Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122217448
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122217448.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom D. B. XXX, B., zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom
Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: E. F. E., nar. X.X.XXXX, bytom E. G. H. XXX,
zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Voloch, so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 6.000 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. októbra
2023 č. k. 10C/15/2022-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 6.000 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.500 eur od 15.4.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1.500 eur od 13.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.500 eur od 16.6.2020 do zaplatenia, zo sumy
1.500 eur od 15.7.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom II. priznal
žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % a výrokom III. rozhodol o tom, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1,
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.000 eur
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď žalovanej v dňoch 14.4.2020,

12.5.2020, 15.6.2020 a 14.7.2020 vykonal zo svojho bankového účtu nedopatrením úhrady v prospech
účtu žalovanej, každú vo výške 1.500 eur. Svoje pochybenie zistil pri celkovej kontrole svojho účtu, a
preto písomne vyzval žalovanú dňa 22.12.2021 na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia vo
výške 6.000 eur, pričom žalovaná predmetné bezdôvodné obohatenia nevrátila. Žalovaná so žalobou
nesúhlasila a v rámci svojej obrany tvrdila, že žalovaná suma jej bola poskytnutá zo strany žalobcu v
súvislosti so spoločnosťou MATRIX PHARM, s.r.o., IČO: 51 856 174, v ktorej boli obe sporové strany

v tom čase spoločníkmi a konateľmi. Uviedla, že dňa 27.7.2021 bola uzatvorená dohoda o urovnaní,
ktorej účastníkmi boli okrem spoločnosti MATRIX PHARM, s.r.o., aj žalobca ako aj ona ako fyzické
osoby, v ktorej sa dohodli, že vyplatením tam dohodnutej sumy sú usporiadané všetky ich vzájomné
vzťahyanebudúvočisebevznášaťďalšienároky,tedasúusporiadanévzájomnévzťahymedzifyzickými
osobami, ktoré boli účastníkmi tejto dohody o urovnaní a sú aj účastníkmi tohto súdneho konania.
Skutočnosť, že žalovaná suma 6.000 eur bola poskytnutá žalovanej v súvislosti so spoločnosťou

MATRIX PHARM, s.r.o. a podielmi v nej, vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca pri každom jednom
prevode uviedol v správe pre príjemcu aj účel platby, a to preddavok apríl 2020, preddavok máj 2020,preddavok jún 2020, preddavok júl 2020. Platby zo strany žalobcu jej boli poukázané na základe
ústnej dohody so žalobcom ako druhým konateľom a spoločníkom MATRIX PHARM, s.r.o. a týkali sa
obchodnoprávnych vzťahov medzi nimi ako konateľmi a spoločníkmi tejto spoločnosti, a teda sa na

ne vzťahuje aj dohoda o urovnaní z 27.7.2021. Išlo o poukázanie prostriedkov pre ňu ako konateľku
na bežnú prevádzku spoločnosti a krytia príležitostných hotovostných výdavkov spoločnosti, ako aj
vysporiadanie ich vzájomných vzťahov ako konateľov a spoločníkov.

4. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca v dňoch

14.4.2020, 12.5.2020, 15.6.2020 a 14.7.2020 vykonal zo svojho bankového účtu I. J., K., IBAN: L. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX úhrady v prospech účtu žalovanej vedený L. L., K., IBAN: L. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX (správne IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX – pozn. odvolacieho súdu) každú
vo výške 1.500 eur. Podľa jeho udania toto svoje pochybenie zistil pri celkovej kontrole svojho účtu, a
preto písomne vyzval žalovanú dňa 22.12.2021 na vydanie uvedeného bezdôvodného obohatenia vo
výške 6.000 eur (4 x 1.500 eur). Žalovaná bezdôvodné obohatenie nevrátila. V danom prípade bol súd

prvej inštancie toho názoru, že keďže žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, v rámci teórie negatívneho
dôkazu nie je na žalobcovi, aby preukazoval, že účel zaslania finančných prostriedkov neexistoval, ale
je na žalovanej preukázať, že zaslanie finančných prostriedkov a ich prijatie z jej strany bolo oprávnené
a existoval aj hmotnoprávny základ. Žalovaná žiadnym spôsobom súdu preukázať nevedela, že medzi
stranami sporu existovala ústna dohoda, na základe ktorej by jej žalobca mal zaslať finančné prostriedky,

