Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2023

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200769
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2023:6619200769.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcov: 1/ E. obaja zast.: JUDr.

Bc. Ján Falath, advokát, so sídlom: Eurovea City, Tower 115, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti
žalovanému: Všeobecná nemocnica s poliklinikou Lučenec, n.o., so sídlom: Námestie republiky 15, 984
39 Lučenec, IČO: 37 954 571, zast.: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom: P. Rádayho 14/A, 984
01 Lučenec, za účasti intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného: Generali Česká pojišťovna,
a.s. so sídlom: Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca
prostredníctvom Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Lamačská
cesta 3/A, 841 01 Bratislava, IČO: 54 228 573, zast: JUDr. Radko Petruňu, advokát, so sídlom: Tehelná

189, 960 01 Zvolen, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 40.000,- Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba žalobkyne 1/ v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 85.000,- Eur a uplatneného
úroku z omeškania s a z a m i e t a.

III. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobkyni 1/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 40.000,- Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žaloba žalobcu 2/ v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 85.000,- Eur a uplatneného úroku

z omeškania s a z a m i e t a.

VI. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške týchto trov.

VII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ náhradu škody vo

výške 2.544,76 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žaloba žalobcov 1/ a 2/ v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.924,85 Eur s a z a m i e t a.

IX. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania v časti o náhradu majetkovej škody.

X. Intervenient na strane žalovaného n e m á právo na náhradu trov konania v časti o náhradu

majetkovej škody. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2019 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali voči žalovanému
zaplatenia sumy 5.469,61 Eur titulom náhrady škody a náhrady trov konania, pričom uviedli, že sú

rodičmi nebohej V., ktorá bola ich vlastným dieťaťom a ktorá zomrela v zdravotníckom zariadení
žalovaného dňa XX.XX.XXXX.
Nebohá V. bola od 04.02.2017 do 14.02.2017, teda do svojej smrti, hospitalizovaná v zdravotníckom
zariadení žalovaného, kam bola dňa 04.02.2017 v dopoludňajších hodinách prijatá s diagnózou zápal
príušnej slinnej žľazy vľavo. Podľa výsledkov laboratórnych vyšetrení z času prijatia na hospitalizáciu
bol u nebohej dokumentovaný závažný stupeň leukopénie - hodnota leukocytov 1,0x109/1, pričom

fyziologická hodnota sa pohybuje v rozpätí 4,0 - 10,0x109/1, a vysoká hladina CRP - 330,7 mg/1, keď
normálna hodnota je 1,0 - 8,0 mg/1. Pri dokumentovanej leukopénii ťažkého stupňa už pri prijatí na
hospitalizáciu bol poškodenej podávaný liek Dexamed, ktorý potláča aktivitu imunitného systému.
PočashospitalizáciesazdravotnýstavnebohejV.sústavnezhoršoval,vzmyslezhoršovaniaprimárneho
ochorenia, znižovania imunitnej odpovede, flegmény až nekrózy častí tváre, poškodenia srdcového

svalu, pričom žalovaný nevykonal žiadne opatrenia, smerujúce k zlepšeniu zdravotného stavu ich
dcéry. Prvým relevantným „opatrením“ bola konzultácia s primárom infektologickej kliniky Z., teda ako
nemocnice vyššieho typu dňa 12.02.2017, teda v čase, keď podľa zdravotnej dokumentácie sa liečba
u žalovaného hodnotí ako „vyťažená“, teda v čase, kedy bol zrejme jej zdravotný stav v zariadení
žalovanéhoterapeutickynezvládnuteľný.Podľazdravotnejdokumentácie,ktorúžalobcomnavyžiadanie

poskytol žalovaný, pritom už dňa 08.02.2017 bol odporúčaný preklad do nemocnice vyššieho typu.
Minimálne od 09.02.2017 bola nebohá V. vo veľmi vážnom stave - o čom svedčí septický šok s
multiorgánovou dysfunkciou, s nutnosťou opakovanej resuscitácie (obnovovania životných funkcií),
pričom žalovaný nepátral po príčinách závažného zhoršenia zdravotného stavu, a preto ani nepodnikol
žiadne opatrenia na zlepšenie jej zdravotného stavu.

Dňa 1X.XX.XXXX o X.XX hod. dcéra žalobcov zomrela v tej istej nemocnici, v ktorej sa XX.XX.XXXX
o X.XX hod. narodila.
Žalobcovia ako pozostalí po pacientke, ktorá zomrela v zdravotníckom zariadení žalovaného, zaslali
dňa 14.03.2017 podnet na prešetrenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti nebohej dcére na
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS“). Vo veci prečinu usmrtenia podľa §

149 Trestného zákona sa viedlo tiež vyšetrovanie pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v M.
M., odbor kriminálnej polície, I. odd. vyšetrovania pod ČVS: Z.
Žalovaný bol vo vzťahu k poškodenej nebohej V. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona
č.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (v prejednávanej veci
ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.) a zároveň jeho zodpovednosť sa vzťahuje podľa § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na škody spôsobené osobou/osobami, ktoré na výkon činnosti použil.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka ide na strane žalovaného ako poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti o zodpovednosť objektívnu.

Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis. Podstatným znakom postupu
lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied. Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4
ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony
na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení i súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Pri posúdení vzniku zodpovednosti za škodu sa vychádza z posúdenia, resp. splnenia troch základných
predpokladov: 1. protiprávne konanie škodcu, 2. vznik škody a 3. kauzálny nexus - príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vznikom škody. V dôsledku protiprávneho
konania žalovaného došlo k najhoršiemu a nenapraviteľnému následku - smrti jedinej dcéry žalobcov,
a to náhle, neočakávane a vo veku ranej dospelosti. Príčinná súvislosť je daná tým, že poškodená

dcéra žalobcov zomrela v zdravotníckom zariadení žalovaného na následky ochorenia, ktoré nebolo
správne diagnostikované a terapeuticky zvládnuté v čase, kedy by sa fatálnemu následku dalo zabrániť
správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Náklady, ktoré museli žalobcovia vynaložiť a ktorých
náhrady sa domáhajú v tomto konaní, sú v priamej príčinnej súvislosti so smrťou nebohej V.. Žalovaný
porušením právnej povinnosti (§ 4 zákona č. 576/ 2004 Z. z.) spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá a

ktorú je povinný nahradiť v peniazoch.Napriek tomu, že právny vzťah medzi pacientom - poistencom zdravotnej poisťovne a poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti nie je založený formulárovou zmluvou, nie je spotrebným úverom ani
iným typickým typom spotrebiteľského vzťahu, má podľa žalobcov žalovaný postavenie dodávateľa

(zdravotnej starostlivosti, služieb) a nebohá Simona postavenie spotrebiteľa. Preto sa žalobcovia
domáhajú v tomto konaní postavenia a ochrany slabšej strany sporu.
Žalobcovia sa v konaní domáhajú náhrady škody, a to:
- nákladov na pohreb nebohej V. ktoré dokladovali faktúrou obchodnej spoločnosti Archa, PS, spol. s
r.o., vo výške 941,88 Eur. Vynaloženie týchto nákladov dokladujú faktúrou XXXX/XX/XX, ktorú uhradili

v hotovosti dňa 19.02.2017,
- nákladov na cintorínske služby, uhradené spoločnosti H. na základe faktúry č. XXXX/XX. vo výške
236,60 Eur,
- nákladov uhradených Mestskému úradu H. (Mestu H.) ako poplatok za prenájom hrobového miesta vo
výške 90,- Eur, ktorý uhradili žalobcovia v hotovosti proti príjmovému dokladu č. XXX dňa 15.02.2017,
- nákladov na kar, uhradených v hotovosti dňa 20.02.2017 obchodnej spoločnosti G. proti príjmovému

dokladu zo dňa 20.02.2017 vo výške 577,20 Eur,
- nákladov na vyhotovenie hrobu a pomníka, ktoré uhradili žalobcovia spoločnosti Z.y na základe faktúry
č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2018 vo výške 3.588,73 Eur,
- nákladov na vyhotovenie fotokópií zdravotnej dokumentácie vo výške 35,20 Eur, ktoré uhradili priamo
žalovanému.

2. Žalobcovia k žalobe pripojili tieto listinné dôkazy - žiadosť o prešetrenie postupu poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, rodný list nebohej SE. úmrtný list nebohej V., faktúru L.. s r.o. č. XXXX/XX/XX
splatnú dňa 19.02.2017 na sumu 941,88 Eur, pokladničný blok o úhrade sumy 941,88 Eur spoločnosti
L., faktúru dodávateľa H. splatnú dňa 17.02.2017 na sumu 236,60 Eur, príjmový pokladničný doklad G.

zo dňa 20.02.2017 na sumu 577,20 Eur, príjmový pokladničný doklad Mestského úradu H.. XXX zo
dňa 15.02.2017 na sumu 90,- Eur, faktúru dodávateľa Z. splatnú dňa 23.05.2018 na sumu 3.288,73 Eur,
príkaz v Poštovej banke, a.s. na úhradu sumy 3.288,73 Eur pre príjemcu - Z.ý, preddavkovú faktúru
dodávateľa Z. splatnú dňa 27.12.2017 na sumu 300,- Eur, pokladničný doklad o úhrade faktúry v sume
300,- Eur pre Z.., zmluvu o dielo na zhotovenie pomníka so zhotoviteľom Z. príjmový pokladničný doklad

č. XXXXX Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.o. H. zo dňa 17.08.2017 na sumu 35,20 Eur.

3. Uznesením č.k. 4C/3/2019-92 zo dňa 03.07.2019, právoplatným dňa 26.07.2019, bolo konanie
prerušené do skončenia vyšetrovania vedeného na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v M.i pod ČVS: Z. vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona.

4. Dňa 13.02.2020 bola tunajšiemu súdu doručená ďalšia žaloba žalobcov 1/ a 2/ vedená na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 17C/5/2020, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému náhrady
nemajetkovej ujmy, každý po 125.000,- Eur, náhrady trov konania a pre prípad, že si žalovaný

nesplní povinnosť priznanú rozhodnutím súdu, bude povinný zaplatiť žalobcom úrok z omeškania zo
súdom priznanej čiastky od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej v prvý deň po vykonateľnosti rozsudku zvýšenej o 5 percentuálnych
bodov. Žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok voči žalovanému ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
odôvodňujú ako náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti so stratou ich dcéry V., ktorá podľa názoru

žalobcov zomrela na následky nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom
zariadení žalovaného. Nad rámec odôvodnenia žaloby o náhradu majetkovej škody žalobcovia 1/ a 2/
uviedli, že ich dcéra zomrela v nemocnici dňa 14.02.2017 o 1.25 hod., pričom o jej smrti sa dozvedeli
až ráno telefonicky, kedy ich kontaktoval zamestnanec žalovaného strohým oznámením: „Vaša dcéra v
noci zomrela, srdiečko nevydržalo.“. Tak, ako im žalovaný neoznámil, že stav ich dcéry je taký vážny, že

hrozí jej smrť, aby sa s ňou mohli rozlúčiť, aby ju mohli podľa zvyklostí a pravidiel ich (a jej) viery pripraviť
na odchod z tohto sveta, tak im neumožnil ani rozlúčiť sa s ňou po smrti. Tento postup žalovaného
považujú žalobcovia za hrubé porušenie nielen etiky, ale aj Charty práv pacienta a Etického kódexu
zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.
Ako pozostalí po pacientke, ktorá zomrela v zdravotníckom zariadení žalovaného, podali podnet na

prešetrenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti svojej nebohej dcére na ÚDZS. ÚDZS,
pobočka Q. im listom zn. XXXXXXXXX/XXX, PO XXXX/XXXX XXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2019
oznámil, že pri vykonávaní dohľadu zistil u žalovaného nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti
v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z. a jeho ustanovením § 4 ods. 3 a preto je ich podnet oprávnený.Podľa zákona č. 581/2004 Z. z. po ukončení dohľadu sa vedie pred ÚDZS správne konanie o uložení
pokuty, a výsledkom tohto konania bude súd viazaný podľa § 193 (tretia veta) Civilného sporového
poriadku vo vzťahu k porušeniu povinností žalovaným.

Vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona sa vedie aj vyšetrovanie pred Krajským
riaditeľstvom Policajného zboru M. pod ČVS:Z., ktoré ku dňu podania žaloby nebolo ukončené.
Ako vyplýva z písomností ÚDZS, žalovaný neposkytoval nebohej dcére žalobcov zdravotnú starostlivosť
správne. Porušenie jeho zákonných povinností potom zakladá aj jeho zodpovednosť za následok
takéhoto porušenia, ako aj za náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Na vznik zodpovednosti za zásah do

osobnostných práv podľa ustálenej judikatúry postačuje len potenciál škodlivosti zásahu. V ich prípade
však dôsledkom porušenia povinností žalovaného bol priamy a neodčiniteľný následok - smrť ich jedinej
dcéry V..
Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2008, podľa ktorého za
závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom

však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná fyzická osoba.
Je mimo rámec rozumných pochybností, že (aj) ktorákoľvek iná rodina a jej členovia by zavinenú smrť
blízkej osoby, osobitne v mladom veku, pociťovali ako ujmu závažnú, ktorá ich osobnostným právam

nielenhrozí,alektoráužnastalaaktorápriamoaneodvrátiteľnedoichprávzasiahla.Vprípadežalobcov
je tento zásah o to masívnejší, že ide o smrť ich jediného dieťaťa.
Svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy opierajú žalobcovia o ustanovenia § 11 - 13 Občianskeho
zákonníka,keďpodľastabilnejjudikatúryESĽPjesúčasťouprávafyzickejosobyajprávonarodinnýživot
- teda aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, sociálne a morálne vzťahy a v ich rámci napĺňanie vlastnej

osobnosti. V tejto súvislosti žalobcovia zároveň poukázali na rozsudok vo veci Niemitz c/a Nemecká
spolková republika zo dňa 16.12.1992, rozsudok vo veci Bensaid c/a Spojené Kráľovstvo Veľkej Británie
a Severného Írska zo dňa 06.02.2001, rozhodnutie vo veci Vermeire c/a Belgické kráľovstvo, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 1678/2004, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

6Co/111/2009 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/330/2012.
Dôvody pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy každý po 125.000,- Eur žalobcovia 1/ a 2/ formulovali
tak, že ich dcéra bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení žalovaného, v ktorom preukázateľne
došlo k zanedbaniu a nesprávnemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. V príčinnej súvislosti s
nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti - podcenením závažnosti jej zdravotného stavu,

nevykonaním potrebných vyšetrení, oneskorením pri všetkých úkonoch, ktoré by mohli viesť k
správnej diagnostike a včasnému terapeutickému zásahu, sa zdravotný stav dcéry žalobcov zhoršil do
nezvládnuteľného (infaustného) stavu, ktorého dôsledkom bola smrť dcéry žalobcov dňa 14.02.2017.
Žalobcovia uviedli, že V. bola ich jediným dieťaťom, a vzhľadom na vek žalobcov a ich zdravotný stav
nepripadá do úvahy ani narodenie ďalšieho dieťaťa, ani adopcia. Žalobcovia majú v nadväznosti na smrť

svojej jedinej dcéry aj zdravotné ťažkosti, ktoré doložili priloženými potvrdeniami. Zároveň sa dovolávali
všeobecne známeho faktu, že smrť dieťaťa u pozostalého rodiča je vždy sprevádzaná posttraumatickou
stresovou poruchou.
Subjektívne prežívanie zásahu žalovaného do svojich osobnostných práv definovali žalobcovia takto:
Obaja žalobcovia sú do dnešného dňa ako rodičia zdrvení najmä z toho faktu, že V. nebola poskytnutá

adekvátna pomoc tam, kde by ju aj iní rodičia na ich mieste hľadali, tj. v zdravotníckom zariadení -
v nemocnici, teda na mieste, kam pacienti prichádzajú s dôverou, že im bude poskytnutá adekvátna
a správna lekárska starostlivosť, teda miesto, kam šli so V. s dôverou, že zamestnanci - lekári sú
dostatočne kvalifikovaní a ich prístup k pacientom bude profesionálny, ale aj hlboko ľudský a najmä
im bude poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade so súčasnými poznatkami medicíny a lekárskou

etikou. S touto dôverou im zverili svoje jediné dieťa.
Miesto toho práve na takomto mieste došlo k smrti ich jedinej dcérky, nakoľko s chybami poskytnutá
zdravotná starostlivosť mala tragický následok a o lekárskej etike spojenej s jej smrťou sa nedá ani len
hovoriť. Pritom poslaním takéhoto zariadenia resp. jeho podstatou by malo byť vyliečenie z choroby
a záchrana života. Prežívajú neustále psychické vypätie, ktoré je neraz bolestnejšie ako prípadné

poškodenie zdravia fyzického. Do nemocnice šla ich dcérka po vlastných, len s opuchnutým krkom a
hrčkounačeleneznámehopôvodu,aznemocniceimpo10dňochhospitalizácievrátilipitvouznetvorené
telo ich jediného dieťaťa. Jej smrť im bola oznámená o sedem hodín po jej skutočnom úmrtí v situácii,keď jej telo bolo na pitevnom stole v M. Ako rodičom im bolo odobrané akékoľvek právo sa dôstojne
aspoň rozlúčiť s ich jedinou dcérkou ešte pred jej zohavením pitvou.
V čase hospitalizácie ich dcéry bol, nanešťastie, v nemocnici žalovaného zákaz návštev. Preto boli pri

získavaní informácií o jej zdravotnom stave odkázaní výhradne na telefonáty na oddelenie, bez možnosti
osobne sa so V. stretnúť, a bez možnosti jej pomôcť. Sama V. bola v dôsledku opuchu očí prakticky
nevidomá, a preto nemohla ani použiť mobil, aby sa s nimi kontaktovala, a neskôr telefonický kontakt
neumožňoval ani jej celkový zdravotný stav.
Žalovaný im ani v období po 09.02.2017, kedy už musel mať vedomosť o prudkom zhoršení jej

zdravotného stavu, o nezvládaní liečby, o zlyhávaní organizmu ich dcérky (ako sa dozvedeli neskôr,
zo získanej zdravotnej dokumentácie) neoznámil, že zdravotný stav ich dcéry je taký vážny, že hrozí
jej smrť, neumožnil im byť pri nej v posledných chvíľach jej života, a dokonca ani sa s ňou po jej smrti
rozlúčiť. Túto traumu si nesú v sebe doteraz, a spracovať sa nedá ani s odbornou pomocou.
V situácii, keď nečakali takýto fatálny následok ich rozhodnutia dôverovať zdravotníckym pracovníkom,
akým bola smrť ich jediného dieťaťa, zrazu z jedného dňa na druhý museli riešiť otázky, ktoré by nechcel

