Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125204112
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125204112.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou vo veci návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniažalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXD.,zákonne
zastúpený: E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: PACTIO,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lúčna 491, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, proti
žalovanému: INTECO PLUS, spol. s r.o., s sídlom Pribinove sady 15, 018 51 Nová Dubnica, IČO:

31 643 434, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.04.2025
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 07.04.2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd rozhodol, že nariaďuje neodkladné opatrenie

spočívajúce v povinnosti Žalovanej zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich k prevodu
alebo zaťaženiu týchto nehnuteľností: 1. nachádzajúcich sa v okrese Ilava, obci D. G., katastrálnom
území D. G., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Ilava, katastrálnym
odborom, ako nebytové priestory v obytnom dome, súpisné číslo XX, postavenom na parcele registra „C“
evidovanejnakatastrálnejmape,sparcelnýmčíslom80/2,ato:a)Nebytovýpriestorč.XX,1.p.,vchodč.
XX, vrátane prislúchajúceho podielu 40/3750 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

na príslušenstve (súpisné číslo XX), C. D. H. F. XX, 1. H., I. F. 24, vrátane prislúchajúceho podielu
31/3750 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve (súpisné číslo XX),
c) Nebytový priestor č. XX, 1. p., vchod č. XX, vrátane prislúchajúceho podielu 31/3750 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve (súpisné číslo XX), d) Nebytový priestor č.
XX, 1. p., vchod č. XX, vrátane prislúchajúceho podielu 20/3750 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve (súpisné číslo XX), 2. nachádzajúcich sa v okrese Ilava, obci D. G.,

katastrálnom území D. G., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Ilava,
katastrálnym odborom a to: a) spoluvlastnícky podiel 40/3750 na pozemku Parcely registra „C“ parc. č.
80/2), o výmere 1100 m2, zastavaná plocha a nádvorie, b) spoluvlastnícky podiel 31/3750 na pozemku
Parcely registra „C“ parc. č. 80/2), o výmere 1100 m2, zastavaná plocha a nádvorie, c) spoluvlastnícky
podiel 31/3750 na pozemku Parcely registra „C“ parc. č. 80/2), o výmere 1100 m2, zastavaná plocha
a nádvorie.

Návrh bol doručený spolu so žalobou vo veci samej v rámci ktorej sa žalobca domáha, aby súd
určil, že Uznesenie č. 03 Mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti INTECO PLUS,
spol. s r.o., IČO: 31 643 434, so sídlom Pribinove sady 15, 018 51 Nová Dubnica, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka číslo: 3249/R, zo dňa 10.12.2024 o
neschváleníprechoduobchodnéhopodieluzosnuléhospoločníkanajehodedičovavyslovenínesúhlasu
s dedením obchodného podielu zosnulého spoločníka je neplatné. II. Uznesenie Mimoriadneho valného

zhromaždenia obchodnej spoločnosti INTECO PLUS, spol. s r.o., IČO: 31 643 434, so sídlom Pribinove
sady 15, 018 51 Nová Dubnica, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro,vložka číslo: 3249/R, ktorým bolo rozhodnuté o prevode obchodného podielu pôvodne patriacemu
zosnulému spoločníkovi J. K. B., na E. E. L., nar. XX.XX.XXXX je neplatné. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

1.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je jedným zo zákonných
dedičov po poručiteľovi J. K. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol do svojej smrti
50% - tným spoločníkom Žalovanej. Žalobou v článku I. sa domáha určenia neplatnosti Uznesenia
č. 3 Mimoriadneho valného zhromaždenia Žalovanej zo dňa 10.12.2024 o neschválení prechodu

obchodného podielu zosnulého spoločníka na jeho dedičov a vyslovení nesúhlasu s dedením
obchodného podielu zosnulého spoločníka a Uznesenia MVZ Žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o
prevode tohto obchodného podielu na tretiu osobu a to E. E. L., nar. XX.XX.XXXX. V dôsledku týchto
neplatných uznesení jediný spoločník odmietol prechod obchodného podielu na jedného z dedičov
a previedol obchodný podiel na svoju dcéru, čím zásadným spôsobom poškodil práva zákonných
dedičov. Za situácie, kedy by sa obchodný podiel zosnulého spoločníka nededil, majú dedičia podľa

