Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201853
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5921201853.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom: č.XXX, XXX XX C., zast.: JUDr. Marián Dobiš, advokát, Šípová 3, 949 01 Nitra, proti
žalovanému: Mountfield SK, s.r.o., Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO: 36 377 147, zast.: JUDr. Anna
Kokavcová, advokát, Predmestská 90, 010 01 Žilina, v pracovnoprávnom spore o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovaného pomeru zo strany žalovaného adresované žalobkyni
dňa 01.10.2021 j e n e p l a t n é.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni mzdu za obdobie od 11.10.2021 do 31.12.2021
vo výške 2.993,95 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 748,49 eur odo dňa 31.11.2021
do zaplatenia, zo sumy 1.097,78 eur od 31.12.2021 do zaplatenia a zo sumy 1.147,68 eur od 31.01.2022
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 09.11.2021 domáhala určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného adresované žalobkyni zo dňa 01.10.2021 je neplatné
a povinnosti žalovaným nahradiť žalobkyni náhradu mzdy odo dňa 11.10.2021 do 31.12.2021 spolu
vo výške 2.993,95 eur brutto a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 748,49 eur odo dňa

31.11.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.097,78 eur odo dňa
31.12.2021 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.147,68 eur odo dňa
31.01.2022 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.05.2021 bola medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným
akozamestnávateľomuzatvorenápracovnázmluvanadobuurčitúdo31.12.2021sdohodnutýmdruhom
práce ako pokladník s miestnom výkonu práce v Nitre. Dňa 01.10.2021 bolo žalobkyni osobne doručené
oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 01.10.2021 a to

z dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov, teda z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny zo
strany žalobkyne.
3. V oznámení bolo okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnené tým, že žalobkyňa sa mala
dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny a to na tom skutkovom základe ako je špecifikovaný
v oznámení, v ktorom žalovaný uviedol celkovo 12 čiastkových skutkov, ktorých sa údajne mala

žalobkyňa dopustiť, pričom ide vo všetkých prípadoch o totožnú skutkovú podstatu. Skutková podstata
podľa informácií uvedených v oznámení spočívala v konaní žalobkyni, ktorá mala pod prideleným
zamestnaneckým kontom v znení LAMOCKM113 neoprávnene vystaviť daňový doklad - dobropisznejúci na maloobchodného zákazníka resp. spotrebiteľa, teda malo ísť o daňový doklad - dobropis
bez určenia totožnosti konkrétneho spotrebiteľa. Tieto dobropisy mali byť vydávané žalobkyňou aj
bez toho, aby skutočný konkrétny spotrebiteľ odstúpil od zmluvy. Vystavený daňový doklad - dobropis

mal následne slúžiť na vyplatenie hotovosti za konkrétny tovar z pokladne žalovaného, a to presne
neurčenej osobe. Zjednodušene povedané žalobkyňa mala vykonať na pokladni žalovaného storno a
následne vytiahnuť hotovosť, ktorú mala vydať bližšie nekonkretizovanej osobe. Záverom každého opisu
1 z 12 čiastkových skutkov žalovaný uvádza nasledovné: „Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam
má zamestnávateľ za preukázané, že ste neoprávnene vystavili opravný daňový doklad a na jeho

základe ste neoprávnene vyplatili neznámej osobe čiastku celkom ... eur“ a „Na základe Vášho vyššie
popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ
vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na ... eur.“
4.Žalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuadresovalažalovanémulistzodňa07.10.2021,
v ktorom mu oznámila, že oznámenie považuje za neplatné a s poukazom na ustanovenie § 79 ods.
1 Zákonníka práce trvá na ďalšom zamestnávaní. List bol žalovanému doručený dňa 11.10.2021. Pri

neplatnom skončení pracovného pomeru sa náhrada mzdy určuje podľa § 134 ods. 1, ods. 2 a ods.
4 Zákonníka práce. Žalobkyňa v mesiaci júl 2021 odpracovala 176 hodín a dosiahla hrubú mzdu vo
výške 1.251,00 eur, za mesiac august 2021 odpracovala 176 hodín a dosiahla hrubú mzdu vo výške
1.222,48 eur a za mesiac september odpracovala 176 hodín a dosiahla hrubú mzdu vo výške 819,88
eur. V rozhodnom období dosiahla žalobkyňa spolu hrubú mzdu vo výške 3.293,36 eur a odpracovala

spolu 528 hodín, čím dosiahla žalobkyňa v rozhodnom období priemerný hodinový zárobok, ktorý sa
zaokrúhľujenaštyridesatinnémiestaatovovýške6,2374eur.Vzmyslečl.V,ods.5.1.pracovnejzmluvy
ustanovený týždenný pracovný čas bol 40 hodín, t. j. 8 hodín denne počas 5 pracovných dní v týždni. S
poukazom na uvedené má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy za mesiac október 2021 od 11.10.2021
do 31.10.2021, t. j. 15 pracovných dní pri 8 hodinovom pracovnom čase, vo výške 748,49 eur, nárok

na náhradu mzdy za mesiac november 2021 od 01.11.2021 do 30.11.2021, t. j. 22 pracovných dní pri
8 hodinovom pracovnom čase, vo výške 1.097,78 eur a nárok na náhradu mzdy za mesiac december
2021 od 01.12.2021 do 31.12.2021, t. j. 23 pracovných dní pri 8 hodinovom pracovnom čase, vo výške
1.147,68 eur.
5. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa v zmysle právnej teórie a praxe vyžaduje, aby mal

zamestnávateľ dostatočne a riadne preukázané zavinenie zamestnanca, ktoré musí byť dostatočne
odôvodnené. Nepostačuje, ak má zamestnávateľ iba podozrenie alebo sa domnieva o závažnom
porušení pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Samotný zákon a súdna prax tak vyžaduje od
zamestnávateľa, aby mal dostatočné dôkazy o vine resp. zavinení zamestnanca, na základe ktorých
môže pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, čo vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej

praxe. Tieto závery vyplývajú z judikátu Najvyššieho súdu SR, R 17/1977: „Pred okamžitým skončením
pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého
skončenia; nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný.“. Rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd ČR vo
svojom judikáte R 54/2000: „Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí
mať zamestnávateľ zistený dôvod okamžitého skončenia; nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je

daný."
6. Napriek vyčerpávajúcemu opisu jednotlivých čiastkových skutkov, ktoré žalovaný kladie žalobkyni
za vinu, opiera svoje podozrenie výhradne len na skutočnosť, že sporné storná a výbery hotovosti sa
uskutočňovali z pracovného konta žalobkyne. Žalobkyňa sa výrazne ohradzuje voči takýmto záverom
žalovaného, žalobkyňa žiadne storná uvádzané v oznámení neuskutočnila, a teda ani nevyplácala

nikomu hotovosť alebo si ju nenechala. Žalovaný z celkovo siedmych strán oznámenia poukazuje iba
na jediný dôkaz, na základe ktorého pristúpil k tak radikálnemu kroku akým je okamžité skončenie
pracovného pomeru. Žalobkyňa má za to, že aj tento dôkaz je nutné považovať za dôkaz nepriamy a to z
dôvodu, že názvy resp. pomenovania osobných pracovných kont zamestnancov žalovaného sú známe
všetkým zamestnancom, pričom nemožno opomenúť skutočnosť, že tieto žalovaným priraďované

osobné zamestnanecké kontá neboli opatrené prihlasovacím heslom. Zavedeného dôvodu sa tak
mohol ktorýkoľvek zamestnanec prihlásiť cez Pracovné konto žalobkyne a vykonať sporné storná a
výbery bez akýchkoľvek problémov a rizika svojho odhalenia. Inak povedané sporné storná a výbery
hotovosti mohol v inkriminovanom čase vykonať hociktorý zamestnanec, ktorý sa v danom čase
nachádzal na pracovisku žalovaného. Aj v prípade neoprávneného prihlásenia cez pracovné konto

žalobkyne iným zamestnancom sa žalobkyňa nemala ako dozvedieť o tejto skutočnosti a nemala
na to ani vhodný prostriedok. Za týmto účelom žalobkyňa navrhla vypočuť ostatných zamestnancov
žalovaného a to D. E., ktorí potvrdia, že prihlasovacie mená do pracovných kont si zamestnanci
navzájom poznali a vedeli sa prihlásiť cez pracovné konto aj iných zamestnancov. Vo všeobecnosti privyvodzovaní zodpovednosti z tak závažného obvinenia platí, aby mal žalovaný dostatočne preukázané
zavineniepriamymdôkazomaleboucelenoureťazounepriamychdôkazov.Navyvodeniezodpovednosti
nepostačuje jediný nepriamy dôkaz, ktorý je v danom prípade ľahko vyvrátiteľný a ktorý zároveň nie

je podložený žiadnou inou skutočnosťou alebo ďalším nepriamym dôkazom. V prípade žalobkyne tak
žalovaný nedostatočne preukázal, že práve žalobkyňa vykonala sporné storná a výbery hotovosti z
pokladne žalovaného. Zo strany žalovaného ide iba o domnienky, ktoré neboli dostatočne prešetrené,
pričom pri tomto dôvode skončenia pracovného pomeru sa vyžaduje, aby zamestnávateľ teda žalovaný
nespochybniteľné preukázal zavinenie zamestnanca teda žalobkyne. Žalovaný ako zamestnávateľ je

tak povinný skúmať všetky rozhodné okolnosti daného prípadu a teda nie len na jeden aj to nepriamy
dôkaz. Udelenie okamžitého skončenia pracovného pomeru bez riadneho preukázania zavinenia
žalobkyneresp.bezjehopodloženiarelevantnýmdôkazomspôsobujeneplatnosťokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru.
7. Žalobkyňa bola zamestnaná v spoločnosti žalovaného v období rokov 2017-2018, t. j. pred nástupom
na materskú dovolenku a čiastočne aj počas materskej dovolenky na základe dohody o brigádnickej

činnosti. V predchádzajúcom období žalobkyňa pracovala taktiež na pracovnej pozícii pokladník s
miestom výkonu práce v Nitre. Žalovaný v prechádzajúcom období nemal voči pracovným činnostiam
žalobkyne žiadne výhrady a neboli jej zo strany žalovaného vyčítané žiadne pochybenia. Žalobkyňa
po opätovnom nastúpení do zamestnania v roku 2021 viackrát upozorňovala žalovaného resp. jej
nadriadeným zamestnancom, že boli vykonané storná (pozn. nie konkrétne z Pracovného konta

žalobkyne), čo nebolo zo strany žalovaného nikdy riadne prešetrené. Ďalšie storná boli vykonané v čase,
keď boli na pokladňu žalovaného prihlásení iní zamestnanci. Ako je vyššie uvedené tieto ďalšie storná
neboli riadne prešetrené a to aj napriek tomu, že žalovaný musel mať informácie, z ktorých pracovných
kont zamestnancov boli vykonané. Nemožno opomenúť skutočnosť, že ďalšie storná zostali bez postihu
voči iným zamestnancom, cez ktorých pracovné kontá boli rovnako vyhotovované storná, teda v iných

prípadoch neboli vyvodené rovnaké alebo obdobné právne následky ako voči žalobkyni.
8. Žalobkyňa považuje za dôležité uviesť, že v deň doručenia oznámenia, t. j. 01.10.2021 došlo k zmene
prihlasovania sa zamestnancov do pokladne žalovaného, kedy každý zamestnanec dostal k svojmu
prihlasovaciemu menu do pracovného konta navyše aj osobný PIN. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
si sám uvedomoval nedostatok bezpečnosti a zneužiteľnosti v súvislosti s prihlasovaním zamestnancov

do pokladne žalovaného. Žalovaný vyvodil tak závažné právne následky voči žalobkyni aj napriek
tomu, že interný systém žalovaného vykazoval chyby spočívajúce v nedostatočnom zabezpečení
prihlasovania do pokladne žalovaného. Nedostatočné zabezpečenie pokladní zo strany žalovaného
nemôže ísť na ťarchu žalobkyni. Zabezpečenie pokladní a celkovo ochrana majetku žalovaného je v
jeho réžii, keďže primárne žalovaný by mal mať záujem na takejto ochrane majetku a zabezpečiť svoje

pracovisko tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku žalovaného. Žalovaný tak svojim laxným
prístupom k ochrane svojho majetku umožnil niektorému zo svojich zamestnancov zneužiť nedostatky
interného systému, aby prípadná teraz aj reálna zodpovednosť postihla nič netušiaceho zamestnanca,
čo je v tomto prípade žalobkyňa. Žalobkyňa zastáva názor, že za nedostatočné zabezpečenie interného
systému by mal niesť vinu výlučné samotný žalovaný. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho

súdu SR so sp. zn. 4 Cdo 122/2015: „Podľa ustálenej súdnej praxe okamžité skončenie pracovného
pomeru je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom
okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti
považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho ďalej
zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť

na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas
a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca... Podľa
§ 68 ods, 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí
k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení

povinnostístanovenýchprávnymipredpismi,pracovnýmporiadkom,pracovnouzmluvoualebopokynom
nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné
ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie
právnych povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať
určitý stupeň intenzity. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažným spôsobom) je

dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je
pritom odôvodnené vtedy, ak tu boli také okolnosti, z ktorých vyplývalo, že nemožno od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej lehoty. Ustanovenie
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou)hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo predpisom, ktoré tak
prenecháva súdu, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu
právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, Či

zamestnanec porušil povinnosť vyplývajúcu z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej
práci menej alebo viac závažne, zákon nestanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. V zákonníku
práce nie je pojem závažného, resp. menej závažného porušenia pracovnej disciplíny definovaný. Súd
tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť k osobe zamestnanca, k
funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh, k času a situácii zo

ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite
porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, Či svojím konaním zamestnanec spôsobil
zamestnávateľovi škodu a pod. Zákon tak ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo výpoveďou zodpovedalo tomu, či možno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval.
Zároveň treba mať na zreteli, že vo vzťahoch zamestnávateľa a zamestnanca je nevyhnutná vzájomná

dôvera, spoľahlivosť zamestnanca a jeho poctivosť v zmysle § 81 Zákonníka práce.“. Žalobkyňa má
za to, že vzhľadom na zistený skutkový stav je tak zrejmé, že žalovaný nezohľadnil pri okamžitom
skončenípracovnéhopomeruostatnéokolnostiprípadu,čonepovažujezasprávne.Vzávereoznámenia
ešte žalovaný uviedol, že nezobral v úvahu ani jej obhajobné tvrdenia, ktoré uviedla pri doručení
oznámenia. Takýto prístup žalovaného voči jej osobe považuje za nekorektný aj z toho dôvodu, že voči

iným zamestnancom, na ktorých pracovných kontách boli tiež vykonávané storná a výbery hotovosti z
pokladne, nevyvodil žiadnu zodpovednosť.
9. Žalobkyňa považuje za nelogické, aby vykonávala storná a následné výbery hotovosti z pokladne
žalovaného cez svoje pracovné konto, keď mohla využiť pracovné konto iných zamestnancov
a tak sa vyhnúť prezradeniu svojej osoby. Rovnako sa prieči zásadám logiky, aby žalobkyňa

upozorňovala nadriadených zamestnancov žalovaného na nedostatočné zabezpečenie pracovných
kont zamestnancov a zároveň by túto „dieru" v systéme zneužívala. Žalobkyňou prezentované závery
len potvrdzujú skutočnosť, že ide o domnienky žalovaného, ktoré vyvodil na základe vlastného
subjektívnehopocitubezdostatočnýchdôkazov.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiarozhodnutia
má žalobkyňa za to, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru je neplatné z dôvodu,

že nedošlo k reálnemu naplneniu všetkých zákonných podmienok pre jeho uskutočnenie, žalovaný
pri vyvodzovaní zodpovednosti za zistené škody nedostatočne zistil skutkový stav a nepreukázal
zavinenie žalobkyne. Žalovaný vzhľadom na spáchanie skutku a nedostatočné zabezpečenie systému
nedisponuje žiadnym relevantným a nevyvrátiteľným dôkazom, ktorý by podľa príslušných právnych
predpisov odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nepovažuje za sporné tvrdenia uvedené žalobkyňou
v bodoch 1 a 2 podanej žaloby. Žalovaný ukončil pracovný pomer so žalobkyňou okamžitým
skončením pracovného pomeru dňa 1. 10. 2021. K tomuto kroku žalovaný pristúpil na základe
zistenia závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou spočívajúceho v porušení povinnosti
zamestnanca hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok

pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa stanovenej § 81 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce. Žalovaný do doby
skončenia pracovného pomeru zistil celkom 12 prípadov porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou,
ktoré sú podrobne skutkovo popísané v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré
bolo žalobkyni doručené osobne dňa 01.10.2021.

