Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206543
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123206543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.

Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. XX, zastúpená
splnomocnencom: Mgr. Peter Kupka, advokát, adresa sídla Trnava, Hlavná 23, a otca: G. B., narodený
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu H., H. XXX/X, zastúpený splnomocnencom: AK Petrovič s. r.
o., IČO: 54 980 682, adresa sídla Trnava, Kollárova 566/32, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Trnava č. k. 38P/68/2023 – 97 z 11. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd návrh otca na zverenie maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
zamietol (výrok I.) a zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 38P/11/2023-57 z 16.5.2023 v časti
úpravy styku otca tak, že otec je oprávnený stretávať s maloletou každý párny kalendárny týždeň od
piatkaod16:00hod.donedeledo16:00hod.Vypúšťasazáväzokotca,ževprípade,akmaloletánebude

chcieť prespať v jeho domácnosti, maloletú zavezie matke do miesta jej bydliska. Osobitne sa upravuje
styk počas sviatkov a prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, kedy bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:

- počas letných prázdnin od 7.7. do 14.7., od 21.7. do 28.7, od 7.8. do 14.8., od 21.8.do 28.8. vždy od
10,00 do 20,00 hod.;
- v čase vianočných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23. 12. od 09,00 hod. do

25.12., do 12,00 hod. a od 31.12. od 9,00 hod. do 6. 12. do nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00
hod., každý párny kalendárny rok od 25. 12. od 12,00 hod. do 31.12. do 9.00 hod.;
- v čase veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od štvrtka vo veľkonočnom týždni
(od tzv. Zeleného štvrtka) od 9.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod.;
- počas jarných prázdnin od pondelka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v párnom kalendárnom
roku (výrok II.).

1.1 Rozhodnutie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletou odôvodnil tým, že návrhom otec
maloletej navrhol zmenu úpravy jeho styku s maloletou tak, že bude z úpravy vyňatý záväzok otca, že v
prípade, ak maloletá nebude chcieť prespať v jeho domácnosti, maloletú zavezie k matke do jej miesta
bydliska. Podaním z 19.12.2023, doručeným súdu 20.12.2023, otec zmenil svoj návrh tak, že maloletábude zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že s výnimkou osobitnej úpravy počas
sviatkov a prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
okrem letných prázdnin, bude maloletá v osobnej starostlivosti matky každý nepárny kalendárny

týždeň od pondelka od 08.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do
08.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 08.00 hod.
do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod. Miestom odovzdania a
prevzatia maloletej je školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje. Osobitne sa upravujú sviatky a
prázdniny vyhlásené Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy bude

maloletá v starostlivosti matky nasledovne: v čase vianočných školských prázdnin: každý nepárny
kalendárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod. a od 31.12. od 9.00 hod. do 6.12.
do nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod. každý párny kalendárny rok od 25.12. od 12.00
hod. do 31.12. do 9.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov: každý nepárny kalendárny rok v čase
od štvrtka vo veľkonočnom týždni (od tzv. Zeleného štvrtka) od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka
do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od pondelka od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v párnom

kalendárnom roku. Osobitne sa upravujú sviatky a prázdniny vyhlásené Ministerstvom školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky, kedy bude maloletá v starostlivosti otca nasledovne: v čase
vianočných školských prázdnin: každý párny kalendárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do
12.00 hod. a od 31.12. od 9.00 hod. do 6.12. do nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 12.00 hod. do 31.12. do 9.00 hod., v čase veľkonočných

sviatkov: každý párny kalendárny rok v čase od štvrtka vo veľkonočnom týždni (od tzv. Zeleného
štvrtka) od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od pondelka
od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v nepárnom kalendárnom roku. Vyživovacia povinnosť rodičov
k maloletej sa neurčuje. Poberateľkou rodinného prídavku bude v párnom kalendárnom roku matku a
daňového bonusu v nepárnom kalendárnom roku. Poberateľom rodinného prídavku bude v nepárnom

kalendárnom roku otec a daňového bonusu v párnom kalendárnom roku. Súd pripustil zmenu návrhu
otca na pojednávaní dňa 4.6.2024. Otec svoj zmenený návrh odôvodnil tým, že otec sa domnieva a
dedukuje zo správania maloletej, že by s ním chcela tráviť viac času, a to rovnomerne ako s matkou,
otec s dcérou majú veľmi dobrý vzťah, avšak matka maloletú manipuluje, nepripravuje ju na prespatie
u otca, na informatívnom stretnutí rodičov sa vyjadrila, že s prespávaním nesúhlasí. Z konania matky

