Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108223925
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2108223925.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobkyne: Y. A., narodenej XX. P.
XXXX, bytom M., zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova
15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: ACHEMA a.s., so sídlom Pavlovce nad Uhom
984, 072 14 Pavlovce nad Uhom, IČO: 36 240 834, zastúpenej advokátskou kanceláriou In Medias

Res, s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, o zaplatenie 79.686,28 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 15CbZm/2/2009-555
z 29. marca 2017 a o späťvzatí žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. 15CbZm/2/2009-555 z 29.3.2017 a zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k.
9Zm/13/2008-22 z 9.2.2009 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. marca 2017 č. k.
15CbZm/2/2009-555 ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz z 9. februára 2009 č. k.

9Zm/13/2018-22 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalovanej Krajský
súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 18. septembra 2018 č. k. 21CoZm/4/2017- 639
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava z 9.
februára 2009 č. k. 9Zm/13/2008-22 ponechal v platnosti a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vzhľadom na zjavnú pisársku chybu v označení roku čísla konania

vo výroku zmenkového platobného rozkazu (ďalej aj „ZPR“), keď namiesto roku 2008 bol uvedený rok
2018. O dovolaní žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) tak, že dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) a
písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „CSP“). Na základe ústavnej sťažnosti žalovanej Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS
SR“) v náleze z 9. septembra 2021 č. k. II. ÚS 254/2021- 41 vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu

v Trnave z 18. septembra 2018 č. k. 21CoZm/4/2017-639 bolo porušené základné právo sťažovateľky
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení nálezu ÚS SR uviedol, že z obsahu sporného podania - späťvzatia žaloby
vyplýva, že podpis žalobkyne na predmetnom podaní bol notársky osvedčený (legalizovaný) a správnosť

fotokópie predmetnej listiny bola osvedčená notárkou (vidimovaná). Uvedené skutočnosti tak svedčili
proti záverom KS o existencii vady podania spočívajúcej v absencii podpisu osoby, ktorá podanie urobilaa v potrebe takúto vadu odstrániť postupom podľa § 129 CSP. V prípade, ak podpis osoby, ktorá podanie
urobila, je v podaní osvedčený prostredníctvom osvedčovacej doložky o pravosti podpisu
[§58zákonaSNRč.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskorších

predpisov - ďalej aj „NP“] a zároveň je predmetná listina opatrená osvedčovacou doložkou o správnosti
fotokópie listiny (§ 57 NP) a podanie v tomto smere neobsahuje iné vady, je namieste prijať záver o
splnení obligatórnej náležitosti podania podľa § 127 ods.1 písm. e) CSP. Zároveň konštatoval, že ním
prijaté závery automaticky neznamenajú, že napadnuté rozhodnutie KS, ktorý nepriznal právne účinky
späťvzatia žaloby, je vecne nesprávne, avšak KS pri opätovnom posúdení veci bude povinný riadne

zistiť skutkový stav veci, predovšetkým dôsledným spôsobom preskúmať sporné podanie, a to aj z
hľadiska overenia náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2 NP a v prípade
zistenia nedostatkov predloženého podania nie je vylúčené, že dospeje k rovnakému právnemu záveru,
ktorý však bude povinný náležitým spôsobom odôvodniť. Avšak, ak by KS dospel k takej eventualite, že
sporné podanie vady neobsahuje, nastávajú procesné účinky späťvzatia žaloby a súd na v poradí ďalšie
doručené podanie, hoci spochybňujúce hodnovernosť späťvzatia žaloby, už nemôže prihliadať.

2. Po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie žalobkyňa dňa 7. októbra 2021 doručila
odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že na späťvzatí žaloby z 8. septembra 2018 je iba
fotokópia podpisu, ktorý buď ani nie je kópiou jej vlastnoručného podpisu alebo síce takouto kópiou
je, ale na späťvzatie žaloby bol dodatočne pridaný inou osobou skopírovaním/vložením jej podpisu z

inej listiny. Žalobkyňa listinu označenú ako späťvzatie žaloby nikdy nepodpísala a túto súdu ani nikdy
nepredložila. Za dôležitú otázku považovala aj to, či vôbec podanie z 8. septembra 2018 (ak by aj
obsahovalo jej vlastnoručný podpis, čo neobsahovalo) mohlo vyvolať právne účinky, a to vzhľadom na
jej úkony bezprostredne nasledujúce po doručení späťvzatia žaloby na súd. Vzhľadom na konkrétne
okolnosti prejednávanej veci späťvzatie žaloby nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky smerom

k zastaveniu konania. Ona nemala žiaden dôvod pristúpiť k späťvzatiu podanej žaloby, čo bolo v
priamom rozpore s jej záujmami. Po skúsenosti s konaním žalovanej a jej brata G.. P. F. pravidelne
kontrolovala obsah súdneho spisu, a preto sa včas dozvedela o existencii podania z 8. septembra 2018,
ktorého autentickosť bezodkladne rozporovala. Následne podala dve trestné oznámenia, ktoré sa týkali
jednak okolností podania späťvzatia žaloby z 8. septembra 2018 a jednak okolností spísania Notárskej

zápisnice o právnom úkone č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 (ďalej aj „notárska
zápisnica“). Obidve trestné veci spolu súviseli, preto po postúpení na Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Trnave (ďalej aj „KR PZ“) boli uznesením vyšetrovateľa z 18. septembra 2019 ČVS: KRP- 76/2-
VYS-TT-2019 (ďalej aj „uznesenie vyšetrovateľa“) spojené na spoločné konanie. Notárska zápisnica,
spísaná na Notárskom úrade Mgr. Holčíkovej v Myjave, je označená ako uznanie dlhu, avšak nikde v

nej nie je zrozumiteľne špecifikovaný údajne uznávaný dlh a ani obsah údajnej mimosúdnej dohody,
na ktorú odkazuje článok I. bod 1.2 notárskej zápisnice. K prvopisu notárskej zápisnice bolo priložené
generálne plnomocenstvo zo dňa 7. septembra 2018, udelené G.. P. F. zo strany spoločnosti ACHEMA
a.s., pričom notárka ako odborne spôsobilá osoba musela vedieť, že generálna plná moc, udelená
právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach, je absolútne neplatná. P.

F. preto ani nemohol zastupovať spoločnosť ACHEMA a.s. pri spisovaní notárskej zápisnice. Obsah
spisovaného úkonu je vymedzený vágne a následkom takéhoto vágneho vymedzenia je nesplnenie
náležitostí podľa § 47 ods. 1 písm. g) NP v spojení s § 45 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“). Hoci má byť formálne späťvzatie žaloby naviazané na akúsi

mimosúdnu dohodu, žalovaná doteraz nepredložila žiadny iný dôkaz, ktorý by vierohodne preukazoval
uzavretie mimosúdnej dohody, resp. aspoň rokovania o nej a dohodnuté podmienky. V článku I. bode
1.2 notárskej zápisnice je uvedené, že späťvzatie žaloby bolo v overenej fotokópii odovzdané bratovi
žalobkyne G.. P. F. za účelom jeho doručenia na podateľnu KS v Trnave. V tejto súvislosti jej nie je
zrejmé, z akého dôvodu malo byť na súd doložené späťvzatie žaloby iba vo vidimovanej fotokópii, a nie

v originálnom znení. Záver súdu, že späťvzatie žaloby nebolo spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky
vedúce k zastaveniu konania, je správnym a logickým výsledkom doterajšieho priebehu konania.

3. Žalovaná vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa v rozpore s
jednoznačnýmzáveromÚSSRsnažídospieťkprávnemuzáveru,žespäťvzatiežalobynebolospôsobilé

vyvolať právne účinky smerom k zastaveniu konania s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci.
Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že dôkazom preukazujúcim pochybnosti týkajúce sa okolností
vyhotoveniaapredloženiapredmetnéhospäťvzatiažalobymábyťskutočnosťzačatiatrestnéhostíhania.Žalobkyňa opomenula, že späťvzatie žaloby a ani notárska zápisnica doposiaľ neboli určené za neplatné
(neúčinné) právne úkony a nebolo tiež určené, že by sa nejednalo o vlastný podpis žalobkyne.

4. Odvolací súd po vrátení veci Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie sa zameral
na riadne zistenie skutkového stavu veci a dôsledné preskúmanie sporného podania, označeného ako
Späťvzatie žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 Eur (2.400.629,- Sk) s prísl. zo dňa
11.11.2008. Uviedol, že je v súlade s ústavnosťou postupu všeobecného súdu, ktorý bez prítomnosti
účastníkov rozhodne o pripustení späťvzatia návrhu na začatie konania (I. ÚS 30/1997).

5. Zo späťvzatia žaloby z 8. septembra 2018 odvolací súd zistil, že pravosť podpisu žalobkyne bola
na predmetnom podaní osvedčená (legalizovaná) podľa § 58 NP a osvedčovacia doložka obsahuje
všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 58 ods. 2 NP). Späťvzatie žaloby bolo odvolaciemu súdu
predložené vo vidimovanej fotokópii, t. j. podanie obsahuje osvedčenie správnosti odpisu listiny vo forme
osvedčovacej doložky (§ 57 ods. 2 NP), v ktorej je uvedené, že táto fotokópia, skladajúca sa z dvoch

strán, dvoch listov doslovne súhlasí s predloženým originálom, skladajúcim sa z dvoch strán, dvoch
listov, ide o odpis úplný a na listine neboli vykonané žiadne zmeny, doplnky, vsuvky, škrty a ani opravy,
obsahuje miesto a dátum vydania, podpis osvedčujúceho notára a odtlačok úradnej pečiatky notára.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby je riadnym a úplným podaním, spĺňajúcim všetky
náležitosti podľa § 127 CSP.