Článku X. § 29 ods. 1 Spoločenskej zmluvy Žalovanej v znení zo dňa 13.07.2009, právo na vyplatenie
vyrovnaciehopodielu.Podľa§29ods.2spoločenskejzmluvy,výplatuvyrovnaciehopodieluzabezpečuje
konateľ spoločnosti na základe výsledkov riadnej účtovnej závierky za rok, v ktorom účasť spoločníka
v spoločnosti zaniká, týmto spôsobom: - 30% do troch mesiacov od jej schválenia, - zostatok do 1 roku
od jej schválenia pokiaľ sa s oprávnenou osobou nedohodne na inom termíne. Žalobca poukazujem

na skutočnosť, že Žalovaná ihneď po smrti môjho otca, začala vykonávať účelové účtovné operácie
smerujúce k zníženiu jej vlastného imania, čo má za následok podstatné zníženie výšky vyrovnacieho
podielu na ktorý by som mal nárok v prípade, že by obchodný podiel nebol predmetom dedenia. Ako
vyplýva z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2024 majetok spoločnosti sa znížil medziročne o 92.908,- €
a Žalovaná sa dostala do straty zo 7.548,- € na – 68.011,- €. Žalobca poukazujem aj na významné

zníženie hodnoty zásob zo 48.541,- € na nulu, čo je nepochybne spôsobené účelovým precenením
týchto zásob. To, že Žalovaná účelovo v účtovnom období roku 2024, kedy došlo k úmrtiu jedného
zo spoločníkov znižuje hodnotu obchodného podielu, jednoznačne potvrdzujú aj z účtovné závierky
týkajúce sa predchádzajúcich účtovných období 2023 a 2022, ktoré predkladám súdu ako dôkaz.
Žalovaná bola dlhodobo zisková a jej vlastné imanie sa pohybovalo okolo 110.000,- až 120.000,- €.

V roku 2024 náhle skončila v strate a vlastné imanie kleslo na 53.412,- €.Žalobca ďalej poukazuje
na skutočnosť, že Žalovaná je vlastníkom nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia
neodkladnéhoopatrenia.Žalovanátietonehnuteľnostineuvádzavosvojejúčtovnejzávierkeainformácie
o nich neobsahujú ani poznámky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou účtovnej závierky a zámerne sa tak
snažíznížiťsvojureálnuhodnotu.Akovyplývazaktuálnehovýpisuzobchodnéhoregistra,od11.01.2025

je vlastníkom obchodného podielu, ktorý dovtedy patril zosnulému spoločníkovi J. K. B., E. E. L., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je dcérou spoločníka a konateľa Žalovanej a teda je jeho spriaznenou osobou. V
prípade, ak by aj súd neurčil neplatnosť uznesení MVZ tak ako žalobca navrhuje v článku I. a mal by som
žalobca nárok len na vyrovnací podiel, jeho hodnota by sa v rámci dedičského konania musela určiť na
základe znaleckého posudku. Ako vyplýva z vyššie uvedeného Žalovaná prostredníctvom jej konateľa a

spoločníka J. M. L. jednoznačne vykonáva kroky k tomu, aby účelovo znížila svoju hodnotu a poškodila
tak dedičov obchodného podielu a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Neodkladným
opatrením je potrebné zamedziť prípadnému prevodu vyššie označených nehnuteľností na tretiu osobu,
resp. ich zaťaženiu v prospech tretej osoby, čím bude zabezpečená jednak pohľadávka dedičov z
nárokunavyrovnacípodielanajmänedôjdekznehodnoteniuobchodnýchpodielovŽalovanej.Vprípade

ak by zo strany Žalovanej došlo k prevodu vyššie označených nehnuteľností na tretiu osobu, alebo
zaťaženiu týchto nehnuteľností v prospech tretej osoby, hodnota obchodného podielu ktorého časť má
byť predmetom dedičstva by sa významne znížila a v prípade, že by dedičom vznikol nárok na vyrovnací
podiel bolo by ohrozené aj uspokojenie tejto pohľadávky. Vzhľadom na skutočnosť, že Žalobcovi mi
doposiaľ pohľadávka voči Žalovanej nevznikla a je toho názoru, že má právo v rámci dedičského

konania spolu s ostatnými dedičmi nadobudnúť obchodný podiel Žalovanej je potrebné hodnotu tohto
obchodného podielu zabezpečiť práve neodkladným opatrením v zmysle nižšie uvedeného petitu. Z
uvedeného je tiež zrejme, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

1.3 Žalobu vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že spoločník a konateľ Žalovanej J. M. L. nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX D. G. – I. O. zvolal na deň 10.12.2024 o 17.00 hod
v sídle Žalovanej zasadnutie Mimoriadneho valného zhromaždenia. Ako vyplýva zo Zápisnice z MVZ,
dôvodom jeho zvolania bolo úmrtie J. K. B. ako jedného zo spoločníkov a konateľov Žalovanej. Jedným
z bodov programu bolo rozhodnutie o neschválení prechodu obchodného podielu zosnulého spoločníkana jeho dedičov a vyslovenie nesúhlasu s dedením obchodného podielu zosnulého spoločníka. Žalobca
konštatuje, že jemu ani ostatným dedičom ako právnym nástupcom pozvánka nebola doručená a nemal
som ani ja a ani ostatní dedičia o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia žiadnu vedomosť.

