Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Šulek

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201915
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., s miestom
podnikania: C. A. XXXX/XX, D., IČO: 40984788, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Brož,
s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne
zastúpeného: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, v spore o zaplatenie
173,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
13C/66/2024-102 zo dňa 29.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 173,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 173,52 eur od 30.12.2023
do zaplatenia, úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 175 eur, a to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom

III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 21.09.2023 došlo ku škodovej udalosti na
motorovom vozidle značky Renault Fluence, EČV: C. vlastníkom, ktorého bol E. D., bytom A. XX/X,
D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného.Poškodenýsinechalmotorovévozidloopraviťužalobcu,ktorýprevádzkujeautoservisA.B..

Z faktúry č. 23VF00141 vystavenej dňa 21.11.2023, dátum splatnosti dňa 05.12.2023 súd prvej inštancie
zistil, že žalobca vyfakturoval E. D. opravu motorového vozidla Renault Fluence, EČV: C. za celkovú
sumu 1422,58 eur s DPH. Z priloženej kalkulácie je zrejmé, že cena normohodín práce predstavovala
sumu 40 eur/hod. bez DPH a bola použitá lakovacia konštanta 120%. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 16.04.2024 uzavretej medzi E. D., A. XX/X, D. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
súd zistil, že jej predmetom bola peňažná pohľadávka v sume 173,52 eur, ktorú eviduje postupca voči
žalovanému ako rozdiel medzi výškou poistného plnenia od zákonného poisťovateľa prevádzkovateľa

vozidla, ktoré zavinilo vznik dopravnej nehody - žalovaného a skutočnou výškou škody vzniknutej v
dôsledku úhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla Renault Fluence. V zmysle Čl. V. bola
pohľadávka postúpená odplatne v sume 172,52 eur, ktorá mala byť vyplatená postupcovi na účet do
dvoch dní odo dňa podpísania zmluvy. Z potvrdenia F. banky, a.s. súd zistil, že dňa 17.04.2024 bolana účet žalobu pripísaná suma 17.04.2024 od platiteľa E. D.. Z oznámenia žalovaného o poistnom
plnení zo dňa 14.12.2023 súd zistil, že žalovaný oznámil E. D., že dňa 14.12.2023 ukončil šetrenie
poistnej udalosti č. 9534380520, kedy bolo žalobcovi poskytnuté plnenie v sume 1 249,06 eur. Pri

výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely,
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod, ktoré
zodpovedajúpriemernejsadzbenormohodinypráceneautorizovanýchservisovvdanomregióneačase.
Do poistného plnenie boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom
programe (výška lakovacej konštanty 100%). Poistné plnenie v sume 1 249,06 bolo poukázané na

účet žalobcu. Zo znaleckého posudku č. 66/2024 vypracovaného dňa 17.06.2024 znalcom z odboru
doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, ohľad hodnoty
cestných vozidiel G. E. H. súd prvej inštancie zistil, že jeho predmetom bol výpočet výšky škody na
vozidle Renault Fluence, EČ: C., ku dňu poistnej udalosti 21.09.2023, kedy znalec stanovil výšku
škody 1.451 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/24/2024 zistil, že dňa
16.12.2024 bol na pojednávaní vypočutý znalec G. E. H. k znaleckému posudku, ktorý vyhotovoval

v predmetnom konaní. Konanie sp. zn. 5C/24/2024 sa týka tých istých sporových strán a rovnakého
predmetu sporu, t. j. vyplatenia nižšej sumy poistného plnenia z dôvodu nižšej ceny normohodín a
metodiky lakovania. Znalec na pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, kedy uviedol, že
pri jeho vyhotovení musí postupovať v zmysle Vyhlášky č. 492/2004 z 23.08.2004, právnych predpisov a
pri stanovení opravy vychádzať z obvyklej ceny na trhu najbližšieho značkového autoservisu v Žilinskom

kraji. Znalec poukázal na to, že mu nie je známa nejaká metodika poisťovne, pričom táto pre neho
nie je ani záväzná. Pokiaľ použil lakovaciu konštantu 120%, vychádzal z cien na trhu a aj z toho,
akú konštantu používajú autorizované servisy. Tie používajú konštantu od 130-140%. Znalec použil
konštantu na úrovni 120% z dôvodu, že v súčasnosti sa už 100% konštanty nepoužíva, používalo sa
to v minulosti. Vyššia konštanta sa použila z dôvodu, že autoservisy už používajú kvalitné lakovacie

