Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201330
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1519201330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: F. I. L., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XXXX/XX,
zastúpenej: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, Bratislava, IČO: 51
290 596, Bratislava, o zaplatenie 784,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.augusta 2024, č.k. B5-6Csp/19/2019-127, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 279,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 279,90 Eur od 30.6.2016
do 30.10.2019 a vo výške 5% ročne zo sumy 279,90 Eur od 31.10.2019 do zaplatenia, vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,82 %.
Z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení mal preukázané, že žalobca ako právnická
osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom a žalovaná ako

fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 7.4.2015 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 8500110133, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v sume
1 350 Eur a záväzok žalovanej tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s úrokom v pravidelných
36 mesačných splátkach. Zo zmluvy vyplývalo, že: - úroková sadzba predstavovala výšku 17,76 %
ročne, čo sa rovnalo výške odplaty za poskytnutý úver; - RPMN predstavovala hodnotu 26,84 %;
- priemerná RPMN predstavovala hodnotu 34,42 %, celkové náklady žalovanej predstavovali sumu
1854,72 eura, mesačná splátka (vrátane úrokov) vo výške 47,77 Eur a mesačná platba vrátane dohody

o poskytovaní služieb 78,51 Eur. Z čl. 8.1 zmluvy vyplývalo, že "v prípade omeškania dlžníka s úhradou
mesačnej splátky alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04
% denne za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou
mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 10 ods. 10.1. písm. a) tejto zmluvy okamžite
splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.)." Žalovaná z titulu uzatvorenej
zmluvy čerpala úver v sume 1215 Eur (suma 135 Eur bola započítaná ako poplatok za poskytnutie

úveru), pričom celkovo žalobcovi uhradila sumu 935,10 Eur s tým, že so splátkami č. 11,12,13 bola
podľa oznámenia o zosplatnení v omeškaní. Splátka 11 bola splatná dňa 9.2.2016. Oznámenie o
zosplatnení bolo na pošte uložené dňa 27.5.2016. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 11 ods.
1 písm. d), § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa §52 ods.1, ods.3, ods.4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Konštatoval, že žaloba bola podaná dňa 21.3.2019, teda pred uplynutím premlčacej doby a
mal taktiež preukázané, že žalobca riadne posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver tak ako to

uviedol vo svojom vyjadrení, čo aj doložil listinnými dôkazmi. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a
žalovanou musí mať písomnú formu a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade
všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené
v § 9 ods. 2 tohto zákona, správne určenú RPMN, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver

s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a
prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti
uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej
RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov

o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny
stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho
vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú
z vyššie uvedených osobitných náležitostí, obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo

bola uzatvorená bez predchádzajúceho skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, veriteľ sa
môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zo
žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu zo dňa 7.4.2015 mal za preukázané, že žalovaná ako dlžník požiadal žalobcu
ako veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu. Zmluva obsahuje údaje o

požadovanom úvere (bod 5. Zmluvy) a údaje o schválenom úvere (bod 6. Zmluvy). Ide o formulárový
typ zmluvy uzatvorený medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcom ako
spotrebiteľom. Zmluva vo svojej predpripravenej verzii automaticky počíta s platbou podľa Dohody o
poskytovaní služieb, ktorú uvádza ako prvý údaj o mesačnej platbe, a to vo výške 78,51 Eur. Vychádza

z výšky poskytnutého úveru 1350 Eur, počtu splátok 36, výška ktorej bola určená na 78,51 Eur. Žalobca
ako dlžník mal zaplatiť žalovanému celkovú čiastku, ktorá vyplýva zo zmluvy, vo výške 2826,36 Eur
(vrátane platby podľa Dohody o poskytovaní služieb), tento údaj však v Zmluve absentuje. I keď platba
vyplývajúca z Dohody o poskytovaní služieb mala byť dohodnutá osobitným právnym úkonom, zo strany
žalobcu nebola táto dohoda v konaní predložená a len sa na ňu odvolával vo svojich vyjadreniach.

