Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121552777
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6121552777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.

Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., Dvořákovo nábrežie
8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo
nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, C., toho času
pobytom: D. E., D. F. D. G. XX, o zaplatenie sumy 4.417,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9Csp/11/2022-291 zo dňa 19. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej ako „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) konanie
v časti o zaplatenie istiny vo výške 950,- eur zastavil (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok
II.). Posledným výrokom žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,06
% (výrok III.).

2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 524, § 525 ods. 2, § 565 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2, § 2 písm.
a), b), d), § 7 ods. 1, 15, 16, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 151 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, §
262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu sa
žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) dňa 24. 11. 2021 domáhal v upomínacom konaní voči
žalovanej zaplatenia istiny 4.417,31 eur, zmluvných úrokov vo výške 1.526,33 eur, úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4.417,31 eur od 05. 12. 2020 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške
189,88 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 9,- eur, ako aj na náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13. 09. 2016 uzatvoril žalobca (do 02. 07.2021 podnikajúci pod
obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou Zmluvu o úvere č. 1680284036, na základe

ktorej žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. žalovanej bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 5.000,- eur. Žalovaná načerpala úver dňa 13. 09. 2016 a podľa úverovej zmluvy bol v
prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná poskytnutý
úver riadne nesplácala, napriek tomu, že žalobca ju upozornil na jej omeškanie a možnosť vyhláseniapredčasnej splatnosti úveru. Následne (keďže žalovaná úver nesplácala) žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 12. 02. 2020 a požiadal žalovanú o okamžité splatenie celého zostatku úveru.
Žalovaná do zosplatnenia uhradila úver v sume 2.336,92 eur, z toho 111,25 eur na istinu, 2.100,67

eur na úrok a 125,- eur na poplatky. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná strana svoj
záväzok čiastočne plnila, a to dňa 05. 03. 2020 vo výške 47,16 eur, dňa 09. 04. 2020 vo výške 47,16
eur, dňa 16. 06. 2020 vo výške 94,16 eur, dňa 08. 07. 2020 vo výške 47,16 eur, dňa 06. 08. 2020
vo výške 47,16 eur, dňa 08. 09. 2020 vo výške 47,16 eur, dňa 08. 10. 2020 vo výške 47,16 eur, dňa
11. 11. 2020 vo výške 47,16 eur a dňa 11. 12. 2020 vo výške 47,16 eur. Plnenia žalobca započítal

prednostne na nesplatenú istinu úveru, ktorá predstavovala 4.417,31 eur (5.000,- – 111,25 – 471,44)
a celkové úroky, ktoré mala žalovaná v zmysle amortizačnej tabuľky zaplatiť predstavujú sumu 3.627,-
eur (celkové náklady 8.627,- eur – 5.000,- eur). Žalobca si uplatnil aj poplatky vo výške 9,- eur (reálne
náklady spojené s vymáhaním dlhu za zaslané upomienky a výzvy) a vzhľadom na čiastočné plnenia
žalovanej si uplatňoval aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 189,88 eur. Žalobca si uplatňoval
ďalej zákonné úroky z omeškania (5 % p. a. + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z.), a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva
boli zasielané žalovanej na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú
v zmluve o úvere.

4. V upomínacom konaní bol dňa 07. 12. 2021 vydaný platobný rozkaz (sp. zn. 3Up/1338/2021), ktorý sa
žalovanej nepodarilo doručiť. Následne žalobca na základe výzvy upomínacieho súdu navrhol v konaní
pokračovať na príslušnom súde.

