Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207530
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124207530.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01
Žilina, IČO: 31 074 863, proti žalovanému: D. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G.,
zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, o nahradenie
vyhlásenia vôle žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa28.06.2024domáhalnahradeniaprejavuvôle,atouzavretiakúpnejzmluvy

na prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Žilina, odborom katastra, pre okres Žilina, obec C., kat. úz. C., zapísaná v časti B LV pod B 19 v
spoluvlastníckom podiele 12/56-ín na nehnuteľnostiach parcela reg. „C“ č. 1081 o výmere 904 m2, druh
pozemku: Orná pôda a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina,
odborom katastra, pre okres Žilina, obec C., kat. úz. C., zapísaná v časti B LV pod B 9 v spoluvlastníckom
podiele 12/56 in na nehnuteľnostiach parcela reg. „C“ č. 1079 o výmere 427 m2, druh pozemku: Záhrada,
parcelareg.„C“č.1080ovýmere64m2,druhpozemku:Zastavanáplochaanádvoriezazatiaľneurčenú

kúpnu cenu, ktorá má byť určená po vykonanom dokazovaní a jej verifikovaní porovnaním s údajmi
v kúpnych zmluvách, ktorými nadobudol spoluvlastnícky podiel žalovaný.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností podľa LV č. XXXX,
okres G., obec C., katastrálne územie C., vedený v časti B LV ako spoluvlastník pod poradovým
číslom 5, v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, a ako spoluvlastník pod poradovým číslom B 11 v
spoluvlastníckom podiele 3/7 iny, na nehnuteľnostiach: parcela registra „C“ 1079 o výmere 427 m2, druh
pozemku: Záhrada, a parcela registra „C“ 1080 o výmere 64 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a

nádvorie. Ďalej je žalobca spoluvlastníkom podľa LV č. XXXX, okres G., obec C., kat. úz. C., vedený v
časti B LV ako spoluvlastník pod poradovým číslom B 5, v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, a ako
spoluvlastník pod poradovým číslom B 11 v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, na nehnuteľnostiach:
parcela registra „C“ 1081 o výmere 904 m2, druh pozemku: orná pôda.
3. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom podľa LV č. XXXX, okres G., obec C., katastrálne územie
C., vedený v časti B LV ako spoluvlastník pod poradovým číslom B 9, v spoluvlastníckom podiele
12/56-ín, na nehnuteľnostiach: parcela registra „C“ 1079 o výmere 427 m2, druh pozemku: Záhrada, a

parcela registra „C“ 1080 o výmere 64 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaný je tiež
spoluvlastníkom podľa LV č. XXXX, okres G., obec C., kat. úz. C., vedený v časti B LV ako spoluvlastník
pod poradovým číslom B 19, v spoluvlastníckom podiele 12/56-ín, na nehnuteľnosti: parcela registra „C“
1081 o výmere 904 m2, druh pozemku: orná pôda.4. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa stal spoluvlastníkom hore uvedených parciel na základe kúpnych
zmlúv, ktorých vklad bol povolený dňa 17. apríla 2023 (V 1684/2023), dňa 18. apríla 2023 (V 1816/2023),
dňa 9. júna 2023 (V 3471/2023) a dňa 22. novembra 2023 (V 7900/2023). Spoluvlastnícke podiely

nadobudol od predávajúcich H. F., I. B., E. XXXX/XX, G. (spoluvlastnícky podiel 6/56-ín), a J. E., I. B.,
E. XXXX/XX, G. (spoluvlastnícky podiel 6/56-ín). Tieto spoluvlastnícke podiely v rozsahu spolu 12/56-ín
na meno žalovaného sú zapísané na LV XXXX a A. XXXX, k.ú. C..
5. Žalobca tvrdí, že predávajúce porušili svojim konaním pri predmetných prevodoch spoluvlastníckych
práv predkupné právo v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka tým, že žalobcovi ako

spoluvlastníkovi svoje spoluvlastnícke podiely neponúkli a nevyzvali ho na uplatnenie predkupného
práva pred prevodom spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach. Žalobca, ako
oprávnený z predkupného práva, má právo domáhať sa voči nadobúdateľovi – žalovanému, aby
mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od
pôvodného podielového spoluvlastníka. Žalobca odkázal na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko bolo jeho predkupné právo porušené, vyzval žalovaného

na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva ku všetkým
nehnuteľnostiam za rovnakých zmluvných podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných vlastníčok.
Žalobca zároveň vyzval žalovaného (v stanovenej lehote) k zaslaniu kúpnej zmluvy zhodnej so
zmluvnými podmienkami, na základe ktorých nadobudol sporné nehnuteľnosti.
7. Ako dôkaz žalobca predložil výzvu spoluvlastníka na predaj nehnuteľnosti zo dňa 15.03.2024, spolu

s doručenkou. Listom zo dňa 09.04.2024 žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie k
výzve spoluvlastníka na predaj nehnuteľnosti spolu s návrhom kúpnej zmluvy, ktorej predmetom však
nebol prevod vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný nadobudol od pôvodných
vlastníčok. Žalobca tvrdí, že spoluvlastnícky podiel, ktorý žalovaný nadobudol, nebol ponúknutý na
odpredaj žalobcovi za rovnakých podmienok, ako ich žalovaný nadobudol. Žalobca ako dôkaz predložil

