Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525200065
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8525200065.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., A. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Máriou Baranovou,
LL.M, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom Baštova 6, Kežmarok proti manželke E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., A. XXX/XX, právne zastúpená Mgr. Drahoslavom Potočkom,
advokátom,AdvokátskejkanceláriesosídlomČajakov5,Košice,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravu
práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.,
A. XXX/XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa
takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Plavnica vo zväzku X,
ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e mal. dieťa C. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej
starostlivosti matke E. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec mal. dieťaťa A. B. je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa C. B. sumou vo výške 37,60
eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15 - tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred k
rukám matky mal. dieťaťa E. B., a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

V. Styk otca s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

VI. Žiadne z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.01.2025 žiadal, aby súd jeho manželstvo
uzavreté s manželkou dňa XX.XX.XXXX rozviedol a upravil rodičovské práva a povinností vo vzťahu k
mal. dcére C. tak, že dieťa zverí do jeho osobnej starostlivosti a výživné zo strany matky mal. dieťaťa
žiadal určiť sumou vo výške 250,- eur mesačne.

2. Svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli po krátkej,

niekoľko mesačnej známosti dňa XX.XX.XXXX v Plavnici. Zapísané je v knihe manželstiev matričného
úradu Obvodu Stará Ľubovňa – matrika Plavnica, zväzok X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX. Do manželstva vstupovali s láskou. Žiaľ, neskôr sa ukázalo, že to nebol správny
krok. Keďže odporkyňa žila spoločne s matkou, bola jediná a otca nepoznala, súhlasil bývať u jej matkya presťahoval sa do Plavnice. Vysvitlo, že tam pribudol ako druhé dieťa alebo ako pomoc k dvom ženám
a nie zakladateľ novej rodiny, takže po roku sa rozhodol ísť späť do Starej Ľubovne. Odporkyňa súhlasila
a nasledovala ho aj s jednoročným synom. Pred narodením poslednej dcéry si zobrali úver a kúpili

pozemok v dedine pri Nitre. On dal výpoveď, myslel si, že dcéra už nastúpi do MŠ tam. Manželka však
s tým nesúhlasila. Následne keď predali pozemok, peniaze si nechali a úver splácajú doteraz. Z peňazí
kúpili prvú dovolenku letecky, urobili nejaké úpravy v byte, a pod. Keďže on bol už bez práce, manželka
nastúpila späť do práce. Začal sa sám starať o dcéru, bol s ňou dennodenne, vozil ju neskôr do MŠ,
potom do ZŠ. Venoval sa jej aj po škole, robil s ňou úlohy. Pred 4-mi rokmi zdedil obývateľný dom, do

ktorého sa už rozhodol presťahovať, čo manželka odmietla. Dospel jednoznačne k názoru, že on chce
bývať v rodinnom dome a odporkyňa nie, aspoň nie v tom zdedenom a na nový nie sú financie. Uvedené
skutočnosti vedú k ešte väčšiemu citovému vzďaľovaniu a pri rozdielnych názoroch na bývanie nie je
ani predpoklad na obnovu manželstva.

3. Uznesením č.k. 4P/8/2025-25 zo dňa 10.02.2025 súd ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka

Úrad práce, sociálnej práce a rodiny Stará Ľubovňa.

4. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manželku navrhovateľa
vyzval, aby sa k návrhu vyjadrila. Zároveň boli predvolaní na informatívne stretnutie rodičov v rámci
modulu Cochem na deň 06.03.2025, na ktorom nedošlo k dohode o úprave rodičovských práv

a povinnosti k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva.

5. Z písomného vyjadrenia odporkyne prostredníctvom práv. zástupcu vyplýva, že táto s rozvodom
manželstva súhlasí avšak nesúhlasí so zverením mal. dieťaťa do starostlivosti otca a navrhla mal. dieťa
zveriť do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca určiť sumou 150,- eur mesačne a upraviť styk

otca s maloletou.