materiály. Znalec poukázal na to, že žalobca používa vysoko kvalitný lakovací materiál, teda použitie
120% lakovacej konštanty je oprávnené. Posudok znalec vypracoval na základe oznámení o poistnom
plnení a tam uvedených dôvodoch krátenia. Znalec zotrval aj na použití metodiky lakovania K1G
namiesto K1N. Podľa znalca žalovaný ako poisťovňa preferuje, aby autoservisy používali prefabrikovaný
diel, ktorý by len natreli farbou a lakom, čo je najlacnejší spôsob vykonania opravy dielom, nie však

kvalitným. Žalobca vykonal opravu, keď náhradný diel bol dovezený v surovom stave, t.j. nastriekanú
len základnú farbu, pričom takýto diel je potrebné prebrúsiť a vytmeľovať a až následne naniesť farbu a
lak, aby diel bol funkčný a aby oprava bola vykonaná kvalitne bez viditeľných nerovností nástreku farbou
(stekajúca farba alebo nerovností z výroby). Z toho dôvodu bola použitá metodika K1G. Určenie výšky
normohodiny znalec vykonal v programe Systém DAT, ktorý vypočíta automaticky výšku normohodiny

a túto poisťovňa ani nenamietala. Výška normohodín bola určená správne. Súd mal z pripojeného
spisu preukázané, že zápisnica z pojednávania zo dňa 16.12.2024, na ktorom pojednávaní bol znalec
vypočutý, bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená dňa 16.12.2024. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na to, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie v prejednávanej veci
doručené dňa 19.12.2024, kedy bol oboznámený s tým, že súd bude na pojednávaní oboznamovať

výpoveď znalca (č.l. 88 spisu). Žalovaný tak mal do vykonania pojednávania dostatok času na to, aby
relevantným spôsobom vyvrátil tvrdenia znalca, resp. trval na jeho výsluchu, čo sa však nestalo.

1.2
Žalovaný súdu predložil faktúru č. 2024002 zo dňa 25.01.2024, z ktorej súd zistil, že I. J. AUTODIELŇA,

C. XXX/X, K. účtoval za vykonané práce na motorovo vozidle Dacia Lagune sumu 20 eur/hod. bez DPH,
rovnako ako aj I. L., M. A. XX/XX, C. vo faktúre č. 2023/36 zo dňa 14.12.2023 za opravu motorového
vozidla Škoda Octavia. E. A. N., D. H. XXX/X, A. v zmysle faktúry č. 23VF00345 zo dňa 11.12.2023
účtoval cenu práce za opravu vozidla Citroen Space Tourer sumu 25 eur/hod. bez DPH a autoservis
N. O. AUTOSERVIS, F. dňa 13.01.2024 faktúrou č. FA20240002 vyúčtoval zákazníkovi za vykonané

práce na motorovom vozidle Szuki Swift sumu 16,50 eur/hod. bez DPH. Z kalkulácie žalobcu za opravu
motorového vozidla Volkswagen Tiguan zo dňa 01.03.2023 a Škody Karoq zo dňa 03.04.2023 mal súd
preukázané, že v tom čase žalobca účtoval za vykonané práce sumu 20 eur/hod. bez DPH, teda sumu
nižšiu ako pri motorovom vozidle Renault Fluence dňa 21.11.2023.

1.3
Právne vec posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 822, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z.z.
1.4Súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi stranami nesporné, že dňa 21.09.2023 došlo k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Renault Fluence, EČ: C.
prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase vzniku škodovej udalosti so žalovaným

uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Rovnako nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že si vlastník
motorového vozidla E. D. nechal motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu, kedy v zmysle faktúry
č. 23VF00141 predstavovala oprava sumu 1 422,58 eur ako aj to, že žalovaný vyplatil žalobcovi
poistné plnenie v sume 1 249,06 eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady sumy 173,52

eur s príslušenstvom rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou opravy vyfakturovanou žalobcom a výškou
poistného plnenia priznanou žalovaným. Aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní mal súd prvej inštancie
preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.04.2024, ktorou zmluvou E. D. postúpil na
žalobcu pohľadávku v sume 173,52 eur. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody v zmysle §
427 Občianskeho zákonníka pozostávajúcej z neuhradenia nákladov súvisiacich s opravou motorového
vozidla. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že poistné plnenie poskytol v zmysle kontrolnej

kalkulácie, teda v rozsahu účelne vynaložených nákladov, kedy krátil cenu normohodín práce z 40
eur na 21 eur/hod bez DPH a cenu lakovacích prác z konštanty 120% na 100%. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s názorom žalovaného, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že takéto krátenie nebolo dôvodné. K námietke žalovaného, že si žalobca účtuje ceny práce ako
autorizovaný servis, napriek tomu, že takýmto servisom nie je, súd prvej inštancie uviedol, že zo