6. Vzhľadom na námietky žalobkyne (že späťvzatie žaloby z 8. septembra 2018 nikdy nepodpísala
a súdu nepredložila, na podaní je iba fotokópia podpisu a späťvzatie žaloby úzko súvisí s notárskou
zápisnicou, ktorú považuje za nezákonný úkon a že v tejto súvislosti podala dve trestné oznámenia)
odvolací súd považoval za potrebné zistiť, či v súvislosti s predmetným späťvzatím žaloby nedošlo k

spáchaniu trestného činu. Za tým účelom požiadal KR PZ v Trnave o zaslanie vyšetrovacieho spisu
ČVS: KRP-76/2VYS-TT-19 (ďalej aj „vyšetrovací spis“) a zároveň notárku Mgr. Evu Holčíkovú požiadal o
oznámenie, či dňa 11. septembra 2018 osvedčovala pravosť podpisu žalobkyne, či sa žalobkyňa (ktorej
podpis sa legalizoval v knihe osvedčených podpisov v papierovej podobe) podpísala (v tejto súvislosti
odvolací súd požiadal o zaslanie overenej fotokópie príslušnej strany z knihy osvedčených podpisov v

papierovej podobe) a či dňa 11. septembra 2018 bola na jej notárskom úrade spísaná notárska zápisnica
za prítomnosti žalobkyne ako povinnej osoby.

7. Notárka Mgr. Eva Holčíková vo svojom podaní, doručenom odvolaciemu súdu dňa 8. novembra 2021,
oznámila,žepravosťpodpisuY.A.bolaosvedčenánaNotárskomúradevMyjavepodporadovýmčíslom

O720996/2018 v Centrálnom registri osvedčených podpisov dňa 11. septembra 2018, pričom žalobkyňa
bola osobne prítomná na notárskom úrade a jej podpis bol legalizovaný aj v knihe osvedčovaných
podpisov. Toho istého dňa (11. septembra 2018) bola na Notárskom úrade v Myjave spísaná notárska
zápisnica za prítomnosti žalobkyne.

8. Odvolací súd konštatoval, že trestné konania iniciované žalobkyňou boli právoplatne zastavené s
tým, že v prípade späťvzatia žaloby sa nejednalo o trestný čin a nebol dôvod na postúpenie veci a v
prípade notárskej zápisnice bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Z
článku I. bodu 1.2 notárskej zápisnice, podpísanej dňa 11. septembra 2018, jednoznačne vyplýva vôľa
žalobkyne vziať žalobu v prejednávanej veci späť, ako aj postup pri späťvzatí žaloby tak, že žalobkyňa

popodpísaníspäťvzatiažalobyaosvedčenípravostipodpisunaspäťvzatížaloby,hovoverenejfotokópii
odovzdala svojmu bratovi P. za účelom doručenia späťvzatia žaloby na podateľňu Krajského súdu v
Trnave.Znaleckýmdokazovanímvtrestnomkonanísazistilo,žepodpisžalobkynenanotárskejzápisnici
je jej pravým podpisom.

9. Odvolací súd vyhodnotil späťvzatie žaloby žalobkyňou ako riadny procesný úkon, ktorý spĺňa všetky
zákonnénáležitostiaktorýmžalobkyňaprejavilasvojuvôľunepokračovaťvkonanísúmyslomdosiahnuť
jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Na ďalšie podania žalobkyne spochybňujúce jej vôľu vziať
žalobu späť odvolací súd už nemohol prihliadnuť. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobkyne
k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, avšak jeho rozhodnutie ešte

nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalovaná so späťvzatím žaloby vyslovila súhlas, boli naplnené
všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu § 370 CSP. Odvolací súd preto bez nariadenia pojednávania
späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a zmenkový platobný rozkaz v celom
rozsahu a konanie zastavil, čím zároveň došlo aj k vybaveniu odvolania žalovanej.10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP a § 421
ods. 1 písm. b) CSP s návrhom, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a priznal jej proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 1Obdo/37/2022 zo dňa 21. júna 2023
rozhodol, že Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 11. januára 2022 č. k. 31CoZm/5/2021-949 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

11. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie zaslala odvolaciemu súdu žalobkyňa písomné vyjadrenie a následne k jej vyjadreniu zaslala
svojepísomnéstanoviskožalovaná.OdvolacísúdzaúčelomdoplneniadokazovaniasizKRPZvTrnave
vyžiadal vyšetrovací spis č. ČVS: KRP-76/2-VYS-TT-219, vyjadrenie notárky Mgr. Evy Holčíkovej a
uznesenieprokurátoraOkresnejprokuratúryTrnavaz23.septembra2021.Povyhodnotenídokazovania
odvolací súd uznesením z 11. januára 2022 pripustil späťvzatie žaloby a zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie z 29. marca 2017, ako aj platobný rozkaz z 9. februára 2009 a konanie zastavil. Proti
tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Po
preskúmaní veci a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane dovolania žalobkyne
a vyjadrenia žalovanej k dovolaniu, dovolací súd dospel k názoru, že odvolací súd pred svojím
rozhodnutím mal žalobkyni, ale aj žalovanej umožniť vyjadriť sa k listinným dôkazom (vyšetrovací spis a

vyjadrenie notárky), ktoré zabezpečil v priebehu odvolacieho konania po zrušení jeho predchádzajúceho
rozhodnutia nálezom ÚS SR. Z týchto dôkazov odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí, pričom
stranám nedal možnosť oboznámiť sa s nimi a vyjadriť sa k nim, a to napriek tomu, že späťvzatie
žaloby bolo doručené až v priebehu odvolacieho konania a strany sporu majú k nemu protichodný
postoj, pričom žalobkyňa ako dominus litis (pán sporu) popiera, že by takýto dispozitívny úkon urobila.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že odvolací súd po zabezpečení nových dôkazov (vyšetrovacieho
spisu a vyjadrenia notárky), na rozdiel od prvého rozhodnutia (rozsudku z 18. septembra 2018), po ich
vyhodnotení späťvzatie žaloby posúdil inak ako v predchádzajúcom rozhodnutí, keďže uznesením z 11.
januára 2022 pripustil späťvzatie žaloby a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z 29. marca 2017, ako aj
zmenkový platobný rozkaz z 9. februára 2009 a konanie zastavil. Dovolací súd tiež upriamil pozornosť na

to, že odvolací súd mal v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyzvať strany sporu, aby sa vyjadrili k použitiu
ustanovení § 57 ods. 1, ods. 2, § 58 ods. 1, ods. 2 a § 44 ods. 3 NP, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci neboli použité, avšak boli rozhodujúce pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže súd prvej inštancie
rozsudkom z 29. marca 2017 rozhodoval v merite veci o ponechaní zmenkového platobného rozkazu
v platnosti a neposudzoval späťvzatie žaloby, nakoľko uvedený úkon bol uskutočnený až v priebehu

odvolacieho konania. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatoval, že neumožnenie žalobkyni (ale
aj žalovanej) vyjadriť sa k novým dôkazom, zaobstaraným odvolacím súdom až v priebehu odvolacieho
konania po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo zrušené nálezom ÚS SR a nevyzvanie
strán sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 44 ods. 3, § 57 ods. 1, ods. 2 a § 58 ods. 1, ods.
2 NP, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité, avšak boli pre rozhodnutie odvolacieho

súdu rozhodujúce (§ 382 CSP), predstavuje nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, v dôsledku,
ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

12. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanom prípade odvolací súd dopĺňal dokazovanie
zadovážením si nových dôkazov (vyšetrovací spis, vyjadrenie notárky) za účelom riadneho zistenia

skutkového stavu ohľadne späťvzatia žaloby, na základe ktorého došlo k zmene skutkového stavu,
ktorý bol predtým zistený súdom prvej inštancie a z ktorého vychádzalo aj jeho rozhodnutie. Bolo
preto potrebné, aby sa strany sporu oboznámili s novými dôkazmi a mali možnosť vyjadriť sa k
nim, prihliadnuc aj na osobitné okolnosti prejednávanej veci, so zreteľom na rozpor strán sporu k
späťvzatiu žaloby. Žalobkyňa ako dominus litis má právo disponovať sporom a jeho predmetom, a to

prostredníctvom procesného úkonu, ktorý je prejavom jej vôle. Pokiaľ teda odvolací súd v naznačenom
smere dopĺňal dokazovanie, na základe ktorého následne došlo k modifikácii skutkového stavu, na
ktorom bolo založené rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol povinný postupovať podľa § 385 ods. 1 CSP
a nariadiť (odvolacie) pojednávanie. Pokiaľ tak odvolací súd nepostupoval, zaťažil svoje konanie vadou
zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Za opodstatnenú považoval dovolací súd aj námietku dovolateľky,

že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné v časti, v ktorej sa
odvolací súd nezaoberal tým, či podanie - späťvzatie žaloby z 8. septembra 2018 (ktoré má pozostávať
z dvoch listov) má alebo nemá všetky zákonné náležitosti podľa § 44 ods. 3 NP.13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorému bola vec postúpená dňa 13.9.2023 ako súdu
funkčne príslušnému podľa § 34 ods. 2 CSP, po vykonaní iných procesných úkonov (viď spis), vyzval
v zmysle procesného pokynu dovolacieho súdu sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu

ustanovení § 57 odds. 1, 2, § 58 ods. 1, 2 a § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku a k listinným dôkazom,
ktoré sú obsahom spisu.

14. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril podaním zo dňa 18.11.2024. V reakcii na zrušujúce
uznesenie dovolacieho súdu uviedol, že zo strany odvolacieho súdu v jeho predchádzajúcom rozhodnutí

(Uznesenie KS v Trnave zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 31CoZm/5/2021) objektívne nedošlo a ani dôjsť
nemohlo k porušeniu či už zákonnej dikcie vyplývajúcej z ust. § 382 CSP a v žiadnom prípade ani k
porušeniu čl. 9 základných princípov CSP. Ako vyplýva zo spisového materiálu, žalobca i žalovaný boli
riadne oboznámení pred uvedeným meritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu o kompletnom obsahu
spisového materiálu, pričom sa obaja i písomne k veci vyjadrovali. V predmetnom konaní možno podľa
jeho názoru bez ďalšieho ustáliť ten záver, že žalobca mal po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia

odvolacieho súdu zo strany Ústavného súdu SR v tejto veci dostatok času a možností, aby svoje
prezentované vykonštruované tvrdenia podložil relevantnými a pre súd smerodajnými dôkazmi, resp.
aby navrhol vo veci taký procesný potup, ktorý by mu podľa jeho názoru zabezpečil pre neho spravodlivé
rozhodnutie vo veci.

15.Poukázalnato,žeKrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacíztitulujehorozhodnutiazodňa11.01.2022,
sp. zn. 31CoZm/5/2021, v tomto konaní postupoval výslovne v intenciách záverov vyslovených zo
strany ÚS SR, ktorými zaviazal odvolací súd k tomu, aby pri opätovnom posúdení veci bol povinný
riadne zistiť skutkový stav veci, predovšetkým dôsledným spôsobom preskúmať sporné podanie (pozn.
späťvzatie žaloby), a to aj z hľadiska overenia náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a

§ 58 ods. 2 Notárskeho poriadku, pričom v závere zdôraznil, že ak krajský súd dospeje k tomu záveru,
že sporné podanie vady neobsahuje, nastávajú procesné účinky späťvzatia žaloby a súd na v poradí
ďalšie doručené podanie, hoci spochybňujúce hodnovernosť späťvzatia žaloby, už nemôže prihliadať.
Odôvodnenie a tým pádom i právne úvahy rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 11.01.2022, ktoré
bez racionálneho základu spochybnil dovolací súd, tak možno objektívne považovať za racionálne,

presvedčivé, majúce základ v zabezpečenom spisovom materiáli súdu. V tejto súvislosti neobstoja
všeobecné námietky dovolacieho súdu, keďže súlad právnej argumentácie odvolacieho súdu v jeho
rozhodnutízodňa11.01.2022askutkovýchokolnostípreskúmavanejvecivychádzazpravidielformálnej
a právnej logiky. Naviac je podľa neho zrejmým, že práve s týmito „pochybnosťami“ deklarovanými
dovolacím súdom sa dostatočne a podrobne vysporiadali práve OČTK v rámci vedeného trestného

konania, ktorých závery boli nepochybne spôsobilé pre postup odvolacieho súdu, ktorý o ne mohol
následne oprieť svoje rozhodnutie s presvedčivým a zrozumiteľným právnym názorom.

16. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že postup notárky v tejto veci bol v zrejmom súlade s vôľou žalobcu,
pričom žalovaný v tejto spojitosti len následne postupoval riadne podľa spísanej notárskej zápisnice a

pravidiel v nej obsiahnutých. Žalovaný bol v rozhodnom čase rovnako ako samotný žalobca účastníkom
úkonov realizovaných na spomínanom notárskom úrade. Ako totiž vyplýva z predloženého vyjadrenia
notárskeho úradu, tá skutočnosť a ten spôsob overenia listiny, že predmetné späťvzatie žaloby po
overení jeho originálu pozostávalo v konečnom dôsledku z 2 listov (t. j. originálu predloženej listiny
a listiny s osvedčením pravosti podpisu žalobcu), bolo zrealizované výslovne podľa žiadosti žalobcu,

ktorý mal eminentný záujem si jediný pôvodný originál späťvzatia žaloby bez zásahu do jeho integrity
ponechať vo svojej držbe, k čomu nakoniec aj došlo. Ako žalovaný (pre potreby súdu), tak príslušný
notár (pre archiváciu tohto dokumentu), v kontexte uvedeného disponovali z dôvodu spomínanej žiadosti
žalobcu notársky overenými kópiami. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje pre objektívne posúdenie
veci i preukázateľnú nedôveryhodnosť samotného žalobcu vo vzťahu k predmetnému späťvzatiu žaloby

a jeho vystupovaniu a prednesom v tomto konaní, kedy žalobca v počiatku uvádzal, že vôbec nebol
v rozhodnom čase na príslušnom notárskom úrade a nemohol tak ani podpísať predložené späťvzatie
žaloby, neskôr svoj postoj zmenil a tvrdil, že tam síce bol, ale nič nepodpísal, nakoniec pristúpil k ďalšej
fabulácii v tom zmysle, že na tom späťvzatí žaloby nie je jeho podpis, čo však z odborného hľadiska
vyvrátil už spomínaný znalec z oboru písmoznalectvo v rámci komplexného vyšetrovania v trestnom

konaní. Tieto účelové fabulácie zo strany žalobcu či už v súdnom (civilnom) alebo trestnom konaní sa v
podstate v konečnom dôsledku všetky otočili proti nemu samému.17. Zdôraznil, že i samotná Notárska zápisnica zo dňa 11.09.2018, sp. zn. N304/2018 podpísaná zo
strany žalobcu a prejednávaná v konaní vedenom pred OS Michalovce, sp.zn. 16Cb/10/2020, potvrdzuje
samotný právny úkon späťvzatia žaloby s úradne osvedčeným podpisom žalobcu zo dňa 11.09.2018

za platný a účinný, ako to vyplýva z aktuálne predloženého právoplatného Rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 21.08.2024, sp. zn. 4Cob/197/2023.

18. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 20.11.2024. K doplneniu
dokazovania v rozsahu vyjadrenia notárky a vyšetrovacieho spisu uviedla, že skutočnosť, že sa nejedná

o trestný čin, nezakladá a neprezumuje, že späťvzatie bolo učinené so súhlasom žalobkyne, či priamo
ňou, ako ani skutočnosť, že späťvzatím bola prejavená jej vôľa. Zdôraznila, že z judikatúry vyplýva, že
konajúcisúdniejevýsledkomtrestnéhokonaniaviazaný.Kvyjadreniunotárkyuviedla,ženapredmetnej
vidimizovanej listine sa nachádza aj podpis osvedčujúceho notára a odtlačok úradnej pečiatky notára, v
tomto prípade notárky Mgr. Evy Holčíkovej, čím je daný aj záujem samotnej notárky na výsledku sporu,
rovnako tak žalobkyňa poukázala aj na zákaz sebaobviňovania.

19. K samotnému späťvzatiu žaloby, ktoré označila ako podvodné, uviedla, že z § 370 ods. 1, 2 CSP
jasne vyplýva, že k zastaveniu konania nedochádza ex lege okamihom doručenia podania súdu, ale
že v odvolacom konaní sa vyžaduje rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení späťvzatia. Vzhľadom
k uvedenému žiadala s odvolaním sa na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 254/2021, aby

bolo vytýčené pojednávanie.

20. K aplikácii § 57 ods. 1, ods. 2, § 58 ods. 1, ods. 2 a § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku uviedla, že
konajúcemu súdu pripomína, že späťvzatie žaloby bolo odvolaciemu súdu predložené vo vidimovanej
fotokópii, t. j. podanie obsahuje len osvedčenie správnosti odpisu listiny vo forme osvedčovacej doložky

(§ 57 ods. 2 NP), v ktorej je uvedené, že táto fotokópia, skladajúca sa z dvoch strán, dvoch listov
doslovne súhlasí s predloženým originálom. Poukázala na rozhodntuie Najvyššeho súdu SR, sp. zn.
1 Nc 33/2012: Podpisom sa rozumie vlastnoručný podpis účastníka, prípadne podpis jeho zástupcu;
podpisom pisateľ potvrdzuje, že sa s obsahom podania stotožňuje (že podanie je prejavom jeho vôle).
Od 1. mája 2002, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, treba v občianskom súdnom konaní za rovnocenný ekvivalent
tomuto podpisu považovať podpísanie sa zaručeným elektronickým podpisom na podaniach urobených
elektronickými prostriedkami (porovnaj čl. III a čl. VIII tohto zákona). Zmyslom a poslaním takéhoto
podpísania je zaručenie autenticity podania (t. j. že podanie je od osoby, ktorá je na ňom označená ako
podávateľ) stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa.

21. Napriek podobnosti vidimácie a zaručenej konverzie zvýrazňuje ich podstatný rozdiel, keďže aj
v praxi sa objavujú požiadavky klientov o vidimáciu elektronických dokumentov (obyčajných skenov,
prípadne aj dokumentov opatrených zaručeným elektronickým podpisom). Vidimácia je úkon notárskej
činnosti vykonávaný výlučne v listinnej podobe. Osvedčiť správnosť fotokópie (odpisu) listiny možno iba

v listinnej podobe a pri vidimácii podľa § 57 NP nejde o zmenu podoby listiny (z listinnej do elektronickej,
alebo naopak). Postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný informačný obsah pôvodného
elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu v listinnej podobe alebo
(naopak) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony, je

možné dosiahnuť len zaručenou konverziou podľa zákona o e-Governmente. Z uvedeného je možné
podľa jej názoru prijať záver, že samotná vidimizovaná listina nenapĺňa zákonné predpoklady pre podpis
v zmysle § 127 CSP, nakoľko aj v priamom porovnaní so zaručenou konverziou nie je prípustná jej
použiteľnosť na právne úkony. Má za to, že ani výkladom ustanovenia § 127 CSP nemožno dospieť k
záveru, že by podpisom bolo možné rozumieť niečo iné, ako vlastnoručný podpis konajúcej osoby.

