Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202018
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4324202018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, deti
rodičov: matka D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, A. právne zastúpená JUDr. Beátou
Hilvertovou, advokátkou, Sládkovičova 1, Levice, a otec H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX,

A., právne zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná
979/23, Galanta, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10. októbra 2024, č.k. 11P/83/2024-156, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
- vo výrokoch I., IV., V. a VII. p o t v r d z u j e,
- vo výroku II. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. s účinnosťou od
04.06.2024 sumou 350 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2024 sumou 400 eur mesačne, vždy do

15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky,
- vo výroku III. m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. za obdobie od
04.06.2024 do 30.09.20024 v sume 830 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku do rúk matky,
- vo výroku VI. m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C. za obdobie od
02.09.2024 do 30.09.2024 v sume 96,86 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku do rúk matky.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti
matke (výrok I.), otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 380 eur mesačne od
04.06.2024 a sumou 450 eur mesačne od 01.09.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
(výrokII.),určilzaostalévýživnénamaloletúA.zaobdobieod04.06.2024do30.09.2024vovýške959,42

eur, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.),
upravil styk otca s maloletou A. nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s maloletou prvý párny
týždeň v kalendárnom mesiaci od stredy od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a druhý párny týždeň
v kalendárnom mesiaci od štvrtka od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov
je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 09.00 hod.
do 26.12. do 19.00 hod. a rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si v stanovený čas maloleté dieťa

odovzdať a prevziať pred bytom matky (výrok IV.), otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého
C. zvýšeným výživným zo sumy 100 eur na 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do
rúk matky s účinnosťou od 02.09.2024 (výrok V.), určil nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletéhoC. za obdobie od 02.09.2024 do 30.09.2024 vo výške 93,52 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám
matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Levice, č.k.
17P/106/2019-275zodňa12.06.2020včastioúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletej

A. a o výživnom na maloletého C. (výrok VII.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok VIII.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa podaným návrhom domáhala
zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktorú navrhla zveriť do svojej
osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné vo výške 380 eur od podania návrhu a od 01.09.2024 vo
výške 450 eur mesačne. Zároveň navrhla upraviť styk otca s maloletou. Maloletá je v jej starostlivosti

od februára 2024. Od uvedeného času do septembra sa s otcom stýkala nepravidelne. V lete s otcom
strávila dovolenku. Od septembra, po dohode rodičov, začala k otcovi chodiť pravidelne a to jeden
párny týždeň v mesiaci od stredy do nedele a druhý párny týždeň od štvrtku do nedele. Uviedla, že
čo sa týka výdavkov na obe deti, v tomto smere sa s otcom dohodnúť vedia. A. v čase začatia konania
navštevovala 5. ročník základnej školy. Od 01.09.2024 nastúpila na Strednú odbornú školu pedagogickú
v Leviciach. Je zdravá, bez osobitných záujmov, navštevuje divadelný krúžok nespoplatnený. Matka

v priebehu konania doručila návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného otca na maloletého C. a to
zo sumy 100 eur na 200 eur mesačne. Poukázala na to, že maloletý C. od času posledného rozhodnutia
vyrástol, navštevuje 7. ročník základnej školy, zvýšili sa výdavky spojené s jeho stravovaním, hygienou,
ošatením. Je zdravý, od septembra 2024 chodí na judo, mesačný poplatok je 40 eur. Nákup kimona
činil 65 eur, toto však hradil otec. Vôľu byť zverená do jej starostlivosti prejavila sama maloletá. Maloletá

v reále u otca prespí dve noci, keďže k nemu ide večer a nasledujúci deň ide do školy. Pri takomto styku
otca s maloletou nie je možné hovoriť o striedavej osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že aj ona má isté
výhrady k starostlivosti otca o deti, nikdy sa neznížila k tomu, aby otca akýmkoľvek spôsobom v jeho
rodičovských kompetenciách spochybňovala. Sama maloletú A. viedla k tomu, aby sa s otcom začala
stretávať a len vďaka tomu je styk otca s dcérou realizovaný v aktuálnom rozsahu. Otec uviedol, že je

ochotný akceptovať sedem dní, čo je maloletá A. v jeho domácnosti, rešpektuje jej názor, ale je ochotný
to akceptovať len za situácie, ak bude v rozsudku určené, že sa aj naďalej jedná o striedavú osobnú
starostlivosť. Čo sa týka výživného navrhol, aby súd postupoval exaktne podľa metodiky MS SR, čiže je
povinný matke prispievať na výživu maloletej A. sumou 261,30 eur, v prípade, že odôvodnené potreby
detí budú nižšie, čo považuje z matkou predložených dokladov za zjavné, navrhuje, aby bol zaviazaný

prispievať na výživu A. 208 eur mesačne, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi vyčísleným výživným
oboch rodičov, prihliadajúc pritom okrem príjmu rodičov na mieru starostlivosti matky o dieťa v rozsahu
21 z 28 dní a otca v rozsahu 7 dní z 28 dní, k počtu vyživovacích povinností rodičov, ku skutočnosti,
že matka je poberateľkou prídavkov na deti, ako aj na to, že maloletá je študentkou strednej školy.
Pre zabezpečenie povinnej výživy maloletej je matka povinná prispievať otcovi sumou 58 eur a otec je