6. Súd následne vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom navrhovateľ na podanom návrhu trval, opísal
genézumanželstvaauviedol,žemanželstvouzatváraliXX.XXXXXXXXXXXX,atozlásky.Zmanželstva
pochádza jedno mal. dieťa a tri toho času už plnoleté deti. Priebeh manželstva bol v norme, až teraz

posledných päť rokov došlo k takým nezhodám a nedorozumeniam, ktoré spočívajú v tom, že sa
nevedia dohodnúť na mieste spoločného bydliska, nakoľko on sa rozhodol presťahovať do rodinného
domu v Jarabine a manželka ho odmietla nasledovať. Z tohto dôvodu sa vyhrotili nezhody, vzťahy medzi
nimi ochladli a ich cesty sa rozchádzajú. Z týchto dôvodov podal návrh na rozvod manželstva. V podstate
sa snažil rodinný dom prerábať, čiže šesť dní v týždni bol v Jarabine, kde čiastočne prerábal rodinný

dom. Päť rokov sa snažil o to, aby došlo medzi nimi k nejakej dohode, preto začal robiť aj určité úpravy
v rodinnom dome. Na uvedenom dome vlastní iba podiel 1/3-ny. Jeho súrodenci však súhlasia, aby tam
býval a dom upravoval. Pokiaľ ide o mal. dieťa toto žiada zveriť do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko
o dieťa sa tak či tak staral, keďže manželka od veku 1 roka dieťaťa od neho odišla do práce.
Pokiaľ ide o situáciu na jeho strane, tak on nepracuje, je v evidencii na úrade práce už po dobu viac ako

12 rokov, nakoľko zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa. Rodinu finančne zabezpečovala a pracovala
manželka. Pracoval akurát tak tri mesiace počas skúšobnej doby vo firme Leitech, v skúšobnej dobe
bol s ním pracovný pomer rozviazaný, je bez príjmu.
Aj napriek tomu žiada zveriť dieťa do jeho starostlivosti, pretože v začiatkoch sa spolieha, že dostane
príspevky od štátu, príspevok na bývanie o čom sa už aj informoval a taktiež predpokladá, že bude

prispievať aj manželka. Ďalej predpokladá, že sa predá spoločný byt. Manželka môže ísť napríklad do
prenájmu a z titulu BSM ho vyplatí, čiže z týchto financií by dočasne vedel fungovať kým si nenájde
prácu. Úpravu styku nie je potrebné riešiť rozhodnutím súdu a výživné zo strany manželky navrhujem
určiť sumou 250,- eur mesačne. Vychádzal asi tak zo 1 jej príjmu, ktorým by mala prispievať na dieťa.
Jepravdou,žesaliečinaepilepsiu 25rokov,stavmástabilizovaný,pravidelnemusíužívaťlieky,nemôže

pracovať nočné smeny, pretože sa musí riadne vyspať, nemôže pracovať vo výškach, nemôže pracovať
s elektrikou a ani ako šofér. Vodičský preukaz má ale v zamestnaní nevie či by to mohol využívať. Je
to už pomenej, niekedy mal záchvaty každý mesiac a boli to silné záchvaty, t.č. sú tie záchvaty už
slabšie, resp. úplne slabé tak cca 2 - krát do roka.

7. Právna zást. navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ trvá na podanom návrhu. Chce , aby manželstvo
bolo rozvedené, pretože nespĺňa účel v zmysle Zákona o rodine. Navrhuje, aby dieťa bolo zverené do
jeho starostlivosti, keďže aj maloleté dieťa prejavilo svoju vôľu, že chce byť s ockom, ktorý sa od malastará. A pokiaľ ide o úpravu styku navrhla, aby zatiaľ to bolo v rámci dohody, po vzájomnej dohode.
Výživné navrhla určiť od matky 150,- eur.

8. Práv. zást. odporkyne uviedol, že matka súhlasí s rozvodom manželstva. Čo sa týka úpravy práv
a povinností k mal. dieťaťu zo strany rodičov, nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo zverené otcovi,
preto navrhol dieťa zveriť matke. Matka dcére nezakazuje sa stýkať s otcom, čiže v tomto smere otcovi
vychádza v ústrety. Navrhol zveriť dieťa do starostlivosti matke aj kvôli tomu, aby v dieťati neevokoval
záhaľčivý spôsob života jedného z rodičov. O danej situácii rozprával aj s dospelými súrodencami, ktorí

tiež vyjadrili nesúhlas, aby dieťa bolo zverené otcovi, nehovoriac o postojoch otca k tomu ako sa majú
vysporiadať s majetkom vzhľadom na to, že toto je motívom otca prečo chce zveriť dieťa do starostlivosti
svojej. Čo sa týka úpravy výživného navrhol, aby súd určil zo strany otca minimálne výživné vzhľadom na
to, že otec nemá prácu. Zároveň otec sám sa vyjadril, že ak dieťa bude zverené matke, tak bude v tomto
smere voľnejší, prácu si zrejme môže nájsť aj mimo Starej Ľubovne. Má za to, že otec dáva nesprávny
príklad maloletej dcére aj v tom, že sa dosť často nepekne správa k matke tak, ako sa aj vyjadril, že tie

podmienky u otca vôbec nie sú, čo sa týka bytových a hygienických pomerov, nejako v dobrom stave.

