Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118297230
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6118297230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej
veci žalobcu AUGUR, s.r.o. so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO:47 226 676,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Haľkom so sídlom Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava proti
žalovanému MAGSY SK, s.r.o. Hollého 859/2, 020 01 Púchov, IČO:36 347 337, zastúpenému Advokátka
kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o. so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO:47 254 481,
o zaplatenie 5.682,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica č. k. 14 Cb/102/2018-250 zo dňa 16. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/102/2018-250 zo dňa 16. júna 2021
potvrdzuje.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPovažskáBystricanapadnutýmrozsudkomprvouvýrokovouvetourozhodol,žežalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.995,32 eur, úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 2.995,32 eur od
31.05.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40
€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšku zamietol.

Treťou výrokovou rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 5,42% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o
výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 5.682,66 eur, úroky z omeškania, paušálnu náhradu 40,--eur, sumu 210,06 eur a trovy

konania na tom skutkovom základe, že vykonával pre žalovaného od mája 2016 služby spočívajúce v
sprostredkovaní obchodov pre žalovaného pre dodávku magnetických systémov. Strany si pred začatím
poskytovania činnosti ústne dohodli, že žalobcovi za túto činnosť patrí provízia až 20 %, pričom o
konkrétnej výške sa strany dohodli po sprostredkovaní. Žalobca za tieto služby priebežne vystavoval
faktúry, ktoré mu boli uhrádzané. Začiatkom roka 2018 došlo medzi stranami k nezhode, ktorá viedla k
ukončeniu činnosti žalobcu v prospech žalovaného. V bode 6 až 13 rozsudku uviedol súd prvej inštancie,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané, v bode 14 súd prvej inštancie uviedol, že za preukázané

nepovažuje, že Zmluva o prieskume trhu na území Slovenskej republiky uzatvorená v zmysle ust. § 642
a nasl. Obchodného zákonníka bola podpísaná 01.05.2016. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že
vykonal listinné dôkazy uvedené v bode 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal.3. Súd poukázal na ustanovenia § 642, 644, 647 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol že k
uzatvoreniu platnej zmluvy o sprostredkovaní v zmysle § 43 a Občianskeho zákonníka dôjde vtedy,
ak jedna strana urobí taký návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý bude obsahovať identifikáciu zmluvných

strán a opísanie zmluvy, ktorá má byť uzatvorená a ak druhá strana tento návrh prijme. Keďže zákon
nevyžaduje, aby zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená písomne, návrh a prijatie nemusia byť
robené písomne, postačí ak napríklad jedna strana pošle druhej strane email, v ktorom uvedie
identifikáciu zmluvných strán a opíše zmluvu, ktorá má byť uzatvorená a ak druhá strana tento návrh
čo i len konkludentným spôsobom prijme. Poukázal v tejto súvislosti na odbornú literatúru, podľa ktorej

zmluva o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť
uzatvorená v dôsledku činnosti sprostredkovateľa.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k uzatvoreniu takejto neformálnej dohody
strán došlo tým, že konateľ žalovaného A. B. dňa 14.12.2017 požiadal C. B. o to, aby rokoval so
spoločnosťou VT-Hadice & Plast ohľadom ceny za tyče (čl. 128 pv ); žalovaný týmto urobil C. B. ofertu

zmluvy o sprostredkovaní, pričom sprostredkovanou zmluvou mala byť zmluvy, na základe ktorej by
žalovaný predal tyče spoločnosti VT-Hadice & Plast. Ďalej mal za to, že C. B. vykonal rokovania ohľadom
ceny tyčí ( viď e-mail z 25.1.2018 1:49 PM - čl. 127pv ), čím C. B. konkludentne akceptoval návrh zmluvy
o sprostredkovaní.

5. V súvislosti so sprostredkovateľskou zmluvou uviedol, že nebolo preukázané, že by uvedená
neformálne uzatvorená sprostredkovateľská zmluva upravila, že by nárok na províziu vznikol ( už )
zaobstaraním príležitosti ( § 645 Obchodného zákonníka ) alebo ( až ) splnením záväzku tretej osoby
( § 646 Obchodného zákonníka ) a súd preto vychádzal z toho, že nárok na províziu by C. B. vznikol
uzatvorením zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou VZ Hadice.

6. Z vykonaného dokazovania je podľa súdu zrejmé aj to, že spoločnosť VT-Hadice & Plast si dňa
25.1.2018 od žalovaného objednala 110 ks magnetických tyčí ( č. l. 126 ) a že žalovaný si tieto tyče
objednal od svojho dodávateľa - t. j. českej Magsy s.r.o. ( č. l. 126 pv), je zrejmé aj to, že v dôsledku
činnosti C. B. žalovanému skutočne nielenže vznikla príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou,

ale aj to, že žalovaný túto zmluvu skutočne uzatvoril. V zmysle horeuvedeného potom C. B. vznikol
nárok na províziu zo sumy 42 900 €.

7. Okrem zmluvy o sprostredkovaní smerujúcej k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej by žalovaný
predal tyče spoločnosti VT-Hadice & Plast, z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že strany uzatvorili

aj zmluvu o sprostredkovaní smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej by žalovaný predal tovar
aj spoločnosti Moldova Zahar. K uzatvoreniu takejto neformálnej dohody strán došlo konkrétne tým, že
konateľ žalovaného A. B. dňa 1.2.2017 poslal C. B. letenky do Moldavska ( č. l. 113 ); žalovaný týmto
urobil C. B. ofertu zmluvy o sprostredkovaní, pričom sprostredkovanou zmluvou mala byť zmluva, na
základe ktorej by žalovaný predal tovar v Moldavsku.

8. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že C. B. nejaký čas po tom, ako mu žalovaný kúpil letenku
do Moldavska, spracoval cenovú ponuku určenú Moldavskej spoločnosti ICS Moldova Zahar, z čoho
vyplýva, že C. B. konkludentne akceptoval návrh zmluvy o sprostredkovaní obchodu s moldavským
subjektom.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané aj to, že spoločnosť ICS Moldova Zahar dňa
20.7.2017 so žalovaným uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zariadenie MSV 650x350/8
VVM UP za 7 022 € a že žalovaný toto zariadenie objednal od svojho dodávateľa - t. j. českej Magsy
s.r.o. ( č. l. 117 pv); v dôsledku činnosti C. B. žalovanému teda nielenže vznikla príležitosť uzavrieť kúpnu

zmluvu s treťou osobou, ale žalovaný túto zmluvu skutočne uzatvoril. V zmysle horeuvedeného potom
C. B. vznikol nárok na províziu zo sumy 7 022 €.

10. Pokiaľ ide o výšku provízie, v konaní nebolo preukázané, že by si strany dojednali jej výšku. Absencia
dohody o výške provízie však nespôsobuje neplatnosť sprostredkovateľskej zmluvy, ale vedie k tomu,

že sprostredkovateľovi patrí v zmysle § 647 Obchodného zákonníka obvyklá provízia. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaný v priebehu roka 2017 uzatvoril kúpne zmluvy so spoločnosťami
Magyar cukor ( čl. 99pv ), Kronospan ( č. l. 101 ), GeWis ( čl. 106pv ), Veolia ( č. l. 92 ) a MIBA ( č.
l. 122pv ). V súvislosti s uzatvorením týchto zmlúv vyvíjal činnosť aj C. B. a že zjavne práve z tohtodôvodu žalovaný súhlasil s tým, že C. B. zaplatí 5 % zo sumy 60,183 €, t. j. 3.009 € ( viď čl. 66, 66pv
v spojení s č.l. 68).

