Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Melicher
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/135/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203325
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8720203325.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a. s., Žilina, Hodžova 11,
IČO: 31 575 951, právne zastúpený advokátskou spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS s. r. o.,
Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ V. B., nar. XX. XX. XXXX, B., S. XX,
2/ Q.Í. B., nar. XX. XX. XXXX, B., S. XX, obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou
Homzovou, Košice, Moyzesova 46, IČO: 42 109 094, o neúčinnosti kúpnej zmluvy s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/44/2020, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 01. marca 2023 sp. zn. 3Co/59/2022-201, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. OkresnýsúdPoprad(ďalejaj„súdprvejinštancie“)rozsudkomzo16.júna2022č.k.11C/44/2020-168
určil, že Kúpna zmluva zo dňa 11. 12. 2017, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. obec X., okres W., zapísaným na LV č. XXX pozemky orná pôda parc. reg.
"C" č. XXXX o výmere 3.721 m2, orná pôda parc. reg. "C" č. XXXX o výmere 40.854 m2 z C.Á. B., nar.
X. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX B., ako predávajúceho na žalovaných ako kupujúcich,
na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom
Poprad v konaní vedenom pod V6323/2017, je voči žalobcovi neúčinná (výrok I.). Žalobcovi priznal voči
žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
1.1. Rozhodnutie právne odôvodnil § 42 ods. 1, 3 písm. a), § 116 Občianskeho zákonníka, § 215
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa
23. 04. 2013 uzavrel právny predchodca žalobcu SBERBANK SLOVENSKO, a. s., s obchodnou
spoločnosťou M.S.I. Slovakia, s. r. o., IČO: 36 492 205 zmluvu o financovaní (ďalej len „zmluva o
úvere“), na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 750.000 eur s príslušnými úrokmi. Dňa 13. 02.
2017 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a na zabezpečenie pohľadávky
vystavil dlžník v prospech žalobcu ako remitenta dňa 26. 05. 2016 vlastnú zmenku za ktorú sa zaručil
C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX B. (spoločníkom a konateľom dlžníka).
Platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. 06. 2017 č. k. 36CbZm/5/2017 - 49 bola
zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 719.297,45 eura s príslušenstvom,
ktorý bol zrušený podaním odporu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. 11. 2018 sp. zn.
36CbZm/5/2017 súd zaviazal zmenkového ručiteľa a ďalšieho zmenkového ručiteľa J.. F. B., spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 719.297,45 eura s príslušenstvom; rozsudok bol potvrdený
Krajským súdom v Trenčíne dňa 12. 05. 2020 pod sp. zn. 16CoZm/7/2019. Dňa 05. 08. 2020 súdny
exekútor Mgr. Ing. Korim vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré adresoval C. B., nar. XX. XX.
XXXX, na základe exekučného titulu, a to rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36CbZm/5/2017.Dňa 11. 12. 2017 zmenkový ručiteľ ako predávajúci, uzatvoril so svojimi rodičmi (žalovanými 1/ a 2/)
kúpnuzmluvu,predmetomktorejbolpredajvyššieuvedenýchnehnuteľností.Povykonanomdokazovaní
mal súd za to, že žaloba, ktorou bol uplatnený nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu kúpnej
zmluvy podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka bola podaná dôvodne a žalobca preukázal všetky
predpoklady úspešného odporovania právneho úkonu. Namietaným prevodom vlastníckeho práva
sa zhoršilo postavenie žalobcu, keďže zmenkový ručiteľ preukázateľne nevlastní žiaden nehnuteľný
majetok, na ktorý možno zriadiť exekučné záložné právo, resp. vykonať exekúciu jeho predajom, a
preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože predmetná kúpna zmluva bola ukracujúcim právnym
úkonom. Zmenkový ručiteľ ako predávajúci mal úmysel ukrátiť veriteľa a žalovaní ako kupujúci o jeho
úmysle vedeli, nakoľko opak tejto skutočnosti nepreukázali. K námietke žalovaných, že zmenkový ručiteľ
previedol na žalovaných nehnuteľnosti odplatne za trhovú hodnotu a ide o ekvivalentný právny úkon,
súd uviedol, že súčasná právna úprava nevylučuje možnosť úspešne odporovať aj tzv. ekvivalentným
právnym úkonom dlžníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 10. 2013 sp. zn.
