Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Tos/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124014501
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1124014501.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného N. D., pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I zo 04.02.2025
sp. zn. 22T/62/2024, na neverejnom zasadnutí konanom 17. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušuje sa uznesenie Mestského súdu Bratislava I zo
04.02.2025, sp. zn. 22T/62/2024, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Mestského súdu Bratislava I uznesením zo 04.02.2025 sp. zn. 22T/62/2024, podľa 241 ods.
1 písm. j) Trestného poriadku rozhodol o prijatí obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V
z 29.10.2024, sp. zn. 3Pv/376/22/1105, podanú na obžalovaného N. D..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný N. D., prostredníctvom svojho
obhajcu, sťažnosť a to písomným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 05.03.2025.

V dôvodoch podanej sťažnosti obžalovaný poukázal na existenciu závažných procesných chýb, najmä
porušenie práva na obhajobu, čím je daný dôvod na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi

podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. Zdôraznil porušenie práva obžalovaného na obhajobu
v prípravnom konaní, napr. výber finančných prostriedkov z bankomatu 365 banky dvakrát po 300,-
eur dňa 30.10.2022. Ako obhajoba opakovane v konaní uvádzala, obžalovaný bol dňa 19.10.2022
zadržaný a dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, čo je uvedené aj v trestnom spise a teda neexistuje
akákoľvek možnosť, aby tieto výbery vykonal práve on. Na účely určenia výšky škody namietal, že
táto doteraz nebola riadne ustálená, pretože podľa výpisov z účtu poškodeného je zrejmé, že výbery

kartou z účtu mal vykonávať sám poškodený, nakoľko jediný disponoval fyzickou kartou (nie len údajmi
o karte) a podľa výpovede svedkyne F. R. z 11.09.2024 práve svedkyňa pred orgánmi činnými v
trestnom konaní červeným perom v spise vyznačila platby a pohyby, ktoré nerealizoval poškodený,
pričom medzi neoznačenými pohybmi boli aj predmetné výbery z bankomatu, čo zakladá nedostatočne
zistený skutkový stav veci. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť
svedkyňu F. R.. Poukázal aj na opakované žiadosti obhajoby o vykonanie skúmania duševného stavu

obžalovaného znaleckým dokazovaním, nakoľko aj z listín v spise možno predpokladať, že obžalovaný
môže trpieť duševnou poruchou tzv. nelátkovou závislosťou na hazardných hrách, čo môže mať vplyv,
resp. mohlo mať vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a v konečnom dôsledku aj na
trestnú zodpovednosť. Teda skutkový stav zistený v predsúdnom konaní nespĺňa atribút spoľahlivo
preukázaného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov, nakoľko orgány činné v trestnom
konaní nesprávne ustálili výšku škody, pričom opakovane rezignovali na reakciu na argumenty a návrhy

obhajoby, v čom možno badať prvky porušenia práva na obhajobu. Má za to, že orgány činné v trestnom
konaní sa v prípravnom konaní nevysporiadali s právne relevantnými skutočnosťami, nešpecifikovalisvojeprávneúvahyaanito,akovyhodnotilijednotlivédôkazy,čozakladádôvodnaodmietnutieobžaloby
a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. Zo spisového materiálu
nie je zrejmé, ako orgány činné v trestnom konaní dospeli k údajne preukázanému skutkovému stavu

a následnému právnemu záveru, že sa obžalovaný mal dopustiť trestného činu tak, ako sa mu kladie
za vinu. Rovnako vníma nejednoznačnosť časti uznesenia o určení rozsahu dokazovania na hlavnom
pojednávaní, pričom v tejto časti je uznesenie zmätočné.

K sťažnosti obžalovaného sa vyjadrila prokurátorka písomným podaním doručeným prvostupňovému

súdu dňa 12.03.2025. V jeho rámci uviedla, že výsledky vykonaného dokazovania dostatočne
odôvodňujú postavenie obžalovaného pred súd. Vzhľadom na to navrhla sťažnosť obžalovaného ako
nedôvodnú zamietnuť.