11. Z tejto skutočnosti (teda z toho, že žalovaný C. B. za sprostredkovanie iných piatich obchodov
uzavretých v roku 2017 zaplatil províziu 5 % ) teda vyplýva, že v roku 2017 bola obvyklá výška provízie
provízia 5 %. Vzhľadom na horeuvedené C. B. patrí za sprostredkovanie obchodu so spoločnosťou VT
Hadice provízia 2 145 € bez DPH (v roku 2017 medzi stranami obvyklá provízia 5 % z hodnoty obchodu
42.900 € ) a za sprostredkovanie obchodu so spoločnosťou Moldova Zahar provízia 351,10 € bez DPH

(v roku 2017 medzi stranami obvyklá provízia 5 % z hodnoty obchodu 7.022 € ), čo spolu predstavuje
2.995,32 € s DPH. Vzhľadom na postúpenie pohľadávok z C. B. na spoločnosť Augur súd zaviazal
žalovaného, aby plnil už spoločnosti Augur.

12. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že činnosť „sprostredkovania“ nemožno redukovať iba
na vyhľadanie tretej osoby. Púhe nájdenie 3. osoby, ktorá chce určitý tovar, resp. službu v trhových

podmienkach,keďtotožné,resp.obdobnétovaryaslužbyponúkajúviacerésubjekty,totižzjavnenemusí
stačiť na to, aby táto tretia osoba uzatvorila kúpnu zmluvu práve so záujemcom. Pod „sprostredkovanie“
teda možno subsumovať nielen vyhľadanie tretej osoby, ale aj jej presviedčanie o tom, že práve produkt
ponúkaný záujemcom je pre túto tretiu osobu najhodnejší ( je totiž jasné, že tretia osoba kúpnu zmluvu so
záujemcom uzatvorí iba vtedy, ak bude presvedčená, že práve záujemcom ponúkaný produkt najlepšie

uspokojí jej potreby ). Na presvedčenie 3. osoby je v niektorých prípadoch potrebné s touto komunikovať
v cudzom jazyku - ako to bolo napr. v súvislosti s obchodom žalovaného so spoločnosťou Moldova
Zahar. Aj v tomto smere je zrejmý význam sprostredkovateľa pre záujemcu - ak totiž záujemca cudzí
jazyk neovláda, na uzatvorenie obchodu v cudzine jednoducho potrebuje asistenciu - či už tlmočníka
alebo napr. sprostredkovateľa. Uviedol, že zákonodarca v § 642 Obchodného zákonníka použil slovné

spojenie „...vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť...“ a nie formuláciu napr.
„vyhľadať tretiu osobu“ a už aj z toho je zrejmé, že sprostredkovanie je širší pojem než iba vyhľadanie
tretej osoby.

13. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že pokiaľ ide o sprostredkovanie obchodov žalovaného so

spoločnosťami TRANSUNIT, Shaefller ( resp. INA ) a Carmeuse, zo spisu vyplýva, že pokiaľ ide o
rokovaniastýmitospoločnosťami,C.B.tietoviedolzpodnetuspoločnostiTransunit(čl.132),Carmeuse
( č. l. 96 pv ) a Shaefller ( č. l. 102pv ), pričom v konaní nebolo preukázané, že by C. B. o asistenciu pri
uzatváraní obchodov s týmito spoločnosťami požiadal aj žalovaný.

14. Bez prejavenia záujmu žalovaného o to, aby pri rokovaniach s týmito spoločnosťami bol činný aj C.
B., nemožno dospieť k záveru, že došlo k uzatvoreniu zmlúv o sprostredkovaní a súd preto žalobu vo
zvyšku ( t. j. čo do „provízií“ za sprostredkovanie obchodov so spoločnosťami Transunit, Carmeuse a
Shaefller ) zamietol.

15. V tejto súvislosti uviedol, že C. B. svoj vzťah k žalovanému zjavne chápal tak, že pre žalovaného
má vykonávať trvalú a sústavnú činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv - nakoľko práve
takýto náhľad vysvetľuje, prečo C. B. aktívne oslovil spoločnosti Transunit, Carmeuse a Shaefller. Takéto
chápanie C. B. však nebolo správne - a to z dôvodu, že trvalé a sústavné sprostredkovania možno
vykonávať iba na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom v konaní nebolo preukázané, že by

C. B. mal takúto zmluvu so žalovaným uzatvorenú.

16. Ako zmluvu o obchodnom zastúpení podľa súdu nemožno posúdiť „Zmluvu o sprostredkovaní“
datovanú 1.1.2017 ( čl. 37 ) - táto je nezrozumiteľná a teda neplatná. Ani „Sprostredkovateľská zmluva
č. 1/19 k faktúre č. 2017038“ ( čl. 38/68 ) nie je zmluvou o obchodnom zastúpení - nakoľko táto zjavne

nepredpokladá sústavnú činnosť, ale obmedzuje sa iba na 5 obchodov. „Zmluva o sprostredkovaní“ zo
dňa 2.1.2018 ( č. 5 pv ) nie je podpísaná žalovaným a teda vôbec nie je uzavretá.

17. Pokiaľ ide o zmluvu nazvanú „ZMLUVA O Prieskume trhu na území Slovenskej republiky“ ( čl. 29),
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto zmluva nebola podpísaná už v máji 2016, ale že k jej

podpisu došlo až v roku 2018. Tento záver konkrétne vyplýva z emailovej komunikácie strán, ku ktorej
došlo na prelome januára a februára 2018. Z tejto komunikácie je zrejmé, že A. B. dňa 24.1.2018 zaslal
C. B. návrh zmluvy (č.l. 124 ). Na tento návrh zmluvy zareagoval C. B. tým, že poslal A. B. inú zmluvu
- a to zmluvu upravujúcu obdobie od 1.5.2016 do 31.12.2017 s tým, že upozornil na to, že percentású uvedené až do výšky 20 % ( čl. 159 ). Na toto následne zareagoval A. B. s tým, že navrhol, aby
zmluva upravila iba obdobie do 31.10.2017, čo odôvodnil tým, že po 31.10.2017 mu už neplatili paušál.
Keďže v „Zmluve o prieskume trhu...“ je pritom uvedený práve dátum navrhnutý dňa 1.2.2018 A. B. - t. j.

31.10.2017 a je tam aj upravené, že žalovaný bude platiť aj paušál, súd dospel k záveru, že táto zmluva
bola v skutočnosti podpísaná až v roku 2018 - a teda je neplatná. Zmluva pôsobí iba do budúcnosti -
t. j. upravuje to, čo sa bude medzi stranami diať v budúcnosti. Nie je možné však zmluvou upraviť to,
čo sa už stalo - a to z dôvodu, že v roku 2018 už nie je možné, aby sprostredkovateľ vykonal činnosť
v roku 2016, resp. 2017. Pretože predmetom „Zmluvy o prieskume trhu...“ je nemožné plnenie, táto je

podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.

18. Pretože C. B. pripravil a odoslal o. i. cenové ponuky ohľadom magnetického bubna, náhradných
dielov indikátoru kovov a magnetického valca bez toho, aby mal zo žalovaným uzatvorenú zmluvu o
sprostredkovaní, resp. obchodnom zastúpení, C. B. za tieto práce nepatrí provízia. Keďže však C. B.
tieto činnosti predsa len vykonal, mohla by mu patriť určitá suma titulom bezdôvodného obohatenia.

