Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324203610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1324203610.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu HONGKONG SANTA HOLDING LIMITED, so sídlom
ROOM NO. 137, 8/F, ETON TOWER 8, HYSAN AVENUE CAUSEWAY BAY, Hong Kong (HK),
zastúpeného ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným 1/

Bike Mate s.r.o., Dlhá 248/43, Senica, IČO: 36 263 931, zastúpenému advokátskou kanceláriou Barger
Prekop s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724 2/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s. r. o., Kýčerského 5, Bratislava, IČO: 36 857 513, 3/ DEMA Senica, a.s., Dlhá 248/43, Senica, IČO:
36 244 490, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Polákom, advokátom Hurbanova 18, Senica, účastník
združenia POLÁK & PARTNERS, advokátska kancelária, Hurbanova 18, Senica, 4/ Huijser & Smit B.V.,

Centrumbaan 70, 2841 MH, Moordrecht, Holandsko, IČO (KVK číslo): 69397848, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.
61Cb/75/2024, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/108/2024-569
zo dňa 30. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom
rozsahu.
Žalovanému 3/ a 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 61Cb/75/2024-368 zo
dňa 4.6.2024, v prvom výroku zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Druhým
výrokomrozhodol,žežalovaní1/a3/majúvočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu

a posledným výrokom rozhodol, že žalovaným 2/ a 4/ náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhal, aby:
„1. Súd uložil žalovaným 1/ až 3/ zákaz nakladať s tovarom priamo nadobudnutého od žalobcu alebo od
osôb s ním personálne prepojených; najmä žalovaní 1/ až 3/ nemôžu uvedený tovar predať, darovať,

alebo inak scudziť, zaťažiť, zbaviť sa držby, odovzdať, zameniť, zničiť, založiť, dať do prenájmu alebo
prepožičať akejkoľvek tretej osobe.
2. Súd uložil žalovaným 1/ až 3/ zákaz nakladať s tovarom podľa špecifikácie uvedenej v dôkaze č.
23 tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä žalovaní 1/ až 3/ nemôžu tovar podľa
špecifikácie uvedenej v dôkaze č. 23 tohto návrhu predať, darovať, alebo inak scudziť, zaťažiť, zbaviť
sa držby, odovzdať, zameniť, zničiť, založiť, dať do prenájmu alebo prepožičať akejkoľvek tretej osobe.

3. Žalovaným 1/ až 3/ sa zakázal tovar priamo nadobudnutý od žalobcu alebo od osôb s ním personálne
prepojených používať, sú povinní tovar priamo nadobudnutý od žalobcu alebo od osôb s ním personálneprepojených skladovať a chrániť tak, aby nedošlo k zníženiu jeho hodnoty, sú povinní zabrániť a
predchádzať škodám na tovare a zabrániť odcudzeniu.
4. Žalovaným 1/ až 3/ sa zakázal tovar podľa špecifikácie uvedenej v dôkaze č. 23 tohto návrhu používať,

sú povinní tovar podľa špecifikácie uvedenej v dôkaze č. 23 skladovať a chrániť tak, aby nedošlo k
zníženiu jeho hodnoty, sú povinní zabrániť a predchádzať škodám na tovare a zabrániť odcudzeniu.
5. Žalovanému 2/ sa zakázal uplatniť si záložné práva zapísané v Notárskom centrálnom registri
záložných práv pod spisovou značkou NCRzp 35393/2023, ako aj prijímať platby získané scudzením
predmetu zálohu.

6. Žalovanému 3/ sa zakázal uplatniť si záložné práva zapísané v Notárskom centrálnom registri
záložných práv pod spisovými značkami NCRzp 37494/2023, NCRzp 36166/2023 a 36161/2023, ako
aj prijímať platby získané scudzením predmetu zálohu.
7. Žalovanému 4/ sa zakázal prevziať bicykle a komponenty v dôkaze č. 23 od ľubovoľnej osoby, scudziť
alebo predať tieto bicykle a komponenty tretím osobám.
8. Dôkaz č. 23 je neoddeliteľnou súčasťou tohto neodkladného opatrenia.

príkaz na zablokovanie účtov
9. Súd nariadil zablokovanie účtov žalovaného 4/ v banke D., Holandsko, najmä na účte IBAN M., a to
do výšky 500.000 EUR.
10. Žalovaní 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a konania o európskom príkaze na zablokovanie účtov

vrátane trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu v rozsahu 100 %.“

