Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010683
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424010683.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. A., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky
sp. zn. 1Pv 25/21/4404 zo dňa 10.12.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa
19.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom D. XX, E. F. – E. G., t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov v inej trestnej veci,

j e v i n n ý, ž e

dňa 10.10.2015 asi o 16:45 h v H. B. B. I. G. J. E. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadol
poškodeného K. J., nar. XX.XX.XXXX v B. C., bytom L. B. M., ktorého udrel cukorničkou do ľavej strany
tváre v oblasti ľavého oka a spôsobil mu zmliaždenie očnej gule ťažkého stupňa, krvný výron a opuch
mihalníc, krvné podliatiny a zdurenie spojovky, tržnú ranu spojovky veľkosti 1 mm, tržnoreznú ranu

dolnej mihalnice, zakrvácanie do prednej očnej komory, dve rezné rany v oblasti nadočnice dĺžky 1 a 2
cm, reznú ranu pod vnútorným očným kútikom dĺžky l cm, reznú ranu líca dĺžky 12 cm, ktoré zranenia
si vyžiadali dobu liečenia s práceneschopnosťou 71 dní,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej
len „ Trestný zákon“) v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s

prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno p) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a s použitím zásad
podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 4 (štyri) roky.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste uložený obžalovanému skorším
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 32T/15/2025 z 09.04.2025, právoplatným dňa 25.04.2025,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným
právnickým a fyzickým osobám:
1. N. C. G. O., E. P. G., G. Q. X, R.: XXXXXXXX škodu vo výške 981,65 Eur,
2. K. J., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom L. B. M., škodu titulom bolestného vo výške 1.802,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený K. J., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom L.
B. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 10.12.2024 pod sp.zn. 1Pv/25/21/4404
obžalobu na obvineného A. A. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako zločin ublíženia na

zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona
aprečinvýtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákona,pričomprokurátorpriprednesení
obžaloby na hlavnom pojednávaní upresnil, že skutok kvalifikuje podľa Trestného zákona účinného od
06.08.2024.

Súd hlavné pojednávanie dňa 19.06.2025 vykonal napriek tomu, že splnomocnenec poškodeného K.
J., ktorý mal doručenie upovedomenia riadne vykázané za zachovania lehoty na prípravu podľa § 247
odsek 1 Trestného poriadku, žiadal toto odročiť z dôvodu, že v ten istý deň má byť vypočutý ako svedok
vo veci Okresného súdu Humenné sp.zn. 18C/65/2016.
Súd toto ospravedlnenie splnomocnenca poškodeného neakceptoval, pretože nespĺňalo kritériá

ospravedlnenia riadneho ani včasného. Splnomocnenec poškodeného totiž súdu so žiadosťou
o odročenie hlavného pojednávania nepredložil žiadne predvolanie ako svedka na ním tvrdené
pojednávanie, ako ani iný doklad, ktorý by preukazoval jeho povinnosť sa tohto zúčastniť.
Ospravedlnenie splnomocnenca poškodeného však predovšetkým nespĺňalo kritériá ospravedlnenia
včasného, keďže je vylúčené, aby sa tento o svojej povinnosti zúčastniť sa ako svedok na pojednávaní

v civilnej veci dozvedel v skorých ranných hodinách dňa konania hlavného pojednávania v tejto veci,
keďže súdu bola jeho žiadosť o odročenie hlavného pojednávania doručená mailom v deň konania
hlavného pojednávania v čase o 02.14. hod.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, uvedeného v obžalobe, súd preto

obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f),
písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky
odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať,
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona

v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu
i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov,
chránených Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia ľudí a na ochrane riadneho
občianskeho spolunažívania tým, že dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu

trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričomk dokonaniu trestného činu nedošlo a súčasne sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej
súvislostimedziuvedenýmprotiprávnymkonanímobžalovanéhoanásledkamijehočinunajednejstrane

a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky zbiehajúceho prečinu
aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť jeho konania rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2
Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (keď
obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodeného do oblasti hlavy sklenenou cukorničkou), jeho následky
(vo sfére poškodenia telesnej integrity poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný (keď

obžalovaný poškodeného fyzicky atakoval v priestoroch reštaurácie po predchádzajúcej slovnej hádke),
mieru zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku.
Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s tým, že skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko tento neskorší
zákon (§ 2 odsek 1 Trestného zákona) je aj podľa posúdenia súdu pre obžalovaného priaznivejší, aj keď
nie z hľadiska trestných sadzieb (ktoré sa v prípade žalovaných trestných činov nemenili), ale z hľadiska

všeobecných zásad pre ukladanie trestov.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a o uplatnených nárokoch na náhradu škody, a to znaleckým dokazovaním, listinnými
dôkazmi, prečítaním správ a charakteristík k osobe obžalovaného, odpisu z registra trestov a rozhodnutí,

vzťahujúcich sa na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.