a to sumu 4 x 1.500 eur. V tomto smere teda žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Čo do tvrdenia
žalovanej, že na tento spor sa vzťahuje dohoda o urovnaní, ktorá bola medzi stranami uzatvorená
dňa 27.7.2021, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že predmetná dohoda sa týkala výhradne
obchodnoprávnych vzťahov v nej konkretizovaných, pričom nebolo sporné, že strany podpisom dohody
mali všetky záležitosti týkajúce sa ich sporu v rámci riadenia spoločnosti MATRIX PHARM, s.r.o., za

vysporiadané. V tomto konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobca poukázal finančné prostriedky na
účet žalovanej zo svojho účtu na súkromný účet žalovanej, o čom žalobca predložil súdu výpisy z účtov.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti, ako aj na vyjadrenia strán sporu a na to, že žalovaná žiadnym
spôsobom svoje tvrdenia súdu preukázať nevedela, súd zaviazal žalovanú vrátiť a zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 6.000 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

5. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie

a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhla jeho
zmenu zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP. Namietala,
že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, kto má uniesť dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie
argumentoval, že dôkazné bremeno preukázať, že zaslanie finančných prostriedkov a prijatie ich z jej
strany bolo oprávnené a existoval aj hmotnoprávny základ, je na žalovanej, nezobral však pritom do

úvahy, že žalovaná predmetné skutočnosti aj ich hmotnoprávny základ preukázala dohodou o urovnaní
zo dňa 27.7.2021, ktorej účastníkmi boli okrem spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o., IČO: 51 856 174,
aj žalobca A. B. C. a žalovaná A. E. F. M. ako fyzické osoby. Podľa ustanovenia bodu 4.4. dohody o
urovnaní sa zmluvné strany dohodli, že vyplatením tam dohodnutej sumy sú usporiadané všetky ich
vzájomné vzťahy a nebudú voči sebe vznášať ďalšie nároky, teda sú usporiadané aj vzájomné vzťahy

medzi fyzickými osobami, ktoré boli účastníkmi dohody o urovnaní a sú aj účastníkmi tohto súdneho
konania. Skutočnosť, že na žalované platby sa vzťahuje dohoda o urovnaní vyplýva aj z výpisov z
účtu v banke, predložených súdu žalovanou, z ktorých vyplýva, že žalobca pri každom jednom prevode
uviedol v správe pre príjemcu aj účel platby (čo by neurobil, pokiaľ by túto sumu poslal omylom ako
bezdôvodné obohatenie). Vo výpise z účtu žalobcu, ktorý priložil k žalobe sa uvedené "Účely platby

(správa pre príjemcu)" nenachádzajú, žalobca tak úmyselne predložil súdu výpis zo svojho účtu bez
týchto poznámok. Zo strany žalobcu tak dochádzalo k manipulácii s ním predkladanými dôkazmi, zrejme
za účelom zakrytia skutočnosti, že na predmetné prevody sa vzťahuje dohoda o urovnaní z 27.7.2021
a žalovaný nárok je už urovnaný. Žalobca neobjasnil, z akého dôvodu boli predmetné platby posielané
ako preddavky, o aké preddavky a na aký účel išlo, prečo išlo o preddavky práve za uvedené mesiace.

Žalobca tiež vôbec nevysvetlil, v akom súkromnom vzťahu medzi sporovými stranami ako fyzickými
osobami mohlo dochádzať k poukazovaniu preddavkov na 4 mesiace apríl, máj, jún a júl 2020 a na
aký účel tieto preddavky mali byť. Uvedenie týchto účelov platby nemohlo byť zo strany žalobcu iba
nedopatrením, pretože pri každej platbe je uvedený iný mesiac, ktorý musel žalobca v týchto správachuvádzať zakaždým individuálne. Žalovaná tak predložením dohody o urovnaní, ako aj výpisov z účtu s
uvedenými údajmi, že ide o preddavky, preukázala, že žalované preddavky boli vysporiadané na základe
dohody o urovnaní. Dôkazné bremeno tak následne prešlo na žalobcu, aby preukázal, že na predmetné

preddavky sa táto dohoda o urovnaní nevzťahuje, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal.

