Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521202134
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7521202134.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. A. XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova
20, 040 01 Košice proti žalovanému: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. XX, XXX XX G. H., právne
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice o zaplatenie
26.580,53 eur

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2021 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 26.580,53 eur a na vydanie vecí - jej osobné a detské oblečenie a topánky, osobné veci
(sandále ružové, čierne tramky, botasky, nohavice, šaty), bytový textil – uteráky, posteľné prádlo, plachty,
obrusy,vybaveniekuchyne–miskytupperware10ks,liatinovýpekáčveľký,hračky–postieľka,postieľka
pre bábiky, lego, elektronika – ponorný mixér, waflovač, kuchynský robot, stacionárny bicykel, nábytok
– skriňa biela, hnedé regály 2 ks, obývačková zostava, dvere a športové potreby – korčule na ľad.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka
od roku 2013 do 19.4.2018, kedy ju žalovaný vyhodil z domu a bola nútená sa s ich maloletou dcérou
odsťahovať. Všetky finančné prostriedky na zabezpečenie chodu domácnosti poskytovala žalobkyňa,
nakoľko žalovaný nikdy nepracoval, len niekedy opravil vo vlastnej garáži autá svojim kamarátom a tieto
finančné prostriedky použil pre seba. Najskôr bývali v letnej kuchynke a bolo potrebné dokončiť hrubú
stavbu domu, do ktorého by sa mohli nasťahovať a ktorý vlastnícky patril matke žalovaného. Keďže
žalovaný nemal žiadne finančné prostriedky, ústne sa dohodli, že žalobkyňa mu požičia financie a za

tieto bude nakupovať veci potrebné do domu. Tak mu postupne požičala finančné prostriedky na všetky
veci, ktoré boli potrebné, aby sa dom dokončil a aby mohli dôstojne bývať. Tiež mu požičiavala finančné
prostriedkynazabezpečeniezariadeniagaráže,nazakúpeniesúčiastoknaopravuáut,nahnuteľnéveci,
ktoré zakúpil do domu a ktoré užívali a na zaplatenie jeho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia,
na platenie mobilu, daní a poplatkov za odpad a poistky za auto. Pri požičiavaní finančných prostriedkov
sa ústne dohodli, že pokiaľ budú naďalej žiť v spoločnej domácnosti ako druh a družka, nebude od neho
žiadať vrátiť tieto finančné prostriedky, avšak pokiaľ by sa zamestnal, tak by prispieval na domácnosť.

Dohodli sa, že keď by prestali spolu žiť, tak finančné prostriedky, ktoré mu postupne požičiavala, jej vráti
do jedného roka od jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Dokonca jej sľúbil, že pokiaľ by ostali spolu
žiť, polovica domu by sa previedla na neho a polovica na ňu. Keď žalovaný vyhodil žalobkyňu z domu
v apríli 2018, chcela si zobrať aspoň svoje osobné veci a aj veci pre maloleté deti, avšak žalovaný jej tietoveci odmietol vydať. Žalobkyňa žalovaného opakovane vyzývala na vrátenie finančných prostriedkov.
Žalovaný jej odmietol vrátiť pôžičku aj vydať veci. Uviedol, že je to jej problém, že mu požičala finančné
prostriedky, že on jej nič nedá a že keď s ním nebude ďalej žiť, nič jej nevráti. Žalobkyňa požičala