Nakoľko však splátka obsahovala aj platbu za tieto služby spojené s úverom a údaj o mesačnej splátke
vo výške 78,51 Eur je v zmluve uvedený, tak už v čase podpisu zmluvy bolo zrejmé, že mesačná
platba za úver bude obsahovať túto výšku, a preto mali byť súčasťou údaju o celkovej odplate za
poskytnutý úver. V Zmluve sa však uvádza údaj 1854,72 Eur, ktorý predpokladá splátku vo výške 47,77
eur x 36 mesiacov + 135 Eur poplatok za poskytnutie úveru. Žalobca nepreukázal, že by mesačná

splátka vo výške 78,51 Eur obsahovala položky, ktoré sa nemajú rátať do odplaty za poskytnutý úver.
Vychádzajúc z uvedených údajov za použitia interaktívnej kalkulačky v súdnom registri je výška RPMN
23,98%, pričom v Zmluve sa uvádza údaj 26,68%, resp. 25,83%. Tento údaj je však podľa názoru súdu
zavádzajúci, keď sa zmluvné strany dohodli na mesačnej splátke vo výške 78,51 Eur x počet splátok
36, čiže celková odplata za poskytnutý úver tak činí 2826,36 Eur (plus poplatok za poskytnutie úveru

vo výške 135 Eur), pričom výška RPMN je tak 89,90%. Nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech
spotrebiteľa a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
poskytol úver v sume 1215 Eur, pričom žalovaná z titulu poskytnutého úveru zaplatila žalobcovi celkovo
sumu 935,10 Eur, žaloba žalobcu v časti uplatnenej istiny bola dôvodná len v časti o zaplatenie sumy
279,90 Eur (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a sumou, ktorú žalovaná žalobcovi splatila). Vo vzťahu k

uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu s odkazom na čl. 11.1 zmluvy poukázal na rozhodovaciu
prax všeobecných súdov SR, napr. rozsudok Okresného súdu Vranou nad Topľou (8C 23/2016),
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove (22Co 51/2020), podľa ktorého treba takto znejúce
ustanoveniezmluvyzakladajúcežalobcoviakoveriteľovinároknazaplateniezmluvnejpokutypovažovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čoho následkom je neplatnosť takéhoto zmluvného dojednania.

Zmluvná podmienka, ktorú tamojší súd vyhlásil za neprijateľnú a neplatnú bola obsahovo a významovo
totožná ako v tunajšom prípade (t.j. čl. 8.1 zmluvy). Pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o jej obsahu,
ako aj obsahu tamojšieho súdneho rozhodnutia (ktorého obsah musí byť žalobcovi známy) súd uviedol
jej presné znenie (na porovnanie s čl. 8.1 zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu), a to: "v prípadeomeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo
záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2)
povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j.

14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej
splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy o revolvingovom úvere a/alebo dohody o poskytovaní služieb, je dlžník (spoludlžník 1,
spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania

(t.j. 14,6 % p.a.)." Obsahovo a významovo ide teda o totožné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne v prípade jeho omeškania s platením akejkoľvek splátky,
atoajvprípadeokamžitéhozosplatneniazvyškuposkytnutéhoúveru.Vdanomprípademedzižalobcom
a žalovanou bola uzatvorená tzv. formulárna zmluva, ktorej obsah v podstatných dojednaniach bol
žalobcom ako veriteľom a dodávateľom vytvorený vopred, a to bez možnosti žalovanej ovplyvniť obsah
týchto vopred vytvorených častí zmluvy. V prípade takýchto predpripravených zmluvných dojednaní

sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že neboli individuálne dojednané, teda,
že spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, pokiaľ veriteľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka). V predmetnom spore však žalobca skutočnosť o tom, že uzatvorená zmluva,
najmä v časti čl. 8.1. bola individuálne dojednaná, nepreukázal a v tejto rovine ani netvrdil žiadne
skutočnosti. Na základe toho mal súd za to, že čl. 8.1. uzatvorenej zmluvy nebolo možné považovať

za individuálne dojednaný z čoho vyplývalo, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ani
obsah tohto zmluvného dojednania - čl. 8.1. zmluvy. Inak povedané, žalobca ako veriteľ nanútil žalovanej
ako spotrebiteľovi obsah a znenie čl. 8.1. zmluvy, a teda jej nanútil aj povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu, keďže zo zmluvy nevyplývalo, že žalovaná mala možnosť zmluvu uzatvoriť aj bez uvedeného
dojednania o zmluvnej pokute, prípadne, že mohla v rámci procesu uzatvárania zmluvy namietať výšku