7. Podľa žalovanej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam tým, že ignoroval dohodu o urovnaní, žalovanou predložené výpisy z účtu preukazujúce, že
žalovaná suma predstavuje preddavky na mesiace máj až júl 2020, ako aj skutočnosť, že sa s ním

žalobca pokúšal manipulovať, aby zakryl skutočnosť, že išlo o preddavky. Žalobca si bol vedomý toho,
že zo skutočnosti, že ide o preddavky vyplýva, že sa na ne vzťahuje dohoda o urovnaní. Žalovanej
nebolo zrejmé, ako prišiel súd prvej inštancie k záveru, že predmetná dohoda sa týkala výhradne
obchodnoprávnych vzťahov v nej konkretizovaných, keď v predmetnej dohode je výslovne uvedené,
že vyplatením tam dohodnutej sumy sú usporiadané všetky ich vzájomné vzťahy a nebudú voči sebe
vznášať ďalšie nároky. Týmto nesprávnym procesným postupom súčasne súd prvej inštancie znemožnil

žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

8. Žalovaná zdôraznila, že v tomto prípade išlo o poukázanie prostriedkov pre žalovanú ako konateľku
spoločnosti na bežnú prevádzku spoločnosti a krytie príležitostných hotovostných výdavkov spoločnosti,

ako aj vysporiadanie ich vzájomných vzťahov ako konateľov a spoločníkov. Žalobca dlhodobo
neumožňoval žalovanej ako druhej spoločníčke a konateľke prístup k účtovníctvu spoločnosti, pričom
žalobcom poverený účtovník N. A. J. zo spoločnosti GLOBICA, s. r. o., neumožnil žalovanej ako
konateľke spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o. vydať účtovníctvo, a to ani na základe písomnej výzvy.
Bol to tak žalobca, ktorý kontroloval, čo zo skutočne vynaložených prostriedkov spoločnosti MATRIX

PHARMs.r.o.bude,resp.nebudezahrnutédoúčtovníctva.Vzhľadomktomužalovanánevie,ktorézňou
uskutočnených hotovostných výdavkov spoločnosti zahrnul žalobca do účtovníctva, pretože mu všetky
bločky za ňou uskutočnené platby riadne odovzdávala. Medzi sporovými stranami ako spoločníkmi a
konateľmi, resp. medzi spoločnosťou MATRIX PHARM s.r.o., zastúpenou žalobcom ako jej konateľom,
resp. medzi spoločnosťou MATRIX PHARM s.r.o., zastúpenou žalovanou ako konateľkou a druhou

spoločnosťou žalobcu NRPCB, s. r. o., pritom dochádzalo k viacerým sporom, ktoré boli prejednávané
na Okresnom súde Dunajská Streda v konaniach sp. zn. 19Cb/17/2021, 17Cb/67/2020, 19C/5/2021.
Z uvedeného vyplýva, že medzi sporovými stranami boli v tom období mimoriadne zlé vzťahy, ktoré
napriek uzavretiu dohody o urovnaní z 27.7.2021 pretrvávajú až doteraz, podanie žaloby v tomto
súdnom konaní je tak motivované pomstou žalobcu voči žalovanej za ich predchádzajúce spory, pričom

využíva skutočnosť, že mal pod kontrolou účtovníctvo spoločnosti a mohol tak zaradiť alebo nezaradiť
do účtovníctva aj hotovostné výdavky, ktoré za spoločnosť uskutočnila žalovaná. Žaloba bola podaná
žalobcom za účelom pomsty a šikany za to, že žalovaná s ním ako druhým spoločníkom spoločnosti
MATRIX PHARM s.r.o. viedla vyššie uvedené súdne spory, čím zabránila žalobcovi, aby spoločnú
spoločnosť MATRIX PHARM s.r.o. zbavil jej lukratívneho majetku, ktorý by získala jeho spoločnosť