7Cdo/144/2013). Navyše ekvivalencia právnych úkonov nie je bez ďalšieho daná tým, že ide o odplatný
právny úkon, ale tým, že reálne poskytnuté plnenie je ekvivalentné, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
žalovaných. O trovách rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných rozsudkom z 01. marca
2023 sp. zn. 3Co/59/2022-201 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovaným
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
s tým, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodený správny právny záver, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Žalovaní namietali, že súd prvej
inštancie nevyhovel žiadosti právnej zástupkyne žalovaných o odročenie pojednávania (elektronickým
podaním z 15. 06. 2022, opätovne v rovnaký deň elektronicky o 20:47 hod.), ktoré žiadala z dôvodu,
že právne zastúpenie prevzala dňa 15. 06. 2022, t. j. deň pred nariadením pojednávania a nemohla sa
pre krátkosť času oboznámiť s vecou. Súd jej mailom odoslaným v rovnaký deň oznámil, že žiadosti
nevyhovuje, rovnako ani opätovnej, kde uvádzala aj rodinné dôvody (oznámené jej mailom dňa 16. 06.
2022 o 8:33 hod.). Podľa názoru odvolacieho súdu súd správne vyhodnotil, že na strane žalovaných
a ich právnej zástupkyne nie sú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1
CSP. V danom spore právna zástupkyňa žalovaných nesplnila podmienku existencie dôvodu, ktorý
nastal krátko pred pojednávaním, týkajúci sa výlučne jej osoby a ani nebolo preukázané, že žalovaní,
ktorých zastupuje, odôvodnene trvajú na osobnom zastúpení zvolenou právnou zástupkyňou podľa
§ 183 ods. 2 CSP. Súd nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (úradný záznam súdu zo
dňa 15. 06. 2022 č. l. 155 spisu), čo právnej zástupkyni aj oznámil. Žalovaný 1/ prevzal predvolanie
na pojednávanie dňa 17. 02. 2022 a žalovaná 2/ dňa 18. 02. 2022, u oboch bola dodržaná lehota
najmenej 5 dní na prípravu pojednávania. Skonštatoval, že žiadosti o odročenie pojednávania nespĺňajú
ani požiadavku včasnosti a to, že žalovaní svoje právo neuplatnili, resp. uplatnili neskoro (deň pred
pojednávaním), v dôsledku čoho sa ich právna zástupkyňa údajne nestihla pripraviť na pojednávanie,
ide výlučne na ťarchu žalovaných a ich právnej zástupkyne. Pokiaľ žalovaní namietali nesprávne právne
posúdenie veci správne súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo
k ukráteniu veriteľa (žalobcu), ktorý takto nemá možnosť na základe ručiteľského záväzku uspokojiť
svoju pohľadávku. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že možno odporovať aj
právnym úkonom zmenkového ručiteľa. Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu, ktorý
má chrániť veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok. Kúpnou zmluvou došlo k
zmenšeniu majetku zmenkového ručiteľa, pričom ide o majetok nehnuteľný (pozemky), aj keď výška
pohľadávky žalobcu je podstatne vyššia ako cena prevádzaných nehnuteľností, žalobca ako veriteľ musí
mať možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z ručenia hoc čo i len v časti. Žalovaní nepreukázali, že by
vyvinuli náležitú starostlivosť, ktorá vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho
úkonu k zisteniu úmyslu dlžníka (syna žalovaných) ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného
právneho úkonu. Pokiaľ poukazujú na skutočnosť, že nárok žalobcu neuznávajú z dôvodu, že prípadný
úmysel ich syna ukrátiť žalobcu im nemohol byť známy, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti,
vychádzajúc z vyššie uvedeného, uvedené tvrdenie nie je postačujúce pre ubránenie sa odporovacej
žalobe. K odvolacej námietke, že zmenkový ručiteľ previedol na žalovaných nehnuteľnosti odplatne,
odvolací súd poukazuje na výstižné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 33., s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods.