žalovanému finančné prostriedky do domu vo výške 15.225,94 eur, na úhradu pre žalovaného vo výške
8.929,69 eur a na hnuteľné veci do domu vo výške 2.424,94 eur. Zároveň uviedla, že v dome jej ostali
veci uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia, ktoré jej žalovaný odmieta vydať.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.9.2021

poprel existenciu žalobkyňou tvrdenej ústnej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa si splatnosť pôžičky 1
rok od ukončenia ich spolužitia vykonštruovala spôsobom, aby jej nároky neboli premlčané. Keďže
so žalobkyňou žili ako rodina, bolo prirodzené, že spoločne uhrádzali náklady spojené s chodom
domácnosti, ale aj ďalšie výdavky. Po celý ten čas nikdy neexistovala dohoda, na ktorej postavila
žalobkyňa svoju žalobu. Medzi stranami bola dohoda, že po narodení ich dcéry F. sa o ňu bude starať
žalovaný a žalobkyňa ostane zárobkovo činná. Keďže žalobkyňa mala dobré zamestnanie a lepšie

príjmové možnosti ako on, niektoré výdavky týkajúce sa výlučne jeho osoby (napríklad jeho paušál),
hradila ona. Poukázal na to, že k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka nedochádza
len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
Žalobkyňa žalovanému nikdy neodovzdala predmet pôžičky. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala
existenciuzmluvyopôžičke.Uviedoltiež,žežalobkyňasivzalavšetkozdomuažiadnezvecíuvedených

v bodoch 4 a 5 žaloby sa u neho nenachádzajú.

4. Vo vyjadrení zo dňa 5.11.2021 (tzv. replika) žalobkyňa uviedla, že všetky bločky boli platené
ňou, nakoľko žalovaný nemal príjem zo zamestnania. Žalovaný si od žalobkyne požičiaval finančné
prostriedky aj v dobe pred ich spolužitím s tým, že keď sa k nemu nasťahuje, tak jej to vráti. Doteraz jej

finančné prostriedky nevrátil. Keďže žalovaný nemal záujem pracovať, po skončení materskej dovolenky
nastúpila žalobkyňa späť do práce. Žalobkyňa investovala všetko do majetku žalovaného a aj do neho
s tým, že žalovaný jej povedal, že všetko bude aj jej, hoci to nebude mať na papieri a keď by sa rozišli, tak
jej všetky požičané finančné prostriedky vráti. Žalovaný vôbec neprispel do spoločného života, bývanie,
stravu, dovolenky, ošatenie, deti, školu, škôlku, autá, tankovanie, poistenia, všetko financovala ona

výlučne z jej finančných prostriedkov a s tým, že jej to vráti.

5. Súd uznesením č.k. K3-16C/32/2021-263 zo dňa 20.9.2024, právoplatným dňa 22.10.2024 odmietol
podanie žalobkyne v časti o vydanie vecí z dôvodu, že žalobkyňou požadované veci neboli jednoznačne
a nezameniteľne špecifikované a petit by bol nevykonateľný. Vady žaloby v uvedenej časti neboli

žalobkyňou riadne odstránené ani jej podaním zo dňa 28.5.2024, po výzve a poučení súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, výpoveďami sporových strán
a svedkyne a zistil tento skutkový stav:

7. Zo žalobkyňou predložených potvrdení mBank, faktúr resp. nákupných bločkov a zo snímky
obrazovky mobilného telefónu vyplýva, že v období od 29.7.2013 do 29.12.2017 boli realizované mnohé
úhrady žalobkyňou (č.l. 6-32, 36-59, 61-79 spisu).

8. Z rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 14.8.2012 a 27.12.2013 vyplýva,

že žalovaný bol dňa 23.7.2012 a dňa 2.12.2013 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

9. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach – okolie, odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-180/2-VYS-KS-2021 zo dňa 13.5.2021 bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobkyne pre
podozrenie z prečinu podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť

žalovaný z dôvodu, že od žalobkyne vylákal sumu 26.580,53 eur.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi (č.l. 271-273) uviedla, že jej vzťah so žalovaným bol od začiatku
založený na tom, že jej nakázal, že mu má niečo priniesť / zaplatiť a keď príde k nemu, tak jej všetko
zaplatí. Hovoril, že ak bude mať peniaze, vráti jej to. Peniaze jej nevrátil. Žalovaný bol nezamestnaný