3. Žalobca tvrdil, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je zamedzenie vzniku nenávratnej
ujmy žalobcu a ohrozenie a zmarenie predaja bicyklov vo vlastníctve žalobcu počas cyklistickej sezóny
roka 2024. Žalobca mal za to, že je nevyhnutné poskytnúť mu okamžitú efektívnu súdnu ochranu

vydaním neodkladného opatrenia, pretože žalovaný 1/ má tovar aj peniaze žalobcu. V prípade, ak súd
nariadením neodkladného opatrenia neposkytne žalobcovi dočasnú ochranu ohrozených práv, tento
následok bude svojou povahou nemenný a žalobcovi bude hroziť ďalšia škoda spôsobená protiprávnym
konaním žalovaných.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia treba
zamietnuť. V konaní mal síce osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami (t.
j. medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 4/), avšak povaha vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/
zostala sporná. Žalobcovi sa nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej
si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovanými 1/ až 4/. Bolo úlohou žalobcu presvedčiť súd o

potrebe bezodkladne upraviť pomery strán tvrdeniami (dôkazmi), z ktorých by bolo možné identifikovať
hrozbu škody či inej ujmy, čo žalobca neosvedčil. Jeho argumentácia, že ak žalovaný 1/ prevedie
všetky bicykle alebo ich veľkú časť na tretie osoby a obdrží odplatu, ktorú si ponechá, resp. minie,
prípadne prevedie žalovaným 2/ a 3/, žalobca stratí možnosť získať späť bicykle alebo ich protihodnotu,
nebola podľa súdu prvej inštancie dostatočná ani preukazujúca bezodkladnosť potreby úpravy pomerov

sporových strán v navrhovanom znení neodkladného opatrenia.

5. Žalobca ani neosvedčil to, že je vlastníkom tovaru, t. j. bicyklov a ich komponentov, keď nepredložil
žiadny dôkaz, že zaplatil za akékoľvek bicykle alebo komponenty sumu 1.158.691,44 eur. Takýmto
dôkazom nemôže byť súpis komponentov bicyklov, pretože neodkazuje na žiadne bicykle a vo vzťahu k

sporným komponentom neobsahuje žiadne údaje o ich údajných nákupoch zo strany žalobcu od tretích
osôb. Taktiež petit neodkladného opatrenia je podľa súdu prvej inštancie neurčitý a nevykonateľný;
nevyhovujúci ani testu proporcionality.

6. Súd prvej inštancie napokon uviedol, že žalobca si mal príslušný nárok uplatniť žalobou vo veci

samej, pričom jeho postup považoval za neprípustné obchádzanie zákona domáhaním sa nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaným 1/ a 3/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie náhradu trov konania žalovaným 2/ a 4/ proti žalobcovi nepriznal, pretože im v tomto konaní
žiadne trovy nevznikli.8. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením
č. k. 2Cob/108/2024-569 zo dňa 30.8.2024, v prvom výroku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil. Druhým výrokom priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu a posledným výrokom žalovanému 3/ a 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, konštatujúc
správnosť jeho dôvodov. Odvolateľ namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal

spočívať v tom, že postupoval v rozpore so zmyslom a účelom úpravy neodkladného opatrenia, keď
si pri rozhodovaní osvojil argumenty žalovaného 3/. Odvolací súd tu poukázal na § 329 ods. 1 veta
prvá CSP, podľa ktorého právna úprava umožňuje súdu vyhodnotiť v konkrétnej veci, či rozhodne bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, alebo tieto procesné úkony považuje za
potrebné vykonať a aj ich vykoná. Až veta druhá § 329 ods. 1 CSP upravuje postup odvolacieho súdu
po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd túto námietku

žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávny dôkazný
štandard tým, že od žalobcu vyžadoval preukázanie, a nie iba osvedčenie ním tvrdených skutočností,
pričom zásada kontradiktórnosti sa pri neodkladnom opatrení neaplikuje. Odvolací súd poukázal na istú

terminologickú nepresnosť písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, pričom však z obsahu
ako celku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonával dokazovanie, ale skúmal, či žalobca
osvedčil ním tvrdené skutočnosti.