vyjadreniekvýzvespoluvlastníkanapredajnehnuteľnostizodňa9.apríla2024anávrhkúpnejzmluvyzo
dňa 9. apríla 2024. Žalobca následne telefonicky vyzval žalovaného na opravu zaslaného návrhu kúpnej
zmluvy, avšak tento odmietol kúpnu zmluvu zmeniť a trval na predmete zaslanej kúpnej zmluvy, čím
podľa žalobcu potvrdil zámer obísť oprávnených spoluvlastníkov z predkupného práva. Žalobca trval na
odkúpení spoluvlastníckeho podielu v rozsahu vymedzenom v scudzovacích tituloch medzi žalovaným

a pôvodnými vlastníčkami. Žalobca tiež žiadal o predloženie všetkých scudzovacích titulov, na základe
ktorých bolo porušené jeho predkupné právo, ktoré mu žalovaný nepredložil a z tohto dôvodu žiadal
tento dôkaz zabezpečiť súdom a pripojiť spisy OÚ Žilina V 1684/2023, V 1816/2023, V 3471/2023, V
7900/2023.
8. Žalobca v žalobe pri právnom zdôvodnení odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo

48/2009, zo dňa 30. júna 2010, kde sa podrobne analyzujú zákonné možnosti a postup oprávnených
spoluvlastníkov s odkazom na predkupné právo podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu a duplike zdôrazňoval, že na základe kúpnej zmluvy
uzavretej s predávajúcou J. E., narodenou XX. XXXX XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX G.,
nadobudol podiel 6/56 in k parcele registra „C“ parc. č. 1081, orná pôda, o výmere 904 m2, evidovaná na

LV č. XXXX, kat. úz.: C.; podiel 6/56 in k parcele registra „C“ parc. č. 1080, zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere: 64 m2, evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz.: C.; a podiel 6/56 in k parcele registra „C“ parc. č.
1079, záhrada, o výmere: 427 m2, evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz. C.. Ďalej uviedol, že na základe
kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcou H. F., narodenou X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom E. XXXX/
XX, XXX XX G., nadobudol podiel 6/56 in k parcele registra „C“ parc. č. 1081, orná pôda, o výmere: 904

m2, evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz.: C.; podiel 6/56 in k parcele registra „C“ parc. č. 1080, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere: 64 m2, evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz.: C.; a podiel 6/56 in k parcele
registra „C“ parc. č. 1079, záhrada, o výmere: 427 m2, evidovaná na LV č. XXXX, kat. úz. C..
10. Žalovaný tvrdil, že bol zo strany predávajúcich výslovne ubezpečený, že tieto riadne vyzvali žalobcu
na uplatnenie si jeho zákonného predkupného práva k vyššie uvedeným parcelám. Vzhľadom na

uvedené žalovaný nadobudol vyššie uvedené nehnuteľnosti v dobrej viere s tým, že zo strany žiadneho
spoluvlastníka k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nebolo uplatnené zákonné predkupné právo. O
skutočnosti, že pri prevode vyššie uvedených nehnuteľností nebolo dodržané zákonné predkupné právo
žalobcu, sa žalovaný dozvedel až z listu zo dňa 15. marca 2024, ktorým žalobca vyzval žalovaného na
predaj podielov, ktoré žalovaný nadobudol od predávajúcich J. E. a H. F..

11. Žalovaný v snahe o mimosúdne urovnanie sporu reagoval na výzvu žalobcu listom zo dňa 9. apríla
2024, v rámci ktorého súhlasil s uzavretím kúpnej zmluvy so žalobcom, avšak v pomere podľa veľkosti
podielov, najmä vzhľadom na znenie ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. mája 2009 v konaní vedenom podspisovou značkou 2 Cdo/91/2008, ktorý riešil spornú otázku, či sa v prípade porušenia predkupného
práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného
práva, môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci ostávajú pasívni

v obrane svojich práv. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom
prípadeznamenaťsúhlas,máspoluvlastník,ktorýsadomáhanároku,právolennapomernúčasťpodielu
a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí
by sa prevodu nedomáhali.
12. Z uvedeného žalovaný vyvodil právny záver, že žalobca má právo vykúpiť kúpnou zmluvou

prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z: parcely registra „C“ parc. č. 1079, kat. úz. C.
len 1/14 inu; parcely registra „C“ parc. č. 1080, kat. úz. C. len 3/7 iny; a parcely registra „C“ parc. č. 1081,
kat. úz. C. A. X/XX-XXX a 3/7-iny. Žalovaný po doručení výzvy na odpredaj spoluvlastníckeho podielu
postupoval plne v súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Žalobca sa však domáha
odkúpenia celých spoluvlastníckych podielov, ktoré žalovaný nadobudol, čo je v rozpore s výkladom
ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že každý spoluvlastník sa môže

domáhať uplatnenia nároku na predaj nadobudnutých spoluvlastníckych podielov pri opomenutí ponuky
predkupného práva výlučne v rozsahu zodpovedajúcom v pomerne veľkosti jeho spoluvlastníckeho
podielu k ostatným spoluvlastníckym podielom. Keďže žalobca nepreukázal dosiahnutie dohody o
výkone predkupného práva s ostatnými spoluvlastníkmi, môže sa žalobca domáhať iba toho, čo mu
pripadá pomerne na jeho podiel.

13. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva
s ostatnými spoluvlastníkmi, tak ako to vyžaduje znenie ust. § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka.
Vo vyjadrení k žalobnému návrhu žalovaný uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník dotknutých
parciel mal možnosť požiadať príslušný okresný úrad – katastrálny odbor o vydanie kópií nadobúdacích
titulov, avšak túto možnosť z neznámych dôvodov nevyužil.

14.Vzhľadomnato,žežalobcanaďalejpožadujeviac,akotopripúšťaust.§140Občianskehozákonníka
vspojenísprincípmi,ktoréboliurčenérozsudkomNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo/91/2008,žalovaný
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.
15. Súd v spore nariadil pojednávanie. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach
a právnom odôvodnení.

16. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 2Cdo/91/2008, kde súd určil výklad pre stav, ak sa ostatní
spoluvlastníci aktívne domáhajú ochrany svojich práv a ostatní spoluvlastníci zostávajú nečinní. Vtedy
je takéto právo len na strane spoluvlastníka, ktorý uplatňuje svoj nárok žalobou, čiže keďže ostatní
spoluvlastníci si neuplatnili svoje predkupné práva a svoje nároky z predkupného práva, tak žalobca je
oprávnený domáhať sa náhrady prejavu vôle vo vzťahu k celému rozsahu podielu. Zároveň zdôraznil,

že hoci im bola zo strany žalovaného ponúknutá realizácia predkupného práva v časti, údaje, tvrdenia
v zmluve neboli verifikované predložením kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol spoluvlastnícke podiely
od osôb, ktoré porušili predkupné práva. Preto navrhoval, aby takúto zmluvu si vyžiadal súd. Z tohto
dôvodu nemohli pristúpiť k realizácii predkupného práva, pretože by nebolo zrejmé, či sa jedná o zhodu
s podmienkami, za akých nadobudol spoluvlastnícke podiely žalovaný.

17. Žalovaný zotrval na svojej procesnej obrane. Súdna prax a judikatúra vyriešila tieto problémy a je
stanovené, že absencia aktivity neznamená náhradu dohody o tom, v akom pomere je možné vykúpiť
jednotlivé spoluvlastnícke podiely.
18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
19. Súd z LV č. XXXX, okres G., obec Višňové pre kat. úz. C. zistil, že žalobca je vedený v časti B LV

ako spoluvlastník pod poradovým číslom 5, v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, a ako spoluvlastník
pod poradovým číslom B 11 v spoluvlastníckom podiele 3/7 iny na nehnuteľnostiach: parcela registra
„C“ 1079 o výmere 427 m2, druh pozemku: Záhrada, a parcela registra „C“ 1080 o výmere 64 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie.
20. Podľa LV č. XXXX, okres G., obec Višňové pre kat. úz. C. zistil, že žalobca je vedený v časti B LV ako

spoluvlastník pod poradovým číslom B 5, v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, a ako spoluvlastník pod
poradovým číslom B 11 v spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, na nehnuteľnostiach: parcela registra
„C“ 1081 o výmere 904 m2, druh pozemku: orná pôda.
21. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, okres G.,
obec Višňové pre k.ú. C. v časti B LV ako spoluvlastník pod poradovým číslom B 9, v spoluvlastníckom

podiele 12/56-ín, na nehnuteľnostiach: parcela registra „C“ 1079 o výmere 427 m2, druh pozemku:
záhrada, a parcela registra „C“ 1080 o výmere 64 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie
a v nehnuteľnostiach na LV č. XXXX, okres G., obec Višňové pre k.ú. C., vedený v časti B LV akospoluvlastník pod poradovým číslom B 19, v spoluvlastníckom podiele 12/56-ín, na nehnuteľnosti:
parcela registra „C“ 1081 o výmere 904 m2, druh pozemku: orná pôda.
22. Vyššie uvedené nehnuteľnosti boli predtým vedené na LV č. XXX okres Žilina, obec Višňové pre

k.ú. C..
23. Podľa zápisu nadobúdacích titulov pre spoluvlastnícke podiely žalovaného, žalovaný sa stal
spoluvlastníkom hore uvedených parciel na základe kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený dňa 17.
apríla 2023 (V 1684/2023), dňa 18. apríla 2023 (V 1816/2023), dňa 9. júna 2023 (V 3471/2023) a dňa
22. novembra 2023 (V 7900/2023). Spoluvlastnícke podiely nadobudol od predávajúcich H. F., I. B.,

E. XXXX/XX, G. (spoluvlastnícky podiel 6/56-ín), a J. E., I. B., E. XXXX/XX, G. (spoluvlastnícky podiel
6/56-ín).
24. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je spoluvlastníkom v uvedených nehnuteľnostiach, pričom
nerozporoval ani titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalovaný nepopieral, že nemôže preukázať
uplatnenie predkupného práva voči žalobcovi jeho právnymi predchodcami.
25. Súd zamietol návrh na výsluch žalobcu a žalovaného z dôvodu, že na výsluchu žalobcu žiadna

zo strán netrvala, pričom súd samotný výsluch žalovaného ako aj vyžiadanie zmlúv o prevode
spoluvlastníckych podielov pod V1684/2023, V1816/23 a V3471/2023 a V 7900/23 od OÚ Žilina
považoval v tomto štádiu konania za nadbytočný, nakoľko ani preukázanie zhody skutkových tvrdení
s vykonaným dokazovaním nič nemohli zvrátiť na rozhodnutí súdu či zmeniť skutkovú a právnu situáciu,
pričom konanie by sa nedôvodne predlžovalo a zvyšovala sa výška trov.