Na dané vyjadrenie prokurátorky reagoval obžalovaný N. D. písomným podaním doručeným mestskému
súdu dňa 27.03.2025, v ktorom prostredníctvom obhajcu uviedol, že má za to, že prokurátorka sa vo

svojom vyjadrení relevantným spôsobom nevyjadrila k argumentom obhajoby, pričom neodôvodnila
obhajobou vytýkané vady prípravného konania a opomenula sa zaoberať obhajobou tvrdenými
skutočnosťami. Skutkový stav zistený orgánmi činným v trestnom konaní v predsúdnom konaní nespĺňa
atribút spoľahlivo preukázaného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov, nakoľko nesprávne
ustálili výšku škody, pričom opakovane rezignujú na reakciu na argumenty a návrhy obhajoby, v čom

možno badať prvky porušenia práva na obhajobu. Dodal, že orgány činné v trestnom konaní sa v
prípravnom konaní nevysporiadali s právne relevantnými skutočnosťami, nešpecifikovali svoje právne
úvahy a ani to, ako vyhodnotili jednotlivé dôkazy, čo zakladá dôvod na odmietnutie obžaloby a vrátenie
veci prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. Zo spisového materiálu nie je zrejmé,
ako orgány činné v trestnom konaní dospeli k údajne preukázanému skutkovému stavu a následnému

právnemu záveru, že sa obžalovaný mal dopustiť trestného činu tak, ako sa mu kladie za vinu. V
zmysle vyššie uvedeného navrhol, aby súd v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu
odmietol a vrátil vec prokurátorovi alebo alternatívne, aby bola na hlavnom pojednávaní vypočutá
svedkyňa F. R. za účelom objasnenia skutočnosti o odovzdaní údajov platobnej karty poškodeného
obvinenému samotnou svedkyňou a aby bolo v konaní zabezpečené znalecké skúmanie psychického

stavu obžalovaného z dôvodu relevancie možnej duševnej choroby na údajné páchanie trestnej činnosti
obžalovaným.
Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal
podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného N. D. je dôvodná.

Z obsahu predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor
Okresnej prokuratúry Bratislava V podal dňa 05.11.2024 na Mestský súd Bratislava I obžalobu na
obžalovaného N. D. (v tom čase ešte obvinený, ktorý sa však v zmysle § 10 ods. 12 Trestného

poriadku po nariadení hlavného pojednávania označuje ako obžalovaný) pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, a to na skutkovom základe uvedenom v tomto obžalobnom návrhu.

Dňa 23.12.2024 samosudca Mestského súdu Bratislava I vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým

obžalovaného N. D. uznal za vinného pre vyššie uvedenú trestnú činnosť, za čo mu podľa § 219
ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov,
na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona

účinného od 06.08.2024 zrušil výrok o treste rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 23.11.2023, sp.
zn. B5-2T/29/2023, právoplatného dňa 11.06.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozhodnuté
bolo aj o nároku poškodeného na náhradu škody.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný N. D. v zákonom stanovenej lehote odpor, na základe
čoho vznikla povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o
prijatí podanej obžaloby, k čomu samosudca prvostupňového súdu napadnutým uznesením aj pristúpil
a následne nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín.Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou

trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na
obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli
poskytnuté nezákonné benefity.

Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vydá
trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní
nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f/, a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a

rozsah dokazovania.

Podľa § 241 ods. 4 Trestného poriadku proti uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c) a d) okrem
uznesenia o prerušení trestného stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. e) až h),
písm. j) alebo písm. l) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie

trestného stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa
tohto odseku zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. j) alebo l), má účinky
uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu sa vec vracia do
prípravného konania.