a na nič neprispieval, ona platila inkaso, bývanie a financovala prestavbu domu. Dohoda bola taká, že
žalovaný jej to vráti. Vravel jej, že po rozchode jej všetko vráti do roka. Pri každej príležitosti, keď niečo
kúpila, jej vravel, nech to ona zaplatí a on jej to vráti. Niektoré veci mal vrátiť hneď.11. Žalovaný v konaní vypovedal (č.l. 322-324), že medzi stranami sporu dohoda ako tvrdí žalobkyňa
nikdy nebola. Viedli spoločnú domácnosť a aj on zarábal (i keď nikdy oficiálne nepracoval) a mal peniaze
v hotovosti. Opravoval autá, vozil ich a predával. Bývali v dome patriacom jeho mame. On sa staral

o dcéru žalobkyne, vozil ju do školy a zo školy. Žalobkyňa mu z účtu vzala 1.000 eur. Tvrdil, že mali
dohodu, že budú spolu žiť a budú žiť bez pôžičiek a neskôr zistil, že žalobkyňa si zobrala pôžičky.
Nepoprel, že boli žalobkyňou investované finančné prostriedky do nehnuteľnosti, v ktorej bývali. Prepis
domu jej nesľúbil. Ak žalobkyňa niečo uhradila, zobrala si peniaze od neho v hotovosti, tým pádom to
zaplatil on.

12. Svedkyňa I. B., dcéra žalobkyne vypovedala (č.l. 325-326), že má vedomosť o tom, že žalobkyňa
počas spolužitia so žalovaným všetko platila a tiež počula, keď odchádzali od žalovaného z domu, ako
žalovaný jej mame povedal, že jej vráti peniaze do roka.

13. Žalobkyňa v konaní zdôrazňovala, že žalovaný nikdy nemal peniaze a nikdy v živote nevidela, že

by mal hotovosť. Neplatil ani výživné. Žalobkyňa mala aj finančné prostriedky vo výške 30.000,-eur
z vyporiadania predchádzajúceho manželstva. Žalovaný nemal snahu chodiť do práce a kvôli financiám
sa hádali. Žalovaný jej nikdy nedal žiadne peniaze. Žalobkyňa bola zamestnaná a mala príjem 2.500,-
až 3.000,-eur mesačne. Doposiaľ spláca pôžičky, ktoré si vzala za účelom investovania do spoločnej
domácnosti a rodinného domu, v ktorom žila so žalovaným. Žalobkyňa chcela od žalovaného aj písomnú

dohodu, túto jej však žalovaný nedal, pretože sa nechcel zaväzovať (č.l. 324, 327-328).

14. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Mal za to, že žalobkyňa
nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, nepreukázala odovzdanie, či už fyzické odovzdanie
peňažných prostriedkov alebo prostredníctvom prevodu z účtu na účet. Prípadné plnenie za iného

zakladá nárok z titulu bezdôvodného obohatenia (č.l. 270, 328).

15. Žalobkyňa podaný nárok odvodzuje od ústne uzavretých zmlúv o pôžičke.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Zmluva o pôžičke patrí medzi neformálne zmluvy, pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma.
Ide však o reálnu zmluvu, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi.

Odovzdanie predmetu pôžičky je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/238/2010). Na vznik záväzkového vzťahu teda nestačí dohoda
o poskytnutí predmetu pôžičky, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Pri peňažnej
pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu predmetu pôžičky nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj
bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. K odovzdaniu predmetu pôžičky môže dôjsť aj nepriamo,

napr. zaplatením predajnej ceny veci danej dlžníkovi. Keďže zákon k uzavretiu zmluvy o pôžičke
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, ak k odovzdaniu nedôjde, medzi
zmluvnými stranami nevznikne právny vzťah z pôžičky (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 325/2009 alebo 4Cdo 138/2009). Všetky okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke a prenechania
predmetu pôžičky dlžníkovi musí v konaní pred súdom preukázať žalobca.

18. S poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd prioritne posudzoval, či uplatnený
nárok nie je premlčaný.

