Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118217231
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1118217231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky - matky: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., proti odporcovi - otcovi: B. E., narodený X.X.XXXX, bytom
C. X, D., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, zastúpený: Advokátska
kancelária KERAK s.r.o., so sídlom Seberíniho 6/C, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, o určenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: F. B., narodený
XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku

Mestského súdu Bratislava II č.k. B1-5Pc/27/2018-205 zo dňa 05.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého F. od 25.10.2018 do 31.08.2020 sumou 100,- eur mesačne, od 01.09.2020 do
31.08.2024 sumou po 120,- eur mesačne a od 01.09.2024 sumou po 130,- eur mesačne vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 25.10.2018 do 28.05.2025 v sume 1.852,58 eur je otec maloletého

povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50,- eur splatných spolu s bežným výživným
s tým, že omeškanie s plnením jednej splatnej splátky má za následok splatnosť celého dlhu, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol tak, že zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého F. B., za obdobie od 25.10.2018 do 31.3.2019 sumou 110,- eur
mesačne, za obdobie od 1.4.2018 do 31.3.2024 sumou 165,- eur mesačne a od 1.4.2024 sumou 220,-

eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 25.10.2018
do 31.7.2024 v sume 4 431,67 eur je povinný uhradiť k rukám matky. Výrokom II. rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1 a 3 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že maloletý F. je
dieťaťom matky - A. B. a otca B. E., pričom o otcovstve a úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

vrátane zastupovania a úpravy styku bolo rozhodnuté už rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.
5Pc/27/2018-75 zo dňa 13.6.2022. Spornou otázkou zostalo určenie výživného na maloletého. Rodičia
maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva výlučne matka,
otec je toho času vo výkone trestu a odňatia slobody. Z dokazovania vyplynulo, že otec je toho času vovýkone trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený, avšak podľa vyjadrenia otca bol zo zaradenia
vyradený pre zhoršenie jeho zdravotného stavu. Z vyjadrenia ústavu zo 17.07.2024 však vyplýva, že
bol otec od 14.09.2023 do 27.09.2023 pracovne zaradený, vyradený bol z dôvodu slabých pracovných

výkonov,vsúčasnostiniejezorganizačnýchdôvodovpracovnezaradený.Od13.01.2022do25.01.2022
bol otec umiestnený v ÚVTOS Bratislava, kde nebol pracovne zaradený a od 25.01.2022 do 22.08.2023
bol umiestnený v ÚVTOS Leopoldov, kde bol pracovne zaradený s menšími prestávkami od 1.2.2022 do
18.6.2023. Za rok 2022 bola čistá mzda otca v sume 1. 488,55 eur, za rok 2023 v sume 1.660,02 eur.
Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy voľného

hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom na zákonné
kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre všetky prípady
vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete zákona o rodine, a sú nimi odôvodnené
potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné - aplikovateľné
len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto osobitným kritériom je právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 zákona o rodine), osobná starostlivosť rodiča o dieťa

a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú (§ 62 ods. 4 zákona o rodine) a tiež kritérium
najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej určenie, ktorými sú najmä odôvodené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného
dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené.

Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu
životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu
dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá
od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej
posudzovanej situácie, od životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného

rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené
potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť, môžeme všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa.
3. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určení
výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom
povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje

aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať. Za závažné ospravedlniteľné
dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom,
reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov, organizačnými zmenami v
zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového

prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z príjmu povinného, aký by
dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.
4. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd teda neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,

zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu
a tým aj strate možnosti platiť výživné.
5. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože

použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).
6. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem
osoby povinnej platiť výživné javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti

pre získanie finančných prostriedkov. (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).
7. Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho
konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal

uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby
povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípadepovinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného
vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože
v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu práce. (Rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 20. februára 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018)
8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady a výdavky na maloletého sú v sume 760 eur
mesačne (pozostávajú z bežných výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, krúžky - futbal, školu,
voľnočasové aktivity, zubára, pričom súd odkazuje na presný rozpis súm, ktorý je založený v spise). Súd
považuje predložené výdavky za primerané, nenadhodnotené a v neposlednom rade ich otec nijakým