22. K aplikácii § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku podotýka, že späťvzatie má pozostávať z dvoch listov,
avšak nie je zošité šnúrou v súlade s § 44 ods. 3 NP, toto podanie teda nemá všetky zákonné náležitosti
a nevyvoláva žiadne procesné účinky. Žalobkyňa má za to, že aplikáciou a skúmaním zákonného
ustanovenia dôjde konajúci súd k totožnému záveru. Absencia zákonného zošitia sporného Späťvzatia

žaloby je zásadnou vadou tohto podania, ktorá neguje akékoľvek jeho procesné účinky, nakoľko nie
je garantovaná celistvosť predmetnej listiny. Dôvodom tohto zákonného postupu je práve sťaženie
falšovania notárskej listiny. Na zreteľ je nutné podľa jej názoru brať to, že nejde o bežný písomný
právny úkon, pri ktorom nedostatok technického spojenia nemá za následok neplatnosť tohto právnehoúkonu, ale ide o notársku listinu, ktorej zákonnou náležitosťou (a teda aj náležitosťou platnosti) je zošitie
zákonným spôsobom podľa § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku. Uvedené by síce nezakladalo absolútnu
neplatnosť, ale odvolací súd by mal vyzvať Žalobkyňu na nápravu, ktorá by samozrejme nenastala,

nakoľko Žalobkyňa úkon nevykonala, čím súd na uvedené podane ani z tohto dôvodu nemá prihliadať.

23. Žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania a to, aby bolo zo strany Krajského súdu v Trnave overené,
či dňa 14.09.2018 bol občiansky preukaz žalobkyne evidovaný v rámci pohybu na Krajskom súde
v Trnave a aby konajúci súd rovnako overil prítomnosť iných osôb toho dňa na Krajskom súde v

Trnave, ktorí sú v pomere k prejednávanej veci, a to menovite - rodinu F.. Podľa názoru žalobkyne
je dôvodné zistiť, či predmetné sporné späťvzatie predložila súdu žalobkyňa alebo nie, nakoľko pri
listinnom podaní je určujúce aj to, kto predmetné podanie robí a kto ho predkladá. Na to, aby niekto iný
ako žalobkyňa mohol predkladať osobne podania na súd do prebiehajúceho súdneho konania, musel
by mať na to splnomocnenie od samotnej žalobkyne. Navrhla tiež, aby súd v konaní k uvedenému
(ii) vypočul žalobkyňu - Y. A., ako sa aj (iii) oboznámil s priloženým čestným vyhlásením, ktoré

sa predkladá, a to z roku 2023, ktoré bolo podané na Okresný súd Michalovce, avšak vo svojom
rozsahu sa dotýka aj údajného Späťvzatia žaloby, čím vďaka jeho skoršiemu dátumu nie je možné
namietať jeho účelovosť a čestné vyhlásenie aktuálneho dátumu. Uvedené dokazovania navrhuje z
dôvodu preukázania skutkového stavu v deň (údajného a podvodného) podania Späťvzatia žaloby,
ako aj okolnostiam k tomu predchádzajúcim, ako aj momentu, kedy sa Žalobkyňa dozvedela o podaní

Späťvzatia.Uvedenépovažujezasmerodatné,nakoľkodôkazyatvrdeniastranyjedôvodnéposudzovať
vo vzájomnej korelácii. Žiada, aby sa konajúci súd s predkladanými listinami oboznámil.

24. V nadväznosti na vyjadrenia sporových strán k výzve odvolacieho súdu zaslala žalobkyňa ďalšie
vyjadrenie zo dňa 19.2.2025 a žalovaný vyjadrenie zo dňa 11.2.2025. Žalobkyňa zotrvala na svojej

argumentácii a v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že odvolací súd je viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu a jeho právnym posúdením, a týmto právnym názorom sa musí aj riadiť a postupovať
v súlade s ním. Žalobkyňa opakovane uvádza, že okolnosť, že sa jedná o jej podpis neprezumuje,
vzhľadom na ostatné okolnosti konania aj skutočnosť, že sa jedná o podpis, ktorým by žalovaná prejavila
vôľu k späťvzatiu žaloby, tak ako sa snaží naznačiť žalovaný. Práve z dôvodu, že žalobkyňa listinu

nikdy nepodpísala, podala trestné oznámenie, pričom zo znaleckého posudku vyplynulo, že sa jedná
o originálny podpis žalobkyne zakladá len tú skutočnosť, že tento bol získaný zjavne neoprávneným a
podvodným spôsobom. Zdôraznila, že trvá na nariadení súdneho pojednávania, tak uviedla vo svojom
podaní zo dňa 20.11.2024. V opačnom prípade, ak nedôjde k vypočutiu žalobkyne a nariadeniu súdneho
pojednávania, bude porušené právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces v neprospech

žalobkyne, čo by rovnako mohlo mať vplyv na vecno - právne posúdenie konajúceho súdu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.2.2025 k samotnému obsahu aktuálne doručeného vyjadrenia
žalobkyne zdôraznil, že podľa názoru žalovaného neobstojí účelová argumentácia zo strany žalobkyne
bez hmatateľného skutkového (ani právneho) základu, keďže sa jedná o notoricky opakované výslovne
subjektívne vnímanie situácie zo strany žalobkyne spojené s opakovanými odkazmi na právnu úpravu,

resp. označenú judikatúru, pričom v konečnom dôsledku z tohto vyjadrenia nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať za presvedčivé udržateľné tvrdenia samotnej žalobkyne.
Žalovaný v ďalšom zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej iba CSP) po vrátení veci dovolacím súdom, viazaný jeho právnym názorom, nariadil pojednávanie
na riadne zistenie skutkového stavu veci a dôsledné preskúmanie sporného podania označeného ako
„Späťvzatie žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 EUR (2.400.629 Sk) s prísl. zo dňa
11.11.2008“.Vykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,ktorésúobsahomspisu,predovšetkýmNotárskou
zápisnicou N 304/2018, NZ 29369/2018 z 11.9.2018, Uznesením OP ZPV 634/18/2207-89 z 23.9.2021,

vyjadrením notárky Mgr. Evy Holčíkovej z 23.10.2019, overenou kópiou späťvzatia žaloby a osvedčenia
podpisu (č. l. 1220 spisu) a zistil nasledovný skutkový stav:

26. Predmetom odvolacieho konania pôvodne vedeného na Krajskom súde v Trnave ako odvolacom
súde bolo prejednanie odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I.

zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 9Zm/13/2018-22 zo dňa 9.2.2009 ponechal
v platnosti a výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z obsahu
spisu vyplýva, že v lehote troch dní pred dňom verejného vyhlásenia rozsudku bolo odvolaciemu súdu
doručené podanie z 8.9.2018 označené podateľňou súdu ako „osobne podané“, ktorým žalobkyňasúdu oznamovala, že návrh na zaplatenie zmenkovej sumy berie v celom rozsahu späť, ku ktorému
bol pripojený i súhlas žalovanej strany sporu s týmto úkonom a vyhlásenie, že si žalovaná náhradu
trov konania neuplatňuje. Deň pred pojednávaním bolo do spisu doručené (ako osobne podané)

podanie žalobkyne, ktorá späťvzatie žaloby označila za podvod, nikdy takýto úkon nevykonala, podáva
oznámenie na Krajskú prokuratúru vo veci spáchania trestného činu a žiadala, aby odvolací súd na tento
úkon neprihliadal. Postup Krajského súdu v Trnave ako aj rozhodnutia v tejto veci vrátane rozhodnutia
Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu popisuje Krajský súd v Bratislave
ako odvolací súd (viď ods. 13) v odsekoch 1 až 12 tohto uznesenia.

27. Odvolací súd z podania označeného ako „Späťvzatie žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy
79.686,28 EUR (2.400.629 Sk) s príslušenstvom zo dňa 11.11.2008” z 8.9.2018, doručeného Krajskému
súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu dňa 14.9.2018 zistil, že pravosť podpisu žalobkyne bola na
predmetnom podaní osvedčená (legalizovaná v zmysle § 58 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok, ďalej len „Notársky poriadok“). Osvedčovacia doložka pritom

obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (§ 58 ods. 2 Notárskeho poriadku), teda meno,
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a trvalé bydlisko žalobkyne, číslo občianskeho preukazu,
konštatovanie,žežalobkyňauznalapodpisnalistinezasvojvlastný,miestoadátumosvedčenia(Myjava
dňa 11.9.2018), podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky, ako aj poradové číslo pridelené notárskym
centrálnym registrom osvedčených podpisov (O 720996/2018).

28. Predmetné späťvzatie žaloby bolo odvolaciemu súdu predložené vo vidimovanej fotokópii, t.j.
predmetné podanie z 8.9.2018 obsahuje osvedčenie správnosti odpisu listiny vo forme osvedčovacej
doložky (§ 57 ods. 2 Notárskeho poriadku), v ktorej je uvedené, že táto fotokópia skladajúca sa z 2 strán,
2 listov, doslovne súhlasí s predloženým originálom skladajúcim sa z 2 strán, 2 listov, ide o odpis úplný

a na listine neboli vykonané žiadne zmeny, doplnky, vsuvky, škrty ani opravy, miesto a dátum vydania (v
Myjave dňa 11.9.2018), podpis osvedčujúceho notára a odtlačok úradnej pečiatky notára.

