Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124295874
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124295874.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpenej advokátom Mgr. Ondrejom Barnom, so

sídlom Zámocká č. 529/34, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 14.499,18 eura s prísl., o odvolaní žalovanej
protirozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.13Csp/46/2024-124zodňa16.09.2024,taktojednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

,,I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi: istinu vo výške 14.499,18 Eur, úrok 7.224,34
Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 14.499,18 Eur od 28.12.2021 do zaplatenia, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu
100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením súdneho úradníka.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., (VÚB, a.s.) a žalovanou, ktorí uzatvorili spolu dňa 18.11.2019 Zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXXXXX a reg. číslom XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej „Zmluva“), na základe ktorej

poskytol predchodca žalovanej pôžičku vo výške 14.990,00 eura, pričom konštatoval, že táto zmluva
obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil časť nesplatenej istiny z tohto spotrebiteľského úveru pozostávajúcej
z neuhradených predpísaných splátok do zosplatnenia úveru poskytnutého právnym predchodcom
žalobcu žalovanej po započítaní doteraz uhradených platieb na istinu a úrok, a to vo výške vo výške
14.499,18 eura, vyčíslený zmluvný úrok 7.224,34 eura a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne

odo dňa 28.12.2021 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu - dodávateľom so
žalovanou - spotrebiteľom podľa noriem spotrebiteľského práva. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku
dňu10.10.2023došlokpostúpeniupohľadávkyžalovanejzpredmetnejZmluvyodprávnehopredchodca
žalobcu - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., na žalobcu. Písomnosťou zo dňa 12.10.2023
„Oznámenie o postúpení pohľadávky“ právny predchodca žalobcu oznámil túto skutočnosť žalovanej.

Súd prvej inštancie skúmal platnosť postúpenia predmetnej pohľadávky žalovanej, a teda, či v konaní
je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky vzmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú
užsplatnými,atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvypotom,čobolklientbankynepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre

platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené
kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že postupca - VÚB, a.s., ukončil záväzkovo-právny vzťah
uzatvorený dňa 18.11.2019 na základe Zmluvy medzi postupcom na jednej strane a žalovanou na

druhej strane, a zosplatnil úver ku dňu 23.11.2021, pričom na zosplatnenie bola žalovaná upozornená
písomnosťou: „Tretia upomienka“ zo dňa 29.09.2021, ktorá jej bola doručená dňa 04.10.2021, teda v
súlade so zákonnými ustanoveniami. Následne písomnosťou zo dňa 23.11.2021 „Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že úver
zosplatnil ku dňu 23.11.2021 (č.l. 68), a zároveň ju vyzval na úhradu pohľadávky zo zmluvy v celkovej
výške 17.248,60 eura, pričom súd prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania konštatoval, že aj

uvedená písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu
10.10.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky žalovanej z predmetnej Zmluvy od právneho predchodca
žalobcu - VÚB, a.s. na žalobcu. Písomnosťou zo dňa 12.10.2023 „Oznámenie o postúpení pohľadávky“
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila
ku dňu 10.10.2023 pohľadávku voči žalovanej zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.11.2019

na žalobcu.
Z obsahu súdneho spisu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že pred postúpením pohľadávky došlo zo
strany právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 23.11.2021. Súd prvej
inštancie mal zo strany žalobcu preukázané, že po tom, čo bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok, bola zo strany pôvodného

veriteľa (banky) žalovaná vyzvaná na zaplatenie celej splatnej pohľadávky. Konštatoval, že splnenie
zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky bolo v konaní preukázané, a
teda žalobca má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Čo sa týka námietky žalovanej ohľadom neuvedenia konkrétnej splátky vo výzve na zaplatenie, pre ktorú
právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný úver, súd prvej inštancie uviedol, že touto otázkou

sa už zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v ktorom
vyslovil: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného splatenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. ... Považuje
však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z

princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a
teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že
zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3 mesiace po splatnosti.“
Pokiaľideonámietkuvovzťahukdoručovaniu„Tretejupomienky-pokusozmier“a„Výzvynapredčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, súd prvej inštancie ich považoval za platne doručené, keďže

sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej, o čom svedčí podací hárok (č.l. 67, č.l. 102), ako aj výpis z
informačného systému Slovenskej pošty (podľa ktorého bola zásielka s podacím číslom C. doručená dňa
04.10.2021),akópianeprevzatejzásielky(č.l.68druhástrana,č.l.103-104).Zároveňsúdprvejinštancie
poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 36/2020 zo dňa
15. decembra 2020 (publikovaného v Zbierke pod 4/2021), z ktorého vyplýva, že ustanoveniu § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa
a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť aj
fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto považoval
zosplatnenie úveru a postúpenie pohľadávky za platné a v súlade so zákonom.
Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaná si

neplnilapovinnosťvyplývajúcuzozmluvy-splácaťúverdohodnutýmipravidelnýmimesačnýmisplátkami
riadne a včas, a počas trvania úverového vzťahu sa dostala do omeškania, čo mal súd prvej inštancie
za preukázané z prehľadu platieb žalovanej, podľa ktorého žalovaná zaplatila 5 splátok z celkovo 96
splátok. Poslednú splátku úveru, ktorú žalovaná uhradila, bola platba dňa 29.04.2020. Predmetný úver
bol právnym predchodcom žalobcu ku dňu 23.11.2021, po predchádzajúcej písomnej výzve na úhradu

omeškaných splátok, vyhlásený za predčasne splatný, a následne bola táto pohľadávka zo strany
pôvodného veriteľa postúpená na žalobcu, pričom túto skutočnosť žalobca v konaní preukázal, a teda
je daná jeho aktívna vecná legitimácia. Žalobca si v tomto konaní uplatnil časť nesplatenej istiny z tohto
spotrebiteľského úveru pozostávajúcej z neuhradených predpísaných splátok do zosplatnenia úveruposkytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej po započítaní doteraz uhradených platieb na
istinu, čo predstavuje uplatnenú sumu vo výške 14.499,18 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania
z tejto sumy odo dňa 28.12.2021 do zaplatenia, a spolu s vyčísleným zmluvným úrokom vo výške

7.224,34 eura. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a
žalobcovi priznal uplatnený nárok v tomto konaní v celom rozsahu.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ako ,,CSP“) podľa pomeru úspechu v spore. Žalobca

bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súdneho úradníka.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom

prvej inštancie. Pokiaľ v napádanom rozsudku súd prvej inštancie odkázal na argumentáciu tykajúcu
sa splnenia predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky, tak je toho názoru, že sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s relevantnou rozhodovacou praxou súdov a judikatúrou Najvyššieho sudu
SR aplikovateľnou v tejto veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo/2/2024 z 25.01.2024).
Obmedzil sa len na konštatovanie zákonnej právnej úpravy a v podstate ju len parafrázoval vo

vzťahu k tejto veci, bez zaujatia názoru na ňou namietané nedostatky. Ak mal súd prvej inštancie
v bode 18. napádaného rozsudku ambíciu odôvodniť platnosť postúpenia pohľadávky s odkazom
na iné rozhodnutie Najvyššieho sudu Slovenskej republiky, tak je toho názoru, že jednoduchým
konštatovaním bez jasného vysvetlenia túto zásadnú právnu otázku preskúmateľne nezodpovedal.
Pri hodnotení otázky neuvedenia konkrétnej splátky vo výzve na zaplatenie, resp. aj pokiaľ ide o

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, tak po pozornom prečítaní bodov 18 a 19 napádaného rozsudku
je možné ustáliť, že úplne absentuje vysvetlenie súdu, ako chcel aplikovať závery citovaných právnych
názorov na posudzovanú vec a teda nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s konkrétnymi obsahmi
jednostranných právnych úkonov vo vzťahu k ňou tvrdeným nedostatkom, ak už chcel využiť iný právny
názor.

Podľa žalovanej výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej „ZoB“)
musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu,
avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na
zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením
lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť

pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. Žalobca tvrdí a súd prvej inštancie
to akceptoval, že banka pred postúpením pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách, avšak žalobca nepreukázal, že by banka skutočne dlžníkovi zaslala výzvu v
zmysle označeného ustanovenia Zákona o bankách, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanej) ochranu,
resp. možnosť takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto

osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa,
či bude alebo nebude banke plniť. Takúto možnosť vyplývajúcu zo zmyslu a obsahu právnej úpravy jej
veriteľ odoprel. Z uvedeného dôvodu taktiež neobstojí tvrdenie, že za takúto výzvu možno považovať
aj výzvu banky pred zosplatnením pohľadávky. Tieto boli voči nej ako dlžníkovi bankou realizované
síce pred postúpením pohľadávky, avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade § 53 ods.

