Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201336
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci navrhovateľky O.. R. B.,
narodená XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom
Masarykova13vPrešove,protiosobepovinnejzplateniavýživnéhoL..O.C.,narodenéhoXX.XX.XXXX,
trvale bytom Z. XX v A., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, o odvolaní osoby povinnej z
výživného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 27Pc/10/2024 - 179 zo dňa 27.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol o
návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd stanovil vyživovaciu povinnosť manžela voči nej
vo výške 300 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred odo dňa podania návrhu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd rozhodol tak, že cit.:

„I. osoba povinná z výživného je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 Eur
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom
13.2.2024 do právoplatnosti rozvodového rozsudku, t.j. do 15.7.2024,

II. dlžné výživné za obdobie od 13.2.2024 do 15.7.2024 pre navrhovateľku vo výške 1.507,16 Eur je
povinný z výživného p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 71 ods. 2; § 75 ods. 1, 2; § 76 ods. 1-4; § 77 ods.
1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa

ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).

4.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúduviedol,žemanželstvo účastníkov zvýživnéhobolorozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov, právoplatným 15.7.2024. Povinný z výživného oznámil 14.1.2024navrhovateľke, že má pomer s inou ženou a vzápätí sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval k priateľke.
Navrhovateľka sa odsťahovala aj s oboma maloletými deťmi k svojim rodičom do obce L.. Prispel
navrhovateľke iba na výživu maloletých detí spolu sumou 400 € a výživné začal na deti pravidelne platiť.

Navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti si nedokázala zabezpečiť svoje potreby a výdavky
v takom rozsahu, ako ich mala zabezpečené v čase, keď žili s manželom v spoločnej domácnosti, v
ktorej manžel hradil všetky výdavky týkajúce sa ich spoločného bývania, platil hypotéku a inkaso v byte,
ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a platil všetky výdavky týkajúce sa údržby a prevádzky osobného
motorového vozidla, ktoré jej daroval po odchode zo spoločnej domácnosti.

5. Po rozchode manželov nastal výrazný finančný nepomer medzi príjmom na strane navrhovateľky,
ktorá poberala iba rodičovský príspevok vo výške 465 € mesačne a príjmom na strane povinného z
výživného, ktorý bol vo výške 1.705 € mesačne. Obaja účastníci konania vyčíslili svoje výdavky po tom,
čo prestali žiť v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ich vyčíslila na sumu 614 € mesačne a 570 €
ročne, pričom povinný z výživného uznal tieto výdavky iba vo výške 499,60 €. Povinný z výživného si

vyčíslil výdavky na sumu 848,50 €, pričom niektoré z nich súd považoval za také, ktoré predstavujú
vyššiu životnú úroveň oproti navrhovateľke. Zároveň uvádzal výdavky na diaľničnú známku, na osobné
motorové vozidlo, ktoré nevlastní a ktoré si iba požičiaval, pokiaľ šiel navštíviť maloleté deti. Mal zo
skutočnéhostavu preukázané,žeživotnáúroveň manželov niejerovnaká.Manželkabývasmaloletými
deťmiusvojichrodičov,kdemávyčlenenújednuizbu,zatiaľčovčasespoločnéhosúžitiaužívalacelýbyt.

Pokiaľ aj povinný z výživného tvrdil, že životnú úroveň navrhovateľke dorovnal tým, že jej daroval osobné
motorové vozidlo, ktoré mohla predať a finančné prostriedky mohla použiť na zlepšenie svojej životnej
úrovne, súd poukazuje na to, že osobné motorové vozidlo navrhovateľka prioritne využíva pre maloleté
deti tak, ako to bolo aj v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Pri určovaní výšky uvedeného výživného
vychádzal súd z odôvodnených potrieb navrhovateľky s prihliadnutím na možnosti a schopnosti na