11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že by súd prvej inštancie podmieňoval

nevydanie neodkladného opatrenia tým, že si žalobca neuplatnil nárok vo veci samej. Súd prvej
inštancie návrh zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil už prvý predpoklad nariadenia neodkladnej
úpravy pomerov strán, a to existenciu práva, ktorého bezodkladnej ochrany sa žalobca domáhal a
zároveň dospel k záveru, že ustálenie skutkového stavu vyžaduje vykonanie dokazovania spôsobom
zodpovedajúcim úprave v CSP pre kontradiktórne konanie a presahuje tak rámec konania o nariadení

neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd konštatoval že v danom prípade žalobca podal na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a napriek tomu, že v obsahu návrhu
dôvodil, že navrhované neodkladné opatrenie je len dočasným opatrením, v návrhu ani netvrdil, že

sa mieni domáhať akéhokoľvek nároku žalobou vo veci samej. Ak žalobca argumentuje, že súd prvej
inštancie nebral do úvahy, že do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej žalovaný 1/ nebude
disponovať majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoje nároky, tak ani v rámci odvolacej
argumentácie neuviedol, či sa vôbec mieni domáhať nároku vo veci samej, ani neuviedol akého
konkrétneho nároku sa mieni domáhať. Ak sa teda žalobca domáha neodkladnej úpravy pomerov strán

do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom ani neosvedčil, či navrhované obmedzenie
súvisí s nejakým jeho právom, ktorého ochrany sa mieni domáhať žalobou vo veci samej, a ku ktorému
by malo byť proporcionálnym obmedzením. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
nemusí vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej len vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami sporu v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že v
posudzovanej veci bolo potrebné nárok žalobcu uplatniť žalobou vo veci samej, nakoľko nebolo možné
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie.

13. K namietanému vyhodnoteniu testu proporcionality súdom prvej inštancie, odvolací súd uviedol,

že vznik škody a tiež námietku nesprávneho vyhodnotenia potreby neodkladnej úpravy pomerov
žalobca odôvodňuje skutkovými tvrdeniami, že pokiaľ nie je schopný dodať svojím klientom bicykle
na začiatku jari 2024, títo ich nedokážu predať svojím zákazníkom a následne stornujú objednávky
alebo neobjednajú ďalšie bicykle od žalobcu, stanú sa nepredajné, žalobcovi tým vzniká veľká strata,
v deň podania návrhu údajne dosahujúca milióny eur, tak ide špekulácie a hypotetické úvahy, ktoré

nemajú oporu v skutkovom stave tvrdenom žalobcom a ani neboli ničím osvedčené. Žalobca vyčíslil
tvrdenú škodu sumou 1.158.691,44 eur, pričom táto by mala byť osvedčená dôkazom označeným „Súpis
komponentov bicyklov zaplatených žalobcom a dovezených do prevádzky žalovaného 1/ s uvedením
faktúry, ktorou boli vyúčtované žalovanému 1/“ (ďalej „súpis“). Ak žalobca uvádza, že bicykle sa reálnemôžu predať na území EÚ iba počas letných mesiacov 2024, následne stratia celú svoju hodnotu a
budú na území EÚ nepredajné a vznikla mu škoda minimálne vo výške colnej hodnoty bicyklov a ich
komponentov, ktorú musel žalobca zaplatiť pri nákupe, ani toto tvrdenie žalobca neosvedčil. Samotný

zoznam fakturovaných súm dodávateľov komponentov v súpise neosvedčuje vznik ani výšku škody na
strane žalobcu a aj prijatie prípadného záveru, že žalobcovi ním tvrdená škoda vznikla, by vyžadoval
riadne dokazovanie presahujúce možnosti konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd
zdôraznil, že žalobca sa domáha voči žalovaným 1/ až 3/ časovo neobmedzeného zákazu nakladať
s tovarom a uloženia povinnosti ho skladovať a chrániť, požadované neodkladné opatrenie tak nemá

žiaden súvis so zamedzením vzniku škody titulom nepredajnosti bicyklov po skončení letnej sezóny
2024, ani potenciál byť účinným prostriedkom zabránenia vzniku škody z takéhoto žalobcom tvrdeného
dôvodu.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalobca
neosvedčil skutočnosť, že je vlastníkom tovaru (bicyklov a ich komponentov). Odvolacia argumentácia