povinný matke prispievať sumou 334,80 eur, ktorá suma sa poníži o adekvátnu čiastku prídavkov, t.j.
15 eur, čiže 319,80 eur. Vo vzťahu k zvýšeniu výživného na maloletého C. navrhol postupovať takisto
exaktne podľa metodiky MS SR a určiť výživné v sume 64,40 eur. Pre zabezpečenie povinnej výživy
maloletého C. je matka povinná prispievať mu sumou 104 eur a on je povinný matke prispievať 198,40
eur, kde sa suma poníži o adekvátnu čiastku prídavkov, t.j. 30 eur, keďže maloletý je v striedavej osobnej

starostlivosti, so striedaním u rodičov v rovnakom rozsahu. Prejavil výhrady voči starostlivosti matky
o deti. Mal za to, že deti nemajú u nej žiadnym spôsobom obmedzený prístup k internetu, či obsahu
sťahovanýchazdieľanýchvideí,napriektomu,žetietovýhradymatkeviackrátprezentoval.Napriektomu
k náprave z jej strany nedošlo. Procesný opatrovník, berúc do úvahy názor maloletej, navrhol maloletú
A. zveriť do starostlivosti matky, otcovi určiť výživné v sume 400 eur mesačne a vo vzťahu k maloletému

C. zvýšiť výživné na 200 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Levice zo dňa 12.12.2018, č.k. 6P/201/2018-83, právoplatným dňa 21.12.2018, súd manželstvo
rodičov maloletých detí rozviedol, schválil rodičovskú dohodu, ktorou obe maloleté deti boli zverené do
starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. 250 eur mesačne a maloletého
C. 250 eur mesačne. Ostatný krát o úprave rodičovských práv a povinností rozhodoval Okresný súd

Levice, ktorý dňa 12.06.2020 rozsudkom, č.k. 17P/106/2019-275 schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli
maloleté deti A. a C. zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových
intervaloch, od nedele 19.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod.. Otec sa zaviazal prispievať
na výživu A. 150 eur mesačne a C. 100 eur mesačne. V tom čase matka dosahovala priemerný čistý
mesačný príjem 863 eur, spolu s deťmi žila v byte v jej výlučnom vlastníctve, na obe deti poberala

rodinné prídavky. Otec dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 1.875 eur, býval v rodinnom dome vo
vlastníctve rodičov, v ktorom užíval samostatnú časť domu. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali,
maloletá A. navštevovala 5. ročník, maloletý C. 2. ročník základnej školy. V súčasnosti dosiahla matka
zo zamestnania priemerný čistý mesačný príjem 1.137 eur, z titulu doučovania jej je vyplácaných100 eur mesačne a poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti 120 eur mesačne. Je výlučnou
vlastníčkou bytu a motorového vozidla Dacia, rok výroby 2024. V spoločnej domácnosti s ňou žije aj
jej partner, ktorý dosahuje čistý mesačný príjem 880 eur, matke prispieva na bývanie sumou 200 eur

mesačne. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Jej mesačné výdavky pozostávajú z preddavkových
platieb na byt 206,76 eur mesačne, splátky hypotekárneho úveru 86 eur, splátky úveru za účelom kúpy
motorového vozidla 260 eur, plyn 5 eur, elektrina 20 eur, mobil 56 eur, životné poistenie 22 eur. Ročne
uhrádza za odpad 90 eur, poistenie bytu 108 eur, daň z nehnuteľností 40 eur a daň za psa 11 eur.
Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 2.229,10 eur, z titulu prenájmu chaty v J. E. 360 eur

agaráže15eurmesačne.JevlastníkomdvochmotorovýchvozidielAudiQ7rokvýroby2007aMercedes
Benz rok výroby 2012. Žije v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, v ktorom užíva
samostatnú časť domu, zvyšnú časť domu užíva jeho matka, ktorej prispieva na bývanie sumou 200
eur mesačne. Uhrádza splátku úveru 300 eur, životné poistenie 45 eur, internet 26 eur, Netflix 12
eur, mobily pre deti 150 – 200 eur, ročne uhrádza PZP motorového vozidla 404 eur, životné poistenie
pre C. 227 eur, poplatok za odpad 135 eur, daň z nehnuteľnosti 30 eur. Iné vyživovacie povinnosti

nemá. Maloletá A. od 01.09.2024 nastúpila do 1. ročníka strednej pedagogickej školy, platby so štúdiom
pozostávajú z platby ZRPŠ 25 eur, strava 46 eur, platba za nákup pracovných zošitov 20 eur, ročný
príspevok na stužkovú slávnosť 100 eur, mesačné výdavky na oblečenie 100 – 150 eur, na stravu
150 – 200 eur, hygiena 30 eur. Maloletý C. navštevuje 7. ročník základnej školy v A.. Náklady s ním
spojené sú strava 25 eur, pracovné zošity 15 eur, exkurzie 20 – 30 eur, koncoročný výlet 20 – 50

eur, lyžiarsky výcvik 65 eur. Mesačné výdavky na oblečenie matka odhadla sumou 80 eur, na stravu
100 – 120 eur, hygienu 50 eur. Maloletý je zdravý, chodí na krúžok džuda. Právne súd prvej inštancie
vec posúdil podľa § 24, § 26, § 36 Zákona o rodine, podľa § 121 CMP. Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia súdu o zverení
maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nastala. Maloletá je od februára 2024