strane osoby povinnej z výživného. V rozhodnom období bola manželka na rodičovskej dovolenke,
poberala iba rodičovský príspevok, pričom osoba povinná z výživného bola zamestnaná a jej príjem
bol priemerne mesačne vo výške 1.705 €. Pri spočítaní oboch príjmov bol spoločný príjem do rodiny
vo výške 2.170 €, pričom ak by súd z príjmu povinného z výživného odpočítal 400 € mesačne ako
výživné pre dve maloleté deti a 300 € mesačne ako výživné pre manželku (ktoré manželka navrhla vo

svojom návrhu), z uvedenej mzdy by manželovi ostala suma 1.005 € mesačne. Ak by sa pripočítali
navrhované výživné k príjmu, ktorý má navrhovateľka, to jest 465 € plus 300 € plus 120 € rodinné
prídavky na deti, mala by príjem vo výške 885 € mesačne. Uvedená suma je stále nižšia ako suma, ktorá
ostáva povinnému z výživného na úhradu ďalších výdavkov pre seba. Keďže manželstvo bolo v priebehu
konania rozvedené, nárok na určenie manželského výživného vznikol za obdobie od 13.2.2024 do

15.7.2024, t.j. do právoplatnosti rozsudku , ktorým bolo manželstvo rozvedené. Takto vznikol dlh osobe
povinnej z výživného vo výške 1.507,16 € (t.j. 10,71 € x 16 dní v mesiaci február 2024 + 4 mesiace x
300 € + 9,70 Eur x 14 dní v mesiaci júl 2024. Uvedené dlžné výživné súd povolil povinnému z výživného
splatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba povinná z plnenia výživného podľa
ustanovenia § 355 ods. 1 a § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“). V odvolaní uviedol, že navrhovateľke ponúkol, že môže ostať s deťmi naďalej bývať

v byte a nemusí za to nič platiť. Teda všetky náklady, ktoré údajne má na bývanie, mať nemusela,
keby sama a dobrovoľne z bytu neodišla. Ďalej v súvislosti s jej výdavkami uviedol, že výdavok na
životné poistenie navrhovateľky a detí mesačne v sume 47,08 €, nie je nevyhnutný . Čo sa týka údajných
výdavkov navrhovateľky označené ako ročné náklady spojené s údržbou auta 300 €, k tomu uvádza,
že predmetné vozidlo W. W. si doposiaľ nevyžadovalo žiadne opravy, či vyššie výdavky so servisom.

K týmto výdavkom navrhovateľka nepredložila žiaden relevantný doklad. Po odchode z bytu, mala
niekoľko týždňov, aby si vyzdvihla všetky veci, ktoré chce a potrebuje. V tejto súvislosti si aj vyzdvihla
napr. práčku, sušičku atď. Disponovala a aj disponuje kľúčom od dverí a tak sa mohla kedykoľvek
dostať do bytu a vziať si čo chce. Čo sa týka jej údajného schudnutia a údajnej potreby kúpy nového
ošatenia, nevidí súvis medzi predmetným konaním a touto jej údajnou potrebou. Čo sa týka zvýšenia

výdavkov na kultúrne a spoločenské akcie, podotýka, že počas trvania manželstva, sa deti zúčastnili len
na minimálnom počte takýchto akcií a určite nie v pravidelných mesačných intervaloch. Väčšinu času
trávili deti doma, vonku na ihrisku alebo u starých rodičov. V súvislosti s poklesom jej životnej úrovne zdôvodu, že jej daroval takmer nové vozidlo, uvádza, že je to nepochopiteľné a nepredstaviteľné, ako vec
v hodnote 11.000-12.000 €, ktorú dostala zadarmo ako dar mohla spôsobiť pokles jej životnej úrovne.