5. Súd prvej inštancie po tom, čo vykonal šetrenia na zistenie pobytu žalovanej vydal dňa 31. 03. 2022

platobný rozkaz č. k. 9Csp/11/2022-113, ktorý napadla odporom žalovaná. V odpore namietala, že trpí
psychiatrickým ochorením, v dôsledku ktorého si nedokáže zabezpečiť vyšší príjem a jej dôchodok
jej nepostačuje ani na úhradu za poskytovanie sociálnej služby v zariadení, v ktorom je umiestnená
od roku 2017, na základe čoho nie je schopná splácať svoj dlh. Zároveň predložila kópiu zmluvy o
poskytovaní sociálnych služieb. Súd následne uznesením č. k. 9Csp/11/2022-122 zo dňa 23. 03. 2023

podaný odpor odmietol. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 11CoCsp/5/2023-147 zo dňa 12. 07. 2023 (právoplatným dňa
18. 08. 2023) tak, že uznesenie o odmietnutí podaného odporu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že žalovaná poskytla ďalšie úhrady, ktorými došlo k čiastočnému
plneniu nároku, a to výške 50,- eur zo dňa 15. 03.2024, 50,- eur zo dňa 15. 04. 2024, 50,- eur zo dňa
13. 05. 2024, 50,- eur zo dňa 13. 06. 2024, 50,- eur zo dňa 12. 07. 2024, 50,- eur zo dňa 12. 09. 2024,
50,- eur zo dňa 12. 09. 2024, 50,- eur zo dňa 05. 11. 2024, na základe čoho zobral návrh v časti 400,-
eur z uplatnenej istiny späť a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Žalobca ďalším podaním

doručeným súdu dňa 22. 01. 2025 vzal žalobu v časti ďalších vykonaných úhrad zo strany žalovanej,
a to úhrad vo výške 50,- eur zo dňa 19. 11. 2024 a 50,- eur zo dňa 13. 12. 2024 späť a žiadal, aby
konanie v tejto časti zastavil a rozhodol v zostávajúcej časti návrhu. Žalobca podaním doručeným súdu
dňa 22 .02. 2025, vzal opätovne žalobu späť a to v časti ďalších vykonaných úhrad zo strany žalovanej,
konkrétne úhrad vo výške 50,- eur dňa 23. 01. 2025 a vo výške 50,- eur dňa 19. 02. 2025, vzhľadom

na uvedené vzal žalobu v časti o zaplatenie 100,- eur späť a žiadal súd, aby konanie v späťvzatej časti
zastavil a rozhodol v zostávajúcej časti návrhu.

7. Žalovaná na výzvu súdu uviedla, že je schopná splácať pohľadávku v splátkach po 50,- eur mesačne.

8. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom (podrobne opísaným
v bodoch 12. až 20. napadnutého rozsudku) a vykonanom dokazovaní dospel k záverom o nedôvodnosti
žaloby. Mal za nesporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
13. 09. 2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
určeného na refinancovanie vo výške 5.000,- eur a ktorú súd posúdil jednak ako zmluvu o úvere

podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň aj ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. a skonštatoval, že je platná, dostatočne určitá, zrozumiteľná a obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a obdobne aj všetkynáležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd
nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 54a Občianskeho zákonníka a dodal, že správne sú uvedené všetky
náležitosti, ktorých hodnota závisí od jednotlivých parametrov poskytovaného spotrebiteľského úveru.

RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 16 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty 20,20 % stanovenej podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v zmysle požiadavky § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., keď priemerná
RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk predstavovala za 2. štvrťrok roku
2016 pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, hodnotu 10,10 % (16 % ? 2 x 10,10 %).

9. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu a to s odkazom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010, kedy pasívnu vecnú
legitimáciu žalovanej mal za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého
je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy. Žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2023 zo dňa 18. 05. 2023. V

prípade bankových pohľadávok bolo však potrebné okrem § 524 Občianskeho zákonníka, aplikovať aj
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, na základe čoho žalobcu v tomto konaní zaťažovala
povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto
podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Súd
v tomto smere bližšie poukázal na dikciu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spoločne s ust. § 17 ods. 1

a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky), ktorý taktiež uvádza ako
jednu z podmienok postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že musí ísť
o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

