Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119210921
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3119210921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, D. - E. F., proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, J., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46/276, IČO:
36 837 857, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 7. decembra 2023, č. k. 24C/55/2019- 84, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol,
že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na
základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX pre k. ú. K. H. I., a to pozemku - parcela registra „C“ č. 1451/2, o výmere 804 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a stavby - rozostavanej stavby bez súpisného čísla, stojacej na parcele parc. č.
1451/2. V žalobe uviedol, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností,
pričom pôvodne vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol na základe osvedčenia o priebehu

dobrovoľnej dražby nehnuteľností N 329/2017, NZ 17397/2017, NCRls 17755/2017 zo dňa 23.05.2017,
vyhotoveného v notárskej kancelárií notárky L. M.. Žalovaný ako vydražiteľ predmetnej dražby mal
uhradiť cenu dosiahnutú vydražením, a to vo výške 220.000 eur, pričom z predloženého potvrdenia
vyplýva, že dňa 23.05.2017 bola na účet dražobnej spoločnosti 2 x vložená suma vo výške 15.000
eur ako dražobná zábezpeka, čo vyvoláva zdanie, že bola zložená dražobná zábezpeka vo výške
30.000 eur. Žalobca sa domnieval, že išlo o tých istých 15.000 eur, ktoré boli vložené na bankový účet,
následne boli vybraté a znovu vložené, a teda vkladmi a výbermi aj niekoľkokrát za jeden deň sa malo

vyvolať zdanie o uhradení kúpnej ceny. Žalobca mal za to, že dražba neprebehla v súlade so zákonom
a nehnuteľnosť bola nezákonným spôsobom vydražená v prospech vydražiteľa. Následne krátko po
vydražení vydražiteľ previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na spoločnosť Getfin
s.r.o., ktorá bola navrhovateľom dražby, táto spoločnosť zasa previedla nehnuteľnosti na spoločnosť
G2 fin s.r.o., so sídlom Česká republika, Veveří, Lidická 700/19 a táto spoločnosť previedla vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam na osobu žalovaného. Vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam
teda po zmarenej dražbe došlo k viacerým účelovým prevodom bez reálneho finančného protiplnenia.

Žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku má naliehavý právny
záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto určenia je jeho
právo ohrozené a nie je možný jeho nerušený výkon, keďže v katastri nehnuteľností je ako vlastník
predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný, ktorý nie je ich skutočným vlastníkom. Žalovaný vovyjadrení k žalobe uviedol, že konanie žalobcu je účelové, s cieľom znemožniť vlastníkovi domôcť sa
svojichprávariadneužívaťpredmetnúnehnuteľnosť,pričomonsumuzavydraženúnehnuteľnosťriadne
uhradil tak, ako to vyplýva z potvrdenia o zaplatení ceny dosiahnutej vydražením. Súd prvej inštancie

na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z výpisu z
LV č. XXXX pre k. ú. K. H. I. zo dňa 27.11.2019 súd zistil, že žalovaný bol zapísaný ako výlučný vlastník
nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva, parcely registra „C“, pozemok - parc. č. 1451/2 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 804 m2 a stavba - rozostavaná stavba bez súpisného čísla na
pozemkuparc.č.1451/2.AkotitulnadobudnutiajeuvedenákúpnazmluvaV-2702/2019.-1496/2019.Na

predmetnom liste vlastníctva nie je zapísaná žiadna poznámka o súdnom konaní. Z výpisu z LV č. XXXX
pre k. ú. K. H. I. zo dňa 07.12.2023 vyplýva, že ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na tomto
liste vlastníctva, parcely registra „C“, pozemok - parc. č. 1451/2 - zast. plocha a nádvorie o výmere 195
m2,parc.č.1451/3-zast.plochaanádvorieovýmere609m2astavba-rodinnýdomsosúpisnýmčíslom
XXXX, postavený na pozemku parc. č. 1451/2, je zapísaná N. O. P. P., E. XXX, E., nar. XX.XX.XXXX, ako
titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V-3195/2022.-1978/2022. Na predmetnom liste vlastníctva

nie je zapísaná žiadna poznámka o súdnom konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že základným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je splnenie tzv. aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie
sporových strán a existencia naliehavého právneho záujmu. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma
vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecná legitimácia
sa na začiatku tvrdí, avšak súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotnoprávneho

oprávnenia a žaluje osobu, ktorá v čase rozhodnutia súdu je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.
Rozhodujúci je teda stav ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Nedostatok aktívnej, či pasívnej vecnej
legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Ak sa žalobca podanou žalobou domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník
niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver,
že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo
mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie
zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje

totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci
zapísanívkatastrinehnuteľností.Akbyžalobanesmerovalaprotitýmtoosobám(popierajúcimvlastnícke
právo žalobcu), naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. Súd prvej inštancie
uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo je okamih, ktorý určuje aj okruh

pasívne vecne legitimovaných subjektov. V danej veci mal súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania jednoznačne preukázané, že žalovaný nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú. K. H. I., vo vzťahu ku ktorým sa žalobca podanou
žalobou domáha určenia vlastníckeho práva. Súd dodal, že v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre
k. ú. K. H. I. nie je zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, preto v danej veci nie je možné