26. V konaní bolo nesporné, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na listoch
vlastníctva číslo XXXX K. XXXX pre kat. úz. C.. Nesporné bolo, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke
podiely na týchto nehnuteľnostiach od predávajúcich H. F., I. B., E. XXXX/XX, G. (spoluvlastnícky podiel
6/56-ín), a J. E., I. B., Petzvalova 3378/63, Žilina (spoluvlastnícky podiel 6/56-ín)na základe kúpnych
zmlúv pod V1684/2023, V1816/23 a V3471/2023 a V 7900/23, ktorých vklad bol povolený v roku 2023.

27. Žalobca namieta, že predávajúce porušili jeho zákonné predkupné právo tým, že mu svoje podiely
neponúkli pred ich prevodom na žalovaného. Uvedené tvrdenie žalovaný účinne nepoprel, pričom
v konaní nebola preukazovaná ani tvrdená ponuka predkupného práva právnych predchodkyňami
žalovaného pred samotnou realizáciou prevodu žalovanému. Žalovaný síce vo svojom vyjadrení k
žalobe uviedol, že ho predávajúce ubezpečili o riadnom vyzvaní žalobcu s uplatnením predkupného

práva, a preto nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, avšak uviedol, že o porušení predkupného práva
sa žalovaný dozvedel až z výzvy žalobcu zo dňa 15. marca 2024 a reagoval na výzvu s návrhom
na uzavretie kúpnej zmluvy, avšak v pomere podľa veľkosti podielov v súlade s ustanovením § 140
Občianskeho zákonníka.
28. Súd tiež považoval za nesporné, že žalobca neuplatnil námietku relatívnej neplatnosti právnych

úkonov, ktorými spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach nadobudol žalovaný, ale uplatnil si nárok
na prevod spoluvlastníckych podielov za podmienok, ako ich nadobudol žalovaný tým, že vyzval
žalovanéhonapredajnadobudnutýchpodielov.Žalobcasadomáhanahradeniaprejavuvôležalovaného
súdomtak,abybolauzavretákúpnazmluva,predmetomktorejbybolprevodvšetkýchspoluvlastníckych
podielov, ktorými bolo jeho predkupné právo porušené, a to za rovnakých podmienok, za akých ich

žalovaný nadobudol.
29. Všeobecne pri nárokoch z predkupného práva možno zdôrazniť, že v prípade podielového
spoluvlastníctva hovoríme o tzv. zákonnom predkupnom práve, a to z dôvodu, že nevzniká na základe
zmluvy medzi spoluvlastníkmi, ale ex lege. Ide o formu obmedzenia dispozičného práva spoluvlastníka
so svojím podielom a patrí všetkým spoluvlastníkom a to vzájomne. Ak sa teda spoluvlastník rozhodne

so svojím podielom disponovať, je povinný ho ponúknuť prednostne všetkým spoluvlastníkom. Musí tak
urobiť nielen v situácii, že chce previesť podiel na tretiu osobu, ale aj v situácii, že ho chce previesť iba na
jedného z ostatných spoluvlastníkov. Toto zákonné predkupné právo nemusí rešpektovať len v situácii,
že prevádza podiel na blízke osoby v zmysle ustanovení § 116 a 117 OZ. Tento princíp sa neuplatňuje pri
prechode spoluvlastníckeho podielu a pri exekúcii predajom spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastníci

sa môžu o odkúpení ponúkaného podielu dohodnúť, ale ak tak neurobia, môžu ho vykúpiť podľa veľkosti
ich podielov. Analogicky sa na toto zákonné predkupné právo vzťahujú aj ustanovenia § 602 – 606 OZ.
30. Ak spoluvlastník nerešpektuje predkupné právo, môže byť takýto právny úkon sankcionovaný
relatívnou neplatnosťou podľa ustanovenia § 40a OZ, čo znamená, že dispozičný úkon je platný, ak
súd nerozhodne o jeho neplatnosti. Ak súd rozhodne o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na

základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, bude sa na tento právny úkon hľadieť,
ako by nevznikol. Právo domáhať sa na súde relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Oprávnený spoluvlastník sa však v tejto situácii môže domáhať
voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu aj toho, aby mu ponúkol na kúpu podiel za rovnakýchpodmienok, ako ho nadobudol. Toto právo má však len vtedy, ak nedošlo k vysloveniu relatívnej
neplatnosti právneho úkonu (resp. uplatneniu nároku nepredchádzala iná voľba, pri voľbe nároku nie
je možné domáhať sa iného nároku z porušenia predkupného práva). Aj v tomto prípade sa uplatňuje

trojročná premlčacia lehota a žaloba v tomto prípade smeruje voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho
podielu. Poslednou možnosťou je neuplatňovanie nárokov z porušenie predkupného práva s tým,
že všetky tieto nároky zostávajú naďalej zachované pre prípad ďalšieho prevodu spoluvlastníckych
podielov, najmä vtedy, ako osoba nadobúdateľa je prijateľná pre ostatných spoluvlastníkov.
31. Ponuka predkupného práva musí smerovať voči všetkým spoluvlastníkom a v prípade nehnuteľností

musí byť písomná, pričom v tomto návrhu na uzavretie zmluvy musia byť aj uvedené podmienky
uzavretia zmluvy, cena a čas na prijatie oferty.
32. Kľúčovou právnou otázkou v tomto spore je rozsah, v akom sa môže opomenutý podielový
spoluvlastník domáhať prevodu podielu v prípade porušenia predkupného práva podľa ust. § 140 Obč.
zák.
33. Použitím teologického výkladu druhej vety ust. § 140 Obč. zák. je jasne stanovené, že ak sa

spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov. Teda dôkazom a contrario, právo na výkup podielu vo väčšom rozsahu ako zodpovedá
pomeru podľa veľkosti k podielom ostatných spoluvlastníkom má opomenutý spoluvlastník len vtedy, ak
preukáže, že takýto nárok je výsledkom dohody s ostatnými spoluvlastníkmi. Forma tejto dohody nie je
stanovená a súd je názoru, že nakoľko sa nejedná o prevod nehnuteľnosti podľa § 46 Obč. zák., nie je

to návrh zmluvy ako pri ponuke na využitie predkupného práva (§ 43a Obč. zák.), nie je nevyhnutná
písomná forma dohody.
34. V konaní žalobca netvrdil existenciu dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi o realizácii
predkupného práva je rozsahu nároku na vykúpenie spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorý
podiely získal opomenutím ponuky predkupného práva. Jeho právne zdôvodnenie nároku spočívalo

v právnom názore, že pri absencii nároku ostatných opomenutých spoluvlastníkov, nič mu nebráni
uplatniť si nárok v plnom rozsahu a to aj s odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 48/2009.
35. Súd zdôrazňuje, že daným rozhodnutím NS SR rozhodoval za stavu, kedy Okresný súd Veľký Krtíš
rozsudkom z 23. mája 2008 č.k. 9 C 38/2008-79 v spojení s opravným uznesením z 10. júla 2008
č.k. 9 C 38/2008-109 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy,

ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach pri opomenutí predkupného
práva. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 15. októbra 2008, sp.zn. 15Co 179/2008 na základe
odvolania žalobcu rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie žalobcov odmietol pri posudzovaní otázky, či „predkupné právo podielového spoluvlastníka
sa môže realizovať aj tak, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa

účinne dovolá relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle
predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti opätovne stal obligačno-právnym
vlastníkom“. Dovolací súd zdôraznil, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil
niektorýzpodielovýchspoluvlastníkovpovinnosťponúknuťsvojspoluvlastníckypodielkukúpeostatným
spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu

(nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a
OZ. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ustanovenie § 140
OZ neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna
úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl. OZ. V prípade porušenia predkupného
práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva,

vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má
teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže
sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu
osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky
podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ

dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav
vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré
však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a
a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon
nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka,

ktorého predkupné právo bolo porušené. V posudzovanej veci súdy nižšieho stupňa vychádzali zo
zistenia (dovolateľ jeho správnosť nespochybňoval), že žalovaná 1/ predtým, ako sa rozhodla svoje
spoluvlastnícke podiely previesť na cudziu osobu, neponúkla podiely na nehnuteľnostiach ostatným
spoluvlastníkom a teda ani žalobcovi, čím si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 140OZ. Ide teda nepochybne o prípad porušenia predkupného práva oprávneného spoluvlastníka (žalobcu).
Odvolací súd na tento prípad použil správne právne normy a aj ich správne interpretoval, keď dospel
k záveru, že žalobca ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže

domáhať buď od nadobúdateľa (nie od povinného spoluvlastníka), aby mu vec ponúkol na predaj, alebo
mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môže domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu. Správny, zákonu zodpovedajúci je jeho záver, že oprávnený spoluvlastník
pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže s úspechom domáhať ochrany formou podania
žaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej

zmluve nahradí prejav vôle pôvodného spoluvlastníka. K dôvodom rozsudku v tomto smere odvolacím
súdom uvedeným, ktoré sú výstižné a presvedčivé, dovolací súd dodáva, že z ustanovenia § 2 ods.
1 a 2 OZ (zakotvuje pre občianskoprávne vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych
úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného
postavenia subjektov v týchto vzťahoch) vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu
nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie právnej

povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je možno nahradiť súdnym
rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje
(§ 715 OZ), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením
alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a OZ). Práva a povinnosti
z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140 OZ sa stávajú aktuálnymi (vznikajú)

až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na
inú než blízku osobu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu,
(vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri
absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného
práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej

zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné dovolanie sa relatívnej
neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností z právneho vzťahu z predkupného
práva. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel
scudziť, práva a povinnosti z právneho vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek
zákonný podklad pre možnosť domáhať sa nápravy žalobou o nahradenie prejavu vôle povinného

spoluvlastníka súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Dovolateľ sa preto mylne domnieva,
že v posudzovanej veci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka môže „realizovať“ aj tak, že
podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle predávajúceho, ktorý sa po účinnom
dovolaní relatívnej neplatnosti stáva opätovne obligačno-právnym vlastníkom.

36. Predmetom dovolania v danom konaní teda nebola právna otázka, ktorá je riešená v tomto konaní,
teda rozsah v akom sa môže podielový spoluvlastník domáhať prevodu nadobudnutých podielov za
totožných podmienok, ak nedošlo k dohode o realizácii predkupného práva podľa § 140 Obč. zák..
Uvedené rozhodnutie preto nemožno aplikovať na otázku, v akom rozsahu možno uplatniť právo na
povinnosť ponúknuť na kúpu spoluvlastnícky podiel pri opomenutí predkupného práva.