riešiť nikto - napríklad, či by si ich len 19-ročné dieťa prialo byť pochované do zeme alebo radšej
spáliť. Ako sa dá prežiť, keď v sychravom februárovom mrznúcom počasí, pár dní po tom, ako všetci
ostatní oslávili W., ako rodičia stojíte nad zbíjačkami vykopanou jamou na cintoríne, podopiera Vás vaša
maminka, a vy sa pozeráte, ako truhla s telom Vašej jedinej dcérky končí v tej tmavej studenej jame?
Keď do tej zamrznutej zemi vložíte to, čo bolo pre Vás najdrahšie, za čo by ste boli ochotná si tam ľahnúť

miesto nej, keby sa dalo? Keď musíte odísť a nechať ju tam?
Žalobcovia dodali, že V. bola ich jediné dieťa, všetko, čo mali... 19 rokov ju s láskou vychovávali, dávali
jej všetku svoju rodičovskú lásku, ktorou ju každý deň zahŕňali. Ich dcérka si odmala vyžadovala zvýšenú
starostlivosť, pre svoje postihnutie celiakiou. Bola však zároveň nadané dieťa, ktorému v 9 rokoch
diagnostikovali IQ 16-ročného. Pretože V. nechcela predčasne umrieť na rakovinu hrubého čreva, ktorá

hrozí celiatikom nedodržujúcim bezlepkovú diétu, po celý svoj život dávala veľký pozor na zloženie
výrobkov a stravy. Neváhali celé výplaty investovať do bezlepkovej stravy a do vecí, ktoré rozvíjali jej
intelekt. Absolvovali všetky pravidelné lekárske prehliadky a kontrolné testy na dodržiavanie bezlepkovej
diéty. Ona im ich lásku a starostlivosť oplácala a opätovala svojou láskou, pozornosťou, veselosťou,
svojím záujmom o všetko okolo, vynikajúcimi študijnými výsledkami... Namiesto jej smiechu a lásky

zostalo prázdne miesto. Čierna diera, ktorá do seba vťahuje všetky ich myšlienky. Ostali im po nej len
jej veci... a nekonečné ticho a prázdno.
Žalobcovia kladú otázku, či sa dá vžiť do ich pocitov, keď namiesto účasti na promócii, na ktorú sa spolu
tešili, išli na vysokoškolský internát zbaliť jej veci. Tá chvíľa, keď zo školy, o ktorej celý život snívala,
odbor farmácie, na ktorý sa vďaka jej nadaniu pre chémiu a biológiu nakoniec dostala a stihla vyštudovať

jedenjedinýsemester,nedostanedcéradiplom,alerodičiasústrastnýlist.Dopocitunájsťvjejinternátnej
skrinke svetrík s visačkou, ktorý si kúpila a ani si ho nestihla obliecť, a už si ho nikdy neoblečie. Ten pocit,
tá bezmocnosť a beznádej, že to neviete zmeniť, a nikdy to už nebude inak. Dá sa snáď spochybniť
trvalá a neodstrániteľná trauma, ktorá ich bude sprevádzať do konca ich životov? Predstava návštevy
jej hrobu na cintoríne, keď k hrobu pristúpi niektorá zo spolužiačok a oni s hrčou v hrdle utekajú, pretože

majú pred očami, aká by asi V. tento rok bola, o čo múdrejšia a vyspelejšia? Na koľko eur nemajetkovej
ujmy by sa dali vyčísliť všetky tie objatia, ktoré už nikdy nedostanú, každé to „mami“ a „oci“, ktoré už
nikdy nevypočujú?
Jej smrťou žalobcovia nielen stratili jediné dieťa, ale súčasne stratili aj možnosť tešiť sa v budúcnosti
na príchod svojich vnukov/vnučiek. V Simonke zomrela celá budúcnosť ich rodiny, nikto neponesie

ďalej ich meno, rodinné tradície, spomienky... Prišli o akúkoľvek podporu v ich prípadnej starobe, nikdy
nezažijú ani jeden jediný telefonát, či návštevu v ich samote. Ako by sa dali „odčiniť“ ich bezsenné noci?
Neprežívajú len žiaľ, ale desí ich to nekonečné prázdno. Keď dušu v sebe ani necítia, len sa pred
okolím snažia tváriť, že je všetko v poriadku, že zvládajú ten veľký žiaľ, lebo sa boja, aby ho nevideli
tí, na ktorých im záleží. Keď sa boja jeden pred druhým vysloviť, čo cítia, aby neranili toho druhého,

keď smútok postavil hradbu aj medzi nich dvoch, jej rodičov? Ide o úplnú deštrukciu rodinných väzieb.
Do konca ich životov bude pre nich smrť V. tak v mladučkom veku trvalou a neodstrániteľnou traumou.
Všetky jej budúce narodeniny, výročia úmrtia, Vianočné sviatky budú pre nich plné stresu, smútku, straty
zo spoločenstva s ich dcérkou prežiteľné len za pomoci antidepresív. Ich vlastné narodeniny pre nich
znamenajú, že sú zasa o ďalší rok bližšie k stretnutiu s ich V.... Ako, akým spôsobom, čím sa dá zaplniť

to nekonečné prázdno, ticho, bezútešnosť dní a smútok nocí? Čím sa dá utíšiť tá bolesť? Hovoria, že
čas pomôže. Im nepomáha.
Osobitne žalobkyňa 1/ dodala, že si vždy myslela, že slzy sa nedajú vylievať donekonečna, že raz
vyschnú. Nevyschnú... slzy sú bezodné, pýta sa teda, čo stojí preliatie každej takej slzy, čo stojí náhradatejto emočnej ujmy. Jej maminke zomreli obidvaja rodičia, keď bola malé dieťa, ťažko sa predierala
životom a teraz, proti biologickému poriadku vecí, musela čeliť smrti svojej vnučky - tej, ktorú mala
najbližšie a s ktorou mala najčastejší kontakt, a obávať sa o duševné zdravie vlastnej dcéry. Jej brat

do poslednej chvíle veril, že V. pomôžu, cez Facebook prosil všetkých darcov krvi, vlieval im nádej a
vieru... Koľko rodín, popri ich, tvorenej V., manželom a ňou, zničil tento neoprávnený zásah nemocnice
spočívajúci v smrti ich dcérky? Ako sa dá vyčísliť v peniazoch to, že už nikdy neuvidia dôležité životné
kroky V., ktoré by ich napĺňali radosťou, hrdosťou? Miesto toho majú doma založený sústrastný list z
Univerzity Komenského, odbor farmácia, ich dievčatko už nikdy nedoštuduje. Za peniaze, ktoré sa jej

šetrili na štúdium, dali zhotoviť žulový pomník - miesto jej posledného odpočinku. Jej smrťou nielen
stratili svoje jediné dieťa, ale súčasne stratili aj možnosť tešiť sa v budúcnosti na príchod svojich
vnukov/vnučiek, zažiť si úlohu starých rodičov, tešiť sa z každého nového krôčika, nového slova vnúčat,
možnosť držať ich za ruku, keď pôjdu prvý deň do školy, vidieť svetielka v ich očiach pod vianočným
stromčekom... Žiadne peniaze, žiadna výška nemajetkovej ujmy v peniazoch túto stratu nezmierni
a ani nenahradí. Preto by nemajetková ujma v peniazoch mala byť v tomto prípade v takej výške,

aby prebrala zdravotnícke zariadenie, v ktorom k ujme došlo, k sebareflexii, a bola mementom pre
ostatné zdravotnícke zariadenia. To, k čomu v nemocnici došlo, sa už zvrátiť nedá, ale v situácii, ak
dôjde z dôvodu nesprávne, s chybami poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany nemocnice ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - k takému aj bežnému človeku nepochopiteľnému a zdravým
rozumom nevysvetliteľnému zanedbaniu, v dôsledku čoho dôjde k smrti, nezaslúži si takýto poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti žiaden ohľad ani pri posudzovaní priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy,
pretože súd by mal brať do úvahy tie okolnosti, ktoré spôsobili a aj sprevádzali smrť ich jedinej dcérky.

5. Žalobcovia k tejto žalobe pripojili listinné dôkazy - rodný list a úmrtný list nebohej V., potvrdenia zo dňa
24.01.2020 z kontrolného psychiatrického vyšetrenia žalobcov 1/ a 2/ a oznámenie výsledku prešetrenia

podnetu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 18.11.2019.

6. Uznesením č.k. 4C/3/2019-127 zo dňa 29.06.2020, právoplatným dňa 08.07.2020 bolo konanie o
náhradu škody vedené na súde pod sp. zn. 4C/3/2019 a konanie o náhradu nemajetkovej ujmy vedené
pod sp. zn. 17C/5/2020 spojené na spoločné konanie a rozhodnutie s tým, že konanie na Okresnom

súde Lučenec je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/3/2019.

7. Uznesením č.k. 4C/3/2019-191 zo dňa 29.10.2020, právoplatným dňa 05.11.2020 rozhodol súd
o pokračovaní v konaní, keďže vyšetrovanie vedené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v M.
M., odborom kriminálnej polície pod ČVS: Z. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona bolo postupom podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznesením
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v M. zo dňa 30.06.2020 v spojení s uznesením Okresnej
prokuratúry H. sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX/XX. zo dňa 31.08.2020 zastavené, pričom predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2020, čím odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie sp.
zn. 4C/3/2019 prerušené.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.12.2020 k žalobe žalobcov 1/ a 2/ (č.l. 208 - 216 spisu) uviedol, že
nároky žalobcov neuznáva v celom rozsahu a popiera ich tvrdenie, že dcéra žalobcov jeho pacientka
- p. V. zomrela na následky ochorenia, ktoré nebolo zo strany žalovaného správne diagnosticky a
terapeuticky zvládnuté v čase, kedy by sa fatálnemu následku dalo zabrániť správnym poskytnutím

zdravotnej starostlivosti. Žalovaný uviedol, že on pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke
postupoval správne a v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti.
Žalovaný k priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke V. v dňoch 04.02.2017 až
14.02.2017 uviedol, že pacientku hospitalizoval na ORL oddelení pre opuch gl. parotis vľavo

so sprievodnou lymphadenitídou. Na tomto oddelení bola ešte dňa 04.02.2017 nasadená liečba
dvojkombináciou antibiotikami a antiedemová liečba kortikoidmi, pričom liečba pacientky bola čiastočne
skomplikovaná odmietnutím injekčnej liečby gentamycinom pacientkou, čo viedlo k zmene antibiotika.
Nasadená liečba u pacientky viedla k úprave lokálneho nálezu (už dňa 05.02.2017 značná regresia
edému na tvári a krku), pacientka bola v tomto čase bez teplôt a s výrazným poklesom CRP (z

pôvodnej hodnoty 330,7 mg/l na 85,1 mg/l). Na rozvoj herpetického výsevu v ľavej polovici tváre
pacientkyreagovalžalovanýkonzultácioudermatológaaliečbapacientkyboladoplnenádňa06.02.2017
o antivirotiká. Kombinácia antibiotickej, antivirotickej a kortikoidnej liečby bola podľa žalovaného v tomto
čase adekvátna klinickému stavu pacientky a nemožno ju podľa žalovaného označiť za príčinu ďalšiehozhoršenia stavu pacientky. Dňa 07.02.2017 bol pre pretrvávajúci opuch viečok pacientky konzultovaný
oftalmológ, ktorý odporučil lokálnu liečbu. Dňa 07.02.2017 bol konzultovaný aj infektológ z dôvodu, že u
pacientky pretrvával edém na čele vľavo v oblasti exantému a periokulárny edém vľavo. Dňa 08.02.2017

bola pacientka po vizite v doprovode matky - žalobkyne 1/ z dôvodu zhoršenia stavu preložená
na infekčné oddelenie, kde bola antibiotická liečba opätovne korigovaná podľa kultivačného nálezu,
pridané ďalšie antibiotikum, do liečby pridané imunokoncentráty, antimykotiká a bolo pokračované v
liečbe antivirotikami. V noci z 08.02.2017 na 09.02.2017 nastal u pacientky už na infekčnom oddelení
opakovaný kolapsový stav s poklesom krvného tlaku, v liečbe prechodne stav pacientky zlepšený, ale

vzhľadom k celkovej progresii bola pacientka preložená dňa 09.02.2020 na OAIM. Stav pacientky
pri preložení bol hodnotený ako septický šok spôsobený generalizovanou herpetickou infekciou
so sekundárnou bakteriálnou superinfekciou. Na OAIM bola pacientke od 09.02.2017 poskytovaná
intenzívna zdravotná starostlivosť, pričom u pacientky bolo potrebné využiť umelú pľúcnu ventiláciu, stav
pacientkybolstálekritický,očombolipravidelneinformovaníajpríbuzní.Ajpočasumiestneniapacientky
na OAIM (od 09.02.2017) bola opakovane konzultovaná správnosť liečby na klinických infektologických

pracoviskách, dňa 12.02.2017 bola konzultovaná infekčná klinika v Z. ohľadne prípadného prekladu
a týmto vyšším pracoviskom bola hodnotená liečba pacientky ako vyťažená s odporučením, že po
stabilizácii stavu (keď bude pacientka schopná prevozu) bude môcť byť preložená na Infekčnú kliniku do
Košíc. Kritický stav pacientky však v tomto čase nedovoľoval pacientku prekladať na vyššie pracovisko.
Priebežne na OAIM pretrvávala snaha o korekciu vnútorného prostredia pacientky a stabilizáciu

pacientky. Dňa 12.02.2017 sa u pacientky podarilo prechodne, čiastočne, stabilizovať cirkuláciu hlavne
pri krvnom tlaku pri mimetickej podpore. Následne sa však dňa 13.02.2017 cca od 17.00 hod. stav
pacientky výrazne zhoršil a pri plnej intenzívnej resuscitačnej starostlivosti stav pregredoval a došlo k
zrúteniu cirkulácie až k asystólii. U pacientky bola zahájená kardiopulmocerebrálna resuscitácia, no tá
bola neúspešná a p. V. žiaľ dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod. zomrela. Žalovaný v tejto súvislosti dodal,

že v čase od 04.02.2017 až do 14.02.2017 poskytoval pacientke zdravotnú starostlivosť všetkými jemu
dostupnými prostriedkami, v súlade s jemu v tomto čase známym zdravotným stavom pacientky a s
jednoznačnou snahou o zvrátenie nepriaznivého vývoja jej zdravotného stavu.
Žalovaný zároveň reagoval a bránil sa tvrdeniam žalobcov uvedeným v opise skutkového stavu z ich
žalôb, že:

- nemal pacientke podávať liek Dexamed, ktorý podľa žalobcov potláča aktivitu imunitného systému,
pričom žalovaný tvrdil, že podávanie lieku Dexamed - kortikoidného lieku nebolo kontraindikované,
pretože krátkodobé užívanie kortikoidov pôsobí protizápalovo a antiedematózne - čo bolo v prípade
liečby pacientky žiaduce a aj účinné. U pacientky, ktorá zároveň v rámci liečby dostávala antibiotiká,
antimykotiká a virostatiká nemohli byť teda kortikoidy dôvodom zhoršenia zdravotného stavu pacientky,

- všetky do úvahy pripadajúce riešenia realizoval s oneskorením presahujúcim jeden deň, čo vo
svojom súhrne viedlo k fatálnemu následku a že prvým relevantným „opatrením“ žalovaného bola
konzultácia s primárom infektologickej kliniky Z. ako nemocnice vyššieho typu, pričom žalovaný tvrdil,
že z vyššie popísaného priebehu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke v čase od 04.02.2017
až do 14.02.2017 vyplýva, že pri jednotlivých úkonoch zdravotnej starostlivosti žalovaný postupoval

časovo primerane v tom čase jemu známemu zdravotnému stavu pacientky a jeho vývoju, pričom
zdravotné výkony vykonával s jednoznačnou snahou o zvrátenie nepriaznivého vývoja zdravotného
stavu pacientky, pričom je nepochybné, že v počiatočných fázach hospitalizácie pacientky sa jej
zdravotný stav badateľne nezhoršoval, pacientka reagovala na liečbu a k ťažkému priebehu ochorenia
došlo až v noci z 08.02.2017 na 09.02.2017,

- že minimálne od 09.02.2017 bola pacientka vo veľmi vážnom stave a žalovaný nepátral po príčinách
závažného zhoršenia zdravotného stavu a preto ani nepodnikal žiadne opatrenia na zlepšenie je
zdravotného stavu, pričom žalovaný tvrdil, že aj v čase vážneho zhoršenia zdravotného stavu pacientky
vykonával potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby vedúcej k zlepšenia stavu pacientky,