Obžalovaný A. A. je rozvedený, otec dvoch detí, v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava. Obžalovaný
je z výkonu trestu odňatia slobody hodnotený pozitívne s tým, že jeho správanie je na požadovanej
úrovni, plní pokyny príslušníkov ZVJS, nevyvoláva konflikty s inými odsúdenými. Z evidencie priestupkov

obžalovaného vyplývajú mnohopočetné postihy za spáchanie priestupkov, a to nielen za spáchanie
dopravných priestupkov, ale od roku 2020 za spáchanie aj celkom 5 priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, spočívajúcich vo fyzickom napadnutí iných osôb, pričom len v roku 2024 obžalovaný
spáchal tri také priestupky. Obžalovaný sa tiež v minulosti opakovane dopustil úmyselnej trestnej
činnosti, a to nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí.

Pokiaľ ide o odsúdenia obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Rokycany (ČR) sp.zn.
1T/25/2008 z 29.02.2008, tiež rozhodnutím justičného orgánu Francúzska sp.zn. 150970117 z
24.05.2011, právoplatným dňa 31.12.2011 (pre trestný čin proti vojenským povinnostiam) a rozhodnutím
justičného orgánu Spolkovej republiky Nemecko – AG Laufen sp.zn. 7Cs 340 Js 30023/12 z 21.11.2012,
právoplatným dňa 14.12.2012, tieto jednoznačne svedčia o sklonoch obžalovaného páchať trestnú

činnosť, avšak na tieto tri konkrétne odsúdenia súdov iných členských štátov Európskej únie súd
podľa § 7b odsek 2 Trestného zákona prihliadať nemohol s poukazom na ust. § 438e Trestného
zákona. Obžalovaný bol tiež odsúdený justičným orgánom Spolkovej republiky Nemecko – AG Miesbach
rozhodnutím sp.zn. 2 Cs 81 Js 612/2024 z 06.03.2024 (pre trestný čin úmyselného spôsobenia ujmy
na zdraví na peňažný trest).

Obžalovaný sa dopustil opakovane trestnej činnosti aj na území Slovenskej republiky, a to prečinu
pytliactva podľa § 310 Trestného zákona (vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/74/2007),
pokusu zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 14 k § 20 k § 222 odsek 1, odsek
3 písmeno a) Trestného zákona (vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/225/2010) a tiež aj
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (vo veci Okresného súdu Nové

Zámky sp.zn. 4T/64/2016), vo všetkých týchto prípadoch sa na neho ale hľadí, akoby nebol odsúdený.
Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 32T/15/2025
z 09.04.2025, právoplatným dňa 25.04.2025, pre zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom v štádiu
pokusu podľa § 20 k § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona,

s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona, prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona a prečinom
nedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294odsek1Trestnéhozákona(skutok
zo dňa 08.09.2024), za čo mu bol s použitím § 39 odsek 5 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia
slobody 2 roky a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci u obžalovaného prichádzalo do úvahy
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k tomuto poslednému jeho odsúdeniu.Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po

spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa
k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, pričom v konaní pred súdom urobil aj
vyhlásenie o vine). Súd mal za splnené podmienky aj pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36

písmeno p) Trestného zákona, pretože trestné stíhanie pre uvedený trestný čin obžalovaného, ktorý
spáchal dňa 10.10.2025, bolo vedené neprimerane dlho, takmer 10 rokov, pričom podľa názoru súdu
túto skutočnosť nemožno pričítať ani obžalovanému ani jeho obhajcovi, keďže v prípravnom konaní
bolo trestné stíhanie prerušené od 30.05.2017 do 13.12.2023, t.j. viac ako 6 rokov, pre neprítomnosť
svedka – poškodeného K. J.. Súd u obžalovaného tiež zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno

m) Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil, pretože v prípade všetkých odsúdení obžalovaného
z obdobia pred spáchaním skutku v prejednávanej veci sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, na
predchádzajúce jeho odsúdenia inými členskými štátmi Európskej únie nemožno prihliadať podľa § 438e
Trestného zákona a posledné také jeho odsúdenie sa vzťahuje na trestný čin, ním spáchaný po spáchaní
skutku v prejednávanej veci.

Súd následne podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností,
zistených u obžalovaného, ako aj na mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich
okolnostíapriťažujúcejokolnosti.Súdobžalovanémuukladalsúhrnnýtrestpodľa§42odsek1Trestného
zákona vo vzťahu k výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 32T/15/2025 z 09.04.2025,
a podľa zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný, t.j. podľa § 155

odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 4 až 10 rokov a následne
zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby z dôvodu reálneho súbehu viacerých zločinov a prečinov podľa §
41 odsek 2 Trestného zákona o jednu tretinu, t.j. na 13 rokov a 4 mesiace trestu odňatia slobody.

Súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej

trestnej sadzby, t.j. vo výmere 4 roky. Pri rozhodovaní o výmere trestu súd zohľadňoval aktuálny
postoj obžalovaného k za vinu mu kladenému trestnému činu, úprimne prejavenú ľútosť na svojim
konaním a súčasne nevyhnutne aj dĺžku doby, ktorá bez zavinenia obžalovaného uplynula od spáchania
trestného činu v prejednávanej veci. Podľa názoru súdu, pokiaľ sa má dosiahnuť účel trestu, sledovaný
Trestným zákonom, musí byť ukladaný v takom časovom horizonte od spáchania trestného činu, aby

reálne pôsobil na obžalovaného sankčne nápravným účinkom, zabránil mu v páchaní trestnej činnosti
vbudúcnosti aochránilspoločnosťpredjejpáchanímzostranyobžalovanéhoasúčasneabydostatočne
vyjadril jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a aj iných odradil od páchania trestnej činnosti. Pokiaľ
však súd v prejednávanej veci rozhodoval o treste po takmer 10 rokoch od spáchania trestného činu
s tým, že trestné stíhanie, vedené proti obžalovanému, bolo z toho viac ako 6 rokov prerušené nie

z dôvodov na strane obžalovaného, ale pre neprítomnosť svedka – poškodeného, bolo v súlade s vyššie
uvedeným účelom trestu nevyhnutné túto skutočnosť posudzovať v prospech obžalovaného. V čase
rozhodovania súdu o tomto trestnom čine boli práve vzhľadom na tento odstup času od spáchania
trestného činu splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu vo vzťahu k vyššie citovanému
rozsudkuOkresnéhosúduTrnava,ktorýobžalovanémuzasúbehdvochzločinovacelkomtrochprečinov

uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 odsek 5 Trestného zákona,
t.j. z dôvodu vyhlásenia obžalovaného o vine, a to na samej možnej dolnej hranici takto zníženej trestnej
sadzby vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. Súd v prejednávanej veci preto zohľadniac fakt, že Okresný
súd Trnava považoval za primeraný u obžalovaného za túto spáchanú trestnú činnosť trest odňatia
slobody v uvedenej výmere, za skutok, obžalovaným spáchaný dňa 10.10.2015, ktorým naplnil znaky

zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona ako nedokonaného, tiež vzhľadom
na okolnosti a spôsob jeho spáchania a pohnútku obžalovaného, ktorým vysvetľoval svoj fyzický útok
na poškodeného, mal za dostatočný a účel trestu u obžalovaného spôsobilý splniť trest odňatia slobody
práve vo výmere 4 roky.

Súd u obžalovaného ale nemal za splnené podmienky na ukladanie aj v prejednávanej veci trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby napriek prijatému vyhláseniu o vine obžalovaného, ktorý postup
navrhovala obhajoba. Podľa názoru súdu ukladaniu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby už bránil
nielen charakter a závažnosť obžalovaným spáchanej trestnej činnosti, z ktorej bol uznaný vinnýmv prejednávanej veci, ale aj charakter a závažnosť trestnej činnosti, z ktorej spáchania bol obžalovaný
uznaný vinným vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 32T/15/2025 a aj za ktorú mu v tejto veci súd
ukladal súhrnný trest. Súčasne takýto postup podľa názoru súdu vylučuje aj osoba obžalovaného,

ktorá síce dosiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ale zjavne má sklony k páchaniu násilnej
trestnej činnosti, ktorej sa opakovane dopustil aj po spáchaní skutku v prejednávanej veci nielen na
Slovensku ale aj v zahraničí. Ako vyplýva z výpisu z evidencie priestupkov, obžalovaný sa dopúšťa
opakovane nielen trestnej činnosti, ale aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, spočívajúcich
vo fyzických útokoch na iné osoby, ktorých početnosť a charakter iba v roku 2024 rovnako svedči o jeho

postojikprávnymporiadkomstanovenýmnormámsprávania.Uloženienepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, je tak podľa názoru súdu žiadúce nielen z hľadiska
nápravyobžalovanéhorepresívnymspôsobomazabráneniamuvpáchanítrestnejčinnostivbudúcnosti,
ale aj z hľadiska ochrany spoločnosti pred jej páchaním zo strany obžalovaného.

Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska

vonkajšej diferenciácie súd v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
vposlednýchdesiatichrokovpredspáchanímtrestnéhočinuvprejednávanejvecinebolvovýkonetrestu
odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej právnickej osobe - N. C. G. O. škodu vo
výške 981,65 Eur, ktorá jej vznikla v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti ich poistencovi
K. J. pre zranenia, ktoré mu spôsobil obžalovaný žalovaným skutkom, a to v súlade so včas a riadne
uplatneným nárokom na náhradu škody touto právnickou osobou, doloženým aj vyčíslením ceny
jednotlivých úkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

V prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody aj poškodený K. J., pričom vo svojom výsluchu
dňa 20.10.2015 uviedol iba to, že uplatňuje nárok na náhradu škody titulom bolestného, pričom žiadnu
konkrétnu sumu ani odkaz na spôsob jej určenia neuviedol, vo svojom následnom výsluchu dňa
25.01.2024 vyčíslil nárok na náhradu škody na sumu 10.000,- Eur.

V prípravnom konaní boli zabezpečené lekárske správy z ošetrenia poškodeného dňa 10.10.2015
v zdravotníckom zariadení v Ostrihome a tiež z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici,
kde sa poškodený podrobil operačnému zákroku a následným kontrolám a poškodený tiež predložil
nález z neurologického vyšetrenia z 01.03.2016.
Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký

posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Pavla Gavaľu,
ktorého závery boli vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného významné jedine
z hľadiska poškodeným K. J. uplatneného nároku na náhradu škody. Znalec v závere znaleckého
posudkuopísalpoškodenémuútokomobžalovanéhospôsobenézraneniaacelkovúhodnotubolestného
za tieto zranenia vyčíslil na 105 bodov. Tiež znalec v závere posudku uviedol, že poškodeným pri

znaleckom vyšetrení uvádzané subjektívne ťažkosti a objektívne zistené ochorenie chrbtice nemožno
dať do príčinnej súvislosti s poranením oka a tváre, ktoré poškodený utrpel útokom obžalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, ktoré mal súd k dispozícii vo vzťahu k poškodeným K. J.
uplatnenému nároku na náhradu škody a ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, zaviazal obžalovaného
k náhrade škody v prospech tohto poškodeného, a to titulom bolestného vo výške 1.802,- Eur (105 bodov

hodnoty bolestného, stanovených znalcom v znaleckom posudku x 17,16 Eur za 1 bod bolestného na
rok 2015 v zmysle Zákona č. 437/2004 Z.z.).
Súdnemalžiadnymdôkazom,vykonanýmnahlavnompojednávanípreukázanúinúhodnotubolestného,
než stanovil znalec, ako ani žiadnu inú škodu v sume 10.000,- Eur, ktorú vyčíslil poškodený vo svojej
výpovedi dňa 25.01.2024, pričom poškodený ani do skončenia vyšetrovania v prípravnom konaní, ako

ani v reakcii na výzvu súdu podľa § 240 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku, riadne doručenú jeho
splnomocnencom, žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil. Súd preto poškodeného so zvyškom
nároku na náhradu škody podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces, majúc
súčasne za to, že akékoľvek ďalšie dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku poškodeného na
náhradu škody by aj tak presiahlo potreby tohto neprimerane dlho trvajúceho trestného stíhania a by

ho predĺžilo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).