11. Žalovaný zistil, že účtovná evidencia skladových zásob jeho predajne v Nitre u niektorých tovarov
neodôvodnene nezodpovedá skutočnému stavu skladových zásob (bol zistený rozdiel v podobe
chýbajúcich tovarov). Táto skutočnosť vyvolala okrem iného, kontrolu oprávnenosti vystavovania
opravných daňových dokladov na tejto predajni. Kontrola bola zameraná na doklady vystavované na
maloobchodných zákazníkov (teda prípady, v ktorých bola hotovosť vyplatená zákazníkovi bez toho,

aby boli na opravnom daňovom doklade uvedené identifikačné a kontaktné údaje zákazníka). Opravný
daňový doklad vždy obsahuje číslo pôvodného daňového dokladu, ktorý je ním vydobropisovaný
(stornovaný). Z tohto dôvodu oblastný riaditeľ spoločnosti pristúpil k telefonickému kontaktovaniu
zákazníkov, ktorých doklady boli stornované, a to za účelom overenia, či skutočne z ich strany došlo k
odstúpeniu od kúpnej zmluvy a či im bola vrátená kúpna cena za ich tovary. Na základe tohto telefonickej

komunikácie so zákazníkmi bolo zistených celkom 12 prípadov, u ktorých zákazník neodstúpil od zmluvy
a neinkasoval z tohto dôvodu žiadne finančné prostriedky, a teda vystavenie opravných daňových
dokladov bolo neoprávnené. Následne došlo k inventarizácii skladových zásob predajne v Nitre,
ktorá potvrdila chýbajúcu skladovú zásobu tovarov zodpovedajúcu vystaveným a overeným opravnýmdaňovým dokladom. Následnou analýzou dát v účtovnom informačnom systéme žalovaného Microsoft
Dynamics NAV bolo zistené, že všetky tieto doklady vystavil a zaúčtoval užívateľ s prihlasovacím menom
LAMOCKM113 patriacim žalobkyni.

12. Žalovaný nepovažuje za sporné ani tvrdenie žalobkyne v bode 3 podanej žaloby, konkrétne, že mu
bol dňa 11. 10. 2021 doručený list žalobkyne, v ktorom žalobkyňa v súlade s § 79 ods. 1 zákonníka práce
oznámila zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Žalovaný v reakcii na tento list
oznámil právnemu zástupcovi a splnomocnencovi žalobkyne, že trvá na tom, že skončenie pracovného
pomeru žalobkyne, ku ktorému došlo dňa 1. 10. 2021, je platné a vykonané v súlade so zákonníkom

práce a že z tohto dôvodu nebude žalobkyni prideľovať prácu.
13. Žalovaný považuje za nadbytočné vyjadrovať sa k vyčísleniu náhrady mzdy odo dňa oznámenia, že
žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní (teda odo dňa 11.10.2021), až do dňa skončenia pracovného
pomeru podľa pracovnej zmluvy žalobkyne (teda do 31.12.2021), nakoľko trvá na tom, že nenastal
žiadnyprávnydôvodkvýplatetakejtonáhradymzdy.Pracovnýpomeržalobkyneužalovanéhobolriadne
ukončený dňa 01.10.2021. Žalobkyni preto žiadna náhrady mzdy nenáleží.

14. Ak žalobkyňa uvádza, že žalovaná nemá dostatočne zistený dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru, resp. že nemá preukázané, že sa žalobkyňa skutočne dopustila závažného
porušenia pracovnej disciplíny, tieto tvrdenia žalobkyne žalovaný odmieta ako neopodstatnené a
účelové. Žalovaný veľmi detailne preskúmal daný prípad a zistil, že žalobkyňa sa dopustila 12 prípadov
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tieto prípady tiež detailne vymedzil v oznámení o okamžitom

skončení pracovného pomeru, ktoré bolo doručené žalobkyni. Zistenie žalovaného o tom, že sa
práve žalobkyňa dopustila zavineného porušenia pracovnej disciplíny, sa opiera o celú radu navzájom
súvisiacich dôkazov.
15. Ako už bolo vyššie uvedené, všetky zistené a potvrdené neoprávnené storná dokladov boli v
účtovnom informačnom systéme žalovaného vystavené a zaúčtované len pod účtom žalobkyne s

prihlasovacím menom LAMOCKM113 a vždy len na registračnej pokladnici, ktorá bola v daný deň
zverená žalobkyni. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyni bol 19. 5. 2021 vytvorený účet v účtovnom
informačnom systéme žalovanej. Súčasne jej bolo pracovníkmi žalovanej zaradenými do útvaru
Helpdesk informatika vygenerované prihlasovacie meno do tohto systému LAMOCKM113. Žalovaná
si mala po vygenerovaní prihlasovacieho mena nastaviť v systéme svoje vlastné a jedinečné heslo.

Podľa tvrdení žalobkyne, túto svoji povinnosť nevykonala, a svoj účet do účtovného informačného
systémužalovanejnechalabezhesla,čímhovlastnebezpečnostnéohrozila.Žalovanápritomžalobkyňu
zaškolila v práci v účtovnom informačnom systéme Navision. Bežnou súčasťou školenia je poučenie o
procese, akým si musí každý oprávnený zamestnanec nastaviť svoje prihlasovacie heslo do systému.
Funkcionalita nastavenia hesla užívateľa bola priamo súčasťou tohto systému a žalobkyňa podstúpila

riadne zaškolenie zamerané na jeho obsluhu. Ak si nebola istá, mohla osloviť zamestnancov útvaru
Helpdesku Informatiky, ktorí by jej s danou požiadavkou pomohli. Žalobkyňa pritom so zamestnancami
útvaru Helpdesk Informatika preukázateľne v iných veciach bežne komunikovala. Žalobkyňa bola
súčasne preukázateľne poučená aj o politike hesiel, ktorá je dodržovaná u žalovanej a zaviazala
sa k jej dodržovaniu (a okrem iného aj k tomu, že pri krátkodobom opustení zverenej informačnej

techniky zabezpečí techniku heslom pre prístup do systému). Žalobkyňa bola jediným zamestnancom
prevádzkarne, ktorý bol prítomný na pracovisku vo všetkých dňoch, kedy došlo k dvanástim prípadom
vystavenia neoprávneného opravného daňového dokladu a vyplateniu hotovosti. Toto preukazuje
výkaz pracovných smien, ako aj evidencia dokladov (faktúr na odložený výdaj) s podpisom žalobkyne
vystavených v daných dňoch. Každý deň po skončení pracovnej zmeny je pokladníčka povinná

urobiť dennú uzávierku jej zverenej registračnej pokladnice (súčasť účtovného informačného systému
žalovaného) a odvod tržieb. Výtlačok dokladu dennej uzávierky obsahuje aj samostatný údaj o tom, že v
daný deň bolo vrátené určité množstvo tovarov a z tohto dôvodu vyplatená z pokladnice určitá hotovosť.
Pokladníčka si musela vždy všimnúť po skončení pracovnej zmeny pri vytváraní dennej uzávierky, že z
jej pokladne sa realizovali výdaje hotovosti za vrátenie tovarov, za aký počet výrobkov a v akej čiastke.

Žalobkyňa pritom svojmu nadriadenému nikdy nehlásila žiadnu nezrovnalosť v tomto ohľade. Oblastný
manažér predaja a vedúci zmeny boli dňa 27. 9. 2021 (čo sú vedúci pracovníci riadiaci prevádzku a
prácu na predajni) vypočutí, aké sú zvyky pri práci s pokladňou na predajni v Nitre. Potvrdili, že si
nepamätajú, aby nastala nejaká výnimočná situácia kvôli ktorej by na pokladni pridelenej žalobkyni sedel
inýzamestnanec.Nepamätalisianiskutočnosť,žebyimbolioznamovanéinkriminovanéstorná(vydanie

opravných daňových dokladov a výplata hotovosti zákazníkom). Po ich vypočutí oblastným riaditeľom
obaja zamestnanci spísali čestné vyhlásenie.
16. Výstup z evidencie úkonov vykonaných v účtovnom informačnom systému žalovaného z dní, v
ktorýchbolivystavenéinkriminovanéopravnédaňovédokladypreukazuje,ževdokladybolivystavovanévždy v blízkej časovej súvislosti s obsluhou ďalších zákazníkov a vydávaním iných dokladov, a to ako
pred, tak po vystavení neoprávneného opravného daňového dokladu. Táto skutočnosť preukazuje, že
doklady boli vystavované v dobe, kedy daná osoba dlhodobejšie pracovala na danej pracovnej stanici

(s registračnou pokladňou a účtovným informačným systémom žalovaného). Osoba riadiaca prevádzku
predajnealebodruhápokladníčkap.F.bysivšimli,žepokladňuobsluhujeneoprávnenáaleboneobvyklá
osoba. Výstup z evidencie úkonov súčasne vylučuje, že by niektoré iné osoby z prevádzkarne (napr.
pani F., ktorej prihlasovacie meno do systému je SABOLOV113) vystavovali dotknuté opravné daňové
doklady, pretože v danom momente (+/- 1s) vystavovali iné daňové doklady pod svojim účtom.

17. Vystavovanie opravných daňových dokladov v účtovnom informačnom systéme žalovaného nie
je bežným úkonom obsluhy systému. Tento úkon vedia a sú oprávnení vykonať len niektorí vybraní
zamestnanci prevádzkarne. U prevádzkarne v Nitre sa jedná o oblastného manažéra predaja, vedúceho
zmeny, dvoch pracovníkov servisu, pokladníčky, a jedného predajného technika. To preukazuje aj výpis z
evidencie úkonov vykonaných v účtovnom informačnom systéme žalovaného Microsoft Dynamics NAV.
18. Teória ani súdna prax nepochybujú o tom, že krádež a sprenevera majetku zamestnávateľa

zamestnancom sú porušením jednej zo základných povinností zamestnanca ustanovených § 81 písm.
e) Zákonníka práce, a teda aj porušením pracovnej disciplíny. Žalobkyňa v bode 5 a 8 podanej žaloby
popisuje, že v tomto prípade nebola daná dostatočná intenzita porušenia právnej povinnosti zo strany
žalobkyne na to, aby sa mohlo jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny. S týmto sa žalovaný
nestotožňuje, a to z nižšie uvedených dôvodov.

19. Žalovaný samozrejme posudzoval pri svojom rozhodovaní, ktorý spôsob skončenia pracovného
pomeru u žalobkyne zvolí, aj kritérium osoby zamestnanca a výšky spôsobenej škody. Pri hodnotení
kritéria osoby zamestnanca pri tom vzal v úvahu, že zamestnankyňa pracovala u zamestnávateľa v
pracovnom pomere na dobu určitú v dobe od 01.02.2017 do 30.04.2018, ďalej v obmedzenom rozsahu
ako sezónna brigádnická na dohodu o vykonaní práce v období od 01.04.2019 do 01.12.2019, od

01.08.2020 do 31.12.2020 a od 12.03.2021 do 14. 5. 2021 a nakoniec ako pokladníčka v pracovnom
pomere na dobu určitú v dobe od 15.05.2021 do 01.10.2021. V rámci vyššie uvedeného výkonu
práce pritom nebolo zamestnankyni písomne vytknuté žiadne porušenie povinností zamestnanca.
Zamestnávateľ ale vyhodnotil toto kritérium ako nedostatočné na odôvodnenie iného postupu voči
žalobkyni, ako je okamžité skončenie pracovného pomeru. Výkon práce žalobkyne pre žalovaného nie je

možné hodnotiť ako dlhodobý, pevný a pravidelný. Žalobkyňa nebola zamestnávateľom hodnotená ako
nadpriemerná pracovníčka. Od výkonu práce na pracovnej pozícii pokladníčka sa vyžaduje vzhľadom
k jej povahe najmä lojalita, zodpovednosť a riadne hospodárenie s prostriedkami zamestnávateľa, čo
znamená, že v tomto prípade neboli naplnené jedny z hlavných požiadaviek na výkon práce na tejto
pracovnej pozícii.

20. Pokiaľ sa jedná o kritérium spôsobenej škody, v tomto prípade bola žalovanému ako
zamestnávateľovi spôsobená väčšia škoda, a to minimálne vo výške 3 453,40 eur. Vzhľadom k výške
spôsobenej škody a skutočnosti, že došlo celkom k 12 zdokumentovaným skutkovo totožným prípadom
porušenia povinností žalobkyne ako zamestnankyne v časovom rozmedzí približne 3 mesiacov,
bolo konanie žalobkyne žalovaným vyhodnotené ako závažné a odôvodňujúce okamžité skončenie

pracovného pomeru. Žalovaný pritom odkazuje na súladnú judikatúru slovenských súdov v obdobných
veciach, ktorá považovala za dostatočný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru dokonca
napr. krádež 10 slepačích vajec v hodnote 1,20 eur (Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k.
1 Cpr 2/2011, z 22. januára 2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.
17CoPr/3/2013, z 29. mája 2013), krádež štyroch kusov kotúčového balenia uzemňovacej pásoviny a

skrinky ističov v celkovej hodnote 120 eur (Rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 18Cpr/1/2013-166,
z 15. novembra 2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3 CoPr 1/2014, zo 17. júla
2014), alebo krádež kovových profilov a iného stavebného materiálu v hodnote 317,50 eur (Rozsudok
Okresného súdu Košice II., č. k. 39 Cpr 1/2013, z 3. februára 2014).
21. V tomto prípade žalovaný ako zamestnávateľ pri svojom rozhodovaní považoval za kľúčové kritérium

typovej nebezpečnosti vytýkaného konania zamestnanca. V tomto prípade sa totiž jednalo o priamy útok
na majetok zamestnávateľa, spôsobujúci stratu dôvery zamestnávateľa k zamestnancovi, porušujúci
princípu lojality zamestnanca a spôsobujúci riziko pre udržanie pracovnej disciplíny na pracovisku.
Žalovaný toto považuje za tak významnú okolnosť, že už sama o sebe by postačovala pre záver
o porušení pracovnej disciplíny hrubým spôsobom a odôvodňovala okamžité skončenie pracovného

pomeru. V tomto ohľade si žalovaný dovoľuje odkázať na Rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k.
18Cpr/1/2013-166,z15.novembra2013,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach,č.k.3CoPr
1/2014, zo 17. júla 2014, podľa ktorého „Podstata konania žalobcu však v danom prípade nespočíva v
rozsahu škody, ktorá mala byť spôsobená na majetku žalobcu, ale predovšetkým v charaktere porušeniapracovných povinností majúcich vzťah k majetku iných, k nakladaniu s týmto majetkom, porušeniu
etických i morálnych pravidiel spoločnosti. Konanie zamestnanca, ktorý vedome, neoprávnene nakladá
s majetkom svojho zamestnávateľa, je bez ohľadu na rozsah spôsobnej škody vždy závažným

porušením pracovnej disciplíny. Nemožno očakávať od zamestnávateľa, že zachová dôveru k takémuto
zamestnancovi a bude mať záujem o jeho ďalšie zotrvanie na pracovisku, ak jeho konanie je aj rizikom
pre kolektív. Konanie žalobcu je zdrojom konfliktov nielen medzi ním samotným a zamestnávateľom,
ale je tiež potenciálnym zdrojom konfliktov medzi zamestnancami navzájom, keďže narušuje pracovnú
morálku i medziľudskú dôveru“.. Konanie žalobkyne bolo navyše v rozpore s Kódexom obchodnej etiky