9. Odporkyňa uviedla, že pokiaľ podal návrh na rozvod manželstva ona s tým súhlasí.
Pokiaľ ide o maloletú dcéru navrhla, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti tak, ako sa
vyjadril aj právny zástupca, aby sa upravila vyživovacia povinnosť zo strany otca.

V byte v Starej Ľubovni žije už 30 rokov, zvykla si tam, má blízko aj do práce a v rodinnom dome
v Jarabine, na ktorý sa manžel upol je potrebných ešte veľa stavebných úprav, veľa financií a vlastne
toto je dôvodom jej odmietavého postoja presťahovať sa tam, pretože dom nie je v dobrom stave, bytové
pomery, ich kvalita a úroveň v byte sú oveľa lepšie ako aktuálna situácia v rodinnom dome v Jarabine.
Toto je dlho hlavnou príčinou rozvratu manželstva, že teda sa rozhodla nepresťahovať do rodinného

domu, vzhľadom na jeho aktuálny stav. Je pravdou, že keď sa narodila mal. dcéra v roku 2012, po roku
odišla do práce, pretože okolnosti ju donútili pracovať lebo bolo potrebné finančne zabezpečiť rodinu.
Manžel ostal doma s dcérou, o ktorú sa aj staral. Ona robí účtovníctvo už po dobu 19 rokov a jej
priemerný mesačný príjem je v čistom cca 1. 000,- eur. S manželom aktuálne je ťažká komunikácia,
pretože jeho nezaujíma nič iné iba presťahovanie sa do rodinného domu.

Trvá na tom, aby dieťa bolo zverené do jej starostlivosti, pretože toto považuje za vhodné.
Pokiaľ ide o dochádzku do práce uviedla, že do Jarabiny je málo spojov, posledný spoj ide poobede
o 16.00 hod. a ona by mala problém týmto spôsobom sa prepravovať, spoj by nestíhala. Manžel od
pondelkadopiatkunepretržitesazdržiavavJarabine.Dcérajeunej,terazkeďkvôlidaňovémupriznaniu
pracovala aj v sobotu, tak prišiel pre dieťa a dcéra v sobotu bola s otcom v Jarabine. Táto situácia trvá

už dlhší čas.
Pokiaľ ide o úver, ktorý majú ten sa spláca z jej financií čo zarobí. Toho času si založila svoj účet, pretože
doposiaľ mali iba spoločný účet a úver sa teraz spláca z financií, ktoré sú na tom spoločnom účte, kde
sú v podstate finančné prostriedky z úveru, ktorý vzali, avšak už sa to míňa. Manžel nemá žiaden príjem
12 rokov.

Kolízny opatrovník zdôraznil, že je potrebné uviesť, že medzi dieťaťom a otcom existuje isté citové puto,
ktoré vzniklo aj počas obdobia, kedy boli spolu, ale dieťa túto väzbu verbalizuje a preukazuje želanie
byť s otcom. Táto vôľa dieťaťa, však nemôže byť jediným určujúcim kritériom, a to z dôvodu, že dieťa
ešte nedosahuje takú mieru zrelosti, aby dokázalo komplexne posúdiť všetky okolnosti, pretože záujem

dieťaťa nie je plniť len jeho prianie, ale záujem dieťa musí byť chápaný aj v zmysle Zákona o rodine
a v tomto prípade navrhla, aby súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, čo je v najlepšom
záujme dieťaťa. Tak isto neupravovať styk s mal. dieťaťom a určiť výživné otcovi dieťaťa, v min. rozsahu
podľa jeho možností.
Otec vystupuje ako veľmi dominantný, miestami až panovačný, pričom často poukazuje na svoje

požiadavky bez rešpektu voči názoru matky a takéto správanie môže v rodinnom systéme rodiny pôsobiť
ako psychologicky tlak na stranu matky a tak isto aj na stranu dieťaťa.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboch právnych zástupcov,
oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový

stav:

11. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Plavnici, toto manželstvo je zapísané
v knihe manželstiev Matričného Plavnica vo zväzku X, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovýmčíslom XX. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva
sa im narodili štyri detí, z ktorých sú tri už plnoleté a jedno dieťa, a to C. je ešte maloletá.

