Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3121201755.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. XXX, XXX XX A.,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou poruban advokáti s. r. o.
so sídlom Jilemnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50 818 473, proti žalovanému:

Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
so sídlom Špitálska 4-6, 816 43 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 681 156,
o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 22Cb/38/2021-317 zo dňa 10. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak,
že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením a výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne

súd samostatným uznesením.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 20.599,40 EUR titulom náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.

k. 22Cb/38/2021-215 zo dňa 21.11.2022 súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozsudku priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 8Co/9/2024-283 zo dňa 18.09.2024 bol rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/38/2021-215
zo dňa 21.11.2022 vo výroku I. zamietajúcej časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,-
EUR potvrdený; vo zvyšnej časti vo výroku I. a vo výroku II. bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom sporu tak

ostala žaloba o zaplatenie sumy 599,40 EUR, predstavujúca žalobou uplatnený nárok na náhradu škody
vzniknutej v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnych orgánoch v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bol povinný opätovne
rozhodnúť o nároku žalobcu o žalobou uplatnenom nároku na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s

uplatňovaním a bránením práva na správnych orgánochv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, uplatnenej v sume 599,40 EUR. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli
s nesprávnym úradným postupom. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Existenciu výdavkov
v súvislosti s bránením práva na správnych orgánoch žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to
faktúrami, ktoré mu boli vystavené jeho právnym zástupcom za poskytnuté právne služby v správnom
konaní. Rovnako mal prvoinštančný súd preukázanú skutočnosť, že žalobca tieto výdavky skutočne
svojmu právnemu zástupcovi uhradil, keď z predložených prehľadov platieb v spojení s predloženými
faktúramivyplýva,žežalobcafaktúry,ktorémubolivystavenéprávnymzástupcom,uhradilvlehotáchich

splatnosti. Z predmetných listinných dôkazov, teda z faktúr vystavených žalobcovi za poskytnuté právne
služby, ako i z prehľadu platieb o úhradách spomínaných faktúr, vyplýva tiež výška žalobou uplatneného
nároku, ktorá v súčte predstavuje sumu 599,40 EUR. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že k tomu, aby
žalobou uplatnený nárok titulom náhrady škody vzniknutej v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnych orgánoch mohol byť priznaný, je potrebné, aby bolo preukázané, že trovy konania, ktoré

poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aj priamo súviseli s nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup vytýkaný žalobcom v prejednávanom spore predstavoval
skutočnosť, že žalobca bol nesprávne evidovaný v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu. Súd
mal preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu, keď bol žalobca evidovaný v centrálnom

registri splatných pohľadávok štátu so zápisom pohľadávky 2.000 EUR správcom pohľadávky
Inšpektorát práce Trenčín s dátumom zaradenia 24.06.2016 a so zápisom pohľadávky 2.000 EUR
správcom pohľadávky Inšpektorát práce Trenčín
s dátumom zaradenia 22.02.2017 napriek tomu, že rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
07.10.2015 bolo zrušené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa 15.05.2015, rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/187/2016-42 zo dňa 21.11.2017 bolo zrušené rozhodnutie
Národného inšpektorátu práce zo dňa 15.05.2015 a napokon rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 13S/43/2018-43 zo dňa 10.04.2019 bolo zrušené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa
13.09.2018. K výmazu zápisu žalovaného
z centrálneho registra splatných pohľadávok štátu nedošlo ani po tom, ako Národný inšpektorát práce

Trenčín konanie o uloženie pokuty žalobcovi dňa 12.07.2019 zastavil.
O nároku žalobcu na zaplatenie sumy 20.000,- EUR titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že tento nárok priznaný žalobcovi nebol. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobou uplatnený nárok titulom náhrady škody vzniknutej v súvislosti s
uplatňovaním a bránením práva v sume 599,40 EUR však nemá priamy súvis s nesprávnym úradným

postupom žalovaného. Žalobcom vynaložené výdavky na právne zastúpenie sa týkali správneho
konania vo veci porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vedeného na Inšpektoráte práce Trenčín
a na Národnom inšpektoráte práce, nešlo však o konanie či úradný postup žalovaného. Ten, ako už bolo
uvedené, spočíval v nesprávnom zápise v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu.
Z uvedeného vyplýva, že nie je splnená jedna z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody

vzniknutej v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva v správnom konaní, a to podmienka podľa § 18
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., aby tieto trovy konania priamo súviseli
s nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že dôvodný nie je ani nárok
na zaplatenie sumy 599,40 EUR, a preto výrokom I. zamietol žalobu na náhradu škody aj v tejto časti.
1.3. Čo sa týka trov konania, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný mal vzhľadom na zásadu

úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, preto mu v zmysle § 255
ods. 1 CSP výrokom II. priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil tým, že nakoľko v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu bol povinný v tomto rozsudku rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3
CSP, vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom konaní na základe jeho odvolania proti v poradí prvému
rozsudku, výsledkom ktorého bolo zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšiekonanie, priznal výrokom III. žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2.1. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil alebo zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Žalovaný zhrnul doterajší priebeh predmetného sporu. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti nemu náhrady škody vo výške 599,40 EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 EUR
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
údajného nezákonného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce. Súd prvej inštancie skorším
rozsudkom zo dňa 21.11.2022, č. k. 22Cb/38/2021 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal
posúdenie nároku na náhradu škody, a tiež posúdenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Krajský
súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 18.09.2024, č. k. 8Co/9/2024 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.11.2022 vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá v časti
ozaplatenienemajetkovejujmyvovýške20.000EURavozvyšnejčastivýrokuI.avovýrokuII.rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom ďalšieho
konania tak zostala žaloba v časti o zaplatenie 599,40 EUR predstavujúca žalobou uplatnený nárok
na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva žalobcu pred správnymi
orgánmi v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa

10.02.2025, č. k. 22Cb/38/2021 zamietol žalobu aj v časti náhrady škody vo výške
599,40 EUR.

2.3. Žalovaný poukázal na znenie § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a zdôraznil, že úspech vo veci, ktorá
je predmetom sporu, je okolnosťou určujúcou nárok na náhradu trov konania. Úspech vo veci súd vždy

skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Táto zásada sa uplatňuje tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Procesný úspech sa určuje
vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore
sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci

samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech
vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom
(v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), teda ak sa jeho žalobe vyhovelo
v celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2011, sp. zn. 8Sžo 215/2010). Ak

mala strana plný úspech v spore (v danom prípade žalovaný), súd jej prizná celú náhradu trov konania.

2.4. Pretože Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol skorším rozsudkom
v časti náhrady nemajetkovej ujmy a napadnutým rozsudkom aj v časti náhrady škody, žalovaný mal
v tomto spore plný úspech vo veci. Prvoinštančný súd i napriek tomu priznal žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania rozsahu 100 %. Podľa názoru žalovaného však odvolacie konanie nie je možné
vnímať ako samostatné konanie, nesúvisiace
s rozhodovaním o merite veci a konajúce súdy musia zohľadniť pri rozhodovaní o trovách odvolacieho
konania celkový výsledok súdneho konania, t. j. meritórne rozhodnutie vo veci samej.

2.5. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedeným názorom, žalovaný poukázal na to,
že žalobca napokon ani nebol úspešný v odvolacom konaní v celom rozsahu, pretože hoci odvolanie
podal proti zamietavému výroku prvoinštančného rozhodnutia, odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu
len v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 599,30 EUR, avšak v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 20.000 EUR rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Je teda zrejmé, že žalobca mal

v odvolacom konaní len čiastočný úspech, a aj z tohto dôvodu mu nemôže byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.2.6. Napokon žalovaný poukázal aj na znenie § 257 CSP umožňujúceho súdu výnimočne nepriznať
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že k zrušeniu skoršieho
rozsudku prvoinštančného súdu odvolacím súdom došlo z dôvodu, že rozsudok neobsahoval vo

vzťahu k zamietavému výroku o nároku na náhradu škody vo výške 599,30 EUR žiadne odôvodnenie,
v dôsledku čoho bol podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľný. Žalovaný preto vyjadril
presvedčenie, že trovy odvolacieho konania vznikli bez akéhokoľvek zavinenia z jeho strany a niet
žiadneho dôvodu, prečo by nahradiť žalobcovi trovy konania za situácie, keď on, žalovaný, mal v tomto
spore plný úspech a k zrušeniu skoršieho rozsudku došlo výlučne procesnou chybou prvoinštančného

súdu. Podľa názoru žalovaného uloženie mu povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
by v danom prípade bolo v rozpore nielen so zásadou úspechu vo veci, ale aj v rozpore so zásadou
procesnej zodpovednosti za zavinenie. Trovy odvolacieho konania nie je totiž možné pričítať na jeho
ťarchu, keď sa bránil voči podanej žalobe, ktorá bola následne v celom rozsahu zamietnutá.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku II., ktorým
bol žalovanému proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, odvolaním
napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v argumentácii o plnom jeho úspechu v merite
veci v predmetnom spore v nadväznosti na posúdenie pomeru jeho úspechu pri rozhodovaní súdu
o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný zastával názor, že ak bola žaloba žalobcu
zamietnutá v celom rozsahu, bola mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu
100 % uložená nielen v rozpore so zásadou úspechu vo veci obsiahnutou v ustanovení § 255 ods. 1