Zápisnica z MVZ bola do zbierky listín Obchodného registra SR uložená dňa 09.01.2025. Podľa §
131 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) môže spoločník, podať
návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom,
spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa
ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že Žalobca ako právny

nástupca spoločníka aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože mimoriadne valné
zhromaždenie rozhodovalo o prechode obchodného podielu na dedičov, čo sa ma výsostne dotýka a tak
ako som už uviedol, tým je daný môj naliehavý právny záujem. V zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia (§ 131 Obchodného zákonníka) právo podať návrh na súd zanikne, ak ho oprávnená osoba
neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie
nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Z uvedeného nepochybne vyplýva,

že MVZ Žalovanej konané dňa 10.12.2024 nebolo riadne zvolané, nakoľko mne Žalobcovi ako právnemu
nástupcovi spoločníka nebola pozvánka vôbec doručená a nemal som možnosť byť prítomný na tomto
Mimoriadnom valnom zhromaždení ktoré rozhodovalo o mojich právach a právom chránených záujmoch
a táto skutočnosť je jedným z dôvodov neplatnosti Uznesenia č. 03 MVZ Žalovanej zo dňa 10.12.2024.
Ako som už uviedol Zápisnica z MVZ bola do zbierky listín uložená dňa 09.01.2025, čo je prvý deň, kedy

som sa ako oprávnená osoba na podanie tejto žaloby mohol o uznesení dozvedieť. Z uvedeného dôvodu
preto trojmesačná lehota na podanie tejto žaloby neuplynie skôr ako dňa 09.04.2025. Žalobca považuje
Uznesenie č. 03 prijaté Mimoriadnym valným zhromaždením konaním dňa 10.12.2024 za nezákonné a
jednoznačne obmedzilo jeho práva ako právneho nástupcu spoločníka a to najmä práva z titulu dedenia
obchodného podielu Žalovanej, čo je ďalším dôvodom neplatnosti tohto uznesenia. Žalobca poukazuje

na skutočnosť, že ustanovenie § 116 ods. 2 OBZ je ustanovením kogentným a ak nejde o spoločnosť
s jediným spoločníkom, vylúčiť dedenie obchodného podielu môže len spoločenská zmluva. V danom
prípade však spoločenská zmluva v Článku X. § 28 ods. 1 dedenie nevylučuje, pretože konštatuje, že
obchodný podiel prejde na jedného z dedičov zomrelého spoločníka. Pokiaľ ide o podmienenie prechodu
obchodného podielu na jedného z dedičov, toto ustanovenie je v prípade dvojosobovej spoločnosti

zmätočné a nevykonateľné, pretože v prípade úmrtia jedného zo spoločníkov už valné zhromaždenie
rozhodovať nemôže, nakoľko druhý spoločník sa ho objektívne nemôže zúčastniť a ide o rozhodnutie
jedinéhospoločníka.Jenepochybné,žerozhodovanieovyslovenísúhlasuresp.nesúhlasusprechodom
obchodného podielu na dedičov je zásadnou otázkou týkajúcou sa spoločnosti a jej činnosti tak ako
to predpokladá Článok V. § 6 ods. 1 Spoločenskej zmluvy Žalovanej. Na splnenie podmienky týkajúcej

sa vyslovenia súhlasu nie je možné prihliadať, nakoľko o jej splnení rozhoduje výlučne ten spoločník
ktorému je jej splnenie na prospech. Žalobca tvrdí, že z uvedeného dôvodu je Článok X. § 28 ods. 1
Spoločenskej zmluvy Žalovanej v znení zo dňa 13.07.2009 absolútne neplatný, pretože ide o právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že Uznesenie č. 03 MVZ Žalovanej zo dňa