12. Manželstvo účastníci uzatvorili zo vzájomnej citovej náklonnosti, z lásky. Manželstvo bolo v norme,
harmonické, až posledných päť rokov došlo medzi nimi k nezhodám a nedorozumeniam, ktoré spočívajú
v tom, že sa nedohodli ohľadom spoločného bydliska, nakoľko navrhovateľ sa presťahoval do staršieho
domu v Jarabine, na ktorom zdedil podiel 1/3-ny a postupne ho prerába, čo manželka odmietla z dôvodu,
že tam nie sú vhodné bytové podmienky. Z tohto dôvodu sa medzi nimi vyhrotili nezhody, vzťah ochladol

a ich cesty sa rozišli. Navrhovateľ sa päť rokov snažil manželku presvedčiť na presťahovaní sa do domu,
no neúspešne, preto podal návrh na rozvod, na ktorom trvá.
V súčasnosti ani jeden z manželov nechce zotrvať v manželskom zväzku, obaja túto skutočnosť
deklarovali pred súdom, nemajú záujem na ďalšom trvaní manželstva.

13. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní

v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

16. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy

maloletých detí.

18. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov
je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako
kvalifikovaný a nenapraviteľný. Vzťahy medzi manželmi sú vyhrotené už min. po dobu 5-tich rokov
a navrhovateľ je už cca rok presťahovaný do rodinného domu v Jarabine, kde žije, tzn. že manželia
nežijú v spoločnej domácností, odporkyňa si zriadila svoj účet a disponuje teraz ona svojimi financiami

sama, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre dieťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov.
Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť odmietajú,
nechcú zotrvať v manželskom zväzku.

20. Príčinou rozvratu manželstva je značný rozdiel povahových vlastnosti manželov, nesúlad na mieste

spoločného bývania a z toho vyplývajúcich nezhôd, ktoré vyústili do toho, že navrhovateľ sa cca pred
rokom zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Súd vidí príčinu rozvratu aj v prístupe manžela k práci,
nakoľko ten už 12 rokov nikde nepracuje, je bez akéhokoľvek príjmu a rodinu financuje iba manželka. Za
danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné
rozviedol.

21. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o
rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva
na čas po rozvode.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZoR V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovaťa spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 3 ZoR Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

25. Podľa § 24 ods. 5 ZoR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 6 ZoR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati

domáhať na súde.

27. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

30. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému

rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

32. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

35. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.36. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

39. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

41. Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa žiadal, aby mal. dcéra bola na čas po rozvode zverená do
jeho osobnej starostlivosti, matka aby bola zaviazaná platením výživného v sume 150,- eur mesačne.
V priebehu konania požadoval výživné od matky na dieťa v sume 250,- eur mesačne a na poslednom
pojednávaní znova 150,- eur mesačne.

42. Manželka navrhovateľa - matka mal. dieťaťa žiadala mal. dcéru zveriť do jej osobnej starostlivosti
a výživné zo strany otca žiadala na poslednom pojednávaní určiť v minimálnom rozsahu, keďže otec
cca 12 rokov nikde nepracuje. Na styku otca s dcérou sa vie dohodnúť mimosúdne.

43. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.03.2025 (čl. 34) vyplýva, že maloletá C., je žiačkou G.
ročníka Základnej školy Levočská v Starej Ľubovni. Stravuje sa v školskej jedálni. Nenavštevuje žiadne
záujmové krúžky. Je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Jej ošetrujúcou lekárkou je MUDr.
Adriana Kofirová v Starej Ľubovni. Celkové výdaje na maloletú C., podľa uvedenia matky, boli vyčíslené v
sume cca 294 eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie 30 eur mesačne, strava doma 70 eur mesačne,

hygienické potreby a kozmetika 10 eur mesačne, aktivity vo voľnom čase 30 eur mesačne, školské
potreby 10 eur mesačne, ZRPŠ 15 eur ročne, lieky pri bežných ochoreniach 3 eur mesačne, hračky a
športové potreby 5 eur mesačne, školské výlety s vreckovým 5 eur mesačne, bývanie 130 eur mesačne.

44. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu otca mal. detí mal súd preukázané, že otec po dobu

12-tich rokov nikde nepracuje, pretože rodinu finančne zabezpečovala a pracovala iba manželka. On
bol a je bez akéhokoľvek príjmu. Pracoval tak 3-mesiace vo firme Leitech a v skúšobnej dobe bol s ním
pracovný pomer rozviazaný. Pred 12-mi rokmi pracoval vo firme M-kem na oddelení IT. Aj napriek tomu,
že nemá žiadny príjem a tento nemal ani po dobu 12 rokov spätne, žiadal zveriť mal. dieťa do jeho
starostlivosti. Otec sa spolieha, že dostane príspevky od štátu – na bývanie, soc. dávky a pod. a tiež

bude prispievať aj manželka na dieťa a zároveň dostane peniaze z titulu vyporiadania BSM po rozvode.

45. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná ako účtovníčka vo firme Thállia v Starej Ľubovni. Jej mesačný
príjem je cca 1 000 eur, k tomu jej zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravu v hodnote 220 eur
mesačne.Tunajšíúradjejvyplácaprídavoknadieťavsume60eurmesačne.Uplatňujesidaňovýbonus,

raz ročne.

46. Mal. C. je žiačkou X. ročníka Základnej školy v Starej Ľubovni, je zdravá. Náklady na jej starostlivosť
podľa vyčíslenia sú v sume cca 294,- eur mesačne.

47. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti
o maloleté dieťa.
Sociálnym šetrením na strane matky bolo zistené, že matka s maloletou C. býva v trojizbovom byte,
ktorý je v osobnom vlastníctve manželov. V byte je zavedená elektrina, voda a plyn. Byt je vykurovanýplynom. Hygiena v domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. V byte sa nachádza kuchyňa, obývacia izba,
spálňa, detská izba, WC a kúpeľňa. Je zariadený zachovalým a funkčným nábytkom. V detskej izbe sa
nachádza sektorový nábytok, šatníková skriňa, televízor, poschodová posteľ, písací stôl, stolička, kútik s

PC a hračkami. Mal. dieťa má vytvorený priestor pre pokojný spánok, oddych a prípravu na vyučovanie.
Ďalej uviedol, že sociálnym šetrením na strane otca bolo zistené, že rodinný dom, kde otec dieťaťa toho
času býva, je jednopodlažný, ale má v podkroví vytvorené izby na bývanie. Je z jednej tretiny v osobnom
vlastníctve otca mal. dieťaťa. Dve tretiny vlastnia jeho dvaja bratia. Otec mal. dieťaťa uviedol, že má
ústnu dohodu s bratmi, že dom môže užívať doživotne bez platenia nájmu, pretože sa o dom stará a

zveľaďuje ho. V dome je zavedená elektrina, voda a plyn. Vykurovaný je plynom a taktiež aj krbom.
Dom je zariadený kompletne starším, funkčným nábytkom. Maloletá spí s otcom v spálni. Hygiena v
domácnosti je na slabšej úrovni. Už pred vstupom do domu, pod lavičkou pri vchodových dverách,
sa nachádzalo väčšie množstvo letných plastových prezuviek (šľapiek). V interiéri domu bol viditeľný
prach, pričom podlaha nebola dôkladne pozametaná. Na základe uvedeného bolo možné usúdiť, že v
priestoroch chýba pravidelné upratovanie.

Právne posúdenie veci:

48. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov k maloletým deťom
pochádzajúcej z ich manželstva na čas po rozvode bol najlepší záujem mal. detí.

49. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného
puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej - ktorej
osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické,

vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a
bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá
je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a

následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov
–rodičov na čas po rozvode k ich mal. dieťaťu. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo
najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, zohľadňujúc aj morálne hľadisko a na
jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

50. Súd v predmetnej veci vypočul aj samotné mal dieťa, a to v prítomnosti kolízneho opatrovníka
– pracovníčky ÚPSVaR v Starej Ľubovni dňa 02.06.2025, kedy dieťa pokojne, spontánne a uvoľnene
reagovalo a vyjadrovalo sa ku kladeným otázkam, bolo oboznámené rodičmi o predmete konania. Dieťa
vyjadrilo pozitívny vzťah k obom rodičom, uviedlo, že teraz bolo u otca 3- týždne akože na skúšku, ako
to pôjde, ale peniaze pre ňu dala otcovi mamka. Do školy do Starej Ľubovne cestovala autobusom cca

20 minút, na zastávku prvý-krát s ňou išiel otec ale potom už chodila sama. Nasledne išla zo stanice
ešte pešo do školy. Uviedla, že asi by chcela byť u otca, lebo môže byť na dvore, kde ju nikto nevidí
a v byte nemá dvor a u otca má aj bazén, no nemá tam svoju izbu ani kamarátku.

51. Súd na základe vykonaného dokazovania, zohľadniac aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ako

aj s rešpektom k názoru mal. dieťaťa dospel k záveru, že pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho
duševného vývinu mal. dieťaťa, stabilitu jej výchovného prostredia , najpriaznivejším a najviac
rešpektujúcim záujmy mal. C. s ohľadom aj na morálne hľadisko, je zverenie maloletej do osobnej
starostlivosti matke, kde jej bude zabezpečená riadna starostlivosť a adekvátny vzor prístupu k práci,
plneniu si povinnosti, ktoré je potrebné na zabezpečenie si živobytia v budúcnosti. Matka nebráni otcovi

ani dcére stýkať sa, nemá s tým žiaden problém.

52. V tejto súvislosti súd poukazuje na nezodpovedný prístup otca k životu, predovšetkým k práci, ktorá
má živiť jeho a jeho rodinu.
Zo samotného stanoviska otca na pojednávaní vyplynulo, že nikde nepracuje 12 rokov, je po celú

dobu bez akéhokoľvek príjmu, finančne zabezpečuje rodinu manželka, ktorá pracuje a prináša financie
do rodiny, pričom s účtom disponoval iba navrhovateľ. Aj napriek tomu žiada zveriť mal. dcéru do jeho
starostlivosti, nakoľko ako povedal, zo začiatku sa spolieha na príspevky od štátu /príspevok na bývanie/a to, že bude mu prispievať aj manželka. Potom sa spolieha, že predajú spoločný byt, manželka ho
vyplatí a ona môže ísť do prenájmu, on z týchto financií by vedel fungovať.
Otcovi je úplne ľahostajné, kde bude bývať matka mal. dieťaťa, jeho manželka, keďže navrhuje, aby

za svoju doterajšiu poctivú prácu skončila v podnájme len preto, aby on – chlap a živiteľ rodiny, naďalej
mohol žiť ľahko, z peňazí z predaja spoločného bytu.
Ako sám uviedol, pre neho je výhodnejšie nepracovať, lebo deti sú riešené vtedy ináč, čiže od štátu
dostanú viac peňazí ako keby on robil, keďže si spočítal výšku štipendií pre t.č. už plnoleté deti, ktoré
vtedy počas štúdia poberali.

Takýto postoj otca možno hodnotiť ako účelový , vypočítavý a nemorálny, toto nemôže byť vzor života
pre t.č. maloletú dcéru, ktorá ak by bola v osobnej starostlivosti otca, vnímala by takýto ľahkovážny
spôsob života ako normálny vzorec žitia, čo by mohlo mať pre ňu nepriaznivé dôsledky. Otec zrejme
kalkuluje s tým, že ak bude dcéra zverená jemu, bude úradmi inak-priaznivejšie posudzovaný
s dieťaťom ako bez dieťaťa, a znova bude participovať na rôznych dávkach od štátu pre neho , pre
dieťa, plus výživné od matky dieťaťa.