Pretože však v konaní nebolo preukázané, aká je všeobecná hodnota prác súvisiacich s prípravou
obdobných cenových ponúk, súd žalovaného nezaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súm žalobcovi priznal aj úroky z
omeškania 9 % ročne a paušálnu náhradu nákladov 40 €.

20. Pokiaľ žalobca žiadal sumu 210,06 € titulom „predsporovej výzvy“, spísanie takéhoto podania je
potrebné považovať za súčasť „prevzatia a prípravy zastúpenia“. Nie je teda možné odmenu za tento
úkon priznať ako nejaký samostatný nárok ( odlišný od nároku na náhradu trov konania ) a súd preto
žalobu zamietol v tejto časti.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca si uplatňoval sumu 5.682,66 €,
z čoho bol úspešný v rozsahu 2.995,32 €. Úspech žalobcu bol teda 52,71 % a úspech žalovaného bol
47,29 % a súd preto priznal žalobcovi 5,42 % trov.

22. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný aj žalobca.

23. Žalovaný uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP
v rozsahu I. a III. výroku. Poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako súdu
odvolacieho, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný a mal odstrániť nedostatky súdneho konania tak,

ako ich odvolací súd zistil a uviedol v zrušujúcom uznesení, a to po vykonanom dokazovaní s tým, že
dôkaznébremenovsporenapreukázaniesvojhonárokumalniesťžalobca.Ďalejmalsúdprvejinštancie
ustáliť, či došlo k dohode o podstatných náležitostiach niektorého zo zmluvných typov uvedených v
Obchodnom zákonníku, prípadne inominátnej zmluvy. Predmetom ďalšieho dokazovania mala byť aj
žalobcom tvrdená dohodnutá 5 %-ná provízia. Súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolacieho súdu

vychádzať zároveň z tvrdení strán sporu. V zmysle uvedeného súd nižšej inštancie už podľa názoru
žalovaného nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore a je
povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe rozhodnúť. Na jedinom
pojednávaní dňa 17.05.2021 žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil ani nenavrhol
žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali uzatvorenie akejkoľvek zmluvy. Podľa žalovaného žalobca

na tomto pojednávaní uviedol len tvrdenie, že pre posúdenie oprávnenosti uplatneného nároku nie je
podstatné právne posúdenie, o aký zmluvný typ ide a zároveň, že predmetnú ústnu zmluvu je podľa jeho
názoru možné posúdiť ako nepomenovanú. Ďalej uviedol, že najdôležitejšou skutočnosťou je to, že ak
žalovaný vyplácal provízie právnemu predchodcovi žalobcu na základe nejakej zmluvy, podľa názoru
žalobcu i na základe zmluvy uzatvorenej v apríli 2016, kde medzi stranami nebolo dohodnuté, k akému

dňuzmluvnývzťahzaniká,tedaišloozmluvuuzatvorenúnadobuneurčitú,nároknaprovíziuzobchodov
uzavretých neskôr je potrebné taktiež odvodzovať z tejto ústne uzavretej zmluvy. Žalobca počas
predchádzajúceho konania pred súdom prvej inštancie tvrdil zmätočnú existenciu viacerých zmlúv, od
ktorých si uplatňoval peňažné plnenie. Žalovaný na ne v odvolaní poukazuje a ďalej uviedol, že jednou
zozákladnýchprocesnýchpovinnostístránsporujepovinnosťtvrdiť,t.j.stranysporusúpovinnéuvádzať

skutkové tvrdenia a strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. V zmysle ustanovení CSP sa civilné
sporové konanie riadi zásadou formálnej pravdy, teda že súd vychádza len z tých skutočností, ktoré
strany sporu v konaní tvrdili. Žalobca nikdy netvrdil, žeby boli uzavreté neformálne sprostredkovateľské
zmluvy, tak ako uviedol súd prvej inštancie v napádanom rozsudku . Pri nesplnení povinnosti tvrdiť môžunastať dva následky, a to odmietnutie žaloby alebo neúspech v spore. Neunesenie bremena tvrdenia
však bude znamenať neúspech strany spočívajúci v strate sporu. Je zrejmé, že uvedené zistenia súdu
prvej inštancie (neformálne sprostredkovateľské zmluvy) žalobca ani len netvrdil, takže ich nemohol ani

dokazovať. V konaní na súde nižšej inštancie, ktoré nasledovalo po zrušení jeho rozhodnutia, sa však
môže zistený skutkový stav veci zmeniť v prípade, ak sú vykonané aj ďalšie dôkazy, na základe ktorých
zistí iné skutkové okolnosti. V konaní však nové skutkové okolnosti neboli žalobcom tvrdené, neboli
predložené žiadne nové dôkazy ani žalobca nenavrhol vykonanie žiadnych iných nových dôkazov.

24. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 17.07.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 10.09.2018, ktorým bola žaloba právneho predchodcu žalobcu proti žalovanému
založená na obdobných skutkových tvrdeniach, zamietnutá.

25. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 17 rozsudku uviedol, že výška provízie v zmluve

dohodnutá byť nemusí čo vyplýva z § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetné ustanovenie je
všeobecným ustanovením a nevzťahuje sa na špeciálny typ zmluvného vzťahu - sprostredkovateľskú
zmluvu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2011
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a uvádza, že podstatné náležitosti sprostredkovateľských zmlúv neboli
naplnené, teda k uzatvoreniu zmlúv nemohlo dôjsť. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 17 rozsudku

uvádza, že zmluvy o sprostredkovaní vznikli neformálnou dohodou strán a vznik jedného právneho
vzťahu (sprostredkovateľskej zmluvy) založil na emaily konateľa žalovaného adresovaného právnemu
predchodcovi žalobcu, v ktorom ho poveril na rokovanie s treťou stranou, pričom k akceptácii návrhu
na uzavretie zmluvy malo dôjsť konkludentne. Vznik druhého právneho vzťahu (sprostredkovateľskej
zmluvy) malo dôjsť poslaním leteniek právnemu predchodcovi žalobcu - C. B. (offerta) a jeho

konkludentnému prijatiu. Je zrejmé, že takéto zistenia nemôžu vieš čo i len k čiastočnému záveru o
uzavretí sprostredkovateľských zmlúv s 5% výškou provízie.

26. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade obchodu uzatvoreného so spoločnosťou VT-
Hadice práve na základe toho, že konateľ žalovaného ponížil jednotkovú cenu za magnetickú tyč,

spoločnosť VT-Hadice uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu. Medzi uzavretím sprostredkovávanej
zmluvy a činnosťou vyvinutou sprostredkovateľom musí nevyhnutne existovať príčinná súvislosť.
Inak povedané, sprostredkovateľská činnosť musí viesť k sledovanému výsledku - k uzatvoreniu
sprostredkovávanej kúpnej zmluvy. Ak by však tento výsledok nebol dosiahnutý, nemožno hovoriť o
splnení záväzku zo strany sprostredkovateľa, a to ani vtedy, ak by sprostredkovateľ riadne vyvinul všetku

sprostredkovateľskú aktivitu. Na základe uvedeného by v zmysle výkladu obstarania príležitosti ani
nebolo možné žalobcovi priznať nárok na zaplatenie provízie z obchodu so spoločnosťou VT-Hadice. S
uvedenou argumentáciou už použitou v priebehu konania sa súd prvej inštancie doposiaľ nevysporiadal,
a to napriek tomu, že ide o skutočnosť nespornú, nakoľko doposiaľ nebola zo strany žalobcu, respektíve
právneho predchodcu žalobcu popretá.

27. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na rozhodovaciu prax súdov: Najvyšší súd SR sp. zn.
XXXXX/XX/XXXX zo dňa 22. augusta 2018, Najvyšší súd ČR sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX, Najvyšší
súd SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, Najvyšší súd ČR sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 07.11.2010.
Zákon stanovuje, v ktorých prípadoch sprostredkovateľovi právo na províziu nevznikne. Ak bola zmluva

uzavretá bez súčinnosti sprostredkovateľa a záujemca nemal z jeho činnosti prospech, je celkom
prirodzené, že mu nárok na províziu nevznikne.

28. Na pojednávaní nariadenom na deň 17.01.2021 súd prvej inštancie poukázal na to, že by bolo možné
prípadne nepostupovať v zmysle inštrukcie odvolacieho súdu - v prípade nepreukázania dohody o 5%

provízií, treba zvážiť, či žalobcovi patrí za poskytnuté plnenie cena obvyklá - je však nevyhnutné, aby
bola preukázaná výška obvyklej provízie. Napriek tomu, že žalobca sa k uvedenej poznámke nevyjadril
a výšku obvyklej provízie žiadnym spôsobom nepreukázal, súd prvej inštancie v bode 20 rozsudku
iniciatívneustálilobvyklúvýškuprovízievroku2017na5%.Kodôvodneniurozsudkuvbode21žalovaný
uviedol, že jeden z konateľov žalovaného - Jiří Němeček ovláda ruský jazyk, ktorým sa so spoločnosťou

Moldava Zahar komunikuje. Jedná sa zároveň o stáleho dlhoročného odberateľa žalovaného. K bodu
25 rozsudku žalovaný uviedol, že je nadbytočný, nakoľko žalobcom uplatnených 210,06 eur titulom
„predsporovej“ výzvy nebolo predmetom odvolacieho konania voči rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č. k. 14Cb/102/2018-172 zo dňa 27.03.2019.29. Súd prvej inštancie v rozsudku opakovane skonštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu
C. C. B. vykonávať činnosti smerujúce k tomu aby žalovaný mal možnosť uzavrieť zmluvy s tretími
osobami. Súd sa ďalej žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou, kedy mala ústna neformálna zmluva
vzniknúť (okamih prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy) a odkedy dokedy mala byť platná a účinná.

30. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu
100 % alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 31.08.2021. Uviedol,
že žalovaný nesprávne argumentuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, keďže netvrdil, že

medzi stranami malo dôjsť k uzavretiu neformálnej zmluvy tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie.
Skutočnosť, či medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy je totiž už právnym posúdením (vyhodnotením
skutkových tvrdení a aplikovaním práva). Skutkovým tvrdením v tomto prípade je tvrdenie žalobcu
(uskutočnenépísomnýmpodanímzodňa 02.01.2019),kdeuvádza,žepánA.B.odpísalemailomzodňa
14.12.2017: „Cenu ďalej podľa seba. Povedal si, že to vybavíš“ vo vzťahu k obchodu so spoločnosťou

VT-Hadice & Plast s.r.o., respektíve pri obchode so spoločnosťou Moldava Zahar. Dňa 15.02.2017
žalobcanavštívilMoldavsko-cukrovarMoldavaZahar.Letenky žalobcovizabezpečilA.B..Žalobcateda
celkom jednoznačne tvrdil skutočnosti, z ktorých súd vyvodil právne závery ohľadom uzatvorenia zmlúv.

32. Fakt, že súd v inom konaní (XXXX XX/XXXX, respektíve XXXX XX/XXXX) posúdil, že žalobca

nepreukázal uzavretie ústnej zmluvy, automaticky neznamená, že v inom konaní musí rozhodnúť
rovnako. Žalobca v tomto konaní produkoval výrazne viac skutkových tvrdení a rovnako predložil viac
dôkazov, z ktorých súd môže vyvodiť iné právne závery. Vo vzťahu k popretiu existencie zmluvného
vzťahu pred orgánmi činnými v trestnom konaní sa právny predchodca žalobcu už viackrát vyjadril, že
mal na mysli zmluvnú viazanosť ohľadom nakladania s obchodným tajomstvom, ktorá bola predmetom

výsluchu. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR ako aj ESĽP sa nevyžaduje, aby v odôvodnení
rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Súd je tak povinný výslovne sa vysporiadať
len s takým argumentom, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový. Nemusí preto reagovať na každý jeden
email, ktorý bol v konaní predložený.

33. Všeobecné ustanovenia o uzatváraní zmlúv sa napriek odlišnému názoru žalovaného pochopiteľne
vzťahujú na každý zmluvný typ vrátane zmluvy o sprostredkovaní. Je prekvapujúce, že žalovaný
celkom vážne (napriek rozsiahlemu dokazovaniu) naznačuje, že zmluva so spoločnosťou VT-Hadice &
Plast s.r.o. bola uzavretá bez súčinnosti sprostredkovateľa a záujemca nemal z jej činnosti prospech,
preto mu nárok na províziu nepatrí. Sama skutočnosť, že A. B. bez adekvátneho vysvetlenia

(viď aj emailová komunikácia z 25.01.2018) znížil cenu dojednanú právnym predchodcom žalobcu
neznamená, že žalovaný z jeho činnosti nemal prospech, respektíve že táto činnosť neviedla k uzavretiu
sprostredkúvanej zmluvy.

34. Na základe uvedeného má žalobca za to, že odvolanie podané žalovaným je nedôvodné a navrhol,

aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu žalobcu a zároveň žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 17.09.2021 vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu
žalovaného a uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca celkom jednoznačne tvrdil skutočnosti, z ktorých

súd vyvodil právne závery ohľadom uzatvorenia zmlúv. Sám žalobca vo svojom odvolaní popiera
skutočnosti zistené súdom prvej inštancie, keďže svoj nárok odvodzuje od zmluvy, ktorá bola prílohou
v emailovej komunikácii. Žalovaný odkazuje v celom rozsahu na tvrdenie uvedené vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu zo dňa 17.09.2021. Žalobca vo svojej podstate poprel zistenia súdu prvej inštancie
o existencii dvoch ústnych neformálnych sprostredkovateľských zmlúv, na základe ktorých vydal

rozsudok v bode I, voči ktorému podal žalovaný odvolanie. Žalovaný má za to, že z dôvodu nesplnenia
záverov Krajského súdu v Trenčíne vo svojom zrušujúcom uznesení uvedených v bode 18 uznesenia
nebolo tam uvedené preukázané a z toho dôvodu, že je odvolanie žalovaného v celom rozsahu
opodstatnené.36. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 30.09.2021 vyjadril žalobca,
ktorý uviedol, že je nepochopiteľné ako žalovaný z tvrdenia žalobcu, že „súd správne zistil, že

zmluva o prieskume trhu na území Slovenskej republiky uzatvorená v zmysle ustanovenia § 642 a nasl.
Obchodného zákonníka nebola podpísaná dňa 01.05.2016, ale až v roku 2018" vyvodzuje záver, že
týmto má žalobca popierať zistenia súdu prvej inštancie a výrok I. napadnutého rozsudku. K tomuto
záveru dospel súd prvej inštancie v ods. 14 a 22 napadnutého rozsudku a žalobca s ním v odvolaní
len súhlasil.