10.12.2024, ako iná právna skutočnosť, ktorej právnym základom je absolútne neplatný právny úkon je
aj z tohto dôvodu neplatné. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra je od 11.01.2025 vlastníkom
obchodného podielu, ktorý dovtedy patril zosnulému spoločníkovi J. K. B., E. E. L., nar. XX.XX.XXXX,
ktorá je podľa mojich informácii dcérou spoločníka a konateľa Žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že
o prevode tohto obchodného podielu muselo rozhodovať opäť mimoriadne valné zhromaždenie, resp.

jediný spoločník J. M. L.. Žalobca tvrdím, že rovnako ako v prípade konania MVZ dňa 10.12.2024 ani
toto Mimoriadne valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne. V tomto prípade dokonca nebola zápisnica
z MVZ ani uložená do zbierky listín a preto mi Žalobcovi nie je známe aký bol program tohto MVZ a
taktiež aké uznesenia boli na ňom prijaté. Ako už uviedol toto MVZ rozhodovalo o prevode obchodného
podielu ktorý patril zosnulému spoločníkovi J. K. B. ako jeho právnemu predchodcovi. Žalobca namieta

platnosť uznesenia MVZ Žalovanej ktorým bolo rozhodnuté o prevode tohto obchodného podielu na
tretiu osobu a to E. E. L., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že zápisnica z tohto MVZ sa
nenachádza v zbierke listín navrhuje súdu vykonať dokazovanie vyžiadaním tejto zápisnice od Žalovanej
a zároveň si vyhradzuje právo upraviť petit žaloby v tejto časti v zmysle tejto zápisnice. Žalobca tvrdí,
že s poukazom na skutočnosť, že Uznesenie č. 03 prijaté MVZ dňa 10.12.2024 je neplatné, rovnako

je neplatné aj Uznesenie prijaté MVZ Žalovanej o prevode Obchodného podielu pôvodne patriacemu
zosnulému spoločníkovi J. K. B. na tretiu osobu.2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil navrhovateľ listinné dôkazy a to: rodný
list žalobcu, úmrtný list J. K. B., výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalovaného, zápisnicu
z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 10.12.2024, listinu prítomných

spoločníkov a tretích osôb na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného zo dňa 10.12.2024,
spoločenskú zmluvu žalovaného, účtovnú závierku žalovaného zostavenú k 31.12.2022, poznámky
k účtovnej závierke žalovaného k 31.12.2022, poznámky k účtovnej závierke žalovaného k 31.12.2023,
účtovná závierka k 31.12.2023, poznámky k účtovnej závierke žalovaného k 31.12.2024, účtovnú
závierku žalovaného k 31.12.2024, výpis z katastra nehnuteľností okres J., obec D. G., okres Nová

Dubnicalistvlastníctvač.XXXX,výpiszkatastranehnuteľnostíokresJ.,obecD.G.,okresNováDubnica
list vlastníctva č. XXXX.

3. Súd pred vydaním rozhodnutia sa oboznámil s aktuálnymi výpismi listu vlastníctva predloženými
žalobcom a to v deň rozhodnutia výpis z katastra nehnuteľností okres J., obec D. G., okres Nová Dubnica
list vlastníctva č. XXXX, výpis z katastra nehnuteľností okres J., obec D. G., okres Nová Dubnica list

vlastníctva č. XXXX a výpisom z obchodného registra na žalovaného.

4.1 Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.2 Podľa § 324 odsek 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4.3 Podľa § 325 ods.1, ods.2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

4.4 Podľa § 326 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4.5 Podľa § 330 ods.1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas.

4.6 Podľa § 329 ods. 1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

4.7 Podľa § 116 odsek 1 Obchodného zákonníka, zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom, prechádza obchodný
podiel na jej právneho nástupcu. Spoločenská zmluva môže prechod obchodného podielu na právneho

nástupcu vylúčiť.

4.8 Podľa § 116 odsek 2 Obchodného zákonníka obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže
dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je
jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo

požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.

4.9 Podľa § 116 odsek 3 Obchodného zákonníka ak obchodný podiel neprechádza na dediča alebo
právneho nástupcu, použijú sa obdobne ustanovenia § 113 ods. 5 a 6.

4.10 Podľa § 131 odsek 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo
obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.4.11 Podľa článku X § 28 odsek 1 Spoločenskej zmluvy žalovaného úmrtím spoločníka zaniká jeho
účasť v spoločnosti a jeho obchodný podiel prejde na jedného z dedičov len v prípade, že stým súhlasí
valné zhromaždenie. Obchodný podiel zomrelého spoločníka, ktorý neprešiel na dediča sa stáva voľný

a dedičovi vzniká právo na vyrovnávací podiel.