fakticky v starostlivosti matky. Od septembra sa s otcom stýka počas párnych týždňov v mesiaci tak,
že prvý párny týždeň od stredy do nedele a druhý párny týždeň od štvrtku do nedele. Názor maloletej
bol zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ako aj priamym vypočutím na pojednávaní bez
prítomnosti rodičov. Uviedla, že od septembra bola u maminy, k ocinovi chodila každý druhý víkend
na návštevy bez prespatia. V auguste boli spolu častejšie. V septembri sa rodičia dohodli, že k otcovi

bude chodiť jeden týždeň od stredy do nedele a druhý od štvrtka do nedele. Takto jej to vyhovuje.
U maminy sa naučí, pripraví do školy a okolo 16.00 – 17.00 odchádza k otcovi. Chce, aby to takto
zostalo, nechce, aby sa upravovali sviatky, aj tak sa to bude striedať. V striedavej osobnej starostlivosti
zostať nechcela, vadilo jej správanie otca voči nej. Slabo medzi sebou komunikovali, otec sa s ňou
bavil ako s malým deckom, aktuálne sa komunikácia zlepšila, bavia sa normálnejšie. S poukazom na

skutočnosť, že maloletá A. nie je v striedavej osobnej starostlivosti od februára 2024, ale fakticky je
v starostlivosti matky, s otcom sa od septembra pravidelne stretáva, mal súd za to, že je v záujme
maloletej pristúpiť k zmene jej zverenia a to do osobnej starostlivosti matky. Otec mal za to, že sa aj
naďalej jedná o striedavú osobnú starostlivosť, nerovnomerne rozvrhnutú. Súd k tomuto uvádza, že
za situácie, kedy sa otec s dieťaťom stýka každý druhý týždeň od stredy do nedele a od štvrtku do

nedele, pričom do jeho domácnosti prichádza vo večerných hodinách, teda faktická starostlivosť otca
predstavuje 7 dní z kalendárneho mesiaca, nemožno hovoriť o nerovnomerne rozvrhnutej striedavej
osobnej starostlivosti. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča, tieto zostávajú
v nezmenenom rozsahu zachované. Otec navrhol upraviť styk s maloletou každý prvý párny týždeň

v mesiaci od stredy od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a druhý párny týždeň od štvrtka od 19.00
hod. do nedele do 19.00 hod., s čím matka ako aj kolízny opatrovník súhlasili. Takisto sa rodičia dohodli
na úprave styku počas vianočných sviatkov. Súd preto maloletú A. zveril do starostlivosti matke a otcovi
upravil styk s maloletou v rozsahu navrhnutom rodičmi. Pokiaľ sa týka výživného, tu súd vec právne
posúdil podľa § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine. Po oboznámení sa s odôvodnenými potrebami

maloletej A., ktorých výšku má súd preukázanú, prihliadnuc na to, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť
k maloletému C., súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive
maloletej A. od podania návrhu do 31.08.2024 sumou 380 eur mesačne a následne od 01.09.2024,
kedy maloletá nastúpila na strednú školu, sumou 450 eur mesačne. Na strane otca súd vychádzal
z jeho aktuálneho príjmu, ktorý je okrem príjmu zo zamestnania tvorený aj príjmom z prenájmu chaty

a garáže, v celkovej sume 2.604 eur. Je navyše vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností,
z ktorých časť využíva formou nájmu. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami a primeraným
výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní okrem iného aj osobnou starostlivosťou
o maloletú A., je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletej. Vo vzťahu k maloletémuC. mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery už len
plynutím času. Maloletý fyzicky vyspel, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na jeho stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a iné. Vykonaným dokazovaním má súd preukázanú výšku odôvodnených potrieb

maloletého C.. Na strane oboch rodičov súd konštatuje podstatné zvýšenie ich príjmu oproti ostatnému
rozhodnutiu súdu. Kým matke sa príjem zvýšil zo sumy 863 eur na 1.237 eur mesačne, otcovi sa
príjem od ostatného rozhodnutia zvýšil zo sumy 1.875 eur + 168 eur mesačne z nájmu na 2.229 eur +
375 eur z nájmu. Okrem toho nadobudol spoluvlastnícky podiel k ornej pôde v obci K. a k ornej pôde
a pozemkom v obci L. L. M. H., k rodinnému domu v A., ktorý obýva a stavbe (prevádzková budova)

v A., ako aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci F. B., ktoré zakúpil
v roku 2021 ako investičnú nehnuteľnosť. Súd pri zvyšovaní výživného na maloletého C. bral okrem
osobných zárobkových a majetkových pomerov rodičov v úvahu skutočnosť, že u maloletého rodičia
realizujú striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch, ako aj výrazný rozdiel v zárobkových
a majetkových pomerov rodičov a zvýšené výživné na sumu 200 eur tak považoval za primerané
odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Súd určil

výživné na maloletú A. odo dňa začatia konania, t.j. od 04.06.2024 do rozhodnutia súdu prvej inštancie
tak vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. vo výške 959,42 eur (otec mal za
uvedené obdobie zaplatiť alikvótnu časť za mesiac jún 12,67 eur x 26 dní + 2 mesiace po 380 eur a 1
mesiacpo450eur.Zaplatilalikvótnučasťzamesiacjún5eurx26dní+3mesiacepo150eur. Vovzťahu
k maloletému C. súd výživné zvýšil, takisto odo dňa začatia konania od 02.09.2024 a do dňa rozhodnutia