žalobcu, že žalobca ani žalovaný 1/ nespochybňujú vlastníctvo bicyklov, preto mal súd prvej inštancie
postupovať podľa § 151 CSP, je v rozpore s obsahom spisu. Naopak, žalovaný 1/ vo vyjadrení k návrhu
uviedol, že je faktom, že on je vlastníkom sporných komponentov, išlo o štandardné dodávky tovaru v
zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka; t. j. priebežne uzatvárané kúpne zmluvy so žalovaným 1/
ako kupujúcim. Ak by súd posúdil právne vzťahy medzi osobami zo Skupiny WS a žalovaným 1/ ako

zmluvy o dielo spočívajúce v montáži bicyklov podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, dodávky
komponentov žalovanému 1/ by predstavovali dodávky vecí určených na vykonanie diela, ktoré obstarali
objednávatelia podľa § 539 a § 540 Obchodného zákonníka a o vlastníctve žalovaného 1/ k vyrobeným
bicyklomnemožnomaťžiadneracionálnepochybnosti,keďžalovaný1/priebežnenadobúdalvlastníctvo
k vyrábaným bicyklom najneskôr momentom spracovania príslušných komponentov, keď sa stávali

novými vecami. Odvolací súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých malo vyplynúť osvedčenie
záveru o jeho vlastníckom práve k tovaru, ako nekonzistentné. Zo žalobcom opísaného skutkového
stavu nebolo možné vlastníctvo žalobcu posúdiť ako osvedčené a dokazovanie o charaktere zmluvného
vzťahu, zmluvnom type a vlastníckom práve v posudzovanej veci presahuje rámec konania o nariadenie
neodkladného opatrenia.

15. Ďalej uviedol, že z odvolacej argumentácie žalobcu, že súčiastky sú označené ochrannou známkou
žalovaného 4/, jej vlastníkom je žalovaný 4/ a ochranná známka žalovaného 4/ sa napaľuje v Číne,
nebolo súdu zrejmé, aký má uvedené tvrdenie vzťah k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
keď práva z ochrannej známky nie sú predmetom konania. Zároveň odvolací súd akcentoval, že

žalobcom tvrdené vlastnícke právo značne relativizuje aj skutočnosť, že v ďalšom prebiehajúcom konaní
pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 36Up/925/2024 vedenom voči rovnakému subjektu,
ktorý je žalovaným 1/ v tomto konaní, tvrdí vlastnícke právo k rovnakým hnuteľným veciam obchodná
spoločnosť EPOCH POWER TECHNOLOGY CO., LIMITED, ktorá preukazuje svoje právo takmer
identickým zoznamom, ktorý obsahuje súpis komponentov zaplatených spoločnosťou EPOCH POWER

TECHNOLOGY CO., LIMITED a dovezených do prevádzky žalovaného 1/, a ktorý je prílohou návrhu v
konaní spis. zn. 36Up/925/2024. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že obe spoločnosti vystupujúce
v procesnom postavení žalobcu sú v oboch konaniach zastúpené rovnakým právnym zástupcom.

16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že špecifikácia vecí žalobcom len s

odkazom na prílohu 23 návrhu ich neumožňuje presne identifikovať tak, aby bola vylúčená zámena za
iné, a aby bolo prípadné rozhodnutie aj vykonateľné. Naviac, tento dôkaz nie je vyhotovený v úradnom
jazyku a obsahuje označenie položiek len generickým termínom, nezodpovedá požiadavkám určitosti
riadne materiálne vykonateľného petitu. Ak sa obmedzenia majú týkať aj tovaru, ktorý žalovanému1/
dodali „osoby personálne prepojené so žalobcom“, ani takéto opísanie tovaru nespĺňa požiadavku

vykonateľnosti, nie je vôbec jasné, ktoré osoby to majú byť. Odvolací súd tiež dodal, že vo vzťahu k
žalovanému 2/ a 3/ sa žalobca domáha uloženia povinnosti skladovať a chrániť tovar, ale v návrhu
netvrdil a ani ničím neosvedčil, že akýkoľvek tovar majú títo žalovaní v držbe, tvrdil, že komponenty a
bicykle zadržiava žalovaný 1/.