spôsobom nespochybnil a nerozporoval. Matka býva u svojej matky s maloletým.
9. Súd považoval súdom určené výživné v sume 110 eur mesačne, za obdobie od 1.4.2018 do
31.3.2024 sumou 165 eur mesačne a od 1.4.2024 sumou 220 eur mesačne za výživné, ktoré zodpovedá
schopnostiam a možnostiam otca a za výživné, ktoré je určené v záujme maloletého dieťaťa. Súd
určil uvedené sumy s ohľadom na vek maloletého a návštevu predškolského zariadenia, I. a II stupeň
základnej školy, z čoho objektívne vyplývajú zvýšené výdavky. Súd pri určovaní výživného vychádzal

predovšetkým z potencionality príjmu otca, s prihliadnutím na Bratislavský kraj, pričom priemerná
minimálna mzda v roku 2018 bola 930 eur, od 2019 do 2024 suma 1.179 eur a za prvý štvrťrok 2024 je
priemerná minimálna mzda 1.378 eur. Súd vzhliadol jednu vyživovaciu povinnosť otca, k maloletému B..
Súd uvádza, že na ďalšie dieťa nemohol vzhliadať len na základe určenia rodičovstva prostredníctvom
čestného vyhlásenia partnerky otca. Hoci je domnelý otec maloletého G. vo výkone trestu, má možnosť

súhlasným vyhlásením rodičov určiť rodičovstvo aj tomuto maloletému dieťaťu. Zhoršenie zdravotného
stavu otec nijakým spôsobom nepreukázal ani neosvedčil. Naopak, z potvrdenia ÚVTOS vyplýva, že z
pracovného zaradenia bol otec vyradený pre slabé pracovné výsledky.
10. Súd pri určovaní výšky výživného vzhliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva výlučne sama
osobnú starostlivosť o maloletého (porov. § 62 ods. 4 zákona o rodine) a taktiež prihliadol na vývoj

životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
11. Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t. j. 25.10.2018 do
31.7.2024, vrátane započítania už zaplateného výživného 100 eur mesačne, t. j. v celkovej sume 4
431,67 eur.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko Civilný mimosporový poriadok s konaním o
zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov nežiadal priznať nárok na
náhradu trov konania.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné, má za to, že

nebolo vykonané dostatočné dokazovanie v rozsahu, ktorý by poskytol dostatočný podklad pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému, k príjmom a výdavkom matky maloletého F. a k výške
odôvodnených a preukázaných potrieb maloletého F., čiže nebol zistený úplne a správne skutkový
stav a v nadväznosti na to bol vyvodený nesprávny právny záver súdu. Súd prvej inštancie neuvádza,
ktoré listinné dôkazy boli pre rozhodnutie vo veci podstatné, akým spôsobom ich vyhodnotil a na čo

pri ich vyhodnotení prihliadal. Napadnutý rozsudok preto nespĺňa požadované kritéria pre riadne a
preskúmateľné rozhodnutie. Otec rovnako ako pri prvom rozhodnutí v tejto veci aj nateraz vykonáva
trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a aj z tohto
dôvodu nežiadal upraviť súdom jeho stretávanie s maloletým a zároveň by chcel riešiť stretávanie s
maloletým po vykonaní trestu s matkou vzájomnou dohodou bez potreby súdnych konaní. Od prvého

rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci, t.j. od vydania rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.
zn. : 5Pc/27/2018 zo dňa 13.06.2022, ktorým bol v bode V. rozsudku otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletého od 25.10.2018 sumou 150 eur mesačne a od 01.06.2022 sumou 250 eur mesačne, nedošlo
k zlepšeniu v majetkovej i finančnej sfére otca, naopak mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k jeho
maloletému synovi G. H., nar. XX.XX.XXXX. Súd vzhliadol len na jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť

otca, a to k maloletému B.. Na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. nemohol vzhliadnuť len
prostredníctvom čestného vyhlásenia matky maloletých B. a G., pretože má otec možnosť súhlasným
vyhlásením určiť rodičovstvo k G., hoci je vo výkone trestu. Otec má s matkou G. dobré vzťahy a
preto nepovažoval za potrebné počas výkonu trestu odňatia slobody riešiť formálne určenie otcovstva
nakoľko je práve nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody takýto úkon pomerne sťažený,

náročný a administratívne zdĺhavý. V matkou predloženej dohode o pracovnej činnosti absentuje podpis
zamestnávateľa, rovnako ako v predloženej dohode o hmotnej zodpovednosti, čiže je otázne, či bola
dohoda riadne uzatvorená. Podklady týkajúce sa mesačných výdavkov na maloletého matka predložila
len formou rukou písaného zoznamu výdavkov a nepredložila žiadny relevantný podklad a tieto výdavkyteda žiadnym iným spôsobom nepreukázala. Podľa obsahu dohody o pracovnej činnosti, ak by aj bola
riadne uzatvorená, platná a matka na základe nej vykonávala pracovnú činnosť, by mala matka pracovať
v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s odmenou za vykonanú prácu vo výške 4,977 eur na hodinu, čo

je v porovnaní matkou prezentovanými tvrdeniami o výške jej mesačných výdavkov na maloletého v
značnom nepomere. Nie je zrejmé, z čoho vychádza úvaha súdu prvej inštancie v bode 25. napadnutého
rozsudku, keď uvádza, že tieto náklady matky na maloletého považuje za primerané a nenadhodnotené
a súd prvej inštancie tento názor ďalej nerozvíja. Súd nekritickým spôsobom prevzal tvrdenia matky o
výške údajných nákladov, ktoré musí mesačne vynaložiť na maloletého, bez toho aby mal výšku týchto

nákladov riadne podloženú a zdôvodnenú a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
14. Ďalej je v bode 26. napadnutého rozsudku uvedené, že otec zhoršenie svojho zdravotného stavu
počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal ani neosvedčil a naopak z potvrdenia od ÚVTOS
vyplýva, že bol vyradený z práce pre slabé pracovné výsledky. K uvedenému sa otec vyjadruje, že
bol vo výkone trestu odňatia slobody riadne pracovne zaradený, jeho vyradenie bolo z dôvodu slabých

pracovných výsledkov práve pre zhoršenie jeho zdravotného stavu a prevažne pre problémy s chrbticou
a aktuálne ani nemôže byť pracovne zaradený pre organizačné dôvody na strane ÚVTOS. Výšku
stanoveného výživného považuje otec za príliš vysokú, nereflektujúcu aktuálne možnosti a schopnosti
otca. Otec, ako je vyššie uvedené vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
kde aktuálne nie je z organizačných dôvodov pracovne zaradený, teda nemá žiadny príjem. Taktiež

nevlastní žiaden majetok a nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami. Napriek pobytu vo
výkone trestu a obmedzeným možnostiam sa však snaží riadne starať o maloletého a matke posiela
každý mesiac sumu 100 eur prostredníctvom svojej matky. Podľa reálnych doterajších dosiahnutých
príjmov otca vo výkone trestu (za rok 2022 čistá mzda vo výške 1.488,55 eur a za rok 2023 čistá
mzda vo výške 1.660,02 eur), ak by bol otec opätovne pracovne zaradený, výška jeho príjmov by mu

neumožňovala hradiť k rukám matky napadnutým rozsudkom stanovenú výšku výživného a otec by sa
dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, nedokázal by si plniť riadne vyživovaciu povinnosť k svojim
ďalším deťom a uhrádzať si svoje minimálne náklady na život. V bode 22. napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie poukazuje na princíp potencionality príjmov v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu
SR, sp zn. : 5Cdo/14/2021 z 31.03.2021. V predmetnom rozhodnutí sa však jednalo o skutkovo odlišný

prípad, kedy pri určení vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo skutočnosti, že otcov oficiálny
priznaný príjem nezodpovedal jeho vysokoškolskému vzdelaniu ani praxi na pozícii manažéra. Otec
maloletého považuje v nadväznosti na odkazované rozhodnutia iných súdov za potrebné uviesť, že
sa nikdy nesnažil zakryť svoj reálny príjem ani ho účelovo skreslovať za účelom zníženia vyživovacej
povinnostiksvojimdeťom.Maloletémusasnažíprispievaťnavýživumaximumprisvojejživotnejsituácii,

naviac mu prispieval na oblečenie, tenisky, na hračky. V bode 24 odôvodnenia rozsudku súd prvej
inštancie uvádza, že sa otec maloletého dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky
trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
čím došlo k poklesu alebo až strate príjmov, čo nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa a poukázaním
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : 3Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019. Z odôvodnenia tohto

rozsudku vyplýva, že v uvedenom prípade bolo výživné na dcéru stanovené na sumu 120 eur mesačne
s tým, že príslušný súd zohľadnil, že otec dlhodobo vykonáva podnikateľskú činnosť a pre vyhrážanie
sa voči dcére a jej matke spojené s ich zranením bol odsúdený za prečin nedovoleného vyhrážania
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, čo nie je aplikovateľné v tejto veci.
Otec maloletého bol síce právoplatne odsúdený, ale na nepomerne dlhšie obdobie a nie pre protiprávne

konanie smerujúce voči maloletému alebo jeho matke a podnikateľskú činnosť nevykonáva. Podľa
bodu 26. odvolaním napadnutého rozsudku: „Súd pri určovaní výživného vychádzal predovšetkým z
potencionality príjmu otca, s prihliadnutím na Bratislavský kraj, pričom priemerná minimálna mzda v roku
2018 bola 930 eur, od 2019 do 2024 suma 1179 eur a za prvý štvrťrok 2024 je priemerná minimálna
mzda 1378 eur.“ V tomto smere súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, z akého dôvodu

nevychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletého z reálnych príjmov, ktoré otec skutočne
dosahoval a prečo vychádzal z „priemernej minimálnej mzdy pre Bratislavský kraj“ a z akého zdroja
použil sumy priemernej minimálnej mzdy s prihliadnutím na Bratislavský kraj. Z uvedeného nie je zrejmé,
v akej výške bol ustálený otcov príjem a akým spôsobom boli zohľadnené jeho možnosti, schopnosti,
vek, vzdelanie, zdravotný stav, rodinnú situáciu (matka otca je onkologickou pacientkou) a ďalšie

vyživovacie povinnosti otca, atď. Súd má dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, v
tomto konaní však súd prvej inštancie nedostatočne a nepresvedčivo (ne)odôvodnil napadnutý rozsudok
a nezabezpečil právo otca na spravodlivý súdny proces. (viď. obdobne Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 So/118/2011 – uverejnený v Zbierke stanovískNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2013) Na základe vyššie uvedených
skutočností týmto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. :
B1-5Pc 27/2018 zo dňa 05.08.2024 zmenil a zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého

F. od 25.10.2018 sumou 100,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
O trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na
súdnom pojednávaní dňa 05.08.2024.
16. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec tak, že trvá na podanom odvolaní a ďalej sa k

vyššie citovanému vyjadreniu nevyjadruje.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, otcom maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388
Civilného sporového poriadku).
18. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bolo určenie otcovstva a s ním spojené

konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.
19. Rozsudkom (v poradí prvým) pod č.k. 5Pc/27/2018-75 zo dňa 13.06.2022 súd prvej inštancie
rozhodol výrokom I. tak, že konanie o určenie otcovstva sa zastavil, výrokom II. maloletého F. B. zveril sa
do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. rozhodol, že spravovať majetok maloletého a zastupovať
maloletého budú obaja rodičia. Výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletým sa neupravuje. Výrokom

V. otca maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého F. od 25. októbra 2018 sumou 150 eur
mesačne a od 1. júna 2022 sumou 250 eur mesačne, pričom zročné výživné od 25. októbra 2018 do
konca júna 2022 vo výške 2.878,06 eur je povinný poukázať matke maloletého do 90 dní od doručenia
rozsudkuavýživnézaďalšienasledujúcemesiaceodjúla2022jepovinnýpoukazovaťmatkemaloletého
vždy do 15. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Výrokom VI. vo

zvyšku návrh matky zamietol. Odvolací súd na základe odvolania otca predmetný rozsudok pod č.k.
12CoP/84/2023-145zodňa28.03.2024vnapadnutejčasti(výrokV.) zrušilavecmuvzrušenomrozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie (v poradí druhým

rozhodnutím) rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému tak, že otca maloletého zaviazal
prispievaťnavýživumaloletéhoF.od25.10.2018do31.03.2018sumou110eurmesačne,od01.04.2018
do 31.03.2024 sumou 165 eur mesačne a od 01.04.2024 sumou po 220 eur mesačne, pričom zročné
výživné od 25.10.2018 do 31.07.2024 vo výške 4.431,67 eur je povinný uhradiť k rukám matky.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.23. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov
vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i
nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,
tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom

podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
24. Pri určovaní výživného sa kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo
potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.
25. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,

jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené
(opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo,
ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa

súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera
odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná

podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností
a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené
potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených

potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na

svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

27. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim

konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
28. Otec maloletého v odvolaní namietal výšku výživného s poukazom na to, že sa nachádza vo výkone

trestu, na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol, nepreukázané
výdavky maloletého, namietal aj skutkovú odlišnosť prípadov, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie
poukazom na rozhodnutia iných súdov od jeho prípadu, tiež na to, že nie je zrejmé z akého dôvodu
súd nevychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletého z reálnych príjmov, ktoré otec skutočne
dosahoval a prečo vychádzal z „priemernej minimálnej mzdy pre Bratislavský kraj“ a z akého zdroja

použil sumy priemernej minimálnej mzdy s prihliadnutím na Bratislavský kraj a namietal aj platnosť
predloženej Dohody o pracovnej činnosti zo strany matky a nesprávny záver súdu prvej inštancie
v súvislosti s jeho vyradením z pracovného procesu v ÚVTOS. Rozhodnutie považuje za nezákonné
a tiež nedostatočne odôvodnené.29. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec maloletého je toho času vo výkone trestu odňatia
slobody, kde bol pracovne zaradený, avšak podľa vyjadrenia otca bol zo zaradenia vyradený pre
zhoršenie jeho zdravotného stavu. Z vyjadrenia ústavu z 17.07.2024 však vyplýva, že bol otec od

14.09.2023 do 27.09.2023 pracovne zaradený, vyradený bol z dôvodu slabých pracovných výkonov,
v súčasnosti nie je z organizačných dôvodov pracovne zaradený. Od 13.01.2022 do 25.01.2022 bol
otec umiestnený v ÚVTOS Bratislava, kde nebol pracovne zaradený a od 25.01.2022 do 22.08.2023 bol
umiestnený v ÚVTOS Leopoldov, kde bol pracovne zaradený s menšími prestávkami od 01.02.2022 do
18.06.2023. Za rok 2022 bola čistá mzda otca v sume 1 488,55 eur, za rok 2023 v sume 1 660,02 eur.

30. Maloletý F. je dieťaťom matky - A. B. a otca B. E., pričom o otcovstve a úprave výkonu rodičovských
práv a povinností, vrátane zastupovania a úpravy styku bolo rozhodnuté už rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č. k. 5Pc/27/2018-75 zo dňa 13.06.2022. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že náklady
a výdavky na maloletého sú v sume 760 eur mesačne (pozostávajú z bežných výdavkov na stravu,
oblečenie, drogériu, krúžky - futbal, školu, voľnočasové aktivity, zubára, pričom súd odkazuje na
presný rozpis súm, ktorý je založený v spise). Súd považoval predložené výdavky za primerané,

nenadhodnotené, a v neposlednom rade ich otec nijakým spôsobom nespochybnil a nerozporoval.
Matka býva u svojej matky s maloletým.
31. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že matka maloletého od roku 2018 bola zamestnaná, z doloženej
dohody o pracovnej činnosti vyplýva, že matka je toho času zamestnaná ako čašníčka na dobu určitú
od 27.04.2023 do 31.12.2024 v rozsahu max 20 hodín týždenne, s príjmom 4,977 eur na hodinu.

32. Vychádzajúc z uvedeného, a po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o určení vyživovacej
povinnosti na maloletého F.. Odvolací súd tak v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený
skutočný stav. V otázke výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého sa však nezhoduje s právnymi
závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, keď výsledky vykonaného dokazovania nesprávne

vyhodnotil a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.
33. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1
Zákona o rodine.

34. Súd prvej inštancie určil výživné vo výške za obdobie od 25.10.2018 do 31.03.2019 sumou 110,- eur
mesačne, za obdobie od 01.04.2018 (poznámka odvolacieho súdu - tu zrejme malo byť 01.04.2019) do
31.03.2024 sumou 165,- eur mesačne a od 01.04.2024 sumou 220,- eur mesačne.
35. V súvislosti a namietanou výškou výdavkov na maloletého, ktoré súd prvej inštancie považoval
za primerané vo výške 760 eur odvolací súd udáva, že ide o bežné výdavky na oblečenie, stravu

adrogériu,voľnočasovéaktivity,školuazubára,ktorénetrebapreukazovať,pokiaľniesúnadhodnotené,
pripadne mimoriadne. Aj odvolací súd sa stotožňuje s posúdením výdavkov matky na maloletého ako
za primerané, hoci v predchádzajúcom rozhodnutí boli ustálené vo výške 558 eur, avšak postupne
ako maloletý rastie a v súvislosti s nástupom na základnú školu (prvý a druhý stupeň) sa tieto
menia a zvyšujú. Je tiež nutné prihliadnuť aj na to, že tieto môžu byť iba do výšky, ktoré matke

dovoľujú. Z uvedeného dôvodu je táto odvolacia námietka nedôvodná. Odvolací súd sa však stotožňuje
s námietkou odvolateľa pokiaľ ide výšku príjmu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. Už v prvom
rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z príjmu 1.000 eur bez bližšej argumentácie, ako k uvedenej
sumeprišiel.Obdobneajvosvojomdruhomrozhodnutísúdprvejinštanciebližšienešpecifikovalzakého
dôvodu prihliadal na priemernú minimálnu mzdu v Bratislavskom kraji (hoci uvedené sa dá vyvodiť z jeho

bydliska) a z akého zdroja vychádzal, keď uviedol, že pri určovaní výživného vychádzal predovšetkým
z potencionality príjmu otca, s prihliadnutím na Bratislavský kraj, pričom priemerná minimálna mzda v
roku 2018 bola 930 eur, od 2019 do 2024 suma 1 179 eur a za prvý štvrťrok 2024 je priemerná minimálna
mzda 1 378 eur. Neuviedol teda odkiaľ tieto údaje získal a či ide o oblasť, v ktorej otec pracoval už
vminulosti.Odvolacísúdvšakzastávanázor,žesúdprvejinštanciemalvychádzaťzpriemernéhopríjmu

ktorý otec dosahoval v čase pred nástupom na výkon trestu s ohľadom na princíp potencionality. Ako
bolo v konaní preukázané (lustráciou v sociálnej poisťovni), dosahoval príjem v priemere cca 820 eur
u svojich zamestnávateľov. Tak ako uviedol odvolací súd aj vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, je
nesporné, že otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody svojím pričinením a to za konanie, za
ktoré mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu

alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov.
Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť
na úkor oprávneného. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo preto dôvodným vychádzať z príjmu, ktorý
dosahoval otec v čase pred nástupom na výkon trestu a v čase, keď dosahoval príjem v priemere cca820 eur (viď č.l. 51- v Univerzitnej nemocnici v r. 2021), keďže bolo v jeho možnostiach takýto príjem
dosahovať. Tu odvolací súd prihliadol aj na to, že sa otec nachádza v ÚVTOS a teda nemá možnosť
získať hoc aj vyšší príjem, než poberal a ktorý v priemere by bol aj vyšší v zmysle štatisticky vyčísleného

minimálnehopríjmuvoblasti,vktorejpracoval.Pokiaľodvolateľnamieta,ževovýkonetrestunedosahuje
príjem, ktorý by mu umožňoval plnenie si vyživovacej povinnosti, je nutné zopakovať už vyššie uvedené
a to, že skutočnosť, že svojím konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného. Bolo preukázané, že otec maloletého bol pracovne zaradený, čo znamená, že
dosahoval určitý príjem aj v ÚVTOS, a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zhoršenie zdravotného

stavu otec nijakým spôsobom nepreukázal a ani neosvedčil, keď z potvrdenia ÚVTOS (č.l. 188) vyplýva,
že z pracoviska bol otec vyradený z dôvodu slabých pracovných výkonov. Na jeho nepriaznivý zdravotný
stav, pre ktorý podľa jeho tvrdenia nemôže pracovať nebolo možné prihliadnuť. Rovnako ani na jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G., keď odvolací súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie
súdu prvej inštancie.
36. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na závery iných súdov, v ktorých

prípadoch išlo o skutkovo iné prípady, nesporným je tá skutočnosť, že otec si sám zapríčinil svojím
protiprávnym konaním, že sa nachádza v ÚVTOS a to opakovane. Aj keď tvrdí, že nešlo o konanie
voči maloletému, resp. jeho matke, na veci nič nemení to, že je vo výkone trestu svojím pričinením, za
ktoré mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu
alebo až strate jeho príjmov. Uvedené však nemôže byť na úkor oprávneného. Nič to nemení ani

na správnych záveroch súdu prvej inštancie, ktorý pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal
z princípu potencionality, hoci nie správne posúdil výšku príjmu, z ktorého mal vychádzať.
37. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, avšak aj s prihliadnutím na to, že otec
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nemôže dosahovať vyšší príjem než dosahoval pred
nástupom na výkon trestu a s ohľadom na postupný prechod maloletého na prvý stupeň ZŠ a na

druhý stupeň ZŠ, odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť otca tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia. Pokiaľ aj otec namieta resp. spochybňuje platnosť Dohody o vykonaní práce, uvedené
nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Rovnako tak ani námietka odvolateľa v tom, že súd
prvej inštancie neuviedol, ktoré listinné dôkazy boli pre rozhodnutie vo veci podstatné, hoci je uvedená
námietkadôvodná. Odvolacísúdpoukazujenato,žeivzmysle„Metodikyprevýpočetvýživnéhorodičov

k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky výživné pri
dvoch vyživovacích povinnostiach predstavuje pre dieťa v predškolskom veku 12% z čistého príjmu
povinného rodiča, na prvom stupni ZŠ je vo výške 14 % z čistého príjmu povinného rodiča a dieťa
navštevujúce druhý stupeň ZŠ je 16% z príjmu rodiča. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd pri určení
výživného vychádzal i z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom a aplikačnej praxe.

38. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím §
388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci.
39. Adekvátne k vyššie uvedenému odvolací súd vypočítal aj výšku dlhu na zročnom výživnom za
obdobie od 25.10.2018 do 28.05.2025 pre maloletého. Otec mal zaplatiť výživné vo výške 100,- eur

mesačne v období od 25.10.2018 do 31.08.2020, keď podľa zhodnej výpovede matky aj otca, platil otec
na maloletého v čase návštev maloletého predškolské zariadenie sumu 70 eur mesačne a nástupom
na ZŠ po 100 eur mesačne. Otec mal uhradiť:
- 25.10.2018 - 31.08.2020, výživné po 100 eur mesačne, t.j. 7 dní x 3,23 eur = 22,58 eur v mesiaci
október 2018 + 100 eur x (2 mesiace v roku 2018 +12 mesiacov v r. 2019 a 8 mesiacov v roku 2020),

to je spolu 2222,58 eur,
- 01.09.2020 – 31.08.2024, výživné po 120 eur mesačne, 120 eur x (4 mesiace v roku 2020 + 12
mesiacov v r. 2021 + 12 mesiacov v r. 2022 + 12 mesiacov v r. 2023 + 8 mesiacov v 2024), to je spolu
5 760,- eur,
- 01.09.2024 – 28.05.2025, výživné po 130 eur mesačne, to je 130 eur x (4 mesiace v roku 2024 + 5

mesiacov v roku 2025), to je spolu 1 170,- eur.

40. Spolu mal otec za obdobie od 25.10.2018 do 28.05.2025 zaplatiť výživné na maloletého vo výške
9.152,58 eur.

41. Otec uhradil výživné v období od 25.10.2018 - 31.08.2020 vo výške 1.610 eur.

42. V období od 01.09.2020 do 28.05.2025 prispieval na výživu maloletého po 100 eur mesačne. Celkom
tak na výživnom zaplatil za obdobie od 25.10.2018 do 28.05.2025 sumu 7.300 eur.43. Rozdiel, ktorý je otec povinný zaplatiť, tak činí 1.852,58 eur, ktorý odvolací súd otcovi povolil uhradiť
aj s prihliadnutím na jeho aktuálne pomery za použitia § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku do

rúk matky mesačnými splátkami po 50,- eur až do úplného vyrovnania dlhu splatných spolu s bežným
výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

44. Ďalšie odvolacie námietky otca považoval odvolací súd za neopodstatnené a nespôsobilé ovplyvniť
predmetné rozhodnutie.

45. Otec namietal v odvolaní porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej
moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho ktorého účastníka, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2
CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03,
sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské
práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva
pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý
argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z

hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija
c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

46. Na dôvažok odvolací súd zdôrazňuje, že určenie výšky výživného pre maloleté dieťa je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej

veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach (por. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Cdo/6/2020 z 31. marca 2021).

47. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích), keď

nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu výnimky z tohto ustanovenia.

48. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).