37. Podľa žalobcu, žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej tvrdí, že email zo dňa 07.02.2018 nepreukazuje
žalobcom tvrdenú skutočnosť, že by malo ísť o zmluvu o sprostredkovaní z dňa 02.08.2018. Skutočnosť,
že v tomto emaily ide o zmluvu zo dňa 07.02.2018 preukazuje výpoveď konateľa žalovaného - A.
B. na pojednávaní dňa 14.01.2019. Z obsahov emailu právneho predchodcu žalobcu zo 07.02.2018
o 13.08 h nepochybne vyplýva, že jeho vyjadrenie „sa týkajú už prebehnutých obchodov a boli už aj

mne uhradené" je smerované k iným zmluvám (tie dve), keďže za týmto vyjadrením právny predchodca
žalobcupokračuje„terazsajednáozmluvu(viďpríloha)...".Navyšeotom,žepredmetomtohtoemailuje
jednoznačne zmluva na č. l. 5 svedčí aj fakt, že právny predchodca žalobcu v ňom spomína „Moldavsko
uhradí ...", čím myslí práve obchod uvedený v zmluve na č. l. 5 so spoločnosťou Moldava Zahar. Ak
žalovaný ďalej žalobcovi vyčíta, že tento po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom netvrdil žiadne

nové skutočnosti, je tomu tak preto, že už z dokazovania vykonaného pred zrušením prvého rozsudku
možno spoľahlivo vyvodiť záver o dôvodnosti podanej žaloby.

38.Nazákladeuvedenéhopovažujeodvolaniežalobcuzadôvodnéanavrhol,abyodvolacísúdrozhodol
v zmysle odvolacieho návrhu žalobcu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

39. Proti rozsudku v časti výroku II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý uviedol, že súd správne vyhodnotil, že Zmluva bude o prieskume trhu na území Slovenskej
republiky uzatvorená v zmysle ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka nebola podpísaná dňa

01.05.2016, ale až v roku 2018. Jej podpis stranami v roku 2018 však preukazuje, že strany reálne od
01.05.2016 spolupracovali, pričom bola medzi nimi aj dohoda ohľadom vyplácania provízií žalobcovi až
do výšky 20 %. Žalobca v konaní preukázal aký druh činnosti pre žalovaného vykonával, ako aj že v
minulosti mu za tento druh činnosti žalovaný uhrádzal províziu vo výške 5 % (obchody so spoločnosťami
Miba Sinter Slovakia s.r.o., Magyar Cukor Zrt, Kronospan FLLC, GeWiS Slovakia s.r.o. Veolia

potom Utilities Žiar nad Hronom a.s.). Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 22) uvádza, že
Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2018 nie je podpísaná žalovaným, a teda vôbec nie je uzavretá.
V rámci vykonaného dokazovania sa A. B. vyjadril na pojednávaní dňa 14.01.2019, že v emaily zo
07.02.2018 je zmienená zmluva z č. l. 5, teda práve zmluva o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2018.
Žalobca uviedol, že v záujme prehľadnosti pripája v odvolaní predmetný email, z obsahu ktorého

nepochybne vyplýva, že konateľ žalovaného nepoprel nárok právneho predchodcu žalobcu, ktorý si
toutozmluvouuplatnilprovíziuzasprostredkovanéobchodysospoločnosťamiCermeuseSlovakias.r.o.,
TRANSUNIT s.r.o., Moldava Zahar, Schaeffler Kysuce spol.s.r.o. VT-Hadice & Plast s.r.o. (ďalej len
„predmetné obchody“). Žalobca ďalej uviedol, že na tento email A. B. reagoval právny predchodca
žalobcu emailom zo 07.02.2018 o 13.08 hodine v znení, ktoré žalobca v odvolaní uvádza.

40. Právny predchodca žalobcu teda uviedol, že zmluvou na č. l. 5 sa mal zaviazať zabezpečiť
uzavretie predmetných obchodov do 15.02.2018 (z toho je zrejmé, že v texte zmluvy uvedený údaj
15.02.2017 je zjavná chyba v písaní), a to aj napriek tomu, že ku dňu napísania emailu - 07.02.2018,
respektíve datovania zmluvy - 02.01.2018 už boli všetky objednávky na základe činnosti právneho

predchodcu žalobcu uskutočnené a vo výrobe. Právny predchodca žalobcu teda rovnako ako pri
sprostredkovateľskej zmluve č. 1/19 k faktúre č. 2017038 datovanej k 30.10.2017 chcel písomnou
zmluvou podložiť svoj nárok na úrok na províziu v tom čase už sprostredkovaných obchodov. O
skutočnosti, že prílohou emailu zo 07.02.2018 13.08 h bola jednoznačne zmluva o sprostredkovaní
datovaná 02.01.2018 svedčí aj fakt, že C. B. v emaily uvádza, že podľa čl. 2.1 žalovaný vyplatí províziu,

až keď obdrží finančné prostriedky na účte, čo korešponduje s obsahom zmluvy na č. l. 5. A. B. na tento
email reagoval dňa 07.02.2018 o 19.02 tak, že sa ospravedlnil s tým, že si zmluvu (rozumej zmluvu
o sprostredkovaní datovanú k 02.01.2018) zle prečítal, pričom ďalej rozoberal inú zmluvu o prieskume
trhu. V odvolaní žalobca priložil text predmetného emailu, z ktorého je okrem iného zrejmé, že žalovanýsi uvedomoval, že je právnemu predchodcovi žalobcu niečo dlžný. Právny predchodca žalobcu reagoval
emailom z 08.02.2018 o 6.38 h. Je nepochybné, že v tomto aj emaily spomínaná „podpísaná zmluva“ je
sprostredkovateľskou zmluvou datovanou z 02.01.2018, keďže priložený súbor úplne na konci emailu

po citácii predchádzajúcich emailov má rovnaký názov ako príloha z emailu zo 07.02.2018, vo vzťahu ku
ktorej aj sám konateľ žalovaného A. B. potvrdil, že ide o túto zmluvu. Znamená to, že k podpisu zmluvy o
sprostredkovaní datovanej k 02.01.2018 zo strany žalovaného došlo. Právny predchodca žalobcu síce
tútopodpísanúzmluvuužnemá,alejepreukázané,žejehooferta(uskutočnenáponechanímpísomného
vyhotovenia zmluvy v sídle žalovaného, čo potvrdzuje aj email A. B. zo 07.02.2018 o 11.29 h) bola zo

strany žalovaného akceptovaná podpísaním zmluvy a jej ponechaním na vrátnici v Makyte pre právneho
predchodcu žalobcu.

41. Odhliadnuc od uvedeného, ak súd vyhodnotil, že žalobcovi patrí provízia z obchodov so
spoločnosťami VT-Hadice & Plast s.r.o. a A. D. a rovnako aj provízia za obchody uvedené v
sprostredkovateľskej zmluve č. 1/19 k faktúre č. 2017038 datovanej k 30.10.2017 tým, že v ods. 15

odôvodnenia uviedol, že uveril, že údaje o kúpnych zmluvách a výškach provízie sú pravdivé, neexistuje
rozumný dôvod, prečo za identickú činnosť právneho predchodcu žalobcu poskytnutú žalovanému vo
vzťahu k obchodom so spoločnosťami Cermeuse Slovakia s.r.o., TRANSUNIT s.r.o. a Schaeffler
Kysuce, spol. s.r.o. tiež nepriznal nárok na províziu. O to viac, ak konateľ žalovaného de facto uznal
nárok na províziu z obchodu so spoločnosťou Schaeffler Kysuce spol. s.r.o. emailom zo 04.02.2018,

na čo žalobca poukázal vo svojom vyjadrení z 02.01.2019, avšak súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku tomuto argumentu vôbec nevenuje.