súdu vznikol otcovi na výživnom nedoplatok v sume 93,52 eur, keď otec mal zaplatiť alikvótnu časť za
mesiac september 6,67 eur x 28 dní, zaplatil však alikvótnu časť 3,33 eur x 28 dní. Zaostalé výživné súd
uložil otcovi uhradiť v lehote 3 dní, pričom zobral do úvahy celkovú výšku výživného, zárobkové pomery
otca, pričom mal za to, že otcovi v úhrade zaostalého výživného v takto určenej lehote nebránia žiadne
objektívne skutočnosti, keď otec o možnosť úhrady nedoplatku v dlhšej lehote, či splátkach, nepožiadal.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých
detí. Uviedol, že súd nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na § 26 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ale i dohodu rodičov,
možno iba v prípade podstatnej zmeny pomerov, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení pôvodného
rozsudku. Od vynesenia pôvodného rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti nedošlo

k žiadnej negatívnej zmene týkajúcej sa výchovy zabezpečenej otcom. Tento je naďalej rovnako
spôsobilý vychovávať maloletú, spĺňa všetky predpoklady aby mu bola zverená, dokonca do jeho
osobnej starostlivosti. Výchovné prostredie u otca sa javí stabilným. Podľa otca bolo jednoznačne
preukázané, že má s maloletou vytvorený blízky vzťah, ktorý nepopierala ani matka, ani dcéra. Pre
zmenu rozhodnutia sa vyžaduje zmena podstatná, závažná. V danom prípade rozsudok, ktorým bola

schválená dohoda rodičov, bol vydaný v júni 2020, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by došlo k podstatnej zmene pomerov oproti stavu, ktorý existoval v čase schválenia rodičovskej
dohody. Má za to, že v predmetnom prípade chýba zákonná hmotnoprávna podmienka pre zmenu
existujúceho súdneho rozhodnutia. Od vynesenia prvotného rozsudku nenastala žiadna podstatná
zmena odôvodňujúca súdny zásah do už upravených rodičovských práv a povinností a tak mal súd návrh

zamietnuť. Pokiaľ sa týka výživného na maloletú A., súd nezdôvodnil dôsledne dôvody, pre ktoré bol
zaviazaný prispievať na výživu vyšším výživným, napriek tomu, že dieťa je zverené do striedavej osobnej
starostlivosti. Otec sa deťom venuje, či je to učenie, voľnočasové aktivity, s čím súvisia finančné výdavky.
Výživné musí vychádzať z odôvodnených potrieb detí a z toho, ako rodičia tieto potreby zabezpečujú,
pričom súd tieto okolnosti nevyhodnotil dôsledne. Má za to, že neexistuje taká veľká disproporcia

príjmov rodičov, ktorá by odôvodnila zvýšenie výživného. Domnieva sa, že nedošlo zo strany matky
k preukázanému navýšeniu výdavkov na maloletého C. tak, aby došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
otca. Konajúci súd nevzal do úvahy, že matka poberá na deti prídavky, napriek tomu, že pri určovaní
výšky výživného sa prihliada aj na to, do akej miery sú potreby dieťaťa hradené z dávok štátnej sociálnej
podpory, keďže táto dávka je spôsobilá zabezpečiť časť potrieb maloletého dieťaťa. Súd nevzal do

úvahy, že ak sa robí konkrétny výpočet výšky výživného u oboch rodičov, čo je relevantné najmä
vprípadestriedavejstarostlivosti,avýhradnejosobnejstarostlivostisrozšírenýmstykomdruhéhorodiča,
je možné po uskutočnení tohto výpočtu so zohľadnením rozsahu zapojenia každého z rodičov zvážiť
určité zjednodušenie. Podľa neho by pre účely faktickej realizácie mohol byť určený len rozdiel medzičiastkami výživného vyčísleného pre jednotlivých rodičov a nemuselo tak dochádzať k permanentnému
presunu rovnakých čiastok. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci. Maloletá má
dobrý vzťah s otcom, tento je schopný v plnej miere zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Súd napriek

tomu, že nezistil žiadne negatívne predpoklady na strane otca, dospel k názoru, že je potrebné zmeniť
formu starostlivosti o maloletú. Keď je maloletá v starostlivosti matky, trávi neprimerane veľa času na
internete, na mobile, rôznych aplikáciách a sociálnych sieťach. Súd toto žiadnym spôsobom nevzal do
úvahy. Otec má za to, že matka ignoruje vedecky preukázané fakty, že dlhodobé vystavovanie obrazov
môževiesťknepriaznivýmzdravotnýmúčinkom,žesnadmernýmčasomstrávenýmpredobrazovkousa

spájajú fyzické problémy, ako je namáhanie očí, narušený spánok, problémy s pohybovým aparátom. Je
tak zrejmé, že predmetným konaním súd opomenul vyhodnotiť najlepší záujem maloletej. Ani maloletá
neuviedla žiadne relevantné výhrady voči výchove otca. Pokiaľ zaujala taký postoj, že už nechce naďalej
byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, k tomuto ju zrejme viedla skutočnosť, že otec sa snaží
obmedzením a kontrolovaním času pred obrazovkou podporiť jej zdravý psychický a telesný vývoj, v
porovnaní s matkou, ktorá v týchto otázkach zaujala zhovievavý až ľahostajný postoj. Maloletá preferuje