- že žalovaný žalobcom neoznámil, že stav ich dcéry je taký vážny, že hrozí jej smrť, pričom žalovaný
tvrdí, že odhliadnuc od skutočnosť, že pacienta bola v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti už
plnoletá, tak žalovaný v rámci každodennej komunikácie s rodičmi (hlavne matkou pacientky - žalobcom
1) túto informoval o aktuálnom zdravotnom stave pacientky a aj rizikách spojených s jej vážnym
zdravotným stavom, pričom matka pacientky bola prítomná aj pri preklade pacientky z ORL oddelenia a

oddelenie infekčné. Je pravdou, že v čase hospitalizácie pacientky boli z dôvodu prebiehajúcej epidémie
chrípky zakázané návštevy pacientov, no je určite pravdou, že aj v tomto čase boli rodičia pacientky o
všetkých dôležitých zdravotných úkonoch a stave pacientky informovaní minimálne telefonicky, pričomo informovanosti o závažnosti zdravotného stavu pacientky svedčí aj iniciatíva rodičov - žalobcov na
sociálnej sieti, keď títo prostredníctvom tejto siete oslovili darcov krvi o darovanie krvi.
Podľa informácií žalovaného na ÚDZS boli vykonané dva dohľady nad poskytovaním zdravotnej

starostlivosti pacientke V.; prvý dohľad vykonaná ÚDZS, pobočka M. so záverom, že pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientke v dohliadanom období od 04.02.2017 do 14.02.2017 dohliadaný
subjekt neporušil ustanovenia § 4 ods. 3 zákona 576/204 Z. z. Druhý dohľad vykonal ÚDZS,
pobočka Q., ktorý vydal protokol, v závere ktorého konštatoval dva nedostatky na ORL oddelení a
infekčnomoddelení.Protitomutoprotokolupodalžalovanýnámietky,ktoréboliprerokované,lenniektoré

námietky žalovaného úrad akceptoval/čiastočne akceptoval, pričom žalovaným predložené vyjadrenie
k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti vypracované dňa 07.11.2019 Q. na podporu jeho argumentácie
ÚDZS, pobočka Q. odborne nevyhodnocoval a uviedol, že toto vyjadrenie môže byť použité ako dôkaz v
rámci následného správneho konania. Následne v roku 2020 začal ÚDZS, pobočka M. voči žalovanému
konanie o uložení pokuty za porušenie právnych predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
ktoré však bolo zastavené z dôvodu, že pokutu možno uložiť najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia

povinnosti a v posudzovanom prípade uplynula trojročná lehota na uloženie povinnosti. Z dôvodu, že
žalovaný nesúhlasil so závermi druhého dohľadu, podal aj on ÚDZS podnet na vykonanie dohľadu vo
veci poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke (už tretí v poradí). ÚDZS bez bližšieho vecného
odôvodnenia listom zo dňa 14.11.2020 oznámil žalovanému, že v predmetnej veci nie je dôvod na
vykonanie nového dohľadu. Žalovaný v súvislosti s vykonaním dvoch dohľadov zo strany ÚDZS a

konaním o uložení pokuty za porušenie právnych predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
uviedol, že výsledky žiadneho z týchto konaní sa nedajú považovať za rozhodnutie, ktorým by bol súd
v rámci tohto sporu viazaný. Žalovaný tiež uviedol, že v rámci odborných posúdení, ktoré boli pred
ÚDZS prezentované, prevládajú odborné závery, že zdravotná starostlivosť pacientke V. bola v čase od
04.02.2017 do 14.02.2017 poskytnutá správne. Pokiaľ boli v rámci hodnotenia poskytovania zdravotnej

starostlivosti pred ÚDZS prezentované názory o nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, tak
tieto názory boli podľa žalovaného v menšine, boli nesprávne a podľa žalovaného sčasti aj ovplyvnené
nevhodným spôsobom vyžiadania stanoviska.
Podľa informácií žalovaného (zistených zo súdneho spisu) bolo trestné stíhanie vedené Krajským
riaditeľstvom Policajného zboru Slovenskej republiky ČVS: Z. právoplatne zastavené dňa 31.08.2020

a uznesením Okresnej prokuratúry H. bola zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu o zastavené trestného
stíhania. Žalovaný v súvislosti s trestným stíhaním uviedol, ani z výsledkov tohto vyšetrovania sa nedá
usúdiť záver, že by žalovaný zodpovedal za fatálny následok - smrť pacientky V.
Z uvedených skutočností a argumentácie podľa žalovaného vyplýva záver, že žalovaný pacientke V.
poskytol v čase od 04.02.2017 do 14.02.2017 zdravotnú starostlivosť správne a určite nie je podľa

žalovaného správna argumentácia žalobcov, že nevykonal, resp. zanedbal vykonať niektoré zdravotné
výkony smerujúce k správnemu určenie choroby a nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom
uzdravenia alebo zlepšenia stavu pacientky pri zohľadnení poznatkov lekárskej vedy a nie je správna ani
argumentácia žalobcov, že by žalovaný dokonca porušením jeho povinností spôsobil fatálny následok
- smrť pacientky V.j.

Pokiaľ ide o otázku aktívnej a pasívnej legitimácie, žalovaný nespochybňoval, že pacientka V. bola
vlastným dieťaťom žalobcov a jej smrťou bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv. Žalovaný tiež
nespochybňoval, že bol v čase od 04.02.2017 do 14.02.2017 poskytovateľom zdravotnú starostlivosti
pacientky V.. Žalovaný však popieral, že by porušil svoju povinnosť poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti stanovenú mu ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

a preto popieral aj akúkoľvek jeho zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
resp. zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobcov v súvislosti so smrťou dcéry žalobcov.
Žalovaný tiež nespochybňoval uplatniteľnosť žalobcami citovanej právnej úpravy a aj niektorých názorov
z citovaných súdnych rozhodnutí v prípadoch keď je preukázaná zodpovednosť vyplývajúca z porušenia
právnej povinnosti, resp. je preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv. Žalovaný však

neuznával argumentáciu žalobcov, že by neposkytol pacientke V. zdravotnú starostlivosť správne, teda
neuznáva ani porušenie jeho právnej povinnosti a potom podľa neho nenesie ani zodpovednosť za
následok takéhoto porušenia a nenesie ani zodpovednosť za náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
ktorú žalobcovia spájajú so zásahom do ich práva na ochranu osobnosti, ktorý zásah má spočívať v
spôsobení následku - smrti ich dcéry V.. Žalovaný rovnako nespochybňoval subjektívne pocity žalobcov,

ktoré nepochybne súvisia a vyplývajú z toho, že definitívne stratili ich dcéru. Žalovaný však popieral
tvrdenia žalobcov uvedené vo vyjadreniach, ktorými označujú žalovaného za subjekt, ktorý zasiahol
do ich osobnostných práv, ktorý nevykonal potrebné úkony k záchrane ich dcéry a ktorý im ani v
čase ťažkého zdravotného stavu ich dcéry neposkytol dostatočné informácie. Žalovaný nesúhlasil anis argumentáciou žalobcov, ktorí sa v tomto spore domáhajú ich postavenia a ochrany slabšej strany
sporu a to z dôvodu, že podľa žalovaného sa v tomto spore nejedná o žiadny zo sporov podľa tretej
časti, druhej hlavy Civilného sporového poriadku. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov čo

do zaplatenia sumy 5.469,61 Eur aj sumy 125.000,- Eur pre každého žalobcu v celom rozsahu zamietol.
K vyjadreniu žalovaný pripojil vyjadrenie Q. k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pacientke V. zo dňa
07.11.2019, podnet žalovaného na vykonanie dohľadu zo dňa 21.10.2020 aj stanovisko UDZS k podnetu
na vykonanie nového dohľadu zo dňa 14.11.2020.

9. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 21.01.2021 (č.l. 223 - 234 spisu) rozšírili skutkové tvrdenia a
právnuargumentáciuauviedli,žeunebohejV.sapocelýjejživotprejavovalirôznezápalyabolestihrdla,
mala zdravotné ťažkosti a dodržiavala prísnu diétu, nakoľko mala celiakiu - trvalú neznášanlivosť lepku,
ktorá jej bola diagnostikovaná v apríli roku 2007. Dňa 21.01.2017 bola nebohá vyšetrená lekárskou
službou prvej pomoci s diagnózou J04 akútny zápal hrtana a priedušnice, bola jej ordinovaná ATB
liečba. Krátko na to, dňa 02.02.2017 bola vyšetrená u svojej pediatričky z dôvodu, že mala zvýšenú

telesnú teplotu (37,6°C), bolela ju hlava, pociťovala únavu a nevoľnosť. Nad ľavým obočím bolo zistené
malé erytémové nebolestivé ložisko, v dôsledku čoho jej bola nasadená liečba cefalosporínom. V
zdravotnej dokumentácii nebohej sa uvádza, že táto bola objednaná na kontrolné vyšetrenie a odbery
na 03.02.2017. Podľa zdravotnej dokumentácie sa tam údajne nebohá nedostavila. Uvedený záznam
však nezodpovedá skutočnosti, pretože nebohá nebola objednaná na žiadne odbery. Žalobcovia prísne

dbali o zdravotný stav nebohej a za žiadnych okolností by nedopustili, že by sa nedostavili na lekárom
nariadené odbery, keďže ich dcéra mala zdravotné ťažkosti. Žalobcovia si nevedia vysvetliť, prečo
sa uvedený záznam v zdravotnej dokumentácii nebohej nachádza, môžu sa len domnievať, že tento
záznam bol doplnený neskôr.
Dňa 03.02.2017 sa zdravotný stav nebohej zhoršil, v dôsledku čoho žalobcovia telefonicky kontaktovali

pediatričku nebohej a žiadali o okamžité vyšetrenie. Pediatrička nebohej odkázala žalobcom, že ak
trvajú na vyšetrení, tak si musia prísť pre výmenný lístok na vyšetrenie otorinolaryngológovi. Nakoľko
bol zdravotný stav nebohej natoľko vážny, že sa osobne nemohla dostaviť svojej pediatričke, žalobca
2/ šiel po výmenný lístok sám. Žalobcovia sa potom snažili nájsť lekára ORL, ktorý by ich v tom čase
vyšetril, no odmietli ich všetky ambulancie ORL v H.. Z tohto dôvodu žalobcovia priviezli nebohú na ORL

oddelenie žalovaného až 04.02.2017, pričom so sebou mali kompletnú zdravotnú dokumentáciu.
Dňa 04.02.2017 bola nebohá prijatá na ORL oddelenie žalovanej pre opuch ľavej strany tváre a krku,
bolestivé zdurené lymfatické uzliny a bolesť ľavého ucha. Nebohej bola ordinovaná liečba, pričom
jedným z liekov, ktorý jej bol podávaný, bol aj Dexamed.
Dňa 06.02.2017 bol nebohej diagnostikovaný herpes simplex. Jej zdravotný stav sa stále zhoršoval a

vyžadovalsiprehodnoteniešpecializovanýmaskúsenýmlekárom.Konziliárnevyšetrenie(infektologické
a oftalmologické) bolo však nariadené až dňa 07.02.2017. V laboratórnom náleze bola konštatovaná
leukopénia, vysoká zápalová aktivita, odporúčané boli krvné odbery; oftalmologické oddelenie opisovalo
masívny opuch mihalníc. Nebohá mala obrovské bolesti v oblasti tváre a očí, opuch ľavého oka a
začínajúci opuch aj pravého oka. Odporučil sa preklad na druhý deň na infekčné oddelenie. Dňa

08.02.2017 nedokázala nebohá otvoriť už ani pravé oko.
Na infekčné oddelenie žalovaného bola nebohá prijatá 08.02.2017, pričom po polnoci, dňa 09.02.2017
o 01.03 hod. nebohá kolabovala. Ráno bola preložená na JIS infekčného oddelenia žalovaného. Tlak
krvi nebohej zaznamenával poklesy, pre ktoré bola nutná opakovane vazopresorická podpora. Až na
JIS infekčného oddelenia žalovaného bol krvný tlak nebohej obnovený.

Dňa 09.02.2017 o 08.49 hod. bola nebohá prevezená na OAIM žalovaného v septickom stave. Pri
jej prijatí mala výrazný edém tváre, ktorý sa zhoršoval, rozširovala sa aj nekróza tváre (flegmóna)
v oblasti opuchu. Opuch a nekróza sa nachádzala na celom čele, v okolí očí a až po koreň nosa.
Bola jej diagnostikovaná sepsa, herpes simplex s nekrózou tváre - flegmónou, leukopénia ťažkého
stupňa, trombocytopénia a anemizácia. V ten deň o 10:25 hod. sa uskutočnilo interné, ako aj chirurgické

konzílium. Nebohá mala telesnú teplotu 40°C.
Dňa 10.02.2017 pretrvával kritický stav nebohej, pričom 11.02.2017 bola nebohá na OAIM v kritickom
staveavseptickomšokupriimunodeficiencii,pričomdvakrátabsolvovalakardiopulmonálnuresuscitáciu
(KPR). Kritický stav nebohej sa stále výrazne zhoršoval, až dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. zomrela.
Žalobcovia žiadali prešetriť poskytovanie zdravotnej starostlivosti ÚDZS, ktorý najprv konštatoval, že

postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol lege artis, proti čomu sa žalobcovia
odvolali. ÚDZS, pobočka Q. však pri preskúmaní postupu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti v rámci výkonu nového dohľadu u žalovaného konštatoval postup non lege artis, čo uviedolvo svojom oznámení o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 18.11.2019, pričom žalobcovia zároveň
citovali z oznámenia, v čom zdravotná starostlivosť nebola nebohej poskytnutá správne, t. j. lege artis.
Spoločnosť forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o vo svojom znaleckom posudku

č. XXX/XXXX zo dňa 13.08.2018 vypracovanom na základe zadania Krajského riaditeľstva Policajného
zboru W., odboru kriminálnej polície, ČVS: Z. komplexne identifikoval a pomerne vyčerpávajúco
popísal sériu mnohých závažných pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou, ktoré
žalobcovia podrobne rozviedli aj vo svojom vyjadrení. Následne spoločnosť forensic.sk vypracovala
aj doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 22.03.2020, pričom medzi podkladmi pre

zhotovenie doplnenia sa nachádzali taktiež výsluchy svedkov - lekárov a zdravotníckych pracovníkov.
Žalobcovia uviedli, že ako vyplýva zo záverov ÚDZS, pobočka Q. a znaleckej organizácie Forensic,
žalovaný fatálne zlyhal pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohej. Zdravotná starostlivosť
poskytovaná nebohej pozostáva z mnohých významných a závažných pochybení v bezprostrednom
slede udalostí. Počas celého obdobia hospitalizácie nebohej u žalovaného dochádzalo k odborným
pochybeniam; ako príklad uviedli nasledujúce pochybenia:

- u ťažko leukopenickej pacientky bolo potrebné monitorovať parametre krvného obrazu a koagulácie;
- nebola včas rozpoznaná a v liečbe zohľadnená porucha imunity a zároveň nebola rozpoznaná
imunodeficiencia;
- nebohá mala dostávať hneď v úvode okrem antibiotík aj virostatiká a antimykotiká;
- lekári mali realizovať špecifický manažment liečby, pričom ihneď pri jej prijatí žalovaným malo byť

kontaktované vyššie pracovisko a eventuálne mal byť realizovaný aj jej preklad na vyššie pracovisko za
účelom správnej diagnostiky a následnej správnej a cielenej terapie;
- stav nebohej bolo potrebné konzultovať s hematológom a infektológom, resp. s vyšším pracoviskom,
ktoré má skúsenosti s liečbou neutropenických a imunodeficientných pacientov;
- infektologické konziliárne vyšetrenie bolo realizované neskoro - až 07.02.2017;

- konziliárne hematologické vyšetrenie bolo taktiež zrealizované neskoro - až 13.02.2017 (deň pred
smrťou nebohej);
-bolapodcenenávážnosťstavunebohejprijejprijatížalovaným,uktorejsaužprejavovalipríznaky,ktoré
mohli svedčiť pre vznik sepsy. Nesprávna úvodná stratifikácia rizikovosti zdravotného stavu nebohej
mohla významne zhoršiť priebeh jej septického stavu;

- nebola hneď nasadená masívna baktericídna kombinácia ATB;
- hematologické vyšetrenie nebohej bolo realizované neskoro - až 13.02.2017 (znovu deň pred smrťou
nebohej), kedy sa jej začala podávať transfúzia krvi;
- po preklade na infekčné oddelenie neboli zohľadnené výsledky laboratórnych vyšetrení (vysoké CRP,
pozitívny presepsín, leukopénia, trombocytopénia, anémia) a klinický stav nebohej (rýchle progredujúci

zápalový proces v mäkkých tkanivách tváre);
- nevenovala sa dostatočná pozornosť zvýšenému počtu leukocytov v krvi, prinajmenšom bolo
potrebné zopakovať vyšetrenie vrátane krvného náteru (diferenciálny krvný obraz) so stanovením počtu
jednotlivých typov leukocytov a neodkladne konzultovať infektológa, prípadne hematológa;
- nebohá mala nasadenú injekčnú liečbu glukokortikoidom Dexamed, ktorý výrazne potláča aktivitu

imunitného systému organizmu. Liečebný postup nebohej sa nezmenil ani po konziliárnom vyšetrení
infektológom dňa 07.02.2017, pričom ním ordinované vyšetrenia sa nakoniec realizovali až po preložení
na infekčné oddelenie s oneskorením liečby o jeden celý deň. Dexametazon, ktorý bol nebohej
podávaný, prehlboval ťažkú poruchu imunitného systému;
- ochoreniu srdca a pretrvávajúcej tachykardii, ktorá nebola liečbou dostatočne zvládnutá, nebola

venovaná dostatočná pozornosť, čo mohlo prispieť ku konečnému zlyhaniu srdca;
- podávaný stimulátor tvorby neutrofilných granulocytov - filgrastim mohol mať pri kriticky nízkom počte
leukocytov význam pri liečbe bakteriálnej infekcie, avšak táto pomocná liečba nebola aplikovaná;
- lekár z ORL oddelenia žalovaného mal konzultovať niektorého z príslušných špecialistov z odborov
imunológie a alergiológie, infektológie či hematológie, prípadne aj dermatológa;

- v deň prijatia nebohej neboli využité a vyčerpané všetky možnosti na stanovenie správnej diagnózy;
- komplexná antiinfekčná liečba mohla byť zahájená najmenej o dva dni skôr, čo je podstatné pri rozvoji
sepsy, kde o úspechu terapie môžu rozhodovať oneskorenia o hodiny, pričom liečba Amoksiklavom a
Metronidazolom, nasadená ako liečba sialoadenitídy, nebola v tomto smere dostatočná;
- závažnosť situácie nezhodnotil vyčerpávajúco ani konziliárny lekár z odboru infektológia dňa

07.02.2017;
- konziliárny lekár - infektológ indikoval preklad na infekčné oddelenie, tieto kroky sa však mali realizovať
bezodkladne, so súčasným nasadením komplexnej antiinfekčnej liečby podľa pravidiel liečby febrilnej
neutropénie alebo sepsy;- konziliárny lekár - infektológ mal odborne vyčerpávajúco zvážiť možnosť atypických prejavov ochorení
u pacientky s imunodeficitom, špeciálne pri liečbe dexametazonom;
- taktiež mal navrhnúť prehodnotenie indikácie tejto liečby a jej prípadné ukončenie;

- ďalšie neopodstatnené oneskorenie v diagnostike nastalo, keď ním ordinované odbery neboli
realizované na ORL oddelení žalovaného, ale až ďalší deň po preklade na infekčné oddelenie
žalovaného;
- nebohej nebol zhotovený RTG hrudníka s ohľadom zavedený centrálny venózny katéter a na fakt, že
išlo o pacientku po kardiopulmonálnej resuscitácii a s podozrením na zápal pľúc. RTG snímok hrudníka

mohol odhaliť aj rozvoj srdcového zlyhávania dňa 13.02.2017;
- nebolo realizované kontinuálne invazívne meranie arteriálneho tlaku. Neinvazívne meranie tlaku (na
rozdiel od invazívneho) nestabilných pacientov na vazoaktívnej liečbe a vysokou srdcovou frekvenciou
je zaťažené vysokou nepresnosťou, chybovosťou a zároveň ide o intervalové a nie kontinuálne meranie,
ktoré nemuselo odhaliť všetky významné výkyvy arteriálneho krvného tlaku;
-konzultovanýinternistazistilporuchusrdcovéhorytmu,pričomjehovyjadreniekďalšiemu postupubolo

nekonzistentné. Odborné minimum malo byť monitorovanie rytmu srdca a skorá kontrola stavu nebohej
po aplikácii anti-arytmickej liečby. Nedostatočné EKG monitorovanie, resp. zhotovovanie kontrolných
12-zvodových EKG záznamov hemodynamicky nestabilnej pacientky s tachyarytmiou počas liečby
antirytmikami bol postup non lege artis. Naviac odporúčané echokardiografické vyšetrenie, ktoré mohlo
upozorniť na prípadné hroziace srdcové zlyhanie, nebolo realizované;

- nebola realizovaná žiadna liečba hypoxémie v zmysle zvýšenia vdychovanej frakcie kyslíka, pričom
bolo indikované zvyšovanie frakcie kyslíka podľa saturácie krvi kyslíkom;
- dávkovanie adrenalínu bolo nedostatočné;
- zdravotný stav nebohej od počiatku hospitalizácie spĺňal kritériá syndrómu febrilnej neutropénie, ktorý
je považovaný za emergentný stav, vyžadujúci okamžitú diagnostiku a antiinfekčnú liečbu;

- lekárka, ktorá prijímala nebohú, mala indikovať správny postup ďalšej diagnostiky a liečby, t. j. mala
žiadať o konziliárne vyšetrenie. K odbornému pochybeniu došlo aj v procese rozhodovania ďalšieho
lekára - špecialistu, nakoľko s ním bol konzultovaný zdravotný stav Nebohej a laboratórne nálezy.
Zdravotný stav nebohej už pri prijatí poukazoval prinajmenšom na stav fibrilnej neutropénie (ak nie
sepsy) a vyžadoval tomu zodpovedajúci prístup.