žalovaného, s ktorým je preukázateľne zoznamovaný každý jeho zamestnanec.
22. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 2596/2011, z 17.
októbra 2012 (Rč. 25/2013), podľa ktorého: „výsledné posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
nie je len aritmetickým priemerom všetkých v konkrétnom prípade zvažovaných hľadísk. K niektorým
hľadiskám je potrebné pristupovať so zvýšenou pozornosťou tak, aby bola vystihnutá typová i špeciálna
charakteristika porušenia právnych povinností v konkrétnej veci“. V nadväznosti na to uviedol, že

„útok na majetok zamestnávateľa, či už priamy (napr. krádež, poškodzovanie, zneužitie a pod.) alebo
nepriamy (napr. pokusom odčerpať časť majetku zamestnávateľa bez zodpovedajúceho protiplnenia),
predstavuje z hľadiska vymedzenia relatívne neurčitej hypotézy § 55 ods. 1 písm. b) zákonníka práce)
tak významnú okolnosť, že spravidla už sama osebe postačuje pre záver o porušení povinnosti
zamestnanca vyplývajúcej z právnych predpisov vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci zvlášť hrubým

spôsobom“.
23. Žalovaný ďalej poprel, že by žalobkyňa hlásila žalovanému akékoľvek predchádzajúce incidenty
týkajúce sa vydávania stom dokladov/tovarov. Žalovanému bol nahlásený jediný takýto podnet a tento
podnet podala iná zamestnankyňa danej prevádzkarne. Podnet bol riadne vyšetrený a bohužiaľ sa aj
napriek snahe žalovaného nepodarilo zistiť zodpovednosť konkrétneho zamestnanca za jeho vystavenie

a zaúčtovanie. V rámci šetrenia daného prípadu bola aj žalobkyňa vyzvaná, aby si v inkriminovaný
deň poriadne skontrolovala dennú uzávierku svojej pokladne a stav evidovanej a skutočne uloženej
hotovosti. Žalobkyňa pritom svojmu nadriadenému oznámila, že jej denná uzávierka a stav hotovosti je
v poriadku. Žalovaná odmieta, že by mala k dispozícii zistenia o závažnom porušení pracovnej disciplíny
obdobné ako u žalobkyne aj voči iným zamestnancom a nepostupovala by v ich prípade rovnakým

spôsobom.
24. K tvrdeniam žalobkyne, že až v nadväznosti na skončenie jej pracovného pomeru žalovaný nastavil
od 1. 10. 2021 nové pravidla pre prihlasovanie do svojho účtovného informačného systému uviedol, že
ku dňu 1. 10. 2021 menil všetky svoje informačné systémy za úplne nové. Nový systém Microsoft D365
a Trade Order Management je od iného dodávateľa, má iné vlastnosti a vyžaduje aj inú obsluhu. Jeho

vývoj trval niekoľko rokov a k jeho postupnému nasadeniu došlo práve koncom septembra a začiatkom
októbra tohto roku (oficiálne spustenie prebiehalo 1.10. 2021). To, že v novom informačnom systéme
boli jednotlivým užívateľom nastavené a priraďované prihlasovacie mená a heslá priamo zodpovednými
pracovníkmi žalovanej (z centrály spoločnosti), teda nemá nič spoločného s ukončením pracovného
pomeru žalobkyne. Nový systém totiž k procesu prihlasovania užívateľov pristupuje iným technickým

spôsobom.
25. Žalobkyňa replikou uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v Žalobe. Vyjadrenia
žalovaného prezentované vo Vyjadrení sú podľa jej názoru, zavádzajúce a účelové v snahe navodiť
dojem, že všetka činnosť žalovaného v jeho prevádzke v Nitre je bezchybná a bezproblémová s tým, že
k jedinému pochybeniu došlo zo strany žalobkyne, ktorá sa mala údajne dopustiť skutkov uvedených v

okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 01.10.2021. Žalovaný vo Vyjadrení, či už účelovo alebo
nevedome, opomenul uviesť, že na prevádzke v Nitre bola vykonaná polročná inventarizácia skladových
zásob, t. j. za obdobie od 01.01.2021 do 30.06.2021, na základe čoho bolo už minimálne začiatkom
júla 2021 zistené, že evidencia skladových zásob nezodpovedá skutočnému stavu, tejto polročnej
inventarizáciesazúčastnilasamotnážalobkyňa.Tedažalovanýužpripolročnejinventarizáciiskladových

zásob zistil, že niekto zo zamestnancov vykonával neoprávnené storná a to aj prostredníctvom iných
zamestnaneckých kont, ako napr. cez konto p. F. alebo p. G.. V tom čase neboli žiadny spôsobom tieto
zistené storná zo strany žalovaného riešené, žalovaný sa k tomu postavil pasívne a nechcel zásadnejšie
riešiť.
26. Žalovaný už po polročnej inventúre z mesiaca jún 2021 musel mať vedomosť o neoprávnene

vystavených dobropisoch. Napriek tejto skutočnosti vyvodil zodpovednosť voči žalobkyni až dňa
01.10.2021 a to aj za situácie, že žalobkyni boli vytknuté neoprávnené dobropisy z mesiaca jún 2021 a
júl 2021. Žalobkyňa má za to, že inventúra, ktorú žalovaný vykonal koncom mesiaca september 2021
a v čase, kedy žalobkyňa nebola v práci, čo žalovaný preukazuje predloženým zápisom o inventúre zodňa 27.09.2021 (pozn. príloha č. 1 k Vyjadreniu) (ďalej tiež ako „inventúra zo dňa 27.09.2021“), bola
uskutočnená účelovo, aby mohli voči žalobkyni vyvodiť zodpovednosť aj za storná v mesiaci jún 2021,
ktoré však už žalovaný zistil v rámci inventarizácie za prvý polrok 2021, uskutočnenej koncom júna resp.

začiatkom júla 2021. . Konkrétne išlo o 5 čiastkových skutkov, ktoré sú kladené za vinu žalobkyni a ktoré
musia byť voči žalobkyni vzhľadom na vyššie uvedené považované za premlčané, a to s poukazom na
ustanovenie § 68 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
tiež ako „Zákonník práce“). Navrhla vyžiadať zápis o polročnej inventúre z mesiaca jún 2021 a taktiež
dobropisy, ktoré boli neoprávnene vystavené z pracovného konta aj p. G. a p. F., čo bolo zistené práve

na základe polročnej inventúry z mesiaca jún 2021. Z uvedených dokumentov by bolo možné dospieť k
záveru, že žalovaný mohol vyvodiť rovnaké právne následky aj voči iným zamestnancom za v podstate
rovnaké „previnenie“ ako údajne zistil u žalobkyne. Na preukázanie, že neoprávnené dobropisy boli
vystavené aj z iných zamestnaneckých kont žalobkyňa navrhla vykonať výsluch p. F., p. G. a p. H., ktorí
vedia potvrdiť ňou prezentované skutočnosti.
27. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že oblastný manažér predaja a vedúci zmeny boli dňa 27.09.2021

vypočutí, pričom z ich výpovede malo vyplynúť, že si nepamätajú, aby nastala nejaká výnimočná
situácia, kvôli ktorej by na pokladni pridelenej žalobkyni sedel iný zamestnanec a taktiež ani na
skutočnosť, že by im boli oznamované inkriminované storná. Žalovaný zároveň predložil čestné
prehlásenia p. H. a p. I. na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza,
že niekedy v mesiaci september žalobkyňa s predajcom žalovaného p. J. zistili, že v sklade chýba

krovinorez, ktorý sa mal nachádzať v prevádzke v Nitre (táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamu o
inventúra zo dňa 27.09.2021 ktorú žalovaný predložil ako dôkaz v konaní). Túto skutočnosť žalobkyňa
spolu s p. J. oznámili manažérovi Nitrianskej prevádzky žalovaného p. Kušnírovi. Minimálne p. Kušnír
mal vedomosť, o tom, že sa na prevádzke v Nitre stalo niečo neštandardné a navrhla vykonať ich
výsluch. Zdôraznila, že tiež niekedy v mesiaci júl/august 2021 počas pracovnej zmeny vyšiel z pokladne

p. F. bezdôvodne blok, a to v čase keď p. F. sedela pri pokladni, ale nemala žiadnych zákazníkov
a teda aj pokladňa bola neaktívna. Z pokladne vyšiel dobropis na vírivku v hodnote 700,00 eur.
Žalobkyňa sa spýtala p. F., či tento dobropis vystavila ona a keďže dostala negatívnu odpoveď, tak
vykonali kontrolu pokladní podľa prehľadových uzávierok, ktoré sa ukázali byť v poriadku. Vzhľadom
na uvedené, žalobkyňa zobrala predmetný dobropis a ukázala ho p. I. ako manažérovi predajne s tým,

že či náhodou on nevytvoril predmetný dobropis z iného počítaču. P. Kušnír žalobkyni oznámil, že on
žiadny dobropis nevystavil. Na otázku žalobkyne, ako majú ďalej naložiť z týmto dobropisom, o ktorom
nikto nevedel, že kedy a kým bol vystavený, p. I. uviedol, že majú to nechať tak a keby je problém, že
to doriešia neskôr, k čomu nakoniec neprišlo. Žalovaný vo Vyjadrení účelovo zavádza v tom zmysle, že
žalobkyňa údajne ani raz nenahlasovala nadriadeným zamestnancom žalovaného objavené nedostatky.

Žalobkyňa niekoľko krát upozorňovala nadriadených zamestnancov žalovaného, že v prevádzke v Nitre
sa vyskytli neštandardné operácie, teda že niekto vykonáva neoprávnené storná a dochádza k strate
na majetkových hodnotách žalovaného. Všetky podnety žalobkyne zostali nedoriešené alebo jej bolo
povedané, že nech to nechá tak a vyrieši sa to neskôr. Napriek tomu, že žalobkyňa poukazovala na
neoprávnene vystavené dobropisy a chýbajúci tovar, nadriadení zamestnanci odignorovali jej podnety

a žalovaný vehementným spôsobom tvrdí, že žalobkyňa žiadne vzniknuté problémy nenahlasovala.
Nakoniec žalovaný vyvodil jedinú zodpovednosť za neoprávnene vystavené storná voči žalobkyni. Z
pohľadu žalobkyne je najviac zarážajúca práve skutočnosť, že žalovaný neprizná a účelovo zavádza,
že žalobkyňa neinformovala svojich nadriadených o vzniknutých problémoch.
28. Žalobkyňa za prítomnosti zamestnanca p. H. obvolala niekoľkých zákazníkov, ktorým boli vystavené

neoprávnené dobropisy, pričom zistila, že ani jeden zákazník reálne nevrátil tovar a tento tovar naďalej
užíva. Sama žalobkyňa sa tak chcela presvedčiť o neoprávnenosti vystavenia dobropisov, čo jej vie
potvrdiť aj p. H.. Inak povedané, žalobkyňa vie sama potvrdiť skutočnosti, ktoré majú byť predmetom
výsluch oblastného riaditeľa p. G. A.. K čestnému vyhláseniu oblastného manažéra p. I. a vedúceho
smeny p. H., ktorí zhodne prehlásili, že vždy je každej pokladníčke na konkrétny deň pridelená jedna

pokladňa, za ktorú je zodpovedná a že túto pokladňu nikdy neobsluhovala iná osoba, tieto vyjadrenia
považuje žalobkyňa za irelevantné a neobjektívne. P. Kušnír v čestnom vyhlásení uviedol presné
dni, v ktorých bol na pracovisku s tým, že si nepamätá, aby v týchto dňoch obsluhovala pokladňu
iná osoba odlišná od žalobkyne, čo by si podľa jeho vyjadrenia uvedeného v čestnom vyhlásení bol
všimol a pamätal. Podľa žalobkyne takéto vyjadrenie p. Kušníra nemôže byť pravdivé, pretože nie

je objektívne možné, aby mal prehľad o všetkom čo sa deje na pracovisku. Z objektívneho hľadiska
nemôže obstáť ani záver, že by si dokázal p. Kušnír pamätať na konkrétne dni a ich priebeh s takým
dlhým časovým rozstupom. Taktiež stojí za zmienku a výrazne podrýva pravdivosť tvrdení p. I., že
jeho vyjadrenia prezentujú záver, podľa ktorého sa celý deň strávený na pracovisku venuje iba jednejčinnosti a to sledovaním pokladní resp. pokladne, či ju obsluhuje na to povolaná osoba. Za ďalšiu
zarážajúcu skutočnosť, ktorá vyplýva z čestného vyhlásenia p. I. považuje to, že čísla dobropisov
absolútne nezodpovedajú číslam dobropisov špecifikovaným vo vyjadrení a rovnako číslam dobropisov

špecifikovaných v okamžitom skončení pracovného pomeru. Rovnako ako v prípade p. I. ani p. H. si z
objektívneho hľadiska nemôže pamätať celý konkrétny priebeh pracovného dňa a taktiež jeho pracovná
náplň nespočívala v celodennom kontrolovaní pokladní resp. zamestnancov, ktorí pokladne obsluhujú.
Na čestných vyhláseniach nie je uvedený dátum, kedy boli vyhotovené. Čestné vyhlásenie podľa názoru
žalobkyne nemožno pripustiť ako dôkaz, pretože ten kto čestné vyhlásenie vyhotovil neznáša trestno-

právne následky krivej výpovede a krivej prísahy ani v prípade, ak je jeho vyhlásenie nepravdivé.
Bežnou praxou na prevádzke v Nitre bolo, že iní zamestnanci (pozn. myslí sa tým zamestnancov,
ktorýchpracovnánáplňneobsahovalaobsluhupokladne)pracovalispočítačmi,kuktorýmbolapripojená
fiškálnapokladňa,keďzisťovaliúdajeprezákazníkovnapr.údajeotovare,jehodostupnosti,technických
parametroch a pod.. Dialo sa to denno-denne, kedy dochádzalo k užívaniu počítača, na ktorý bola
napojená pokladňa zo strany iných zamestnancov, ako tých, ktorým bol počítač s fiškálnou pokladňou

na daný deň pridelený. V prevádzkarni v Nitre je verejným tajomstvom, že nie len počítač ale aj fiškálnu
pokladňu vedia obsluhovať všetci zamestnanci a teda vedia vystavovať bloky a taktiež dobropisy. Vo
vzťahu k čestným prehláseniam má žalobkyňa taktiež za to, že sa účelovo viažu len na konkrétne dni,
teda nezohľadňujú iné dni resp. iné obdobie, počas ktorého žalobkyňa upozorňovala na chýbajúci tovar.
29. Zdôraznila, že každý oprávnene vystavený dobropis je vystavený na základe požiadavky resp.

reklamácie zákazníka, ktorý pri reklamácii štandardne uvádza dôvod reklamácie. Pri vystavovaní
dobropisov resp. storno dokladov je zo strany zamestnanca žalovaného vždy nutné v internom
účtovnom systéme uviesť dôvod vystavenia dobropisu, teda inak povedané je vždy nutné uviesť dôvod
reklamácie, ktorý uviedol zákazník. Zamestnanec oprávnený vystavovať dobropisy je vždy viazaný
dôvodom, ako ho uviedol samotný zákazník. Pri vystavení dobropisu zamestnanec musí v internom

účtovnom systéme vypísať daný dôvod vrátenia tovaru, pretože v opačnom prípade ho interný účtovný
systém, laicky povedané, nepustí ďalej, teda nebude môcť dokončiť reklamáciu alebo vrátenie tovaru
a v závere nebude môcť vystaviť samotný dobropis. Žalobkyňa pri každej jednej reklamácii alebo
vrátení tovaru zadala do interného účtovného systému presne špecifikovaný dôvod vrátenia alebo
reklamácie tovaru, ktorý zároveň rukou napísala na vytlačený dobropis a tento založila na vopred určené

miesto v predajni/prevádzke žalovaného. Žalobkyňa má vedomosť, že týchto sporných dobropisov bolo
vystavených v rozpore so zvyklosťami, ktoré mala žalobkyňa zaužívané pri vystavovaní dobropisov.
Pri dvanástich neoprávnene vystavených dobropisoch vždy išlo o tovar zakúpený prostredníctvom
internetového predaja. Pri všetkých dvanástich neoprávnene vystavených dobropisoch došlo k ich
vystaveniu presne v štrnásty (14) deň od ich zakúpenia, teda v posledný deň kedy bolo možné tovar

zakúpený prostredníctvom internetového predaja vrátiť bez udania dôvodu. Ako dôvod bol na dvanástich
neoprávnene vystavených dobropisoch uvedený: „eshop“. Žalobkyňa pri žiadnom dobropise, ktorý
vystavila počas trvania svojho pracovného pomeru u žalovaného, neuvádzala dôvod vrátenia tovaru
takto stroho a bez konkrétnej špecifikácie vrátenia tovaru. Vzhľadom na to, že všetky neoprávnené
dobropisy boli vydané na tovar zakúpený prostredníctvom internetového predaja žalobkyňa zdôraznila,

že tovar zakúpený cez internet chystali a vybavovali predovšetkým mužský zamestnanci, ktorí
tak mali presné vedomosti o sumách jednotlivých položiek. Navrhla vyžiadať 12 neoprávnených
dobropisov 01DVT21/113/12/0256, DVT21/113/12/0517, DVT21/113/12/0502, DVT21/113/12/0470,
DVT21/113/12/0510, DVT21/113/12/0398, DVT21/113/12/0391, DVT21/113/12/0387,
DVT21/113/12/0369, DVT21/113/12/0322, DVT21/113/12/0379, DVT21/113/12/0247.