19. Podľa § 100 od.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. V danom prípade žalobkyňa tvrdí uzatvorenie zmlúv o pôžičke počas partnerského vzťahu so
žalovaným v období rokov 2013-2018 s tým, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť jeden rok po ukončeníspolužitia sporových strán t.j. do 19.4.2019. Žaloba bola podaná dňa 16.4.2021, t.j. v 3-ročnej premlčacej
lehote, a teda uplatnený nárok nie je premlčaný.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu viedli ako partneri v rokoch 2013-2018
spoločnú domácnosť. Bývali v rodinnom dome patriacom matke žalovaného, ktorý dokončili
(zrekonštruovali). Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. O financovanie domácnosti a rekonštrukcie
nehnuteľnosti sa pričinila predovšetkým (ak nie výlučne) žalobkyňa, ktorá bola zamestnaná a mala aj
finančné prostriedky z vyporiadania manželstva. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. Zároveň tvrdil,

že aj on disponoval finančnými prostriedkami - hotovosťou, avšak počas partnerského spolužitia so
žalobkyňou nebol riadne zamestnaný. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa nepochybne v podstatnej miere
pričinila o finančné zabezpečenie rodiny a o rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej bývali. Nakoľko však
žili ako rodina (aj s ich spoločnou maloletou dcérou), je logické, že každý z partnerov sa podľa svojich
možností a schopností podieľal na chode domácnosti i ďalších nákladoch. Strany sporu ako partneri
spoločne financovali všetky náklady.

23. V konaní bolo sporným, či k financovaniu dokončenia rodinného domu a niektorých nákladov
žalovaného žalobkyňou došlo formou pôžičiek poskytovaných žalobkyňou žalovanému. Dôkazné
bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá musí preukázať existenciu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu,
vrátane prenechania peňazí ako predmetu pôžičky žalovanému. Aj keď žalobkyňa v konaní preukázala,

že financovala dokončenie rodinného domu a náklady žalovaného, nepreukázala, že toto financovanie
predstavovalo plnenie žalovanému na základe dohodnutých zmlúv o pôžičke, či už odovzdaním peňazí
na zaplatenie potrebných úhrad resp. nepriamym odovzdaním peňazí (kúpou tovaru alebo zaplatením
dlhov žalovanému) titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa pritom rozporne uvádzala okolnosti,
za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke (či to bolo pred kúpou potrebných vecí alebo pri

ich kúpe), ako aj okolnosti ohľadom vrátenia požičanej sumy / požičaných súm (k vráteniu niektorých
financií malo dôjsť hneď a iných resp. všetkých rok po ukončení ich vzájomného spolužitia). Vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu
ňou tvrdených zmlúv o pôžičke. Keďže žalobkyňa nepreukázala uzavretie a existenciu zmluvy o pôžičke,
súdu neostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

24. Súd dodáva, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak
povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného
práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať,
že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda

predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o
skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé.
Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.

25. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na vypočutie svedka J. C. (jej brata) v konaní, pretože tento

návrh bol prednesený až na pojednávaní dňa 21.5.2025. Nadväzujúc na výzvu súdu na pojednávaní
dňa 24.10.2024, aby žalobkyňa konkretizovala, akých svedkov a k akým skutočnostiam žiada v konaní
vypočuť, žalobkyňa dňa 5.11.2024 uviedla len meno jedného svedka – I. B., ktorú súd vypočul na
pojednávaní dňa 21.5.2025. Takto prednesený návrh súd považoval za oneskorene podaný, v rozpore
sozásadouhospodárnostikonania(čl.17CSP).Navyše,svedoksamalvyjadriťkfinancovaniuspoločnej

domácnosti žalobkyňou, skutočnosť ktorú mal súd za preukázanú z iných dôkazov.

26.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,(ďalejlen„CSP“)onárokunanáhradutrovkonania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V konaní bola žalobkyňa neúspešná a žalovaný úspešný, z dôvodov ktorých má žalovaný voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce

nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení).