Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 15T/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925010255.1

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obvineného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., o návrhu na schválenie dohody o vine a treste, ktorá bola spísaná na
Okresnej prokuratúre Rimavská Sobota dňa 30.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 334 odsek 3 Trestného poriadku samosudca neschvaľuje dohodu o vine a treste, ktorú dňa
30.04.2025 na Okresnej prokuratúre Rimavská Sobota v konaní pod sp. zn. 1Pv 391/22/6609-42

s prokurátorom uzatvoril obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvalým bydliskom C. XX, bez
zamestnania, a vracia vec prokurátorovi do prípravného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.04.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote návrh na schválenie dohody
o vine a treste pod číslom konania 1 Pv 391/22/6609-42. V rámci dohody obvinený uznal vinu za skutok
spočívajúci v tom, že ako štatutárny orgán obce C. v období od 31.12.2019 do 23.08.2023 v rozpore

s ustanovením § 13 ods. 4 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
právnych predpisov v spojení s ustanovením § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d) zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí v znení neskorších právnych predpisov neoprávneným spôsobom nakladal s finančnými
prostriedkami Obce C. nachádzajúcimi sa na bankovom účte Obce C., IBAN D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vedenom v E. B. D., A., a na bankovom účte Obce C., F. D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedenom vo VÚB, a.s., tým, že pomocou platobných kariet vystavených k obom bankovým

účtom vykonával platby v prospech prevádzkovateľov hazardných hier a výbery finančnej hotovosti
prostredníctvom bankomatov nachádzajúcich sa v Rimavskej Sobote, Tornali, Lučenci, Bratislave,
Košiciach a na iných miestach na území Slovenska ako aj v zahraničí, ktoré následne v celom rozsahu
riadne nezúčtoval, nepreukázal ich použitie v prospech obce Radnovce a na jej činnosť, pričom v období
od 31.12.2019 do 23.08.2023 realizoval transakcie uvedené pod č. 1. až 681. (podrobne špecifikované
v dohode o vine a treste), kde z celkovej sumy transakcií realizovaných v období od 31.12.2019 do

23.08.2023 si časť finančných prostriedkov vo výške 196 251,36 € ponechal a použil pre vlastnú
potrebu, najmä na úhradu vlastných výdavkov za služby poskytované prevádzkovateľmi hazardných
hier v herniach GEMER CLUB Rimavská Sobota, LUXOR GAME CLUB Tornaľa a v ďalších herniach
a kasínach na území SR, ako aj na iné presne nezistené jeho osobné účely, čím týmto svojím konaním
spôsobil Obci C., so sídlom C. XX, XXX XX C. D., F. XXXXXXXX, škodu v celkovej výške nie menej
ako 196 251,36 €. Týmto sa mal dopustiť pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 122 ods. 10, §

213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. V rámci dohodovacieho konania bol za tento skutok
dojednaný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov
sprobačnýmdohľadompočascelejskúšobnejdoby.Obvinenémumalibyťsúčasneuloženéobmedzenia
a povinnosti podľa § 51 ods. 3 písm. d), písm. e), ods. 4 písm. j), písm. k) Trestného zákona, t. j.
zákaz vstupu na miesta, kde sa realizujú hazardné hry, hry na hracích automatoch a uzatvárajú stávky
počas celej skúšobnej doby, ako aj zákaz účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a

uzatvárania stávok počas celej skúšobnej doby, povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a napokon aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnejdobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a naďalej splácať škodu pre poškodenú stranu
Obec C. vo výške minimálne po 500 € mesačne. Súčasne mu mal byť uložený aj trest zákazu činnosti
vykonávať akúkoľvek funkciu v orgánoch samosprávy na dobu 6 rokov. Súčasťou dohody o vine a treste

bol aj výrok o povinnosti obvineného nahradiť škodu spôsobenú poškodenému Obec C. v sume 181
700,64 € s tým, že vo zvyšnej časti bol poškodený odkázaný na civilný proces.

Po obdržaní návrhu na schválenie dohody o vine a treste samosudca vo veci vytýčil verejné
zasadnutie na deň 27. 5. 2025. Mal za to, že dohoda sa nevyznačuje nezákonnosťou alebo zjavnou

neprimeranosťou a svoje výhrady k výroku o treste prezentoval stranám po prednese návrhu na
schválenie uzavretej dohody o vine a treste. Uviedol, že uzavretú dohodu nepovažuje za spravodlivú
a má výhrady k dojednanému trestu, ktorý sa javí byť neprimerane miernym vzhľadom na okolnosti
skutku (enormne vysoký počet čiastkových útokov za dlhšie, takmer štvorročné obdobie, výška
spôsobenej škody a jej neuhradenie v podstatnej časti). Možno pochybovať aj o prevýchovnom účele
takéhoto trestu vzhľadom na cieľavedomé a dlhodobé páchanie trestnej činnosti. Dohodnutý trest nie

je spôsobilý naplniť ani účel trestu spočívajúci v odradení iných osôb od páchania obdobnej trestnej
činnosti (generálna prevencia). Vzhľadom na vysokú spoločenskú závažnosť konania obvineného podľa
názorusamosudcujeúčeltrestuspôsobilýnaplniťlennepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvprimeranej
výmere.

Samosudca na to poskytol stranám možnosť prerušenia verejného zasadnutia, počas ktorého môžu
strany navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste.

Obhajkyňa obvineného zaujala stanovisko, že jej klient by bol otvorený možnosti dojednať prísnejší
podmienečný trest odňatia slobody, nie však možnosti dohodnúť sa na nepodmienečnom treste odňatia

slobody.Poukazujenasnahuobvinenéhonahradiťspôsobenúškodu,ktoráby prijehopobytevovýkone
trestu mohla byť zmarená. Rovnako poukazuje aj na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu, kde v obdobnej
veci v tom čase kvalifikovanej za zločin, bol dohodnutý taktiež podmienečný trest so splátkami 500 eur,
vo veci starostu inej obce v okrese Rimavská Sobota, kde táto dohoda bola právoplatne schválená.

Obvinený doplnil, že priznal svoju vinu a zo svojej zodpovednosti sa nechcel vyvliecť. Skutok úprimne
ľutuje a podrobuje sa aj liečbe, aby opätovne bol plnohodnotným človekom. Naďalej žije v obci C. aj so
svojou rodinou a túto obec neplánuje ani opustiť. Podstupuje rekvalifikačný kurz v odbore zváračstvo,
a to práve preto, aby v budúcnosti vedel uhrádzať nárok obce čím väčšími sumami.

Prokurátor mal za to, že dohodnutý trest bol zákonný a primeraný a ukladanie nepodmienečného
trestu odňatia slobody nepovažuje za primerané vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu, ktorá upravuje
sadzbu 0 až 4 rokov trestu odňatia slobody. Práve nepodmienečným trestom by sa skomplikovalo
uhradenie nároku poškodeného na náhradu škody. Obvinený sa od počiatku ku skutku priznával
a prejavoval ľútosť, sám aj dobrovoľne nastúpil na psychiatrickú liečbu. Rovnako prejavoval aj snahu

splácať vzniknutý dlh. Pri dojednaní trestu vychádzal aj z obdobných rozhodnutí v iných trestných
veciach, vedených nie len na tunajšom súde.

Splnomocnený zástupca poškodeného uviedol, že uloženie nepodmienečného trestu obvinenému by
podstatnesťažiloďalšieuhrádzanienárokunanáhraduškodyzjehostrany.Podľaichvedomostímubola

prisľúbená práca v zahraničí s platom 3.600,- eur, kde by bol daný predpoklad rýchlejšieho uhrádzania
nároku na náhradu škody.

Podľa § 334 ods. 2 Tr. poriadku ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme
neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť

nové znenie dohody o vine a treste. Na ten účel súd preruší verejné zasadnutie na potrebný čas. Ak
sa strany dohodnú, postupuje sa primerane podľa odseku 4; ak s dohodou o vine a treste nesúhlasí
poškodený, postupuje sa primerane podľa § 232 ods. 4 posledná veta. Ak sa strany nedohodnú,
postupuje súd podľa odseku 3.

Podľa odseku 3 prvej vety citovaného ustanovenia ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu
neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie”, uznesením vráti vec prokurátorovi do
prípravného konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,

ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Súd je povinný pri predloženom návrhu na schválenie dohody o vine a treste skúmať nielen zákonnosť

(dodržiavanie hmotnoprávnych a formálnych predpokladov uzavretia takejto dohody), ale v konečnom
dôsledku zodpovedá aj za spravodlivý obsah rozsudku vydaného na podklade dojednanej dohody.
Právny názor súdu nemusí nevyhnutne odrážať prejavenú vôľu strán zúčastnených na uzavretí dohody
(prokurátor, obvinený a poškodený). Aj keď v danom prípade dotknuté strany tak pri uzavretí dohody, ako
aj na verejnom zasadnutí sa pridržiavali správnosti výroku o treste, s týmto hodnotením sa samosudca

nemoholstotožniť.Dojednanýtrestsajavíbyťneprimeranemierny avrozporeskritériamivymedzenými
citovanými ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona. Za nedostatočný súd dojednaný podmienečný
trest odňatia slobody považuje najmä z pohľadu tzv. generálnej prevencie. Sprenevera verejných financií
zo strany verejných funkcionárov pôsobí deštruktívne na dôveru ľudí vo verejné inštitúcie, resp. štát ako
taký a každé takéto konanie musí byť potrestané tak, aby ďalej znižovalo šancu obdobného správania

sa iných v budúcnosti. Aj keď súčasná právna úprava po významnom zvýšení kvalifikačných kritérií
výšky škody spôsobenú škodu považuje len za tzv. väčšiu škodu, spreneveru sumy cez 196.000,- eur
treba vzhľadom na postavenie obvineného ako voleného zástupcu obecnej samosprávy považovať za
konanie s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou.