30. Po zistení, že došlo k dvanástim neoprávnene vystaveným dobropisom p. H. ako vedúci zmeny
a zamestnanec, ktorý vedel najlepšie manipulovať s počítačmi a interným účtovným systémom
žalovaného kontroloval, či týchto dvanásť neoprávnene vystavených dobropisov prešlo cez fiškálnu
pokladňu. V čase tejto kontroly sa pokladničné doklady k neoprávneným dobropisom nenachádzali vo
fiškálnej pokladni, následne sa však objavili. Ak žalovaný vo Vyjadrení tvrdí, že žalobkyňa si mala k

svojmu pracovnému kontu pod menom LAMOCKAM113 vytvoriť heslo, o čom mala byť údajne poučená
zo strany žalovaného, nie je to pravdivé tvrdenie. Je pravdou, že žalobkyni bolo vytvorené pracovné
konto dňa 19.05.2021. Pracovné konto sa skladá z dvoch režimov a to online a offline režimu. S
vytvorením pracovného konta bolo žalobkyni pridelené len heslo do online režimu. Žalobkyni a rovnako
aj ostatným zamestnancom žalovaného, ktorý pracovali na pokladni bolo oznámené, že majú využívať

iba offline režim s tým, že ak ich pracovný úkon vyžaduje vstup do online režimu, tak majú informovať
nadriadeného zamestnanca žalovaného. Žalobkyňa tak využívala výlučne offline režim a v prípade,
ak to pracovný úkon vyžadoval kontaktovala nadriadeného zamestnanca žalovaného, ktorý potrebný
pracovný úkon vykonal za žalobkyňu. O potrebe vytvorení hesla do offline režimu sa žalobkyňa prvý krátdozvedela až z Vyjadrenia žalovaného. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal,
že žalobkyňa bola riadne zaškolená s prácou v offline režime a to aj v súvislosti s potrebou vytvorenia
hesla k pracovnému kontu. Predloženie školiacej prezentácie považuje za irelevantné a neodôvodnené,

pretože samotná školiaca prezentácia nepreukazuje, že žalobkyňa bola podľa predmetnej prezentácie
zaškolená. Žalobkyňa sa s obsahom a celkovo aj so školiacou prezentáciou oboznámila po prvýkrát až
po doručení Vyjadrenia spolu s prílohami. Z pohľadu žalobkyne je zvláštne, že žalovaný od nej vyžadoval
vytvorenie hesla do offline režimu, pričom zároveň jej bolo z vlastnej iniciatívy žalovaného vytvorené
heslo do online režimu. Inak povedané, žalovaný mohol žalobkyni a rovnako aj iným zamestnancom

vytvoriťvlastnéhesloajdoofflinerežimuprivytvorenípracovnéhokontabezvynaloženianeprimeraného
úsilia, tak ako urobil v prípade online režimu. V prípade, ak by žalovaný vytvoril heslo pre zamestnancov
aj do offline režimu, nevznikali by vyššie popísané problémy. S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa
nebola riadne resp. bola nedostatočne poučená o všetkých úskaliach interného účtovného systému,
prispôsobila sa zaužívanej praxi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa považuje argumentáciu
žalovaného o riadnom zaškolení a povinnosti vytvoriť heslo k svojmu pracovnému kontu za účelovú

a zavádzajúcu, ktorá nemá žiadny reálny základ. Žalovaný taktiež nedisponuje žiadnym relevantným
dôkazom, z ktorého by sa mohol vyvodiť záver, že žalobkyňa bola z jeho strany riadne preškolená.
31. K tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa bola jediným zamestnancom v prevádzke v Nitre vo všetkých
dňoch, kedy došlo k vystaveniu dvanástich neoprávnených dobropisov, tvrdenú skutočnosť nepovažuje
za preukázanú. Z výpisu evidencie úkonov interného účtovného systému vyplýva jedine skutočnosť,

ktorý zamestnanec v daný deň vykonal úkon v internom účtovnom systéme. Z predmetného dôkazu
ale nevyplýva, že žalobkyňa bola jediná prítomná na pracovisku po všetky dni, kedy došlo k vystaveniu
neoprávnených dobropisov. Výkaz zmien, ktorý by to preukazoval nepredložil. Ak žalovaný tvrdí, že
po skončení pracovnej smeny je každý zamestnanec obsluhujúci pokladňu povinný vykonať dennú
uzávierku jej registračnej pokladne a odvod tržieb, žalobkyňa ako pokladníčka mala mať povinnosť po

skončenípracovnejzmenyskontrolovaťdennúuzávierkuanezrovnalostioznámiťsvojmunadriadenému
zdôraznila,ženadokladeodennejuzávierkesanachádzaniekoľkoúdajov,ktorévyplynulizkonkrétneho
dňa. Je pravdou, že na doklade o dennej uzávierke sa nachádzajú informácie aj o stornách a vrátenom
tovare. Napriek tejto skutočnosti v rámci poučenia pred nástupom do zamestnania jej bolo vysvetlené,
že na základe dokladu o dennej uzávierke si má skontrolovať výlučne hotovosť a či táto hotovosť

zodpovedáhodnotenachádzajúcejsavpokladni.Rovnakýkontrolnýmechanizmusmalapodľapoučenia
žalobkyňa vykonať aj s platbami prostredníctvom platobnej karty. V rámci poučenia bolo žalobkyni
povedané, že žiadne iné údaje z dennej uzávierky kontrolovať nemá, teda nemá kontrolovať napr.
storná, zľavy, vrátený tovar a záporné položky. Na základe uvedeného si žalobkyňa vždy svedomito
kontrolovala údaje o hotovosti a platbách prostredníctvom platobnej karty. V prípade, ak žalobkyni z

dennej uzávierky vyplynulo, že v pokladni chýba časť hotovosti alebo hotovosť prevyšuje vždy tieto
informácie poskytla svojim nadriadeným. Z vyššie uvedených dôvodov taktiež vyplýva, že žalobkyňa
nikdy nehlásila nezrovnalosti svojmu nadriadenému ohľadom storn alebo vrátení tovaru, keďže tieto
údaje si podľa poučenia nemala kontrolovať. Po zistení, že dochádzalo k vystavovaniu neoprávnených
dobropisov prišiel za žalobkyňou a p. F. oblastný manažér žalovaného p. Kušnír a uviedol im, že za

všetko je zodpovedný on, že tieto storná mal kontrolovať on, ale nerobil to, nakoľko im moc dôveroval.
Tiež zdôraznila, že žalovaný vo vyjadrení zavádza aj v tom zmysle, že jednotlivé neoprávnené dobropisy
bolivystavovanévblízkejčasovejsúvislostisobsluhouinýchzákazníkovaleboinýchpracovnýchúkonov
súvisiacich s obsluhou pokladne. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde a má zavádzajúci charakter.
Napríklad dňa 07.06.2021 žalobkyňa podľa predloženého dôkazu vykonala pracovný úkon o 10:03:27

hod., pričom neoprávnený dobropis mal byť vystavený až v čase 10:15:38 hod. a nasledujúci až v
čase 10:18:24. Ďalej dňa 01.07.2021 žalobkyňa podľa predloženého dôkazu vykonala pracovný úkon
v čase 16:25:55, pričom neoprávnený dobropis bol vystavený v čase 16:33:26 a nasledujúci úkon v
čase 16:34:15. Ďalej dňa 02.07.2021 žalobkyňa podľa predloženého dôkazu vykonala pracovný úkon v
čase 16:49:57, pričom neoprávnený dobropis bol vystavený v čase 17:06:19 a ďalší pracovný úkon bol

vykonaný v čase 17:13:01. Dňa 06.07.2021 žalobkyňa podľa predloženého dôkazu vykonala pracovný
úkon v čase 14:29:44, pričom neoprávnený dobropis bol vystavený v čase 14:33:27 s tým, že žalobkyňa
vykonala ďalší pracovný úkon v čase 14:36:21. Ďalej dňa 04.08.2021 žalobkyňa podľa predloženého
dôkazu vykonala pracovný úkon v čase 16:44:39, pričom dobropis bol vystavený v čase 16:47:19 a ďalší
pracovný úkon žalobkyne bol podľa predloženého dôkazu vykonaný v čase 16:55:05. Dňa 30.08.2021

žalobkyňa podľa predloženého dôkazu vykonala pracovný úkon v čase 16:19:43, pričom neoprávnený
dobropis bol vystavený v čase 16:34:59 s tým, že žalobkyňa vykonala ďalší pracovný úkon v čase
16:57:02. Z uvedeného je badateľne vidieť, že medzi pracovnými úkonmi neboli také blízke časové
súvislosti ako tvrdí žalovaný. Zároveň z časových úsekov medzi jednotlivými úkonmi je možné badať ajzásah tretej osoby, kedy žalobkyňa nebola fyzicky stále pri pokladni. Tiež zdôraznila, že dňa 04.06.2021
bol medzi posledným pracovným úkonom žalobkyne a vystavením neoprávneného dobropisu podľa
predloženého dôkazu rozdiel iba 31 sekúnd, čo podľa názoru žalobkyne nie je reálne možné a daná

skutočnosť zároveň vyplýva z porovnania časových úsekov medzi akýmikoľvek pracovnými úkonmi aj
iných zamestnancov. Žalobkyňa zastáva názor, že nie je objektívne možné, aby dokázal akýkoľvek
zamestnanec vykonať pracovný úkon na pokladni v takto krátkom časovom úseku, a to už vôbec
nie vystaviť dobropis. Cez jej pracovné konto sa dalo do počítača s pokladňou, ktorá jej bola v deň
pridelená, prihlásiť aj prostredníctvom iných počítačov nachádzajúcich sa v prevádzke žalovaného v

Nitre. Prihlásenie sa na pracovné konto žalobkyne sa dalo vykonať na inom počítači súčasne, ako bola
žalobkyňa prihlásená na pokladni a vykonávala pracovné úkony bez toho, aby o ďalšom prihlásení bola
vôbec informovaná interným účtovným systémom žalovaného. O tejto skutočnosti bola informovaná p.
H. v deň okamžitého skončenia pracovného pomeru a to za prítomnosti p. F.. V presne nešpecifikovaný
deň na začiatku pracovného dňa, keď žalobkyňa začala pracovať na pokladni, tak sa jej nedal vykonať
žiadny pracovný úkon. Tento problém nahlásila svojmu nadriadenému p. H., ktorý jej pri revízii pokladne

uviedol, že to vyzerá ako keby je niekto prihlásený na jej pracovné konto z iného počítaču a preto
došlo k zlyhaniu systému. Tiež podľa jej názoru neobstojí ani argument žalovaného, že vystavovať
storná vedia len niektorí zamestnanci. S poukazom na ods. 14 tohto vyjadrenia žalobkyňa opätovne
konštatuje, že obsluhovať pokladňu a teda vystavovať pokladničné bloky a vyhotovovať storná vedia
všetci zamestnanci prevádzky žalovaného v Nitre. Zároveň si žalovaný sám odporuje, keď na jednu

stranu tvrdí, že vystavovať dobropisy vedia iba niektorí zamestnanci a na druhú stranu uvádza, že
v prevádzke v Nitre vie „oficiálne“ vystaviť dobropis oblastný manažér predaja, vedúci smeny, dvaja
pracovníci servisu, dve pokladníčky a predajný technik, čo v súčte predstavuje 7 osôb. Ak žalovaný
poukazuje na dôkaz – záznam o poučení osoby spracúvajúcej osobné údaje v mene prevádzkovateľa
zo dňa 15.05.2021, záznam sa nemôže použiť ako dôkaz preukazujúci dostatočné poučenie žalobkyne

o nastavení si hesla na svoje pracovné konto z dôvodu, že heslo malo slúžiť v zmysle Zázname výlučne
na ochranu osobných údajov zákazníkov. Vzhľadom na povahu skutkov, ktoré žalovaný kladie za vinu
žalobkyni, nemožno hovoriť o porušení zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zo strany žalobkyne.
32. Žalovaný duplikou uviedol, že polročná inventúra jeho predajného strediska v Nitre v roku 2021

nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na posudzovanie platnosti skončenia
pracovného pomeru žalobkyne. Polročná inventúra strediska žalovaného v Nitre za rok 2021 bola
štandardná v porovnaní s predošlými inventúrami, napr. koncoročnou inventúrou strediska v roku 2020.
V inventúre boli vykázané jednotky chýbajúcich strojov a podobných väčších tovarov, čo nie je možné
označiť v rámci predajnej siete tejto veľkosti za mimoriadnu situáciu. Jedna z chýbajúcich položiek

bola dokonca dodatočne dohľadaná a inventúrny rozdiel bol vysvetlený. Polročná inventúra teda nebola
dôvodom, na základe ktorého by žalovaný mal nadobudnúť podozrenie na krádeže alebo spreneveru
jeho majetku na stredisku v Nitre, prípadne inú úmyselnú činnosť namierenú proti jeho majetku. V
žiadnom prípade nie je pravdou, že by sa už v tejto dobe zistilo, že niekto zo zamestnancov žalovaného
vykonával neoprávnené storná, ako uvádza žalobkyňa.