Dňa 07.02.2017 bol stav nebohej hodnotený infektológom ako flegmóna, čo je hlboká infekcia mäkkých
tkanív, ktorá vyžaduje urgentné riešenie. V danom prípade mala byť zmenená antibiotická terapia
nebohej, nakoľko mala ordinované ATB, ktoré súviselo so zápalom príušnej žľazy. Flegmóna je
však omnoho závažnejšia diagnóza, ktorá svedčila o zhoršení zdravotného stavu nebohej, na ktorú
však zdravotnícky personál žalovaného v danej chvíli nereagoval. Pri flegmóne tohto typu malo byť

taktiež uvažované aj o operačnom riešení, spočívajúcom v otvorení hnisavých tkanív a vo vyčistení
zasiahnutých oblastí.
Z údajov dostupných v zdravotnej dokumentácii nebohej zo dňa 09.02.2017 vyplýva, že o 02.00 hod. bol
tlak krvi 80/55, o 02.30 hod. klesol až na 70/40. V nadväznosti na to bol nebohej ordinovaný Tensamin,
ktorý stimuluje činnosť srdca a má účinok na cievy. Používa sa ako súčasť komplexnej liečby pri

zlyhaní životne dôležitých orgánov. Z vyššie uvedených údajov bolo zrejmé, že dochádzalo k výraznému
zhoršeniu klinického stavu nebohej, ktorá bola v sepse, prípadne v rozvíjajúcom sa septickom šoku,
vzhľadom na nízky tlak a potrebu lieku na zvýšenie krvného tlaku (podanie Tensaminu, ktorý obsahuje
dopamín). Naviac, v tejto situácii bol nesprávne ordinovaný Furosemid, ktorý zvyšuje vylučovanie moču.
Na základe tejto terapie je zjavné, že šlo o nerozpoznanie klinického zhoršenia zdravotného stavu a

progresiu sepsy do septického šoku nebohej. Nebohá mala byť v tomto momente preložená na JIS za
účelom kontinuálneho monitoringu a riešenia zhoršovania klinického stavu.
V nadväznosti na vyššie uvedené bola upravená ATB terapia nebohej a to tak, že do terapie bol zaradený
Ciprofloxacín, Meropeném, Flukonazol (čo je antimykotikum) a Flebogamma (čo je imunoglobulín).
Meropeném bol nebohej podávaný vo výške 0,5g intravenózne, čo podľa súhrnu charakteristických

vlastností lieku (SPC) v danej situácii nie je dostatočná dávka. Správne dávkovanie Meropenému malo
byť vo výške 1g každých 8 hodín.
Ciprofloxacín v danej terapii nebol vhodnou voľbou, nakoľko nemusí zachytávať časť tzv.
grampozitívnych baktérií. Grampozitívne baktérie sú baktérie, ktoré sa pri Gramovom farbení zafarbia
na tmavofialovo. Nemajú vonkajšiu membránu, ktorej neprítomnosť v bunkovej stene je príčinou väčšej

citlivosti grampozitívnych baktérií na antibiotiká, anorganické kyseliny, jód, resp. na bázické farbivá v
porovnaní s gramnegatívnymi baktériami. Vhodnejšou kombináciou v danom prípade bol Meropeném a
Linezolid, čo je antibiotikum zo skupiny oxazolidinónov, ktoré účinkuje tak, že zabraňuje rastu niektorých
baktérií (mikróbov), ktorévyvolávajú infekcie.Po preložení na JIS infekčného oddelenia došlo k zastaveniu obehu a úspešnej resuscitácii nebohej.
Nebohá sa dostala do veľmi zlého stavu z dôvodu, že v danú noc sa nezasiahlo adekvátne a došlo k
zastaveniu jej krvného obehu a k resuscitácii, ktorá síce bola úspešná, avšak postup po nej bol znovu

neadekvátny a zlý. Nebohá mala ísť po zastavení obehu okamžite na OAIM za účelom invazívneho
monitoringu a adekvátnej terapie. Saturácia krvi kyslíkom nebohej bola 85%, neskôr len 72%, no zo
strany žalovaného s tým nebolo nič urobené. Žalobcovia sa domnievali, že už od skorých ranných
hodín smerovala nebohá k smrti z dôvodu, že žalovaný nezačal adekvátnu intenzívnu podporu životných
funkcií.

Nasledoval preklad nebohej na OAIM, kde bola prijatá vo veľmi kritickom stave po resuscitácii a
bezprostredne po príjme bola opäť resuscitovaná. Jej zdravotný stav sa kontinuálne zhoršoval z dôvodu,
že bol bez adekvátnej terapie. Vyšetrenia boli realizované neskoro a liečba nebola dostatočne razantná.
Nebohá mala po prijatí na OAIM vysoké zápalové parametre C-reaktívneho proteínu (CRP) a
prokalcitonínu (PCT)3 spolu s nízkymi leukocytmi, čo svedčilo o závažnej infekcii. Napriek ATB liečbe,
ktorá bola nebohej nasadená, nedošlo k zníženiu uvedených parametrov, z čoho je možné usudzovať,

že antibiotická liečba nebohej nebola dostatočná. Táto liečba nebola dostatočná z pohľadu dávky -
Meropeném0,5gkaždých8hodín,pričomsprávnesamápodávať1gkaždých8hodín.Taktiež,namiesto
Ciprofloxacínu mala nebohá dostávať iné antibiotikum - Vankomycín, prípadne (vhodnejší) Linezolid.
Jednou z baktérií, ktorá je schopná spôsobiť zápal, aký mala aj nebohá, je staphylococcus aureus najmä
vo variante MRSA (Methicilin resistant S.aureus - kmeň, ktorý je odolný voči viacerým antibiotikám).

Túto baktériu nepokrýva ani podávaný Meropeném, ani Ciprofloxacín, ani Metronidazol, ktoré nebohá
v tej dobe dostávala. Táto baktéria je relatívne častým pôvodcom takéhoto typu zápalu a je potrebné
na ňu cielene myslieť.
V danom prípade bolo vhodné zvažovať aj chirurgickú liečbu. Nebohá mala chirurgické konzílium, v
ktorom chirurg opisoval nekrotizujúcu dermatitídu vľavo. Žalobcovia sa domnievajú, že neoddeliteľnou

súčasťou terapie v takomto prípade bolo chirurgické ošetrenie daného ložiska, ktoré nebolo realizované.
Rovnako malo byť realizované CT vyšetrenie tváre, krku a prípadne aj hrudníka, aby sa určil presný
rozsah prebiehajúcej infekcie.
Vodberochnebohejzodňa10.02.2017,11.02.2017a12.02.2017jetaktiežmožnésivšimnúť,ženebohá
mala pri prijatí parameter NTproBNP viac ako 31 378ng/l, čo je extrémne vysoká hodnota, ktorá svedčí

o zlyhávaní nebohej. Zlyhávanie nastávalo v zmysle stázy krvi pred srdcom, čo nie je vôbec štandardné
u mladej pacientky, ktorá predtým nemala žiadne ťažkosti so srdcom v septickom šoku. V kombinácii
s vysokou hladinou Troponínu 1 967 ng/l, čo je parameter poškodenia srdcovej svaloviny, sú tieto dva
parametre predpokladom pre závažné kardiálne zlyhávanie, ktoré nie je jednoznačne vysvetlené. Obe
hodnoty v priebehu hospitalizácie nebohej kontinuálne stúpali.

Počas celej hospitalizácie nebohej na OAIM bola u nebohej prítomná vysoká tachykardia (trvalejšie
zrýchlenie srdcového rytmu) na úrovni 150-180/min. Túto bolo potrebné riešiť a spomaliť srdce, nakoľko
takáto dlhotrvajúca tachykardia môže viesť k zlyhaniu srdca. V zdravotnej dokumentácii nebohej sa
uvádza, že jej bol podaný Cordarone, avšak išlo len o jednorazové podanie.
Za ďalšie pochybenie žalovaného považujú žalobcovia nezavedenie arteriálneho katétru, nakoľko ten

slúži na invazívne meranie krvného tlaku, ktoré je presnejšie v porovnaní s klasickým meraním tlaku
tlakovou manžetou. Taktiež slúži na vyšetrovanie arteriálnych krvných plynov, ktoré sú nevyhnutné
pre nastavovanie umelej pľúcnej ventilácie; rovnako sú v tomto odbere dôležité parametre vnútorného
prostredia, bez ktorých sa takýto komplikovaný stav nedá manažovať. Tento postup bol odporúčaným
postupom už v roku 2008, čo potvrdzujú aj odporúčania pre liečbu ťažkej sepsy a septického šoku.

Z hľadiska právnej argumentácie k otázke právnej zodpovednosti a predovšetkým príčinnej súvislosti
žalobcovia uviedli, že pri posudzovaní príčinnej súvislosti v konaniach o náhradu škody a nemajetkovej
ujmyvoblastimedicínskehoprávajenamiestevychádzaťzdoktríny„stratyšancí“,pôvodneuplatňovanej
v právnych poriadkoch common law, podľa ktorej súd porovnáva pravdepodobnosť dosiahnutia určitých
šancí na vyliečenie či odvrátenie smrti v prípade postupu lege artis. Teória straty šance nachádza svoje

uplatnenie nielen v právnych systémoch common law, ale aj v kontinentálnych právnych systémoch
(napr. vo Francúzskej republike „perte d'une chance“). V tejto súvislosti poukázali na nálezu Ústavného
súdu ČR vo veci sp. zn. I ÚS 1919/08, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 14/17 zo dňa 09.05.2018,
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 716/2016 zo dňa 24.10.2017, rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco Bt. proti Maďarsku zo dňa 01.02.2011.

Príkladom doktríny „straty šancí“ v prostredí právnej úpravy Slovenskej republiky je rozsudok Okresného
súdu Košice II zo dňa 18.03.2015, sp. zn. 12C/391/2001.
Nezákonnýmpostupomžalovanéhopriposkytovanízdravotnejstarostlivostinebohejnonlegeartisdošlo
kzásahudojejprávaprávomchránenýchzáujmov.Príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmposkytovanímzdravotnej starostlivosti a úmrtím nebohej spočíva v tom, že nebyť nesprávneho postupu žalovaného
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, nebohá by mala šancu na prežitie. Žalovaný svojim postupom
non lege artis tieto šance nebohej zobral, čím ju de facto odsúdil na smrť. V súčasnosti je nemožné (a

do istej miery neetické) kvantifikovať šance na prežitie nebohej pri správnom poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Takáto úvaha ani nie je úplne namieste, nakoľko je potrebné zaoberať sa predovšetkým
tým, že akékoľvek vysoké by tieto šance boli, protiprávnym postupom žalovaného boli šance nebohej na
prežitie znížené na nulu. Na základe uvedeného majú žalobcovia za jednoznačne preukázané, že došlo
k škodnej udalosti (nezákonný postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti), k vzniku

„škody“ (smrť nebohej) a že medzi škodnou udalosťou a vznikom „škody“ je daná príčinná súvislosť
(odobratie šancí nebohej na prežitie).
K vyjadreniu žalovaného, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke V. postupoval správne
a v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, žalobcovia
uviedli, že toto stanovisko žalovaného považujú za vecne úplne nesprávne a neudržateľné vzhľadom na
obrovskú masu dôkazov svedčiacich o mnohých závažných pochybeniach pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti nebohej, ktoré žalovanému vytkol nielen ÚDZS, pobočka Prešov, ale aj znalecká
organizácia Forensic. Závery oboch inštitúcií úplne jednoznačne klasifikujú poskytovanie zdravotnej
starostlivosti nebohej ako non lege artis, t. j. nesprávne a v rozpore s vtedajším stavom poznania
lekárskej vedy.
Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uvádza, že „kombinácia antibiotickej, antivirotickej a kortikoidnej liečby

bola podľa žalovaného v tomto čase adekvátna klinickému stavu pacientky a nemožno ju podľa
žalovaného označiť za príčinu ďalšieho zhoršenia stavu pacientky.“, Forensic naopak uvádza, že
„komplexná antiinfekčná liečba nebohej mohla byť zahájená najmenej o dva dni skôr, čo je podstatné
pri rozvoji sepsy, kde o úspechu terapie môžu rozhodovať oneskorenia o hodiny. Liečba Amoksiklavom
a Metronidazolom, nasadená ako liečba sialoadenitídy, nebola dostatočná.“ ÚDZS konštatoval, že

kombinácialiečbynebohejnemohlabyťadekvátnakjejklinickémustavu,nakoľkonebohámaladostávať
hneď v úvode okrem antibiotík aj virostatiká a antimykotiká. Tvrdenie žalovaného, že poskytoval nebohej
zdravotnú starostlivosť všetkými jej dostupnými prostriedkami, v súlade s jej v tom čase známym
zdravotným stavom nebohej a s jednoznačnou snahou o zvrátenie nepriaznivého vývoja zdravotného
stavu nebohej, z tohto dôvodu neobstojí.

V otázke podávania lieku Dexamed poukázali žalobcovia na posudok a jeho doplnenie znaleckej
organizácie Forensic, kde je jednoznačne konštatované, že podávanie lieku Dexamed malo
preukázateľne nepriaznivé účinky na zdravotný stav nebohej. Potlačenie príznakov ochorení liečbou
Dexamedom viedlo k šíreniu vírusovej infekcie.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že „k ťažkému priebehu ochorenia došlo až v noci z 08.02.2017 na 09.02.2017.“,

už 04.02.2017 mali ošetrujúci lekári žalovaného k dispozícii výsledky vyšetrení s výrazne zníženým
počtom leukocytov a výrazne zvýšenou hladinou markera zápalu (CRP). Podľa znaleckej organizácie
Forensic už vtedy bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť zvýšenému počtu leukocytov v krvi,
prinajmenšom bolo potrebné zopakovať vyšetrenie vrátane krvného náteru (diferenciálny krvný obraz)
so stanovením počtu jednotlivých typov leukocytov a neodkladne konzultovať infektológa, prípadne

hematológa. Liečba Dexamedom výrazne potlačila aktivitu imunitného systému organizmu nebohej.
Liečebný postup sa však nezmenil ani po konziliárnom vyšetrení infektológom dňa 07.02.2017,
pričom ním ordinované vyšetrenia sa nakoniec realizovali až po preklade na infekčné oddelenie s
oneskorením liečby o jeden celý deň. Od 03.02.2017 do 08.02.2017 prebiehalo u nebohej ochorenie,
zodpovedajúce diagnóze febrilnej neutropénie, síce s pokrytím antibiotickou liečbou, ale s príznakmi

vysoko pravdepodobne potlačenými podávaním dexametazonu, ktorý tiež ďalej veľmi pravdepodobne
prehlboval ťažkú poruchu imunitného systému. Uvedené tvrdenie žalovaného tak znovu neobstojí.
Vo vzťahu k tvrdeniu Žalovaného, že „aj v čase vážneho zhoršenia zdravotného stavu pacientky
vykonával potrebné zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby vedúcej k zlepšenia stavu pacientky“ žalobcovia uviedli, že podávanie dexametazonu nebohej,

ktorá bola v čase prijatia na OAIM v septickom šoku, nebolo indikované správne. Ďalej nebol nebohej
zhotovený RTG hrudníka, čo bolo ďalším postupom non lege artis, a to najmä s prihliadnutím na
zavedený centrálny venózny katéter a na fakt, že išlo o pacientku po kardiopulmonálnej resuscitácii
a s podozrením na zápal pľúc. RTG snímok hrudníka mohol odhaliť aj rozvoj srdcového zlyhávania
dňa 13.02.2017. Taktiež nebolo realizované kontinuálne invazívne meranie arteriálneho tlaku, ktorého

absencia bola ďalším postupom non lege artis. Konzultovaný internista zistil poruchu srdcového rytmu
nebohej, avšak jeho vyjadrenie k ďalšiemu postupu bolo nekonzistentné. Odborné minimum malo byť
monitorovanie rytmu srdca a skorá kontrola stavu nebohej po aplikácii anti-arytmickej liečby.Nedostatočné EKG monitorovanie, resp. zhotovovanie kontrolných 12-zvodových EKG záznamov
hemodynamicky nestabilnej pacientky s tachyarytmiou počas liečby antirytmikami bol ďalším postupom
non lege artis. Naviac odporúčané echokardiografické vyšetrenie, ktoré mohlo upozorniť na prípadné

hroziace srdcové zlyhanie, taktiež nebolo realizované. Od 13.02.2017 od 08.00 do 24.00 hod.
dochádzalo u nebohej k poklesu sýtenia krvi kyslíkom, avšak nebola realizovaná žiadna liečba
hypoxémie v zmysle zvýšenia vdychovanej frakcie kyslíku, čo bol znovu postup non lege artis, pričom
bolo indikované zvyšovanie frakcie kyslíka podľa saturácie krvi kyslíkom. V zdravotnej dokumentácii je
zaznamenané po zahájení KPR podanie 0,5mg adrenalínu, pričom odporúčané dávkovanie počas KPR

je 1mg adrenalínu. Dávkovanie adrenalínu tak bolo nedostatočné (postup non lege artis).
Žalobcovia dodali, že Úrady pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú orgány verejnej moci, ktoré
dohliadajú na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Závery ÚDZS Prešov obsiahnutého v jeho
oznámení sú nositeľmi relevancie a vážnosti, a preto by mali byť zohľadnené aj v prípade, ak iný orgán
verejnej moci (v tomto prípade súd) vykonáva svoju autoritatívnu moc. Uvedené vyplýva z princípu
právnej istoty žalobcov, ako aj z doktríny legitímnych očakávaní.