7. V odvolaní ďalej uviedol, že navrhovateľka si pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala z obálky
zo spoločných úspor sumu 2.500 € (aj keď ona tvrdí že išlo o sumu 500 €), z ktorej mal nárok na polovicu
si protirečí v tom, že v bode č. 9 uvádza, že sa navrhovateľka presťahovala do jednej izby spolu s deťmi,
ale v bode č. 10 uvádza, že jej poskytli rodičia horné poschodie v rodinnom dome. Až po odchode
navrhovateľky s deťmi k jej rodičom do L. sa presťahoval k svojej súčasnej priateľke. Toto tvrdil už na

súde prvej inštancie a existuje o tom aj dôkaz napr. komunikácia v aplikácii Whatsapp medzi ním a
navrhovateľkou, avšak sudkyňa tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí nezohľadnila a nevyhodnotila
objektívne,ibasasamovoľnepriklonilaktvrdeniunavrhovateľky,bezakéhokoľvekďalšiehoobjektívneho
skúmania danej situácie. deťmi ostať, že bude naďalej platiť za všetky náklady spojené s bývaním.
Počas pojednávania navrhovateľka niekoľkokrát na otázku sudkyne, ako sa zmenila jej životná úroveň
poodchodezospoločnejdomácnostiuviedla,žejejvzniklinákladynabývanieanákladynavozidlo.Teda

principiálne, ak by sa aj v tomto smere zhoršila jej životná úroveň po odchode zo spoločnej domácnosti,
nebola by to suma, k akej dospela sudkyňa na základe výpočtu, ale bola by to suma 120 € za bývanie +
60 € náklady na vozidlo, teda celkovo 180 € mesačne. Čo sa týka príjmu bývalých manželov, je pravdou,
že v rozhodnom období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a on bol zamestnaný, čiže jeho
príjem bol vyšší , kompenzoval to práve peniazmi a motorovým vozidlom, ktoré navrhovateľka dostala

a ďalej všetkými vecami, ktoré si navrhovateľka zo spoločnej domácnosti vzala (prípadne naďalej môže
vziať), pričom hodnota týchto vecí činí dokopy oveľa viac ako rozdiel v ich príjmoch za posudzované
obdobie.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd zistil z vykonaného dokazovania, že povinný

odišiel zo spoločnej domácnosti k svojej partnerke. Napriek tomu, že nebol rozvedený a mal vyživovaciu
povinnosť k svojej manželke, pravidelne prispieval na bývanie svojej priateľke v jej domácnosti, ako aj
na ďalšie výdavky. Uvedené súd vyhodnotil ako rozpor s dobrými mravmi, keďže v tom čase manželka
zabezpečovala starostlivosť aj o spoločné maloleté deti a o domácnosť, v ktorej maloleté deti žili.
Navrhovateľka v dôsledku rozpadu vzťahu a zániku spoločnej domácnosti odišla spolu s deťmi vo veku 3

a pol roka a 1 a pol roka k rodičom, ale vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť rodičov voči deťom a nemožno na ňu pri rozhodovaní o manželskom výživnom prihliadať.
Odvolanie osoby výživou povinnej je potrebné posudzovať cez vyššie uvedené zákonné ustanovenia a
skutkové zistenia súdu a potom jednoznačne možno dospieť k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

9. V odvolacej replike odvolateľ uviedol, že s vyjadrením navrhovateľky nesúhlasí a trvá na obsahu
podaného odvolania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie

podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky osoby
povinnej z platenia výživného vyjadrujúceho nesúhlas so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie anásledne prijatým právnym záverom sa stala rozhodnou otázka posúdenia predpokladov na priznanie
manželského výživného a stanovenie jeho rozsahu.

14.Pooboznámenísasobsahomspisuodvolacísúdpovažujenapadnutýrozsudokzavecnesprávnyvo
vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku o stanovení výživného. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
existenciu predpokladov na priznanie výživného oprávnenej v súlade s ustanovením § 71 Zákona o
rodine .Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný
skutkovýzáver.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavvecianenašieldôvod,

pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie vo vzťahu k
povinnosti manžela plniť vyživovaciu povinnosť a k určeniu jej rozsahu.

15. Znenie Zákona o rodine predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne,
keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu
povinnosť neplní vôbec alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni

manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a
etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných
druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť
spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností

a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne
porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

16. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka

sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru
potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.
Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o

spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti.