5.1 Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú
splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného

sporovéhoporiadku.Ztýchtoustanoveníjezrejmé,žesúdmôženariadiťneodkladnéopatrenieibavtedy,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená. Ďalej platí, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť v zásade
tak, že ho odmietne, vyhovie mu (teda neodkladné opatrenie nariadi), zamietne ho v celom rozsahu,
alebo ho zamietne čiastočne a zároveň mu čiastočne vyhovie (teda neodkladné opatrenie nariadi v časti
návrhu). Odmietnutie návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

buď neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý. To však iba v prípade,
že ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Vyhovieť návrhu (čo i len čiastočne), alebo ho
zamietnuť je možné iba po tom, čo súd návrh neodmietol (§ 328 ods.1 Civilného sporového poriadku)
a zároveň dospel k názoru, že je potrebné (alebo nie je) bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.

5.2 Vychádzajúc zo zákonnej úpravy základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie
exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). Ak súd zistí, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa čo i len jeden
predpoklad, návrh bez ďalšieho zamietne.

6. Uvedeným neodkladným opatrením sa jeho navrhovateľ, domáha aby súd uložil žalovanému , aby
sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k prevodu alebo zaťaženiu v petite návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uvedených nehnuteľností.

7. K jednotlivým podmienkam na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že pokiaľ ide o
osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami a osvedčenie dôvodnosti a trvaniu nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana neodkladným opatrením, súd túto podmienku posudzoval vo väzbe
na prebiehajúce konanie, vzhľadom k tomu, že neodkladné opatrenie bolo súčasťou žaloby vo veci
samej. Žalobca sa návrhom vo veci samej domáha vyslovenia neplatnosti dvoch uznesení valného

zhromaždenia žalovaného a to uznesenia č. 03 zo dňa 10.12.2024 a uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté
oprevodeobchodnéhopodielunaE.E.L..Dôvodomneplatnostiprvéhouzneseniač.03,žalobcatvrdíje,
že valné zhromaždenie na ktorom bolo prijaté uznesenie nebolo riadne zvolané, žalobcovi ako dedičovi
nebola naň riadne doručená pozvánka a to napriek tomu, že sa na ňom rozhodovalo o jeho právach.
Žalobca ďalej poukázal na to, že samotné ustanovenie spoločenskej zmluvy žalovaného článok X §

28 odsek 1 spoločenskej zmluvy a podmienenie prechodu obchodného podielu na jedného z dedičov
v prípade dvojosobovej spoločnosti je zmätočné a nevykonateľné, pretože po smrti jedného z dvoch
spoločníkov iba fakticky o rozhodnutie jediného spoločníka a na toto rozhodnutie nie je možné prihliadať,
pretože o splnení podmienky možnosti dedenia obchodného podielu zomrelého spoločníka rozhoduje
ten spoločník, ktorému je nesplnenie podmienky t. j. nevyslovenie súhlasu na prospech. Z uvedeného

dôvodu je ustanovenie článku X § 28 odsek 1 spoločenskej zmluvy podľa názoru žalobcu absolútne
neplatné z dôvodu, že toto svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. Neplatnosť druhého uznesenia nadväzovala na neplatnosť prvého.

8. Súd však k naplneniu podmienok neplatnosti článku X § 28 odsek 1 spoločenskej zmluvy žalovaného

poukazuje na jej znenie, prvá veta, v zmysle ktorého úmrtím spoločníka zaniká účasť v spoločnosti
a jeho obchodný podiel prejde na jedného z dedičov len v prípade, ak s tým súhlasí valné zhromaždenie.
Súd poukazuje na to, že v zmysle § 116 odsek 2 Obchodného zákonníka obchodný podiel sa dedí zo
zákona. Ak spoločenská zmluva nemá žiadnu úpravu o dedení obchodného podielu, potom v prípadesmrti spoločníka sa jeho obchodný podiel dedí zo zákona. Spoločenská zmluva však môže dedenie
obchodného podielu vylúčiť. Je preto na spoločníkoch aby si otázku dedenia obchodného podielu
upravili v rámci svojej spoločenskej zmluvy a to podľa toho, či je záujmom spoločníkov, aby obchodný