9 a § 565 Občianskeho zákonníka a nie na podklade § 92 ods. 8 ZoB, pretože sa jedná o výzvu na
plneniesnásledkomzosplatneniaceléhoúveruanieovýzvusnásledkompostúpeniapohľadávkyinému
subjektu, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 ZoB. Z obsahu jednostranných právnych úkonov žalobcu bez
pochybností nevyplýva, že by chcel pohľadávku postúpiť. Tým, že banka výzvu s poukazom na možné
postúpenie pohľadávky, jej ako dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola v

konaní preukázaná, neposkytla jej tým dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke
za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Preto aj z tohto dôvodu nebolo preukázané splnenie zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto
daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok
času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej

Národnou bankou Slovenska. Na uvedené nedostatky súd prvej inštancie nereflektoval.
Podľa žalovanej samotná realizácia jednostranných právnych úkonov veriteľa je ďalšou, pre súdenú vec
významnou právnou otázkou. Jej splnenie je možné len v zákonom predpokladanej časovej následnosti
a samozrejme, za predpokladu jasnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jednotlivých právnych úkonov. Užz výzvy na zaplatenie dlžných splátok musí byť jasné a určité, aká splátka, s akou splatnosťou
má byť nezaplatená. Aby tieto právne úkony boli účinným spôsobom uplatnené, musia sa uplatniť
u druhej zmluvnej strany, u spotrebiteľa. V podmienkach Slovenskej republiky je poštové zasielanie

listín obsahujúcich jednostranný právny úkon veriteľa jediným efektívnym a spoľahlivým prostriedkom
komunikácie akceptovaným aj súdnou praxou. Sféra dispozície druhej zmluvnej strany je napríklad aj
adresa bydliska spotrebiteľa, avšak zásielka obsahujúca či už výzvu na úhradu dlžných splátok alebo
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti celého úveru musí byť na takúto adresu doručená tak, že
je možné nepochybne zistiť, že adresát mal reálnu možnosť sa oboznámiť s obsahom zásielky, teda že

prevzal písomnosť. V podmienkach poštového doručovania ide o doručenie k rukám druhej zmluvnej
strany. Nepostačuje preto preukazovanie podacím hárkom, alebo abstraktnou informáciou z výpisu
informačného systému pošty. Ak v danom prípade boli existujúce doručenky k jednostranným právnym
úkonom veriteľa, to ešte neznamená platnosť týchto právnych úkonov. K pochopeniu základných
argumentovžalovanápoukázalaajnavýkladuvedenýkustanoveniu§53ods.9Občianskehozákonníka
vpublikáciíŠtevček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík,M.,Sedlačko,F.,Tomašovič,M.akol.Občiansky

zákonník I. § 1 – 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2019, s. 635 a nasl., podľa ktorého:
„Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ
splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na
mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z

ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 8, a
jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s
odsekom8§53OZ.Akvdanomprípadeboližalobcomprodukovanédôkazykzasielaniujednostranných
právnych úkonov veriteľa, to ešte neznamená platnosť týchto právnych úkonov.
V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 20CoCsp/13/2023

z 29.06.2023, rozsudok Krajského súdu Žilina, sp.zn. 10CoCsp/12/2022 z 28.2.2022 a rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp.zn. 3CoCsp/45/2021 z 02.02.2022. V posudzovanom prípade súd prvej
inštancie prehliada nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom jeho argumentácia neodráža
ani znenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré je súdu známe, ale najmä, jeho názor je aj v priamom rozpore s
aktuálnou rozhodovacou praxou nielen odvolacích súdov, ale aj Najvyššieho súdu SR (5Cdo/36/2020 z

15.12.2020) napriek tomu, že toto rozhodnutie uvádza v odôvodnení.
Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo veci samej. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovanej,
to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný

súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách (ďalej ako ,,ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníka, ktorý má
hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu (ktorým
bola banka) a žalovanou. Na základe Rámcovej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020
v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 10.10.2023 postúpil právny predchodca žalobcu
ako postupca na žalobcu, Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníka, pohľadávku voči žalovanej.

13. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a pôvodným veriteľom, Všeobecnou úverovou bankou a. s.; skrátený názov VÚB, a.s. a žalovanou ako
dlžníkom došlo dňa 18.11.2019 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,VÚB Pôžička“,
ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany pôvodného veriteľa žalovanej v

sume 14.990,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných
mesačných splátkach po 238,72 eura, vrátane poistného 254,32 eura.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že predmetný zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom

spotrebiteľským, pretože uzatvorená úverová zmluva zo dňa 18.11.2019 je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste

ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj
predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

15. Odvolací súd uvádza, že skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou

súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok
zamietnutie žaloby. „Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom

hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný
nárok.16. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel

cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

17. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie
zákonov v rozsudku sp.zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018

zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá ZoB sú zákonnými podmienkami platného
postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového
tajomstva.