37. Táto otázka bola v súdnej praxi riešené najmä v rozhodnutiach NS SR sp.
zn 2Cdo/91/2008 8Cdo/124/2018, z ktorých vychádzal odvolací súd, ale aj následne
v rozhodnutiach 6Cdo/83/2021 a 7Cdo/183/2021. V rozsudku z 12. mája 2009 sp.
zn. 2Cdo/91/2008 senát 2Cdo najvyššieho súdu konštatoval, že „... keďže mlčanie a pasivita nemôže
v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len

na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by
inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho
vyplýva, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke
podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu
na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“.

38. Aj v uznesení z 18. septembra 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 sa senát 8Cdo najvyššieho
súdu stotožnil s právnym názorom, že „dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v každom
prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla
o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená,
že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá

v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní
podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne
nemožné by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa.“39.Vrozsudkuzodňa07.02.2024sp.zn.6Cdo/83/2021dovolacísúdvyslovil,že„Podmienkouúspechu
žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod podielu získaného za cenu porušenia
predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už držaných dotknutými spoluvlastníkmi je

preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody spoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá
požiadavke uplatňovanej žalobou.“
40. Vo veci sp. zn. 7Cdo/183/2021 (uznesenie NS SR zo dňa 28. 02. 2022) bolo síce dovolanie založené
na nesprávnom právnom posúdení veci, formálne odmietnuté v dôsledku nevymedzenia právnej otázky
relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 CSP, avšak s poukazom na to, že dôvody podľa uvedeného

ustanovenia CSP vo svojom súhrne a contrario vylučujú prípustnosť dovolania založeného na právnej
otázke, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená konzistentne, pričom dovolací súd
skonštatoval, že odvolací súd sa od takého riešenia neodchýlil, možno uzavrieť, že aj v tejto veci na
riešenú právnu otázku nevyslovil iný názor.
41. Táto otázka je odlišne riešená v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Českej republiky (napr.
rozhodnutie sp. zn. 22Cdo/2358/2010), ktoré však netvorí ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej

republiky, ale ide len o inšpiratívne rozhodnutie, prípadne odlišný odborný právny názor.
42. Otázka rozsahu práva vykúpiť spoluvlastnícky podiel v rámci nárokov z porušenia predkupného
práva bola riešená aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 633/2023 zo dňa 7. 12. 2023,
ktorý podrobil testu ústavnosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/183/2021, pričom sa vyjadril
aj k riešeniu spornej právnej otázky z hľadiska námietky neústavnosti meritórneho rozhodnutia.

V tejto súvislosti uviedol, že ... „spôsob riešenia, ktorú predstavuje dovolacia prax, rozdielnosť
oboch náhľadov v podmienkach existencie predvídateľnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
nedosahuje ústavnú intenzitu. Dôvodom tohto záveru je aj ďalšia črta dotvárajúca koncepciu
príslušnej právnej úpravy spočívajúca v tom, že porušenie predkupného práva otvára opomenutým
spoluvlastníkom priestor na úvahu, ktorý z troch zákonom aprobovaných spôsobov uplatnenia

svojho predkupného práva si zvolia. Zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti
využívania regulovaných nástrojov. Ani v prípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods.
3 OZ na prvom mieste a povinný spoluvlastník im nehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od
nich neočakáva, že prípadnú žalobu nahradzujúcu prejav vôle nadobúdateľa musia podať všetci.
Skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých spoluvlastníkov k žalobe nepripoja, je vecou ich slobodného

rozhodnutia, v zmysle sťažovateľkou kritizovaného postoja krajského súdu však tým spôsobia, že
do okruhu spoluvlastníkov vstúpi tretia osoba (nadobúdateľ). „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany
vlastníckej štruktúry je v takom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie
práva každého podielového spoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu
právnej úpravy vyplýva, že presadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, ktorý sťažovateľka

kladie do popredia, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných spoluvlastníkov, nie vecou
vôle štátu, resp. verejnej moci. Preto nadväzujúca súdna interpretácia a uplatnenie relevantných
pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej miere determinované dispozíciami opomenutých
podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou reguláciou.“
43. Pri posudzovaní ustálenej súdnej praxe súd vychádzal aj z najnovších rozhodnutí NS SR a to

najmä uznesenia sp.zn. 5Cdo/2/2024, v ktorom sa súd zaoberal dovolacím dôvodom spočívajúcim
v nesprávnom právnom posúdení, pričom právnu otázku vymedzil „Či má dotknutý podielový
spoluvlastník pri výkone predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva podľa § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka (žalobou o nahradenie prejavu vôle, podanou voči osobe, ktorá nadobudla
spoluvlastnícky podiel pri porušení predkupného práva žalujúceho podielového spoluvlastníka) nárok na

nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného podielového spoluvlastníka v plnom rozsahu? Ak
áno, možno nárok podľa predošlej vety úspešne uplatniť v prípade, ak ostatní podieloví spoluvlastníci
(ktorých predkupné právo bolo taktiež porušené) nepristúpia k realizácii svojho predkupného práva
podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka?“. Dovolací súd v odôvodnení zdôraznil, že odvolací súd
považovalvovecizarozhodnévyriešiťotázku,čivprípadeporušeniapredkupnéhoprávamáopomenutý

spoluvlastník právo od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len takú časť prevedeného
spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške jeho spoluvlastníckeho podielu,
alebo má právo na vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu od nadobúdateľa (pozri tiež bod 9
odôvodnenia napadnutého rozsudku). V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „Uvedenú
problematiku už riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako správne poukázal

súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku (sp. zn. 2Cdo/91/2008 a sp. zn. 8Cdo/124/2018) a to
tak, že ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez
toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, môže sa oprávnený
domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, avšak len pomerne do výšky svojhospoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ sa týka žalobcom uvádzaného rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 7MCdo/1/2013, v ktorom by mal byť uvedený iný právny názor k otázke prirastania časti podielov
pri výkone predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva, odvolací súd má za to, že toto

rozhodnutie takisto nemožno považovať za odklon od rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu, pretože
neupravuje problematiku veľkosti vykúpenia prevedeného podielu opomenutým spoluvlastníkom,
nakoľko v prípade riešenom v tomto rozhodnutí bola realizovaná ponuka, sporné bolo, či je ponuka
riadna a spôsobilá vyvolať zákonom predpokladané účinky.“
44. Dovolací súd konštatuje, že otázka rozsahu zákonného predkupného práva bola riešená v nielen

v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn 2Cdo/91/2008 8Cdo/124/2018, z ktorých vychádzal odvolací
súd, ale aj následne v rozhodnutiach 6Cdo/83/2021 a 7Cdo/183/2021. V rozsudku z 12. mája 2009 sp.
zn. 2Cdo/91/2008 senát 2Cdo najvyššieho súdu konštatoval, že „... keďže mlčanie a pasivita nemôže
v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na
pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril
tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že aktívny

spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda
z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere
k podielom ostatných spoluvlastníkov“. Aj v uznesení z 18. septembra 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 sa
senát 8C najvyššieho súdu stotožnil s právnym názorom, že „dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia
v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla

o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená,
že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere
k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví
spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne nemožné
by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa.“ V

rozsudku zo dňa 07. 02. 2024 sp. zn. 6Cdo/83/2021 dovolací súd vyslovil, že „Podmienkou úspechu
žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod podielu získaného za cenu porušenia
predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už držaných dotknutými spoluvlastníkmi
je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody spoluvlastníkov, ktorej obsah
zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou.“ Vo veci sp. zn. 7Cdo/183/2021 (uznesenie NS SR zo dňa

28.02.2022) bolo síce dovolanie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, formálne odmietnuté
v dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 CSP, avšak s poukazom
na to, že dôvody podľa uvedeného ustanovenia CSP vo svojom súhrne a contrario vylučujú prípustnosť
dovolania založeného na právnej otázke, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená
konzistentne, pričom dovolací súd skonštatoval, že odvolací súd sa od takého riešenia neodchýlil,

možno uzavrieť, že aj v tejto veci na riešenú právnu otázku nevyslovil iný názor. 13. Dovolací súd
konštatuje, že právna otázka rozsahu práva opomenutého spoluvlastníka vykúpiť spoluvlastnícky podiel
vprípade,ženedôjdekdohodemedzispoluvlastníkmi,jevjudikatórnejpraxidovolaciehosúduvyriešená
konzistentne, a preto je ju v prejednávanej veci potrebné podradiť pod dovolací dôvod podľa § 421 ods.
1 písm. a) CSP. Po preštudovaní rozhodnutia napadnutého dovolaním dovolací súd dospel k záveru, že

odvolací súd sa neodklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu pri riešení nastolenej otázky. Dovolací
súd na svojej ustálenej praxi nemá dôvod nič meniť. Dovolateľ absolutizuje význam ochrany vlastníckej
štruktúry pred vstupom tretích osôb, avšak samotná právna úprava naznačuje, že ide o jeden z faktorov
tvoriacich súčasť teleologického základu zákonného predkupného práva opomenutého podielového
spoluvlastníka. Už len koncept relatívnej neplatnosti predaja spoluvlastníckeho podielu v prípade

porušenia ponukovej povinnosti (§ 40a OZ), ktorý svojou podstatou predpokladá legálnu možnosť
vstupu tretej osoby do doterajšej vlastníckej štruktúry, je dôkazom, že účel spočívajúci v ochrane pred
vstupom tretích osôb je limitovaný. Dovolací súd má vedomosť o rozdielnom pohľade na riešenie
spornej právnej otázky v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozhodnutie
sp. zn. 22Cdo/2358/2010), z ktorého vychádza aj odborná spisba. Dovolací súd v tejto súvislosti

poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023, ktorý
podrobil testu ústavnosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/183/2021, pričom sa vyjadril aj
k riešeniu spornej právnej otázky z hľadiska námietky neústavnosti meritórneho rozhodnutia. V tejto
súvislosti uviedol, že... „spôsob riešenia, ktorú predstavuje dovolacia prax, rozdielnosť oboch náhľadov
v podmienkach existencie predvídateľnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nedosahuje ústavnú

intenzitu. Dôvodom tohto záveru je aj ďalšia črta dotvárajúca koncepciu príslušnej právnej úpravy
spočívajúca v tom, že porušenie predkupného práva otvára opomenutým spoluvlastníkom priestor
na úvahu, ktorý z troch zákonom aprobovaných spôsobov uplatnenia svojho predkupného práva si
zvolia. Zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti využívania regulovaných nástrojov.Ani v prípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste a povinný
spoluvlastník im nehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od nich neočakáva, že prípadnú žalobu
nahradzujúcu prejav vôle nadobúdateľa musia podať všetci. Skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých

spoluvlastníkov k žalobe nepripoja, je vecou ich slobodného rozhodnutia, v zmysle sťažovateľkou
kritizovaného postoja krajského súdu však tým spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov vstúpi tretia
osoba (nadobúdateľ). „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v takom prípade
iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového spoluvlastníka
právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že presadenie

záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, ktorý sťažovateľka kladie do popredia, je v prvom rade vecou
rozhodovania samotných spoluvlastníkov, nie vecou vôle štátu, resp. verejnej moci. Preto nadväzujúca
súdna interpretácia a uplatnenie relevantných pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej
miere determinované dispozíciami opomenutých podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou
reguláciou.“
45. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené právne názory stotožnil s právnym názorom žalovaného, že

ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva, má oprávnený spoluvlastník
právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť
pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Tento záver je v súlade
s dlhodobou a konzistentnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako je to
uvedené napríklad v rozsudkoch sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12. mája 2009 a sp. zn. 8Cdo/124/2018

zo dňa 18. septembra 2019, 6Cdo/83/2021 a 7Cdo/183/2021. V týchto rozhodnutiach bol jednoznačne
vyjadrený právny názor súdu najvyššej inštancie, že mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastníkov
neznamená ich súhlas s nadobudnutím celého podielu jedným zo spoluvlastníkov a nemožno ho
považovať za uzavretie dohody o rozsahu uplatnia nároku z predkupného práva podľa § 140 CSP.
46. Predmetom sporu bolo porušenie predkupného práva. V takomto prípade, keď nedošlo k ponuke

zo strany prevádzajúceho spoluvlastníka a následne ani k dohode medzi oprávnenými spoluvlastníkmi
o výkone predkupného práva, aplikuje sa druhá veta ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka,
ktorá stanovuje, že "Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov". Žalobca nepreukázal existenciu takejto dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi, ani to, že by ostatní spoluvlastníci boli pasívni v obrane svojich práv. Súd si vie za

určitých okolností predstaviť odklon od súdnej praxe za prípadu, že by nebola preukázaná dohoda
o rozsahu práva vykúpiť spoluvlastnícky podiel, avšak v konaní by boli účastný všetci spoluvlastníci
a žalobe by neodporovali. Súd tiež zdôrazňuje skutočnosť, že každý z opomenutých spoluvlastníkov má
právo požiadať o vykúpenie podielu minimálne do uplynutia premlčacej doby, pričom takého právo má
výhradne voči nadobúdateľovi, ktorý nadobudol podiel opomenutím predkupného práva.

47. Pri žalobe o nahradenie prejavu vôle môže súd rozhodnúť len o tom, či prejav vôle vo vzťahu
k určenému právnemu úkonu nahradí alebo nie. Súd zásadne nemôže zasahovať do tvorby právneho
úkonu a tento modifikovať. Preto ak súd dospeje k názoru, že nie je povinnosťou žalovaného uzavrieť
právny úkon v navrhovanom znení, musí žalobu zamietnuť ak keby bol povinnosť žalovaného daná
v nižšom rozsahu.

48. Vzhľadom na hospodárnosť konania súd zamietol návrh na výsluch strán sporu ako aj pripojenie
nadobúdacích zmlúv žalovaného, kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený dňa 17. apríla 2023 (V
1684/2023), dňa 18. apríla 2023 (V 1816/2023), dňa 9. júna 2023 (V 3471/2023) a dňa 22. novembra
2023 (V 7900/2023), nakoľko ak nie je možné vyhovieť žalobe a nahradiť prejav vôle k návrhu zmluvu
obsiahnutej v petite žaloby, súd považuje za nadbytočné odstraňovať prípadné vady petitu v absencii

výšky kúpnej zmluvy, ktorá závisí od kúpnych cien v zmluvách, ktoré uzavrel žalovaný s jeho právnymi
predchodcami. Súd sa stotožňuje aj s názorom žalovaného, že žalobca sám mohol požiadať Okresný
úrad Žilina, katastrálny odbor o nahliadnutie do zbierky listín ako spoluvlastník s oprávneným záujmom.
Súd v tomto prípade poukazuje mimo nároku podľa § 68 ods. 3 katastrálneho zákona v spojení
s ust. § 3a zák. č. 162/1995 Z.z. aj na nariadenie Úradu geodézie a kartografie katastra Slovenskej

republiky č. LPO-5502/2016/Var z 30.06.2016, kde odpovedal na možnosti nahliadania do zbierky
verejných listín, pričom počnúc 1. októbrom 2018 došlo prostredníctvom novely katastrálneho zákona
k úpravám pri nahliadaní do katastra nehnuteľností, ktorá dané nároku precizujú a rozširujú, pričom
oprávnený z predkupného práva je osobu, ktorá má právo nahliadať do zbierky listín podľa § 68
ods. 3 katastrálneho zákona. Súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu a vyžiadaním

lístí zamietol aj z dôvodu, že úlohou súdu nie je vyžiadať dôkazy pre možné iné súdne konanie, ak
nepreukazujú skutočnosti tvrdené v spore. Na uvedený účel, ak by si okresný úrad nesplnil povinnosť,
slúži inštitút zabezpečenia dôkazu.
49. Súd vzhľadom na uvedené žalobu v plnom rozsahu zamietol.50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Nakoľko žalovaný mal úspech v konaní voči žalobcovi v plnom rozsahu, súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
53. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).