Ak žalovaný poukazoval na výsledky trestného konania, žalobcovia dodali, že trestnoprávna a
civilnoprávna rovina sa nesmú zamieňať. V trestnom konaní ide o posúdenie, či sa určitá konkrétna
osoba (v danom prípade lekár) dopustil konania, ktorým by naplnil skutkovú podstatu niektorého
trestného činu, kedy by on sám zodpovedal za smrť nebohej. V civilnom konaní sa naopak skúma
zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia (ako celku), či porušilo normy správneho a civilného práva.

Ak je teda zistené, že zdravotnícke zariadenie porušilo normy správneho práva (ustanovenie § 4 ods. 3
zákona o zdravotnej starostlivosti), porušilo tým právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 OZ, čím
spáchalo civilný delikt, za ktorý nesie občianskoprávnu zodpovednosť.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobcov nemožno považovať za slabšiu stranu s poukazom na
tretiučasťCivilnéhosporovéhoporiadkuvplatnomznení,žalobcoviapoukázalinanálezÚstavnéhosúdu

SR zo dňa 24.10.2017, sp. zn. II. ÚS 716/2016, kde Ústavný súd expressis verbis označuje poškodených
za slabšiu stranu v právnom vzťahu vyplývajúcom z poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o vyjadrenie Q. k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zo dňa 07.11.2019, ktoré predložil
žalovaný, žiadali žalobcovia, aby súd na takúto listinu získanú v rozpore so zákonom neprihliadal, aby ju
nezohľadnil a aby ju ako dôkaz nevykonal. Takéto vyjadrenie predstavuje len osobný názor Q. z ktorého

nie je vôbec jasné, akú časť zdravotnej dokumentácie nebohej mal sprístupnenú, resp. či sa mohol
oboznámiť so všetkými relevantnými skutočnosťami prípadu, s ktorými konkrétnymi skutočnosťami sa
reálne aj oboznámil, atď. Postup, ktorým žalovaný sprístupnil zdravotnú dokumentáciu nebohej takejto
neoprávnenej osobe, je porušením lekárskeho tajomstva a môže mať až trestnoprávne následky.
Žalobcovia k vyjadreniu pripojili záznamy zo zdravotnej dokumentácie V. oznámenie ÚDZS, pobočka

Banská Bystrica o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 23.01.2018, znalecký posudok forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. XXX/XXXX. zo dňa 13.08.2018, časť zápisnice o
výsluchu svedkyne X. zo dňa 13.06.2019, doplnenie č. 1 zo dňa 22.03.220 forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o. k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, odporúčania pre liečbu ťažkej sepsy
a septického šoku, súhrn charakteristických vlastností lieku Meropenén Accord.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2021 (č.l. 329 - 338 spisu) opätovne popieral tvrdenie žalobcov,
že dcéra žalobcov zomrela z dôvodu nezákonného postupu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti spôsobom non lege artis a opakoval, že on pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientke V. postupoval správne a v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o

zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o skutkové okolnosti pred poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaným, uvádzané
žalobcami, preukázanie priebehu ochorenia pacientky v čase od 21.01.2017 a celkové posúdenie
správania sa pacientky v tomto čase považuje žalovaný za dôležité z hľadiska sporu z dôvodu, že je
zrejmé, že pacientka trpela zdravotnými problémami minimálne od 21.01.2017, t.j. cca 15 dní do času

kým začal pacientke poskytovať zdravotnú starostlivosť žalovaný a zároveň z dôvodu, že žalobcovia
sami uvádzajú, že pacientka trpela počas jej života opakovanými chorobami za dodržiavania prísnej
diéty z dôvodu celiakie. Pritom žalovaný poukázal na to, že pacientka mala pri začiatku hospitalizácie
u žalovaného hmotnosť 45 kg pri výške 158 cm (teda bola astenického habitu s BMI okolo 18, čo je
hodnotené podvýživa), čo je podľa žalovaného potrebné tiež posúdiť a vyhodnotiť vo vzťahu k chorobe

zistenej u pacientky dňa 21.01.2017 a nariadenému liečebnému režimu pacientky v čase do 04.02.2017.
Odborné stanoviská konzultantov ÚDZS Q., ktoré konštatovali pochybenia pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientke zo strany žalovaného, sú podľa názoru žalovaného odborne nesprávne a
spôsobujú aj nesprávnosť záverov celého dohľadu. K tomu žalovaný zároveň uviedol, že tvrdeniekonzultanta z odboru infekčné lekárstvo v odbornom vyjadrení, ktorý bol zabezpečený ÚDZS Prešov,
že sa jednalo „o pacientku s primárnym deficitom špecifickej bunkovej imunity“ je chybný a na závery,
ktoré sa z uvedeného tvrdenia odvíjajú nemalo byť vôbec prihliadnuté. Jednak v tomto prípade nemohol

konzultant z odboru infekčné lekárstvo podávať relevantné odborné vyjadrenia z oblasti imunológie
a jednak tento konzultant zjavne nemal všetky podklady potrebné pre posúdenie veci. Primárny
imunodeficit v oblasti bunkovej imunity je vrodený stav, ktorý je nezvratný a vyžaduje trvalú substitučnú
liečbu (ak je dostupná), prípadne transplantáciu krvotvorných buniek. Vyššie uvedené tvrdenie by
bolo možné prejsť bez povšimnutia iba vtedy, ak by sa na toto nesprávne tvrdenie nereťazili ďalšie

závery napríklad aj ohľadom širokospektrálnej antibiotickej liečby s výsledným nesprávnym záverom
verdiktom UDZS Prešov o pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Totiž vyšetrenie
prietokového cytometra zo dňa 07.09.2016 u pacientky vylučujú prítomnosť primárneho deficitu v
oblasti špecifickej bunkovej imunity. Podľa tohto vyšetrenia sú T a B lymfocyty prítomné a hodnoty T-
lymfocytov sú dokonca takmer 2,5 násobne zvýšené. Rovnako vysoké je aj percentuálne zastúpenie
aktívnych T lymfocytov, čo vylučuje aj funkčný deficit T-buniek. Jediným zníženým parametrom zisteným

týmto vyšetrením u pacientky sú hodnoty NK-buniek, ktorý sa často vyskytuje ako sekundárny nález u
pacientov s jednoduchými respiračnými infekciami. Taktiež pitevný nález pacientky vyvracia prítomnosť
primárneho deficitu v oblasti bunkovej imunity, nakoľko sú prítomné sekundárne lymfatické orgány
(uzliny, slezina, červovitý prívesok) normálnej štruktúry a konfigurácie. Ďalším dôkazom, že u pacientky
sa pred rokom 2017 nejednalo o závažný imunodeficitný stav je fakt, že pacientka nebola evidovaná

ani v jednom z centier na liečbu imunodeficitov na V.. U pacientky nebola nikdy potrebná substitučná
terapia, čo tiež vylučuje závažný imunodeficit. Nakoniec závažnú formu deficitu vylučuje aj nález
ÚDZS M. na základe vyjadrenia imunoalergologičky. Teda klinický stav pacientky v predchorobí úplne
vylučujenielenprimárnyimunodeficit,aleajakýkoľvekzávažnýimunodeficit.Pritomeštedňa24.09.2015
imunoalergiologička pacientky X. udáva v anamnéze: „neprekonala pneumóniu v detstve, afty a herpesy

nemáva“. Pacientka teda nespĺňala základné laboratórne ani klinické kritériá závažného imunologického
deficitu a už vôbec nie primárneho. Bolo teda nesprávne, že údaj o „známom imunodeficite“ pacientky
bol položený za základe argumentácie UDZS Q. a to bez akéhokoľvek zhodnotenie závažnosti
imunodeficitu. Ak by odborník vykonal čo i len elementárnu analýzu dostupných laboratórnych nálezov
a bol by sa zobral do úvahy aj pitevný nález pacientky, tak by UDZS Q. (a následne aj Forensic) v

žiadnom prípade nemohli dôjsť ku konštatovaniu o preexistujúcom závažnom a už vôbec nie primárnom
imunodeficite. Žalovaný si myslí, že práve toto nesprávne východisko pri vyhodnocovaní poskytovania
zdravotnej starostlivosti pacientke bolo aj hlavnou príčinou odlišných záverov UDZS Prešov a UDZS
M. a poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientke žalovaným bolo správne tak, ako to konštatoval
UDZS M..

Žalovaný nesúhlasil ani s hodnotením poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke Forensicom,
ktoré preberajú žalobcovia v rámci tohto sporu a z dôvodu, že v rámci trestného stíhania sa žalovaný
nemal možnosť k položeným otázkam, vykonanému posudku a ani k doplneniu vyjadrovať, uviedol
nasledovnú argumentáciu:
Pacientka poruchou špecifickej imunity v čase jej prijatia k žalovanému netrpela a takýto odborný záver

je chybný a pokiaľ sú od tohto chybného záveru sú odvíjané iné závery, tak sú chybné aj tieto závery
a aj tieto žalovaný popiera. Zároveň v súvislosti s prijatím pacientky na hospitalizáciu k žalovanému
dňa 04.02.2017 žalovaný uviedol, že v tomto čase u pacientky bola prítomná leukopénia a vysoké CRP
(hodnota 330,7), pričom však Forensic uvádza, že pacientka trpela tzv. „febrilnou neutropéniou“, čo je
ale odborne nesprávny záver. Základnou podmienku diagnózy febrilnej neutropénie nie je iba leukopénia

a vysoká teplota, ale najmä poškodenie kostnej drene s myelosupresiou. Forensic absenciu základnej
diagnostickej podmienky febrilnej neutropénie nahrádza opakovaním pojmu „imunodeficit“, ktorý ale
u pacientky nebol prítomný, pričom Forensic dokonca uvádza aj pojem „deficit špecifickej bunkovej
imunity“, ktorý - ak by bol - sa týka lymfoidnej línie, zatiaľ čo febrilná neutropénia sa týka myeloidnej línie
krvotvorby. Podmienka poruchy kostnej drene (či už exhausciou alebo toxicky) je pritom pre diagnostiku

febrilnej neutropénie kľúčová, pretože febrilná neutropénia sa vyskytuje u onkologických pacientov
pri chemoterapii, prípadne u pacientov po transplantáciách krvotvorných, resp. solídnych orgánov a
typicky sa jedná o komplikácie u často hospitalizovaných pacientov na prebiehajúcej myelotoxickej
liečbe. Žalovaný tvrdil, že žiadnym z ochorení uvedených v predchádzajúcej vete pacientka netrpela
a podobnú liečbu ani neužívala a teda ani netrpela febrilnou neutropéniou. Vzhľadom na skutočnosť,

že pacientka prišla z domu a žalovaný nemal informáciu, že by pacientka myelotoxické substancie
užívala, bola kombinácia pacientke nasadenej antibiotickej liečby vhodná a v súlade so smernicami pre
leukopenického pacienta prichádzajúceho z domu (komunity).V tejto súvislosti ešte žalovaný pre úplnosť uviedol, že obdobne nesprávne pri vyhodnocovaní
poskytovanej zdravotnej starostlivosti postupovali aj konzultanti z odboru infekčné lekárstvo a
hematológia, ktorých prizval do dohľadového konania UDZS Q., keď zdravotný stav pacientky pri

jej prijatí na hospitalizáciu k žalovanému dňa 04.02.2017 hodnotili ako febrilnú neutropéniu a z
tohto nesprávneho posúdenia počiatočného stavu pacientky aj nesprávne vyhodnotili poskytovanie
zdravotnej starostlivosti pacientke ako nesprávne, čo je v rozpore s hodnotením poskytovania zdravotnej
starostlivosti pacientke odborným konzultantom z odboru infekčné lekárstvo a otorinolaryngológia,
ktorých prizval do dohľadového konania UDZS M. a ktorí vyhodnotili poskytovanie zdravotnej

starostlivosti ako prechodnú leukopéniu pri akútnej infekcií, ktorá sa po odznení zápalu upraví, pričom
aj konzultant hodnotil, že pacientka nemala v predchorobí príznaky iminudoficiencie.
Žalovaný namieta ako odborne nesprávne hodnotenie uvádzané Forensicom v posudku o nesprávnosti
liečby pacientky dexametazonom a pokiaľ z tohto hodnotenia sú vyvodzované závery o nesprávnom
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, tak takéto závery žalovaný popieral. Pri posúdení stavu
pacientky v priebehu obdobia 04.02.2017 až 09.02.2017 u pacientky existovali minimálne dve indikácie

uvedené v SPC prípravku Dexamed - nekrotická dermatitída a iniciálna fáza septicko-toxického šoku.
Žalovaný tvrdil, že liečbu aplikovaná v súlade s SPC daného liečiva nie je možné pri zachovaní
bazálnej objektivity považovať za odborné pochybenie lekára a tak dôjsť až k záveru, že by liečba
bola nevhodná, prípadne v akejkoľvek príčinnej súvislosti s úmrtím pacientky. Žalovaný nepovažoval za
správne ani závery Forensicu, že jednalo o liečbu „vysokými dávkami dexametasonu“. Žalovaný v tejto

súvislosti opätovne poukazuje na SPC prípravku Dexamed, ktoré uvádza dávkovanie: Ťažké infekčné
choroby: 40-100 mg dexametazónu (spoločne s antibiotickou terapiou). Zo zdravotnej dokumentácie
jednoznačne vyplýva, že pacientka bola liečená celkovou dennou dávkou iba 16 mg denne a súčasne
počas celého obdobia bola liečená aj antibiotikovou a neskôr aj antivirotickou liečbou, teda plne v
súlade s SPC prípravku Dexamed. Neobstojí teda záver uvedený v posudku, že sa jednalo o vysoké

dávky dexametasonu, naopak, dávkovanie bolo individualizované a zohľadňovalo pridružené ochorenia
pacientky a jej astenický habitus. Úprava dávkovania zároveň vyvracia tvrdenia Forensicu v posudku aj
UDZSPrešov,ktorévyčítajú,žepridávkovanídexametasonunebolodostatočneprihliadanénašpecifiká
pacientky.
Pokiaľ Forensic v doplnení posudku uviedol, že dexametazon by mohol byť súčasťou terapeutického

testu, avšak nie dlhšie ako 2 dni, tak tento názor je podľa žalovaného tiež nesprávny, pretože opomína
fakt, že terapeutický test podľa SPC prípravku Dexamed môže trvať 2 - 3 dni a v takomto prípade je
odporúčané dávkovanie Dexamedu 2 - 6 mg/kg - t.j. v prípade pacientky by sa jednalo o 90 - 270 mg
Dexamedu na deň. Počas celého testu, ktorý by bol Forensicom akceptovaný, by preto muselo byť
podaných od 180 do 540 mg Dexamedu a v prípade 3 dňového testu ešte viac. Žalovaný uviedol, že

za 5 dní pacientka dostala kumulatívnu dávku Dexamedu iba 80 mg, čo nedosahuje ani polovicu z
najnižšieho možného dávkovania akceptovateľnú Forensicom. Preto žalovaný považuje za nesprávne,
aby polovica z najnižšej možnej kumulatívnej dávky Dexamedu, ktorú bolo možné podľa SPC prípravku
Dexamed aplikovať, bola považovaná za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, prípadne bola
v akejkoľvek príčinnej súvislosti s úmrtím pacientky.

Pokiaľ Forensic v doplnení posudku uviedol, že „Žiaden zo svedkov dostatočne neodôvodňuje
opodstatnenosť dlhodobého podávania dexametazónu (Dexamed)“, žalovaný tvrdil, že charakteristika
použitého terapeutického režimu Forensicom je z medicínskeho a imunologického hľadiska nesprávna
a to z dôvodu, že dlhodobá liečba kortikoidmi je liečba, ktorá trvá mesiace až roky. Niekoľko
dňová liečba dexametasonom, navyše pod dolnou hranicou odporúčaného dávkovania podľa SPC

prípravku Dexamed, nemôže byť v žiadnom prípade označená za dlhodobú liečbu. Forensic podľa
žalovaného neprípustne bagatelizuje fakt uvedený v SPC prípravku Dexamed, a to konkrétne, že
tento liek má pozitívny vplyv na počet bielych krviniek (SPC prípravku Dexamed doslova uvádza, že
spôsobuje „leukocytózu“), ktoré pacientke chýbali (leukocytopénia). Tvrdenie Forensicu (a aj žalobcov)
o údajnom pochybení žalovaného pri terapii dexametasonu pacientke nekorešponduje s aktuálne

platným legislatívnym rámcom lieku Dexamed. Okrem toho dostupné a overiteľné informácie Forensic
vyhodnocuje nesprávne a účelovo.
Žalovaný namietal ako odborne nesprávne hodnotenia uvádzané Forensicom, ktoré spočívajú v tom, že
postup infektológa bol síce vecne korektný, no pomalý s nedostatočným zvážením možnosti maskovania
príznakov pri liečbe pacientky Dexamedom a pokiaľ z tohto hodnotenia sú vyvodzované závery o

nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, takéto závery žalovaný popieral.
Žalovanývprvomtadeuvádzal,ževlaboratórnychvyšetreniachbolidostupnévčaseprekladupacientky
z ORL oddelenia na infekčné oddelenie žalovaného (dňa 08.02.2017) vyšetrenia CRP, ktoré pri príjme
pacientky dňa 04.02.2017 malo hodnotu 330,7 a pri kontrole dňa 06.02.2017 pokleslo na hodnotu 85,1 atoajprizmeneATBliečby(kombináciaAmoxicilín/klavulanát+metronidazol).Zároveňžalovanýuvádzal,
žepacientkabolaešteajpočasskoroceléhodňa08.02.2017kardiopulmonálnekompenzovaná-tlakovo
aj pulzovo v norme, afebrilná a stav pacientky nevykazoval známky sepsy, pričom pacientka nemala ani