1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie,
ktoréodôvodnilitým,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalovaným,abyuskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§
420 písm. f) CSP). Namietali v tejto súvislosti nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
v súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaných týkajúcich sa žiadosti právnej zástupkyne žalovaných
o odročenie pojednávania, keď sa odvolací súd obmedzil iba na vyvodenie záverov o správnosti
rozhodnutia súdov prvej inštancie. V tejto súvislosti uviedli, že sú starobní dôchodcovia a z dôvodu
pandémie Covidu sa stretávali len s najbližšou rodinou, čo považujú za objektívny dôvod, ako aj fakt,
že právna zástupkyňa si pre krátkosť času nemohla naštudovať spis. Argumentovali aj tým, že právna
úpravaimpriznávaprávozvoliťsizástupcu.Zároveňsúdumuselobyťzrejmézichpísomnéhovyjadrenia
v priebehu konania, že nárok žalobcu neuznávajú z dôvodu, že im nebol známy úmysel syna ukrátiť
veriteľa a bolo im znemožnené výsluchom preukázať túto skutočnosť. Preto navrhol, aby dovolací súd
zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhol preto ako neprípustné odmietnuť podľa § 447 písm.
c) CSP.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.
7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
9. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia, rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP sú
a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
12. Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleustanovenia§420písm.f)CSPtrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesnýchustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
13. K námietke zmätočnosti a nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu treba
úvodom uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS
383/2006). Civilné sporové konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti
a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. K základným právam strany sporu, obsiahnutým v práve na
spravodlivý proces, patrí i právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.
V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok z 21. októbra 1999 týkajúci sa
sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok z 9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,
V. D. H. proti H., rozsudok z 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného
súdu SR (I. ÚS 226/03 z 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004, III. ÚS 95/06 z 15. marca 2006,
sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. augusta 2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 4. mája 2010, sp. zn. I. ÚS 114/08
z 12. júna 2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a
rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu.
14. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľov, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody,
ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa
náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Treba mať na pamäti, že konanie
pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku
odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak
odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v
odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodnotil skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania, a pri svojom
právnom závere, podrobne a presvedčivo odôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal s
podstatnými odvolacími námietkami. V celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a k
odvolacím námietkam ohľadne požiadavky na odročenie pojednávania uviedol, že na strane žalovaných
a ich právnej zástupkyne súd prvej inštancie správne zistil, že nie sú dôležité dôvody pre postup podľa
§ 183 ods. 1 CSP. Mal za to, že právna zástupkyňa žalovaných nesplnila podmienku existencie dôvodu,
ktorý nastal krátko pred pojednávaním, týkajúci sa výlučne jej osoby a ani nebolo preukázané, že
žalovaní, ktorých zastupuje, odôvodnene trvajú na osobnom zastúpení zvolenou právnou zástupkyňou
podľa § 183 ods. 2 CSP. Skonštatoval, že u oboch žalovaných bola dodržaná lehota na prípravu
pojednávania, pritom žiadosti o odročenie pojednávania nespĺňajú ani požiadavku včasnosti a to, že
žalovaní svoje právo neuplatnili, resp. uplatnili neskoro (deň pred pojednávaním), čo ide výlučne na
ťarchu žalovaných a ich právnej zástupkyne. Dovolatelia v rámci dovolania opakovane vyjadrili svoj
nesúhlas so závermi oboch súdov, ktoré však v odôvodnení vychádzali zo zisteného skutkového stavu
súdom prvej inštancie, ktorý prevzal odvolací súd, a právnych záverov, s ktorými sa stotožnil.
15. Dovolací súd pri posudzovaní dôvodnosti namietaného porušenia procesných práv dovolateľov
nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali, že jeho závery by boli
neodôvodnené. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že
súdy neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
16. Pokiaľdovolatelianamietalinesprávneprávneposúdenie,uvedenénezakladáprípustnosťdovolania
podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017), lebo takáto nesprávnosť nepredstavuje procesnú vadu
zmätočnosti uvedenú v tomto ustanovení.
17. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovaných 1/ a 2/ odmietol podľa § 447 písm. c) CSP
ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.18. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.