žiadneho zákona, vyhlášky alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva výška, v
akej by sa mali účtovať práce či už v autorizovanom alebo neautorizovanom autoservise. Výška ceny
práce sa odvíja od aktuálnych okolností na trhu, pričom je ovplyvnená dopytom a ponukou v danom
odvetví. V konaní nie je sporným, že žalobca je osobou, ktorá vykonáva činnosť, predmetom ktorej je
oprava cestných motorových vozidiel, pričom sa priamo špecializuje na poskytnutie lakovacích prác.

Jedná sa pritom o činnosť, ktorú neposkytuje každý servis, čo ovplyvňuje aj výšku ceny práce. Okrem
uvedeného podľa súdu nemožno bez ďalšieho prijať záver, že by práce vykonané v neautorizovanom
autoservise boli vykonané menej kvalitne ako tie, ktoré sú vykonané v autorizovanom servise a preto by
mali byť ohodnotené nižšou cenou. Autoservisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať
niektorý z nich. Pokiaľ sa teda poškodený rozhodol nechať poškodené motorové vozidlo opraviť v

neautorizovanom servise, žiadnym spôsobom ho to nediskvalifikuje z možnosti preplatenia normohodiny
práce účtovanej týmto autoservisom, nakoľko mu majú byť preplatené len účelne vynaložené náklady
súvisiace s opravou motorového vozidla. O to viac, ak k poškodeniu vozidla nedošlo jeho zavinením,
ale zavinením škodcu, ktorý mal uzatvorené zmluvné poistenie so žalovaným. Nebolo tak povinnosťou
poškodeného zisťovať aktuálnu cenu práce v jednotlivých autoservisoch a motorové vozidlo si nechať

opraviť v autoservise, ktorý ponúka najnižšiu cenu v danom regióne, resp. zisťovať, ktorý autoservis
je zmluvným autoservisom žalovaného. Žalovaný pritom žiadnym relevantným spôsobom neuviedol,
prečo krátil cenu prác na 21 eur/hod., resp. prečo by si žalobca nemohol uplatniť rovnakú cenu práce
ako autorizovaný autoservis. Pokiaľ žalovaný predložil súdu faktúry neautorizovaných servisov, v rámci
ktorých si autoservisy účtovali cenu prác v rozmedzí od 16,50 do 25 eur/hod. bez DPH, z týchto nie

je zrejmý rozsah poškodenia motorových vozidiel a na to nadväzujúce práce, ktoré bolo potrebné
vykonať na opravu vozidla. Zároveň sa jedná o iné typy motorových vozidiel, ako to, ktoré je predmetom
tohto sporu, čo rovnako podľa súdu môže ovplyvňovať cenu práce, čo je zrejmé aj u autorizovaných
autoservisoch, kedy je cena práce stanovená rozlične napr. pri motorovom vozidle značky BMW a
Renault.Uvedenévšakničnemenínatom,žežalovanýjepovinnývyplatiťpoškodenémupoistnéplnenie

vo výške účelne vynaložených nákladov, pričom žalovaný v konaní nenamietal počet normohodín, ani
zle vykonanú prácu. Neúčelnosť odvodzoval výlučne od výšky ceny práce. Náklady, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na opravu motorového vozidla súd preto nevzhliadol ako neúčelné, nakoľko tieto by bolo
potrebné v rovnakom rozsahu vynaložiť v ktoromkoľvek autoservise, teda bez ohľadu na to, či sa jedná
o autorizovaný alebo neautorizovaný autoservis.