dojednanej zmluvnej pokuty. Uvedenú skutočnosť považujú všeobecné súdu za dôvod neprijateľnosti
takéhoto zmluvného dojednania. Napríklad spomenutý Krajský súd v Prešove (22Co 51/2020) vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že z dôvodu nemožnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah takéhoto dojednania o
zmluvnej pokute, prípadne takéto dojednanie úplne vylúčiť, bolo potrebné takéto zmluvné dojednanie
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým pádom aj za neplatné zmluvné dojednanie podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tamojší súd zároveň zdôraznil, že takúto zmluvnú pokutu bol
spotrebiteľ povinný platiť dvakrát, a to pri omeškaní mesačnej splátky, ako aj v prípade omeškania s
úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Okrem toho tamojší súd zdôraznil, že obdobné znenie
zmluvnej pokuty už bolo mnohými inými súdmi vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr.
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica 7Csp 26/2017, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu

v Trnave 4Co 359/2017). Z uvedeného teda jasne vyplývalo, že takmer totožné zmluvné dojednanie ako
obsahovala zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou v čl. 8.1. bolo vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, čo malo za následok jeho neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
V takom prípade bol žalobca ako veriteľ podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať
sa používania takejto podmienky, prípadne podmienky s rovnakým významom vo vzťahu ku všetkým

spotrebiteľom a teda aj voči žalovanej v tomto súdnom spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný, nakoľko podľa § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka bol povinný zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky aj
voči iným spotrebiteľom (táto povinnosť žalobcovi vznikla z dôvodu vyhlásenia neprijateľnosti iných
zmluvných podmienok s rovnakým obsahom a významom ako bola táto zmluvná podmienka). Súd

preto zamietol nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 0,04 % denne zo sumy 784,62 Eur od
30.6.2016 do 30.10.2019 vo výške 382,27 Eur. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nákladov
spojených s uplatneným pohľadávky v sume 72,04 Eur, súd považoval za dôležité poukázať na § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje hmotnoprávny predpoklad žalobcom uplatneného
nároku. Podľa tohto ustanovenia platí, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy

vzniknutévsúvislostisuplatnenímpohľadávkyprevažnevpredsúdnomštádiusporu(napr.zaobstaranie
znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady,
ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a
musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny
nárok odlišný od trov konania. V danom prípade sa uplatnený nárok týkal úkonu právnej služby, ktorým

právny zástupca žalobcu v predsúdnom konaní mal vyzvať výzvou zo dňa 4.7.2016 žalovanú na úhradu
dlžnej sumy vrátane nákladov spojených s takouto výzvou v sume 72,04 Eur (61,74 + 10,30). Tu bolo
potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na súdom priznaný nárok žalobcovi mala byť žalovaná vyzvaná na
úhradu sumy predstavujúcej rozdiel medzi istinou úveru a zaplatených splátok žalovanou, čo k dátumupredmetného úkonu predstavovalo sumu 279,90 Eur, teda aj výpočtový základ tohto úkonu právnej
služby mal byť nižší, keďže mal byť počítaný zo sumy 279,90 eura a nie zo sumy 784,62 Eur. Zároveň
mal súd za to, že žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovanej vôbec doručovaná, taktiež

nepredložil ani plnú moc danú právnemu zástupcovi na realizáciu takéhoto úkonu a ani dôkaz o tom, že
vzniknuté náklady súvisiace s právnym zastúpením žalobcovi vôbec vznikli. Na základe uvedeného mal
súd za to, že žalobca nepreukázal ani účelnosť a ani reálnu existenciu nákladov spojených s uplatnením
predmetnej pohľadávky, a preto súd aj v časti uplatneného nároku na náhradu nákladov v sume 72,04
Eur zamietol. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť

žalobcom poskytnutého úveru, neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a nepreukázaní
existencie a účelnosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobe žalobcu vyhovel len v
časti o zaplatenie sumy 279,90 Eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou a splatenou istinou úveru,
na základe čoho súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 279,90 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnila riadne a včas,
dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho

vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania
určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych
bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu
omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi právo na
úroky z omeškania z dlžnej sumy 279,90 Eur vo výške 0,4 % ročne (tak ako si ich za dané obdobie

uplatnil žalobou), a to odo dňa 30.6.2016 do 30.10.2019 a vo výške 5% ročne zo sumy 279,90 Eur
od 31.10.2019 až do reálneho zaplatenia týchto súm žalovanou žalobcovi. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej
ako úspešnej strane sporu vo výške sporu 959,03 Eur (zamietnutá istina vo výške 504,72 Eur, uplatnená
zmluvná pokuta vo výške 382,27 Eur a náhrada nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním vo

výške 72,04 Eur), čiže jej pomer úspechu predstavoval 77,41 % a úspech žalobcu bol vo výške žalovanej
istiny 279,90 Eur, čo zodpovedá pomeru úspechu vo výške 22,59 %. Celkový predmet sporu bola čiastka
vo výške 1238,93 Eur, čo súčet súm uvedených v tomto bode. Žalovanej tak vzniklo právo na náhradu
trov konania v rozsahu 54,82 %.