33. Nestotožňuje sa s argumentáciou, že samotná vedomosť žalovaného o existencii inventúrnych
rozdielov alebo o existencii neoprávnene vystavených dobropisov zakladá bez ďalšieho prekludovanie
práva žalovaného ako zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou.
Pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty upravenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce totiž
je potrebné nielen podozrenie, že došlo ku skutočnosti, ktorá môže predstavovať dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru (závažné porušenie pracovnej disciplíny). Táto lehota začína plynúť
až momentom, kedy sa zamestnávateľ skutočne dozvedel, že došlo ku skutku, ktorý predstavuje
závažné porušenie pracovnej disciplíny, a súčasne kto zo zamestnancov naplnil dôvod pre skončenie
pracovného pomeru, a teda kto sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný pritom
nadobudol prvé podozrenie, že sú na jeho predajni v Nitre vystavované neoprávnené dobropisy až v

polovici septembra 2021, keď sa zistilo, že žalovanému chýba na prevádzke v Nitre jeden krovinorez
nie zanedbateľnej hodnoty. V rámci šetrenia tejto udalosti sa skúmali vystavené dobropisy. Došlo ku
kontaktovaniu zákazníkov, ktorí potvrdili, že dobropisované tovary žalovanému nevracali. Až v tomto
momente vôbec došlo k potvrdeniu neoprávnenosti vystavenia niektorých dobropisov. Až v druhej
polovici septembra 2021 žalovaný na základe svojho vnútorného vyšetrovania zistil, že došlo ku skutku,

ktorý môže zakladať závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na základe celej rady získaných vzájomne
súvisiacich dôkazov dospel nakoniec k záveru o zodpovednosti žalobkyne a následne s ňou bol preto
okamžite skončený pracovný pomer.34. Spúšťačom vnútorného vyšetrovania žalovaného, ktoré bolo ukončené vyvodením záverov o
závažnom porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou, bolo zistenie predajného technika pána K. J., že
v sklade predajne v Nitre chýba 1 ks krovinorezu OLEO-MAC BC 400 T. Pán Šima ohlásil toto svoje

zistenie vedeniu strediska (pánovi I. a pánovi Palkovi), a to v týždni od 13.09.2021. Nie je pravdou,
že by túto skutočnosť oznamovala vedeniu strediska žalobkyňa. Žalobkyňa bola len prítomná danému
ohláseniu. Jej pracovné miesto (druhá pokladňa) bolo totiž v spoločnom boxe s pracovným miestom
vedúcehopredajne(vedúcehozmeny).VnadväznostinatotozisteniezačalpánH.preverovaťdobropisy
evidovanévúčtovnomsystémežalovaného,nazákladektorýchbymalbyťdoskladovejzásobypredajne

v Nitre vrátený tento výrobok. Po nájdení príslušného dobropisu pán H. skutočne uložil žalobkyni a ďalšej
pokladníčke p. F., aby telefonickým hovorom overili u príslušného zákazníka, ktorý krovinorez zakúpil,
či od kúpnej zmluvy odstupoval a krovinorez žalovanému vracal. Po telefonickom hovore sa potvrdilo,
že vystavený dobropis je neoprávnený. V nadväznosti na túto skutočnosť pán H. hľadal v účtovnom
systéme žalovaného ďalšie podozrivé dobropisy obdobných charakteristík. Došlo k nálezu niekoľkých
ďalších dokladov. Aj u časti z nich došlo k telefonickému potvrdeniu ich neoprávnenosti. Po tomto zistení

pán H. dňa 17.9.2021 informoval o podozrivých dobropisoch oblastného riaditeľa pána A. (oblastného
riaditeľa informoval pán H., pretože v tento deň nebol na stredisku prítomný oblastný manažér predaja
pán Kušnír). Oblastný riaditeľ okamžite rozhodol, že ďalšie vyšetrovanie preberá on sám a kontrolné
oddelenie žalovaného. Žalobkyňa nenahlasovala žalovanému akékoľvek predchádzajúce incidenty
týkajúce sa vydávania storn dokladov/tovarov. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že dňa 27. 7. 2021 bola

pánovi Kušnírovi nahlásená neštandardná situácia v podobe neodôvodneného výtlačku dobropisu, na
základe ktorého malo dôjsť k vráteniu čiastky 705,- € za vírivú vaňu GREYWOOD DELUXE 4 persons –
PureSpa GW Pem. Neštandardná situácia bola vedeniu predajného strediska nahlásená zo strany pani
F., teda inej zamestnankyne strediska, nie zo strany žalobkyne. Obe pokladníčky dostali okamžitý pokyn
prepočítaťsistavhotovostivosvojejkase,nakoľkoakbysajednalooneoprávnenevystavenýdokument,

ktorý vystavila tretia osoba, v kase jednej z pokladníčok by musel byť reálne vyšší stav hotovosti, než
vykazuje účtovná evidencia. Obe pokladníčky po prepočítaní hotovosti potvrdili, že stav hotovosti v ich
kasách zodpovedá účtovnej evidencii. Táto skutočnosť nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou, ktorá
by mala vplyv na posudzovanie platnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne.
35. Žalobkyňa dezinterpretuje čestné vyhlásenia pána I. (oblastný manažér predaja predajne v Nitre) a

Ing. Palku (vedúceho zmeny predajne v Nitre) a vyvodzuje z nich závery, ktoré v nich nie sú uvedené, ani
z nich nevyplývajú. Ani z jedného čestného vyhlásenia zamestnancov žalovaného v žiadnom prípade
nevyplýva, že by pri počítači, ku ktorému je pripojená fiškálna pokladnica zverená žalobkyni (spoločne
s kasou), nemohol na krátku dobu sedieť iný zamestnanec predajne než žalobkyňa. Rovnako z nich
nevyplýva, že by pán Kušnír a pán H. celý deň sledovali toto pracovné miesto. Títo zamestnanci v

čestných vyhláseniach potvrdili iba skutočnosť, že si subjektívne nevšimli, že by nastala výnimočná, a
teda neštandardná situácia, ktorá by odôvodňovala vykonávanie účtovania inou osobou na žalobkyni
pridelenom pracovnom mieste (teda neštandardné zdržovanie sa iného zamestnanca pri tejto pokladni).
36. To nevylučuje, že ak z určitého dôvodu nebola žalobkyňa na svojom pracovnom mieste, počítač
mohla používať krátkodobo iná osoba z predajne (napr. predajný technik overujúci si skladovú zásobu

výrobku). Takýto predajný technik ale nemal nikdy prístup do kasy s hotovosťou, ktorá sa zamykala a
pokladníčka nosila kľúč od nej vždy so sebou. Ak pokladníčka na chvíľu musela nutne plniť inú pracovnú
úlohuaodpokladneodchádzalaasúčasnebolopotrebné,abypokladňafungovalaaúčtovalisapredajné
doklady, potom pokladníčka odovzdala kľúč od kasy s hotovosťou predajnému technikovi, ktorý bol k
tomu priamo určený (jednalo sa o zamestnanca žalovaného pána G.). Po opätovnom prevzatí kasy s

hotovosťou od určeného predajného technika si pokladníčka kasu s hotovosťou pri najbližšej možnej
príležitosti prepočítala.
37. Pán Kušnír ako oblastný manažér predaja koordinuje každodenný chod strediska a prideľuje
jednotlivým zamestnancom pracovné úlohy. Sám pritom v potrebných momentoch plní funkciu
predajného technika a predáva tovar zákazníkom. Je logické, že má veľmi dobrý prehľad o dianí

v predajni. Medzi základné pracovné povinnosti vedúceho zmeny, ktorú zastáva pán H., patrí
koordinovanie predaja na predajni, pričom jeho pracovné miesto je v spoločnom boxe s druhou
pokladňou pravidelne zverovanou žalobkyni. Aj tento zamestnanec má teda veľmi dobrý prehľad o dianí
na predajni i priamo o pracovnom mieste žalobkyne.
38. Ak sa žalobkyňa snaží popierať svoje zavinenie argumentom o tom, že by na jej pracovnom mieste

mohla sedieť a účtovať iná osoba, prípadne argumentom, že k jej účtu sa niekto prihlásil na diaľku,
zrejme zabúda na kľúčovú skutočnosť, že k dokonaniu skutkov, ktoré sú jej kladené za vinu, došlo
tým, že na základe neoprávnene vystaveného účtovného dokladu bola z kasy, ktorá jej bola zverená,
vyplatená hotovosť. Hotovosť v kase bola ale vo výlučnej dispozícii žalobkyne, a to aj v momente, keďjej počítač používal na krátku dobu v jej neprítomnosti iný zamestnanec predajne na overenie skladovej
dostupnosti alebo charakteristík jedného z ponúkaných výrobkov. Dlhodobé účtovanie na pokladnici
zverenejžalobkynivčasochvystavenianeoprávnenýchúčtovnýchdokladovvyvraciaajvýpiszevidencie

úkonov vykonaných v účtovnom informačnom systéme žalovaného, ktorý už bol predložený ako dôkaz
spoločne s predchádzajúcim vyjadrením žalovaného.
39. Žalovaný odmietol, že by čísla dobropisov uvedené na čestnom vyhlásení pána I. nezodpovedali
číslam dobropisov vymedzených v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou zo dňa
1.10.2021. Tieto čísla dobropisov sú v okamžitom skončení pracovného pomeru v bodoch 1. až 6., 8. a

9. vždy uvedené, a to pod názvom „číslo dokladu v NAV OFF“. Táto skutočnosť je zrejmá na prvý pohľad.
40. Žalovaný považuje za zbytočné, aby bolo vykonané dokazovanie listinami – dobropismi bežne
vystavovanými žalobkyňou, ako navrhuje žalobkyňa. Žalovaný nevie, čo chce žalobkyňa týmto
rozsiahlym dokazovaním preukázať. Skutočnosť, že neoprávnene vystavených 12 dobropisov, ktoré
žalovaný kladie žalobkyni za vinu, nezodpovedá bežnej praxi pri vydávaní, spracúvaní a archivovaní
dobropisov, predsa nepreukazuje, že tieto dobropisy nevystavila žalobkyňa. Je logické, že dobropisy,

u ktorých sa ich vystavovateľ snaží zabezpečiť, aby boli čo najmenej dohľadateľné, odhaliteľné a
priraditeľné konkrétnej osobe, budú v niektorých ohľadoch iné, ako dobropisy vystavované v bežnom
režime. Napríklad neoprávnene vystavené dobropisy logicky neboli založené v zložke dobropisov
umiestnenej v boxe druhej pokladne a vedúceho zmeny, ako býva obvyklé u bežných dobropisov.
Tieto dobropisy boli vystavené v účtovnom systéme, prešli fiškálnou pokladnicou, ale neboli papierovo

založené do príslušnej zložky, aby si ich nevšimol a bližšie neskúmal oblastný manažér predaja. To,
že v účtovnom systéme bol ako dôvod vystavenia dobropisu uvedený „eshop“ nie je neobvyklé a
nevzbudzovalo žiadne podozrenie z neoprávnenosti ich vystavenia. Dvanásť neoprávnene vystavených
dobropisov, ktorých vystavenie je kladené za vinu žalobkyni a ktoré sú riadne identifikované v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 1. 10. 2021, bolo bežným spôsobom a okamžite zaevidovaných vo

fiškálnej pokladnici žalovaného. Túto skutočnosť jasne preukazujú výstupy z portálu finančnej správy.
K zaevidovaniu daných dokladov v rámci portálu finančnej správy došlo spravidla do 3 sekúnd od ich
vystaveniavúčtovnomsystémežalovaného.Kžiadnemučasovémuodstupuzaevidovaniapredmetných
dokladov do fiškálnej pokladnice, ako uvádza žalobkyňa, nedošlo.
41. Žalovaný tiež uviedol, že ak nedisponuje písomným potvrdením o tom, že žalobkyňa absolvovala

zaškolenie na prácu s účtovným systémom žalovaného, to však neznamená, že žalobkyňa nebola
zaškolená na prácu, na ktorú bola prijatá. Žalobkyňa bola riadne zaškolená oblastným manažérom
predaja a ďalšími zodpovednými pracovníkmi priamo v predajni v Nitre. Je predovšetkým v záujme
žalovaného ako zamestnávateľa, aby svojich zamestnancov zaškolil tak, aby nevznikali problémy
tým, že zamestnanci by nevedeli riadne vykonávať svoju prácu. Ako už žalovaný uviedol vo svojom

predchádzajúcom vyjadrení, pokladníčka je povinná každý deň po skončení pracovnej zmeny urobiť
dennú uzávierku jej zverenej registračnej pokladnice (súčasť účtovného informačného systému
žalovaného) a odvod tržieb. Výtlačok dokladu dennej uzávierky obsahuje aj samostatný údaj o tom, že v
daný deň bolo vrátené určité množstvo tovarov a z tohto dôvodu vyplatená z pokladnice určitá hotovosť.
Je logické, že ak pokladníčka vypláca peniaze z kasy, musí tak činiť na základe v účtovnej evidencii

vystavených dokladov a o týchto dokladoch musí mať prehľad (aby mohla preukázať, že čiastky vyplatila
oprávnene). Pokladníčka mala v tomto prípade na doklade dennej uzávierky za týmto účelom uvedený
údaj o počte vrátených tovarov a tomu zodpovedajúcej mínusovej čiastke, ktorá bola za vrátenie tovarov
vyplatená zákazníkom. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nemusela kontrolovať tieto údaje, je absolútne
nelogické a účelové. Pokladníčka si vždy musela všimnúť po skončení pracovnej zmeny pri vytváraní

dennej uzávierky, že z jej pokladne sa realizovali výdaje hotovosti za vrátenie tovarov, za aký počet
výrobkov a v akej čiastke, a vo väčšine prípadov jej muselo byť na prvý pohľad zrejmé, že uzávierka
obsahuje čiastky za vrátenia tovarov, ktoré ona nerealizovala. Žalobkyňa pritom svojmu nadriadenému
nikdy nehlásila žiadnu nezrovnalosť v tomto ohľade. Špecifikoval uvedené sumy vyplatené na základe
neoprávnených dobropisov v porovnaní s celkovými sumami vrátenými za tovary v daný deň, dňa

4.6. – neoprávnený dobropis - 172 eur vs. celkom za deň vrátené 467,2 eur, dňa 7.6. – neoprávnený
dobropis 117 eur vs. celkom za deň vrátené 261,66 eur, dňa 18.6. – neoprávnený dobropis 227,5 eur
vs. celkom za deň vrátené 1586,77 eur, dňa 6.9. – neoprávnený dobropis 310 eur vs. celkom za deň
vrátené 310 eur, dňa 26.6. – neoprávnený dobropis 349 eur vs. celkom za deň vrátené 760 eur, dňa
29.6. – neoprávnený dobropis 425 eur vs. celkom za deň vrátené 503,41 eur, dňa 1.7. – neoprávnený

dobropis 226 eur vs. celkom za deň vrátené 315,50 eur, dňa 2.7. – neoprávnený dobropis 167 eur
vs. celkom za deň vrátené 187,60 eur, dňa 6.7. – neoprávnený dobropis 315 eur vs. celkom za deň
vrátené 333,60 eur, dňa 4.8. – neoprávnený dobropis 545 eur vs. celkom za deň vrátené 564 eur, dňa
24.8. – neoprávnený dobropis 311 eur vs. celkom za deň vrátené 311 eur, dňa 30.8. – neoprávnenýdobropis 288,9 eur vs. celkom za deň vrátené 288,9 eur. V 3 prípadoch boli vyplatené z pokladne
žalobkyne za celý deň len čiastky zodpovedajúce neoprávnene vystaveným dobropisom. V ďalších
4 prípadoch tvorili čiastky zodpovedajúce neoprávnene vystaveným dobropisom absolútnu väčšinu

všetkých vyplatených čiastok za vrátený tovar. V ďalších dvoch prípadoch tvorili čiastky zodpovedajúce
neoprávnene vystaveným dobropisom viac ako polovicu všetkých vyplatených čiastok za vrátený tovar.
Vo zvyšných troch prípadoch tvorili čiastky zodpovedajúce neoprávnene vystaveným dobropisom 37%,
45% a 14% celkových čiastok vyplatených v daný deň za vrátenie tovaru.
42. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobkyne, že žalovaným predložené výstupy z evidencie úkonov

vykonaných v účtovnom informačnom systému žalovaného sú zavádzajúce alebo nepreukazujú, že
neoprávnene vystavené doklady neboli vystavené v rámci dlhodobej práce na pokladni (v tesnej časovej
súvislosti s vystavovaním iných dokladov). Dňa 04.06.2021 bol žalobkyňou vystavený neoprávnený
doklad 31 sekúnd po vystavení predchádzajúceho dokladu. Pre bežnú pokladníčku je možné dobropis
vystaviť aj v tomto krátkom časovom úseku. Samozrejme toto je možné za predpokladu, že má
pokladníčka pripravené potrebné vstupné údaje (hlavne číslo dobropisovaného dokladu – pôvodnej

faktúry). Dňa 26.6. dobropis vydaný 1 min. + 6 sekúnd po predchádzajúcom doklade (Jószová,
DVT21/113/12/0368), dňa 18.6. dobropis vystavený 45 sekúnd po predchádzajúcom doklade (Jószová,
DVT21/113/12/0317 – dokonca 9 dobropisovaných položiek), dňa 18.6. dobropis vystavený 46 sekúnd
po predchádzajúcom doklade (Lamocká, DVT21/113/12/0323 - 2 dobropisované položky).
43. Žalovaný upozornil na nasledujúce časové súvislosti vystavovania neoprávnených daňových

dokladov vyplývajúce z predloženej evidencie úkonov v účtovnom informačnom systéme žalovaného,
dňa 07.06. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad približne 12 minút po vystavení
predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise bol ďalší doklad vystavený po 2
minútach a 46 sek., dňa 18.06. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad 2 minúty a 10 sek.
po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise bol ďalší doklad

vystavený po 46 sek. Dňa 26.06. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad 1 minútu a 20 sek.
po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise bol ďalší doklad
vystavený po 2 minútach a 20 sek. Dňa 29.06. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad 2
minúty a 40 sek. po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise
bol ďalší doklad vystavený po 55 sek. Dňa 01.07. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad

cca 7,5 minúty po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise bol
ďalší doklad vystavený po 49 sek. Dňa 02.07. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad cca
16 minút po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise bol ďalší
doklad vystavený po 7 minútach. Dňa 6.7. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad 3 minúty
a 42 sek. po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene vystavenom dobropise bol ďalší

doklad vystavený po 2 minútach a 54 sek. Dňa 04.08. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad
2 minúty a 40 sek. po vystavení predchádzajúceho dokladu. Dňa 24.08. bol žalobkyňou vystavený
neoprávnený doklad 2 minúty a 2 sek. po vystavení predchádzajúceho dokladu. Po neoprávnene
vystavenom dobropise bol ďalší doklad vystavený po 1 minúte a 31 sek. Dňa 30.08. bol žalobkyňou
vystavený neoprávnený doklad cca 15 minút po vystavení predchádzajúceho dokladu. Dňa 06.09. bol