19. Ustanovením § 92 ods. 8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia - cesie bankovej pohľadávky

zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením
pohľadávky...). Zákonné podmienky, akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota, nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola

ochrana bankového tajomstva.

20. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, uverejneného v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2022 pod R 6 v sporoch s ochranou slabšej strany
súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok

podľa 92 ods. 8 vety prvej ZoB pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

21. Pokiaľ ide o existenciu splatnej pohľadávky pred jej postúpením (10.10.2023) odvolací súd
konštatuje, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že listom zo dňa 23.11.2021 (č.l. 68 spisu) právny

predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 23.11.2021 a
pohľadávku vyčíslenú vo výške istiny 14.499,19 eura, úrokov 2661,92 eura a poplatkov 87,50 eura
žiadal uhradiť do 7 dní od doručenia na určené číslo účtu. Poštovú zásielku s uvedeným listom žalovaná
neprebrala v úložnej lehote a tá bola vrátená právnemu predchodcovi žalobcu 20.12.2021. Vyhláseniu
mimoriadneho zosplatnenia predchádzala výzva zo dňa 29.09.2021 pod označením ,,Tretia upomienka

– pokus o zmier“ (č.l. 101 spisu), v ktorej právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu
29.09.2021 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 601,78 eura. Žalobca priložil ako
dôkaz doručenia tejto výzvy žalovanej Poštový podací hárok (č.l. 102 spisu) a výpis z informačného
systému Slovenskej pošty (č.l. 105 spisu), podľa ktorého bola poštová zásielka s podacím číslom C.
(totožným číslom, aké je uvedené pri žalovanej v podacom hárku) doručená dňa 04.10.2021.

22. Z určujúceho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je právom
(nie povinnosťou) veriteľa, ktorý tak môže učiniť pre ktorúkoľvek, a to aj jedinú splátku; samozrejme za
splnenia zákonom predpokladaných podmienok. Predmetný absolútne zásadný dôsledok, ktorý môže
veriteľ dosiahnuť pre nezaplatenie čo i len jedinej splátky, podmieňuje nutnosť náležitého zadefinovania

práve tej konkrétnej splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého úveru má odvíjať.
V danej spojitosti treba konštatovať, že účelom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je aj poskytnutie
možnosti spotrebiteľovi odvrátiť dôsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to zaplatením splátky,
pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu zo strany veriteľa môže dôjsť.
Okolnosť náležitého zadefinovania konkrétnej splátky je rovnako relevantná z hľadiska využitia

predmetného oprávnenia veriteľa, ktoré je podľa § 565 Občianskeho zákonníka časovo limitované
do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ má pritom právo vybrať si, pre nezaplatenie ktorej splátky
bude požadovať úhradu celého dlhu. Tento výber je ale spojený s povinnosťami dodržať zmienenú
lehotu. Napokon, vymedzenie „zročnosti nesplnenej splátky“ je významné taktiež vo vzťahu k plynutiupremlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka v spojení so závermi súvisiacej judikatúry
Najvyššieho súdu SR; bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR R 29/2023.

Nazákladerozoberanéhojenutnévysloviť,žeakupozorneniepodľa§53ods.9Občianskehozákonníka
nevymedzuje splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia zosplatniť úver, nie je
možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Obdobne
treba uvedené aplikovať aj pre nadväzujúci úkon – vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa §
565 Občianskeho zákonníka. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoCsp/14/2024

z 27.02.2025).

23. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024,
cit.: „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne

zosplatnil celý dlh“.

24. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v neskoršom uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo
dňa 26.06.2024, cit.: „...v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,
a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany

veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácieprvéhodňaplynutiapremlčacej
doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru
(porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v

situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj
dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

25. Rovnako, podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp.zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25.09.2024 „...neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne

Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s§
525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.“

26. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa
30.01.2024, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, a podľa ktorého sa „dovolací súd nestotožňuje
s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,
by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.“ Predmetné rozhodnutie je však

rozhodnutím ojedinelým, na ktoré súdna prax Najvyššieho súdu SR nenadviazala; naopak, z citovaných
rozhodnutí (ods. 25 až 27) vyplýva jednoznačný záver Najvyššieho súdu SR, že v prípade, ak zo strany
veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný na základe ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

môže predčasne zosplatniť celý dlh.