29. Vzhľadom na námietky žalobkyne, že podanie označené ako späťvzatie žaloby z 8.9.29018 nikdy
nepodpísala a súdu nepredložila, pričom na predmetnom podaní je iba fotokópia podpisu (ktorý buď

nie je kópiou jej vlastnoručného podpisu alebo je, ale na späťvzatie žaloby bol dodatočne pridaný
skopírovaním/vložením jej podpisu z inej listiny) a súčasne poukazovala na to, že späťvzatie žaloby
úzko súvisí s notárskou zápisnicou č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 spísanou na
Notárskom úrade Mgr. Holčíkovej v Myjave, ktorú považuje za nezákonný úkon a v tejto súvislosti
podala aj dve trestné oznámenia (obe trestné veci spoločne vedené na KR PZ pod ČVS: KRP-76/2-

VYS-TT-2019), Krajský súd v Trnave zisťoval, či v súvislosti s predmetným späťvzatím žaloby nedošlo k
spáchaniu trestného činu. Za tým účelom odvolací súd požiadal Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
TrnaveozaslanievyšetrovaciehospisuČVS:KRP-76/2-VYS-TT-19azároveňpožiadalnotárkuMgr.Evu
Holčíkovúooznámenie,čidňa11.9.2018osvedčovalapravosťpodpisuY.A.,nar.XX.XX.XXXX,OPč.M.
- poradové číslo O 720996/2018 v Centrálnom registri osvedčovaných podpisov, či sa žalobkyňa, ktorej

podpis sa legalizoval v knihe osvedčených podpisov v papierovej podobe, podpísala (v tejto súvislosti
žiadal odvolací súd o zaslanie overenej fotokópie príslušnej strany z knihy osvedčených podpisov v
papierovej podobe) a či dňa 11.9.2018 bola na jej notárskom úrade spísaná notárska zápisnica č.
N304/2018, Nz 29369/2018 za prítomnosti Y. A., nar. XX.X.XXXX, . OP č. M. ako osoby povinnej.

30. Notárka Mgr. Eva Holčíková vo svojom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 8.11.2021
oznámila, že pravosť podpisu Y. A. bola osvedčená na Notárskom úrade v Myjave pod poradovým
číslom O720996/2018 v Centrálnom registri osvedčených podpisov dňa 11.9.2018. Menovaná bola
osobne prítomná na Notárskom úrade Myjava, jej podpis bol legalizovaný i v knihe osvedčovaných
podpisov. Toho istého dňa, t.j. 11.9.2018, bola na Notárskom úrade v Myjave spísaná notárska zápisnica

pod č. N 304/2018, NZ 29369/2018 za prítomnosti Y. A.. Všetky uvedené skutočnosti uviedla i do
zápisnice pri výsluchu na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru Trnava. S účinnosťou od 15.1.2020
ukončila notársku činnosť a všetky registre, spisy, notárske zápisnice, úradné pečiatky, boli odovzdané
na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

31. Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave ČVS: KRP-76/2-VYS-
TT-19 odvolací súd zistil nasledovné. Podľa ftk. str. 116 osvedčovacej knihy podpisov Notárskeho úradu
notárky Mgr. Evy Holčíkovej zo dňa 11.9.2018 (č.l. 433 vyšetrovacieho spisu) sa pod por. č. 0924 s
dátumom vykonania úkonu 11.9.2018 nachádza s poradovým číslom O pridelené NCR OP 720996/2018podpis Y. A. a pod por. č. 0925 s dátumom vykonania úkonu 11.9.2018 sa nachádza s poradovým
číslom O pridelené NCR OP 720974/2018 podpis Y. A.. Zo zápisnice z výsluchu svedka Y. A., nar.
XX.X.XXXX spísanej ORPZ v Trnave, odbor kriminálnej polície dňa 4.12.2018 vyplýva, že Y. A. uviedla,

že sa dvakrát podpisovala dňa 11.9.2018 do osvedčovacej knihy podpisov. Zo znaleckého posudku č.
1/2021znalcaIng.ErikaTiefenbachera,znalcavodborekriminalistika,odvetviekriminalistickéskúmanie
ručného písma a podpisov, vyplýva, že sporný podpis označený na notárskej zápisnici zo dňa 11.9.2018
spísanej na notárskom úrade Mgr. Evy Holčíkovej zn. N304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018
je pravým podpisom Y. A., nar. XX.X.XXXX, od ktorej boli predložené porovnávacie materiály. Medzi

porovnávacími materiálmi boli aj podpisy Y. A. z osvedčovacej knihy Notársky úrad Myjava, Mgr. Eva
Holčíková, por. č. 0924 a 0925.

32. Vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave uznesením pod ČVS:
KRP-76/2-VYS-TT-2019 zo dňa 31.08.2021,
1) trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného

zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, vedené na tom skutkovom
základe, že dňa 14.9.2018 na Krajský súd v Trnave, Vajanského 7278/2A, neznámy páchateľ doručil
späťvzatie žaloby v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 21CoZm/4/2017, v ktorom je žalovaná
spoločnosť ACHEMA a.s., so sídlom t. č. v Pavlovciach nad Uhom, pričom obsahom tejto listiny bolo,
že žalobca Y. A. berie v celom rozsahu späť svoj návrh na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 Eur

s príslušenstvom, pričom išlo o konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Trnava pod spisovou
značkou 15CbZm/2/2009, kde bol vydaný platobný rozkaz pod číslom 9Zm/13/2008-22, ktorým bola
žalovaná spoločnosť zaviazaná zaplatiť Y. A. vyššie uvedenú sumu, v skutočnosti Y. A. toto späťvzatie
žaloby nevyhotovila a bolo podané bez jej vedomia, týmto konaním mohla byť Y. A., bytom F., spôsobená
škodavovýške79.686,28Eur,podľa§215ods.1písm.b)Trestnéhoporiadkuspoukazomna§215ods.

4 Trestného poriadku zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
2) trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona sčasti formou účastníctva podľa § 21 Trestného zákona, vedené na tom skutkom

základe, že v presne nezistenom čase najneskôr dňa 11.9.2018 doposiaľ nestotožnený pracovník
Notárskeho úradu notárky Mgr. Evy Holčíkovej, Nám. M. R. Štefánika č. 581/29A, Myjava, v kancelárii
notárskeho úradu na Myjave, spísal notársku zápisnicu N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018
zo dňa11.9.2018 o vyhlásení osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou zápisnice medzi
Y. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M., osoba podnikajúca pod obchodným menom Alena Naďová - Nachema,

IČO: 30708958, so sídlom v Piešťanoch, Heinolská ul. 6967/10, ako osobou povinnou a spoločnosťou
ACHEMA a.s., IČO: 36240834, so sídlom Pavlovce nad Uhom č. 984, zastúpená splnomocneným
zástupcom G.. P. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. č. XXXX/X, ako oprávnenou osobou, v ktorej sa
okrem iného uvádza, že osoba povinná a osoba oprávnená uzatvorili ústnu dohodu o späťvzatí žaloby
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 79.682,28 Eur s príslušenstvom zo dňa 11.11.2008, pričom

povinná osoba sa súčasne zaväzuje v prípade, ak by zmenkový platobný rozkaz č. k. 9Zm/13/2008-22
zostal v platnosti, resp. by bol vykonateľný, zaplatiť osobe oprávnenej do 3 dní po prípadnej výzve na
úhradu povinnosti pre osobu oprávnenú z právoplatného zmenkového platobného rozkazu Okresného
súdu Trnava č.k. 9Zm/13/2008-22 čiastku vo výške 250.000 Eur na účet oprávnenej osoby vedený vo C.
č. X pričom notársku zápisnicu Y. A. pravdepodobne podpísala dňa 11.9.2018, kedy bola jedenkrát na

Notárskom úrade notárky Mgr. Evy Holčíkovej na Myjave, a to z dôvodu dedičského konania vedeného
pod č. 9D/245/2018 po nebohej matke F. F., kde na pokyn pracovníka Notárskeho úradu podpísala štyri
doklady týkajúce sa dedičského konania, pričom pracovníkom notárskeho úradu spôsobom odporujúcim
ustanoveniam zákona č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, jej
bola bez jej vedomia a súhlasu predložená na podpis notárska zápisnica N 304/2018, Nz 29369/2018,

NCRls 29928/2018, ktorej predmetom nebolo dedičské konanie, ale späťvzatie žaloby na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 79.682,28 Eur s príslušenstvom zo dňa 11.11.2008, ktorú však s vedomím Y.
A. na tomto notárskom úrade nikdy nespisovali, čím bola, a to aj za doposiaľ presne nezistenej formy
účastníctva ďalšej osoby na podvodnom konaní, Y. A. uvedená do omylu, čím by Y. A. pri uplatnení
uvedenej zápisnice vznikla celková škoda vo výške najmenej 250.000 Eur, podľa § 215 ods. 1 písm. a)

Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastavil, pretože je nepochybné,
že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.33. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č.k. 2 Pv 634/18/2207-89 z 23.9.2021,
právoplatným dňa 23.9.2021, bola podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť
poškodenej Y. A. zo dňa 8.9.2021, podaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Michala

Ferčáka, advokáta, v spojení s nadväzujúcim podaním poškodenej zo dňa 9.9.2021, smerujúca proti
uzneseniu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave pod ČVS:
KRP-76/2-VYS- TT-2019 zo dňa 31.8.2021, zamietnutá, pretože nebola dôvodná. Z odôvodnenia
predmetného uznesenia prokurátora vyplýva, že prokurátor poukázal na vzájomnú previazanosť
skutkov, o ktorých bolo vedené spoločné konanie, ktorá sa v konkrétnostiach prejavila tak, že v prípade,

ak vyhotovenie notárskej zápisnice N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls 29928/2018 nebolo dosiahnuté
trestným činom, t. j. ak nedošlo k spáchaniu skutku pod bodom 2), tak skutok pod bodom 1) nemôže
byť trestným činom, pretože predmetná notárska zápisnica oprávňovala osobu označenú v notárskej
zápisnici na doručenie overenej fotokópie späťvzatia žaloby na Krajský súd v Trnave. Právne posúdenie
skutku pod bodom 1) bolo teda priamo závislé od vyhodnotenia skutkového a právneho stavu skutku
pod bodom 2).