podiel bol predmetom dedenia, alebo či mienia dedenie vylúčiť. Vylúčenie dedenia obchodného podielu
však nepripadá do úvahy v prípade spoločnosti s jediným spoločníkom (jednoosobovej spoločnosti).
Ide o kogentné ustanovenie a akákoľvek odlišná úprava v spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej
listine by bola v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. V prípade ak nie je dedenie obchodného
podielu vylúčené spoločenskou zmluvou dedič nadobúda obchodný podiel po poručiteľovi (zomretom

spoločníkovi) ku dňu smrti poručiteľa (§ 460 OZ). Vylúčiť dedenie obchodného podielu čo súd
opakovane zdôrazňuje nie je možné, iba ak ide o jednoosobovú obchodnú spoločnosť. Dedič po
jedinom spoločníkovi má len jednu možnosť, ako zabrániť prechodu obchodného podielu, a to odmietnuť
dedičstvo ako celok (§ 463 OZ). Ak obchodný podiel neprechádza na dediča z dôvodu vylúčenia jeho
prechodu podľa úpravy v spoločenskej zmluve, dedičovi vzniká nárok na vyrovnací podiel podľa § 116
ods. 3 Obchodného zákonníka, a tento sa stáva predmetom dedičského konania. V uvedenom prípade

žalobca poukazoval na to, že podmienenie dedenia v prípade dvojosobovej obchodnej spoločnosti je
zmätočné a nevykonateľné, nakoľko druhý spoločník sa rozhodovania zúčastniť nemôže a zostávajúci
spoločník rozhodne automaticky v jeho prospech. Súd však poukazuje na to, že takáto úprava nie je
v rozpore so zákonom ani zákon neobchádza. Je výlučne na spoločníkovi (v prípade dvojosobovej
spoločnosti) resp. spoločníkoch (v prípadoch viacosobovej spoločnosti) či umožnia v prípade smrti

jedného z nich vstup do spoločnosti iných osôb t. zn. dedičov (za predpokladu úpravy obmedzenia
dedenia v spoločenskej zmluve). Súd poukazuje v tomto smere aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 29Odo 573/2006 zo dňa 22.08.2007 (v tom čase bola právna úprava rovnaká, preto
je možné na uvedené poukázať). Najvyšší súd sa v rámci uvedeného rozhodnutia zaoberal tým, či
je možné aby spoločníci v spoločenskej zmluve podmienili dedenie obchodného podielu súhlasom

valného zhromaždenia, či toto podmienenie nevybočuje z oprávnení, ktoré im dáva § 116 odsek
2 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd dospel k záveru, že ak pripustí Obchodný zákonník, aby
spoločenská zmluva vylúčila dedenie obchodného podielu to zn. aby dediča zbavila celom práva zdediť
obchodný podiel poručiteľa, tým skôr treba pripustiť, že bude dedenie obchodného podielu viazané na
splnenie určitej podmienky v konkrétnom prípade na súhlas valného zhromaždenia. Pritom pripustenie

takejto podmienky je pre dedičov zomrelého spoločníkov priaznivejšie než úplné vylúčenie dedenia
obchodného podielu, ktoré Obchodný zákonník pripúšťa. Najvyšší súd poukázal aj na to, že je možné
argumentovať aj teleologickým výkladom, keď účelom posudzovaného ustanovenia nepochybne je, aby
spoločníci s ručením obmedzeným pri smrti niektorého zo spoločníkov mohli ovplyvniť, ak to považujú
za potrebné, kto sa stane spoločníkom namiesto spoločníka doterajšieho. Tento účel nebude nijako

ohrozený, ak spoločenská zmluva zverí rozhodovanie o tom, či dedič sa spoločníkom stane alebo nie,
valnému zhromaždeniu. Vychádzajúc z uvedeného sa súdu predbežne nejaví dôvodná argumentácii
o možnej neplatnosti uznesení valného zhromaždenia vychádzajúc z toho, že ak právna úprava pripúšťa
takúto úpravu, žalovaný túto možnosť využil v súlade s právnou úpravou, nie je možné hovoriť o rozpore
spoločenskej zmluvy so zákonom či jeho obchádzanie. Účelom uvedeného ustanovenia je možné

vylúčenie dedičov spoločníka, čo sa stalo aj v uvedenom prípade, čo je však v súlade so zákonom
a účelom uvedeného obmedzujúceho zákonného ustanovenia, preto uvedené nie je možné posudzovať
ani ako úpravu v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd nevzhliadol dôvody predbežne neplatnosti
a tým ani dôvody dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a to ochrane
práv oprávneného dediča na ktoré poukazoval žalobca, ktoré mali byť žalobcovi konaním žalovaného