jasné známky ťažkého bakteriálneho infektu. Antobiotická liečba pacientky bola na infekčnom oddelení
zmenená a aj doplnená podľa predbežnej, neukončenej kultivácie (nález Serratia marcescens - bez
iných patogénov - bez vyšetrenej citlivosti a MIC) o parenterálny ciprofloxacin, parenterálny flukonazol a
bol podaný imunokoncentrát. Takáto kombinácia liečby s prihliadnutím aj na konečnú MIC vyvolávateľa
(Serratia marcescens) bola dňa 08.02.2017 tiež dostatočná (spočívala v použití „dvoch baktericídnych

antibiotík a antimykotika, antivirotika“) a bola vzhľadom na aktuálny zdravotný stav pacientky určite aj
včasná.
Žalovaný zároveň popieral, že by na liečbu pacientky mal mať negatívny vplyv liek Dexamed a tiež
popieral, že by liek Dexamed bol „maskovať“ príznaky pri liečbe pacientky, čo zároveň žalovaný pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke dostatočne nezvážil. Naopak, je pravdou, že v čase od
04.02.2017 do 08.02.2017 sa zdravotný stav pacientky badateľne nezhoršoval, pacientka reagovala na

liečbu (CRP sa tiež výrazne priebežne znížilo) a k ťažkému priebehu ochorenia pacientky došlo až v
noci z 08.02.2017 na 09.02.2017. Žalovaný nemohol na základe jemu v čase poskytovania zdravotnej
starostlivosti a dostupných informácií počas hospitalizácie od 04.02. 2017 do 08.02.2017 vopred
predpokladať, že ochorenie pacientky sa rozvinie akútne až do septického stavu, pretože takémuto
vývoju jednak nenasvedčoval dovtedajší vývoj zdravotného stavu pacientky počas hospitalizácie a

ani to, že pacientka bola liečená počas posledných cca 14 dní 2 kúrami antibiotík (z toho od
02.02.2017 baktericídnymi cefalosporínmi III. generácie), čo pravdepodobnosť takéhoto prekotnej
zmeny zdravotného stavu pacientky tiež rozumne vylučovalo.
Žalovaný tiež namietal ako odborne nesprávne hodnotenia uvádzané Forensicom spočívajúce v tom,
že pri hospitalizácii pacientky na OAIM neboli aplikované všetky potrebné odborné postupy a pokiaľ z

tohto hodnotenia sú vyvodzované závery o nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke,
takéto závery žalovaný popieral.
K otázke poskytovania zdravotnej starostlivosti a hospitalizácii pacientky na OAIM žalovaného sa
vyjadrila v rámci dohľadu vykonávaného UDZS M., ako odborná konzultanta z odboru anesteziológia
a intenzívna medicína, ktorej závery boli konštatované aj v protokole č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.2017

a z ktorých vyplýva záver, že personál OAIM tento konkrétny klinický prípad manažoval s súlade
s platnými Odporúčaniami odbornej spoločnosti SSAIM (Slovenská spoločnosť anesteziológie a
intenzívnej medicíny) pre liečby, ďalej záver, že u pacientky boli denne realizované biochemické a
hematologické odbery, boli správne zhodnotené, ich odchýlky riešené a nakoniec záver, že intenzívna
starostlivosť na OAIM dohliadaného subjektu bola u pacientky v septickom stave s multiorgánovým

zlyhávaním realizovaná štandardným spôsobom na základe adekvátneho hodnotenia klinického stavu,
laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení. Všetky diagnostické a terapeutické činnosti prebiehali s súlade
s aktuálnym stavom odborných vedomostí o kriticky chorého pacienta so sepsou. ZS bola poskytnutá
správne.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a hospitalizácia pacientky na OAIM žalovaného nebolo

predmetom dohľadu vykonávaného UDZS Q., pretože ani ÚDZS M. pri vydaní súhlasu s vykonaním
nového dohľadu nehodnotil poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientke na OAIM žalovaného ako
nesprávne a teda záver UDZS M. v tejto časti nebol spochybnený a určite ostal nedotknutý.
VyššieuvedenéodbornézáveryÚDZSsúvpriamomrozporesozávermiForensicuvedenýmivposudku,
ktorý však podľa žalovaného spochybňuje len niektoré postupy žalovaného na OAIM. Ani Forensic

pritom podľa žalovaného nevyhodnocuje celkové poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientke na
OAIM žalovaného ako nesprávne a žalovanému z hodnotenia Forensicu tiež vyplýva, že pokiaľ by
aj nedošlo k údajným Forensicom identifikovaným pochybenia žalovaného, s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou by ani takýto bezchybný postup neviedol k záchrane života pacientky. Aj z tohto
dôvodu žalovaný zastáva názor, že liečba pacientky na OAIM žalovaného nie je v akejkoľvek príčinnej

súvislosti s úmrtím pacientky.
Tvrdenia žalobcov o údajných pochybeniach pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke žalovaný
popieral ako odborne nesprávne a zároveň uviedol, že
- žalovaný uskutočňoval u pacientky diagnostiku a liečbu multidisciplinárne - konziliárne i s prekladom
pacientky podľa aktuálneho stavu na príslušné oddelenia žalovaného,

- klinický stav pacientky v predchorobí plne vylučuje nielen primárny imunodeficit, ale aj akýkoľvek
závažný imunodeficit,
- pacientke nasadená kombinácia antibiotickej liečby bola vhodná a v súlade so smernicami pre
leukopenického pacienta prichádzajúceho z domu (komunity),- liečbu pacientky dexametasonom nie je možné považovať za liečbu, ktorá bola nesprávna a liečbu
pacientky dexametasonom nie je možné považovať za liečbu ktorá mohla prehlbovať ťažkú poruchu
imunitného systému pacientky,

- liečba pacientky v septickom stave s multiorgánovým zlyhávaním bola na OIAM oddelení žalovaného
realizovaná štandardným spôsobom a základe adekvátneho hodnotenia klinického stavu, laboratórnych
a zobrazovacích vyšetrení, pričom všetky diagnostické a terapeutické činnosti prebiehali s súlade s
aktuálnym stavom odborných vedomostí o kriticky chorého pacienta so sepsou.
Odborné tvrdenie uvádzané Forensicom v znaleckom posudku a jeho doplnení a aj v závere Protokolu

UDZS Q. o nesprávnosti liečby pacientky sú podľa názoru žalovaného odborne nesprávne a pokiaľ z
týchto hodnotení sú vyvodzované závery o nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke,
tak takéto závery žalobcov sú tiež nesprávne. Žalovaný tiež popieral akúkoľvek zodpovednosť v zmysle
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, resp. popiera zodpovednosť za zásah do osobnostných
práv žalobcov v súvislosti so smrťou dcéry žalobcov. Len v prípade, ak bude v spore preukázané,
že žalovaný poskytol pacientke zdravotnú starostlivosť nesprávne, tzv. non lege artis, resp. žalovaný

poskytol pacientke nejaký rozsah zdravotnej starostlivosti non lege artis, tak bude možné posudzovať
či a do akej miery zodpovedá žalovaný za tragický následok - smrť dcéry žalobcov V.. Zároveň
pre takýto prípad, bude musieť byť podľa žalovaného odborne vyhodnotená príčinná súvislosť medzi
akýmkoľvek poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke non lege artis a tragickým následkom -
smrťou pacientky.

Žalovaný tiež výslovne popieral ako nesprávne tvrdenia žalobcov, ktoré spočívajú v tom, a) že príčinná
súvislosťmedziposkytovanímzdravotnejstarostlivostinonlegeartispacientkeatragickýmnásledkomje
nevyhnutne daná, b) že príčinná súvislosť medzi nezákonným poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
úmrtím pacientky spočíva v tom, že nebyť nesprávneho postupu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, pacientka by mala šancu na prežitie a žalovaný svojim postupom non lege artis tieto šance

pacientke zobral, čím ju de facto odsúdil na smrť a c) že je preukázané, že došlo k škodnej udalosti
(nezákonný postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti), k vzniku škody a že medzi
škodnouudalosťouavznikomškodyjedanápríčinnásúvislosť,ktoráspočívavodobratiešancípacientky
na prežitie a naproti tomu žalovaný tvrdí, a) že on pacientke poskytol zdravotnú starostlivosť lege artis,
b) že šance pacientke šancu na prežitie nezobral a teda ju ani ju de facto neodsúdil na smrť a c) že nie

je preukázané, že došlo k škodnej udalosti (nezákonný postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti) a nie je preukázané, ani to, že pokiaľ by aj bolo možné žalovanému pričítať akékoľvek
pochybenie pre poskytovaní zdravotnej starostlivosti (čo žalovaný popiera a namieta), že medzi škodnou
udalosťou a vznikom škody je daná príčinná súvislosť, ktorá spočíva v odobratí šancí pacientky na
prežitie.

Žalovaný trval na stanovisku, že z výsledkov vyšetrovania a ani z dôkazov zabezpečených v rámci tohto
vyšetrovania sa nedá usúdiť záver, že by žalovaný zodpovedal za fatálny následok - smrť pacientky V..
Záverom k predloženému dôkazu - vyjadreniu Q. k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zo dňa
07.11.2019 žalovaný uviedol, že Q.. mal na posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti predložené
len protokoly o vykonanom dohľade, ktorý vypracoval UDZS M. (prvý dohľad) a UDZS Q. (druhý

dohľad), ktoré obsahovali popis poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientke. Žalovaný vyžiadaním
odborného vyjadrenia tohto odborníka sledoval jedine svoju obranu v rámci dohľadového konania
vedeného UDZS Q.. Žalovaný teda zastáva názor, že tento dôkaz nebol získaný v rozpore so zákonom
a je možné ho v rámci tohto sporu vykonať ako dôkaz.
K vyjadreniu žalovaný pripojil článok z periodika Nový čas s názvom „Po zápale priedušiek boj o život“.

11. Písomným podaním zo dňa 18.05.2021 (č.l. 348 spisu) oznámila spoločnosť Generali Poisťovňa,
a.s., Bratislava, že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného z dôvodu, že uvedená
spoločnosť uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom účinky zmluvy trvali aj v
čase vzniku poistnej udalosti a má záujem na výsledku súdneho konania. Vstup intervenienta do konania

oznámil súd stranám sporu v súlade s § 82 ods. 2 CSP.

12. Následne písomným podaním zo dňa 01.02.2022 (č.l. 534 spisu) intervenient GSK Financial,
a.s., Bratislava (pôvodne Generali Poisťovňa, a.s.) oznámil súdu, že dňa 17.12.2021 s účinnosťou od
24:00 hod. dňa 19.12.2021 uzatvorila obchodná spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s. so sídlom

Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956 ako „kupujúci“ s
uvedenou spoločnosťou ako „predávajúcim“ Zmluvu o predaji podniku. Súčasťou predmetnej zmluvy
o predaji podniku je aj prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa spoločnosti, ako
aj všetkých pohľadávok a záväzkov spoločnosti. Generali Česká pojišťovna a.s. s účinnosťou od24:00 hod. dňa 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv
spoločnosti, vrátane práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych, exekučných, konkurzných
a reštrukturalizačných konaniach. Keďže dňa 19.12.2021 Generali Česká pojišťovňa a.s. konajúca

prostredníctvom pobočky vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, ktorú spoločnosť GSK Financial, a.s., Bratislava (pôvodne Generali Poisťovňa,
a.s.) uzatvorila so žalovaným, spoločnosť GSK Financial, a.s., Bratislava oznámila súdu, že stratila
postavenie intervenienta v predmetnom konaní, nakoľko všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
poistnej zmluvy prešli na právneho nástupcu spoločnosti - Generali Česká pojišťovna a.s. konajúcu

prostredníctvom pobočky a teda nemá ďalej právny záujem na výsledku súdneho konania a preto
vystupuje zo súdneho konania ako intervenient na strane žalovaného.

13. Listom zo dňa 01.02.2022 (č.l. 541 spisu) následne spoločnosť Generali Česká pojišťovňa, a.s.,
podnikajúca na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne
z iného členského štátu, oznámila súdu, že má právny záujem na výsledku konania a v zmysle § 82

CSP vstupuje do súdneho konania ako intervenient na strane žalovaného.

14. Súd sa oboznámil so žalobami, písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojenými listinnými dôkazmi,
obsahom spisov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. XXXXX/XXXX/XXX, č. XXXX/
XXXX/XXX a č. XXXX/XXXX/XXX a obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: Z. Listinné dôkazy neboli

na pojednávaní prečítané ani oboznámené v súlade s § 204 CSP. Na súdnych pojednávaniach súd
vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/, výsluchom svedkyne X.j, výsluchom znalkým X. ako
aj konfrontáciou znalkýň. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

15.Zrodnéholistu(č.l.8spisu)bolozistené,žeV.boladcéroužalobcov1/a2/.NarodilasaXX.XX.XXXX

v H..

16. Podľa úmrtného listu (č.l. 9 spisu) V. zomrela dňa XX.XX.XXXX v H..

17. Nebolo medzi stranami sporné, že pacientka V. bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení

žalovanéhood04.02.2017do14.02.2017,atopostupneod04.02.2017do08.02.2017naORLoddelení,
od 08.02.2017 do 09.02.2017 na infekčnom oddelení s tým, že dňa 09.02.2017 bola preložená na JIS
infekčného oddelenia a odtiaľ dňa 09.02.2017 preložená na OAIM, kde dňa 1X.XX.XXXX o X.XX hod.
zomrela.

18. Z predložených znaleckých posudkov, zdravotných záznamov, spisov ÚDZS, výpovedí znalcov
a strán sporu zistil súd nasledovný chronologický sled udalostí o priebehu poskytovania zdravotnej
starostlivosti pacientke V.j:
Dňa 02.02.2017 (štvrtok) bola V. vyšetrená svojou všeobecnou lekárkou pre deti a dorast X. pre zvýšené
teploty, bolesti hrdla, hlavy, začervenanie nad ľavým obočím. Predpísané bolo okrem iného antibiotikum

Suprax.
Dňa 03.02.2017 (piatok) pre zhoršenie zdravotného stavu s opuchom ľavej strany krku a tváre bolo
odporučené ORL vyšetrenie.
Dňa 04.02.2017 (sobota) o 13.41 hod. bola pacientka prijatá na ORL oddelenie Všeobecnej nemocnice s
poliklinikou H., n.o. pre opuch ľavej strany tváre a krku, bolestivé zdurené uzliny a bolesť ľavého ucha, s

diagnózou Sialoadenitis gl. parotis i. sin. - zápal príušnej slinnej žľazy vľavo. V liečbe mala naordinované
antibiotiká Gentamycin a Amoksiklav, analgetickú a protizápalovú liečbu (Paracetamol, Novalgin),
antihistaminikum Dithiaden. Od prijatia mala pacientka nasadenú injekčnú liečbu glukokortikoidon
Dexamed v dávke 16 mg denne a na ORL oddelení mala ordinovaný tiež Hydrokortison. Naordinované
boli odbery krvi, vykonaný USG (ultrazvuk) krku, RTG.

Dňa 05.02.2017 (nedeľa) bol z liečby vylúčený Gentamycin (na žiadosť pacientky) a pridaný
Metronidazol injekčne. V dekurze je uvedený opuch tváre v regresii, v popoludňajších hodinách zápis
o zmiernení bolestí, v noci pacientka spala.
Dňa 06.02.2017 (pondelok) bol lokálny nález na tvári zhoršený, bolo realizované konziliárne
dermatologické vyšetrenie. V rámci tohto vyšetrenia bola stanovená diagnóza herpes simplex frontis i.

sin. et perioralis dx. partim impetiginisatus, teda infekcia vírusom herpes simplex. Liečba bola doplnená
o antivirotikum aciklovir v tabletách Herpesin.
Dňa 07.02.2017 (utorok) sa uskutočnilo infektologické konziliárne vyšetrenie. V laboratórnom náleze
bola uvedená leukopénia, vysoká zápalová aktivita. Odporúčané boli krvné odbery. Ním ordinovanévyšetrenia sa realizovali až po preklade na infekčné oddelenie s oneskorením liečby o celý deň. V ten
istý deň bolo vykonané aj očné vyšetrenie, ktoré udáva masívny opuch mihalníc, aktívne otváranie očnej
štrbiny nemožné.

Dňa 08.02.2017 (streda) ráno pacientka udávala silné bolesti tváre, opuch prechádzal aj na pravú
stranu, v noci spala málo. O 11.00 hod. bola pacientka preložená na infekčné oddelenie. V prijímacej
správe z infekčného oddelenia bolo uvedené, že ide o pacientku, ktorá v minulosti prekonala
herpes zoster a je v sledovaní imunoalergológa pre imunodeficit. Na infekčnom oddelení pacientka
absolvovala laboratórne vyšetrenia krvi, bola rozšírená antiinfekčná liečba - kombinácia Ciprofloxacin,

Metronidazol, antimykotikum Fluconazol. Herpesin bol ďalej dodávaný intravenózne a do liečby bol
pridaná Meropenem. Aplikovaná bola prvá dávka imunoglobulínov Flebogamma 10 gr. Napriek tomu,
že ordinovaný bol namiesto Dexamedu Hydrocortizon, v protokole ÚDZS zo dňa 23.09.2019 sa uvádza,
že „pri kontrole o 22.00 hod. TK 90/60, P: 98/min. Bol podaný Dexametazón 8 mg.“.
Dňa 09.02.2017 (štvrtok) po polnoci začala byť pacientka hypotenzná, kolapsovitý stav, pacientka
udávala vertigo a mierne bolesti hlavy v tvárovej časti. Ráno bola tlakovo stabilná. Opuch tváre a krku

bol zväčšený. O 7.55 hod. bola pacientka preložená na JIS infekčného oddelenia, kde došlo u pacientky
k zastaveniu krvného obehu s nutnosťou kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR), po ktorej bola pacientka
o 8.49 hod. preložená na oddelenie OAIM. Počas príjmu na OAIM došlo opäť k zastaveniu krvného
obehu s úspešnou KPR. V prepúšťacej správe z infekčného oddelenia sa uvádza záver: Septický stav
s kardiopulmonálnym zlyhávaním a stav po resuscitácii, Susp. Prim. Imunodeficientný stav, Leukopénia

ťažkého stupňa, Trombocytopénia a anemizácia v.s. pri septickom stave. Celiakia. Konzultujúci lekár
OAIM už pred prekladom na OAIM upozornil na vhodnosť „konzultovať na vyššie pracovisko (M.), kde
by sa jej doriešil chronický imunodeficitný stav a bola by izolovaná, aby nedošlo k ďalším prípadným
infekciám, ktoré jej pri hospitalizácii v boxe na OAIM hrozia a mohli by byť pre ňu fatálne pri stave jej
imunity“. Po resuscitácii pacientka nadobudla vedomie, samostatne dýchala a obnovil sa jej krvný obeh,

jej zdravotný stav sa zhoršoval. Pri prijatí mala výrazný edém tváre, ktorý sa zhoršoval, rozširovala
sa aj nekróza tváre v oblasti opuchu - celé čelo, okolie očí a koreň nosa. Nad ľavým okom ložisko
suché veľkosti 2,5x2,5 cm, podobné ložisko v oblasti pravého ústneho kútika, veľkosť 1x1 cm. Po
príjme boli stanovené diagnózy: Sepsa, Akútna respiračná insuficiencia pri sepse, stav po KRP, herpes
simplex, Flegmóna a nekróza tvááre, Leukopénia ťažkého stupňa, Trombocytopénia a anemizácia pri

septickom stave, Bronchopneumónia a ďalšie diagnózy. Medzi ordinovanou liečbou sa naďalej uvádza
Dexamed. Po preklade na OAIM bola pacientka uvedená do umelého spánku a bola napojená na
umelú pľúcnu ventiláciu. U pacientky bola prítomná hypotermia do 40,5 °C. Na OAIM bolo v deň príjmu
realizované interné vyšetrenie, chirurgické konziliárne vyšetrenie, dňa 10.02.2017 (piatok) kontrolné
očné vyšetrenie a dňa 13.02.2017 (pondelok) hematologické a infektologické konziliárne vyšetrenie. Ku

konzultácii s primárom infektologickej kliniky Košice však podľa epikrízy v prepúšťacej správe došlo až
po dni 12.02.2017.
Dňa 12.02.2017 (nedeľa) bola u pacientky zaznamenaná „mierna relatívna stabilizácia stavu“ (podľa
epikrízy lekárskej správy po úmrtí).
Dňa 13.02.2017 (pondelok) večer od 17.00 hod. začal rýchly pokles saturácie krvi kyslíkom, zhoršeniu

tachykardie, edému tváre a cyanózy a počas niekoľkých hodín došlo k zrúteniu krvného obehu.
Dňa XX.XX.XXXX (utorok) o X.XX hod. pacientka v dôsledku srdcového zlyhania zomrela. Ako
prvotná príčina smrti bola stanovená infekcia herpes simplex so superinfekciou najpravdepodobnejšie
mikroorganizmom Serratia marcescens.