CSP, ale aj v rozpore so zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej veci sa žalobca žalobou podanou na súde prvej inštancie
dňa 18.03.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške
20.599,40EUR,ztohotitulomnáhradyškodyvovýške599,40EURatitulomnemajetkovejujmyvovýške

20.000,- EUR, a to na základe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mu mala vzniknúť v
dôsledku nezákonného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce. Okresný súd Trenčín ako súd prvej
inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 21.11.2022, č. k. 22Cb/38/2021 výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku

podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal posúdenie nároku na náhradu škody i posúdenie nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací
súd rozsudkom zo dňa 18.09.2024, č. k. 8Co/9/2024 potvrdil výrok I. rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 21.11.2022, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti

o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- EUR a vo zvyšnej časti výroku I.
(t. j. v časti o zaplatenie náhrady škody 599,40 EUR) a vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutiezdôvodu,ževodôvodnenírozsudkuprvoinštančného
súdu boli uvedené iba dôvody zamietnutia vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej
ujmy 20.000 EUR, avšak v ňom úplne absentovali dôvody, pre ktoré bola zamietnutá žaloba v časti

nároku na náhradu škody vo výške 599,40 EUR. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu
prvej inštancie vysporiadať sa aj s touto časťou nároku, vykonať dokazovanie, vyhodnotiť jeho výsledky,
vec právne posúdiť a svoje rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť v zmysle § 220 CSP a podľa § 396
ods. 3 CSP rozhodnúť znovu aj o náhrade trov konania. Predmetom ďalšieho konania tak ostala žaloba
ozaplatenie599,40EURtitulomnárokužalobcunanáhraduškodyvzniknutejvsúvislostisuplatňovaním

a bránením práva žalobcu pred správnymi orgánmi
v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Okresný súd Trenčín následne napadnutým rozsudkom zo dňa 10.02.2025,č. k. 22Cb/38/2021 žalobu zamietol aj v časti náhrady škody a o trovách konania rozhodol tak, že
výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac
plnýmúspechomžalovanéhovsporeavýrokomIII.žalobcoviprotižalovanémupriznalnároknanáhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % dôvodiac plným úspechom žalobcu v odvolacom konaní.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní celkom opodstatnene argumentoval tým, že úspech vo veci, ktorá
je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania a že úspech vo veci

súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, pričom táto zásada sa
uplatňuje tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť
v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Len výnimočne, v zmysle § 257
CSP, súd nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca v spore o zaplatenie 20.599,40 EUR nebol úspešný,
nakoľko jeho žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a to v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 20.000 EUR právoplatne rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/38/2021-215
zo dňa 21.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Co/9/2024-283 zo dňa
18.09.2024 a v časti o zaplatenie 599,40 EUR právoplatne rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.

22Cb/38/2021-317 zo dňa 10.02.2025.

12. Odvolací súd zastáva názor, že trovy konania tvoria jeden celok, teda po právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatný

celkový výsledok sporu, t. j. celkový úspech strany v spore (§ 255 CSP). Postup súdu prvej inštancie
v preskúmavanej veci, keď súd rozdelil proces rozhodovania o trovách konania do dvoch štádií
a samostatne rozhodol o trovách konania (zrejme mal na mysli trovy prvoinštančného konania
- poznámka odvolacieho súdu) a samostatne o trovách odvolacieho konania, nebol v danom prípade
správny.

13. Z ustanovenia § 396 ods. 3 CSP síce vyplýva, že ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci; neznamená to však, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
izolovane,bezohľadunavýsledoksporuvovzťahukmerituveci.Odvolaciemusúdujeznámeuznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 453/2019, podľa ktorého základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené § 255
CSP nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania, avšak podľa názoru odvolacieho
súdu je v predmetnom spore neaplikovateľné, pretože v danom prípade nemožno konštatovať úspech
žalobcu v spore ani čo sa týka merita veci

a ani odvolacieho konania. Žalovaný opodstatnene namietal, že žalobca nebol plne úspešný
ani v odvolacom konaní, pretože rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený len v časti týkajúcej sa
náhrady škody vo výške 599,40 EUR, ale čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy 20.000 EUR, v tejto
časti bol potvrdený zamietajúci výrok rozsudku prvoinštančného súdu. Okrem toho je nepochybné,
že k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu v časti o zaplatenie 599,40 EUR odvolacím súdom

došlo z dôvodu, že v tejto časti rozhodnutie prvoinštančného súdu nebolo vôbec odôvodnené. Niet
preto akéhokoľvek dôvodu, aby žalovaný znášal náhradu trov konania tým vzniknutých, a to za situácie,
že v konečnom dôsledku bol v spore plne úspešný.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti vo výroku III. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).