žalobkyňou vystavený neoprávnený doklad 2 minúty a 26 sek. po vystavení predchádzajúceho dokladu.
Po neoprávnene vystavenom dobropise bol ďalší doklad vystavený po 1 minúte a 21 sek.
44. Žalovaný poukázal na dva doklady, ktoré boli vydané v tesnej časovej súvislosti s vydaním
neoprávnených dobropisov a ktoré predložil, ktoré majú byť špecifické tým, že obsahujú vlastnoručný
podpis žalobkyne. Tým súčasne priamo preukazujú, že ich vydala osobne žalobkyňa, že bola v daných

časoch prítomná na pokladni a riadne účtovala. Dňa 06.07. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený
doklad č. DVT21/113/6/00397 o 14:33:27 (viď str. 14. prílohy č. 9 Vyjadrenia žalovaného – dodatočné
predloženie príloh č. 2 až 13) a doklad DVT21/113/6/00398 vlastnoručne podpísaný žalobkyňou
vystavený o 14:46:09. V období medzi týmito dokladmi boli vystavené ešte doklady o 14:36:21,
14:37:09, 14:37:36, 14:41:00, 14:42:54, 14:43:45. Dňa 18.6. bol žalobkyňou vystavený neoprávnený

doklad č. DVT21/113/6/00321 o 17:11:11 (viď str. 28. prílohy č. 4 Vyjadrenia žalovaného – dodatočné
predloženie príloh č. 2 až 13) a doklad FVT21/113/5/04848 vlastnoručne podpísaný žalobkyňou predtým
o 17:03:34. Medzi týmito dokladmi boli vystavené ešte doklady o 17:04:42, 17:06:05, 17:06:46, 17:07:25,
17:08:02, 17:09:01. Uvedené časy súčasne predstavujú aj ďalší príklad preukazujúci pravdivosť tvrdenia
žalovaného. Preukazujú skutočnosť, že aj žalobkyňa bola schopná vydávať doklady v rýchlej časovej

postupnosti niekoľkých sekúnd, aj keď to vo svojom vyjadrení účelovo popiera. Žalovaný odmieta
námietku žalobkyne, že poučenie o povinnostiach zamestnanca pri spracúvaní osobných údajov zo dňa
15.5.2020 je v tejto situácii irelevantné. Keďže všetky zákaznícke údaje (napr. aj údaj o čísle faktúry
je osobným údajom daného zákazníka) sú evidované v účtovnom systéme žalovanej, bola povinnápostupovať podľa bodu 2.2. poučenia, t. j. zabezpečiť si techniku, ktorú používala, vlastným heslom
pre prístup do systému. Mala k tomu prostriedky (heslo si sama mohla nastaviť), mala tiež možnosť to
konzultovať so svojim nadriadeným v rámci prevádzky alebo pracovníkmi útvaru Helpdesk Informatika,

a aj napriek tomu tak neučinila, čím závažne porušila pracovnú disciplínu. Okrem toho žalobkyňa tiež
porušovala právnu úpravu na ochranu osobných údajov, nakoľko spracúvala osobné údaje zákazníkov,
a to k neoprávneným účelom.
45. Súd v konaní nariadil pojednávanie. Na pojednávaní boli vypočutí svedkovia L. F., A. G., A. H. a
A. I.. Strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdenia produkovaných v prostriedkoch procesného

útoku a obrany.
46. Konanie bolo prerušené po dobu trestného stíhania pre prečin podvodu skutkovo zhodného
s konaním, ktoré bolo dôvodom ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou okamžitým zrušením
pracovného pomeru. Uznesením ČVS: ORP-95/3-VYS-NR-2022 zo dňa 24.04.2023 bolo trestné
stíhanie, ktorá bolo začaté za prečin podľa 228 odsek I Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo
začaté za prečinu odvodu podľa 221 odsek l, odsek 2 Trestného zákona, preto, že doposiaľ neznámy

páchateľ v období od mesiaca jún 2021 do mesiaca september 2021 v predajni MOUNTFIELD SK s.r.o.,
vNitre,Chrenovská1661/30Auviedoldoomylutým,ževykonalfiktívnereklamácieatodobropis,daňový
doklad DVT21/113/12/0247 vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/04453 zo dňa 04.06.2021 na sumu 172,-
€ s popisom Kreslo polohovacie, ORLANDO — 2ks , so spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek
podpisu, Dobropis daňový doklad č DVT21/113/12/0379 vystavený k faktúre č. EVT21/113/5/04829 zo

dňa 29.06.2021 na sumu 425,-€ s popisom Filtrácia piesk. Azuro EM 7 1 ks , so spôsobom úhrady v
hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis daňový doklad č. DVT21/113/12/0322 vystavený k faktúre
č. EVT21/113/5/04618 zo dňa 18.06.2021 na sumu 227,50,-€ s popisom Fólia Galaxy V1-3,6l/1,07m
1 ks a Skimmer Azuro l ks, so spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis
daňový doklad č DVT21/113/12/0369 vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/04753 zo dňa 26.06.2021

na sumu 349,-€ s popisom FRAME Ratan 4,27x1,07m tmavý 1 ks, so spôsobom úhrady v hotovosti,
bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis - daňový doklad č DVT21/113/12/0387 vystavený k faktúre č.
FVT21/113/5/0387 zo dňa 01.07.2021 na sumu 226,-€ s popisom Fólia Galaxy V3-4,6/1,2m 1 ks , so
spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis daňový doklad č DVT21/113/12/0391
vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/04909 zo dňa 02.07.2021 na sumu 167,-€ s popisom Fólia Galaxy

V 1-3,6/1 ,07m 1 ks , so spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis daňový
doklad č DVT21/113/12/0398 vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/05011 zo dňa 06.07.2021 na sumu
315,-€ s popisom Bazén SWING frame MAX 1 ks, so spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek
podpisu, Dobropis daňový doklad č DVT21/113/12/0510 vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/05640 zo
dňa 30.08.2021 na sumu 288,90,-€ s popisom C. M. B. 3/4 25m – 1 ks, Vysávač Patriot BV 2660 – 1

ks, Pílka 30 cm 1 ks, Núžky plotové Patriot HT 600 1 ks, Lampa solárna Lisbon 4 ks, so spôsobom
úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis daňový doklad č DVT21/113/12/0470 vystavený
k faktúre č. FVT21/113/5/05303 zo dňa 04.08.2021 na sumu 545,-€ s popisom Čerpadlo tepelné Azuro
3,2kW l ks, so spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis daňový doklad č
DVT21/113/12/0502 vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/05517 zo dňa 24.08.2021 na sumu 311,-€ s

popisom Gril Convective 210B 1 ks, Regulátor plynový MEVA 1 ks , Kryt na plynový gril 1 ks, so
spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis daňový doklad č DVT21/113/12/0517
vystavený k faktúre č. FVT21/113/5/0517 zo dňa 06.09.2021 na sumu 310,-€ s popisom AKU Grand/
Tour 1,2 13Ah/481Wh — 1 ks , so spôsobom úhrady v hotovosti, bez akéhokoľvek podpisu, Dobropis
— daňový doklad č DVT21/113/12/0256 vystavený k externému dokladu č. PDD21/113/54/19578

dňa 07.06.2021 na sumu 117,-€ s popisom Vysávač Zandar 1 ks, so spôsobom úhrady v hotovosti,
bez akéhokoľvek podpisu, bolo prerušené, pretože neboli zistené skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. Vyšetrovateľ v odôvodnení zdôraznil, že vykonanými výsluchmi
a zabezpečenými dôkazmi sa nepodarilo objasniť skutok do takej miery, aby bolo možné vzniesť
obvinenie konkrétnej osobe za spáchaný skutok. K predmetnému skutku uviedol, že systém ktorý

mala poškodená spoločnosť zavedený vo svojej prevádzke v Nitre bol benevolentný a nekontrolovaný
nadriadenými (všeobecne) a uvedená skutočnosť má preto zásadný vplyv na priebeh a výsledok
vyšetrovania.
47. Žalobkyňa vyslovila názor, že nebola naplnená jedna zo základných podmienok okamžitého
skončenia pracovného pomeru, a to reálne zistenie, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že systém žalovaného obsahoval defekty, v dôsledku ktorých
sa bolo možné do počítača, resp. pokladne žalovanej prihlásiť z viacerých počítačov, pričom heslá
vedeli skoro všetci zamestnanci žalovaného na pobočke v Nitre. Takisto v súčasnosti je možné ustáliť
to, že zo strany žalovaného existovalo iba podozrenie, že neoprávnené storná vykonávala žalobkyňa,pričom či už v rámci jeho šetrenia, ako aj šetrenia, ktoré bolo vedené na Okresnej polícii Nitra, nebol
predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že neoprávnené storná vykonávala žalobkyňa. V rámci
trestného konania nevzniklo ani natoľko dôvodné podozrenie, že daný skutok spáchala žalobkyňa,

že voči jej osobe nebolo vznesené ani obvinenie. Skutočnosť, že sa do počítača žalobkyne vedeli
prihlásiť ďalší zamestnanci a skutočnosť, že tento systém obsahoval defekt, zhodne potvrdili všetci
svedkovia, ktorí na súde vypovedali. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa zastávala názor, že žalovaný s ňou
neoprávnene ukončil pracovný pomer, kedy v rámci týchto skutkov zaujal dvojaký prístup voči ostatným
zamestnancom, u ktorých boli tiež vykonané neoprávnené storná.

48. Žalovaný zdôrazňoval, že v rámci dokazovania opodstatnenosti okamžitého zrušenia pracovného
pomeru so žalobkyňou žalovaný predložil dôkazy, že na pokladni žalobkyne bolo vykonaných 12
neoprávnených storno operácií, že z poklade žalobkyne boli vydané peniaze v hodnote, na ktorú
zneli storná, a to vo výške 3.453,40 eur. Ak by aj storno doklady boli vyhotovené z inej pokladne,
tak žalobkyňa mala tieto storná zaznamenať, keďže pri každom storne automaticky bol generovaný
fiškálny pokladničný blok. Ak by storno úkon vykonal iný pokladník, jednalo by sa len účtovný

úkon, ale k peniazom k pokladni žalobkyne by sa nemohol dostať. Žalobkyňa nevykonávala kontroly
výstupov dennej uzávierky, ktorá obsahovala údaje o stornách, na ktoré mala upozorniť nadriadeného,
ak storno sama nevykonala. Žalobkyňa zodpovedá za pokladňu, ktorá jej bola zverená, riadne
nezabezpečovala pokladňu, keď účelovo tvrdila, že kľúč odkladala do krabičky pri pokladni, hoci vedela,
že pri neprítomnosti v pokladni mala mať kľúč od pokladne vždy so sebou. Hoci jej to počítačový

systém umožňoval, nezvolila si vlastné prístupové heslo zabraňujúce vstupu inej osoby do systému,
v ktorom pracovala. Tieto skutočnosti potvrdili listinné dôkazy a výpovede svedkov. Svedecky bolo
preukázané, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo vykonané pred uplynutím dvojmesačnej
prekluzívnej lehoty. Jedným z kritérií závažnosti porušenia pracovnej disciplíny je zavinenie, pričom
stačí aj nedbanlivostné zavinenie. V čase, keď žalovaný zistil útoky na svoj majetok a prešetroval,

ako k nim došlo, dospel k záveru, že išlo o úmyselné konanie žalobkyne z dôvodu, že úbytok peňazí
bol z jej pokladne a s kľúčom od nej disponovala žalobkyňa sama. Trestné stíhanie z podnetu
žalovaného voči neznámemu páchateľovi bolo prerušené z dôvodu, že zmenou informačného systému
sa nepodarilo preukázať úmyselné konanie pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe.
Trestné konanie potvrdilo útoky na majetok aj to, že boli pravdepodobne vykonané niektorým zo

zamestnancov,pričomžalobkyňaztohookruhunevylúčil.Žalobkyňaporušilapovinnostipodľapracovnej
zmluvy a porušením povinnosti podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, keď vedome vystavila zverenú
pokladňu odcudzeniu peňazí, teda minimálne z nedbanlivosti zapríčinila vznik majetkovej ujmy na strane
žalovaného. V danom prípade žalobkyňa porušila všetky základné povinnosti, ktoré jej vyplývali z jej
pracovného zaradenia. Žalovaný pri rozhodnutí o zrušení pracovného pomeru so žalobkyňou zvážil

závažnosť skutku, okolnosti jeho vzniku, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, opakované útoky na
majetok, mieru zavinenia žalobkyne, zvážil aj intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, stratu dôvery
voči žalobkyni, vplyv na celkovú pracovnú disciplínu ostatných zamestnancov. Musel so žalobkyňou
zrušil pracovný pomer okamžite z dôvodu prevencie, aj pre udržanie zdravého pracovného prostredia
bez vzájomného sa upodozrievania na pracovisku. Za najzávažnejšie kritérium, ktoré žalovaného viedlo

k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru so žalobkyňou považuje charakter porušenia pracovnej
disciplíny vo vzťahu k nakladaniu s majetkom žalovaného bez ohľadu na výšku škody, ktorá vznikla ako
následok porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou.
49.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
50. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou,
okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe.
51. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba z vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

52. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
53. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
54. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalobkyne a výsluchom

svedkov.
55. Svedkyňa L. F. uviedla, že s žalobkyňou bola v kolegiálnom aj priateľskom vzťahu a u žalovaného
pracuje od roku 2017 ako pokladníčka. Potvrdila, že každý zamestnanec sa prihlasoval do pokladne pod
svojím priezviskom a kódom predajne, heslo do programu sa nepoužívalo. Prihlasovacie údaje kolegov
boli bežne známe. Uviedla, že v roku 2021 vykonávali inventúry, ale ona sa ich priamo nezúčastňovala

a nemala informácie o ich výsledkoch. Po incidente s neopodstatneným stornom v hodnote cca 700
eur, na ktoré upozornila spolu s žalobkyňou, kontaktovali vedúcich zamestnancov. Nevedela uviesť, či
a ako bolo storno doriešené. Nevedela ani, či boli zistené iné nezrovnalosti. Nepamätala si, že by bola
poučená, že má kontrolovať storná v dennej uzávierke. Aj so stornami pracovala, ale len v rozsahu
bežných pokladničných operácií.
56. Svedok A. G. uviedol, že bol zamestnancom žalovaného ako predajný technik a s pokladňou

pracoval len v prípade zastupovania. Potvrdil, že všetci zamestnanci mali rovnaký štandard prihlásenia
(priezvisko + 113). Storná vedel robiť len jednoduché, v komplikovaných prípadoch kontaktoval
vedúceho. Nepamätá si, že by sa z jeho konta vykonali neznáme storná. Bol zaškolený v rámci predajne.
Kontroloval len stav hotovosti a terminálov, nie storná. Uviedol, že sa nikdy nestalo, aby z jeho konta
vyšiel storno doklad, ktorý nevystavil.