NRPCB, s. r. o., v dôsledku čoho tak nakoniec musel pristúpiť k uzavretiu dohody o urovnaní z 27.7.2021
a na jej základe spravodlivo vyplatiť žalovanú z jej podielu v spoločnosti NRPCB, s. r. o. Žalobca zneužil
skutočnosť, že predmetné preddavky na chod spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o. poslal žalobkyni zo
svojho súkromného účtu a na základe toho sa snaží získať späť časť prostriedkov, ktoré musel zaplatiť
žalovanej na základe dohody o urovnaní. K tomu tiež poukázala na čl. 5 CSP a § 3 ods. 1 OZ.

9. Žalobkyňa tiež považovala rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný, keď v jeho
odôvodnení rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov,
akých myšlienkových úvah a pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel k záveru,
že v tomto prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej, keď medzi sporovými stranami

ako fyzickými osobami bola uzatvorená dohoda o urovnaní, kde si strany dohodli, že vyplatením tam
dohodnutej sumy sú usporiadané všetky ich vzájomné vzťahy a nebudú voči sebe vznášať ďalšie nároky.
Rovnako sa súd prvej inštancie žiadnym uspokojivým spôsobom nevysporiadal s tým, prečo žalobca ku
každej platbe uviedol účel platby, z akého dôvodu boli predmetné platby posielané ako preddavky, o aké
preddavky a na aký účel išlo, prečo išlo o preddavky práve za uvedené mesiace. Žalobca pritom vôbec

nevysvetlil a žiadnym spôsobom sa s tým nevysporiadal ani súd prvej inštancie, ktorý túto skutočnosť
úplne ignoroval, v akom súkromnom vzťahu medzi sporovými stranami ako fyzickými osobami mohlo
dochádzať k poukazovaniu preddavkov na 4 mesiace apríl, máj, jún a júl 2020 a na aký účel tieto
preddavky mali byť.10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. K námietke žalovanej o nesprávnom presune dôkazného bremena, keď súd prvej inštancie

podľa žalobkyne nebral do úvahy dohodu o urovnaní z 27.7.2021 vo vzťahu k preukázaniu dôvodu
zaslania finančných prostriedkov na jej účet, žalobca uviedol, že táto námietka je účelová, pretože
súd prvej inštancie sa s obsahom a dopadom predmetnej dohody o urovnaní zaoberal v bode 13.
odôvodnenia a správne konštatoval, že predmetná dohoda o urovnaní má obchodnoprávny vzťah, čo
vyplýva aj z jej znenia v čl. IV. bod 4.4. Ide pritom o zásadné posúdenie relevancie tohto dôkazu pre

konanie, keďže v konaní sa uplatňoval civilný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie nárok,
ktorý by mal akúkoľvek spojitosť so spoločnosťou MATRIX PHARM s.r.o.

11. Ak žalovaná tvrdila existenciu súvisu uplatnených nárokov so spoločnosťou MATRIX PHARM s.r.o.,
malasvojetvrdeniepodložiťdôkazom.Počaskonaniavšakžalovanánepredložilažiadendôkaz,ktorýby
jej tvrdenia preukázal. Jej tvrdenia zostali len v rovine nepreukázanej argumentácie, ktorú žalobca počas

konania právne účinným spôsobom popieral. Navyše, žalobca nemôže v tomto prípade preukázať, že
uplatnený nárok nie je obchodnoprávnej povahy v súvislosti s obchodnou spoločnosťou. Žalobca v
konaní ozrejmil text poznámky pre prijímateľa „preddavok“ tým, že všetky tieto platby boli vykonané
omylom spolu aj s textom týchto poznámok. Žalobca objektívne nemá ako preukázať svoj omyl, ale
môže ho len tvrdiť. Bolo na žalovanej, aby počas konania preukázala, že žalobca nekonal v omyle, čo

však nepreukázala. Argumentácia žalovanej k údajnej manipulácii s dôkazmi zo strany žalobcu tým, že
raz predložil výpisy z účtu s predmetných textom poznámok pre prijímateľa a raz bez neho, je úplne
irelevantná. Žalobca počas konania jasne vysvetlil, že všetky predmetné úhrady boli vykonané omylom,
keďže robí také množstvo prevodov za mesiac, že výpisy z jeho účtov majú aj 20 strán. Pri takom
množstve peňažných operácii je dokonca štatisticky pravdepodobné, že sa nejaká chybná úhrada stane,

a to dokonca aj opakovane.