27. Z obsahu výzvy na splatenie úveru pod označením ,,Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo
dňa 29.09.2021 a ani samotného predčasného zosplatenia úveru zo dňa 23.11.2021 nevyplýva, že
by tieto obsahovali špecifikáciu splátky, pre ktorú dlh žalovanej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

právny predchodca žalobcu predčasne jednorazovo zosplatnil. Za tejto situácie by tak nebola splnená
podmienka postúpenia splatnej pohľadávky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.28. Ďalšou z podmienok prípustnosti postúpenia bankovej pohľadávky (okrem nepretržitého omeškania
klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva adresovaná dlžníkovi
pred postúpením pohľadávky. Výzva banky klientovi je druhým predpokladom pre cesiu bankovej

pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu.

29. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, vyžaduje, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému
subjektu, ktorého výber, ako už bolo konštatované, spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj
zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj

keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho
záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez
jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému, aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu
voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich
predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou.

30. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s bankou, t.j. v záujme ochrany
spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred ich
sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania a
spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou bankou, dal zákonodarca v
§ 92 ods. 8 ZoB spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie

podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému subjektu, ak po výzve nebude viac ako
90 kalendárnych dní banke plniť a tak aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou
bankou alebo spotrebiteľ bude konať s vedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve
banky viac ako 90 kalendárnych dní nebude banke plniť, sa pripravil o ochranu nakladania so svojimi
údajmi tvoriacimi predmet bankového tajomstva.

31. Banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa § 92 ods. 8 ZoB, nie je oprávnená
spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť,
resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť banky, aby pred zamýšľaným
postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj nebankového charakteru), takúto

výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo účinné aj z hľadiska zákonných
požiadaviek ZoB.

32. Písomná výzva podľa § 92 ods. 8 ZoB je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie

je bankou aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90
kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený dlžníkovi,
nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

33. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné

obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty
bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

34. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého obsah ustanovenia § 92 ods. 8, veta prvá ZoB
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením
čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej zmluvy o úvere nemožno
prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Na

uvedené rozhodnutie nadviazal Najvyšší súd SR ďalej vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4Cdo/75/2020
zo dňa 27.10.2022 a v najnovšom sp.zn. 9Cdo/90/2023 z 30.10.2024, v ktorom sa odklonil od svojho
predchádzajúceho právneho názoru uvedeného v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023, v
ktorom skonštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve
podľa § 92 ods. 8 ZoB musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu,

pričomvýzvouvzmysle§92ods.8ZoBmôžebyťajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru
za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného
jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).35. Z uvedených dôvodov preto podľa odvolacieho súdu neobstojí záver súdu prvej inštancie vo
vzťahu k splneniu podmienky písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 ZOB len v rozsahu konštatovania, že
pred postúpením pohľadávky došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti ku dňu 23.11.2021, a že súd prvej inštancie mal zo strany žalobcu preukázané, že po tom,
čo bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých
už splatných splátok, bola zo strany pôvodného veriteľa (banky) žalovaná vyzvaná na zaplatenie celej
splatnej pohľadávky. Z uvedeného následne súd prvej inštancie vyvodil preukázanie splnenia zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky v konaní a aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu v konaní.

36. Žalobca tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8
ZoB, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by preukázal, že banka skutočne žalovanej zaslala výzvu v
zmysle označeného ustanovenia ZoB, poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanej) ochranu, resp. možnosť
takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve

explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi (žalovanej) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa, či bude
alebo nebude banke plniť.

37. Javí sa preto, že splnenie podmienky písomnej výzvy banky podľa § 92 ods. 8 ZoB nebolo v konani
preukázané a teda žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti

postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB. Postúpenie pohľadávky by tak nebolo
možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca by tak
nebol nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto
by mu nebolo možné toto právo priznať. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť
stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať vo vzťahu so „svojou“ bankou a tak

zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

38. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie

viazaný (§ 391 ods.2 CSP).

39. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať aktívnou legitimáciou
žalobcu v súvislosti s platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka vo vyššie uvedených intenciách. Po opätovnom posúdení veci súd

prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).