57. Svedok A. H., vedúci zmeny, vypovedal, že po zistení chýbajúceho krovinorezu a informácii o
podozrivom storne vírivky vykonal kontrolu storn, kde identifikoval asi 10 podozrivých prípadov. Na
ich základe spolu so žalobkyňou kontaktovali zákazníkov, ktorí potvrdili, že týchto tovar majú, hoci bol
oficiálne stornovaný. Potvrdil, že prihlasovacie údaje boli známe a technicky bolo možné prihlásiť sa pod
účtominéhozamestnanca.Výstupzfiškálnejpokladnesagenerovalokamžiteazamestnancidoprocesu

nevedeli zasahovať. Nevedel, ako sa vyriešil konkrétny prípad s vírivkou. Pri dennej kontrole hotovosti
vždy sedeli sumy, ktoré mu boli odovzdané. Nevykonával denné kontroly stornovaných dokladov.
58. Svedok A. I., manažér predajne, potvrdil, že bol informovaný o nezrovnalosti pri tovare (krovinorez),
čo viedlo k širšej kontrole storn. Bolo zistené, že viaceré storná boli neopodstatnené a chýbal k nim
fyzický tovar. Všetky zistenia boli odstúpené kontrolnému a IT oddeleniu spoločnosti. Pri ukončení

pracovného pomeru žalobkyne bol osobne prítomný. Potvrdil, že jej boli predložené dve možnosti
riešenia, z ktorých aspoň jedna obsahovala ponuku na úhradu škody. Žalobkyňa sa k obvineniam
vyjadrila, že o ničom nevie a reagovala plačom. Vysvetlil, že inventúry sa vykonávali v apríli a v júni,
ale kvôli veľkému množstvu položiek nie je možné detailne preveriť všetok tovar. Potvrdil, že žalobkyňa
pracovala v offline režime bez hesla. Prihlasovacie údaje boli konštruované zo známych prvkov a boli

verejne známe. Potvrdil, že prihlásenie na cudzie konto bolo technicky možné aj zo vzdialeného PC.
59. Podľa obsahu pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 14.05.2021 žalovaný
uzatvoril so žalobkyňou dohodu o pracovnom pomere na dobu určitú od 15.05.2021 do 31.12.2021
s miestom výkonu práce Nitra s náplňou práce, pokladníčka, predaj tovaru, príjem platieb, vystavovanie
a spracovanie dokladov, spracovanie uzávierok tržby pokladne, spracovanie zmlúv splátkových

spoločností pri predaji tovaru na splátky, starostlivosť o vystavený tovar, hospodárenie s prostriedkami
a ochranu tovaru pred odcudzením a pod..
60. Podľa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 01.10.2021, žalovaný ako zamestnávateľ
ukončilpracovnýpomersožalobkyňouakozamestnankyňoupodľa§68ods.1písm.b/Zákonníkapráce
z dôvodu, že mala porušiť pracovnú disciplínu ako aj jej povinnosti zamestnanca tým, že dňa 04.06.2021

neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom
systémezamestnávateľaMicrosoftDynamicsNAVDobropisdaňovýdokladč.DVT21/113/12/0247(číslo
dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00246) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o
doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej
osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 172 eur za 2 ks polohovacieho kresla

ORLANDO(vydobropisovanýtovar).Dobropisbolvydanýakoopravnýdaňovýdokladkpôvodnejfaktúre
daňovému dokladu č. FVT21/113/5/04453 zo dňa 22.05.2021 znejúcej na zákazníka č. ZAK/113/024697
(F. A.). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani
mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil,
že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa a

na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového
reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 04.06.2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 172 eur,
a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu hotovosť vyplatila žalobkyňa pod svojim
prihlasovacímmenomLAMOCKM113.Vpokladnizamestnávateľanebolzaevidovanývtentodeňžiadnyprebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za preukázané, že
neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho základe neoprávnene vyplatila neznámej osobe
čiastku celkom 172 eur. Na základe Vášho vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode

na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na
172 eur.
Dňa 29.06.2021 neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom
LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad
č. DVT21/113/12/0379 (číslo dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00378) znejúci na maloobchodného

zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto
dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma
425 eur za pieskovú filtráciu AZURO - EM7 (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný
daňový doklad k pôvodnej faktúre - daňovému dokladu č. FVT21/113/5/04829 zo dňa 18.06.2021
znejúcej na zákazníka č. ADR/1/0187309 (Slavomír Šimko S AUTO). Dobropis bol vydaný aj napriek
tomu, že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie

kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar
zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu
neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo
dňa 29.06.2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 425 eur, a to na základe vyššie uvedeného
dobropisu.PodľareportuvyplatilažalobkyňahotovosťpodsvojimprihlasovacímmenomLAMOCKM113.

V pokladni zamestnávateľa nebol zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k
vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za preukázané, že neoprávnene vystavila opravný
daňový doklad a na jeho základe neoprávnene vyplatili neznámej osobe čiastku celkom 425 eur. Na
základe Vášho vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa,
ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na 425 eur. Dňa 18.06.2021

neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom
systémezamestnávateľaMicrosoftDynamicsNAVDobropisdaňovýdokladč.DVT21/113/12/0322(číslo
dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00321) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o
doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej
osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 227,50 eur za bazénovú fóliu GALAXY

V1 3,6/1,07m a skimmer AZURO (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový
doklad k pôvodnej faktúre daňovému dokladu č. FVT21/113/5/04618 zo dňa 08.06.2021 znejúcej na
zákazníka č. ZAK/113/007177 (Miroslav Barát). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený
zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny
za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi

nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne
finančné prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 18.06.2021
skutočne došlo k vyplateniu čiastky 227,50 eur, a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa
reportu hotovosť vyplatila pod svojim prihlasovacím menom LAMOCKM113. V pokladni zamestnávateľa
nebol zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam

má zamestnávateľ za preukázané, že žalovaná neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na
jeho základe neoprávnene vyplatila neznámej osobe čiastku celkom 227,50 eur. Na základe vyššie
popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ
vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na 227,50 eur. Dňa 26.06. 2021 neoprávnene
vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom systéme

zamestnávateľa Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad č. DVT21/113/12/0369 (číslo dokladu
v NAV OFF DVT21/113/6/0368) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez
určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe
vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 349 eur za bazén FRAME Ratan 4,27x1,07m
tmavý (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový doklad k pôvodnej faktúre

daňovému dokladu č. FVT21/113/5/04753 zo dňa 15. 6. 2021 znejúcej na zákazníka č. ZAK/113/024682
(F. J.). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani
mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil,
že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa a na
základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového reportu

z pokladne zamestnávateľa zo dňa 26. 6. 2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 349 eur, a to
na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu hotovosť vyplatila pod svojim prihlasovacím
menom LAMOCKM113 žalobkyňa. V pokladni zamestnávateľa nebol zaevidovaný v tento deň žiadny
prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za preukázané, ženeoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho základe neoprávnene vyplatila neznámej osobe
čiastku celkom 349 eur. Na základe Vášho vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode
na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na

349 eur. Dňa 01.07.2021 neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom
LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad
č. DVT21/113/12/0387 (číslo dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00386) znejúci na maloobchodného
zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto
dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma

226 eur za bazénovú fóliu GALAXY V3-4,6/1,2m (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako
opravný daňový doklad k pôvodnej faktúre daňovému dokladu č. FVT21/113/5/04919 zo dňa 22.06.2021
znejúcej na zákazníka č. ZAK/113/032614 (N. O.). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený
zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny
za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi
nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné

prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 01.07.2021 skutočne došlo
k vyplateniu čiastky 226 eur, a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu hotovosť
vyplatila žalobkyňa pod svojim prihlasovacím menom LAMOCKM113. V pokladni zamestnávateľa nebol
zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má
zamestnávateľ za preukázané, že neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho základe

neoprávnene vyplatila neznámej osobe čiastku celkom 226 eur. Na základe Vášho vyššie popísaného
úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom
k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na 226 eur. Dňa 02.07.2021 neoprávnene vystavila pod
svojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa
Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad č. DVT21/113/12/0391 (číslo dokladu v NAV OFF

DVT21/113/6/00390) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia
totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená
v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 167 eur za bazénovú fóliu GALAXY V1 - 3,6/1,07m
(vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový doklad k pôvodnej faktúre daňovému
dokladu č. FVT21/113/5/04909 zo dňa 21.06.2021 znejúcej na zákazníka č. ADR/1/0188111 (A. K.).

Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu
nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil,
že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa a
na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového
reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 02.07.2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 167 eur,

a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu hotovosť vyplatila žalobkyňa pod svojim
prihlasovacímmenomLAMOCKM113.Vpokladnizamestnávateľanebolzaevidovanývtentodeňžiadny
prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za preukázané,
že ste neoprávnene vystavili opravný daňový doklad a na jeho základe ste neoprávnene vyplatili
neznámej osobe čiastku celkom 167 eur. Na základe Vášho vyššie popísaného úmyselného konania

teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným
okolnostiam vyčíslil na 167 eur. Dňa 06.07.2021 neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom
s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa Microsoft Dynamics
NAV Dobropis daňový doklad č. DVT21/113/12/0398 (číslo dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00397)
znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia totožnosti konkrétneho

zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená v hotovosti z pokladne
zamestnávateľa suma 315 eur za bazén SWING FRAME MAX (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol
vydaný ako opravný daňový doklad k pôvodnej faktúre - daňovému dokladu č. FVT21/113/5/05011 zo
dňa 25.06.2021 znejúcej na zákazníka č. ZAK/113/032165 (P. I.). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu,
že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie

kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar
zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu
neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo
dňa 06.07.2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 315 eur, a to na základe vyššie uvedeného
dobropisu. Podľa reportu hotovosť vyplatila pod svojim prihlasovacím menom LAMOCKM113. V

pokladni zamestnávateľa nebol zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie
popísanýmokolnostiammázamestnávateľzapreukázané,žesteneoprávnenevystaviliopravnýdaňový
doklad a na jeho základe ste neoprávnene vyplatili neznámej osobe čiastku celkom 315 eur. Na
základe vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorúzamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na 315 eur. Dňa 30.08.2021 ste
neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom
systémezamestnávateľaMicrosoftDynamicsNAVDobropisdaňovýdokladč.DVT21/113/12/0510(číslo

dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00509) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o
doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej
osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 288,90 eur za vysávač PATRIOT BV
2600, hadicu M. B. 3/4 25m, Pílku 30 cm, Plotové nožnice PATRIOT HT 600 a solárnu lampu LISABON
(vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový doklad k pôvodnej faktúre daňovému

dokladu č. FVT21/113/5/05640 zo dňa 26.08.2021 znejúcej na zákazníka č. ADR/1/0165230 (Horváth
Norbert). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani
mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil,
že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa a na
základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového reportu
z pokladne zamestnávateľa zo dňa 30.08.2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 288,90 eur, a to

na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu hotovosť vyplatila pod svojim prihlasovacím
menom LAMOCKM113. V pokladni zamestnávateľa nebol zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok
hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za preukázané, že žalobkyňa
neoprávnenevystavilaopravnýdaňovýdokladanajehozáklade neoprávnenevyplatilaneznámejosobe
čiastku celkom 288,90 eur. Na základe vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode

na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na
288,90 eur. Dňa 04.08.2021 neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom
LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad
č. DVT21/113/12/0470 (číslo dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00469) znejúci na maloobchodného
zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto

dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma
545 eur za tepelné čerpadlo AZURO 3,2kW (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný
daňový doklad k pôvodnej faktúre - daňovému dokladu č. FVT21/113/5/05303 zo dňa 23.07.2021
znejúcej na zákazníka č. ZAK/106/008716 (L. F.). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený
zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny

za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi
nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné
prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo dna 04.08.2021 skutočne
došlo k vyplateniu čiastky 545 eur, a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu ste
hotovosť vyplatila pod svojim prihlasovacím menom LAMOCKM113. V pokladni zamestnávateľa nebol

zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má
zamestnávateľ za preukázané, že žalobkyňa neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho
základe neoprávnene vyplatila neznámej osobe čiastku celkom 545 eur. Na základe vyššie popísaného
úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom
k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na 545 eur. Dňa 24.08.2021 neoprávnene vystavila pod

svojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa
Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad č. DVT21/113/12/0502 (číslo dokladu v NAV OFF
DVT21/113/6/00501) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia
totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená
v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 311 eur za Gril CONVECTIVE 210B, Regulátor plynový

MEVA a kryt na plynový gril (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový
doklad k pôvodnej faktúre - daňovému dokladu č. FVT21/113/5/05517 zo dňa 13. 8. 2021 znejúcej na
zákazníka č. ADR/1/0192467 (Juraj Scherhaufer). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený
zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny
za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi

nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné
prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 24.08.2021 skutočne
došlo k vyplateniu čiastky 311 eur, a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu ste
hotovosť vyplatili Vy pod svojim prihlasovacím menom LAMOCKM113. V pokladni zamestnávateľa
nebol zaevidovaný v tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam

má zamestnávateľ za preukázané, že neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho
základe neoprávnene vyplatila neznámej osobe čiastku celkom 311 eur. Na základe vyššie popísaného
úmyselného konania teda došlo ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom
k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na 311 eur. Dňa 06.09.2021 neoprávnene vystavila podsvojim osobným účtom s prihlasovacím menom LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa
Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad č. DVT21/113/12/0517 (číslo dokladu v NAV OFF
DVT21/113/6/00516) znejúci na maloobchodného zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia

totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená v
hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma 310 eur za batériu pre elektrobicykel Grand/Tour 1.2, 13 Ah
(481 Wh) (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový doklad k pôvodnej faktúre
daňovému dokladu č. FVT21/113/5/05652 zo dňa 28. 8. 2021 znejúcej na zákazníka č. ADR/1/0193254
(Ladislav Szabo). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený zákazník neodstúpil od kúpnej

zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny za vydobropisovaný tovar. Zákazník
potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi nevracal, tento tovar naďalej používa
a na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné prostriedky. Podľa uzávierkového
reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 06.09.2021 skutočne došlo k vyplateniu čiastky 310
eur, a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu ste hotovosť vyplatila pod svojim
prihlasovacímmenomLAMOCKM113.Vpokladnizamestnávateľanebolzaevidovanývtentodeňžiadny

prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za preukázané, že
neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho základe ste neoprávnene vyplatila neznámej
osobe čiastku celkom 310 eur. Na základe vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo ku škode
na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam vyčíslil na
310 eur. Dňa 07.06.2021 ste neoprávnene vystavila pod svojim osobným účtom s prihlasovacím menom