12. K tvrdeniu žalovanej, že predmetné platby boli vykonané žalobcom pre žalovanú ako konateľku
spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o. na bežnú prevádzku a krytie príležitostných výdavkov a k poukazu
žalovanej na s vecou nesúvisiace vzťahy s účtovnou spoločnosťou GLOBICA s.r.o. a žalovanou a

na viaceré súdne spory medzi stranami sporu, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia s prejednávanou
vecou nesúvisia a ani nepreukazujú relevanciu tvrdení žalovanej. Subjektívne pocity žalovanej o pomste
či šikane zo strany žalobcu, ktorá sa pretavila do tohto sporu, žalobca považoval za nepodložené
a tendenčné tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalovanou namietané súdne spory mali
obchodnoprávnu povahu a týkali sa majetku spoločnosti, čo s prejednávanou vecou nesúvisí. Na

margo zneužitia práva, čo nepožíva právnu ochranu, žalobca uviedol, že iniciátorom domnelých
„zlých vzťahov“ medzi žalobcom a žalovanou bola práve žalovaná, ktorá sa snažila v rozpore so
zákonom a spoločenskou zmluvou spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o. obohatiť o nemalé peňažné
prostriedky, k čomu však vďaka rýchlemu zásahu žalobcu (ako druhého konateľa) nedošlo a spoločnosť
neutrpela žiadnu ujmu. Aktuálne konanie žalobcu však na základe vykonaného dokazovania nemôže

byť ponímané ako zneužívanie práva v zmysle čl. 5 CSP, resp. § 3 ods. 1 OZ, pretože v konaní nebol o
akomkoľvek zneužití práva zo strany žalobcu produkovaný jediný dôkaz.

13. Žalovaná odvolaciu repliku nepodala.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použilazákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b/,e/,f/,h/CSP),preskúmalnapadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľžalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 6.000 eur s príslušenstvom (titulom vydania
bezdôvodného obohatenia) vyhovel, keď dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
a teda nepreukázala, že na tento spor sa vzťahuje dohoda o urovnaní, ktorá bola medzi stranami

uzatvorená dňa 27.7.2021, keď predmetná dohoda sa týkala výhradne obchodnoprávnych vzťahov v
nej konkretizovaných.

16. Žalovaná v odvolaní prioritne namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, kto má
uniesť dôkazné bremeno. Túto odvolaciu argumentáciu žalovanej, ktorú je možné subsumovať pod

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. Odvolací súd uvádza, že otázka posudzovania dôkazného bremena je integrálnou súčasťou
zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov. Nejde teda o právne posudzovanie veci, ktorým
treba spravidla rozumieť hmotnoprávne posúdenie (subsumpciu) (por. II. ÚS 400/09, publikovaný v
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 21/2010).

19. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu

dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na
sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z

účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov,

a to vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane
povinného (obohateného); k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe
právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ); vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto
majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného; nejde o

prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje.

23. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní
ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou

kvalifikáciou nároku, ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj
nárok odôvodňuje. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne
merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore
s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného

musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho
peňažnú náhradu.24. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu,
ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu tejto skutočnosti tiež tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť

dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Súd pri svojom rozhodnutí vychádza
z dôkaznej povinnosti strán a ich povinnosti tvrdenia, keď žalobca musí poskytnúť tvrdenia, z ktorých
je zrejmé na akom skutkovom základe uplatňuje svoje právo alebo záujem chránený zákonom. Už
v žalobe má žalobca pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ide o
povinnosť tvrdenia, ktorá je nevyhnutnou podmienkou procesného dokazovania. Povinnosť tvrdenia