Súd nie je celkom presvedčený ani o naplnení účelu tzv. individuálnej prevencie, resp. v zabezpečení
prevýchovy obvineného. Pri hodnotení osoby obvineného v jeho prospech vyznieva okolnosť, že nikdy
nebol súdne trestaný. Pri prihliadnutí na spôsob páchania skutku, ktorý spočíval v dlhodobom (viac ako
4 roky trvajúcom) čiastkovom konaní až v 681 individuálnych prípadoch, však treba konštatovať, že
išlo o cieľavedomé dlhodobé konanie zo strany obvineného, ktoré nemôže ospravedlniť jeho závislosť

na hazardných hrách, aj keď jeho konanie čiastočne vysvetľuje. Obvinený ako starosta, teda osoba
s vyšším než priemerným právnym vedomím, si musel byť vedomý následkov svojho konania v prípade,
že vyjde najavo. Je otázne, či by za týchto okolností k jeho trvalej náprave postačoval len podmienečný
trest odňatia slobody.

Dohodnutý trest nezohľadňuje dostatočne ani kritériá na určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods.
4 Tr. zákona.Následok konania obvineného (výška spôsobenej škody) predstavuje takmer 10-násobok tzv. väčšej
škody. Rozsah spôsobenej škody (následok) aj v rámci rozmedzia medzi väčšou škodou a značnou
škodou, je ďalším kritériom, ktorý musí byť pri určení druhu a výšky trestu zvážený. Obvinený svojím

konaním dosiahol vysoký majetkový prospech, ktorý vynaložil na svoje potreby a na uspokojenie svojej
hráčskej vášne. Aj keď možno konštatovať u obvineného snahu uhradiť spôsobenú škodu – túto
deklaroval verbálne ale aj fakticky, keď výška aktuálnej výšky náhrady škody oproti celkovej škody
vyčíslenejvskutkovejvetebolazníženáosumu14.550,72eur.Nemožnovšakodhliadnuťaniodtoho,že
zvyšok tohto nároku predstavuje mimoriadne vysokú sumu 181.700,64 € a pri navrhovaných splátkach

po 500,- eur mesačne by bol tento nárok uspokojený v priebehu viac než 30 rokov, čo z pohľadu
zodpovedného nakladania s verejnými financiami rozhodne nemožno hodnotiť ako primeranú dobu.
Náprava následkov jeho konania je takto tiež okolnosťou, ktorá vyznieva v neprospech obvineného.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že dojednaný podmienečný trest odňatia slobody s probačným
dohľadom (aj keď dopĺňaný trestom zákazu činnosti, obmedzeniami a povinnosťami) nezabezpečuje
dostatočne ochranu spoločnosti a nevyjadruje ani morálne odsúdenie konania obvineného v dostatočnej
miere. Za takýto trest by konajúci súd považoval nepodmienečný trest odňatia slobody v primeranej

výške. Z tohto dôvodu súd podľa § 334 ods. 3 Tr. poriadku dohodu o vine a treste neschválil a vec vrátil
prokurátorovi do prípravného konania.

Samosudca pri vyhlásení uznesenia poskytol stranám poučenie o tom, že sťažnosť proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná. Postupoval tak napriek tomu, že ustanovenie § 334 ods. 3 Tr. poriadku priamo

nezakotvuje právo podať sťažnosť proti uzneseniu vydanému na verejnom zasadnutí. V danom prípade
však nedošlo k tomu, že by obvinený na niektorú zo zákonom predpokladaných otázok odpovedal
negatívne, ale z dôvodu, že súd sa ponoril do meritórneho prieskumu uzavretej dohody z pohľadu
jej súladu so zákonom a spravodlivosťou. Realizoval takto postup obdobný odmietnutiu návrhu na
schválenie dohody o vine a treste podľa 331 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, pri ktorom je právo podať

sťažnosť výslovne zakotvené v § 331 ods. 3 Tr. poriadku. Vnútorne konzistentný výkon právomocí súdu
podľa právneho názoru prvostupňového súdu vyžaduje, aby bola sťažnosť považovaná za prípustnú
na základe analógie ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b), § 331 ods. 3 Tr. poriadku. Konečná právomoc
túto procesnú otázku vyriešiť však pripadá súdu druhej inštancie, ktorý bude zahlásené sťažnosti voči
tomuto uzneseniu preskúmavať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 331 ods. 3 Tr. poriadku per analogiam).