čas strávený on-line pred akýmkoľvek iným programom s otcom a preto negatívne vníma akúkoľvek
otcovusnahu.Poukázalnarozsudok NSSRsp.zn.5Cdo141/2021.Otecmázato,žesúsplnenévšetky
predpoklady pre zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, ktoré sleduje najlepší záujem dieťaťa.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 216/2018, z ktorého vyplýva, že ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme, ktorý súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť

nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti. Otec svojím výchovným
pôsobením, zameraným na zdravý telesný a duševný vývoj maloletej presadzuje jej najlepší záujem,
v porovnaní s matkou podniká opatrenia smerujúce k zredukovaniu času stráveného pred obrazovkou
a maloletú aktívne vedie k iným, zdraviu prospešným aktivitám. Preto má za to, že zverenie do jeho
osobnej starostlivosti predstavuje najlepší záujem maloletej. Otec má za to, že súd v tomto prípade

nesprávne posúdil okolnosti prípadu, pričom neskúmal dostatočne splnenie zákonných podmienok pre
zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok zrušiť, vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne návrh matky v plnom
rozsahu zamietnuť alebo rozsudok zmeniť tak, že maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti otca a vo
zvyšku sa návrh matky zamieta.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie vykonal
mimoriadne rozsiahle dokazovanie v predmetnej veci a vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, ktoré
boli v spise produkované. Vykonaným dokazovaním jednoznačne mal preukázané, že podstatná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia súdu o zverení maloletej A. nastala.

Maloletá je od februára 2024 v starostlivosti matky. V období od februára do septembra 2024 sa s otcom
stýkala nepravidelne, až následne sa kontakt s otcom zlepšil. Uvedené skutočnosti potvrdila aj sama
maloletá. Uviedla skutočnosti, že v striedavej starostlivosti zostať nechce, že jej vadilo správanie otca
voči nej a komunikácia. Ide o 16 ročné dievča, ktoré už vie jednoznačne samo posúdiť skutočnosti,
ktoré sú pre ňu a pre jej zdravý vývoj vhodnejšie a súd je povinný prihliadať na jej názor. Vyjadrenia

otca sú zavádzajúce a nepresné. Dcéra preukázateľne trávi väčšinu času s matkou, k otcovi chodí
len na základe dohovoru ešte spred rozsudku z 10.10.2024. Otec naďalej na ňu nepôsobí priaznivo,
takže zmena je podstatná a závažná od februára 2024. Podmienky, ktoré otec dieťaťu vytvoril už nie sú
splnené, otcovi sa výchovné prostredie javí ako stabilné, avšak nie je. Narúša ho milenecký pomer so
ženou na diaľku, ktorá nežije v jeho domácnosti, nezdravá dynamika jeho vzťahu s matkou, neporiadok

v bytových priestoroch a to najmä v spoločnej kuchyni, vyššie uvedené nepriaznivo pôsobí ako vzor
funkčných vzťahov a prostredia. Len preto, že matka nepoprela výchovné metódy otca, neznamená,
že sa s nimi stotožňuje. Zámerne sa zdržala hodnotenia vzťahu dcéry a otca počas pojednávania,
no považuje ho priam za toxický. Maloletá A. k otcovi odmieta chodiť viac, než je dohodnuté. Otcove
videnie sveta a reality je účelovo skreslené. Je neodškriepiteľné, že obe deti rastú, syn momentálne

pre svoj vek viac ako dcéra a s tým sú spojené zvýšené výdavky na stravu a oblečenie. Tvrdenia
otca o nepriaznivom vplyve dlhodobého vystavovania sa obrazovkám, ako aj neustála interakcia
s digitálnymi zariadeniami a ich bránenie rozvoju kľúčových sociálnych zručností a potláčaniu kreativity
a predstavivosti, a negatívny vplyv na rozsah pozornosti a kognitívnych funkcií sa u maloletej A.
neprejavuje, psychológ mu to určite povedal. V škole maloletá napreduje, od septembra prečítala už

5 kníh, je veselá, socializuje sa, je zdravá. Celé odvolanie je jedna veľká diskreditačná kampaň voči
osobe matky, s cieľom neplatiť výživné bez ohľadu na to, čo chce jeho vlastná dcéra. Správanie otca voči
dcére je reštriktívne, riadiace až despotické, založené na príkazoch a odmeňovaní. Otec sa odvoláva na
rôzne štúdie, ktoré hovoria o vplyve médií a sociálnych sietí. U maloletej A. sa nič z toho nepreukázalo,v škole prosperuje, za predmetné obdobie sa výrazne akademicky zlepšila. Plne to odporuje otcovým
domnienkam aj dôvodu na odvolanie. Žiada, aby sa otec vyjadril v súvislosti s návštevou psychológa,
ktorý mu podľa jej informácií potvrdil, že maloletá je úplne v poriadku a otec by mal pracovať na zmene

komunikácie s dcérou. Otec odmieta uznať, že je jediným pôvodcom tohto stavu a robí všetko preto,
aby sa vyhol platbe výživného, na ktoré majú jeho deti právo. Deti majú obmedzený prístup na internet,
matka to má nastavené cez Telekom, umožňuje jej to spravovať prístup na sieť wifi, deti s tým problém
nemajú. Po niekoľký krát matka opakuje, že otec zabezpečil deťom mobilné zariadenie aj prístup na
internet a teraz sa to snaží použiť ako predmet diskreditácie matky a to len preto, lebo ako otec pri