Podľa poškodenej malo ku spáchaniu skutku pod bodom 2) dôjsť v podstate tak, že na notárskom
úrade Mgr. Evy Holčíkovej síce dňa 11.9.2018 uskutočnila svoj vlastnoručný podpis na liste, ktorý jej
mal byť na notárskom úrade podstrčený a následne mal byť použitý v rámci notárskej zápisnice, o ktorej
nemala vedomosť. Tieto skutočnosti mala odhaliť až v nadväznosti na zistenie, že na Krajský súd v
Trnave bola doručená overená fotokópia späťvzatia jej žaloby, a to s dátumom overenia dňa 11.9.2018. Z

dátumov registrácie jednotlivých osvedčených podpisov a času trvania prejednania dedičstva následne
odvodila, že listina na podpis jej bola podstrčená počas prejednania dedičstva, a to tak, aby si myslela,
že podpisuje písomnosť týkajúcu sa dedičského konania.
Prokurátor poukázal na to, že posledná strana notárskej zápisnice, kde sa nachádza podpis poškodenej
Y. A., neobsahuje výlučne len podpisy, ale tesne nad týmito podpismi sa nachádza text, z ktorého je

zrejmé, že sa jedná o štvrtú stranu notárskej zápisnice s textom v podstate s tým obsahom, podľa
ktorého bola notárska zápisnica spísaná notárkou, bola prítomným prečítaná a vysvetlená a obsahuje
ich skutočnú vôľu. Z povahy týchto skutočností je zrejmá dôkazná náročnosť preukázania, že k spísaniu
a podpísaniu notárskej zápisnice došlo tak, ako to tvrdila poškodená.
Vzhľadom na okolnosti prípadu známe v štádiu začatia trestného stíhania, kedy tento úkon skutočne

smeroval proti záujmom poškodenej, bolo trestné stíhanie začaté a boli zaobstarávané dôkazy k
objasneniu možných verzií udalosti včítane verzie poškodenej. V tejto súvislosti prokurátor poukázal
na to, že trestné konanie prechádza viacerými fázami, pričom na postup medzi jednotlivými fázami sa
vyžaduje rôzna miera kvality dôkaznej matérie. Kým na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku postačuje nerozptýlené podozrenie zo spáchania trestného činu,

na vydanie uznesenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sa vyžaduje dôvodné podozrenie zo
spáchania trestného činu konkrétnou osobou. Miera dôvodného podozrenia vyžaduje istú kvalitu, ktorá
v tomto prípade pri absencii priameho dôkazu a pri nedostatočnej nadväznosti nepriamych dôkazov
nebola dosiahnutá, v dôsledku čoho absentoval taký relevantný podklad, ktorý by umožnil na dôkaznej
báze prijať verziu poškodenej.

Prokurátor sa tiež vysporiadal s námietkami poškodenej týkajúcimi sa dĺžky trvania úkonu v dedičskej
veci sp. zn. 9D/245/2018, časom úhrady faktúry pre platiteľa G.. P. F. za prejednanie dedičského
konania po poručiteľke F. F., časom registrácie podpisov O 720927/2018 o 10:14 hod. (podpis G.. P.
F. na plnomocenstve), podpisov O 720974/2018 o 10:21 hod. (podpis Y. A. na doposiaľ nestotožnenej
písomnosti) a O 720996/2018 o 10:23 hod. (podpis Y. A. na späťvzatí žaloby), ako aj časom registrácie

notárskej zápisnice o 13:54 hod., pričom mal za to, že uvedené nepreukazuje protiprávne konanie
podozrivých osôb. K tomu uviedol, že registrácia notárskej zápisnice je úkon, ktorý z povahy možno
uskutočniť až po jej podpísaní. V opačnom prípade by notár registroval notársku zápisnicu a až následne
by ju predložil na podpis účastníkom s rizikom, že ju títo napriek registrácii nepodpíšu. Medzi podpisom
notárskej zápisnice a jej registráciou musí existovať istá doba, kedy už podpísaná notárska zápisnica

nemá pridelené číslo z notárskeho registra. Poškodená síce uvádzala, že na notárskej zápisnici sa číslo
registrácie uvádza, avšak tu prokurátor upozornil, že číslo z notárskeho registra NCRls 29928/2018 vo
vytlačenej podobe sa nachádza až na odpise notárskej zápisnice, avšak na jej prvopise sa tento dopisuje
perom. Uvedené bolo prehľadne dokumentované najmä v prílohách znaleckého posudku Ing. Erika
Tiefenbachera č. 1/2021, ktorý skúmal originál notárskej zápisnice, a teda jej prvopis. Ďalšiu okolnosť

preukazujúcu isté zdržanie medzi podpisom notárskej zápisnice do jej registrácie bolo možné odvodiť
z výsluchu svedkyne Y. W., ktorá uviedla, že registráciu notárskych zápisníc nerealizovala samotná
notárka, ale svedkyňa W., a to na pokynMgr. Evy Holčíkovej pod prihlasovacími údajmi notárky. Ani čas registrácie notárskej zápisnice dňa
11.9.2018 o 13:54 hod. teda nepreukazoval protiprávne konanie podozrivých osôb. K námietke
poškodenej, že faktúra č. 6522018 vystavená za spísanie notárskej zápisnice bola vystavená dňa

13.9.2018 a k dodaniu služby podľa nej došlo až dňa 13.9.2018, pričom považuje za neštandardné,
aby notárka vykonala úkony v hodnote takmer 700 Eur a odmenu nepožadovala ihneď pri ich vykonaní,
prokurátor uviedol, že táto námietka taktiež nemohla zvrátiť vyslovený meritórny záver. Notárka nie
je povinná vystaviť faktúru ihneď po dodaní služby, navyše údaj o dodaní služby vzhľadom na
vyššie analyzovaný dátum registrácie dňa 11.9.2018 je zjavne nesprávny, avšak táto skutočnosť

nepreukazovala ani v spojení s ostatnými dôkazmi spáchanie skutku, najmä keď notárka nemala logický
dôvod uvádzať na faktúre nesprávny údaj o dodaní služby, čo nasvedčovalo skôr administratívnej chybe
pri vyhotovení faktúry.
Prokurátor sa nestotožnil ani s námietkou poškodenej, že znalecké dokazovanie mohlo preukazovať len
otázku, či bol jej podpis pravý, nie aj otázku, či podpísala notárku zápisnicu slobodne, vážne, určito a
zrozumiteľne. Pochybenie vyšetrovateľa PZ v tomto smere však prokurátor nezistil. Vyšetrovateľ PZ na

žiadnom mieste napadnutého uznesenia neuviedol, že by otázka vôle bola skúmaná znalcom. Pokiaľ
vyšetrovateľ PZ uviedol, že právny úkon bol uskutočnený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, toto
bol jeho hodnotiaci záver s poukazom na celé vykonané vyšetrovanie, nejednalo sa o výlučný odkaz
na znalecké dokazovanie.
Ako dôvodnú prokurátor vyhodnotil námietku, že poukazovanie na zásadu subsidiarity represie zo strany

vyšetrovateľa PZ nebolo správne, avšak toto nemalo vplyv na vecnú správnosť uznesenia. Aplikácia
zásady subsidiarity represie do úvahy vzhľadom na závažnosť skutku do úvahy neprichádzala, avšak
keďže dôvodom pre zastavenie trestného stíhania bolo práve nepreukázanie, že sa skutok pod bodom
2) stal, úvahy o subsidiarite represie boli nadbytočné.

34. Z notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 podpísanej dňa 11.9.2018
v kancelárii Notárskeho úradu Mgr. Evy Holčíkovej v Myjave, Nám. M.R. Štefánika 581/29a, spísanej
notárom Mgr. Evou Holčíkovou odvolací súd zistil, že sa v tento deň dostavili pred notárku 1/ Y. A.,
rodená F., narodená XX.X.XXXX, totožnosť preukázaná platným občianskym preukazom č. M., tiež ako
osobapodnikajúcapodobchodnýmmenomAlenaNagyová-Nachema,IČO:30780958,sídloPiešťany,

Heinolská ulica 6967/10 (ako osoba povinná) a 2/ ACHEMA, a.s., IČO 36 240 834, so sídlom Pavlovce
nad Uhom 984, zastúpená splnomocneným zástupcom G.. P. F., nar. XX.X.XXXX, totožnosť preukázaná
platným občianskym preukazom č. B. (ako osoba oprávnená), a vyhlásili, že sú plne spôsobilí na právne
úkony a požiadali notárku, aby do tejto notárskej zápisnice pojala toto vyhlásenie osoby povinnej o
uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa bodu 1.1 osoba povinná a osoba oprávnená vyhlásili a potvrdili, že na Okresnom súde Trnava je
medzi nimi vedený spor. Osoba povinná ako žalobkyňa vyhlasuje, že sa návrhom doručeným súdu dňa
11.11.2008 domáha od osoby povinnej ako žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy 79.686,28 Eur spolu
so 6% ročným úrokom od 3.11.2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 265,62 Eur a náhrady
trov konania, a to všetko na základe zmenky vystavenej žalovaným dňa 26.1.2007. Osoba povinná ako

žalobkyňa v návrhu uviedla, že osoba oprávnená ako žalovaný dňa 26.1.2007 vystavil blankozmenku
č. BZ 1/2007, ktorou zabezpečil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o dielo č. 1/2007 zo dňa 1.2.2007 s
tým, že sa zaviazal osobe povinnej zaplatiť túto blankozmenku dlžnú sumu spolu s príslušenstvom ku
dňu vyplnenia dátumu splatnosti. Osoba povinná ako veriteľ z dôvodu údajného omeškania s platením
ceny za dielo zo strany osoby oprávnenej využila vyplňovacie právo podľa čl. IV. odsek 1 zmluvy o

zabezpečení pohľadávok zo dňa 26.1.2007 a dňa 3.11.2008 vyplnila zmenkovú sumu pozostávajúcu
z pohľadávky vo výške 71.101,37 Eur a úroku z omeškania vo výške 8.585,- Eur, ktorej zaplatenia sa
domáhala. Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 9Zm/13/2008-22 zo dňa 9.2.2009 súd návrhu osoby
povinnej v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Osoba oprávnená podala v zákonnej lehote proti
zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Platobný rozkaz do dnešného dňa nie je právoplatný.