42. Z vykonaného dokazovania tak súhrnne vyplýva, že medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy.
Žalobca uviedol, že po doručení objednávky od zákazníka zvykol právny predchodca žalobcu ešte

vyhotoviť v mene žalovaného objednávku a zadanie do výroby do „českého MAGSY“ - českej obchodnej
spoločnosti MAGSY s.r.o., kde prebiehala výroba produktov aj pre slovenský trh. Na druhej strane za túto
činnosť právneho predchodcu žalobcu sa žalovaný zaviazal uhrádzať mu províziu 5 % z kúpnej ceny
po jej uhradení zákazníkom. Ak súd takúto ústnu zmluvu medzi stranami právne neposúdil ako zmluvu
o sprostredkovaní, mohol a mal ju posúdiť ako zmluvu mandátnu, keďže právny predchodca žalobcu

na jej základe uskutočňoval právne úkony v mene žalovaného, respektíve ako zmluvu nepomenovanú.
Rovnako ak súd uviedol v odseku 23, že v konaní nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia
za práce právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k spoločnostiam Cermeuse Slovakia s.r.o.,
TRANSUNIT s.r.o. a Schaeffler Kysuce spol. s.r.o., žalobca zdôraznil, že práve za rovnakú činnosť
právneho predchodcu žalobcu bol žalovaný ochotný platiť 5 % objemu zákazky (kúpnej ceny) pri iných

zákazníkoch. Ak by teda aj bol záver súdu, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu akejkoľvek zmluvy
ohľadom obchodov so spoločnosťami Cermeuse Slovakia s.r.o., TRANSUNIT s.r.o. Schaeffler Kysuce
spol. s.r.o. správny, rozsah bezdôvodného obohatenia mal byť určený práve s ohľadom na to, ako si
tieto práce, cenil žalovaný a koľko za ne platil na základe uzavretých zmlúv.

43. S ohľadom na uvedené má žalobca za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak určil, že strany medzi sebou neuzavreli zmluvu ohľadom
obchodov so spoločnosťami Cermeuse Slovakia s.r.o., TRANSUNIT s.r.o. Schaeffler Kysuce spol. s.r.o.
respektíve, ak vyhodnotil, že v konaní nebol preukázaný rozsah bezdôvodného obohatenia (odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Súd zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že

činnosť žalovaného, ktorú uskutočnil vo vzťahu k predmetným spoločnostiam by spadala pod zmluvu o
obchodnom zastúpení, ktorá uzavretá nebola (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

44. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.682,66 eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky.

45. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 17.09.2021. Uviedol, že
žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že Zmluva o prieskume trhu na území Slovenskej republiky nebola
podpísaná dňa 01.05.2016, ale až v roku 2018, čím v podstate popiera zistenia súdu prvej inštancie

uvedené v napádanom rozhodnutí, a teda aj výrok I. rozsudku. Zároveň uvádza aj inú výšku provízie, a to
až do výšky 20 %. Email zo dňa 07.02.2018 nepreukazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že by malo ísť
o Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 02.08.2018. V ďalšom texte emailu, v ktorom sa žalovaný vyjadruje
k úhradám, ktoré nesúvisia s obchodnými transakciami, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj žalobnýnávrh. Uvedené preukazuje aj jeho samotná odpoveď na email „sa týkajú už prebehnutých obchodov
a boli už aj mne uhradené“. Následne sa právny predchodca žalobcu vyjadruje len k predzmluvnému
jednaniu, ako bolo v konaní pred súdom prvej inštancie aj zistené, k podpisu zmluvy nikdy nedošlo. Preto

uvedené tvrdenia o „nepopretí" nárokov žalobcu uplatňovaných žalobou sú celkom nesprávne.

46. Ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní opakovane odkazuje na písomnú zmluvu, ktorá bola v rozpore
so zisteným skutkovým stavom a existencii dvoch neformálnych zmluvách, ktoré mali byť uzatvorené
ústne, čo žalovaný v celom rozsahu popiera a odkazuje na jeho odvolanie. Podľa žalovaného žalobca v

konaní,ktorénasledovalopozrušenírozhodnutiasúduprvejinštancieneuviedolžiadnenovéskutočnosti
a nepredložil žiadne iné nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. V zmysle uvedeného nebolo
preukázané, že by bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva s jeho podstatnými náležitosťami. Ďalej
poukázalnabod18zrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.XE.-XXXzodňa18.08.2020.
Podľa žalovaného je zrejmé, že na uskutočnenom pojednávaní uvedené preukázané nebolo a žalobca
tvrdí rovnaké skutočnosti ako tomu bolo pred zrušujúcim uznesením.

47. Na základe uvedeného žalovaný má za to, že odvolanie podané žalobcom je nedôvodné a navrhol,
aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho návrhu žalovaného a zároveň žalovanému priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

48. Krajský súd Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

49. Odvolací súd vychádzal v zmysle ustanovenia § 383 CSP zo skutkového stavu zisteného okresným
súdom.

50. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti výroku napadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.995,32 Eur s
príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, výroku, ktorým žalobu
vo zvyšku zamietol a výroku, ktorým rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 5,42 %.

51. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 5.682,66 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že od mája 2016
vykonával pre žalovaného služby spočívajúce v sprostredkovaní obchodov pre žalovaného pre dodávku
magnetických systémov s tým, že strany si pred začatím poskytovania tejto činnosti ústne dohodli
províziu vo výške 20 %, o ktorej výške sa dohodli po sprostredkovaní. Žalobca tvrdil, že priebežne

vystavoval faktúry, ktoré mu žalovaný aj uhrádzal, ale začiatkom roka 2018 došlo medzi stranami k
nezhode, ktorá viedla k ukončeniu činnosti žalobcu v prospech žalovaného.

52. Odvolací súd ďalej zistil, že Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. 14Cb
102/2018-172 zo dňa 27. marca 2019 (v poradí prvým) zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť

žalobcovi sumu 5.682,66 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 92,88 %, keď považoval za preukázané, že
strany sporu dňa 30.10.2017 uzatvorili Sprostredkovateľskú zmluvu č. 1/19, ktorá sa týkala uzatvorenia
kúpnych zmlúv na dodávky magnetických separátov pre spoločnosti Magyar Cukor, Kronospan, GeWis,
Veolia a Miba. Nepovažoval za preukázané, že Zmluva o prieskume trhu na území Slovenskej republiky

uzatvorená v zmysle ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka bola podpísaná v roku 2016.

53. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací
uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 18. augusta 2020 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.682,66

Eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.682,66 eur od 31.05. 2018 do zaplatenia a priznal
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--Eur a vo výroku o trovách
konania zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v odôvodnení zrušujúceho
uznesenia okrem iného uviedol, že po vykonanom dokazovaní, za situácie, že dôkazné bremenov spore na preukázanie svojho nároku nesie žalobca, sa súd prvej inštancie sústredí v zmysle
ustanovenia § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka na priebeh kontraktačného procesu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Ustáli, či vôbec došlo k dohode o podstatných náležitostiach

niektorého zo zmluvných typov uvedených v Obchodnom zákonníku, prípadne inominátnej zmluvy.
Predmetom ďalšieho konania bude aj žalobcom tvrdená dohodnutá 5 % provízia s tým, že ak nedôjde
k preukázaniu takejto dohody, bude musieť súd prvej inštancie zvážiť, či žalobcovi patrí za poskytnuté
plnenie cena obvyklá. V prípade, že súd prvej inštancie dôjde k záveru, že k platnému uzatvoreniu
zmluvy nedošlo, posúdi nárok z hľadiska vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie bude

v novom rozhodnutí dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených
dôkazov a tvrdení strán sporu.

54. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. 14Cb/102/2018-250 zo dňa 16. júna 2021 (v poradí
druhým) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.995,32 Eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo
sumy 2.995,32 Eur od 31.05.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,--Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 5,42 %.

55. Po rozhodnutí odvolacieho súdu opätovne súd prvej inštancie vo veci konal a dospel k záveru,
že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že

k uzatvoreniu neformálnej dohody strán došlo, a to jednak tým, že konateľ žalovaného A. B. dňa
14.12.2017 požiadal C. B. o to, aby rokoval so spoločnosťou VT-Hadice & Plast ohľadom ceny za
tyče, čím žalovaný urobil C. B. ofertu zmluvy o sprostredkovaní, pričom sprostredkovanou zmluvou mala
byť zmluva na základe, ktorej by žalovaný predal tyče spoločnosti VT-Hadice & Plast. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tým, že C. B. vykonal rokovania ohľadom tyčí, konkludentne

akceptoval návrh zmluvy o sprostredkovaní. Z dôkazov predložených v spise nepochybne vyplýva, že
spoločnosť VT-Hadice & Plast s.r.o. si objednávkou číslo OV 18000170 z 25.01.2018 objednala od
žalovaného 110 kusov magnetických tyčí, ktoré žalovaný objednal od svojho dodávateľa. Z predmetných
dôkazov vyplýva, že v dôsledku činnosti C. B. žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou. Správne
potom súd prvej inštancie skonštatoval, že C. B. vznikol nárok na províziu zo sumy 42.900,--Eur.

56. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadne uzatvorenia zmluvy o
sprostredkovanísmerujúcejkuzatvoreniuzmluvynazáklade,ktorejbyžalovanýpredaltovarspoločnosti
A. D., keď k uzatvoreniu takejto neformálnej dohody strán došlo tým, že konateľ žalovaného A.
B. dňa 01.12.2017 zaslal C. B. letenky do Moldavska a žalovaný tým urobil C. B. ofertu zmluvy o

sprostredkovaní. Sprostredkovanou zmluvou mala byť zmluva na základe, ktorej by žalovaný predal
tovar v Moldavsku. Následne C. B. spracoval cenovú ponuku určenú moldavskej spoločnosti ICS
Moldova Zahar, z čoho vyplýva, že C. B. konkludentne akceptoval návrh zmluvy o sprostredkovaní
obchodu s moldavským subjektom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť ICS Moldova
Zahar dňa 20.07.2017 uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zariadenie MSV

650 x 350/8 VVM ÚP za 7.022,--Eur a žalovaný toto zariadenie objednal od svojho dodávateľa, v
dôsledku čoho činnosťou C. B. žalovanému, žalovaný túto zmluvu skutočne uzatvoril, v zmysle čoho
C. B. vznikol nárok na províziu zo sumy 7.022,--Eur.

57. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací v zrušujúcom uznesení okrem iného poukázal na to, že

predmetom ďalšieho dokazovania bude aj žalobcom tvrdená dohodnutá 5% provízia s tým, že ak
nedôjde k preukázaniu takejto dohody, bude musieť súd prvej inštancie zvážiť, či žalobcovi patrí za
poskytnuté plnenie cena obvyklá.

58. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ohľadne výšky provízie dospel k záveru, že nebolo v konaní

preukázané, že by si strany dojednali jej výšku, preto dospel k záveru, že absencia dohody o
výške provízie nespôsobuje neplatnosť sprostredkovateľskej zmluvy, ale v zmysle ustanovenia § 647
Obchodného zákonníka patrí sprostredkovateľovi provízia obvyklá. 5% výšku provízie potom súd
prvej inštancie stanovil podľa predchádzajúcich obchodných vzťahov žalobcu a žalovaného, a to
konkrétne tým, že v priebehu roka 2017 uzatvoril žalovaný kúpne zmluvy so spoločnosťami Magyar

Cukor, Kronospan, GeWis, Veolia a MIBA s tým, že z predmetných obchodov uzavretých v roku 2017
zaplatil žalovaný províziu 5 %, čo vyplýva z dôkazov založených v súdnom spise. Súd prvej inštancie
preto dospel k záveru, že v roku 2017 bola obvyklá výška provízie 5%, preto aj súd v súdenom
prípade priznal žalobcovi za sprostredkovanie obchodu so spoločnosťou VT Hadice & Plast províziu vovýške 2.145,--Eur bez DPH, ako 5% z hodnoty obchodu 42.900,--Eur a za sprostredkovanie obchodu
so spoločnosťou Moldova Zahar províziu vo výške 351,10 Eur bez DPH ako 5% z hodnoty obchodu
do 7.022,--Eur, čo spolu predstavuje sumu 2.995,32 Eur s DPH.

59. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

60. Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

61. Podľa § 645 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný
len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

62. Podľa § 646 Obchodného zákonníka ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu
až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok
takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah

splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

63. Podľa § 647 Obchodného zákonníka ods. 1 sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.

Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

64. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca

ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a
zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

65. Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka zmluva musí mať písomnú formu.

66. Podľa § 652 ods. 5 Obchodného zákonníka ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o
obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.

67. Odvolací súd sa v tejto časti napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie žalobe vyhovel s

názorom súdu prvej inštancie ohľadom uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní na základe neformálnych
dohôd stotožnil, keďže záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných
strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť uzatvorená v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, respektíve
na uzavretie ktorej má byť obstaraná príležitosť činnosťou sprostredkovateľa vykonávanej za odplatu.
Zmluva o sprostredkovaní nevyžaduje písomnú formu, preto ak preukázateľne došlo konaním žalobcu k

uzatvoreniu vyššie citovaných kúpnych zmlúv je nesporné, že došlo v týchto prípadoch aj k uzatvoreniu
zmlúv o sprostredkovaní medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a preto mu za uzatvorenie
predmetných zmlúv provízia vo výške 5% patrí. Čo sa týka výšky provízie odvolací súd poukazuje na
vyššie citované ustanovenie § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého má sprostredkovateľ
nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzatvorenia

zmluvy o sprostredkovaní. Z uvedeného je nepochybné, že aj v prípade ak si strany výšku provízie
nedojednali, správne žalobcovi priznal súd prvej inštancie províziu vo výške 5%, teda vo výške, ktorá
bola dohodnutá medzi stranami sporu za sprostredkovanie zmlúv z predaja do 31.12.2017, ako to
vyplýva z dôkazov predložených v súdnom spise.

68. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie
sú dôvodné. Ak žalovaný v odvolaní poukazoval na rôzne rozhodnutia, či už Najvyššieho súdu SR
v prípade Najvyššieho súdu ČR, konštatuje odvolací súd, že práve podľa uvedených rozhodnutí je
napríkladsúčinnosťoutakékonaniesprostredkovateľa,ktorévediekvytvoreniumožnostípredávajúcehouzavrieť zmluvu, prípadne podľa ďalšieho rozhodnutia sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy,
ak si ak bola síce uzavretá zmluva, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil
s tým, že medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.