maloletej A. zlyhal a zistil, že s ňou nemôže manipulovať.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že počas pohovoru na ÚPSVaR sa maloletá A.
jasnevyjadrila,žejejvsúčasnostitakétostretávaniesotcomviacvyhovuje.Tiežnasúdnompojednávaní
vyjadrila, že jej vyhovuje aktuálne stretávanie viac ako striedavá osobná starostlivosť a postrehla mierne
zlepšenie komunikácie a vzťahu s otcom. Je pochopiteľné, že názory otca a maloletej A. sa v tomto veku

líšia. A. je vo veku a rozumovej vyzretosti, aby vyjadrila jednoznačne svoje názory, potreby a pocity, ktoré
je potrebné rešpektovať. Z vyjadrenia matky vyplýva, že v prípade záujmu dcéry o širší styk s otcom
nebude tomu brániť, v najlepšom záujme maloletej je mať dobré vzťahy s rodičom ako aj vzájomnú
komunikáciu, čo z vyjadrení maloletej A. bolo dosiahnuté zrušením striedavej osobnej starostlivosti.
U výživného na maloletú A. došlo k výrazným zmenám a to hlavne nástupom do 1. ročníka Strednej

odbornej pedagogickej školy. Vzhľadom na jej vek a životné náklady bolo určené výživné pôvodným
rozsudkomvnepostačujúcejsume.VovecivýživnéhonaC.súnázoru,žesamurovnakozmenilipomery,
vyrástol a vzhľadom k tomu sa pridržiavajú svojho vyjadrenia z pojednávania dňa 10.10.2024, v ktorom
uviedli, že s poukazom na vek a prejavený názor maloletej A. majú za to, že je namieste zveriť ju do
starostlivosti matky a styk otca upraviť podľa dohody. Výšku výživného navrhovali v sume 400 eur na A.

a 200 eur na C.. Navrhujú preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že maloletá z týždňa na týždeň
zmenila svoj postoj voči otcovi. Po tejto náhlej zmene otec inicioval s ňou rozhovor, počas ktorého
prezentovala otcovi výčitky prameniace zo vzťahu matky a otca, o ktorých ani nemala vedieť, a ktoré

žiadnym spôsobom nesúviseli so vzájomným vzťahom otca s maloletou. Predmetné zistenie viedlo
otca k záveru, že maloletá bola zo strany matky zaťahovaná do konfliktov rodičov z obdobia ich
spolužitia,zaúčelomvytvorenianegatívnehoobrazuootcovi.Tomutonasvedčujeajmatkineľahkovážne
vyjadrenie, že z otcom vymenovaných možných negatívnych dôsledkov spojených s prehnaným
používaním elektronických zariadení, sa u maloletej zatiaľ nič nepotvrdilo. Matka si však neuvedomuje,

že otcom vymenované negatíva sa môžu prejaviť aj neskôr, hlavne keď bude zo strany matky naďalej
podporovaná v tomto spôsobe trávenia voľného času. Otec vyjadril svoje výhrady voči výchovnému
prístupu matky, ktorá nevenuje pozornosť regulácii času stráneného pred obrazovkou a zľahčuje
negatívny vplyv dlhodobého vystavovania dieťaťa obrazovkám, čo môže mať nepriaznivý dopad na jeho
zdravie. Považuje za nesprávne, že súd v plnej miere akceptoval stanovisko maloletej a založil

na ňom celé svoje rozhodnutie bez dostatočného preskúmania okolností prípadu výchovného vplyvu
matky a najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže názor maloletej nebol vyhodnotený v kontexte všetkých
dôkazov, čím nebolo spravodlivo posúdené celé rodinné zázemie. K vyjadreniu opatrovníka uvádza, že
závery opatrovníka sú všeobecné, neindividualizované a neprispôsobené aktuálnej situácii. Otcovi nie je
z vyjadrenia zrejmé, na základe akých zistení pristupuje opatrovník ku konštatovaniu, že zmena osobnej

starostlivosti o maloletú je v jej najlepšom záujme. Neprihliada na individuálne potreby a poukazuje
výlučne na jej názor. Kolízny opatrovník mal zohľadniť okrem názoru maloletej aj výchovný vplyv oboch
rodičov a ich vplyv na zdravý vývoj maloletej.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas oprávnenou osobou – otcom maloletých (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), keď miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
v časti zvýšenia výživného na maloletého C. a v časti úpravy styku otca s maloletou A. vecne správny,
a v časti určenia výživného na maloletú A., nedoplatku na zročnom výživnom na maloletú A. a na
maloletého C. je dôvodné rozsudok zmeniť.7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11P/83/2024 je zmena úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej A. a zvýšenie výživného na maloletého C.. Predmetom

odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola
maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené prispievať na jej výživu sumou
380 eur od 04.06.2024 do 31.08.2024 a následne od 01.09.2024 sumou 450 eur mesačne, bol určený
nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. v sume 959,42 eur, bol upravený styk otca s maloletou
A., bolo zvýšené výživné na maloletého C. zo sumy 100 eur mesačne na 200 eur mesačne, počnúc

dňom 02.09.2024 a určený nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého C. v sume 93,52 eur, čím
bol zmenený rozsudok OS Levice, č.k. 17P/106/2019-275 zo dňa 12.06.2020 v časti o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej A. a o výživnom na maloletého C..