10. Nakoľko termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 25. 09. 2024, zaoberal sa súd v ďalšom
tým, či bola postupovaná pohľadávka v čase jej postúpenia splatná. V tejto súvislosti uviedol, že
v súvislosti s právom veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
upravuje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy osobitné predpoklady pre
uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ak chcel totiž veriteľ uplatniť právo na

zaplatenie celého dlhu, mohol tak urobiť len v prípade, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula
najmenej trojmesačná lehota a ak zároveň dlžníka upozornil, že si právo na zaplatenie celého dlhu
uplatňuje. Veriteľ musí uplatnenie svojho práva vo vzťahu k dlžníkovi vopred notifikovať a to najmenej v
15 dňovej lehote, kedy sa po uplynutí notifikačnej lehoty právo veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky
stávaúčinným.Vtejtosúvislostisúdpoukázalnato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.,
pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy neposúdil
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, kedy sa berie do úvahy
najmä doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výška spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V konaní súd nemal za sporné ani to, že žalovaná úver

čerpala, riadne a včas ho však nesplácala, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 12. 02. 2020. Súd bol však toho názoru, že žalobca nedodržal podmienky zosplatnenia úveru tak,
ako mu to ukladá § 565 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu síce preukázateľne vyzval žalovanú

na úhradu omeškanej dlžnej splátky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, výzvou zo dňa
16. 01. 2020 (doručenou žalovanej dňa 20. 01. 2020), ako aj oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, ktoré pôvodný žalobca realizoval v súlade s článkom IV. bod 4.6. zmluvy o úvere. V spore
bolo ďalej preukázané, že žalovaná nesplácala splátky úveru a s ich úhradou bola v omeškaní viac ako
o 3 mesiace. Mimoriadnu splatnosť úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 12. 02. 2020 pre

omeškanie splátky splatnej dňa 25. 09. 2019, s ktorou bola síce žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti v omeškaní 3 mesiace, avšak toto svoje právo žalobca, podľa názoru súdu, nevyužil do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Najbližšie nasledujúca bola splatná dňa 25. 01. 2020, pričom
pri rešpektovaní § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak žalobca v súvislosti s omeškaním splátky
splatnej dňa 25. 09. 2019, mohol toto svoje právo uplatniť najskôr dňa 26. 12. 2019 a najneskôr dňa 25.

01.2020(najbližšiaďalšiasplátkasprihliadnutímna§53ods.9Občianskehozákonníkabolasplatná25.
01. 2020). To znamená, že ak veriteľ uplatnil právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej 25. 09. 2019 potom v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musel s predčasným vyhlásením úveru čakať 3 mesiace (október,november, december). Právo predčasne zosplatniť úver však mohol veriteľ len do najbližšie splatnej
splátky dňa 25. 01. 2020 (§ 565 Občianskeho zákonníka). Ak v danom prípade právny predchodca
žalobcu uplatnil toto právo (§ 565 Občianskeho zákonníka) až dňa 12. 02. 2020, ako to vyplýva z dôkazu

o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, potom veriteľ (právny predchodca žalobcu) nepostupoval v
súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedený postup právneho predchodcu žalobcu nebol v súlade
so zákonom, pretože veriteľ bol časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie úveru najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky od splatnosti, ktorej uplynuli 3 mesiace za predpokladu,
že omeškanie s touto splátkou trvá. Predčasné zosplatnenie úveru je v danom prípade neplatné pre

rozpor so zákonom, konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd dospel k
záveru, že žalobca nedodržal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postup vyžadovaný zákonom
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 12. 02. 2020 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

12. S poukazom na vyššie uvedené, kedy zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 05. 2023 pôvodný
veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že
konečný termín splatnosti úveru mal byť deň 25. 09. 2024 a nakoľko k postúpeniu pohľadávky na žalobcu
došlo dňa 18. 05. 2023, súd dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase postúpenia
po konečnom termíne splatnosti. Naviac vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že postupovaná

pohľadávka sa nestala splatnou ani pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže
postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca uplatňovanej pohľadávky
nie je veriteľom žalovanej. Z uvedených dôvodov súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol. Súd pri posudzovaní otázky platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia
pohľadávky (v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka) vychádzal z citovaných ustanovení

aj z ustálenej rozhodovacej praxe a to konkrétne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
36/2020 zo dňa 15. 12. 2020, publikovaného v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 1/2021 pod č. R 4/2021, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB oprávňovalo banku
postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.