je charakteristickým znakom prejednacej zásady a strana žiadajúca rozhodnutie musí tvrdiť právne
relevantné skutočnosti dostatočne odôvodňujúce jej návrh. V opačnom prípade nie je jasný predmet
prejednávania a dokazovania. Zistenie pravdivosti tvrdenia strany predpokladá dokazovanie. Strana je
povinná označiť dôkazné prostriedky o pravdivosti svojho tvrdenia, teda má dôkaznú povinnosť. Ak ten,
koho zaťažuje, ju nesplní, má procesnú zodpovednosť a je povinný znášať nepriaznivé následky s tým
spojené spočívajúce v tom, že jeho návrhu nebude vyhovené. Žalobcu teda zaťažuje dôkazné bremeno

ohľadne všetkých tvrdení, ktorými žalobu odôvodňuje.

25. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto
plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie
prijať. Inak by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému

darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu
neoprávneného majetkového prospechu (R 1/1979, s. 5 ods. 1 a 2). Omyl plniaceho môže byť právny
alebo skutkový. Je pritom jedno, či si dotknutý platiteľ omyl (nevedomosť o existencii vlastného dlhu)
zavinil alebo nie (Vážný 7881). Ak by niekto plnil neexistujúci dlh vedome, je potrebné zároveň posúdiť,
či nejde v danom prípade o dar (§ 628 a nasl. OZ).

26. Žalobca v konaní tvrdil, že omylom žalovanej uhradil bezhotovostne prevodom zo svojho bankového
účtu štyri platby, každú vo výške 1.500 eur, a to v mesiacoch apríl, máj, jún a júl 2020. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil výpisy zo svojho bankového účtu bez uvedenia účelov platby (správ pre
príjemcu). Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu a uviedla vlastné tvrdenie, že v prípade žalovanej sumy

išlo o poukázanie prostriedkov pre žalovanú ako konateľku spoločnosti na bežnú prevádzku spoločnosti
a krytie príležitostných hotovostných výdavkov spoločnosti MATRIX PHARM s.r.o. (v ktorej boli obaja
spoločníci a konatelia), ako aj vysporiadanie ich vzájomných vzťahov ako konateľov a spoločníkov.
Uviedla, že žalobca dlhodobo neumožňoval žalovanej ako druhej spoločníčke a konateľke prístup
k účtovníctvu spoločnosti a žalobca kontroloval, čo zo skutočne vynaložených prostriedkov bude

zahrnuté do účtovníctva, pričom všetky bločky za ňou uskutočnené platby riadne žalobcovi odovzdávala.
Tiež tvrdila, že na žalovanú sumu sa vzťahuje dohoda o urovnaní, ktorej účastníkmi boli spoločnosti
MATRIX PHARM s.r.o., žalobca a žalovaná. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložila dohodu
o urovnaní z 27.7.2021, výpisy zo svojho účtu aj s poznámkami k jednotlivým platbám, v ktorých
bolo uvedené: preddavok apríl 2020, preddavok máj 2020, preddavok jún 2020, preddavok júl 2020.

Žalobca s tvrdeniami žalovanej nesúhlasil a uviedol, že dohoda o urovnaní má obchodnoprávny
charakter, žalovaný nárok nemá spojitosť so spoločnosťou MATRIX PHARM s.r.o. a vo vzťahu k textom
poznámok pre prijímateľa „preddavok“ uviedol, že všetky tieto platby boli vykonané omylom spolu aj s
textom týchto poznámok. Mal za to, že objektívne nemá ako preukázať svoj omyl, ale môže ho len tvrdiť,
a preto bolo na žalovanej, aby preukázala, že žalobca nekonal v omyle, čo však nepreukázala.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v danej skutkovej
a dôkaznej situácii nesprávne zaťažil dôkazným bremenom žalovanú. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno totiž vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť,
teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. V prejednávanej veci bolo na žalobcovi (ak tvrdí omyl

pri sporných platbách) bremeno tvrdenia, aby objasnil v prvom rade komu boli platby určené, z akého
dôvodu boli predmetné platby posielané ako preddavky, o aké preddavky a na aký účel išlo, prečo išlo
o preddavky práve za uvedené mesiace. Samotné hodnotenie, či išlo o omyl, predpokladá porovnanie
toho, čo malo byť, oproti stavu, ktorý je následkom omylu. I podľa názoru odvolacieho súdu je ťažko
uveriteľné tvrdenie žalobcu, že by mohlo ísť o omyl pri štyroch mesačných platbách na účet žalovanej vo