valného zhromaždenia porušené (znemožnenia účasť na valnom zhromaždení, hlasovanie na valnom
zhromaždení). Žalobca vzhľadom k úprave spoločenskej zmluvy by sa stal dedičom obchodného podielu
až v prípade, ak by valné zhromaždenie rozhodujúce postupom podľa § 127 odsek 6 Obchodného
zákonníka, súhlasilo s prechodom na žalobcu. Účasť možného dediča na valnom zhromaždení preto
nebola nevyhnutá a nebola ani podmienkou jeho konania preto ani dôvody neplatnosti uznesení, v rámci

ktorých žalobca poukazoval na to, že mu nebola doručená pozvánka na konanie valného zhromaždenia
sa súdu javia rovnako ako nedôvodné.

9. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 76/2005 v zmysle
ktorého ak obchodný podiel fyzickej osoby, ktorá bola spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným,

jej smrťou neprechádza na dediča, dostáva sa do dispozície spoločnosti. Až do jeho definitívneho
usporiadania rozsah, v akom zostávajúci spoločníci vykonávajú svoje práva spoločníkov, už nie je daný
pomerom ich obchodného podielu k celému základnému imaniu, ale pomerom ich obchodného podieluk súčtu podielov všetkých zostávajúcich spoločníkov. Znamená to, že pri ustanovení zodpovedajúcej
účasti na právach a povinnostiach a na spoločnosti (§ 114 OBZ) sa neprihliada na voľný podiel.

10. Preto pokiaľ ide o osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami a osvedčenie dôvodnosti a trvaniu
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana neodkladným opatrením, súd vychádzajúc
z podanej žaloby vyhodnotil tento ako nárok dediča na obchodný podiel v spoločnosti a ako spoločníka
na hlasovanie na valnom zhromaždení, tieto podmienky nemal osvedčené a preto už len z uvedeného
dôvodu je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

11. Rovnako však súd nepovažoval za splnenú ani podmienku osvedčenia potreby neodkladnej úpravy
pomerov a ohrozenia výkonu exekúcie. V uvedenom prípade navrhovateľ odôvodňoval návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia možnosťou zníženia majetku spoločnosti, pričom poukazoval na to,
že v prípade ak by sa aj obchodný podiel nededil, potom majú dedičia právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, pričom úprava spoločenskej zmluvy žalovaného v článku X bod 29 odsek 1 hovorí, že výplata

vyrovnacieho podielu sa uskutočňuje na základe výsledkov riadnej účtovnej závierky za rok v ktorom
účasť spoločníka v spoločnosti zaniká. Poukázal ďalej na to, že majetok žalovaného sa znižňuje, začal
sa znižovať po smrti otca žalobcu, znížili sa zásoby na nulu, pričom žalovaný bol dlhodobo ziskový
a až po smrti spoločníka sa dostal do straty. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalovaný
neuvádza vo svojej účtovnej závierke a uskutočňuje kroky k tomu, aby účelovo znížila svoju hodnotu

a poškodila dedičov obchodného podielu. Preto je podľa žalobcu potrebné zamedziť prípadnému
prevodu označených nehnuteľností na tretiu osobu resp. ich zaťaženiu v prospech tretej osoby, čím
by bola zabezpečená pohľadávka dedičov z nároku na vyrovnací podiel. Na základe tvrdenia žalobcu,
navrhovateľa neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov súd nepovažuje za osvedčenú
ani podmienku neodkladnej úpravy pomerov. V prvom rade súd uvádza, že navrhované neodkladné

opatrenie nemá súvis s konaním vo veci samej. Žalobca sa domáha rozhodnutia neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje jeho nariadenie
vo vzťahu k možnému nároku na vyrovnaní podiel v spoločnosti žalovaného a jeho uspokojenie
tohto nároku. Preto priama súvislosť s neodkladným opatrením a vecou samou tu absentuje. Ďalej
možnosť zníženia majetku spoločnosti je len predpokladaná možnosť zo strany navrhovateľa, bez

osvedčenia akýchkoľvek úkonov, ktoré by sa žalovaný v uvedenom prípade chystal uskutočniť. Hodnota
vyrovnacieho podielu aktuálne je už daná a to podľa výsledkov hospodárenia za rok v ktorom zanikla
účasť spoločníka v spoločnosti t. j. v prípade poručiteľa žalobcu tomu bude ku koncu roku 2024. K zmene
pretoužvrámciaktuálnychmajetkovýchpohybovnemôžedôjsť.Žalobcapoukazovalnato,žedochádza
ku krokom zo strany konateľa žalovaného J. M. L., ktorý má znižovať hodnotu spoločnosti žalovaného.