Sťažnostný súd po preskúmaní veci zistil, že samosudca mestského súdu nepostupoval správne, keď
uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku rozhodol o prijatí obžaloby, nakoľko v
posudzovanom prípade podaná obžaloba neobsahuje náležitosti upravené v § 235 písm. d) Trestného
poriadku,vzťahujúcesanaodôvodnenieobžaloby,konkrétneprokurátorúplneopomenulzakomponovať
do obžaloby obhajobu obžalovaného a svoje stanovisko k nej, a rovnako rezignoval aj na prezentovanie

vlastných právnych úvah, ktorými sa spravoval.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obhajoba obžalovaného sa neobmedzuje iba na jeho
výpoveď a skutočnosti v nej uvedené, ale jej súčasťou je aj argumentácia obsiahnutá v rôznych
písomných podaniach urobených obžalovaným alebo jeho obhajcom (napr. v sťažnosti voči uzneseniu

o vznesení obvinenia, v iných písomných podaniach, pri preštudovaní spisového materiálu podľa
§ 208 ods. 1 Trestného poriadku a pod.), preto je potrebné, aby prokurátor aspoň stručne takúto
obhajobu obžalovaného v jej podstatných bodoch zahrnul do odôvodnenia podanej obžaloby a rovnako,
aby k nej zaujal stručné a vecné stanovisko (ktoré nemusí spĺňať nároky, aké sa vyžadujú na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v merite veci, postačí, ak prokurátor reaguje na podstatné argumenty

obhajoby a uvedie vecné dôvody, pre ktoré ju považuje za neopodstatnenú). V danej veci obžalovaný
svojou výpoveďou, ako aj podaniami urobenými prostredníctvom svojho obhajcu, a napokon aj pri
preštudovaní spisu, nepochybne svoju obhajobu orgánom činným v trestnom konaní prezentoval, preto
bolopovinnosťouprokurátora,abysajejvodôvodnenípodanejobžalobyvovyššienaznačenomrozsahu
venoval, čo však neurobil. Táto náležitosť obžaloby tak splnená nebola.

Okrem toho, odôvodnenie podanej obžaloby obsahuje iba popis výpovedí poškodeného a dvoch
svedkov a výpočet ďalších dôkazov bez toho, aby z tohto odôvodnenia vyplývali akékoľvek úvahy
prokurátora, na základe ktorých by bolo možné spájať osobu obžalovaného so spáchaním skutku
v podanej obžalobe, vrátane jeho právnej kvalifikácie. Ani následné konštatovanie prokurátora, že

vyhodnotením uvedených dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, dospel k záveru, že obžalovaný
sa dopustil konania tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, a to bez uvedenia akýchkoľvek
skutočností, ktoré majú tieto dôkazy preukazovať, nezodpovedá požiadavke na úvahovú činnosť
prokurátora, ktorú je povinný v odôvodnení podanej obžaloby rozviesť tak, ako to vyžaduje § 235
písm. d) Trestného poriadku. Za takúto myšlienkovú činnosť prokurátora nemožno považovať ani jeho

záver, že spáchanie žalovaného skutku je preukázané výsluchmi poškodeného a svedkov, ako i vo veci
zadováženými dôkazmi, ak z odôvodnenia obžaloby bližšie vysvetlenie (úvaha) takého konštatovania
nevyplýva. Úvahová časť odôvodnenia podanej obžaloby, v ktorej by prokurátor aspoň stručne rozvinulsvoju myšlienkovú činnosť, teda absentuje. Aj po tejto stránke tak obžaloba nespĺňa zákonom stanovené
náležitosti.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že všetky náležitosti obžaloby splnené neboli, čím bol založený dôvod
na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi postupom podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného
poriadku.

Keďže tak prvostupňový súd nepostupoval, krajský súd na podklade sťažnosti obžalovaného N. D.

napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku iba zrušil, pričom podľa § 241 ods. 4
Trestného poriadku má takéto zrušujúce uznesenie krajského súdu účinky odmietnutia obžaloby a na
jeho základe sa vec vracia do prípravného konania.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie sťažnosť nie je prípustná.