aplikovať účinky § 228 ods. 2 CSP. Súd konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v tomto spore, keďže v čase rozhodovania súdu žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
nie je teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z týchto dôvodov súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP a v spore úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. a), b), c), f), g), a h) CSP. Uviedol, že od začatia konania nebol (až na malý časový úsek)

zastúpený právnym zástupcom, rovnako ako tomu bolo v čase podstatnom pre uskutočnenie jediného
meritórneho pojednávania vo veci, na ktorom súd rozhodol. Namietal, že vyjadrenie žalovaného mu
nebolo doručované, čím došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Bolo mu znemožnené v
rozpore s § 149 CSP poznať obsah námietok procesnej obrany, ale tiež došlo k závažnému procesnému
nedostatku v tom, že ho súd nevyzval na vyjadrenie k procesnej obrane žalovaného, keďže tak mohol

mať príležitosť do otvorenia pojednávania vo veci procesne reagovať a opraviť svoj žalobný návrh voči
osobám, voči ktorým žalobný návrh smeroval. Ďalej namietal, že nebol na termín pojednávania riadne
a včas predvolaný, keďže súd zasielal predvolanie na pojednávanie len jeho právnemu zástupcovi,
ktorý v čase doručenia predvolania už nebol jeho právnym zástupcom. Preto podľa neho nedošlo kúčinkom § 178 ods. 2 CSP, nakoľko on navrhol strany sporu aj vypočuť. Súd ho mal predvolať na
pojednávanie podľa § 178 ods. 1 CSP, následne súd nemal splnené predpoklady pre postup podľa § 180
CSP k pojednávaniu dňa 07.12.2023, pretože on: a) nebol predvolaný súdom, b) predvolanie doručené

zástupcovi z dôvodu zániku zastupovania nenadobudlo právne účinky, c) nebola u neho zachovaná
lehota na prípravu pojednávania. Naviac, súd ho ako procesne nezastúpeného účastníka konania
nepoučil v čase od začatia konania do pojednávania vo veci, že vo vzťahu k predmetu žaloby došlo
k majetkovým zmenám, resp. že zmeny vlastníka môžu mať právne následky. Bolo preukázané, že
v čase začatia konania mal vo vzťahu k predmetu žaloby naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, ktorý pretrvával až do okamihu, než žalovaný na základe scudzovacieho úkonu pod V-3195/2022
previedol predmet konania na tretiu osobu. Žalovaný neoznámil súdu, že predmet vlastníctva previedol
na tretiu osobu. Súd ho pred pojednávaním na túto skutočnosť neupozornil a on nemohol adekvátne
reagovať.

3. K odvolaniu žalobcu podal prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie žalovaný. Poukázal

na konštatovanie súdu pri začatí pojednávania dňa 07.12.2023, že žalobca mal predvolanie na
pojednávanie doručené riadne a včas do rúk jeho právneho zástupcu dňa 11.10.2023, pričom žalobca
ani právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie
pojednávania. Uviedol, že je pravidlom, že ak má strana právneho zástupcu, tak súd predvoláva iba
jeho a je na právnom zástupcovi, aby odkomunikoval termín pojednávania strane sporu. Odvolateľ

nijako bližšie nezadefinoval, prečo nemal byť v čase doručovania predvolania už právne zastúpený a
vôbec nijako nepreukázal, či v čase doručovania predvolania súdom bolo niečo ako zánik právneho
zastúpenia súdu avizované. Popritom nebola podľa tvrdenia žalovaného prítomná ani pasívna vecná
legitimácia žalovaného, čo samo osebe, aj bez absencie naliehavého právneho záujmu, implikuje
neúspech určovacej žaloby ako takej. Hoci odvolateľ namietal, že ho mal súd ako nezastúpeného

poučiť o zmene vlastníka a o procesnom dopade tejto zmeny na jeho žalobu, tak s ohľadom na právne
zastúpenie platilo pre neho ust. § 160 ods. 3 CSP. Zdôraznil, že nejestvuje žiadna poučovacia povinnosť
súdu oznamovať žalobcovi ako bývalému vlastníkovi prevod predmetu sporu na tretiu osobu. Prirodzene
súd rozhoduje podľa skutkového stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozsudku a kataster nehnuteľností
je verejne prístupný, čiže okolnosť, voči komu sa mal žalobca domáhať určenia mohol vedieť už oveľa

skôr a nie až v deň vyhlásenia napadnutého rozsudku, resp. to nedôvodne očakávať od oznámenia
súdom. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol ako vlastník na LV č. XXXX pre k. ú. K. H. I. vedený
niekto iný ako on (žalovaný), dokonca už inak boli špecifikované aj nehnuteľnosti, o ktoré v spore išlo,
oproti žalobnému petitu. Týmto bola pre neho účasť v spore v deň rozhodnutia celkom bezvýznamná
a k predmetu určenia nemal žiadny právny vzťah, preto vo svetle tohto ani nemal prvoinštančný súd

povinnosť suplovať prípadnú aktivitu žalobcu v kontradiktórnom spore a ani nemal inú možnosť, ako
rozhodnúť vecne správne rozsudkom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej
inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie
a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne

poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

6. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčístav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe

čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne
vnímažalovanéhoakoúčastníkaurčitéhohmotnoprávnehovzťahu,alevždyibato,čižalobcaažalovaný
účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný),
v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo192/2004).

7. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť,
či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

8. Z podstaty sporového konania vyplýva, že pánom sporu je žalobca, t. j. ten, kto podal žalobu.

V tomto smere ho zaťažuje aj povinnosť označiť toho, proti komu návrh na začatie konania smeruje,
t.j. žalovaného, a definovať, kto bude v spore pasívne legitimovaný. Na druhej strane, samotná
skutočnosť, že žalobca označí v žalobe nejakú osobu ako pasívne legitimovanú ešte neznamená, že
táto osoba pasívne legitimovaná skutočne bude.

9. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na výpise z LV č. XXXX pre k. ú. K. H. I. zo dňa 27.11.2019 (v
čase podania žaloby) bol žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na tomto
liste vlastníctva ako: pozemok - parcela registra „C“, parc. č. 1451/2 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 804 m2 a stavba - rozostavaná stavba bez súpisného čísla, na pozemku parc. č. 1451/2. Ako
titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V-2702/2019.-1496/2019. Na predmetnom liste vlastníctva

nie je zapísaná žiadna poznámka o súdnom konaní. Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 07.12.2023 vyplýva,
že ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva ako: pozemok - parcela
registra „C“, parc. č. 1451/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2, pozemok - parcela registra
„C“, parc. č. 1451/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným
číslom XXXX, na pozemku parc. č. 1451/2, je zapísaná O. N. P. P., E. XXX, E., nar. XX.XX.XXXX. Ako

titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V-3195/2022.-1978/2022, žiadosť o zápis geometrického
plánu č. 14/2023, úradne overeného pod č. G1-100/23 - R165/2023.-485/2023, určenie súpisného čísla
a orientačného čísla č. 31509/2022 zo dňa 18.07.2023 - Z-1521/2023.-1307/2023. Pokiaľ súd prvej
inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia v spore, s
týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

10. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že mu nebolo doručené
vyjadrenie žalovaného a on nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, čím malo dôjsť k porušeniu jeho
práva konať pred súdom. Odvolací súd mal zo súdneho spisu (z č. l. 28a) preukázané, že vyjadrenie
žalovaného zo dňa 09.12.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie, vrátanie uznesenia o neodkladnom

opatrení z 27.12.2019, boli žalobcovi doručované (odoslané) dňa 27.12.2019 na adresu trvalého
bydliska, pričom adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Preto súd považoval zásielku žalobcovi
za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP.

11.Rovnakonedôvodnájenámietkažalobcu,ženebolriadneavčaspredvolanýnatermín pojednávania

dňa 07.12.2023, keď súd zasielal predvolanie na pojednávanie iba jeho právnemu zástupcovi, ktorý v
čase doručenia predvolania už nebol jeho právnym zástupcom. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, a to
z doručenky z č. l. 73a, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené splnomocnenému právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 11.10.2023 (26 dní pred termínom pojednávania). Bola teda dodržaná 5 -
dňová lehota na prípravu pojednávania, čo súd konštatoval aj v zápisnici z pojednávania v predmetný

deň a taktiež konštatoval, že žalobca ani právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. V súlade s ust. § 110 ods. 1 veta prvá
CSP platí, že ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len
tomuto zástupcovi, čo správne vykonal aj súd prvej inštancie. Na pojednávaní dňa 07.12.2023 súd prvejinštancie vyhlásil vo veci rozsudok, pričom zo zápisnice o pojednávaní z tohto dňa (č. l. 80) vyplýva, že
zápisnica bola podpísaná a pojednávanie skončené o 10:15 hod. Právny zástupca žalobcu až následne
elektronicky doručil súdu výpoveď plnej moci, udelenej mu žalobcom (č. l. 81), a to o 13:44 hod. Právny

zástupcažalobcuboltedajehoriadnesplnomocnenýmzástupcomaždomomentuoznámeniavýpovede
plnej moci (§ 92 ods. 3 CSP), čo právny zástupca uskutočnil po meritórnom rozhodnutí súdu prvej
inštancie.

12. K námietke žalobcu, že súd pochybil aj v tom, že ho nepoučil o tom, že medzičasom došlo k prevodu

vlastníckeho práva zo žalovaného na inú osobu, odvolací súd uvádza, že neexistuje žiadna zákonná
povinnosť súdu žalobcovi oznamovať zmenu vlastníka nehnuteľností, o ktorých v spore ide. Kataster
nehnuteľností je verejným registrom a je povinnosťou žalobcu si overiť informácie, ktoré sú dôležité pre
jeho úspech v spore.

13. Uvedené odvolacie námietky žalobcu tak neboli dôvodné. Ďalšie námietky žalobca v odvolaní

nevzniesol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení
s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol

voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).