2. Proti tomuto rozsudku, do jeho vyhovujúcej časti, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná, z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu
uvádza, že so žalovanou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500110133, v zmysle ktorej bol
poskytnutý úver žalovanej vo výške 1350 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v pravidelných 36
mesačný splátkach. Nakoľko nedošlo úhrade k 11 plátky včas, žalovaná sa dostala s jej úhradou do

omeškania, ktoré trvalo viac ako 3 mesiace, čím došlo k možnosti zosplatnenia úveru čo nakoniec aj
žalobca urobil a úver zosplatnil. Súčasťou žalobného návrhu bol okrem iných listín priložený aj pokus o
zmier. Žalovanej však predmetný pokus o zmier nebol doručený. Ďalšou namietanou skutočnosťou sú aj
priložené zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žalovaná nepodpísala žiadne
zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, túto skutočnosť uviedla aj vo

svojom vyjadrení. V zmysle vyššie uvedeného je žalovaná spotrebiteľom a je teda slabšou stranou a bez
právneho vedomia. Žalovaná jednotlivé splátky splácala pokiaľ jej to situácia umožňovala a chcela riešiť
vzniknutú situáciu cestou zmieru. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd predmetný
rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zrušil a žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej bol priznaný
nárok na náhradu trov vo výške 100%.

3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej nie je dôvodné.

4. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôkladne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal zaplatenia zostatku spotrebiteľského úveru žalovanou, z hľadiska všetkých riadne a
včas uplatnených prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby

a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku, správne
zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z
hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom
dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, zprednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, a dospel tak k správnym skutkovým
záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( § 11 ods. 1 písm.d), § 9 ods. 2 písm.k) ) v spojení

s Občianskym zákonníkom (§ 52 ods. 1, ods.3, ods. 4), ktoré aj správne vyložil; zohľadniac relevantnú
judikatúru i aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít; a dôvody, pre ktoré žalobe
čiastočne vyhovel; vzhľadom na to, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zostatku poskytnutého úveru,
aj dôkladne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom
na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na

prijaté právne závery, starostlivo posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a
relevantnosť ich právnych argumentov.

5. Odvolanie žalovanej nie je z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového
vymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalovaná v podanom
odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie

zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Súd prvej inštancie podrobne poukázal
na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So
zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne

a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

6. Námietka žalovanej, že jej nebol pokus o zmier doručený, nemá vplyv na správnosť vecných

záverov súdu prvej inštancie; napokon aj konajúci súd konštatoval, že doručovanie výzvy žalovanej
žalobca nijako nepreukázal, a preto titulom náhrady nákladov spojených s týmto úkonom právnej služby
žalobcovi požadovanú sumu nepriznal. Pokiaľ žalovaná namietala, že priložené zmluvné dojednania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepodpísala, táto jej námietka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
keď z obsahu spisu vyplýva, že oboznámenie sa s obsahom zmluvných dojednaní priamo v závere

listiny svojím podpisom potvrdila. Napokon aj v prípade absencie písomnej formy o spotrebiteľskom
úvere, by sa považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ako to konštatoval i súd prvej
inštancie. Žalovaná samotné poskytnutie úveru žalobcom, na vrátenie zostatku ktorého bola zaviazaná,
nepoprela. Skutočnosť, že žalovaná je spotrebiteľom a je teda slabšou stranou a bez právneho vedomia
neznamená, že nie je povinná vrátiť zostatok istiny poskytnutého úveru.

7. Vzhľadom na to, že žalovaná bola zaviazaná vrátiť žalobcovi zostatok istiny poskytnutého úveru
s ohľadom na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa stal bezúročným a bez poplatkov z dôvodu
nesprávnej RPMN, nepovažoval odvolací súd za dôvodné námietky, na ktoré žalovaná poukazovala
vo svojom odvolaní. So zreteľom na to, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené

takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní v celom rozsahu úspech, vznikol
proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ktoré mu však odvolací
súd nepriznal, pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupovalako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).