vyplýva, že nerešpektuje otca ako rovnoprávneho rodiča, ignoruje jeho pozíciu rodiča, vyjadruje sa voči
otcovi s dešpektom v prítomnosti maloletej. Maloletá je tomuto neprijateľnému vplyvu matky vystavená.
Otec spĺňa osobnostné aj materiálne predpoklady na vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletú,
ktorú ľúbi a chce sa plnohodnotne podieľať na jej výchove a starostlivosti. Z dôvodu blízkosti bydlísk
oboch rodičov nebude narušená ani stabilita výchovného prostredia. Otec je presvedčený, že pre zdravý

vývin maloletej je nevyhnutný rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Matka s pôvodným návrhom ani
so zmeneným návrhom otca nesúhlasila dôvodiac, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku
otca s maloletou uplynul len krátky čas, počas ktorého nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na
strane maloletej a okrem toho maloletá ani nechce u otca prespávať.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičovské práva a povinnosti k
maloletej boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/11/2023-57 z 16.5.2023,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti
matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec
sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, pričom otec bol oprávnený stretávať

sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. Zároveň sa otec
zaviazal,ževprípade,akmaloletánebudechcieťprespaťvjehodomácnosti,maloletúzaveziedomiesta
jej bydliska.

1.2.1. V čase ostatného rozhodovania súdu o úprave styku otca s maloletou (máj 2023) mala maloletá

menej ako 7 rokov, nachádzala sa v osobnej starostlivosti matky, navštevovala 1. ročník základnej školy
v I., bola zdravá a navštevovala plavecký krúžok.

1.2.2 Dňa 20.11.2023 psychologička Krajského súdu v Trnave vykonala pohovor s maloletou za
prítomnosti procesného opatrovníka a koordinátorky Okresného súdu Trnava, z ktorého pohovoru súd

zistil, že maloletá má vysoko pozitívny vzťah k otcovi, prežíva konflikt lojality voči matke. Zo strany
psychologičky bol vyjadrený predpoklad, že maloletá je matkou výrazne ovplyvnená.1.2.3 Dňa 24.1.2024 vykonal pohovor s maloletou procesný opatrovník. Pri tomto pohovore maloletá
uviedla, že k tatovi chodí rada, ale radšej je, keď je u neho od rána do večera bez prespatia. Naposledy
bola u neho predošlý víkend od piatka do nedele. Tato jej dovoľuje s mamou telefonovať len krátko alebo

jej ju nedá k telefónu vôbec. U otca má detskú izbu, kde má všetko k dispozícii, keď u neho prespí,
spáva s ním v posteli.

1.2.4 Na pojednávaní súdu konanom dňa 27.3.2024 sa rodičia maloletej dohodli na realizácii styku otca s
maloletou počas veľkonočných sviatkov tak, že otec si maloletú prevezme u nej doma v piatok 29.3.2024

o 10.00 hod. a privezie ju späť v sobotu 30.3.2024 o 20.00 hod. Počas Veľkonočného pondelku otec
príde maloletú vyšibať v domácnosti matky medzi 10.00 hod. až 12.00 hod. Otec súhlasí, aby matka
maloletú telefonicky kontaktovala za účelom zistenia, či chce maloletá u otca spať. Otec sa zaviazal, že
bude rešpektovať, pokiaľ maloletá bude chcieť prespať u matky.

1.2.5 Dňa 29.5.2024 procesný opatrovník opätovne vykonal s maloletou pohovor, pri ktorom maloletá

uviedla, že k tatinovi chodí každý druhý víkend, ale neprespáva tam, pretože sa bojí, že ju neprivezie
domov. Raz sa to už stalo, vtedy bola nútená u neho prespať. Inak sa u tatina cíti dobre, má u neho
aj vlastnú izbu. Tatino jej robil program k meninám, mala ísť s ním do aquaparku na celý víkend aj s
prespatím, no nechcela tam prespať. Necíti sa u otca ako doma, chýba jej tam jej psík – nemecký ovčiak.
Keby ho mala pri sebe, mala by väčší pocit istoty. Tiež jej chýbajú čerstvé potraviny zo záhradky, ktoré

má u mamy. Na stretávaní s otcom by nechcela nič meniť.

1.2.6 Rodičia dosiaľ spoločne absolvovali dve konzultácie na RPPS ÚPSVaR Trnava s plánom zamerať
sa na hľadanie postupov pre uľahčenie situácie pre maloletú, z ktorých konzultácií vyplynulo, že pre
rodinu by sa javilo ako prínosné posilnenie vzájomnej rodičovskej dôvery, čo by maloletej mohlo pomôcť

pri zmierňovaní napätia v súvislosti s presunmi medzi domácnosťami.

1.2.7 Zo správy procesného opatrovníka k prešetreným pomerom u otca zo 4.6.2024 vyplynulo, že otec
v tom čase býval v 3-izbovom prenajatom byte. Maloletá tu mala vhodné podmienky pre zdravý vývin,
hygiena bola na dobrej úrovni, neboli zistené nedostatky.

1.2.8 Styk otca s maloletou počas Veľkej noci sa realizoval bez prespatia.

1.2.9 Na pojednávaní súdu konanom dňa 4.6.2024 sa rodičia dohodli na styku otca s maloletou počas
letných prázdnin v termínoch od 8.7.2024 – 14.7.2024 a od 5.8.2024 do 11.8.2024, pričom otec súhlasil,

aby matka maloletú kontaktovala za účelom zistenia ako sa má.

1.2.10 Na pojednávaní dňa 11.9.2024 bolo zistené, že dohodnutý styk otca s maloletou sa realizoval v
celom rozsahu. Maloletá u otca prespala aj víkend predchádzajúci pojednávaniu v rámci bežnej úpravy
styku. Matka uviedla, že počas styku od 8.-14.7 mohla byť v telefonickom kontakte s dcérou jedenkrát,

potom si ju otec zablokoval. V dňoch 9.7. a 10.7. bola dcéra u babky v práci. Po tom, ako dcéra otcovi
10.7. zatelefonovala, že už tam nechce byť, otec ju zobral skorej. Dňa 9.8. mal prísť pre dcéru, neprišiel
a nekomunikoval s matkou, ani o výživnom za júl. Neskôr matke prišla správa, že na výživné nemá.
Dňa 26.7. otec mal pre dcéru prísť, dcéra mu telefonovala, a keďže o 16.02 hod. ešte stále nebol v
aute, tak zrejme po ňu neplánoval, resp. nemohol prísť. Od 19.8. mal prísť po dcéru na celý týždeň,

matka ho kontaktovala deň predtým, neodpisoval. Nekomunikoval, na ďalší deň napísal, že nepríde, že
má problém, ide na liečenie, keď tak, nech mu dcéra zavolá, aby jej to vysvetlil. Nemá na výživné ani
za ten mesiac, nakoľko nemá prácu. Prichádza aj o byt. Pred týmto posledným víkendom sa matka s
dcérou rozprávala. Pripravovala ju, dcéra uviedla, že tam bude musieť prespať, lebo že keď tam nebude
prespávať, tak to už nebude jej otec. Matka otca požiadala, aby v nedeľu priviezol dcéru o hodinu skôr,

aby mohli nakúpiť školské pomôcky, pretože to nestihli. Nestalo sa tak, doviezol ju o 16.00 hod. Poslal ju
za bránu, matku nekontaktoval. Proces na RPPS od posledného pojednávania nepokračoval, nakoľko
otec to zrušil s tým, že bude kontaktovať pani psychologičku, čo sa nestalo. Otec vo svojej výpovedi
uviedol, že 8.7. si dcéru vyzdvihol, súhlasila s prespatím. Matka mu pri telefonáte uviedla, že mu neverí,
že chce s maloletou hovoriť osamote. V pondelok 9.7. musel byť v práci, ale nebola u babky celý deň, v

práci končil skôr, o 14.00 hod. bol už s dcérou. V tom čase pracoval na brigádu u kamaráta na stavbe.
Pracovný čas mal od 8.00 hod., končil podľa dohody s ním. V utorok 10.7. prišiel po dcéru už o 12.00
hod., pretože mu volala, že chce ísť domov. Od stredy mal voľno až do nedele. Trávili spolu čas vonku,
boli na ihrisku, na kúpalisku. Matku si nezablokoval, ale videl na dcére, že sa trápi. Od stredy si namatku nespomenula. Spolu volali v pondelok, aj v utorok. Matka uviedla, že spolu volali 2-krát, ale to
bol hovor ukončený. Otec ďalej uviedol, že prvý júlový týždeň mala dcéra tábor, dohodol sa s ňou, že
si budú telefonovať. Povedal jej, aby mu volala každý deň, čo bolo na tábore. Nevolala vôbec a ani

od matky sa nedozvedel ako sa má. Dcéra nemá svoj mobilný telefón, otcovi nevoláva, len vtedy, keď
mu chce povedať, že s ním nebude. K styku 26.-28.7. uviedol, že mu dcéra volala, že ide na hody.
Žiadal náhradu za tento víkend, bolo mu oznámené, že dcéra s otcom nechcela ísť, matka jej program
nerobila. Náhradný termín nebol. Dňa 9.8.2024, kedy mu matka písala, kedy príde po dcéru o 16.32
hod., neodpovedal, pretože bol v práci a nemal telefón. O 18.00 hod. mu prišla sms, či sa môže ozvať,

že malá plače, že na ňu kašle. Pokúsil sa o 18.01 hod. videohovor, už mu nezdvíhali. Potom o 18.05
hod. napísal sms správu, že pre ňu príde ráno, na čo mu bolo oznámené, že sú na rybách, že má
dať vedieť 48 hodín dopredu. Poukázal na to, že už viackrát sa stalo, že dcéra mu dala na poslednú
chvíľu, alebo až keď po ňu prišiel, vedieť, že s ním nejde. Proces na RPPS zrušil, pretože má za to,
že to nemalo význam. Toho času býva u svojej matky, pretože jeho byt sa predáva. Podal si žiadosť o
sociálny byt, je v poradovníku a hľadá si zatiaľ podnájom. V byte sú normálne podmienky, maloletá nemá

samostatnú izbu. Spáva s otcom na rozťahovacom gauči. Je to 2-izbový byt, bývajú tam dvaja s otcovou
matkou. Otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, pretože bol bez práce, zranený. Právny zástupca
otca navrhol zmenu úpravy styku tak, že maloletá bude u otca počas letných prázdnin od 7.7.-14.7.,
21.7.-28.7., 7.8.-14.8., 21.8.-28.8. vždy od 10.00 do 20.00 hod. a v ostatnom tak, ako navrhli v návrhu
z 19.12.2023.

1.2.11 V čase rozhodovania súdu o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou mala maloletá takmer
viac ako 8,5 roka, teda bola viac ako o 1,5 roka staršia, naďalej sa nachádzala v osobnej starostlivosti
matky a naďalej navštevovala prvý stupeň základnej školy. Maloletá má otca rada, má s ním dobrý vzťah.

1.2.12 Otec sa v dňoch 3.-4.8. zranil na stavbe – padol z rebríka. Mal poranenú chrbticu. Navštevoval
raz za týždeň súkromného chiropraktika, v období od 5. do 25.8. v Trnave. Z toho dôvodu prišiel o prácu.
Toho času je zamestnaný od 2.9.2024 v pekárni v I. na pozícii pekár. Jeho pracovný čas je v noci od 2.00
hod. do max. do 8.00 hod. Zamestnávateľ je ústretový k tomu, že by sa otcovi pracovný čas prispôsobil.
Cez víkendy nepracuje. Býva spolu s matkou v jej dvojizbovom byte, spôsobilom na riadne bývanie,

pretože jeho byt sa predáva. Má podanú žiadosť o sociálny byt a hľadá si podnájom. Maloletá v byte
matky otca nemá samostatnú izbu a s otcom spáva na rozťahovacom gauči.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností – zmenu úpravy styku otca s maloletou v prípade zmeny pomerov, a to

podľa § 28 ods. 1, § 26, § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ďalej len „ZR“, § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“ a § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie
jehostykusmaloletoujesčastidôvodný,apretojepotrebnémuvyhovieť,čovšakneplatiloojehonávrhu

na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorý vyhodnotil ako nedôvodný.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru o dôvodnosti návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou
uviedol, že otcom tvrdený záujem maloletej tráviť viac času s otcom, ako aj záujem otca vo väčšom
rozsahu sa podieľať na starostlivosti a výchove maloletej, tráviť s ňou viac času, nie je v danom prípade

dôvodom na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale pre rozšírenie
styku otca s maloletou. V konaní bolo zistené, že maloletá má otca rada, má s ním dobrý vzťah. Pri
stretnutiach otca s maloletou ani v pomeroch na strane otca neboli zistené závažné nedostatky brániace
rozšíreniu styku. Na začiatku konania maloletá odmietala u otca prespávať, napriek tomu, že rada trávila
s otcom čas. V konaní neboli zistené objektívne dôvody pre toto odmietanie. Súd má za to, že to možno

pripísať silnému citovému naviazaniu maloletej na matku, konfliktu lojality, ktorý maloletá prežíva, a
ovplyvňovaniu zo strany matky. Poukazuje pritom na správu psychologičky Krajského súdu v Trnave. V
konaní bol opakovane zisťovaný názor maloletej aj procesným opatrovníkom, pričom z tohto pohovoru
nevyplynuli žiadne zásadné dôvody, pre ktoré by maloletá nemohla u otca prespávať. Je z nich zrejmé,
že maloletá rada trávi s otcom čas, a to, že jej chýba jej pes a čerstvá zelenina z maminej záhrady, nie sú

zásadným dôvodom na to, aby bol maloletej upieraný priestor na plnohodnotné trávenie času s otcom a
rozvíjanie ich vzťahu. Maloletá u otca v poslednom období prespala niekoľkokrát, dokonca dlhší časový
úsek ako je prespatie počas víkendu – v období 8.7.2024 – 14.7.2024 (pondelok – nedeľa), a potom aj
6.9. – 8.9.2024, pričom neboli zistené závažné problémy. Otec tento čas hodnotil pozitívne, podľa nehosa maloletá domáhala viac času s otcom. Od stredy matku už nespomínala. Uvedené je dôkazom toho,
že maloletá môže prespávať u otca v rámci bežnej úpravy styku. Súd tak zmenil pôvodnú úpravu styku
otca s maloletou vyňatím záväzku otca, že maloletú zavezie k matke, pokiaľ maloletá nebude chcieť u

neho prespať, a rozšírením styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov v súlade s návrhom otca.
Jedná sa pritom o bežnú súdnu prax úpravy styku rodiča s dieťaťom vzhľadom na vek maloletej počas
prázdnin a sviatkov. V porovnaní s návrhom otca súd v súlade so záujmom maloletej zmenil úpravu v
párne a nepárne roky tak, aby maloletá Vianoce prvý rok trávila u matky. K nesúhlasným argumentom
matky o pomeroch otca a jeho faktickom správaní súd prihliadal na to, že otec má zamestnanie, dlžné

výživné za posledné mesiace doplatil, jeho pracovný čas v novom zamestnaní si vie upraviť, u svojej
matky býva dočasne, kým si vybaví nové bývanie. Úprava styku predstavuje právo otca stretávať sa s
maloletou, nie jeho povinnosť.

1.5 Súd zamietol návrh matky na vykonanie dokazovania vyžiadať si správu od chiropraktika k
posúdeniu toho, či otec mal mať z dôvodu úrazu pokoj na lôžku, a teda mohol vykonávať starostlivosť

o dcéru, a vyjadrenie súčasného zamestnávateľa, či je možné upraviť pracovný čas otca. Považoval
navrhnuté dôkazy za nadbytočné, predlžujúce a zaťažujúce konanie, čo je v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Otec s navrhnutými dôkazmi nesúhlasil. K zisteniu názoru maloletej súd
nepovažoval za potrebné pribrať znalca do konania, keďže názor maloletej bol v konaní zistený
psychologičkou Krajského súdu v Trnave a dvakrát aj procesným opatrovníkom, pričom súd v súlade so

záujmom maloletej na zistený názor primerane prihliadol.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 52 a § 58 CMP a vecne nemožnosťou priznania
náhrady trov konania účastníkom konania z dôvodu, že nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených

v § 53 a nasledujúcich CMP.

2. Rozsudok vo výroku II. napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu,
a to zamietnutím návrhu otca na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej, viniac súd prvej inštancie, že tento riadnym neodôvodneným rozsudku znemožnil

matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces a že svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových zisteniach [§ 365 ods. 1
písmeno b) a f) CSP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie neposkytol presvedčivú odpoveď

vo svojom odôvodnení, prečo je potrebné rozšíriť styk otca s maloletou a tiež prečo je dôvodné zrušiť
záväzok otca, že v prípade, ak maloletá nebude chcieť prespať v jeho domácnosti, maloletú zavezie do
miesta jej bydliska a ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia matky.

2.2 Súd sa nedostatočne zaoberal názorom maloletej na rozšírenie styku s otcom a na prespávanie

v jeho domácnosti a nevykonal dokazovanie matkou navrhnutým znaleckým posudkom za účelom
zistenia názoru maloletej na jej styk s otcom, a to vzhľadom na vek maloletej. V tejto súvislosti ďalej
dôvodila, že znalec má v takomto konaní nezastupiteľnú úlohu, nakoľko pri vypracovávaní znaleckého
posudku vykonáva detailné psychologické vyšetrenie maloletého dieťaťa, skúma a podrobne sa zaoberá
interakciou tohto dieťaťa s každým rodičom zvlášť a s obidvomi rodičmi súčasne. Z tohto dôvodu potom

podľa názoru matky nie je možné vychádzať len zo zistení psychologičky Krajského súdu v Trnave a
procesného opatrovníka. V tejto súvislosti matka ďalej dôvodila, že pokiaľ súd nepristúpil k zisťovaniu
názoru maloletej znaleckým posudkom, ale uspokojil sa len so zisteniami psychologičky Krajského
súdu v Trnave a procesného opatrovníka, vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, ktoré nemajú
dostatočný podklad vo vykonaných dôkazoch.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdiť s tým, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

4. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky taktiež navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdiť, považujúc odvolanie matky za účelové,
dokazujúce praktiky matky ako brániaceho rodiča so snahou oddialiť a zmariť širšiu úpravu styku otca
s maloletou. Podľa jeho názoru názor maloletej bol riadne v konaní zisťovaný, či už psychologičkouKrajského súdu v Trnave, alebo aj kolíznym opatrovníkom, avšak pre nesúhlas maloletej so zverejnením
obsahu pohovoru súd nemohol konkrétne popísať a rozviesť názor maloletej. Pokiaľ teda v bode 17.
odôvodnenia rozsudku uviedol závery, ku ktorým dospel z výsledkov pohovoru, jeho odôvodnenie je

dostatočné.

4.1 Súd sa taktiež dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nepovažoval za dôvodné zisťovať názor
maloletej znaleckým dokazovaním, keďže v ostatnom čase od rozhodnutia súdu maloletá čoraz viac
nalieha na otca, aby mohla byť s ním čo najviac, tráviť s ním rovnaký čas ako s matkou. Pokiaľ matke

prekáža vypustenie záväzku o povinnosti zaviesť maloletú do bydliska matky, ak by u otca nechcela
prespať, tak je to jedine z dôvodu, že matka si týmto neštandardným zanesením takejto povinnosti do
súdneho rozhodnutia chcela zaistiť a ponechať svoje kontrapôsobenie na styk otca s maloletou, aby
mohla na maloletú citlivo tlačiť, aby u otca nespala, volať jej a nabádať ju, aby išla spať domov.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno považovať
za dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
pre jeho vecnú správnosť postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca maloletej A. na zmenu rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 38P/11/2023 – 57 z 11. septembra 2024, ktorým bol naposledy upravovaný
výkon práv a povinností rodičov k maloletej A., a to v časti úpravy styku otca s maloletou.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či
súd prvej inštancie správne na návrh otca maloletej rozšíril styk otca s maloletou A. tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele
do 16.00 hod., s osobitnou úpravou styku počas letných prázdnin, vianočných školských prázdnin, v
čase veľkonočných sviatkov a počas jarných prázdnin.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom faktického rozšírenia styku otca s maloletou, odvolací súd

uvádza, že odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom
potreby zmeny ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou, vzhľadom
na podstatnú zmenu okolností na strane maloletej, súvisiacu s plynutím času spojeným s nárastom jej
rozumovej vyspelosti a potrebou napĺňania jej práva na rovnomernú starostlivosť a výchovu zo strany

oboch jej rodičov, ako aj jej práva na prehlbovanie citových a rodinných väzieb s oboma rodičmi, ale aj
so širšou rodinou aj zo strany otca.

8.1 Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačne v prospech maloletej, aby so svojím otcom
trávila viac času, aby sa ich vzájomný vzťah naďalej rozvíjal a aby obaja mali možnosť vo väčšej miere

venovať sa spoločným koníčkom a záľubám. V tejto súvislosti aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby
svoje vzájomné správanie sa upravili tak, aby obaja v prvom rade vytvárali pre maloletú pokojné a
harmonické rodinné prostredie a umožnili jej tak ďalej pociťovať ich lásku a záujem o uspokojovanie
jej odôvodnených potrieb. Súd prvej inštancie preto správne vypustil povinnosť otca maloletej vrátiť
maloletú matke v prípade, že táto nebude chcieť prespať v jeho domácnosti a rozšíril styk otca

s maloletou počas letných prázdnin o 28 dní, počas vianočných školských prázdnin o 7 dní, počas
veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku o 4 dni a počas jarných prázdnin v
každom párnom kalendárnom roku o 7 dní, rešpektujúc najlepší záujem maloletej. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by takzásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami

účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej
inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k rozšíreniu styku

otca s maloletou, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval

správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo
4/2009).

9.1 Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí,
ak rodičia styk žiadajú neupraviť.

9.2 Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností
rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon
umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným
spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť
právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula

rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy styku
rodiča s maloletým si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či
sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval
by o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a

reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako
do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.

9.6 Súd prvej inštancie správne právne posúdil návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou podľa
§ 25 ods. 1 a 2 a § 26 ZR ako aj § 121 CMP, berúc do úvahy ustálenú súdnu prax, na základe ktorej

v prípade rozhodovania súdu o zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom sa za podstatnú zmenu v
pomeroch na strane maloletého dieťaťa pre účely zmeny styku s nepreferenčným rodičom považuje
aj samotné uplynutie času v rozsahu viac ako jedného roka, v ktorom období dochádza u maloletého
dieťaťa k podstatnému rozvoju jeho intelektových schopností, ale aj citových potrieb. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou správne zohľadnil aj právo maloletej

A. na pravidelný a rovnocenný styk s nepreferenčným rodičom, a to práve v záujme prehlbovania
citových väzieb medzi maloletou a nepreferenčným rodičom, právo maloletej na výchovu aj zo strany
nepreferenčného rodiča a v neposlednom rade aj právo maloletej na jej súkromie a právo na dostatok
časového priestoru na jej prípravu na budúce povolanie, ako aj na mimoškolské aktivity. Zároveňsúd správne vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov zmenil ostatné rozhodnutie o úprave styku otca
s maloletou, a to aj v časti povinnosti otca maloletej vrátiť maloletú matke, ak maloletá nebude chcieť
prespať v jeho domácnosti. Takýto neštandardný záväzok otec maloletej totiž prevzal na seba v rámci

rodičovskej dohody, a keďže prevzatie takéhoto záväzku otca nebolo v rozpore so záujmami maloletej,
súd rodičovskú dohodu upravujúcu výkon práv a povinností k maloletej (obsahujúcu aj takýto záväzok
otca maloletej) ako celok schválil, a nie je úlohou odvolacieho súdu, aby v tomto konaní správnosť
takéhoto právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trnava preskúmaval. Nakoľko však otec maloletej
vzhľadomnaneskoršiesprávaniesamatkymaloletej(bezdôvodnévytváraniecitovéhotlakunamaloletú,

aby u otca nespala a aby išla spať domov) dospel k presvedčeniu, že matka maloletej takýto jeho
záväzok zneužíva v neprospech maloletej, sledujúc nedôvodné obmedzovanie jeho styku s maloletou,
už nebol ochotný takúto povinnosť plniť, súd prvej inštancie správne takúto jeho povinnosť, majúcu za
následok vo svojej podstate neodôvodnené skracovanie jeho styku s maloletou, zrušil. Podľa názoru
odvolacieho súdu v záujme maloletého dieťaťa je, aby v prípade nedohody rodičov o úprave styku s
maloletýmdieťaťomrozhodolautoritatívneoúpravestykunepreferenčnéhorodičasmaloletýmdieťaťom

súd tak, aby jeho rozhodnutie zakladalo práva a povinnosti rodičov, ako aj maloletého dieťaťa na styk
bez toho, aby ich výkon bol v každom jednotlivom prípade podmienený predchádzajúcim súhlasom
maloletého dieťaťa. Námietka matky o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej interpretácii
práve citovaných zákonných ustanovení) preto nemohla obstáť. Súd prvej inštancie na prejednávanú
vec použil správne právne normy a tieto správne interpretoval a aj aplikoval.

9.7 Nakoľko v konaní bolo nesporným, že maloletá A. je od ostatného rozhodovania súdu o úprave jej
styku s otcom, t.č. už o viac ako 2 roky staršia, počas ktorého obdobia sa ich vzájomné citové väzby
len prehĺbili, že naďalej má k obom rodičom vysoko pozitívny vzťah, na oboch sa teší, že každý z nich v
rámci svojich možností sa jej snaží vytvoriť podnetné prostredie, ktoré ju obohacuje a rozvíja, že matka

rolu otca podporuje a že maloletá v neformálnom pohovore (postupom podľa § 43 ods. 1 ZR) vyjadrila
súhlasné stanovisko s rozšírením styku s otcom, neobstojí námietka matky, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie nie je súladné so záujmami maloletej, respektíve je v priamom rozpore s jej záujmami.

10. Pokiaľ ide o námietku matky o tom, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal názorom

maloletej na rozšírenie styku s otcom a na prespávanie v jeho domácnosti, pokiaľ názor maloletého
dieťaťa nezisťoval aj znaleckým posudkom, odvolací súd uvádza:

10.1 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10.2 Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne (1). Názor maloletého zistenie súd spôsobom zodpovedajúcim jeho
veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