Z bodu 1.2 notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že osoba povinná a osoba oprávnená uzatvorili
medzi sebou ústnu dohodu o Späťvzatí žaloby/návrhu na zaplatenie zmenkovej sumy 79.686,28 Eur
(2.400.000 Sk) s príslušenstvom zo dňa 11.11.2008 (ďalej Dokument). Osoba povinná prejavuje svoju
slobodnú vôľu a zároveň vyhlasuje, že súhlasí s Dokumentom a ako žalobkyňa zabezpečí ukončenie
súdneho sporu na základe už vykonaného vzájomného mimosúdneho vyrovnania so stranou žalovanou,

teda s osobou oprávnenou. Osoba povinná ako žalobkyňa zo súdneho sporu po podpísaní Dokumentu
a osvedčení pravosti podpisu na Dokumente, tento v overenej fotokópií odovzdala svojmu bratovi P. F.,
za účelom doručenia Dokumentu na podateľňu Krajského súdu Trnava.Zo štvrtej strany notárskej zápisnice vyplýva, že notárka prítomným účastníkom notársku zápisnicu
prečítala a vysvetlila a prítomní účastníci prehlásili, že notárska zápisnica obsahuje ich skutočnú vôľu
a túto na znak súhlasu s jej obsahom po jej prečítaní schválili a pred notárkou Mgr. Evou Holčíkovou

vlastnoručne podpísali.

35. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je
vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o zabezpečenie prekladu do štátneho jazyka

vyhotoveného prekladateľom. Preklad listiny sa pevne pripojí k listine.

36. Podľa § 57 ods. 2 Notárskeho poriadku, správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený
zamestnanec notára. Osvedčenie listín, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo
kandidát. Osvedčenie správnosti odpisu listiny sa vyznačí na odpise vo forme osvedčovacej doložky,
v ktorej je uvedené

a) či odpis súhlasí doslovne s listinou, z ktorej bol vyhotovený, a či táto listina je originálom alebo
osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo osvedčeným odpisom, a z koľkých listov alebo hárkov
sa skladá,
b) počet listov alebo hárkov, ktoré odpis obsahuje,
c) či ide o odpis úplný alebo čiastočný,

d) údaj, či sú v predloženej listine zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli oslabiť jej
hodnovernosť,
e) údaj, či boli na odpise vykonané opravy nezhôd s predloženou listinou,
f) miesto a dátum vydania,
g)podpisosvedčujúcehonotáraalebonímpoverenéhozamestnancaaodtlačokúradnejpečiatkynotára.

37. Podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku, legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec
osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal
alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.

38. Podľa § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku, osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme
osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka,
c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka,

d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine
za svoj vlastný,
e) miesto a dátum osvedčenia,
f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.

39. Podľa § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku, ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia
byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým
istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy.

40. Ako už bolo uvedené, úlohou odvolacieho súdu bolo dôsledne preskúmať späťvzatie žaloby (ďalej aj

sporné podanie) z hľadiska overenia náležitostí osvedčovacích doložiek podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 2
Notárskeho poriadku (viď Nález Ústavného súdu SR z 9. septembra 2021 č.k. II.ÚS 254/2021-41) a vo
veci nariadiť pojednávanie, umožniť stranám sporu vyjadriť sa k listinným dôkazom a zaoberať sa tým,
či sporné podanie má náležitosti podľa § 44 ods. 2 Notárskeho poriadku (viď Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 21. júna 2023 sp. zn. 1Obdo/372022).

41. Odvolací súd konštatuje, že trestné konania boli právoplatne zastavené, nakoľko v prípade
späťvzatia žaloby sa nejednalo o trestný čin a nebol dôvod na postúpenie veci, čo nespochybňuje ani
žalobkyňa. Podľa žalobkyne skutočnosť, že sa nejedná o trestný čin, nezakladá a neprezumuje, že
späťvzatie bolo učinené so súhlasom žalobkyne, či priamo ňou, ako ani skutočnosť, že späťvzatím bola

prejavená vôľa žalobkyne. Odvolací súd preto preskúmal sporné podanie z hľadísk ako je uvedené v
predchádzajúcom odseku.42. Z dôvodov uvedených v odseku 46 a 47 vyplýva, že sporné podanie - späťvzatie žaloby doručené
odvolaciemu súdu dňa 14.9.2018 je riadnym a úplným podaním spĺňajúcim všetky náležitosti v zmysle
§ 127 CSP. Notárka Mgr. Eva Holčíková vo svojom podaní, doručenom odvolaciemu súdu dňa 8.

novembra 2021, oznámila, že pravosť podpisu Y. A. bola osvedčená na Notárskom úrade v Myjave
pod poradovým číslom O720996/2018 v Centrálnom registri osvedčených podpisov dňa 11. septembra
2018, pričom žalobkyňa bola osobne prítomná na notárskom úrade a jej podpis bol legalizovaný aj
v knihe osvedčovaných podpisov. Toho istého dňa (11. septembra 2018) bola na Notárskom úrade v
Myjavespísanánotárskazápisnicazaprítomnostižalobkyne.Akžalobkyňapoukazuje,ženapredmetnej

vidimizovanej listine sa nachádza aj podpis osvedčujúceho notára a odtlačok úradnej pečiatky notára,
konkrétne Mgr. Evy Holčíkovej, čím je podľa nej daný aj záujem samotnej notárky na výsledku sporu,
odvolací súd uvádza, že ide o zákonnú náležitosť a podpis a odtlačok pečiatky notára nemôže bez
ďalšieho zakladať záujem notárky na výsledku sporu, resp. zaujatosť, čo sa zrejme snaží žalobkyňa
navodiť. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v konaní nebol preukázaný pomer notárky k tej ktorej
strane sporu, resp. k predmetnej veci. Spochybňovanie úkonov notárky v tomto štádiu preto považuje

odvolací súd za účelové.

43. Odvolací súd zdôrazňuje, že podpis žalobkyne na späťvzatí žaloby je notársky osvedčený -
legalizovaný a správnosť fotokópie predmetnej listiny bola osvedčená notárkou - vidimovaná, čo
konštatoval vo svojom náleze aj ústavný súd. K tvrdeniu žalobkyne, resp. jej spochybneniu či samotná

vidimizovaná listina napĺňa zákonné predpoklady pre podpis v zmysle § 127 CSP, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že pravosť podpisu žalobkyne bol na späťvzatí žaloby - spornom podaní
notársky osvedčený t.j. legalizovaný v zmysle § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku. Ak teda ust. § 127 ods.
1 písm. e) CSP vyžaduje ako zákonnú náležitosť pri písomnom podaní podpis, niet pochýb, že notársky
osvedčený podpis žalobkyne túto podmienku spĺňa.

44. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že sporné podanie nespĺňa zákonné náležitosti
podľa § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku z dôvodu, že nie je zošité šnúrou, pričom odvolací súd konštatuje,
že po predchádzajúcich výhradách žalobkyne bola táto námietka zásadnou. Žalobkyňa spočiatku tvrdila,
že nebola v rozhodnom čase na príslušnom notárskom úrade a nemohla tak ani podpísať predložené

späťvzatiežaloby,neskôrsvojpostojzmenilaatvrdila,žetamsícebola,aleničnepodpísala,naspäťvzatí
žaloby nie je jej podpis, čo však z odborného hľadiska vyvrátil znalec z oboru písmoznalectvo v rámci
komplexného vyšetrovania v trestnom konaní.

45. K odstráneniu pochybností, či predmetná overená kópia založená do spisu je skutočne kópiou

originálu poukazuje odvolací súd na vyjadrenie notárky Mgr. Evy Holčíkovej zo dňa 23.10.2019 v ktorom
uvádza, že overená kópia, ktorú predkladá, je kópiou originálu listiny a listiny s Osvedčením pravosti
podpisu - poradové číslo O 720996/2018 vedenom v Centrálnom registri osvedčených podpisov, ktorá
vychádza z pôvodných dvoch listov a dvoch strán, ktoré dáva v overenej kópii k dispozícii spolu s
odpoveďou: „Z toho dôvodu je označenie dvoch listov a 2 strán, pretože nie je možné postupovať inak

v súlade so zákonom a reálnym stavom pôvodného originálu. Samo osvedčenie pravosti podpisu je na
samostatnomneoddeliteľnomliste spolusoriginálomlistiny,podľažiadostiY.A.rod.F.,nar.XX.X.XXXX,
v súlade s dohodou zúčastnených strán a ich slobodnej vôle prejavenej podpisom predmetnej notárskej
zápisnice N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 článku I bod 1.2 zápisnice.“

46. Z fotokópie späťvzatia žaloby je zrejmé, že originál bol previazaný šnúrou, čo vyplýa jednak zo
samotnejkópie,naktorejjezreteľnépreviazanieajednakzvyjadrenianotárky,ktorápotvrdila,žeoriginál
pozostával z 2 strán a 2 listov. Pokiaľ ide o celistvosť listiny, ktorú namieta žalobkyňa, Notársky poriadok
síce vyžaduje, aby boli listiny zošité šnúrou, v tomto prípade už ale ide o fotokópiu, ktorá musí spĺňať
náležitosti podľa § 57 ods. 2 a 58 ods. 2 Notárskeho poriadku, t.j. vlastnoručne podpísaná a legalizovaná

a ako písomné podanie na súd náležitosti podľa § 127 CSP, t.j. vlastnoručne podpísaná.

47. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že musí byť preukázaná aj vôľa žalobkyne vykonať úkon späťvzatia
žaloby, odvolací súd konštatuje, že z bodu 1.2 notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018,
NCRIs 29928/2018 podpísanej dňa 11.9.2018, jednoznačne vyplýva vôľa žalobkyne zobrať žalobu v

prejednávanej veci späť, ako aj postup pri späťvzatí žaloby tak, že žalobkyňa po podpísaní späťvzatia
žaloby a osvedčení pravosti podpisu na späťvzatí žaloby, ho v overenej fotokópií odovzdala svojmu
bratovi P. F., za účelom doručenia späťvzatia žaloby na podateľňu Krajského súdu v Trnave. Znaleckýmdokazovaním v trestnom konaní sa zistilo, že podpis žalobkyne na notárskej zápisnici je jej pravým
podpisom.

48. Ako vyplýva i z trestného oznámenia podaného žalobkyňou, žalobkyňa tvrdila, že jej bola bez
jej vedomia a súhlasu predložená na podpis notárska zápisnica N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRls
29928/2018, dňa 11.9.2018 kedy bola jedenkrát na Notárskom úrade notárky Mgr. Evy Holčíkovej v
Myjave, a to z dôvodu dedičského konania, avšak predmetom notárskej zápisnice nebolo dedičské
konanie, ale späťvzatie žaloby na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 79.682,28 Eur s príslušenstvom

zo dňa 11.11.2008, ktorú však s vedomím Y. A. na tomto notárskom úrade nikdy nespisovali, čím bola
žalobkyňa uvedená do omylu.

49. K tvrdeniu žalobkyne, že nemala vôľu vziať žalobu späť, odvolací súd uvádza, že vôľu nie je možné
objektívne skúmať, o jej obsahu svedčí len jej vonkajšia manifestácia, teda jej prejav, ktorým konajúci
subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Vonkajší prejav vôle potom v súhrne s konkrétnymi

okolnosťami, za ktorých bol urobený (prejav vôle žalobkyne bol zachytený i notárskej zápisnici, ktorú
vlastnoručne podpísala), dáva v prípade pochybností odpoveď na otázku, či úkon bol urobený vážne
a či konajúca osoba skutočne chcela vyvolať účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pre
spochybnenie vážnosti vôle však nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá

strana musela rozpoznať, že vôľa konajúceho nie je vážna. O nedostatok vážnosti vôle by teda nešlo,
aj keby konajúci subjekt skutočne nechcel úkon urobiť, pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní
vážnosti vôle a platnosti právneho úkonu neprihliada (porov. v tomto smere napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Cdo 429/2014 z 31.5.2016). O existencii vôle žalobkyne podpísať späťvzatie žaloby
svedčí potom práve obsah notárskej zápisnice č. N 304/2018, Nz 29369/2018, NCRIs 29928/2018 z

11.9.2018.

50. Ani samotné neprečítanie textu listiny pred jej podpisom nemôže mať samo osebe za následok
neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa podpísala späťvzatie žaloby a notársku zápisnicu dobrovoľne a
slobodne, keďže k ich podpisu na notárskom úrade nebola žiadnym spôsobom prinútená. Opak ani v

trestnom konaní preukázaný nebol. Bolo právom žalobkyne oboznámiť sa s textom ňou podpisovanej
notárskej zápisnice. Ak tak neurobila, konala nezodpovedne a nedbanlivo. Takéto jej správanie však
nemôže mať za následok neplatnosť určitého a zrozumiteľného právneho úkonu. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým,
bedlivým,“ (vigilantibus iura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru

opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto
žalobkyňa nekonala a neprečítala si dokumenty, ktoré podpísala, musí znášať dôsledky svojho konania
a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovanej. Akceptovaním argumentácie žalobkyne, že jej
prejav vôle zachytený v notárskej zápisnici nebol vážny, resp. že si túto pred podpísaním neprečítala, a
preto naň nemožno prihliadať, by bol výrazne potretý princíp právnej istoty, lebo ak by sa každý mohol

kedykoľvek odvolávať na to, že jeho vôľa nebola vážna (nesmerovala k právnym následkom), nebolo
by nikdy isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky.

51. Taktiež prípadný omyl žalobkyne pri podpisovaní späťvzatia žaloby a notárskej zápisnice, by nebol
relevantný. I v tomto prípade totiž platí, že o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci možnosť

sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými
pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolávať
neplatnosti právneho úkonu pre omyl za situácie, keď by osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala
objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku
nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach

predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.

52. Odvolací súd zamietol návrhy žalobkyne na dokazovanie týkajúce sa posúdenia sporného podania,
kedže je toho názoru, že skutkový stav bol riadne zistený listinnými dôkazmi a teda by bolo nadbytočné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania,

je na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 205/2019 vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné
oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí
vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len zdôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné
výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný.

53. Žalobkyňa navrhla doplnenie dokazovania a to, aby bolo zo strany odvolacieho súdu overené, či dňa
14.09.2018 bol občiansky preukaz žalobkyne evidovaný v rámci pohybu na Krajskom súde v Trnave, a
aby konajúci súd rovnako overil prítomnosť iných osôb toho dňa na Krajskom súde v Trnave, ktorí sú
v pomere k prejednávanej veci, a to menovite - rodinu F.. Podľa názoru žalobkyne „je dôvodné, zistiť,

či predmetné sporné späťvzatie predložila súdu žalobkyňa alebo nie, nakoľko pri listinnom podaní je
určujúce aj to, kto predmetné podanie robí a kto ho predkladá. Na to, aby niekto iný ako žalobkyňa
mohol predkladať osobne podania na súd do prebiehajúceho súdneho konania, musel by mať na to
splnomocnenie od samotnej žalobkyne.“

54. Odvolací súd nesúhlasí, že pojem „urobiť podanie listinne“ podľa § 125 ods. 1 CSP zahŕňa aj

konanie podávajúcej strany sporu podať podanie osobne, resp. na základe splnomocnenia. Citované
ustanovenie upravuje formu písomného podania s tým, že Civilný sporový poriadok rozlišuje podanie
v listinnej podobe alebo elektronickej podobe a ústnu formu do zápisnice, resp. telefaxom neumožňuje.
Písomné podanie v listinnej podobe pritom musí spĺňať náležitosti podľa § 127 CSP, pričom zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by listinné podanie nemohlo byť doručené súdu inou osobou, ako

osobou podpísanou na podaní, resp. že by muselo ísť o osobu splnomocnenú. Ak je písomné podanie
v listinnej podobe označené razítkom súdu ako osobne podané, znamená to len toľko, že v deň uvedený
na pečiatke bolo podanie osobne podané, t.j. nebolo doručené poštou ani elektronicky. Vzhľadom na
uvedené by bolo nadbytočné skúmať, ktoré osoby sa v rozhodný deň pohybovali na Krajskom súde
v Trnave, keď je zrejmé, že žiadna zo strán sporu netvrdí, že to bola osobne žalobkyňa. Ako už bolo

uvedené, podmienka, aby žalobkyňa aj osobne resp. ňou splnomocnená osoba podala toto podanie na
súd, zo zákona nevyplýva.

55. Pokiaľ ide o návrh na dokazovanie výsluchom žalobkyne, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
výsluch strany je podľa § 195 CSP iba podporným dôkazom. Vyplýva to výslovne z dikcie zákonného

ustanovenia, podľa ktorého výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno
preukázať inak. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že dovolací súd nenariadil odvolaciemu súdu
vykonať dôkaz výsluchom strany, preto bolo výlučne na jeho úvahe, či takýto dôkaz vykoná. Odvolací
súd je toho názoru, že výsluch nebol potrebný z dôvodu, že v danom prípade išlo o posúdenie sporného
podania a ďalších listín, z ktorých súd berúc do úvahy aj vyjadrenia strán sporu, posúdil, či sporné

podaniespĺňalozákonnénáležitostiačibolovôľoužalobkynežalobuvziaťspäť.Vzhľadomnavyjadrenie
žalobkyne po späťvzatí žaloby je zrejmé, že žalobkyňa považuje späťvzatie za podvod a tvrdí, že nebolo
jej vôľou ho vziať späť. Súd však zdôrazňuje, že z trestného konania ako aj notárskej zápisnice vyplýva
opak a výsluch žalobkyne by vzhľadom na odôvodnenie v predchádzajúcich odsekoch (predovšetkým
ods. 61 až 70) nebol spôsobilý vyvrátiť tvrdenú skutočnosť.

56. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods.
2, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

57. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd preskúmaním späťvzatia žaloby a súvisiacich listinných dôkazov
zistil, že späťvzatie žaloby ako písomné podanie spĺňa zákonné podmienky, žalobkyňa vzala svoj
návrh na začatie konania v celom rozsahu späť v čase, keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP rozhodol o

pripustení späťvzatia, o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a zastavení konania.

58. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu v konaní vo veci,

ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti
bola transformovaná do ustanovenia § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná uhradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. V danom prípade zobrala žalobkyňa žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím z
procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Keďže však obe strany sporu v písomných podaniachvyhlásili, že si náhradu trov konania neuplatňujú, odvolací súd neaplikoval ustanovenie § 256 ods. 1
CSP a v súlade s čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol, že nepriznáva náhradu trov konania žiadnej zo strán.
Keďže odvolacie aj dovolacie konanie sa týkalo posúdenia sporného podania a v konečnom dôsledku

došlo k pripusteniu späťvzatia žaloby, odvolací súd má za to, že uvedené je potrebné aplikovať aj na
odvolacie a dovolacie konanie.

59. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).