17. Žalobca odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v obsahu odvolania
ale voči zamietnutiu v časti návrhu na nariadenia príkazu na zablokovanie účtov žalovaného 4/ neuviedol
žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nesprávne, preto
odvolací súd odvolanie v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné. K namietanému odvolaciemu dôvodupodľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne ďalšie, t. j.
nové doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného útoku, by nimi mali byť, netvrdil a neosvedčil, že ich
bez vlastnej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie v tejto časti odvolací

súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd neprihliadol pri rozhodovaní na podanie žalobcu zo dňa
26.8.2024 a na listinný dôkaz „Informácia z vykonanej živnostenskej kontroly žalovaného 1/ zo dňa
23.8.2024“, nakoľko nemali súvis s predmetom konania. Odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadol na
argumentáciu odvolateľa, že sa súd prvej inštancie nezaoberal ekonomickým a personálnym prepojením
žalovaného 1/ a ž 3/, nakoľko žalobca neosvedčil, aký majú uvedené skutkové okolnosti vzťah k

posúdeniu splnenia predpokladov pre neodkladnú úpravu pomerov strán súdom.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1/ a
žalovanému 2/ odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Žalovanému 3/ a žalovanému 4/ vznik trov zo spisu nevyplynul, preto odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že im voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

19. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodnil podľa § 420 písm. f) CSP a zároveň podľa § 421 písm. a) CSP navrhujúc, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo aby ho zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a
zaviaže žalovaných na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu.

20. Dovolateľ považoval právne závery obsiahnuté v odvolacom rozhodnutí za závery majúce základ

v nesprávnom právnom posúdení, nesprávne vyhodnotenom skutkovom stave, pričom ide o závery
arbitrárne, svojvoľné a v rozpore s reálnym skutkovým stavom. Dovolateľ mal za to, že v návrhu
na nariadenie neodkladného oparenia riadne a dostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.

21. Podľa dovolateľa súdy nižších inštancií zamietli návrh žalobcu z dôvodu údajného nedostatočného
preukázania vlastníckeho práva ku sporným komponentom, čo podľa dovolateľa kladie neprimeraný
dôraz na otázku vlastníctva. Namietal, že žalovaný 1/ nekoná v dobrej viere a vykresľuje žalobcu ako
nevlastníka predmetných komponentov, a zároveň koná v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, na ktorú skutočnosť odvolací súd neprihliadol.

22. Ďalej namietal, že odvolací sú nemal zohľadniť materiálne posúdenie podľa § 336 ods. 1 CSP,
poukazujúc na bod 59. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdil (alebo neuviedol), že sa mieni domáhať

akéhokoľvek nároku žalobou vo veci samej, neznamená, že žalobca nemá nárok na dočasnú úpravu
pomerov, pričom podporne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
458/2022 z 24.11.2022. Podľa dovolateľa odvolací súd mohol trvanie neodkladného opatrenia nariadiť
a časovo ohraničiť, a poučiť žalobcu o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkov s
tým spojených podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, čo však neurobil.

23. Dovolateľ ďalej argumentoval, že na účely neodkladného opatrenia žalobca nepotrebuje dokázať
svoje právo s rovnakou mierou presnosti ako v hlavnom konaní, pričom postačuje, ak predloží dôkazy,
ktoré robia jeho nárok pravdepodobným. Súdy nižších inštancií nevenovali dostatočnú pozornosť riziku,
že žalovaný 1/ nebude disponovať majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoje nároky.

Tvrdil, že súd nepreskúmal, či absencia neodkladného opatrenia (ne)ohrozuje majetok žalobcu, a tým aj
možnosť uplatnenia jeho práv. Poukázal na hroziacu ujmu, ktorá má spočívať v tom, že žalovaný 1/ (a z
dôvodu konkurzu ani žalovaný 4/) nebudú mať v čase rozhodnutia vo veci samej majetok, z ktorého by
bolo možné uspokojiť nárok žalobcu. Uviedol, že žalobca v návrhu jasne poukázal na ohrozenie svojho
majetku, čo malo byť podľa neho hlavným kritériom pri posudzovaní neodkladného opatrenia.

24. Nestotožnil sa s názorom odvolacieho súdu, že už na účely neodkladného opatrenia je potrebné
preukázať právo v plnom rozsahu. Mal za to, že stačí osvedčiť právo, a teda názor odvolacieho súdu,
že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie, považuje zanepresný, pretože v praxi sa neodkladné opatrenia vydávajú v situáciách, kde dôkazná situácia bude
vyriešená až neskôr. Tu podporne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/44/2013.

25. Ďalej namietal, že odvolací súd neprihliadal na možnú hospodársku škodu žalobcu z nepredajnosti
bicyklov po sezóne 2024 a vplyvu novej regulácie. Žalobca uviedol, že ide o sezónny tovar s dizajnom
a technickými normami prispôsobenými danej sezóne, pričom akékoľvek oneskorenie spôsobí jeho
zastaranie a bicykle budú nepredajné. Odvolací súd podľa dovolateľa nadmieru zúžil analýzu na otázky
vlastníckeho práva, pričom ignoroval naliehavosť situácie a hrozbu hospodárskych škôd žalobcu. Mal

za to, že na predložený skutkový stav sa majú aplikovať ustanovenia o mandátnej zmluve podľa
Obchodného zákonníka (§ 566 a nasl), s čím sa odvolací súd nezaoberal. Dovolateľ mal zároveň za
to, že na predložený skutkový stav nemožno aplikovať ustanovenia o zmluve o dielo podľa § 536
a nasl. Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobcovo vlastnícke právo je nesporné a hodnoverne
preukázané, a posúdenie vlastníckeho práva odvolacím súdom je arbitrárne a svojvoľné, porušujúce
zásadu denegatio iustitae a iura novit curia.

26. Na záver poukazoval na nesprávnosť vyhodnotenia významu doručenia písomnosti žalovanému
4/ odvolacím súdom (bod 48. odôvodnenia), majúc za to, že znevýhodneným tu je žalobca, nakoľko
odvolací súd sa zbavil svojej povinnosti, keď uviedol, že doručoval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia len žalovaným 1/ až 3/ so sídlom v SR a nie žalovanému 4/, pričom mal formalisticky odkázať

na zásadu hospodárnosti. Tvrdil, že práve možné vyjadrenie žalovaného 4/ v konaní malo zásadný vplyv
na rozhodnutie vo veci, pričom škoda žalobcovi neustále narastá aj z dôvodu, že žalovaný 4/ vyhlásil
konkurz. Zhrnul, že odvolací súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatácie záverov súdu prvej
inštancie bez logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych ustanovení,
a zároveň sa odvolací súd dostatočne nezaoberal materiálnym významom skutkových tvrdení, čo malo

za následok nesprávne rozhodnutie.

27. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ s návrhom, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol
a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

28. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2/ uvádzajúc, že prípustnosť dovolania žalobcu podľa
§ 420 písm. f) CSP nie je daná. Dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie žalobcu podľa § 447 CSP
odmietol, resp. zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 2/.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala

v stanovenej lehote (§ 427 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario), dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný
prostriedok dovolateľa treba odmietnuť [§ 447 písm. c) CSP].

30. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho

súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na
to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania, vyplývajúce z §420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania,
t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie

dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

31. Dovolací súd prvotne v preskúmavanej veci musel vyriešiť povahu rozhodnutia, či uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím konečným, ktorá povaha

rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
f) CSP, a to aj s ohľadom na tvrdenia žalobcu uvedené v jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

32. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich vec samu (vo vzťahu k vylúčeniu prípustnosti

dovolania)sazohľadňuje,žeide(len)odočasnéprocesnéopatreniesúdu,trvaniektoréhojeobmedzené
a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade
nastoliťurčitýstavlendočasneabezujmynakonečnú,definitívnuochranu,poskytovanúažrozhodnutím
súdu vo veci samej. Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorýmpri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení
strán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2017).

33. Konanie o neodkladnom opatrení pred začatím konania vo veci samej sa končí právoplatným
rozhodnutím, ktorým sa neodkladné opatrenie nariadilo, prípadne bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý alebo odmietnutý. V takom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu o nariadení
neodkladného opatrenia, prípadne o zamietnutí alebo odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia predstavuje rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 420

CSP), keďže ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, v dôsledku ktorého skončilo samostatné konanie o
veci vymedzenej návrhom žalobcu.

34. Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade dovolanie podané proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v prípade, keď nebola
podaná žaloba vo veci samej (t.j. ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí), je dovolanie prípustné

výlučne v prípade existencie niektorej vád zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 CSP.

35. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z § 420 písm. f) CSP, nakoľko
mu ako žalobcovi odvolací súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP
malo dôjsť v dôsledku toho, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a tiež nesprávne vyhodnotil
skutkový stav, na základe čoho dospel k arbitrárnym záverom. Tiež, že odvolací súd sa nevysporiadal s
argumentáciou žalobcu vo vzťahu k ním uvádzaným skutočnostiam, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.

36.Prezáveroprípustnostidovolaniavzmysle§420CSPniejevýznamnýsubjektívnynázordovolateľa,
že došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu skutočne došlo.

37. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky sa už viackrát vo svojich
skorších rozhodnutiach vyjadrili, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a

riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 a napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/129/2018, 3Cdo/162/2018).

38. Pokiaľ teda dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, tak dovolací
súd zdôrazňuje, že ide o dôvody zmätočnosti, spočívajúce v procesných pochybeniach v procesnom
postupe súdu/súdov, ktoré sa musia vyznačovať určitou intenzitou, mierou závažnosti, ktorú je potrebné
taktiež odôvodniť (§ 431 CSP).

39. So zreteľom na vyššie uvedené, dovolací súd posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľa,
že procesne nesprávnym, nezákonným postupom odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie, bolo
zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.

40. Ohľadom tvrdenej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že za arbitrárne
sa považuje súdne rozhodnutie založené na svojvôli či ľubovôli súdu, neopierajúce sa o zákon. Pokiaľ
sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozhodnutia stotožní s názorom vysloveným
súdom prvej inštancie bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozhodnutia, nemožno túto skutočnosť
považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu v zmysle

§ 420 písm. f) CSP len preto, že sporová strana s rozhodnutím nesúhlasí.41. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dovolací súd z tohto
hľadiska preskúmal nielen rozhodnutie odvolacieho súdu, ale vzhľadom na jeho potvrdzujúci charakter
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže z hľadiska nimi uvádzaných dôvodov tvoria celok.

42. Pokiaľ ide o náležitosti odôvodnenia písomne vyhotoveného rozsudku odvolacieho súdu, zákonnú
úpravu obsahuje ustanovenie § 393 CSP. Z druhého odseku tohto ustanovenia vyplýva, že v
odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné
zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších

subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne
posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 CSP
tým nie sú dotknuté.

43. Z obsahu dovolania v zásade možno vyvodiť, že dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu ako nesprávny
procesný postup v podstate to, že sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že vec neposúdil

podľa predstáv žalobcu, a teda vo výsledku, že ním napadnuté prvoinštančné rozhodnutie nezmenil.

44. V danom prípade podľa dovolacieho súdu už z rozhodnutia súdu prvej inštancie zreteľne vyplýva,
že súd sa zaoberal pre vec podstatnou argumentáciou strán, aplikoval príslušné právne normy a
ich interpretáciu v danom prípade vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom zreteľne vyjadril

dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, so
správnosťou záverov ktorých sa stotožnil aj odvolací súd. Oba súdy nižšej inštancie uzavreli, že žalobca
neosvedčil už základný predpoklad pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, a to
dôvodnosť a trvanie (existenciu) práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, rovnako tak v danej veci
neosvedčil vlastnícke právo ku komponentom a bicyklom a potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Odvolací súd zdôraznil, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva, jedná sa
o výnimočný prostriedok zasahujúci vtedy, ak je zo strany žalobcu osvedčená naliehavosť bezodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom žalobca neosvedčil
existenciu elementárnych požiadaviek nevyhnutných pre nariadenie ním požadovaného neodkladného
opatrenia. Z uvedených dôvodov bolo preto potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenie

zamietnuť, ako aj pre skutočnosť, že žalobcom vymedzené petity boli neurčité a nevykonateľné, pričom
zároveň ustálenie skutkového stavu by vyžadovalo vykonanie dokazovania spôsobom predpísaným
CSP, ktoré presahuje rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia.

45. Obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení o preukázaní jeho vlastníctva k bicyklom, resp. komponentom,

ako aj argumentácia o hroziacej ujme, bola len v rovine všeobecných tvrdení. Odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyjadril k argumentácii a námietkam žalobcu, ako aj k
dôvodom, pre ktoré sa priklonil k argumentácii žalovaných ohľadom neosvedčenia existencie nároku,
ktorému mala byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Tiež sa vyjadril k hrozbe škody na strane
žalobcu, vlastníctvu bicyklov a komponentov ako aj k nedostatku samotného petitu návrhu (viď body

56. až 62. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Odvolací súd sa s argumentami a námietkami
žalobcu v dostatočne miere vysporiadal, uznesenie odvolacieho súdu je zrozumiteľné, dáva odpovede
na zásadné otázky prejednávanej vec, pričom odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej
inštancie, ktorú vyhodnotil ako správnu.

46. Dovolací súd zároveň poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.3.2005,
z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré preskúmava v odvolacom konaní. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor, nezakladá

vadu podľa § 420 písm. f/ CSP. K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných súdov
sa vyjadril ústavný súd ďalej tak, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a
skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a
zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť
spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy SR (II. ÚS 302/2019-44 z 20.
februára 2020, ods. 17).47. Rozhodnutia súdov oboch nižších inštancii z hľadiska ich odôvodnenia nevykazujú znaky
arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti z hľadiska obsahovej či logickej nekonzistentnosti alebo rozporu s
príslušnou zákonnou úpravou Civilného sporového poriadku, a teda naplnenia podmienky nesprávneho

procesného postupu takej intenzity, ktorá by vo svojom dôsledku niesla so sebou vadu zmätočnosti
konania z dôvodu porušenia práva strany na spravodlivý proces a vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP,
a tým ani prípustnosti a dôvodnosti dovolania.

48. Dovolací súd ešte k námietke arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že za arbitrárne

dovolateľ v podstate považuje rozhodnutie aj v súvislosti s tým, že oba súdy nižších inštancií sa nemali
zaoberať všetkými pre vec podstatnými skutkovými a právnymi otázkami. Tieto námietky dovolateľa v
zásade predstavujú jeho polemiku s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu ako aj nespokojnosť s
rozhodnutím, uvedené však prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Relevantné
v danom prípade bolo, že odvolací súd sa argumentáciou žalobcu dostatočne zaoberal, čo zreteľne
vyjadril v odôvodnení rozhodnutia. To, že sa žalobca s posúdením veci odvolacím súdom, jeho závermi,

samotným rozhodnutím a jeho dôvodmi nestotožnil, nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) CSP.

49. Dovolateľ v podstate v dovolaní zopakoval celú svoju argumentáciu predostretú v konaní pred
súdmi nižších inštancií, s ktorou sa tieto v rozsahu relevantnom pre rozhodnutie zaoberali a dostatočne

premietli do odôvodnení svojich rozhodnutí. Dovolací súd len pripomína, že nie je treťou inštanciou,
ktorá by sa mala resp. mohla opakovane zaoberať všetkými skutkovými a právnymi otázkami, ale
účelom dovolania ako výnimočného opravného prostriedku je v danom prípade podľa vymedzenia
daného dovolaním (§ 440 CSP) identifikovať a napraviť zistené procesné pochybenia najzávažnejšieho
charakteru, dosahujúce až ústavnoprávny rozmer.

50. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu nedošlo k
vade v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle § 447 písm. c) CSP.

51. K dovolateľom namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu dovolací súd konštatuje,
že dovolanie v danej veci podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné nie je, a to s poukazom
na § 421 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého dovolanie v prípadoch uvedených
v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357
písm. a) až n) (uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia alebo uznesenie, ktorým bol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý je uvedené pod písm. d) a uznesenie, ktorým bol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý uvedené pod písm. b)).

52. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania z dôvodov podľa §
421ods.1CSPprotiuzneseniuodvolaciehosúdu,ktorýmbolopotvrdenéuzneseniesúduprvejinštancie

zamietajúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP
v spojení s § 357 písm. d) CSP.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa
§ 420 písm. f) CSP, ani podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm.

c) odmietol.

54. V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ dovolací súd priznal nárok na náhradu trov
dovolacieho konania v celom rozsahu. Nárok na náhradu trov dovolacieho konania žalovaným 3/ a
4/ nepriznal, keďže im žiadne nevznikli. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP). O výške náhrady trov
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

55. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.