8.VčastirozsudkuozmenezvereniamaloletejA.,úpravystykuotcasmaloletouA.azvýšeniavýživného
na maloletého C., odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,

na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súdu prvej inštancie v časti zverenia, úpravy styku a zvýšenia výživného na maloletého C., ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto
sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých častiach s poukazom na ust. § 387 ods. 2

CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie v týchto častiach rozhodnutia odchýliť a nemôže preto dať za
pravdu odvolateľovi.

9. Pokiaľ sa týka zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, tak v zmysle § 26 Zákona
o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov v čase vyhlásenia
rozsudku nemôže byť akákoľvek, musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností. Posledné rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností

voči maloletej A. bolo rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 12.06.2020, č.k. 17P/106/2019-275,
kedy bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá A. spolu aj so svojím bratom maloletým
C. zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch. Zároveň
sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej A. 150 eur mesačne a maloletého C. 100 eur mesačne.
Od tejto doby do rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo obdobie cca 4,5 roka. Za uvedené obdobie

maloletá A. vyrástla. Od februára 2024 sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti svojej matky, do
septembra 2024 sa s otcom stretávala v minimálnom rozsahu a nepravidelne, od septembra 2024 je
stretávanie s otcom pravidelné. Maloletá je vo veku v súčasnosti 16,5 roka, v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie mala takmer 16 rokov. Otec namietal, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe
vysloveného názoru maloletej. Odvolací súd uvádza, že dieťa v súčasnosti prestáva byť vnímané ako

objekt výchovy a pasívny pozorovateľ, ale naopak je vnímané ako jej aktívny účastník, ktorému sú na
medzinárodnom aj národnom poli intenzívne posilňované participačné práva. Podkladom je zistenie, že
dieťa si dokáže vytvárať vlastné názory na veci okolo seba už medzi šiestym až ôsmym rokom života.
Na základe uvedeného je dôvodné venovať názorom dieťaťa náležitú pozornosť, ktorá je primeraná
jeho veku a vyspelosti a to vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Jedným zo štyroch princípov, na

ktorých Dohovor o právach dieťaťa stojí, sú práve participačné práva dieťaťa, ktoré zahŕňajú triádu práv
dieťaťa a to právo byť informované, právo vyjadriť svoj názor a právo byť vypočuté. Maloletá A. je v
období dospievania, v tomto období je dieťa plne vybavené kognitívnymi schopnosťami, vďaka čomu
je schopné situácie, informácie a okolnosti chápať rovnakým spôsobom ako dospelý. V zmysle § 38
ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho

názor prihliadne.

10. V danom prípade mal odvolací súd za to, že maloletá A. je vo veku, kedy dokáže vyjadriť svoj
názor. Tento názor aj v priebehu konania opakovane vyjadrila a odvolací súd mal za to, že bolo
dôvodné na jej názor prihliadnuť. Maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že striedavá osobná starostlivosť

jej nevyhovuje. Ako dôvody uviedla narušený vzťah s otcom, najmä v oblasti komunikácie. Odvolací súd
nevidel dôvod, pre ktorý by nemal názor maloletej rešpektovať, navyše ak vo výchove a v starostlivosti
matky neboli zistené žiadne nedostatky okrem otcom tvrdenej skutočnosti, že matka umožňuje maloletej
neobmedzenýčastráviťnainterneteasociálnychsieťach.Uvedenévšaknebolorelevantnýmspôsobompreukázané a takisto nebolo preukázané, že by toto malo nejaký negatívny dopad na maloletú. Maloletá
začala študovať na strednej škole, jej vyučovacie výsledky sú priaznivé, takisto jej zdravotný stav je
uspokojivý. Takže odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne prihliadol na názor maloletej

a dôvodne zmenil striedavú osobnú starostlivosť u maloletej na zverenie maloletej do výlučnej osobnej
starostlivosti matky. Súd prvej inštancie správne upravil aj styk otca s maloletou A., na ktorom sa
v priebehu konania rodičia v podstate dohodli a aj maloletá sa vyjadrila, že takto upravený styk jej
vyhovuje. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou prvý párny týždeň v mesiaci od stredy od 19.00
hod. do nedele do 19.00 hod. a druhý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtka od 19.00 hod.

do nedele do 19.00 hod., osobitne má upravené stretávanie s dcérou počas sviatkov. Takto upravený
styk odvolací súd považoval za primeraný a dostačujúci, otec tak nestratí kontakt s dcérou, bude mať
vytvorený primeraný priestor na svoje výchovné pôsobenie na maloletú. Otec sa domáhal určenia,
že takto upravený styk predstavuje striedavú osobnú starostlivosť. Odvolací súd sa s týmto názorom
otca nestotožnil, odvolací súd považuje pri takejto úprave styku výlučné zverenie jednému rodičovi
s rozšírenou úpravou styku.