Nemôže byť predsa hodnotené v neprospech matky to, že ona ako žena - matka po celých 12 rokov
riadne pracovala, v podstate živila rodinu, a teda samozrejme mala aj menej času pre dcéru, keďže
v práci musí niekedy ostávať aj dlhšie ako účtovníčka najmä v čase daňových priznaní.
To, že otec sa vtedy viac venoval dcére bolo preto, že bol 24 hodín doma keďže nikde nepracoval.
Čiže ako zdravý človek bol doma a žil z toho, čo zarobila jeho manželka a následne on disponoval

aj spoločným účtom, ktorý vždy plnila len matka mal. C.. Vzhľadom na to je normálne, že dieťa viac
inklinuje k otcovi, čo by mal chápať aj samotný otec a nezneužívať túto situáciu proti matke s tvrdením,
že samotné dieťa chce bývať s otcom. Toto síce uviedlo aj dieťa pred súdom, ale súd zdôrazňuje, že síce
vníma a rešpektuje stanovisko dieťaťa, ale dieťa nevypočul len preto, aby rozhodol tak, ako to uviedlo
dieťa, ale aby rozhodol v čo najlepšom záujme mal. dieťaťa. Tento záujem bude naplnený zverením

dieťaťa matke, pretože nie je vhodné, a nie je správny vzor to, aby maloleté dieťa žilo s rodičom, ktorý
vedie takýto záhaľčivý spôsob života a spolieha sa iba na príspevky od štátu, namiesto toho, aby išiel
príkladom dieťaťu a na živobytie si zarábal poctivou prácou.
Naviac v bydlisku matky má dieťa vhodnejšie bytové podmienky ako u otca, má svoju detskú izbu,
kamarátky zo školy, a rodinný dom, ktorého vlastníkom je otec iba v podiele 1/3-ny sa stále prerába,

dieťa tam nemá svoju izbu a spí v izbe spolu s otcom. Taktiež z miesta bydliska otca by dieťa muselo
dochádzať niekoľko km autobusom do Starej Ľubovne cca 20 minút a potom následne z autobusovej
stanice ešte ísť pešo niekoľko km , resp. MHD do mesta do školy.

53. Súd ďalej zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a

spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v
zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti.
Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých
rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou
o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností

by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa §
35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

54. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca
tj. rodiča ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti

55. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom nedohodli. Matka na pojednávaní
požadovala výživné určiť v minimálnej výške, vzhľadom na to, že otec dieťaťa je bez akéhokoľvek
príjmu, k čomu sa pripojil aj kolízny opatrovník.

56. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia

povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej
skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Každý z rodičov
je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti niesú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať
svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a
duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

57. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.

princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,
žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré osoba mohla mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).

58. Vzhľadom na uvedené súd ale rešpektoval stanovisko matky, ktorá navrhla určiť len minimálne
výživné, aj keď treba dodať a zdôrazniť, že v zmysle ust. § 75 ods. 1,2 ZoR súd mohol určiť aj vyššie
výživné,nakoľkootecvzhľadomnasvojevzdelanie,akoajzdravotnýstav,jeschopnýbyťpracovnečinný
a pracovnou činnosťou si zabezpečiť riadny príjem. Zo stanoviska otca vyplynulo, že byť bez práce mu
vyhovuje, nakoľko ak by pracoval tak, by mal nižší finančný príjem ako keď nepracuje, nakoľko dostáva

rôzne príspevky zo štátu a tieto tiež poberali v minulosti aj jeho t.č. už dospelé deti po dobu uplynulých
12-tich rokov. Otcovi teda záhaľčivý spôsob života vyhovuje a uspokojil sa s tým, že pracuje iba jeho
manželka, ktorá finančne rodinu zabezpečovala. Aktuálne min. výška výživného činí sumu 37,53 eur
mesačne, ktorú súd zaokrúhlil na 37,60 eur.

59. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné,
že matka, na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje
výživy pre mal. dcéru potrebné a nevyhnutné pre jej všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči mal. C.. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadal všetky možnosti a svoje rezervy tak, aby svojej

dcére poskytol taký rozsah vyživovacej povinnosti, ktoré dieťa v jej veku potrebuje a ktorý podľa názoru
súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťa, vzhľadom na vek, zdravotný stav a potrebný vývoj
dieťaťa.

60. Pokiaľ ide o úpravu styku, rodičia úpravu styku nežiadali, preto súd V. výrokom rozhodol, že styk otca

s mal. dieťaťom neupravuje. Tu je nutné zdôrazniť, že rodičovi, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti sú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený
práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa pozitívny
vplyv.

Trovy konania

61. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

62. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

63. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o dovolaní. ( § 62 ods. 1,2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( §
63 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na

zadržanie vodičského preukazu.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.