Žalobca však bližšie nešpecifikoval o aké kroky má ísť a ako konkrétne sa má hodnota spoločnosti
znižovať a to predovšetkým s väzbou na nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha
nariadenia neodkladného opatrenia. Samotné účtovné závierky a hodnoty majetku v nich zaznamenané,
pričom v roku 2024 kedy došlo k úmrtiu poručiteľa došlo k zníženiu zásob, podľa názoru súdu samé
o sebe neznamenajú účelové znižovanie hodnoty majetku. Odôvodnenie návrhu v tejto časti je iba

veľmi všeobecné, bez bližšieho vôbec tvrdenia a už vôbec osvedčenia o krokoch žalovaného, ktoré
majú viesť k zaťaženiu nehnuteľností. K tomu, že evidencia nehnuteľností sa nenachádza v účtovnej
závierku za rok 2024, ani v poznámkach k nej súd len stručne uvádza, že uvedené nehnuteľnosti nie
sú vedené ani v poznámkach za predchádzajúce obdobia, rok 2023,2022, ktoré poznámky k účtovným
závierkam predložil žalobca do spisu, pričom z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že tieto

žalovaný nadobudol ešte v roku 2002 resp. 2006 vychádzajúc podľa čísla vkladového konania. Preto
súd musí konštatovať, že osvedčenie potreby neodkladnej úpravy a možné ohrozenie výkonu exekúcie,
súd nemal osvedčené, a preto ani túto podmienku nie je možné považovať za splnenú.

12. K ďalším podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia súd poukazuje na aj na nesplnenie

podmienky proporcionality vo vzťahu k samotnému petitu návrhu. Súd má za to, že navrhované
neodkladné opatrenie vzhľadom k tomu, že vychádzajúc priamo z tvrdení žalobcu by malo byť viazané
na následné konanie a výkon vo vzťahu k vyrovnaciemu podielu, ktorý aktuálne nie je žalobcom ani
vyčíslený, súdu nie je zrejmá výška a žalobcom ani tvrdená možné výška vyrovnacieho podielu,
možná hodnota nehnuteľností, preto za uvedenej situácie nariadenie neodkladného opatrenia k všetkým

aktuálne nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného by bolo nedôvodným obmedzením žalovaného
neprimeranýmspôsobom,žalobcaneosvedčilžebybolapotrebazaťažiťneodkladnýmopatrenímvšetky
nehnuteľnosti, čím nie je splnená ani ďalšia z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.13. K subsidiarite neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, súd uvádza že nariadenie
neodkladného opatrenia je rovnako podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má v zmysle CSP prednosť

a preto pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu
z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh z uvedeného dôvodu zamietne.
Splnenie uvedenej podmienky súd skúma vždy z úradnej povinnosti ako jeden z predpokladov na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Zabezpečovacímopatrenímzriaďujesúdzáložnéprávonaveciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa

v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku bude potrebné považovať
za splnenú v prípade, ak vydanie zabezpečovacieho opatrenia je z povahy veci vylúčené (ak navrhovateľ
nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie, dlžník nie je vlastníkom práva alebo inej majetkovej
hodnoty, ku ktorej by sa malo zriadiť záložné práva, efektívnosť zriadenia záložné práva, pluralita
záložných veriteľov). V uvedenom prípade si navrhovateľ neuplatňuje právo na peňažné plnenie, preto
už len z povahy veci je zabezpečovacie opatrenie vylúčené a uvedená podmienka by bola splnená,

rovnako ako princíp efektívnosti, ktorý by bol nariadením z pohľadu navrhovateľa dosiahnutý. Ak by
však predmetom konania bolo právo na peňažné plnenie, t. j. na vyrovnací podiel, vo vzťahu ku ktorému
žalobca v podstate odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia aj keď uvedené nie je
predmetom sporu, potom by ani uvedená podmienka splnená nebola.

14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ nesie bremeno tvrdenia ako aj bremeno
dôkazu vo vzťahu k osvedčeniu všetkých rozhodných skutočností pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom neunesenie týchto bremien je potom nevyhnutne spojené s neúspechom v spore, tak
akotobolovuvedenomprípade.Navrhovateľpodľanázorusúduvuvedenomprípadneosvedčilsplnenie
všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (v podstate neosvedčil

väčšinu zákonných predpokladov), preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto
súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.