výške 1.500 eur v po sebe nasledujúcich mesiacoch (v dňoch 14.4., 12.5., 15.6., 14.7.) za situácie, keď
pri každej z uvedených platieb bola poznámka zodpovedajúca mesiacu platby (preddavok apríl 2020,
preddavok máj 2020, preddavok jún 2020, preddavok júl 2020). Zároveň je odvolací súd toho názoru, že
žalobca už pri podaní žaloby porušil povinnosť v zmysle § 132 CSP, a to uviesť pravdivo a úplne všetkypodstatné a rozhodujúce skutočnosti. Žalobca totiž pri podaní žaloby neuviedol podstatnú skutočnosť,
t.j. v čom jeho omyl spočíval (t.j. komu mali byť platby správne poukázané) a neuviedol ani to, že pri
každej zo sporných platieb bol individuálne uvedený aj jej účel. Neobstojí pritom následné zľahčovanie

neuvedenia tejto, podľa odvolacieho súdu, podstatnej skutočnosti zo strany žalobcu, ktorý mal za to, že
účely platieb sú pre toto konanie irelevantné, pretože boli automaticky kopírované pri realizácii platby.
Uvedené tvrdenie je navyše i zavádzajúce, pretože účel platby bol každý mesiac zmenený (preddavok
za daný mesiac).

28. V nadväznosti na vyššie uvedené bola dôvodnou i tá námietka žalovanej, že napadnuté rozhodnutie
je nedostatočne odôvodnené (svoje úvahy súd prvej inštancie uviedol len stručne v ods. 13 napadnutého
rozsudku), keď nedáva odpoveď na relevantné argumenty žalovanej. Súd prvej inštancie v odôvodnení
neuviedol v čom spočíval omyl žalobcu a v danej veci sa obmedzil na nekritické prevzatie argumentácie
žalobcu bez toho, aby vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo na námietky žalovanej neprihliadol,
vychádzajúc z nesprávneho skutkového záveru o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou.

29. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka (strany) na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,

jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis

c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

30. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo
strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú

zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06).

31. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia

ustanovených zákonom, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho správnosť. Rozhodnutie súdu
preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia. Pritom sa musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

32. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval

pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám,
ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie
zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec
spravodlivo posúdená. Civilný súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou námietkou nezaoberal.

Odôvodnenie rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať úvahy súdu, ktoré boli relevantné
pre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z hľadiska zákonnosti a vecnej
správnosti. Pre presvedčivosť súdneho rozhodnutia je kľúčové, aby súdy reagovali na substantívne
argumenty a námietky strán sporu a aby vysvetlili, prečo ich neprijali.

33. Riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a
nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázkezisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý
rozsudok nespĺňa.

34. V kontexte všetkého vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v danom prípade došlo
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so
zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám (tu žalovanej) realizovať ich procesné právo na
vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď nevyhodnotil bremeno tvrdenia a s tým

súvisiace dôkazné bremeno strán v prejednávanej veci a v dôsledku toho sa nezaoberal rozhodujúcou
argumentáciou žalovanej, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím
súdom.

35. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 379 písm.

a/ CSP), zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v konaní pokračovať a o žalobe žalobcu opätovne rozhodnúť, pričom
v ďalšom konaní súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotí, či a v akom rozsahu bola stranami splnená

povinnosť tvrdenia a na základe toho si ujasní predmet dokazovania, s tým, že podľa potreby a na
základe návrhu sporových strán doplní vykonané dokazovanie so zameraním sa na správne rozloženie
dôkazného bremena medzi stranami sporu (viď ods. 27). Následne súd prvej inštancie vyhodnotí, či bol
daný omyl na strane žalobcu a v čom tento omyl spočíval a na skutkové zistenia aplikuje relevantné
zákonné ustanovenia. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220
ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

37. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
sporu dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému
bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

193/06, III. ÚS 198/07).

38. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

39. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.