19. Z faktúry č. XXXX/XX/XX splatnej dňa 19.02.2017 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že bola vystavená
spoločnosťou L. na sumu 941,88 Eur za pohrebné služby nebohého. Podľa pokladničného dokladu o
zaplatení (č.l. 10 spisu) bola fakturovaná suma uhradená dňa 19.02.2017.

20. Spoločnosť H.., vyúčtovala poplatky za cintorínske a pohrebné služby faktúrou č. XXXX/XX splatnou

dňa 17.02.2017 vo výške 236,60 Eur (č.l. 11 spisu).

21. Spoločnosť G. vyúčtovala náklady za kar (smútočnú hostinu) v sume 577,20 Eur, ktorá bola podľa
príjmového pokladničného dokladu zaplatená dňa 20.02.2017 (č.l. 12 spisu).

22. Podľa príjmového pokladničného dokladu Mestského úradu H.. zo dňa 15.02.2017 (č.l. 13 spisu)
bola zaplatená suma 90,- Eur za prenájom hrobového miesta.23. Faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 23.05.2018 na sumu 3.288,73 Eur (č.l. 14 spisu) bolo
vyúčtované zhotoviteľom Kamenárstvo Ulický, s.r.o. zhotovenie a dodanie pomníka na podklade
predloženej zmluvy o dielo (č.l. 17 spisu). Cena za zhotovenie pomníka činila 3.588,73 Eur.

Preddavkovou faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 27.12.2017 (č.l. 16 spisu) bola vyúčtovaná záloha
za kamenárske práce, ktorá bola podľa pokladničného bloku (č.l. 17 spisu) uhradená dňa 13.12.2017
v sume 300,- Eur. Podľa sepa príkazu na úhradu z Poštovej banke, a.s. (č.l. 15 spisu) bola suma za
zhotovenie pomníka vo výške 3.288,73 Eur (3.588,73 Eur - záloha 300,- Eur) uhradená dňa 14.05.2018.

24. Podľa príjmového pokladničného dokladu Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n.o. H. zo
dňa 17.08.2017 (čl. 18) bola suma 35,20 Eur uhradená za fotokópie + vyhľadávanie zdravotnej
dokumentácie.

25. Z článku s názvom „Po zápale priedušiek boj o život“ (č.l. 337 spisu) uverejneného v periodiku Nový
čas v čase, keď pacientka ležala v nemocnici „vo vážnom stave a v umelom spánku“, vyplýva, že rodičia

pacientky aj riaditeľ nemocnice vyzývali na darovanie krvi.

26. Z listu psychiatričky X. označeného ako „24.01.2020 - Kontrolné psychiatrické vyšetrenie - 10.15 h“,
ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 17C5/2020 (č.l. 18 spisu) a ktorý sa týka osoby žalobcu 2/ IS. vyplýva, že
anamnesticky prichádza ku kontrole. Po smrti dcéry v roku 2017 sa výrazne zhoršil jeho psychický stav,

dominovala smútková reakcia po strate najbližšieho človeka - dcéry s prejavmi anxiozity a depresívneho
prežívania. Záver: reaktívne sýtený a potencovaný anxiózne depresívny obraz F 41.2. Dop.: Grandaxin
50 mg 20 ks 1-0-1 predp. 2 bal. Kontrola podľa stavu.

27. Z listu psychiatričky X. označeného ako „24.01.2020 - Kontrolné psychiatrické vyšetrenie - 9.45 h“,

ktorý je rovnako súčasťou spisu sp. zn. 17C5/2020 (č.l. 19 spisu) a ktorý sa týka osoby žalobkyne 1/ E.
vyplýva, že anamnesticky prichádza ku kontrole, v sporadickej starostlivosti psychiatra od roku 2002 pre
situačne sýtený úzkostne somatoformný dyskomfort, insomniu - tam profesionálna frustrácia. Po smrti
dcéry v roku 2017 sa výrazne zhoršilo psychické nastavenie, s masívnou depresívnou symptomatikou,
zvýšenie dávok liekov, bilancovanie, masívna lakrimozita, medikácia vyššími dávkami liekov prakticky od

úmrtia trvá a schopnosť fungovať profesionálne či bežne v realitách z donútenia. Záver: reaktívne sýtený
a potencovaný depresívny obraz F 33.1, Anxiózne somatoformná porucha F 45,37. Dop.: Mirzaten 45
mg 30 ks 0-0-1 predp. 2 bal., Frontin 0,6 mg 30 ks 1/2-1/2-1 predp. 2 bal. Kontrola podľa stavu.

28. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v M., odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: Z. zo dňa

30.06.2020, právoplatným dňa 31.08.2020 (č.l. 154 až 171 spisu) podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. na ARE vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou, n.o. H. došlo
k úmrtiu V. z dôvodu kardinálneho zlyhania, pričom nie je vylúčené pochybenie lekárov a zdravotných

pracovníkov v predchádzajúcom časovo bližšie neurčenom období, zastavilo, lebo nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vychádzajúc z
dôkazov, ktoré boli vyprodukované v priebehu vyšetrovania, s poukazom najmä na závery znaleckého
dokazovania nie je možné jednoznačne a s absolútnou istotou potvrdiť príčinnú súvislosť medzi
zistenými odbornými pochybeniami - postupmi non lege artis konkrétnych zdravotníckych pracovníkov

(lekárov) VšNsP H. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke V. počas hospitalizácie v dobe
od 04.02.2017 do 14.02.2017 a vzniknutým škodlivým následkom, t.j. jej úmrtím, nakoľko jej zdravotný
stav už pri prijatí na ORL oddelenie bol vážny a nie je možné s istotou konštatovať, že pri použití
všetkých správnych medicínskych liečebných postupov by sa pacientka uzdravila, resp. by nedošlo k
úmrtiu. Napriek zisteným pochybeniam jednotlivých ošetrujúcich lekárov, najmä z ORL oddelenia VšNsP

Lučenec, nie je možné konštatovať, že k úmrtiu V. došlo v príčinnej súvislosti s konaním (opomenutím
konania) konkrétneho ošetrujúceho lekára (lekárov), preto ani vzniknutý škodlivý následok spočívajúci
v úmrtí V. nemožno pričítať konkrétnemu lekárovi (lekárom), resp. inému zdravotníckemu pracovníkovi
tak, ako to vyžaduje skutková podstata prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona a preto v danom prípade nemožno

prijať záver o naplnení objektívnej, resp. subjektívnej stránky posudzovaného trestného činu.

29. Prokurátor Okresnej prokuratúry H. uznesením č.k. X Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 31.08.2020 (č.l.
175 až 177 spisu) zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosťpoškodenej E. zo dňa 16.07.2020 proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ Krajského riaditeľstva PZ v M.,
odboru kriminálnej polície ČVS: Z. zo dňa 30.06.2020, ktorým bolo trestné stíhanie vo veci prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a Trestného zákona postupom podľa § 215 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku zastavené.

30. Z obsahu spisov predložených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že
podaním doručeným úradu dňa 16.03.2017 požiadali žalobcovia 1/ a 2/ o prešetrenie správnosti
zdravotnej starostlivosti poskytnutej ich zosnulej dcére V. poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

- PEGAUR MED s.r.o., H., ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast v období od 01.02.2013
do 24.09.2015 a od 02.02.2017 do 03.02.2017,
- IMUNOSPOL s.r.o., H., ambulancia klinickej imunológie a alergológie v období od 24.09.2015 do
01.02.2017,
- Všeobecná nemocnica s poliklinikou H. n.o., Lučenec v období od 04.02.2017 do 14.02.2017.
Listom zo dňa 23.01.2018 ÚDZS, pobočka M. označeným ako „Oznámenie o výsledku prešetrenia

podnetu“ oznámil úrad žalobcom 1/ a 2/, že výkonom dohľadu zistil, že diagnostická ani liečebná
starostlivosť nebola zanedbaná a zdravotná starostlivosť poskytnutá ich dcére v dohliadanom období u
všetkých troch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bola poskytnutá správne.

31. Listom zo dňa 20.09.2018, doručeným ÚDZS M. dňa 21.09.2018, požiadala žalobkyňa 1/ o

prešetrenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti a záveru dohľadu ÚDZS, pobočka M..
Predseda úradu poveril výkonom nového dohľadu ÚDZS, pobočku Q., ktorý úrad dňa 23.09.2019
vypracoval protokol č. XXXX/XXXX o vykonanom dohľade na diaľku, v ktorom konštatoval nedostatky v
poskytovanízdravotnejstarostlivostinaoddeleníORLainfekčnomoddelenížalovaného.Žalovanýpodal
k protokolu námietky, ktoré boli sčasti akceptované. Výsledok prešetrenia ÚDZS, pobočka Q. listom č.

XXXXXXXXX/XXX, PO XXXX/XXXX, XXXXX/XXXX zo dňa 18.11.2019 (č.l. 109, 110 spisu) oznámil
žalobkyni 1/ a konštatoval, že zdravotná starostlivosť pacientke nebola u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti poskytnutá správne, v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších. Výkonom dohľadu boli zistené nedostatky:

1. Na oddelení ORL nebol v diagnostickom a terapeutickom postupe zohľadnený laboratórny
nález závažnej leukopénie a so zreteľom na anamnestický údaj deficitu špecifickej bunkovej
imunity. Po laboratórnom zistení ťažkej leukopénie u pacientky bolo potrebné monitorovať parametre
krvného obrazu a koagulácie, zrealizovať konziliárne hematologické a infektologické vyšetrenie, resp.
konzultovať stav s vyšším pracoviskom, event. pacientku preložiť na vyššie pracovisko, za účelom

správnej diagnostiky a následnej správnej a cielenej terapie.
2. Po preklade na infekčné oddelenie neboli zohľadnené výsledky laboratórnych vyšetrení (vysoké
CRP, pozitívny presepsín, leukopénia, trombocytopénia, anémia) a klinického stavu pacientky (rýchle
progredujúci zápalový proces v mäkkých tkanivách tváre), u astenickej, imunodeficientnej pacientky,
ktoré suponovali pre vývoj sepsy v dôsledku ťažkej bakteriálnej infekcie a vyžadovali si účinnú

širokospektrálnu antibiotickú liečbu.
Úrad bude následne pri uplatnení sankčnej zodpovednosti postupovať podľa zákona č. 581/2004 Z. z.
Z obsahu oznámenia o výsledku prešetrenia tiež vyplýva, že opakovaným prešetrením bolo zistené,
že vo výsledkoch laboratórnych vyšetrení pacientky bol zistený veľmi nízky počet leukocytov -
leukopénia, pričom diferenciálny krvný obraz nebol realizovaný. Tiež bola zistená vysoká hodnota CRP

(zápalový marker). Podľa ÚDZS, pobočka Q. u ťažko leukopenickej pacientky bolo potrebné monitorovať
parametre krvného obrazu a koagulácie. Pacientka mala dostávať hneď v úvode okrem antibiotík aj
virostatiká a antimykotiká. Tieto skutočnosti, spolu s údajmi o prítomnosti deficitu špecifickej bunkovej
imunity a celiakie nebohej a tiež lokalizácia zápalového procesu na tvári, mali lekárov doviesť k úvahám
a realizácii špecifického manažmentu liečby. Po získaní výsledkov vyšetrenia krvi bolo podľa ÚDZS Q.

potrebné konzultovať stav pacientky s hematológom a infektológom, resp. s vyšším pracoviskom, ktoré
má skúsenosti s liečbou neutropenických a imunodeficientných pacientov. Infektologické konziliárne
vyšetrenie bolo realizované až 07.02.2017, pričom bolo zároveň indikované aj konziliárne hematologické
vyšetrenie, ktoré bolo zrealizované až 13.02.2017, t.j. deň pred smrťou nebohej.
Podľa ÚDZS, pobočka Q. bola na infekčnom oddelení žalovaného podcenená vážnosť stavu pacientky,

u ktorej sa už prejavovali príznaky, ktoré mohli svedčiť pre vznik sepsy a nebola hneď nasadená
masívna baktericídna kombinácia ATB. Hematologické vyšetrenie sa uskutočnilo až 13.02.2017, kedy sa
pacientkezačalapodávaťtransfúziakrvi.Bolokonzultovanévyššiepracovisko-InfekčnáklinikavZ.,kde
konštatovali, že liečba je vyťažená, avšak prevoz pacientky bude možný až po stabilizácii stavu. ÚDZSQ. vo svojom oznámení tiež konštatoval, že hematologické konziliárne vyšetrenie, ako aj konzultácia s
vyšším pracoviskom mali byť realizované skôr, nie až v čase, keď bola pacientka v kritickom stave.

32. Listom zo dňa 21.10.2020 (č.l. 180 spisu) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
M. oznámil súdu, že na základe vecnej príslušnosti, po doručení spisu dňa 13.12.2019 z pobočky úradu
Q., začal podľa zákona č. 71/1967 Zb. konanie o uložení pokuty č.k. C. Správne konanie vo veci uloženia
pokuty voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Všeobecná nemocnica s poliklinikou H. pobočka
úradu M. zastavila z dôvodu, že uplynula zákonom stanovená trojročná prekluzívna lehota na vydanie

rozhodnutia. Trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňa 14.02.2017, t.j. posledný deň hospitalizácie
pacientky u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

33. Zo záverov znaleckého posudku č. 201/2018 zo dňa 13.08.2018 znaleckej organizácie forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ktorý bol predložený súdu ako listinný dôkaz a ktorý
bol vypracovaný pre účely trestného konania ČVS: J. (č.l. 248 až 277 spisu) vyplýva, okrem iného, vo

vzťahu k hospitalizácii na ORL oddelení žalovaného, že pri prijatí V. dňa 04.02.2017 na ORL oddelenie
VšNsP, n.o. H. bola stanovená diagnóza sialoadenitis gl. parotis l. sin., teda zápal príušnej slinnej žľazy
vľavo. Táto diagnóza akútneho zápalu príušnej žľazy vľavo bola stanovená správne.
Diagnóza sialoadenitídy nebola uvedená medzi záverečnými diagnózami v prepúšťacej správe, kde je
uvedené: Herpes simplex faciei regio frontis l. sin. et perioralis l. dx. (herpes oblastí tváre...), LAP coli

reactiva(zrejmelymfadenopatia,zváčšenielymfatickýchuzlínnakrku,ajnazákladeultrasonografického
nálezu), celiakia, polinóza (peľová alergia), stav po TE (tonsilectomii, odstránení mandlí), imunodeficit.
Nie je možné s určitosťou zistiť, či už pri prijatí bol k dispozícii výsledok vyšetrenia krvného obrazu,
pretože primárny doklad - výsledkový list vo vyžiadanej zdravotnej dokumentácii nie je (bol nájdený
iba výsledkový list z biochemických vyšetrení zo dňa 04.02.2017 v dokumentácii z OAIM). Odbery

krvi boli však naordinované v čase o 13.41, takže ich výsledky pravdepodobne boli k dispozícii ešte v
tento deň. Bolo teda podľa časových súvislostí odberov veľmi pravdepodobne možné stanoviť diagnózu
leukopénie, ktorá znamená prítomnosť nejakej poruchy imunity a môže byť aj prejavom ťažkej sepsy,
a teda bolo potrebné podniknúť ďalšie diagnostické kroky v diagnostike prostredníctvom konziliárnych
vyšetrení.

