Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206904
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124206904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B. C. C., nar. XX.X.XXXX, D. XXXX/
XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpený: JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka
2, 058 01 Poprad, IČO: 52866742, proti žalovanému: Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 18001,
062 01 Vysoké Tatry, IČO: 00326585, právne zastúpenému: JUDr. Sylvia Leščáková, advokátka,
Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 42228158, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.15Cpr/7/2024-127zodňa30.1.2025,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. U r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného Pracovnou zmluvou zo dňa
30.9.2019 uzatvorenou medzi žalovaným Mesto Vysoké Tatry a žalobcom A. B. C. C. zo dňa 10.6.2024

je neplatné a pracovný pomer trvá.
II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa5.8.2024domáhal
určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, založeného Pracovnou zmluvou zo dňa 30.9.2019,
uzatvorenou medzi žalovaným Mesto Vysoké Tatry a žalobcom A. B. C. C. zo dňa 10.6.2024, je neplatné
a pracovný pomer trvá

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvodom na rozhodnutie o okamžitom skončení
pracovného pomeru bolo v tom čase posúdené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
spočívalo v tom, že žalobca nesplnil priamy príkaz svojho nadriadeného tak, ako je to napísané v
písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Po prevzatí okamžitého skončenia
pracovného pomeru, žalobca dňa 11.6.2024 doručil žalovanému Žiadosť o prideľovanie práce, na
ktorú žalovaný písomne odpovedal dňa 19.6.2024 tak, že žiadosti žalobcu plne vyhovel a vyzval
ho na nástup do práce. Toto oznámenie zaslal žalobca žalovanému tak poštou doporučene, ako aj

mailovou poštou. Žalobca ho prevzal až 11.7.2024 ako sa uvádza v žalobe. V tomto prípade, tým,
že žalobca je od 12.6.2024 práceneschopný, má povinnosť nastúpiť do zamestnania po ukončení
práceneschopnosti. Žalovaný následne prehodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcu,
jeho žiadosti o prideľovanie práce vyhovel a vyzval ho na nástup do zamestnania. Žalovaný vyhovelžiadosti žalobcu, aby bola jeho kancelária zapečatená a najnutnejšie vstupy do nej sa realizujú v
prítomnosti viacerých osôb, aj za účasti odborovej organizácie. Na prihlásenie žalobcu do registra
poistencov vydal pokyn dňa 19.6.2024 (v deň kedy žalovaný rozhodol a vydal oznámení o vyhovení

žiadosti žalobcu) a poisťovňa vykonala storno odhlášky žalobcu dňa 20.6.2024. Právny a skutkový stav
je taký, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného stále trvá, a táto skutočnosť a fakty boli preverené aj
Inšpektorátom práce H. a preto na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný plne za to, že
merito tejto právnej veci neexistuje. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako zjavne nedôvodnú.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 137 Civilného sporového poriadku, článku

9 Zákonníka práce, § 14, § 68, § 70, § 74, § 77 všetko Zákonníka práce
5. Podľa súdu prvej inštancie okamih skončenia pracovného pomeru na seba viaže začiatok
dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, ktorou sa zamestnanec ako aj zamestnávateľ môže obrátiť na
súd, aby rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Táto dvojmesačná lehota je lehotou
hmotnoprávnou, čo znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť žaloba o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru doručená súdu. V tomto prípade pracovný pomer mal skončiť okamžitým

skončením pracovného pomeru dňa 10.6.2024 a žaloba vo veci bola podaná v uvedenej dvojmesačnej
lehote, a to dňa 5.8.2024.
6. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dňa 10.6.2024 žalovaný ako zamestnávateľ
okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom podľa § 70 Zákonníka práce pričom
listina o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorú žalovaný predložil súdu obsahovo nespĺňala

podstatné náležitosti v zmysle Zákonníka práce, nakoľko v nej absentovalo skutkové vymedzenie
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Z formulácie uvedenej v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru je ako dôvod uvedený:
závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to nedodržanie písomného pokynu nadriadeného podľa
Pracovného poriadku článok 11 ods. 7 písm. f). Samotné skutkové vymedzenie však absentuje. Dôvod

okamžitého skončenia pracovného pomeru pri tom musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo
nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa spočíva a tiež aj z
dôvodu, aby nebolo možné dodatočne meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Preto
je potrebné konštatovať neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobcovi dňa
10.6.2024.

7. Doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uskutočnené v súlade s §
38 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. V tomto prípade žalovaný predložil súdu okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré obsahovalo aj doložku v zmysle, ktorej svedkovia A. F. a A. E.
potvrdili svojím podpisom, že došlo zo strany žalobcu k odmietnutiu prevzatia okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že toto okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo dňa 10.6.2024 doručované, jeho prijatie žalobcom bolo odmietnuté, čo zakladá účinky
doručenia žalobcovi.
8. Už zo samotnej podstaty okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že jeho jednostranné
odvolanie nie je možné po momente, čo bol zrušovací prejav doručený. Odvolanie už doručeného

okamžitého skončenia pracovného pomeru so súhlasom druhej strany, tak ako je to v prípade výpovede,
neumožňuje sama podstata okamžitého skončenia pracovného pomeru. Jeho doručením sa končí
pracovný pomer a prípadné pochybnosti o jeho platnosti je potrebné uplatniť na súde v spore o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Možnosť odstúpenia od výpovede so súhlasom druhého
účastníka Zákonník práce výslovne upravuje, čo v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru

chýba. V danom prípade navyše bol žalobca uvedený do značnej právnej neistoty, keď okamžité
skončenie pracovného pomeru mu bolo doručené fikciou, nedisponoval jeho obsahom, pričom v konaní
tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo ani len obsahom jeho personálneho spisu.
(túto skutočnosť žalovaný výslovne nepoprel). Zároveň listina označená ako oznámenie zamestnávateľa
o prideľovaní práce a výzva zamestnávateľa na nástup do zamestnania zo dňa 19.6.2024 sama o sebe

neobsahovala prejav vôle zamestnávateľa, z ktorého by vyplývalo, že odvoláva okamžité skončenie
pracovného pomeru. Jej obsahom len bolo vyhovenie žiadosti o prideľovanie práce zamestnancovi a
oznámenie, že práca mu bude riadne prideľovaná. Preto nemôže obstáť právny názor žalovaného, že
oznámením o prideľovaní práce zanikol predmet tohto sporu.
9. Je potrebné konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.
10. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP.11. V podanom odvolaní žalovaný dôvodil, že nemôže byť na jeho ťarchu konanie žalobcu, keď odmietol
prevziať písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru a opierať žalobu o tento
dôvod a v konaní pred súdom tvrdiť, že nebolo v jeho personálnom spise. Podľa odvolateľa súd

prvej inštancie toto jeho tvrdenie zobral ako pravdivé, neskúmal nelogickosť tohto tvrdenia, pričom aj
Inšpektorát práce v H. na základe oznámenia žalobcu zo dňa 25.7.2024 vydal odpoveď, v ktorej uviedol,
že písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca mal k dispozícii.
12. Ďalej žalovaný dôvodil, že je plne v jeho kompetencii ako zamestnávateľa, akou formou a obsahom
vyhovel žalobcovej žiadosti o prideľovaní práce. Zákonník práce obligatórne neurčuje povinnosť

zamestnávateľovi, aby zdôvodnil prečo rozhodol žiadosti zamestnanca o ďalšie prideľovanie práce
vyhovieť. Žalovaný v tomto prípade žalobcovi vyhovel o tom, že mu ďalej riadne prideľovaná práca
a vyzval ho, aby po skončení dočasnej práceneschopnosti nastúpil do zamestnania. Žaloba podľa
žalobcu bola podaná z dôvodu právnej istoty, čo podľa žalovaného nekorešponduje s prejednávanou
vecou, pretože nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu,
a preto nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej

istoty a predvídateľnosť súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.
Podľa žalovaného žalobca ani nepreukázal naliehavý právny záujem na tom, aby o skutočnostiach, ktoré
sú jasné a nespochybniteľné, a to, že pracovný pomer trvá, a to nielen podľa vyhlásenia žalovaného,
ale aj podľa záverov Inšpektorátu práce, ktorý na podnet žalobcu vykonal kontrolu a na podkladoch
Sociálnej poisťovne, ktoré vedie žalobcu ako zamestnanca nepretržite. Podľa odvolateľa súd prvej

inštancie nerozhodol v zmysle § 15 Zákonníka práce, keď v tomto prípade mal súd prvej inštancie
posudzovať oznámenie zamestnávateľa o prideľovaní práce a výzvu na nástup do zamestnania.
13.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalovanýnavrhoval,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zmenil a žalobu zamietol s tým, že si neuplatňuje trovy konania.
14. Žalobca na základe výzvy konajúceho prvoinštančného súdu vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaného poprel, že by okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s I. J. dňa
10.6.2024, ako predsedníčkou odborovej organizácie. Podpis predsedníčky tu chýba, a to podľa žalobcu
z jednoduchého dôvodu, takéto prerokovanie nebolo. Napokon z listu Základnej organizácie SLOVES,
ZO Mestský úrad Vysoké Tatry, zo dňa 10.6.2024, doručenej žalovanému dňa 11.6.2024, vyplýva, že
žalobcabolžalovanýmupodozrievanýaobviňovaný,bezakýchkoľvekdôkazov,zurčitéhokonania,ktoré

bolo ústne oznámené žalobcovi žalovaným ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
15. Žalobca ďalej poukázal, že na predloženom písomnom vyhotovení okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruboliakosvedkoviauvedeníinízamestnanci(p.K.,H.A.).Podobnesúakosvedkovia
žalovaným tvrdeného doručovania tejto listiny podpísaní p. F. a p. E.. Žalobca zdôrazňuje, že všetky tieto
osoby sú naďalej zamestnancami žalovaného a logicky by svojho zamestnávateľa svojimi výpoveďami

podporili.
16.Žalobcasámnevieanemôžepreukázaťneexistenciupísomnéhovyhotoveniaokamžitéhoskončenia
pracovného pomeru s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu. Podporne však poukazuje na to,
že žalovaný až na pojednávaní predložil písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru, nezaujal stanovisko k dôvodom ukončenia pomeru prezentovaným žalobcom v žalobe a

písomných vyjadreniach, tvrdené písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
nebolo prerokované s odbormi a nie je ani podpísané predsedníčkou odborovej organizácie a ani
žalobcomtvrdenéústneokamžitéskončeniepracovnéhopomerutaktovopredprerokovanésodborovou
organizáciou nebolo.
17. K nepreukázanému naliehavému právnemu záujmu žalobca s poukazom na § 137 písm. c)

CSP uviedol, že v danom prípade naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, ktorým
je Zákonník práce. V tomto smere je podľa názoru žalobcu argumentácia žalovaného irelevantná.
Žalobca na záver uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon,
ktorý vyvoláva okamžité právne následky v podobe ukončenia pracovného pomeru. Teda po jeho
vykonaní neprichádza do úvahy jeho jednostranné zvrátenie, napr. prehodnotením a odvolaním daného

úkonu. Právne následky, ktoré mal daný úkon vyvolať, nastali, čiže doručením okamžitého skončenia
pracovného pomeru sa pracovný pomer skončil. V tomto smere sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie.
18. K argumentácii žalovaného, že tu niet merita, lebo pracovný pomer trvá, žalobca poukazuje aj
na § 79 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne

skončil pracovný pomer okamžite a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Podľa logiky žalovaného by „kauza“ a „merito
veci“ neexistovali ani v prípade, ak by zamestnávateľ nesúhlasil s prideľovaním práce po oznámení
zamestnanca podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pretože z tohto ustanovenia vyplýva zákonná fikcia, žepracovný pomer trvá aj v takom prípade. Posúdenie neplatnosti takéhoto úkonu nemôže preto vykonať
ani zamestnávateľ, ktorý ho učinil a ani inšpektorát práce. O neplatnosti učineného a dokonaného
právneho úkonu môže rozhodnúť len a výlučne súd.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaný svoje vyjadrenie nepodal.
21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej

inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav, vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Nemožno
mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli
zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Predmetom odvolacieho prieskumu nebola okolnosť, či žalobca podal svoju žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa
30.9.2019 včas, a dokonca ani tá okolnosť, či toto okamžité skončenie pracovného pomeru je platné
alebo neplatné, keď žiadna z procesných strán nenamietala, že žalobca odmietol prevziať okamžité
skončenie pracovného pomeru dňa 10.6.2024, t. j. od nasledujúceho dňa, t. j. od 11.6.2024 začala

žalobcovi plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota, pričom žalobca podal svoju žalobu o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru včas dňa 5.8.2024. Rovnako ani žalovaný
nenamietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné s tým, že vyhovel žiadosti žalobcu
ako zamestnanca v oznámení, že mu bude riadne prideľovať prácu a vyzval ho po skončení dočasnej
práceneschopnosti nastúpiť do zamestnania.

23. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na takejto
určovacej žalobe, pričom súd mal brať ako relevantné toto oznámenie zamestnávateľa o prideľovaní
práce a výzvu pre žalobcu na nástup do zamestnania.
24. Odvolací súd odvolaním žalovaného uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.Odvolacísúduvádza,žežalobapodľa§77Zákonníkapráce

je výlučný spôsob, ktorým môže dosiahnuť neplatnosť skončenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru, a to aj okamžitého skončenia pracovného pomeru daného dňa 10.6.2024. Ak by takáto žalobca
v danej veci podaná nebola, skončil by pracovný pomer podľa tohto okamžitého skončenia.
25. Zákonník práce neumožňuje, aby zamestnávateľ po doručení okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamestnancovi vzal tento svoj právny úkon akýmkoľvek spôsobom späť, alebo iným

jednostranným úkonom dosiahol jeho skončenie (na rozdiel od možnosti odvolať výpoveď v zmysle §
61 ods. 4 Zákonníka práce).
26. Odvolacia argumentácia žalovaného ohľadom akceptácie žiadosti o prideľovanie práce, resp.
záverom Inšpektorátu práce o tom, že pracovný pomer žalobcu so žalovaným trvá a následná evidencia
žalobcu ako zamestnanca žalovaného Sociálnej poisťovni nie je podľa odvolacieho súdu spôsobilá

spochybniť vecnú správnosť určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď
samotné dôvody neplatnosti žalovaným napadnuté neboli.
27. Späťvzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru preto nie je možné, a to dokonca ani vtedy,
ak by sa obe strany (zamestnanec a zamestnávateľ) na ňom dohodli. Okamžité skončenie pracovného
pomeru znamená, že tento pracovný pomer skončil, pričom tu nie je žiadna výpovedná doba ako pri

skončení pracovného pomeru výpoveďou, preto pri takto skončenom pracovnom pomere nemožno
ďalej pokračovať ani ak by ten, ktorý takýto jednostranný právny úkon urobil, tento úkon zobral späť,
nakoľko pracovný pomer už bol skončený a nebol prerušený okamžitým skončením, preto ho nemožno
ani obnoviť. Na rozdiel od skončenia pracovného pomeru, kedy takýto pracovný pomer možno obnoviť
pridelením práce zamestnancovi, späťvzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné

a je o jeho neplatnosti môže rozhodnúť len a výlučne súd a žiadna iná osoba ako napríklad Inšpektorát
práce.
28. S poukazom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane výroku o náhrade trov
konania potvrdil ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1, pričom v Civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravujú
predovšetkýmzásadouúspechuvkonaní.Akmalastranaplnýúspechvoveci,priznásajejčistánáhrada
nákladov konania. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradunákladovkonania.Vzhľadomktomu,žežalobcabolvodvolacomkonaníplneúspešnoustranoukonania, má preto proti žalovanému plný nárok na ich náhradu, ktorý výšku ustáli postupom podľa
§ 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).