10.3 Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti . za týmto účelom sa dieťaťu poskytuje
najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť

v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

10.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rešpektujúc participačné práva dieťaťa a záväzky
vyplývajúce z Dohovoru (premietnuté do § 38 ods. 2 CMP) Civilný sporový poriadok uprednostňuje
priame zisťovanie názoru maloletého, aby bol naplnený účel zachovania ochrany a presadzovania

najlepšieho záujmu dieťaťa v konfrontácii s jeho autonómiou vôle, a to za účelom dodržania nosného
princípu neformálnosti zisťovania názoru dieťaťa najmä vo vzťahu k priestorom, kde sa názor maloletého
zisťuje (názor maloletého dieťaťa je možné zisťovať aj mimo pojednávacej miestnosti, v iných vhodných
priestoroch, či už v budove súdu alebo mimo nej, napríklad v priestoroch zriadených výlučne na
tieto účely). Na rozdiel od toho však aplikačná prax referuje nepriame zisťovanie názoru maloletého

dieťaťa. Vtedy súd získava informácie ostrekovane na základe interpretácie treťou osobou (zástupcom
dieťaťa,orgánom sociálnoprávnejochranyasociálnejkurately,prípadneinýmisubjektami,akonapríklad
riaditeľom školy alebo predškolského zariadenia ktoré dieťa navštevuje, psychológom v predškolskomzariadení, obcou, ale aj prostredníctvom znaleckého dokazovania). V týchto prípadoch má zásadný
význam kvalitatívna stránka oboznámenia súdu s informáciami zistenými od dieťaťa.

10.5 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10.6 Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

10.7 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako
aj účastníkom konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky
o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde a súd musí dbať na to, aby
nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodnú skutkovú okolnosť tvrdenú účastníkom, ak
tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na

preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten, ktorý dôkaz.

10.8 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie postupom podľa § 38
ods. 1 a ods. 2 CMP zisťoval názor maloletej A. na rozsah jej stretávania sa s otcom pred samotným
rozhodnutím súdu celkom 3 razy, a to dňa 20.11.2023 za účasti psychologičky Krajského súdu v Trnave,

procesného opatrovníka a koordinátorky Okresného súdu v Trnave, dňa 24.01.2024 cestou procesného
opatrovníka a dňa 29.05.2024 opätovne cestou procesného opatrovníka. Maloletá bola vzhľadom na
jej vek a rozumovú vyspelosť schopná samostatne formulovať svoje vlastné názory. Neobstojí preto
námietka matky, že názor maloletej A. nebol v konaní dostatočne zisťovaný. Podľa názoru odvolacieho
súdu, názormaloletejbolvkonanízisťovanýspôsobomzodpovedajúcimjejvekuavyspelosti,atoajbez

prítomnosti iných osôb a vyššie citované subjekty poskytli súdu zrozumiteľné a dostatočné informácie
o názore maloletej na jej stretávanie sa s otcom. Preto pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti
konania nezisťoval názor maloletej ešte aj cestou súdneho znalca, jeho postup bol správny (§ 185
ods. 1 CSP). Vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania ani podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo pri zisťovaní názoru maloletej potrebné vykonať detailné psychologické vyšetrenie maloletej a

podobne sa zaoberať interakciou maloletej s každým z rodičov zvlášť a s oboma rodičmi súčasne,
ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplynulo, že
stretávanie sa maloletej s otcom má za následok zhoršenie psychického stavu maloletej, práve naopak,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá má k otcovi veľmi pozitívny vzťah, na stretnutia s
ním sa teší a pri ich vzájomných stretnutiach neboli zistené žiadne závažné nedostatky na strane otca

brániace rozšíreniu ich vzájomného stretávania sa. Pokiaľ aj maloletá formálne prezentuje svoj mierne
odmietavý postoj k prespávaniu u otca, tak je to len v dôsledku jej pochopiteľnej lojality k matke, ktorá
s jej prespávaním u otca nesúhlasí. Tu odvolací súd dodáva, že pre zdravý vývoj maloletej a zlepšenie
jej psychickej pohody je potrebné, aby matka s touto informáciou ďalej pracovala, hľadajúc najmä svoje
rezervy pri zmene svojich postojov k prežívaniu radosti maloletej so stretnutí s jej otcom a jeho rodinou,

a to tak, aby maloletá nemala pocit viny za to, že sa s otcom cíti dobre, ale naopak, aby matka pocity
jej šťastia s ňou zdieľala. Každé dieťa má totiž právo na lásku od oboch rodičov, a to bez ohľadu na to,
či títo spolu žijú, alebo pre vzájomné animozity žiť spolu už nedokážu. Čím viac skutočnej lásky totiž
maloleté dieťa dostáva, a to či už od rodičov, starých rodičov alebo ostatných členov širšej rodiny, tým
je väčší predpoklad, že bude vo svojom ďalšom živote šťastné a bude schopné takúto lásku prejavovať

v dospelosti aj ku svojim deťom a ostatným členom svojej rodiny.

11. S ostatnými námietkami matky maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo
veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

12. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom
výroku III. o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho

konania priznať.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).