13. Súd prvej inštancie mal za to, že upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to,
aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo
vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť, čo je účelom ochrany spotrebiteľa. Z daného dôvodu
musí dodávateľ jednostranný úkon (výzvu na zaplatenie omeškanej splátky) oznámiť spotrebiteľovi
určitým spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ

zosplatniť celý úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí.
Vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je
konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že
na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v
omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných

podmienok a to uplatnenia režimu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a jednak výslovné upozornenie
spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky,
ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t. j., že dlžník
nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je

podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh naraz. Súd v rámci svojej argumentácie vychádzal
z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/2/2022 zo dňa 23. 03. 2021 a rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06. 2024. S poukazom na uvádzané súd
prvej inštancie skonštatoval, že výzvou zo dňa 16. 01. 2020 veriteľ upozornil žalovanú, že podstatným

spôsobom porušila ustanovenia zmluvy, pretože eviduje pohľadávku po lehote splatnosti a súčasne
žalovanú upozornil, že bude požadovať, aby vrátila celú sumu poskytnutého úveru s príslušenstvom
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Vo výzve pred zosplatnením veriteľ neuviedol, s
ktorou konkrétnou splátkou je žalovaná v omeškaní, preto túto výzvu súd nepovažoval za kvalifikovanú,
teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

14. Súd mal teda v danej veci za preukázané, že zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so
zákonom, čím nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a preto, pokiaľ pôvodný
veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku z úveru na žalobcu, postupoval v rozpore s ustanovením § 17ods. 1 ZoSÚ v spojení s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože podmienkou na postúpenie
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu.
Banka tak postúpila na žalobcu v rozpore s ust. § 92 ods. 8 ZoB, nesplatnú pohľadávku. Súd tak musel

konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. V závere odôvodnenia rozsudku súd na doplnenie uviedol, že skutočnosť, že súd pripustí zmenu
na strane žalobcu, automaticky neznamená, že žalobca je v konaní aj aktívne vecne legitimovaným

subjektom. Uvedené je možné zistiť až po preskúmaní hmotnoprávnych podmienok upravujúcich cesiu,
na skúmanie ktorých nie je dôvod už pri pripustení zmeny žalobcu, pretože o návrhu na zmenu
žalobcu súd rozhoduje výlučne podľa zákonných predpokladov vyplývajúcich z Civilného sporového
poriadku, ktoré v konaní splnené boli. V tomto smere poukázal súd na právne závery obsiahnuté v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/102/2020 zo dňa 29. 04. 2021 a sp.
zn. 1Cdo/163/2017 zo dňa 30. 05. 2018.

16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnejšej žalovanej priznal voči menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 69,06 %, o ktorej výške si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Pri určení rozsahu úspechu a neúspechu strán súd vychádzal z hodnoty sporu,

ktorá predstavovala spolu sumu 6.142,52 eur (istina 4.417,31 eur + zmluvné úroky 1.526,33 eur + úroky
z omeškania 189,88 eur + poplatky 9,- eur) a keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 950,- eur
(späťvzatie žaloby v tejto časti zavinil žalovaný plnením po podaní žaloby), čo predstavuje úspech v
rozsahu 15,47 % a žalovanej v sume 5.192,52 eur (súd žalobu v tejto časti zamietol), čo je v prepočte
úspech v rozsahu 84,53 %. Teda po porovnaní vzájomného pomeru úspechu a neúspechu strán,

predstavoval úspech žalovanej rozsah 69,06 %.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu odvolaním žalobca a to z dôvodov prezumovaných v ust. § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18.Samotnéodvolanieodôvodnilžalobcatým,žesas argumentáciousúdunestotožňuje,nakoľkonemá
oporu v zákonnej úprave a odkláňa sa od ustálenej judikatúry súdov. K záverom súdu nemožno dospieť

ani gramatickým resp. teleologickým výkladom daného zákonného ustanovenia. Poukázal na v poradí
prvú kumulatívnu zákonnú podmienku, ktorá ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky
bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a ak zákonodarca
označuje omeškanú splátku, má tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá
omeškaná splátka, napríklad v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s tromi po sebe idúcimi splátkami,

rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka. Následne v poradí druhá kumulatívna podmienka je
ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
upozorniť na výkon tohto práva. Žalobca bol toho názoru, že ak zákonodarca ustanovil povinnosť
upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu

jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15
dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením mal zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť,
ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé
jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa
na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s odsekom 8 § 53

Občianskeho zákonníka. Nie je teda výslovne obsahovo stanovená podmienka určitosti právneho úkonu
viazaná na presné označenie splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru.

19. Žalobca súčasne zdôraznil, že dojednanie zosplatnenia úveru nebolo v prejednávanom prípade
sporné. Poukázal na predložený listinný dôkaz (aktuálny stav úveru), ktorý tvorí prílohu žalobného

návrhu, a ktorý predstavuje predpis platobnej disciplíny žalovaného a je z neho zrejmé, s ktorou
splátkou sa žalovaný dostal do omeškania. Čo sa týka obsahu oznámenia (upozornenia), žalobca poprel
neurčitosť právneho úkonu, keď mal za to, že z upozornenia je zrejmé, z akého zmluvného vzťahu
žalobca vychádza, čo zamýšľa a z akého dôvodu došlo k vzniku práva na zosplatnenie úveru. Mal za to,že v uvedenom prípade interpretáciu neurčitosti gramatickým výkladom nemožno akceptovať a zákonné
ustanovenia je nutné vykladať najmä s prihliadnutím na ich účel, pričom účelom ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskehozákonníkabolozamedzenietzv.zrýchlenéhoprocesuvýkonuprávveriteľaazabezpečenie

práva spotrebiteľa predísť strate výhody splátok dodatočným plnením v lehote nie kratšej ako 15 dní.

20. Žalobca mal ďalej za to, že s ohľadom na logiku veci potom nedáva zmysel, aby označoval
potencionálnu zosplatňujúcu splátku a jej výšku v upozornení, pretože spotrebitelia sú v omeškaní
nielen viac ako 3 mesiace, ale aj spravidla minimálne s troma splátkami. Doplatením potencionálnej

zosplatňujúcej splátky by si spotrebitelia oprávnenie zosplatnenia len oddialili o mesiac, avšak by mu
nezamedzili. Oznámenie celkovej čiastky v omeškaní, ktorá je uvedená v upozornení, vychádza podľa
názoru žalobcu z § 53 ods. 9, ktorým je najmä možnosť spotrebiteľa dodatočným plnením zabrániť
reálnej strate výhody splátok.

21. Čo sa týka neurčitosti obsahu výzvy (zosplatňujúcej), žalobca opätovne poukázal aj na skutočnosť,

že uvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu pohľadávky, nie je obligatórnou náležitosťou, ktorú
by stanovoval zákon a mal za to, že podmienky vzťahujúce sa na obsah listín, ktorými je zabezpečovaný
proces zosplatnenia pohľadávky, a ktoré uviedol v odôvodnení konajúci súd, nemajú oporu v zákonnej
úprave, v žiadnom vykonávacom právnom predpise, ani v ustálenej rozhodovacej praxi súdov, ktoré
nepovažujúžalobcompredloženélistinyzaneurčité.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieKrajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2023 zo dňa 30. 03. 2023, Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3CoCsp/38/2022 zo dňa 13. 04. 2023 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024.

22. Žalobca podotkol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. 06.

2024, na ktoré poukázal súd v napadnutom rozhodnutí, nemožno považovať za ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR v danej otázke v kontexte toho, že Najvyšší súdu SR rozhodol v rovnakej
otázke aj odlišne. V rámci svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024, v ktorom najvyšší súd poskytol posúdenie otázky určitosti výzvy
(upozornenia), ktorá je predpokladom zosplatnenia úveru, pričom jeho stanovisko je odlišné od toho,

z ktorého vychádzal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. V kontexte citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR žalobca skonštatoval, že zo strany súdu došlo k odklonu pri právnej interpretácii
a výkladu sporných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Opätovne zdôraznil, že on predložil
konajúcemu súdu listinu - aktuálny stav úveru, z ktorého je zjavná platobná disciplína žalovaného a v
nadväznostinatoajupozornenienazosplatnenenie,zobsahuktoréhovyplývavýškadlžnejsumy,ateda

pri výške mesačnej splátky je možné matematickým výpočtom dospieť k požadovanému záveru súdu.

23. Záverom žalobca poukázal na ust. Občianskeho zákonníka, konkrétne § 565, ktorý je v porovnaní
s § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože druhá veta (posledná veta), podľa ktorej právo na zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej

splátky je v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Za tohto legislatívneho stavu poslednú
vetu ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských sporoch a zmluvách nemožno
použiť, t. j. dodávateľ môže o zaplatenie celej pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú
splnené podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S uvedenou
argumentáciou sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2 Cdo 18/2022 z 30. 01. 2023, ktorý vylúčil

aplikáciu všeobecného pravidla podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka, pričom obdobný názor
zastal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí 4Cdo/132/2021 zo dňa 15. 12. 2022. Novelizované znenie
Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 10 vylučuje aplikáciu ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka pri výzve podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čím len zákonodarca
potvrdil účel a podstatu výkladu daného zákonného ustanovenia.

24. S poukazom na vyššie prednesené názory žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby v súlade s ust. §
389CSPzrušilrozhodnutiesúduvnapadnutejčastiavecvrátilsúduprvejinštancienanovéprejednanie,
alebo alternatívne, aby rozhodnutie súdu v zmysle ust. § 388 CSP v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na úhradu trov aj odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

25. Odvolanie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 23. 04. 2025, pričom k odvolaniu sa písomne
nevyjadrila.26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

(žalobcom) – teda stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné postupom podľa ust. § 385 CSP a ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

27. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca (do 02. 07. 2021 podnikajúci pod obchodným
menom Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 13. 09. 2016 Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, číslo úverovej zmluvy 1680284036. V zmluve sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi účelový úver vo výške 5.000,- eur. V úverovej zmluve bol dojednaný
počet mesačných anuitných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 25. 09. 2024, výška mesačnej
anuitnej splátky (úroky + istina úveru) 89,88 eur, výška poslednej mesačnej anuitnej splátky (úroky +
istina úveru) 88,40 eur, fixná úroková sadzba 14,90 % p.a., RPMN banky 16 % p.a., priemerná RPMN na

trhu 10,10 % p.a., odplata za poskytnutý úver 14,90 % p.a., najvyššia prípustná hodnota odplaty 20,20
% p.a., celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 8.627,- eur, splatnosť prvej mesačnej splátky 25. 10.
2016, splatnosť mesačnej splátky vždy k 25. dňu v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do
splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke. V prípade splácania úveru v zmysle zmluvy zanikne
zmluva v deň uvedený ako termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve bol uvedený podrobný rozpis

splátok – termíny splatnosti splátok a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, poplatky s
uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v zmysle zmluvy. V bode 4.6.
zmluvy bolo dojednané, že v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená (i) vyhlásiť úver za
predčasnesplatný,akjedlžníkvomeškaníviacakotrimesiacesozaplatenímsplátkyabankaupozornila
dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. V bode 6.4. zmluvy dlžník deklaroval,

že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere a obchodnými podmienkami, ktorý dostal pred podpisom a súhlasil
s nimi, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa aktuálneho stavu úveru žalovaná uhradila celkovo sumu
2.336,92 eur, z toho na istinu 111,25 eur, úroky 2.100,67 eur a poplatky 125,- eur. Z upozornenia – výzvy
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16. 01. 2020 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú v zmysle §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je ku dňu 16. 01. 2020 pohľadávka banky zo zmluvy o úvere
viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.340,40 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky
1.331,40 eur a poplatkov vo výške 9,- eur. Žalobca požiadal o úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych
dní a žalovanú upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade záväzku, je banka oprávnená vyhlásiť úver
za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo

dňa 12. 02. 2020 vyplýva, že žalobca z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok Zmluvy
o úvere zo dňa 13. 09. 2016 vyhlásil úver za predčasne splatný k 12. 02. 2020 v celom rozsahu. Dlžná
istina predstavovala 4.888,75 eur, úrok 495,06 eur a poplatky za upomienky 9,- eur, teda celková dlžná
suma predstavovala výšku 5.392,81 eur.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

31. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP apriori posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením

procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

32. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil s odkazom na odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.

b) CSP. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za
tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
Medzi obsah práva na spravodlivý proces možno napríklad zaradiť (keďže obsah tohto práva je pomerne

široký) právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní obsahu
súdneho spisu nevzhliadol, že by zo strany súdu prvej inštancie (v danom konaní) došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (a to ani v jednom z vyššie príkladmo uvádzaných prípadov). Odhliadnuc
od toho, žalobca okrem tvrdenia, že súd sa svojim rozhodnutím odklonil od výkladu sporných zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka (kedy žalobca sám poukázal na rozdielnosť rozhodovania NS

SR v otázke posudzovania určitosti výzvy-upozornenia, ktorá je predpokladom zosplatnenia úveru)
v odvolaní nepoukázal na konkrétne konanie súdu, ktoré by bolo spôsobilé naplniť odvolací dôvod
subsumovaný v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
33. Žalobca ďalej uviedol odvolací dôvod s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Uvedený odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je
nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval

iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté

stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové vady
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku.

34. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporovéhoporiadkuonesprávnomprávnomposúdeníveciodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistenýskutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci odvolateľ – žalobca v odvolaní

výslovne uviedol, že popiera povinnosť uvedenia, resp. označenia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
pohľadávky a taktiež popiera neurčitosť právneho úkonu (obsahu oznámenia).

35. Odvolací súd po preskúmaní veci, vrátane odvolacích námietok žalobcu, sa stotožnil
s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že zmluva o úvere je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej
inštancie v kontexte spotrebiteľského práva konštatoval (okrem iného), že v rozhodovanej veci neboli
splnené podmienky na postúpenie pohľadávky (Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 05.
2023) voči žalovanej z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Na doplnenie odvolací súd uvádza,
že ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2023 zo 18. 05. 2023 uzavretej medzi
právnou predchodkyňou žalobcu 365.bank, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (čo do

postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania) nebola pohľadávka veriteľa voči
žalovanej platne predčasne zosplatnená a ani k tomuto dňu nenastala splatnosť poslednej dojednanej
splátky úveru (25. 09. 2024), neboli splnené zákonné podmienky postúpenia bankovej pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2023 zo dňa 18. 05. 2023 čo do postúpenia

pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania je tak v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom neplatná. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie
uvedené správne žalobu, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, zamietol.

36. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16. 01. 2020 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovanú v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je ku dňu 16. 01. 2020
pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.340,40 eur,
pozostávajúcazomeškanejsplátky1.331,40eurapoplatkovvovýške9,-eur.Žalobcapožiadaloúhradu
dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní a žalovanú upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade záväzku,
je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.