17. Zásadná odvolacia námietka spočívala v tom, že súd v nedostatočnom rozsahu v rozhodnom
posudzovanom období preskúmal príjmové a výdavkové pomery účastníkov konania, neporovnal
príjmy a výdavky oboch účastníkov správne. Neprehliadol na jeho argumenty vo vzťahu k správnemu

vyhodnoteniu životnej úrovne oboch účastníkov . Odvolateľ namieta nesprávne zhodnotenie skutkových
zistení súdu , má za to že súd nekritický prihliadal len na tvrdenia navrhovateľky.

18. Súd prvej inštancie realizoval dokazovanie vo veci podľa tvrdení účastníkov konania a podľa
nimi predložených dôkazov a správne dospel k záveru, že príjem dosahovaný manželom a príjem

dosahovaný navrhovateľkou nepochybne umožňuje manželovi platiť manželské výživné vo výške
určenej súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že odchodom
manžela zo spoločnej domácnosti sa znížila životná úroveň navrhovateľky o jeho príjem. Počas trvania
manželstva sú mesačné príjmy manželov zo závislej činnosti, ale aj iné príjmy, súčasťou BSM a
manželia majú právo ich spoločne užívať, v bežných veciach nepotrebujú ani súhlas druhého manžela.

Preukázateľne manželka bola na rodičovskej dovolenke so spoločným dieťaťom a objektívne jej príjem
nemohol byť vyšší. Miera jej osobnej starostlivosti o maloleté deti bola na úkor jej možnosti dosahovať
vyšší príjem. Rozdielna životná úroveň je nesporná. Tvrdenia manžela o tom, že manželka mala k
dispozíciiosobnémotorovévozidlonemeniaskutočnosť,žepríjmymanželovbolirozdielnevrozhodnom
posudzovanom období. Rovnako tak námietky vo vzťahu k nákladom na opravu osobného autá a

predloženie dôkazov o oprave neovplyvnia zistenú zmenu rozdielnej životnej úrovne.

19.Čosatýkaspoločnýchúspor,vkonaníbolosporné,čiišloosumu2.500€akotvrdilmanžel,alebo500
€ ako tvrdila navrhovateľka. Ani jedno z týchto tvrdení sa nedá objektívne preukázať, keďže o skutočnej
sume neexistuje iný dôkaz (napríklad listinný), ale odvolací súd podotýka, že pri určovaní manželského

výživného táto suma nezohrávala primárnu rolu v úvahe súdu prvej inštancie. Argument odvolateľa, že
navrhovateľke poskytol aj iné materiálne plnenie v podobe osobného motorového vozidla, ktoré mohla
speňažiť a teda nie je odkázaná na manželské výživné, aj odvolací súd tu poukazuje, že jedným zcharakteristických znakov výživného medzi manželmi nie je odkázanosť oprávneného manžela na tento
druh výživného, ale vyrovnanie životnej úrovne manželov.

20. Súd prvej inštancie vychádzajúc z dôkazov predložených v konaní správne zistil podklady na
zistenie rovnakej životnej úrovne oboch účastníkov za čas od podania návrhu do právoplatného
rozvodu manželstva a z vykonaného dokazovania prijal aj správny právny záver, pokiaľ ustálil výšku
manželskéhovýživnéhozaobdobieod13.2.2024do15.7.2024na300€mesačne.Prizohľadnenípríjmu
manžela a príjmu navrhovateľky v rozhodnom období, považuje odvolací súd súdom prvej inštancie

určenú výšku výživného pre navrhovateľku za primeranú, zabezpečujúcu v zásade rovnakú životnú
úroveň oboch manželov. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na záver súdu o tom,
že pri určení výšky, resp. existencie vyživovacej povinnosti medzi manželmi na strane povinnej osoby
je potrebné vychádzať z možností a schopností tejto osoby (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

21. Jedinou výnimkou, pre ktorú by nebolo možné priznať navrhovateľke výživné by bol rozpor s dobrými

mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Touto otázkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie a správne
uzavrel, že priznanie výživného vo vzťahu k navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže k
prerušeniu manželského spolužitia došlo v dôsledku nadviazania mimomanželskej známosti manžela.

22. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. §

387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vrátane výroku o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).