozhodnutie vo veci obnovy konania malo preukázať
opodstatnenosť jeho žaloby na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 29.4.2019 zo žalovaného

1/ na žalovanú 2/, ako aj neplatnosť darovacej zmluvy zo žalovanej 2/ na A. C. zo dňa 29.11.2019.
Podľa jeho názoru právoplatné rozhodnutie veci sp. zn. 15C/49/2022 k veci o obnovu konania vedenej
pod sp. zn. 24C/1/2023 má obligatórny význam pre rozhodnutie veci žaloby o určenie neplatnosti
uvedených darovacích zmlúv na jeho byt č. X I. M. K. L. XX M. C.. Má za to, že prerušenie konania
v danom prípade bolo v zmysle zachovania právnej istoty opodstatnené a objektívne. Preto nesúhlasí

s rozhodnutím súdu prvej inštancie o jeho návrhu na prerušenie konania, pričom táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej. Namietal aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie predčasne rozhodol jeho
žalobu o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, keď vôbec nebral na zreteľ skutočnosti uvedené v návrhu
na prerušenie konania a tieto neposúdil, čím porušil zásadu právnej istoty. Zastáva názor, že v zmysle
čl. 2 CSP, rozhodujúcim hľadiskom pre súd je v právnom štáte dodržanie zásad spravodlivého procesu

a v konečnom dôsledku dosiahnutie spravodlivosti a nie predpojatý formalizmus. Súd prvej inštancie
porušil aj jeho základné ústavné právo garantované v Čl. 46 ods. 1 a v Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj
v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď nesprávne rozhodol o žalobe
v jeho neprítomnosti ako účastníka konania v zastúpení manželkou O. B.. Poukázal na to, že v súvislosti
s pretrvávajúcim konaním dobre organizovanej skupiny, v dôsledku ktorého prišiel o byt, má vážne

psychologické a psychiatrické problémy, preto sa dal zastúpiť svojou manželkou, aby ho zastupovala
v tomto konaní pred súdom. Manželka sa pojednávania dňa 29.1.2024 z dôvodu práceneschopnosti
nemohla zúčastniť. Je toho názoru, že je irelevantné skúmanie jeho zdravotného stavu súdom, keďže
povinnosťou súdu bolo brať zreteľ na tú skutočnosť, že jeho zástupkyňa sa pojednávania nemohla
zúčastniť. Preto mal súd prvej inštancie konanie odročiť. Má za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore

so zásadou právnej istoty, ktorá je základným princípom právneho štátu, čo nepochybne zakladá dôvod
na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vytýka súdu, že náležite nepreskúmal ním tvrdené skutočnosti,
bez náležitého a žiadneho relevantného posúdenia rozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, čím
došlokodmietnutiuspravodlivostiavkonečnomdôsledkuajknesprávnemurozhodnutiu.Zastávanázor,
že súd prvej inštancie bez dostatočného a výstižného odôvodnenia vydal nesprávny rozsudok, ktorým

jeho nároky zamietol, čo je v extrémnom nesúlade s procesnými a ústavnoprávnymi ustanoveniami a čo
malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a odmietnutie spravodlivosti. Tým mu súd prvej
inštancie odňal základné a ústavné práva na súdnu a právnu ochranu, na spravodlivosť, na konanie
v prítomnosti účastníka konania, na vyjadrenie sa k dôkazom, ako aj právo na kvalitu procesných
postupov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.5. Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

6. Podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

7. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale
tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú

záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom
za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu
záujmom spoločnosti.

8. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.

10. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

11. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

12. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa

§ 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností,
okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie
vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

14. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,
alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v

odvolacom konaní pokračovať.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e) a h) CSP, čl. 46 ods.
1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výrokom I. a III. nie je dôvodné a proti výroku II. nie je
prípustné.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Na účely odvolacieho konania môže ísť
o nedostatok žaloby, právomoci súdu, príslušnosti súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti,
prekážky začatého konania či prekážky rozsúdenej veci.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,

jeho následky a pod.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne

realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v

rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je
prípustné,pretožetakýmtopostupomčiužsťažujedôkaznúpozíciustranysporu,čomôženespravodlivo

rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu.22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného

práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,

v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania je určenie neplatnosti darovacích
zmlúv. Konštatuje, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo

svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí
rozsudkom o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok
rozsudku, že darovacia zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Ako je výslovne uvedené v § 137 písm. d) CSP, právna
úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to tak vyplýva z právneho

predpisu (najmä z hmotného práva), inak je takáto žaloba neprípustná. Prípustnosť žaloby musí súd
vždy starostlivo skúmať.

24. Odvolací súd preskúmal podané odvolanie podľa uplatnených odvolacích dôvodov, ako aj
namietaných vád procesných podmienok, s prihliadnutím na zákonnú (ne)prípustnosť podanej žaloby.

Konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď podľa § 183 CSP nariadené
pojednávanie vo veci dňa 30.1.2024 neodročil, pričom postupoval v súlade s Čl. 17 základných princípov
CSP, resp. v súlade s § 157 ods. 1 CSP tak, aby predchádzal zbytočným prieťahom v konaní, konal
rýchlo a hospodárne. Zdôrazňuje, že pojednávanie je možné odročiť iba z dôležitých dôvodov. Z obsahu
spisu zistil, že aj keď sa splnomocnená zástupkyňa žalobcu pre práceneschopnosť ospravedlnila

z účasti na pojednávaní, žalobcovi jeho zdravotný stav nebránil v účasti na pojednávaní, čo vyplynulo
zlekárskejsprávyjehoošetrujúcejlekárky,neboltedažalobcompreukázanýdôležitýdôvodnaodročenie
pojednávania. Naviac odvolací súd dodáva, že účasť žalobcu, resp. jeho splnomocnenej zástupkyne na
pojednávaní by nič nezmenila na tom, že podaná žaloba nespĺňa zákonnú podmienku jej prípustnosti
podľa § 137 písm. d) CSP, na ktorú musí súd vždy prihliadať. Z rovnakého dôvodu je bezpredmetný aj

návrhprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaoobnovekonaniavedenéhonaMestskomsúde
Košice pod sp. zn. 24C/1/2023. Nech by konanie o obnovu konania skončilo akokoľvek, podaná žaloba
o neplatnosť darovacích zmlúv nespĺňa zákonnú podmienku jej prípustnosti podľa § 137 písm. d) CSP.

25. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny napadnutý

výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Zároveň ako vecne správny potvrdil aj napadnutý
výrok III. rozsudku v spojení s opravným uznesením, keďže ním súd prvej inštancie správne rozhodol
o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore.

26. Odvolací súd sa musel vysporiadať aj s prípustnosťou odvolania podaného žalobcom proti výroku
II. rozsudku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na prerušenie konania. V zmysle § 357 CSP je odvolanie
prípustné iba vtedy, ak zákon nevylučuje odvolací prieskum. Pretože rozhodovanie o prerušení konania
nie je rozhodnutím vo veci samej, súd o takomto návrhu rozhoduje uznesením. V zmysle § 357 písm. n)

CSP, odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164
CSP. V posudzovanom prípade však súd konanie neprerušil, proti tomuto rozhodnutiu teda odvolanie
nie je prípustné, preto odvolací súd musel odvolanie žalobcu proti uzneseniu o neprerušení konania
podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

27. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.28. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP bol v odvolacom konaní žalobca neúspešný, náhrada
trov odvolacieho konania by patrila procesne úspešným žalovaným, tým však žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).