Výzva bola odoslaná žalovanej na korešpondenčnú adresu, na ktorej sa aktuálne i zdržiava. Z výzvy na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 02. 2020 vyplýva, že žalobca z dôvodu podstatného porušenia zmluvných
podmienok vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 12. 02. 2020 v celom rozsahu. Dlžná istina
predstavovala 4.888,75 eur, úrok 495,06 eur a poplatky za upomienky 9,- eur. Žalobca vyzval žalovanú
na úhradu uvedenej dlžnej sumy. Výzva bola odoslaná žalovanej taktiež na korešpondenčnú adresu, na

ktorej sa aktuálne zdržiava. Predžalobnou výzvou zo dňa 04. 11. 2021 žalobca opätovne vyzval žalovanú
na úhradu zosplatneného dlhu s upozornením na možnosť iniciovania súdneho konania.

37. Odvolací súd k vyššie uvedenému uvádza, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia §

565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni

v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre
niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje

identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku
nie je vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej
splatnosti(tútovyhlásilkudňu12.02.2020),atátopôsobívovzťahukspotrebiteľovineurčito.Nazákladeuvedeného nemožno výzvu zo dňa 16. 01. 2020 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek
vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

39. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca listinou označenou ako „Upozornenie - Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 20. 04. 2023 vyzval žalovaného ako dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 373,50 eur, z ktorá predstavovala omeškané splátky vo výške 346,50 eur a poplatky v sume 27,-
eur. Veriteľ vo výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru; avšak absentuje v nej
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. Rovnako ako vo výzve zo dňa 16. 01.

2020, aj vo výzve na úhradu dlžnej sumy absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu
úveru pristúpil.
40.Hocizustanovenia§53ods.9a§565Občianskehozákonníkaneustanovujúakonáležitosťvýzvyna
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

41. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie
úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej
sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok.
Avšak, so zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi

prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Odvolací súd zastáva právny
názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v

prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom

vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného

potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže
uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať
na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní
dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na

upozornenieauplatnenietohtopráva)musíuplynúťdosplatnostisplátky,ktorásastanenajskôrsplatnou
pouplynutítrochmesiacovodsplatnostisplátky,ktorázakladáprávonavyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s
ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na
základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie
podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia

a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“
nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie
uvedenýmzmyslomúčeluust.§53ods.9vspojenís§565Občianskehozákonníka.Konajúcemusenátu
odvolacieho súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že s neuvedením splátky, pre ktorú veriteľ
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy; veritelia totiž často

modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené.
Priemerný spotrebiteľ pritom často nie je spôsobilý na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne
reagovať.42. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi
právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje

podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je
ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v

prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným. S
ohľadomnauvedenéjepotomzrejmé,žeodvolacísúdsastotožnilsozávermivyplývajúcimizrozhodnutí
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.01. 2024,sp. zn.2Cdo/149/2021
zo dňa 06. 09. 2021. Z rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024
vyplýva, že ; „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v

súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu

úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“.

43. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku
ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru – označené ako ,,Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 16. 01. 2020 považovať za platné
a účinné. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka) odvolací súd zastal názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

44. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 01. 2024, na ktoré

sa žalobca v odvolaní odvoláva, toto je odvolaciemu súdu známe. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva,
že „dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá

vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie
takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade

so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po
splatnosti“. Predmetné rozhodnutie je však rozhodnutím ojedinelým, na ktoré súdna prax Najvyššieho
súdu SR nenadviazala, naopak, z citovaných rozhodnutí (bod 43. tohto uznesenia) vyplýva jednoznačný
záver Najvyššieho súdu SR, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne

splatný na základe ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže
predčasne zosplatniť celý dlh.

45. Poukazujúc na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, odvolací súd

rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v
takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé,
že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).