11. Pokiaľ sa týka zvýšenia výživného na maloletého C., tak tento sa stále nachádza v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Pri striedavej osobnej starostlivosti v r. 2020, keď táto bola nastavená,
sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 eur mesačne. Od tejto doby sa
podstatným spôsobom zmenili pomery tak na strane matky, ako aj na strane otca a tiež na strane

maloletého. Maloletý je o štyri roky starší, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady spojené s jeho
výživou. Príjem rodičov sa zvýšil u matky zo sumy 863 eur na sumu 1.237,- eur mesačne, u otca sa
príjem zvýšil zo sumy 1.875 eur mesačne na sumu 2.604,- eur mesačne a pribudol mu aj nehnuteľný
majetok. Vzhľadom k takto zisteným majetkovým pomerom dospel odvolací súd k záveru, že došlo na
strane všetkých účastníkov konania k zmene, ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného na maloletého C..

Zárobok otca je podstatne vyšší ako zárobok matky. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojho rodiča, preto aj pri striedavej osobnej starostlivosti je dôvodné v prípadoch, kedy príjmy
rodičov a ich životná úroveň z toho vyplývajúca, nie sú na rovnakej úrovni, určením výživného túto
dorovnať, preto považoval zvýšenie výživného, tak ako rozhodol súd prvej inštancie, teda o 100 eur
mesačne na maloletého C., za správne a dôvodné.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch I. (zverenie maloletej A.), IV. (úprava styku otca s maloletou) a V. (zvýšenie
výživného na maloletého C.) podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

13.PokiaľsatýkaurčeniavýživnéhonamaloletúA.,tumalodvolacísúdzato,žesúdprvejinštanciezistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, dospel k správnym skutkovým zisteniam,
avšak dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o výšku výživného zodpovedajúcu možnostiam,
schopnostiam povinnej osoby a to z dôvodu pochybenia v právnom posúdení veci, keď síce na
prejednávanú vec použil správne zákonné ustanovenia no pri ich aplikácii na zistený skutkový stav

dospel k nesprávnemu záveru o výške primeranej sumy výživného z dôvodu nesprávnej interpretácie
zákonom stanovených kritérií pre určenie výživného. Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine (§ 62,
§ 75 ods. 1) základnými kritériami pre určenie výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby dieťaťa,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životná úroveň, miera ich osobnej starostlivosti
o dieťa. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného

ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Výživné na
maloletú A. bolo upravované v roku 2020, keď bola zverená do osobnej striedavej osobnej starostlivosti
rodičov a to sumou 150 eur mesačne, ktorú bol otec zaviazaný hradiť matke maloletej. V súčasnosti však
došlo k zmene zverenia maloletej, ktorá je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, takže vznikla potreba
určiť výživné otcovi. Maloletá navštevuje 1. ročník strednej školy, jej odôvodnené potreby (bývanie,

strava, oblečenie, škola, hygiena) sú bežné, matka ich vyčíslila sumou cca 500 eur. Odvolací súd
považoval za primeranú sumu výživného za obdobie od podania návrhu do 31.08.2024 vo výške 350
eur mesačne a následne od 01.09.2024, odkedy začala maloletá navštevovať strednú školu, sumu
400 eur mesačne. Odvolací súd pri určení výšky výživného zohľadnil, že otec má upravený širší styk
s maloletou, matka je poberateľkou rodinných prídavkov na maloletú a vzhľadom k veku maloletej

už nekompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou v takej miere ako predtým a
preto by mala aj ona na výživu dcéry prispievať určitou sumou (cca 100 eur mesačne). Sumu 400
eur tak považoval odvolací súd za primeranú odôvodneným potrebám maloletej ako aj zárobkovým
schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Pokiaľ sa rodičia odvolávajúna Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tak táto má iba odporúčací charakter, súdy nie sú
povinné sa ňou riadiť avšak v danom prípade určené výživné nie je ani v príkrom rozpore s Metodikou.

14. Keďže otec neprispieval na maloletú A. za obdobie od podania návrhu, teda od 04.06.2024 do
30.09.2024 súdom určenými sumami, vznikol mu za uvedené obdobie na zročnom výživnom na maloletú
A. nedoplatok a to v celkovej výške 830 eur. Otec za uvedené obdobie mal zaplatiť za 27 dní mesiaca jún
sumu 315 eur (11,67 eur x 27), 2 mesiace po 350 eur a jeden mesiac po 400 eur, spolu 1.415 eur. Zaplatil
za mesiac jún alikvotnú časť 135 eur a 3 mesiace po 150 eur, spolu 585 eur, takže rozdiel (1.415 –

585) predstavuje výšku nedoplatku 830 eur. Uvedenú sumu nedoplatku odvolací súd určil otcovi zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a to vzhľadom na výšku nedoplatku a zistené osobné, majetkové
pomery otca.

15. Pokiaľ sa týka nedoplatku na výživnom na maloletého C. tu odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie pochybil, keď tento určil sumou 93,52 eur. Odvolací súd má za to, že za obdobie od 02.09.2024

do 30.09.2024 mal otec zaplatiť sumu 193,43 eur (29 dní x 6,67 eur), zaplatil však sumu 96,57 eur (3,33
eur x 29 dní), takže nedoplatok predstavuje sumu 96,86 eur, k úhrade ktorej súd zaviazal otca v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. (určenie

výživného na maloletú A.), vo výroku III. (určenie nedoplatku na zročnom výžinom na maloletú A.) a vo
výroku VI. ( určenie nedoplatku na zročnom výživnom pre maloletého C.) podľa § 388 CSP zmenil
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení

s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).