LAMOCKM113 v účtovnom systéme zamestnávateľa Microsoft Dynamics NAV Dobropis daňový doklad
č. DVT21/113/12/0256 (číslo dokladu v NAV OFF DVT21/113/6/00255) znejúci na maloobchodného
zákazníka (jednalo sa teda o doklad bez určenia totožnosti konkrétneho zákazníka). Podľa tohto
dobropisu mala byť bližšie neurčenej osobe vyplatená v hotovosti z pokladne zamestnávateľa suma
117 eur za vysávač Zander (vydobropisovaný tovar). Dobropis bol vydaný ako opravný daňový doklad

k pôvodnej faktúre - daňovému dokladu č. PDD21/113/54/19578 zo dňa 4. 6. 2021 znejúcej na
zákazníka č. ADR/1/0135867 (Bibenova Stanislava). Dobropis bol vydaný aj napriek tomu, že uvedený
zákazník neodstúpil od kúpnej zmluvy, ani mu nevznikol iný právny dôvod na vrátenie kúpnej ceny
za vydobropisovaný tovar. Zákazník potvrdil, že v skutočnosti vydobropisovaný tovar zamestnávateľovi
nevracal, tento tovar naďalej používa a na základe vyššie uvedeného dobropisu neprijal žiadne finančné

prostriedky. Podľa uzávierkového reportu z pokladne zamestnávateľa zo dňa 7. 6. 2021 skutočne došlo k
vyplateniu čiastky 117 eur, a to na základe vyššie uvedeného dobropisu. Podľa reportu hotovosť vyplatila
Vy pod svojim prihlasovacím menom LAMOCKM113. V pokladni zamestnávateľa nebol zaevidovaný v
tento deň žiadny prebytok hotovosti. Vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam má zamestnávateľ za
preukázané, že neoprávnene vystavila opravný daňový doklad a na jeho základe neoprávnene vyplatila

neznámej osobe čiastku celkom 117 eur. Na základe vyššie popísaného úmyselného konania teda došlo
ku škode na strane zamestnávateľa, ktorú zamestnávateľ vzhľadom k vyššie popísaným okolnostiam
vyčíslil na 117 eur.
61. Z výpovedí svedkov aj žalobkyne vyplynulo, že v systéme neexistovali opatrenia proti zneužitiu
prihlasovacích údajov. Prihlásenie do offline programu nebolo zabezpečené heslom ani u jedného

pokladníka či iného zamestnanca a nadriadení pracovníci takéto zabezpečenie nevyžadovali
a nekontrolovali. Zamestnanci navzájom poznali vzájomné prihlasovacie mená a mohli sa prihlásiť
do systému aj pod iným užívateľským menom a to aj vtedy, ak bol pod týmto užívateľským menom
prihlásený iný zamestnanec. Nikto zo svedkov neuviedol žiadne skutočnosti o tom, že by spôsobom
opísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru konala žalobkyňa či prevzala z pokladne hotovosť

alebo umožnila prevziať hotovosť niekomu inému.
62. Pokiaľ žalobca tvrdil, že uložil povinnosť žalovanej opatriť vstup do systému cez užívateľské meno
LAMOCKMI13 heslom, nepredložil v tejto veci žiadnu smernicu ani iný interný akt, smernicu či príkaz.
Naopak výpoveďami svedkov bolo preukázané, že v offline verzii, ktorú používali pokladníci, heslá
zamestnanci nepoužívali (žiaden z nich), navzájom si poznali prístupové mená zložené z priezviska

a mena a číselného označenia pokladne a žalovaný zabezpečenie prístupu heslom nevyžadoval a
nekontroloval. Pokiaľ žalovaný predložil súbor školenia do VANICIONU, jedná sa o materiál pre školenie
pravdepodobne podklad pre PowerPoint, avšak nie záväznú internú normu. Prípadné oboznámenie
s možnosťou vytvorenia prístupového hesla neznamená povinnosť zamestnanca vytvoriť a používať
prístup chránený heslom, najmä keď ho nevyužívali ani ostatní kolegovia vrátene nadriadených. Prístup

chránený heslom bol len pre online verziu, ktorú však pokladníci nepoužívali.
63. Ak žalovaný poukazoval na poučenie povinnosti ochrany prístupu heslom, predložil súdu poučenie
pre projekt na ochranu osobných údajov, nie postup pri využívaní programových prostriedkov pre
účtovanie tržieb a nakladanie s tovarom.64. Súd rovnako nezistil, že by zamestnávateľ vydal záväzný pokyn pre ochranu pokladne uzamykaním
s tým, že kľúč od pokladne musí mať pokladníčka pri sebe. Uvedený pokyn mohol byť vydaný ústne
v bližšie neurčenú dobu po tom, ako bola zistená nezrovnalosť v salde 30 eur v pokladni. Takéto doby

neboli určené ani len bližším spôsobom. Do danej doby žalobkyňa odkladala kľúč do schránky, pričom
súd predpokladá, že daná schránka pri pokladni slúžila na tento účel.
65. Súd z označenia dokladov fiškálnych modulov denných obratov zistil dňa 04.06. vrátený tovar 467,2
eur, dňa 07.06. vrátený tovar 261,66 eur, dňa 18.06. vrátený tovar 1586,77 eur, dňa 06.09. vrátený tovar
310 eur, dňa 26.06. vrátený tovar 760 eur, dňa 29.06. vrátený tovar 503,41 eur, dňa 01.07. vrátený

tovar 315,50 eur, dňa 02.07. vrátený tovar 187,60 eur, dňa 06.07. vrátený tovar 333,60 eur, dňa 04.08.
vrátený tovar 564 eur, dňa 24.08. vrátený tovar 311 eur, dňa 30.08. vrátený tovar 288,9 eur, pričom
podľa skutkových tvrdení svedkov ako aj žalovanej, nebolo možné vyplatiť hotovosť nad rozsah 30
eur, iba ak vystavením poukážky alebo platbou na účet. Uvedené sumy preto museli bežne obozretnej
osobe,minimálnevedúcehopredajnečiinýchriadiacichzamestnancovvzbudiťpodozrenieoporušovaní
pravidla základu vrátenia kúpnych cien po odstúpení spotrebiteľom v hotovosti. Takáto skutočnosť

bola ľahko zistiteľná z denného sumárneho výstupu z pokladne, pričom však vedúci zamestnanci
nepožadovali od pokladníkov kontrolu aj takýchto údajov, ale len zhody hotovosti a sumy z platobných
kariet.
66. Z bežných vedomostí sudcu pri nakupovaní býva zvykom, že ak chce pokladník vykonať storno či
vrátiť platbu, potrebuje určitým spôsobom úkon autentifikovať nadriadeným pracovníkom a overiť takýto

úkon.
67. Súd sa oboznámil aj s obsahom faktúr, ktoré boli predmetom storna. Zo žiadneho dokladu,
faktúry, súd nezistil, že by predajcom bola samotná žalobkyňa. Predajcom boli vždy iné osoby
a podľa skutkových tvrdení žalovaného sa jednalo o internetový predaj, v ktorom pre storno bolo
využitie možnosti spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní. Súd musí

poznamenať, že k odstúpeniu absentoval aj akýkoľvek písomný právny úkon odstúpenia od zmluvy, pre
ktorý predajcovia v e-shopoch využívajú predtlačený formulár. V konaní nebola prezentovaná žiadna
skutočnosť, ako by žalobkyňa ako pokladníčka mala vedomosť o predaji tovaru cez eshop, ak takýto
tovar sama nepredala a ako mohla mať vedomosť, kedy končí lehota pre odstúpenie od zmluvy tak,
aby vykonala storno v 14 deň. Minimálne bez súčinnosti s inou osobou podľa predbežného posúdenia

súdu, takúto znalosť nemohla mať a nielen že nebola preukázaná takáto súčinnosť viacerých osôb, ale
ani konanie žalobkyne.
68. Súd poukazuje aj na iné zistenia, keď žalobkyňa podľa jej vlastných slov mala oznámiť zistenie
storna z fiškálneho modulu kolegyne Józsovej na vírivku v hodnote 700 eur, pričom ani pri šetrení danej
udalosti oznámenej nadriadenému, ani Józsová ani nadriadený vedúci nezistili nezrovnalosti v pokladni,

teda pre súd vyplýva záver, že aj z pokladne inej uvedenej predavačky musela byť odcudzená hotovosť
vo výške storna, teda konanie zhodné s konaním pri úkonoch žalobkyne, pre ktoré skutky bol s ňou
rozviazaný pracovný pomer okamžite.
69.Hocisúdmápredloženímfiškálnychdokladovavýpisuúčtovnýchpoložiekvrátanestornpreukázané,
že boli vytlačené z modulu priradeného k pokladni žalobkyne, boli vykonané pod jej kontom a dokonca

v blízkom čase k inému úkonu vykonanému žalobkyňou na pokladni, nemal preukázané, že by takýto
úkon vykonala žalobkyňa. Každý doklad storna obsahoval potvrdenie o čase vyhotovenia. Súdu nie
je zrejmé, či mal žalovaný aj ochranu predajne monitorovaním, avšak býva bežné monitorovať nie len
objekt, ale aj priestor pokladne. Stotožnením audiovizuálnych záznamov v čase vykonania storna by
bolo možné zistiť, kto prevzal fiškálny doklad a aj prevzal hotovosť z pokladne.

70. Všetky vyššie uvedené skutky aj podľa opisu porušenia pracovnej disciplíny predpokladajú úmyselné
konanie zo strany žalobkyne, ktorým spôsobila žalovanému škodu. Uvedené konanie však bez
pochybností nebolo v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru preukázané. Súd nepochybuje,
že u žalovaného došlo k neoprávnenému vystaveniu viacerých storn, na základe ktorých boli prevzaté
z pokladne hotovostné finančné prostriedky, avšak súd bez pochybností nemal preukázané, že takýmto

spôsobom konala sama či v súčinnosti s inými osobami žalobkyňa. Žiadnym z vykonaných dôkazov
nebolo preukázané konanie žalobkyne, ktorým by sama osobne alebo pokynom inej osobe vystavila
storno objednávky, dala pokyn do pokladne a následne z pokladne prevzala hotovosť vo výške
storna alebo umožnila prevzatie hotovosti inej osobe. Súd nepochybuje, že žalobkyňa opísaným
konaním minimálne nedbanlivostným zavinením spôsobila zamestnávateľovi škodu, teda že riadne

nekontrolovala používanie pokladne, výstupy z fiškálneho modulu, manipuláciu s hotovosťou v pokladni,
avšak pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru absentuje práve opísané úmyselné
konanie žalobkyne. Takéto konanie nebolo zistené ani OČTK pri vyšetrovaní opísaných skutkov, neboli
stotožnené žiadne osoby a aj vzhľadom na skutočnosť, že do pracovných kont bolo možné pristupovaťaj z iných PC v predajni, vykonávať v nich úkony. Jednalo sa o storná elektronických objednávok
o ktorých nemala ako bez súčinnosti iného zamestnanca žalovaného žalobkyňa vedieť. Súd nemal
ani preukázané, že žalobkyňa manipulovala s hotovosťou v pokladni, aj keď vzhľadom na dispozíciu

s kľúčom k pokladni mala na to najväčšiu príležitosť. Nakoľko kľúč odkladala so schránky k pokladni,
nemožno vylúčiť ani manipuláciu inou osobou.
71. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných

prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával
ešte počas výpovednej doby. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru neplatia výpovedné doby.
Okamžité skončenie pracovného pomeru možno uplatniť pri každom pracovnom pomere bez ohľadu
na to, akým spôsobom bol založený. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
druhému účastníkovi. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu

k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia bez výpovednej doby.
72. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,Zákonníkprácenezakotvuje.Právnakvalifikáciazávažného
porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, pričom prihliadať by sa
malo nielen k osobe zamestnanca, k pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere zavinenia, spôsobu

porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorom došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.
Zamestnávateľ môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom
vnútornom predpise, súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
nie je právne viazaný takýmto vymedzením.
73. Pre platnosť a účinnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením pracovného pomeru

je nevyhnutné, aby bolo bez pochybností preukázané konanie zamestnanca, ktoré zamestnávateľ
považuje za porušenie pracovnom disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré je vymedzené v jeho
písomnej forme ako jednostranného právneho úkonu. Nepostačuje presvedčenie, že zamestnanec
mohol takýmto spôsobom konať, či veľká miera pravdepodobnosti takéhoto konania. Pre platnosť
rozviazania pracovného pomeru musí byť nevyhnutne preukázané konanie, ktoré vymedzuje skutok

porušenia pracovnej disciplíny. Ak nie je preukázaný takýto skutok, je irelevantné posudzovanie miery
intenzity či posudzovať porušenie pracovnej disciplíny v inom konaní či opomenutí, ktoré bolo pri
prešetrení platnosti okamžitého rozviazania pracovnej disciplíny zistené.
74. Predmetom sporu bolo posúdenie, či zo strany žalovaného došlo k právoplatnému a zákonnému
okamžitémuskončeniupracovnéhopomerupodľa§68ods.1písm.b)zákonač.311/2001Z.z.Zákonník

práce (ďalej len „Zákonník práce“) alebo či ide o neplatné skončenie pracovného pomeru, s následkom
ďalšieho trvania pracovného pomeru a nároku na náhradu mzdy.
75. Podľa ustálenej judikatúry na ktorú odkazovala žalobkyňa (napr. R 17/1977, NS SR 4 Cdo 122/2015
či NS ČR R 54/2000), zamestnávateľ musí pred takýmto úkonom dôsledne zistiť skutkový stav a
preukázať zavinenie zamestnanca. Nestačí podozrenie ani domnienka. Zároveň je nutné prihliadať aj

na ďalšie okolnosti – doterajšie správanie zamestnanca, výšku škody, mieru zavinenia, dôsledky pre
zamestnávateľa a pod.
76.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdrozhodoltak,žeurčil,žeokamžitéskončeniepracovanéhopomeru
zo strany žalovaného adresované žalobkyni dňa 01.10.2021 je neplatné.
77. Súd da ďalej zaoberal výškou náhrady mzdy. Nárok žalobkyňa vyčíslila podľa § 134 ods. 1, ods. 2

a ods. 4 Zákonníka práce ak, že v mesiaci júl 2021 odpracovala 176 hodín a dosiahla hrubú mzdu vo
výške 1.251,00 eur, za mesiac august 2021 odpracovala 176 hodín a dosiahla hrubú mzdu vo výške
1.222,48 eur a za mesiac september odpracovala 176 hodín a dosiahla hrubú mzdu vo výške 819,88
eur. V rozhodnom období dosiahla žalobkyňa spolu hrubú mzdu vo výške 3.293,36 eur a odpracovala
spolu 528 hodín, čím dosiahla žalobkyňa v rozhodnom období priemerný hodinový zárobok, ktorý sa

zaokrúhľujenaštyridesatinnémiestaatovovýške6,2374eur.Vzmyslečl.V,ods.5.1.pracovnejzmluvy
ustanovený týždenný pracovný čas bol 40 hodín, t. j. 8 hodín denne počas 5 pracovných dní v týždni. S
poukazom na uvedené má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy za mesiac október 2021 od 11.10.2021
do 31.10.2021, t. j. 15 pracovných dní pri 8 hodinovom pracovnom čase, vo výške 748,49 eur, nárok
na náhradu mzdy za mesiac november 2021 od 01.11.2021 do 30.11.2021, t. j. 22 pracovných dní pri

8 hodinovom pracovnom čase, vo výške 1.097,78 eur a nárok na náhradu mzdy za mesiac december
2021 od 01.12.2021 do 31.12.2021, t. j. 23 pracovných dní pri 8 hodinovom pracovnom čase, vo výške
1.147,68 eur. Uvedený nárok žalovaný neurobil sporným, súd prepočítaním nezistil rozpor s určením
náhrady mzdy, a preto žalobkyni nárok v tomto rozsahu priznal.78. Súd zároveň priznal žalobkyni aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a to aj v zmysle záverov uznesenia NS SR sp.
zn. 3Cdo/95/2019 zo dňa 16.12.2020, teda s 5% ročným úrokom z omeškania spolu s 5 % ročným

úrokom z omeškania určeným k poslednému dňu splatnosti mzdy, teda zo sumy 748,49 eur odo dňa
31.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.097,78 eur od 31.12.2021 do zaplatenia a zo sumy 1.147,68 eur
od 31.01.2022 do zaplatenia.

79. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

81. Nakoľko žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, súd je priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

82. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).