Žalovaný teda uvádza, že zákon stanovuje, v ktorých prípadoch sprostredkovateľovi právo na províziu
nevznikne. Ak bola zmluva uzavretá bez súčinnosti sprostredkovateľa a záujemca nemal z jeho činnosti
prospech je podľa žalovaného celkom prirodzené, že mu nárok na províziu nevznikne. V prípadoch, keď
súd prvej inštancie nárok žalobcovi vo výške 2.995,32 Eur priznal bolo aj podľa názoru odvolacieho
súdu preukázané, že k uzavretiu predmetných zmlúv došlo práve konaním sprostredkovateľa, a preto

za uzatvorenie týchto zmlúv žalobcovi provízia vo výške 5% patrí, tak ako už bolo vyššie zdôvodnené.

69. Žalovaný v odvolaní poukazuje aj na to, že v prípade obchodu uzatvoreného so spoločnosťou VT -
Hadicekonateľžalovanéhoponížiljednotkovúcenuzamagnetickútyčaprávenazákladetohouzatvorila
spoločnosť VT - Hadice so žalovaným kúpnu zmluvu a tvrdí, že medzi uzavretím sprostredkovávanej
zmluvy a činnosťou vyvinutou sprostredkovateľom musí nevyhnutne existovať príčinná súvislosť. V tejto

súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa už k predmetnej súčinnosti žalobcu pri uzatváraní uvedených
zmlúv vyjadril a skutočnosť, že konateľ žalovaného ponížil jednotkovú cenu za magnetickú tyč nemá
na uzatvorenie predmetnej zmluvy, prípadne províziu žalobcu žiadny význam.

70. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že na jedinom pojednávaní dňa 17.05.2021 žalobca neuviedol

žiadne nové skutočnosti a nepredložil ani nenavrhol žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali
uzatvorenie akejkoľvek zmluvy s tým, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu
je povinnosť tvrdiť, t.j. strany sporu sú povinné uvádzať skutkové tvrdenia a strany sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia, keď podľa názoru žalovaného žalobca nikdy netvrdil, že by boli uzavreté neformálne
sprostredkovateľské zmluvy tak, ako uviedol súd prvej inštancie v napádanom rozsudku, keď uvedené

zistenia súdu prvej inštancie (neformálne sprostredkovateľské zmluvy) žalobca ani len netvrdil, takže
ich nemohol ani dokazovať, poukazuje odvolací súd na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v
Žiline, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom v novom rozhodnutí bude
dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán
sporu.

71. Odvolací súd nespochybňuje a zdôrazňuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného
bremenajevsporovomkonaníúlohouazodpovednosťoustrán.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazuje
na článok 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť

sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia a dôkazy. V sporovom konaní platí, že súd je
limitovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporu,pričomsporovékonaniesariadizásadouformálnejpravdy.
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj
obsah tejto jej povinnosti sa odvíja od hmotného práva. V danom prípade bol súd prvej inštancie
po rozhodnutí odvolacieho súdu povinný v novom rozhodnutí dôsledne vychádzať zo skutočností

vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu. Teda súd prvej inštancie
ak mal vec opätovne právne posúdiť, mohol a mal vychádzať už z tých skutočností, ktoré vyplývali z
obsahu spisu, v ňom predložených dôkazov a aj tvrdení strán sporu, teda mal vec opätovne posúdiť na
základe skutočností a dôkazov, ktoré sa už nachádzali v súdnom spise. Po rozhodnutí odvolacieho súdu
potom opätovne súd prvej inštancie vec právne posúdil a dospel k záveru ohľadne oprávnenosti nároku

žalobcu, ale už len vo výške 2.995,32 Eur s tým, že vo zvyšku žalobu zamietol. S poukazom na uvedené
ani táto námietka žalovaného uvedená v odvolaní nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná.

72. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 17.07.2019,

ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.09.2018 č. k. XXXX/
XX/XXXX-XXX (správne XXXX/XX/XXXX- pozn. odvolacieho súdu), ktorým bola žaloba právneho
predchodcu žalobcu proti žalovanému, založená na obdobných skutkových tvrdeniach zamietnutá,
konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
v inom konaní a dodáva, že v tomto prípade bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom Krajského

súdu v Trenčíne, ktorý zrušil jeho rozsudok a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

73. Čo sa týka zamietnutia žaloby, aj v tejto časti sa odvolací súd s právnym záverom súdu prvej
inštancie odôvodneným v bode 22, 23 napadnutého rozsudku stotožnil a na toto odôvodnenie odkazuje.74. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že pri sprostredkovaní obchodov žalovaného so
spoločnosťami Transnuit, Schaefller a Carmeuse zo spisu vyplýva, že tieto rokovania viedol C. B.

z podnetu týchto spoločností a nebolo v konaní preukázané, že by C. B. o asistenciu pri uzatváraní
týchto obchodov požiadal aj žalovaný. Ak teda žalovaný neprejavil záujem, aby pri rokovaniach s
týmito spoločnosťami bol činný aj C. B., nemohol ani súd prvej inštancie dospieť k záveru, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a čo do provízií zo sprostredkovania obchodov so spoločnosťami
Transnuit, Schaefller a Carmeuse správne žalobu zamietol.

75. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že ak právny predchodca žalobcu
svoj vzťah k žalovanému chápal tak, že má pre neho vykonávať trvalú a sústavnú činnosť smerujúcu
k uzatváraniu určitého druhu zmlúv, také správanie žalobcu nebolo správne a to z dôvodu, že trvalé
a sústavné sprostredkovania možno vykonávať iba na základe zmluvy o obchodnom zastúpení, avšak
aj podľa odvolacieho súdu k uzatvoreniu takejto zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Obchodným

zástupcom je samostatný podnikateľ, ktorý dlhodobo sprostredkuje pre inú osobu predaj alebo nákup
tovaru alebo tieto obchody uzatvára v mene a na účet podnikateľa. Na platnosť zmluvy o obchodnom
zastúpení sa vyžaduje písomná forma . Ak by mal súd prvej inštancie posúdiť zmluvy, z ktorých províziu
žalobcovi nepriznal ako zmluvy o obchodnom zastúpení, musel by dospieť k záveru, že tieto zmluvy
sú zmluvami o obchodnom zastúpení. V bode 22 napadnutého rozhodnutia sa však súd prvej inštancie

podrobne vysporiadal s tým, prečo ako zmluvu o obchodnom zastúpení nemohol posúdiť Zmluvu o
sprostredkovaní datovanú dňa 01.01.2017 (č. l. 37), Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2018 (č.
l. 5), Sprostredkovateľskú zmluva číslo 1/19 k faktúre číslo 2017038 (č. l. 38/68), a ani Zmluvu o
prieskume na trhu na území Slovenskej republiky (č. l. 29).

76. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania všeobecnej
hodnoty prác súvisiacich s prípravou obdobných cenových ponúk, ktoré pripravil C. B. ohľadom
magnetického bubna, náhradných dielov, indikátorov kovov a magnetického valca bez toho, aby mal so
žalovaným uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní, respektíve obchodnom zastúpení, avšak za vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaného v tejto súvislosti nezaviazal vzhľadom na práve nepreukázanú

všeobecnú hodnotu prác súvisiacich s prípravou obdobných cenových ponúk. Ak mal žalobca za to, že
by mu v tejto súvislosti patril nárok na bezdôvodné obohatenie, bol povinný výšku tohto bezdôvodného
obohatenia preukázať, k čomu v konaní nedošlo.

77. Vzhľadom na námietky žalobcu a žalovaného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

sa s uvedenými námietkami zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že tak žalobca
ako aj žalovaný v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Odvolací súd
uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje

skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. F. XXX/XX, C. F. XXX/XX).

78. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.

Napadnuté rozhodnutie spĺňa kritériá odôvodnenia rozsudku obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

79. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil

80. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ani žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní.

81. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).