1.5
Súd prvej inštancie konštatoval, že účelnosť vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla
Renault Fluence, EČ: C. vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 66/2024 vypracovaného znalcom z
odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad

hodnoty cestných vozidiel G. E. H., ktorý ku dňu poistnej udalosti stanovil výšku škody na vozidle v
sumu 1 451 eur, teda vo vyššej sume ako bola fakturovaná žalobcom. Napriek tomu, že žalovaný
namietal nesprávny postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, o uvedenom súdu nepredložil
žiadne dôkazy. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnote majetku v prílohe č. 6 bod C ods. 5 síce uvádza, že v prípadoch,
keď opravu poškodenia vozidla nevykonala autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané
postupy predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného skutočného stavu určí TH

opravovanej skupiny, nie je tam však uvedené, z čoho by mal vychádzať, teda či z cien autorizovaných
alebo neautorizovaných servisov. Zároveň v bode 2.2 Náklady na opravárske práce, podľa ktorého bodu
mal podľa žalovaného znalec postupovať, sa uvádza, že pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje
hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne. Súd má za to, že
slovné spojenie ,,opravovní oprávnených výrobcom vozidla“ neznamená akýkoľvek autoservis, ale len

autorizovaný, nakoľko tento funguje v distribučnej sústave zriadenej dodávateľom vozidla. Znalec tak
podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybil, ak pri výpočte ceny normohodiny práce vychádzal z
najbližšieho autorizovaného servisu, ktorým je Renault AUTO MARKET, s.r.o. Žilina (č.l. 18 spisu), kedy
v čase vypracovania znaleckého posudku predstavovala cena práce na motorovom vozidle Renault
Fluance sumu 57,60 eur/hod s DPH a cena lakovníckych a karosárskych prác sumu 50 eur/hod s
DPH. Znalec pritom v znaleckom posudku vychádzal z vyššej ceny normohodín práce ako si v rámci

kalkulácie gt motive účtoval žalobca. S poukazom na uvedené preto podľa súdu nebolo na mieste, aby
žalovaný krátil cenu normohodiny práce z 40 eur na 21 eur/hod. bez DPH len preto, že si poškodený
nenechal opraviť motorové vozidlo v zmluvnom, resp. autorizovanom autoservise, pričom s poukazom
na skutočnosť, že si napr. neautorizovaný autoservis E. A. N. účtoval cenu práce 25 eur/hod bez DPH,
kedy sa nejedná o autoservis zameriavajúci sa priamo na lakovacie práce, má súd za to, že nemožno

považovať cenu 40 eur/hod bez DPH za zjavne neprimeranú. Zároveň nie je zrejmé, ani na základe čoho
žalovaný stanovil cenu normohodín prác sumou 21 eur/hod. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný
v konaní nepreukázal ani odôvodnenosť krátenia lakovacej konštanty. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
systém Audatex, z uvedenej kalkulácie súd nevie posúdiť, aké hodnoty boli do kalkulácie zadané a či
tietozodpovedajúnákladom,ktoréboližalobcomvynaloženénaopravu.Žalovanývkonanínepreukázal,

že žalobcom účtovaná lakovacia konštanta nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy poškodeného
motorového vozidla ani nespochybnil výšku skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného
motorového vozidla, preto nie je dôvodné pri kalkulácii vychádzať z iných materiálov ako z tých, ktoré
použil žalobca. Súd nevidí dôvod prečo by sa autoservis zameraný na lakovacie práce mal prispôsobiť
metódam lakovania, ktoré žalovaný považuje za dostatočné pokiaľ je odlišného názoru a má za to, že na

kvalitnú opravu motorového vozidla je potrebné využiť napr. iný náter, alebo postup vyžadujúci si vyššiu
spotrebu materiálu. Správnosť daného postupu nakoniec potvrdil aj znalec, kedy tento na pojednávaní
v konaní sp. zn. 5C/24/2024 uviedol, že konštanta 100% sa v súčasnosti nepoužíva. Znalec rovnako
ako žalobca použil konštantu 120%, pričom vychádzal z cien na trhu, ako aj konštanty, ktorú používajú
autorizované servisy, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 130% až 140%. Znalec zdôraznil, že konštanta

120% bola použitá z dôvodu, že žalobca používa vysoko kvalitný lakovací materiál. Zníženie lakovacej
konštanty zo 120% na 100% preto súd nepovažoval za dôvodné. Žalovaný nemôže od poškodeného
spravodlivo žiadať, aby tento z dôvodu, že žalovaný používa iný spôsob lakovania, ktorý autoservis
považuje za nedostatočný, hľadal autoservis, v ktorom mu budú lakovacie práce vykonané na obraz
žalovaného. Poškodený, ktorému vznikla škoda na motorovom vozidle, nie jeho pričinením, má totiž

nárok na to to, aby bolo motorové vozidlo navrátené do stavu pred jeho poškodením, a to spôsobom,
ktorý si daná oprava vyžaduje. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní nespochybnil
kvalitu vykonanej práce, počet normohodín ani úkony, ktoré bolo potrebné pri oprave vykonať, preto
náklady na opravu motorového vozidla boli vynaložené účelne a zodpovedajú sume 1 422,58 eur
uvedenej vo faktúre č. 23VF00141 zo dňa 21.11.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie

dospelkzáveru,žežalobcovivznikolnároknaúhraduvšetkýchúčelnevynaloženýchnákladovzaopravu
motorového vozidla, teda aj sumy 173,52 eur, o ktorú sumu žalovaný krátil poistné plnenie, žalobe ako
skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

1.6

Žalobcavkonanížiadalpriznaťajúhradunákladovzavypracovanieznaleckéhoposudkuvsume175eur
a úrok z omeškania vo výške 9,50 % rožne zo sumy 173,52 eur od 15.12.2023 do zaplatenia. Pokiaľ ide
o náklady za vypracovanie znaleckého posudku, žalovaný namietal ich priznanie z dôvodu, že žalobca
nie je aktívne legitimovaný na ich uplatnenie, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto náklady
uhradila je právny zástupca žalobcu. S uvedeným názorom sa súd nestotožnil, nakoľko sa v danom

prípadejednáonáklady,ktoréžalobcovivzniklivsúvislostisbránenímpráva,kedyznaleckýmposudkom
preukazoval výšku škody na motorovom vozidle, ktorá výška bola sporná. Znalecký posudok tak bol
vykonaný za účelom preukázania odôvodnenosti nároku, v tomto prípade sumy 173,52 eur rovnajúcej
sa nevyplatenej sume opráv na motorovom vozidle Renaul Fluence. Nebolo sporným, že v časevypracovaniaznaleckéhoposudkubolapohľadávkaplatnepostúpenánažalobcu,ktoréhonielenvtomto
konaní zastupuje právny zástupca P. E. L.. Podľa súdu prvej inštancie nie je podstatné, či zadávateľom
objednávky bol žalobca alebo jeho právny zástupca, ani to či náklady na vypracovanie znaleckého

posudku uhradil žalobca priamo alebo prostredníctvom právneho zástupcu. V prípade znaleckého
posudku sa v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka jedná o náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, ktoré sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore. V danej veci sa znalecký posudok týka pohľadávky vo výške 173,52
eur, preto sa javí nelogickým, aby si žalobca v konaní nemohol uplatniť náklady na jeho vypracovanie,

ale bol vyvolaný ďalší súdny spor, kedy by si náklady za vypracovanie znaleckého posudku uplatňoval
právny zástupca, napriek tomu, že sa netýkali pohľadávky, ktorú by vlastnil. Vzhľadom na uvedené má
súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na uplatnenie tohto nároku, a preto súd žalobcovi priznal aj
nárok na úhradu nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v sume 175 eur. Čo sa týka
uplatneného úroku z omeškania, tento nebol podľa súdu žalobcom uplatnený správne. V zmysle § 11
ods.7ježalovanýpovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhona

zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z oznámenia o poistnom plnení mal
súd preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.12.2023, čo znamená, že pokiaľ
žalovaný poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní, t.j.
až 30.12.2023. Výška úrokov z omeškania podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., predstavuje
sadzbu 5,00 % ročne, t.j. základná úroková sadzba ECB vo výške 4,5 % (ku dňu omeškania) po pričítaní

5 % predstavuje 9,50 %, tak ako si ju uplatnil žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná
dôvodne, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 173,52 eur od
31.12.2023 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, t. j. v časti uplatneného úroku od 15.12.2023 do 30.12.2023
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP tak, že ich priznal plne úspešnému žalobcovi. Zamietnutie časti úrokov z omeškania vyhodnotil ako

nepatrný neúspech, ktorý nemá na posúdenie veci vplyv, pričom úroky z omeškania sa podľa zaužívanej
súdnej praxe nevyčísľujú.
2.
Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu

zamietne. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.
2.1
Žalovaný nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádzanými v odôvodnení napadaného

rozsudku. Odôvodnenie rozsudku označil za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal
vysporiadať so všetkými námietkami a argumentáciou žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie
akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za arbitrárne, nakoľko logickým spôsobom nevysvetlil,
prečo priznal sumu 173,52 eur. Žalovaný nesúhlasil s akceptáciou argumentácie žalobcu a záverov

predloženého znaleckého posudku. Podľa žalovaného v danom prípade bola hlavným východiskom
otázka skutočnej škody - teda vo vzťahu k nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla
otázka adekvátnosti, odôvodnenosti a obvyklosti týchto nákladov, kedy posúdenie spornej otázky záleží
od individuálne pôsobiacich faktorov týkajúcich sa miesta a času poistnej udalosti a v danom čase a
mieste existujúcimi podmienkami a možnosťami opravy poškodeného motorového vozidla. Máme zato,

že posúdenie týchto právne relevantných skutočností v odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej
inštancie absentuje. Žalobca síce v konaní predložil znalecký posudok, ktorý má povahu dôkazného
prostriedku, avšak v pomere k ostatným druhom dôkazov nemá privilegované či nadradené postavenie.
V predloženom znaleckom posudku znalec vypočítal náklady na opravu vozidla v úrovni nákladov
na opravu v autorizovanom servise, avšak tento postup je podľa názoru žalovaného v tomto prípade

nesprávny keďže v Prílohe č. 6, bod C. STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH
k Vyhláške, ods. 5 určito a jasne špecifikuje čo je neštandardná oprava (oprava v neautorizovanom
servise), teda znalec vyčíslil náklady na opravu pri štandardnej oprave čo reálne vykonaná nebola.
Odôvodnenie konajúceho súdu v bode 31. napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a výkladu vyhlášky, nakoľko konajúci súd nie je oprávnený na to, vykladať si konkrétne

vety obsiahnuté v ustanoveniach podľa svojho a vyvodiť záver, že ak sa v danej vyhláške spomína
opravovňa oprávnená výrobcom vozidla, musí ísť iba o autorizovaný servis a takýmto spôsobom si
slepo zastávať vypracovaný znalecký posudok. Je evidentné, že znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku neprihliadol ku všetkým skutočnostiam vyplývajúcich zo skutočného skutkového stavu veci.Napriek vykonaniu opravy v neautorizovanom servise žalobcu vypočítal znalec náklady na opravu
vozidla v úrovni nákladov na opravu v autorizovanom servise. Vyhláška pritom ustanovuje ako má
znalec postupovať v tom, ktorom prípade (ne/autorizovaný servis). Ak aj prijmeme záver, že je

nedôvodné rozlišovať servisy na autorizované a neautorizované, stanovená cena za normohodinu práce
v znaleckom posudku nevychádzala z priemernej ceny prác na relevantnom trhu – znalec použil jednu
jedinú vzorku.
2.2
Žalovaný ďalej poukázal na to, že do konania predložil kalkuláciu za opravu motorového vozidla značky

Volkswagen Tiguan zo dňa 01.03.2023 a značky Škoda Karoq zo dňa 03.04.2023, pri oprave ktorých
si účtoval cenu 20 eur/hod bez DPH. Žalovaný teda preukázal, že v rozhodnom čase, kedy bolo
opravované aj poškodené motorové vozidlo si účtoval za opravu motorových vozidiel cenu 20 eur/hod
bez DPH, pričom sa touto skutočnosťou konajúci súd vôbec nezaoberal a nekriticky prevzal tvrdenia
žalobcu a závery znaleckého posudku, ktoré odkazujú na vyššiu účtovanú sumu za opravu motorového
vozidla. Ďalej namietal, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku absencie aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, ktorá sa výlučne vzťahovala k nároku za náhradu nákladov za vypracovanie
znaleckého posudku. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu, žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Poukázal na tú skutočnosť, že Žalobca nie je oprávnenou
osobou na uplatnenie predmetného „príslušenstva“, nakoľko zadávateľom a aj osobou, ktorá tieto

náklady uhradila je jeho právny zástupca a nie on sám. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou
osobou na uplatnenie tohto nároku. Žalobcovi s uplatnením nároku v tomto konaní nevznikli tieto tvrdené
náklady za vypracovanie znaleckého posudku, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Konajúci súd
v tejto spojitosti námietku žalovaného týkajúcu sa možného zneužívania povinného zmluvného poistenia
žalobcom úplne odignoroval a v odôvodnení k uvedenému absentuje akákoľvek zmienka. Žalovaný

vyjadril domnienku (s ohľadom na počet obdobných sporov vedených na tunajšom súde), že na strane
žalobcu ide o konanie nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,
že ešte donedávna aj žalobca účtoval cenu práce za 1 normohodinu vo výške 20,- Eur. Uviedol, že je
prirodzené,ževtejtodobedochádzakzvyšovaniucienajnastraneservisov,avšak50%zvýšeniemožno
už považovať za účelové. Podľa žalovaného sa konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

nevysporiadal s jeho argumentáciou a námietkami, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a
nesprávne právne vec posúdil. Vyjadril názor, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol aké
skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je podľa žalovaného nepreskúmateľné.
3.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym i skutkovým posúdením prípadu
zo strany okresného súdu obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie súdu považuje za
vecne správne, v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe predložených a vykonaných

dôkazov riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným
spôsobom opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Žalobca je toho názoru, že v
konaní bola riadne a bez pochýb preukázaná výška škody na poškodenom motorovom vozidle a to na
základe znaleckého posudku G. E. H. zo dňa 17.06.2024. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody
predstavujúci rozdiel medzi žalovaným vyplatením poistným plnením a faktúrou za opravu poškodeného

vozidla vychádza zo záverov znaleckého dokazovania. Žalobca sa domnieva, že žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal že by výška škody bola v inej výške ako v tej, ktorá bola
stanovená súkromným znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom. Tvrdenia žalovaného týkajúce
sa nesprávneho výpočtu výšky škody znalcom nemajú reálny základ, pričom výhrady žalovaného k
predmetnému znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.

4.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu vyhovel,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355

ods.1CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§379CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.5.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je

viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania.
6.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z

akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom

zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP nie je daný.
7.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná

v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na

skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.

vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany

sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

8.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam (prevzatie záverov znaleckého posudku), odvolací súd dodáva, že
súd vykonáva dokazovanie a hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon
vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) a táto zásada znamená, že záver,
ktorý si sudca urobil z vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha

súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnoteného dôkazu má byť
súčasťou rozsudku. Aj znalecký posudok musí súd hodnoť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov
vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu ku
skutkovým okolnostiam, ktorý vyplývali z iných dôkazov (Vinterová, A. a kol., Civilní právo procesní.

6. Aktualizované a doplnené vydaní. Praha: Linde, 2011, s. 249). Dôkaz znaleckým posudkom (spolu
s výsledkami výsluchu znalca) je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ust. § 191 ods.
1 CSP; hodnotenie súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd
hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k jeho zadaniu, logického odôvodnenia
znaleckého nálezu a jeho súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd dospel k záveru, že

súd prvej inštancie sa uvedenými atribútmi dôsledne riadil, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
z akých tvrdení vychádzal žalobca pri uplatnení svojho nároku, aké tvrdenia a obranu zaujala žalovaná,
ktoré skutočnosti považoval medzi stranami za nesporné a ktoré tvrdenia boli medzi stranami spornými,
keď následne v bodoch 29 až 37 vyhodnotil všetky výsledky vykonaného dokazovania v súlade
s podmienkami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP, s ktorými sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje,

považuje ich za výstižné a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne odkazuje (§387 ods. 2 CSP), keď
žalovaná v podanom odvolaní opätovne namietala skutočnosti (výsledky vykonaného dokazovania na
základe znaleckého posudku), s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal a skutkové zistenia
vo svojom rozhodnutí vyhodnotil v súlade s podmienkami § 220 ods. 2 CSP.
9.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne, výstižne a vyčerpávajúco uviedol v ods. 30-31,
prečo sa priklonil k záverom znaleckého posudku. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že zo žiadneho zákona nevyplýva povinnosť žalobcu uplatniť si nižšiu hodinovú sumu
za prácu ako autorizovaný servis. Ďalej má odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie za
to, že žalovaným predložené iné ceny servisov nepreukazujú dôvodnosť ním tvrdených skutočností.

Kontrolná kalkulácia žalovaného (vo svojej podstate jeho skutkové tvrdenia, podložené jeho vlastným
výpočtom) v protiváhe k znaleckému posudku ako dôkazu nemôže sama o sebe obstáť, nakoľko
ide o sebapotvrdzujúci dôkaz. Odvolací súd konštatuje, že ak by prijal argumentáciu žalovaného, tak
tento by začal na trhu servisných prác určovať maximálnu možnú cenu opravy v rozpore s princípom
slobodného trhu. K skutkovým tvrdeniam žalovaného, by musel pristúpiť iný dôkaz (napr. iný znalecký

posudok), ktorý by potvrdil skutkové tvrdenia žalovaného, ohľadne neadekvátnosti ceny. Cenové
ponuky hodinových servisných prác nie sú dôkazom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť odborné závery
predloženého znaleckého posudku, nakoľko každý autoservis môže mať podľa kvality prác, verejnej
známosti mena, rôzne ceny akceptované zákazníkmi. Súčasne ak žalovaný aj predložil iné cenové
kalkulácie zo začiatku roka 2023 pri žalobcovi a v odvolaní vyjadril domnienku o neprimeranosti

navýšenia cien. Tak aj v tomto prípade je potrebné konštatovať, že uvedená námietka je nedôvodná. Je
všeobecne známou skutočnosťou, že v roku 2022 bola priemerná inflácia 12,8%, v roku 2023 10,5%,
pričom začiatkom roka 2023 sa blížila k 15%. Došlo k všeobecnému zvýšeniu cien, vrátane cien práce
a miezd, pričom skokovo rástli energie pre podnikateľov z dôvodu rastu cien na svetových burzách,
vyššia cena bola aj pri palivách z dôvodu vojny na Ukrajine. Preto aj zvýšenie cien z 20,- eur na 40,- eur

je s ohľadom na vývoj na vtedajšom trhu primeraný. Odhliadnuc od uvedeného, v konaní pred súdom
prvej inštancie žalovaný priamo nenamietal konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi (v rozpore
so zákonom), s ktorým by sa súd prvej inštancie mal v rozsudku zaoberať. Aj v odvolacom konaní
žalovaný len vyjadril „domnienku“. Odvolací súd konštatuje, že v súdnom konaní sa neriešia domnienky,ale preukazujú tvrdené skutočnosti, a preto ak sa žalovaný len niečo domnieva, a takúto skutočnosť
netvrdí, ani nepreukazuje, tak sa v konaní nedokazuje a súd prvej inštancie (odvolací súd) nemusí takéto
domnienky samostatne riešiť v odôvodnení. Tvrdenie, že žalobca vozidlo opravil (poprípade odtiahol),

prijal poistné plnenie na svoj účet, neznamená, že koná nezákonne. Z pohľadu súdu uľahčuje život
poškodenému (spotrebiteľovi), ktorý nemusí samostatne riešiť škodu, ktorú sám nespôsobil. Z tohto
pohľadu má potom pravdepodobne aj vyšší počet zákazníkov. Odvolací súd sa plne stotožnil aj so
záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v ods. 31, v ktorom konštatoval, že podľa dotknutej vyhlášky
znalec zohľadňuje hodinové sadzby opravovní oprávnených výrobcom vozidla, čiže autorizovaného

servisu. Tento záver je plne súladný so znením vyhlášky a nepredstavuje žiadny odklon od jej úpravy.
Skutočnosti tvrdené žalovaným v odvolaní, (poukaz na ods. 5 prílohy 6 vyhlášky), nemôžu zmeniť
posúdenie veci. Odvolací súd má za to, že oprava bola štandardná, opak v konaní preukázaný nebol,
a preto uvedené ustanovenie sa pri posudzovaní výšky škody znalcom použiť nemalo, čo samo plynie už
z nadpisu uvedenej časti vyhlášky (Neštandardná oprava). Rovnako námietka, že znalec vychádzal len
zcienjednejautorizovanejopravovneniejedôvodná.Akbypreukázalžalovaný,žeostatnéautorizované

opravovne v regióne boli lacnejšie, bolo by to iné, to sa však nestalo, preto aj len jedno porovnanie
s autorizovanou opravovňou je adekvátne v danej veci. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že
vyššie uvedené námietky žalovaného nie sú dôvodné. Žalovaný tiež namietal, že žalobca nemá aktívnu
legitimáciu vo vzťahu k pohľadávke za znalecký posudok v sume 175 eur. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 36 odôvodnenia napadnutého

rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že z predloženej plnej moci v tomto konaní jednoznačne
vyplýva,žetátobolaudelenádňa26.03.2024,atoajvrozsahuObčianskehozákonníkavoveľmiširokom
rozsahu (vykonávanie všetkých úkonov, aj prijímanie nárokov viď č.l. 23). Po udelení takejto plnej moci,
došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 16.04.2024 (viď zmluva č.l. 4-5) a následne k zadaniu objednávky
dňa 20.05.2024 (viď č.l. 8 údaje zo znaleckého posudku). Odvolací súd má za to, že pohľadávka

a aktívna legitimácia patrí žalobcovi, za ktorého konal v zmysle udelenej plnej moci podľa Občianskeho
zákonníka jeho právny zástupca, čo zákon pripúšťa. S ohľadom na uvedené, preto je podľa názoru
odvolacieho súdu preukázaná aktívna legitimácia žalobcu aj na uplatnenie nákladov na vypracovanie
znaleckého posudku.
10.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.

11.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.