Špecialista otorinolaryngológ nemusí mať všetky potrebné znalosti z odboru imunológie a alergológie,
infektológie či hematológie, mal však vedieť o možnej súvislosti medzi leukopéniou, možným
imunodeficitom a rizikami z toho vyplývajúcimi v prípade infekcie. Lekár ORL oddelenia mal teda
konzultovať niektorého z príslušných špecialistov, prípadne aj dermatológa. V deň prijatia pacientky teda
neboli využité a vyčerpané všetky možnosti na stanovenie správnej diagnózy. V danej súvislosti však

nie je jasné, akými možnosťami konziliárnych služieb disponuje VšNsP H. počas víkendu (04.02.2017
bola sobota).
Okrem diagnózy sialoadenitídy, diagnóza ochorení V. - podľa zdravotnej dokumentácie - nebola počas
hospitalizácie na ORL oddelení VšNsP, n.o. H. stanovená včas a správne. Počas uvedeného obdobia
nebola venovaná pozornosť zistenej leukopénii. Najzávažnejším odborných pochybením bolo teda

neskoré rozpoznanie závažného imunodeficitu v dôsledku nedostatočne odobratej anamnézy a toho,
že bol prehliadnutý alebo nesprávne vyhodnotený nález zníženého počtu leukocytov v krvnom obraze.
Tento výsledok mal byť neodkladne ďalej diagnosticky riešený najmenej vyšetrením krvného náteru
(rozhodnutím otorinolaryngológa alebo privolaného konziliárneho špecialistu) s ohľadom na možnosti
poskytovateľa počas víkendu. Podľa údajov v zdravotnej dokumentácii však mohol byť taktiež zvážený

preklad na vyššie pracovisko, ak by konziliárne služby nebolo možné zabezpečiť. Veľmi vysoká hodnota
CRP zo vstupného vyšetrenia 330,7 mg/l bola jednoznačným indikátorom, že u pacientky je veľmi
pravdepodobne prítomná závažná, zrejme bakteriálna infekcia s neprimeranou odpoveďou v krvnom
obraze. Už 04.02.2017 mohla byť zistená neutropénia s febríliami a zahájená potrebná komplexná
liečba. Dôležitý anamnestický údaj o poruche imunity zistila až dňa 06.02.2017 (pondelok) konziliárna

lekárka z odboru dermatológie, ktorá stanovila zrejme správnu diagnózu herpes simplex a naordinovala
indikovanú liečbu antivirotikom Herpesin (acciclovir). Najneskôr po tomto konziliárnom vyšetrení mali
byť známe všetky podstatné diagnózy: febrílie s leukopéniou - možná febrilná neutropénia alebo rozvoj
sepsy, infekcia herpes simplex (menej pravdepodobne herpes zoster) v teréne poruchy špecifickej
bunkovej imunity. Komplexná antiinfekčná liečba mohla byť zahájená najmenej o 2 dni skôr, čo je

podstatné pri rozvoji sepsy, kde o úspechu terapie môžu rozhodovať oneskorenia o hodiny (liečba
Amoksiklavom a Metronidazolom nasadená ako liečba sialoadenitídy nebola v tomto smere dostatočná).
Závažnosť situácie nezhodnotil vyčerpávajúco ani konziliárny lekár z odboru infektológia dňa
07.02.2017. Bol privolaný k pacientke, ktorú videl prvý raz a nemohol zhodnotiť vývoj klinického nálezu.Je možné, že rozhodovanie konziliára bolo ovplyvnené poklesom CRP na 85,1 mg/l, ktoré sa dalo
vyhodnotiť ako prejav účinnosti podávanej antibiotickej liečby. V danej situácii však reálne nebolo možné
kvantitatívne rozlíšiť, či a do akej miery je za pokles zápalovej aktivity zodpovedná antibiotická liečba a

do akej miery je to následok podávania glukokortikoidu Dexamed. V danom čase a klinickom momente
zrejme došlo k tomu, že zdravotný stav pani X. nebol vyhodnotený ako urgentný. Konziliárny lekár
infektológ ordinoval správne vyšetrenia a správne zhodnotil nález na tvári ako flegmónu - bakteriálnu
infekciu kože a podkožia, neskôr tiež indikoval preklad na infekčné oddelenie, tieto kroky sa však mali
realizovať bezodkladne, so súčasným nasadením komplexnej antiinfekčnej liečby podľa pravidiel liečby

febrilnej neutropénie alebo sepsy. Konziliár mal odborne vyčerpávajúco zvážiť možnosť atypických
prejavov ochorení u pacientky s imunodeficitom, naviac pri liečbe dexamentazonom, mal navrhnúť
prehodnotenie indikácie tejto liečby a prípadne jej ukončenie. Ďalšie neopodstatnené oneskorenie v
diagnostike nastalo, keď ním ordinované odbery neboli realizované na ORL oddelení, ale až ďalší deň
po preklade na infekčné oddelenie.
Nasadenie liečby Dexametazonom (dexametazon) bolo podľa názoru znaleckej organizácie odborným

pochybením lekárov ORL oddelenia VšNsP H.. Liečba týmto preparátom zo skupiny glukokortikoidov nie
je indikovaná v liečbe sialoadenitády pri iných ochoreniach, ktoré mala V. diagnostikované. V teoretickej
úvahe je pri liečbe samotnej diagnózy zápalu príušnej žľazy (sialoadenitídy) z hľadiska postupov ORL
sporné, no nie úplne vylúčené podanie aj liečiv zo skupiny kortikoidov najmä z dôvodu opuchu), avšak
nie u pacientky s inými závažnými diagnózami, najmä pri imunodeficitnom stave, ktorý bolo možné v

danom čas zistiť. Znalecká organizácia sa domnieva, že lekári mali v úmysle využiť silný protizápalový a
protiopuchový účinok kortikoidov v liečbe znepokojujúceho opuchu tváre. Takáto liečba sa síce používa
pri opuchu pri závažnej alergickej reakcii a pri niektorých závažných kožných ochoreniach (toxická
epidermálna nekrolýza, ťažké akútne dermatózy). Dlhodobé podávanie Dexamedu u slečny V. nemalo
však jasné opodstatnenie, neviedlo k zlepšeniu kožných príznakov a jeho vedľajšie účinky boli pre

pacientku nežiaduce.
Dexametazon, ako je aj uvedené v dokumentácii k prípravku Dexamed „potlačuje zápalovú schopnosť a
imunitné funkcie, vzrastá vnímavosť a závažnosť infekcií. Klinické prejavy infekcií môžu byť netypické a
závažnosť infekcií (napr. tuberkulózy, septikémie) môže byť latentná a tieto ochorenia môžu dosiahnuť
pokročilé štádium pred stanovením diagnózy“. Dexamed teda zhoršil aj tak výrazne nedostatočnú

imunitnú odpoveď u pacientky, podporil šírenie vírusovej infekcie v organizme, šírenie sekundárnej
bakteriálnej infekcie a maskoval príznaky rozvíjajúcej sa sepsy. Po rozpoznaní infekcie vírusom herpes
simplex (prípadne herpes zoster) sa stal liekom voľby Isoprinosine. Znalecká organizácia nepovažuje
za odborné pochybenie, že nebol použitý, pretože nemal veľký potenciál reálne zlepšiť zdravotný stav
pacientky.

Hospitalizácia na infekčnom oddelení VšNsP, n.o. H. trvala necelých 24 hodín, v dňoch od
08.02.2017 do 09.02.2017. Počas nej bola postupne doplnená antibiotická liečba (Ciprofloxacin,
Meropenem), zmenená liečba Herpesinom na parenterálnu, započatá liečba vnútrožilovo podávanými
imunoglobulínmi. Boli realizované odbery na mikrobiologické vyšetrenia - kultivačné aj sérologické,
realizované vyšetrenie krvného obrazu aj s náterom (diferenciálny krvný obraz s vyšetrením počtu

bielych krviniek jednotlivých typov). Bola stanovená diagnóza sepsy a pacientka bola preložená na
jednotkuintenzívnejstarostlivosti,čozrejmeprispelokúspešnejresuscitáciipozastaveníkrvnéhoobehu
a dýchania v ranných hodinách dňa 09.02.2017.
Všetky uvedené postupy v liečbe pacientky pani V. boli odborne správne, avšak oneskorené.
Znalecká organizácia považuje za odborné pochybenie skutočnosť, že podľa zdravotnej dokumentácie

pokračovala liečba vysokými dávkami glukokortikoidu (dexametazon) a to bez prehodnotenia a
komplexnej diagnosticko-terapeutickej rozvahy nad ich opodstatnením a reálnym prínosom či
škodlivosťou pre zdravotný stav pacientky.
Na oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) VšNsP, n.o. H. bola pani V. preložená
po úspešnej kardiopulmonálnej resuscitácii na JIS infekčného oddelenia pre trvajúcu nestabilitu

vitálnych funkcií. Znalecká organizácia vníma dokumentovanú skutočnosť, že už pri konzultácii prekladu
konziliárka z OAIM odporúčala konzultovať preklad na špecializované pracovisko, kde by sa riešil aj
prítomnýimunodeficit;podobnákonzulzáciabolavykonanáaž12.02.2017(soznačenímstavupacientky
z toho dňa za „relatívne stabilizovaný“ a liečba bola zhodnotená ako „vyťažená“). Na OAIM bola pani
X. napojená na umelú pľúcnu ventiláciu, bola jej aplikovaná vazoaktívna liečba, komplexná antiinfekčná

liečba a nutričná podpora. Z podpornej imunostimulačnej a substitučnej liečby boli podávané infúzie
imunoglobulínov (Flebogamma) a Immodin. Nebol aplikovaný filgrastim (rastový faktor granulocytov),
ktorý však patrí k voliteľnej, nie paušálnej pomocnej liečbe pacientov s neutropéniou a závažnou
bakteriálnou infekciou.Podávanie dexametazonu u pani X. v čas prijatia na OAIM, ktorá bola v septickom šoku, nebolo
indikované správne. Akceptovateľná liečba kortikoidmi podľa opdorúčaní pre liečbu septického šoku
pacientov s výraznou hemodynamickou nestabilitou napriek dostatočnej náloži tekutín a podávanej

vazoaktívnej liečbe je podávanie hydrocortisonu v dávke 200 mg i.v./24 h, čo bolo v tomto prípade
indikované a podávané správne.
Pani X. počas celej hospitalizácie nebol zhotovený RTG snímok hrudníka, čo bol postup non lege artis,
a to najmä s prihliadnutím na zavedený centrálny venózny katéter (ktorého správna poloha musí byť
overená buď kardiostimuláciou alebo RTG obrazom) a faktom, že išlo o pacientku po kardiopulmonálnej

resuscitácii a s podozrením na zápal pľúc. Rentgenový snímok hrudníka mohol odhaliť aj rozvod
srdcového zlyhávania dňa 13.02.2017.
Nebolo realizované kontinuálne invazívne meranie arteriálneho tlaku, ktoré je indikované a odporúčané
u hemodynamicky nestabilných pacientov, liečených vazoaktívnymi liekmi. Neinvazívne meranie
tlaku nestabilných pacientov na vazoaktívnej liečbe a vysokou srdcovou frekvenciou je zaťažené
vysokou nepresnosťou, chybovosťou a zároveň ide o intervalové (nie kontinuálne) meranie, ktoré

nemuselo odhaliť všetky významné výkyvy arteriálneho krvného tlaku. Časový interval vykonávaného
neinvazívnehomeraniakrvnéhotlakuniejezozdravotnejdokumentácieznámy.Absenciakontinuálneho
invazívneho merania arteriálneho tlaku krvi u pani X. bol non lege artis postup. Po preklade konzultovaný
internista zistil poruchu srdcového rytmu, flutter predsiení (s prevodom na komory 2:1 a tachykardiou
- výrazne zrýchlenou činnosťou srdca o fr. 183/min.), ktorá znamenala pre srdce výrazné zaťaženie.

Jeho vyjadrenie k ďalšiemu postupu je však nekonzistentné, úplné odborné minimum malo byť
monitorovanie rytmu srdca a skorá kontrola stavu pacientky po aplikácii antiarytmickej liečby. Zo
zdravotnej dokumentácie vyplýva, že 12-zvodový EKG záznam bol u pani X. realizovaný počas
hospitalizácie na OAIM pri prijatí a pri konštatovaní smrti. Nebola vykonaná kontrola EKG počas
liečby antiarytmikami a ani po jej ukončení. Nedostatočné EKG monitorovanie respektíve zhotovovanie

kontrolných 12-zvodových EKG záznamov hemodynamicky nestabilnej pacientky s tachyaritmiou
počas liečby antiarytmikami bol postup non lege artis. Dávkovanie amiodaronu (Cordarone) nie je zo
zdravotnej dokumentácie úplne jasné; bolo pravdepodobne spočiatku 900 mg/24 hodín s postupnou
redukciou dávky, čo znalecká organizácia považuje za snahu o kontrolu frekvencie srdca. Po neúspechu
chemickej kardioverzie u hemodynamicky nestabilnej pacientky však bol na zváženie aj pokus o

elektrokardioverziu.
Zistené veľmi vysoké hladiny indikátorovej látky troponínu l v krvi svedčili pre rozsiahle poškodenie
srdcového svalu (ktoré nemohlo byť pripisované výhradne len nedávnej resuscitácii). Znalecká
organizácia ho pripisovala myokarditíde, alternatívnym vysvetlením je septická kardiomyopatia
(poškodenie srdca pri sepse). Odborne pomerne laxne odporúčané echokardiografické vyšetrenie, ktoré

mohlo upozorniť na prípadné hroziace srdcové zlyhanie, nebolo realizované. Znalecká organizácia
pripustila, že dôvodom mohla byť nevyhnutnosť prevážať pacientku v ťažkom stave na vzdialené
echokardiografické pracovisko.
Podľa zdravotnej dokumentácie dňa 13.02.2017 od cca 18:00 do 0:00 dochádzalo postupne u pani
Mináčovej k poklesu sýtenia krvi kyslíkom a k prehlbovaniu hypoxémie pravdepodobne pri terminálnom

kardiálnom zlyhaní. Avšak nebola realizovaná žiadna liečba hypoxémie v zmysle zvýšenia vdychovanej
frakcie kyslíku, ktorá bola ponechaná na hodnote FiO2 0,45 (frakcia kyslíku vo vdychovanej zmesi
45%), čo bol postup non lege artis, pričom bolo indikované zvyšovanie frakcie kyslíka podľa saturácie
krvi kyslíkom po maximálnu hodnotu FiO2 1,0 (t.j. 100%). Kardiálne zlyhávanie pravdepodobne viedlo
k poklesu diurézy (objemu moču), pričom v tomto čase do úvahy pripadala a mohla byť aplikovaná

diuretická liečba. Zároveň je potrebné uviesť, že ani správna liečba hypoxémie a diuretická liečba
by veľmi pravdepodobne nezvrátili terminálne kardiálne zlyhanie. Dňa 13.02.2017 (správne malo byť
zrejme uvedené 14.02.2017 - pozn. súdu) o 0:55 hod. došlo u pacientky ku kritickému zlyhávaniu
kardiovaskulárneho systému v zmysle vzniku významnej bradykardie a o 01:40 došlo k zastaveniu
krvného obehu; následne bola zahájená kardiopulmonálna resuscitácia. V zdravotnej dokumentácii je

všakpozahájeníKPRzaznamenanépodanie0,5mgAdrenalínu.OdporúčanédávkovaniepočasKPRje
však 1 mg Adrenalínu á 3 - 5 minút. Dávkovanie adrenalínu v rámci kardiopulmonálnej resuscitácie pani
X. bolo nedostatočné, ale za daného zdravotného stavu pacientky by už bola resuscitácia jednoznačne
neúčinná (a zrejme de facto zanechaná - rozhodnutím o indikovanom nepokračovaní resuscitácie).
Znalecká organizácia nemohla potvrdiť a forenzne ničím preukázať, že v čase, kedy bolo najskôr

možné objektívne rozpoznať závažnosť ochorenia V. v plnom rozsahu - teda dňa 04.02.2017, bol
zároveň jej zdravotný stav s istotou zvládnuteľný v rámci súdobých liečebných možností. Je však možné
odborne medicínsky ustáliť, že v prípade prvotnej poruchy zdravia mala určitú šancu k prežitiu pri
včasnej a správnej liečbe, avšak táto pravdepodobnosť bola znížená viacerými uvedenými odbornýmipochybeniami. Prvotným pochybením bolo nerozpoznanie poruchy imunity ešte v deň prijatia na ORL
oddelenie VšNsP, n.o. H.. Toto odborné pochybenie súviselo so zle odobratou anamnézou a veľmi
pravdepodobne prehliadnutím či nesprávnym vyhodnotením výsledkov krvného obrazu.

Ďalším odborným pochybením bola liečba dexametazonom (Dexamed), ktorej komplexná indikácia u
pani Mináčovej bola pochybná a liečba bola aplikovaná bez náležitého zohľadnenia kontraindikácií, s
nerešpektovaním upozornení výrobcu na možné komplikácie a bez správneho zhodnotenia a kontrol
zdravotného stavu pacientky pani X..
Postup infektológa bol správny, no časovo pomalý. Zdravotný stav pacientky je vyžadoval okamžitú

zmenu liečebného postupu a postup ako pri rozvíjajúcej sa sepse. Je možné, že infektológ bol
ovplyvnený zlepšením hodnoty parametra CRP, ktoré interpretoval ako prejav účinnosti dovtedajšej
antibiotickej liečby a dostatočne nezvážil možnosť maskovania príznakov pri liečbe Dexamedom, ktorú
buď prehliadol alebo podcenil jej vplyv na klinický obraz a možné ovplyvnenie hladiny CRP cez utlmenie
zápalovejreakcieorganizmu.Diagnostickéúvahyupacientkyspodobnoukombináciouochoreníaliečby
však nie sú triviálne a rôzni lekári by v takejto situácii pravdepodobne dospeli k rôznym hodnoteniam

závažnosti zdravotného stavu.
Počas hospitalizácie na OAIM neboli aplikované všetky potrebné odborné postupy v liečbe ochorenia
srdca, čo sa týka najmä nedostatočného sledovania vývoja zmien na EKG a úsilia o korekciu poruchy
srdcového rytmu. Tiež bol nedostatočný monitoring krvného tlaku (obmedzený len na neinvazívne
meranie). Bola vykonaná nedostatočná, respektíve žiadna korekcia hypoxémie na 5. deň hospitalizácie,

nebolo rozpoznané rozvíjajúce sa srdcové zlyhanie a bolo nedostatočné dávkovanie Adrenalínu počas
kardiopulmonálnej resuscitácie. Zároveň je však potrebné uviesť, že šance na prežitie pacientky už pri
prijatí na OAIM bola veľmi nízka a vyššie uvedené odborné pochybenia s vysokou pravdepodobnosť
neboli vôbec v priamej príčinnej súvislosti s jej úmrtím. Ani správne vedená liečba by totiž s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neviedla k záchrane života pani V.Zo záverov znaleckého

posudku vyplýva, že odborne medicínske postupy lekárov non lege artis mohli významne znížiť šance
V. na zvládnutie septického stavu a vyliečenie. Znalecká organizácia však nemôže vôbec označiť taký
konkrétny medicínsky postup či jeho absenciu, ktorý by - bez akýchkoľvek pochybností a v priamej
príčinnej súvislosti znamenal smrť V.. Znalecká organizácia identifikovala viaceré postupy non lege artis.
Vdanomprípadedeoreťazenieodbornenedostatočnýchpostupov,ktorévyplývajúzanalýzyzdravotnej

dokumentácie.
Všetci lekári, ale predovšetkým ošetrujúci lekári ORL oddelenia VšNsP, n.o. H. si podľa údajov
v zdravotnej dokumentácii mohli všimnúť nepriaznivé výsledky vyšetrení, mohli doplniť anamnézu
a vykonať potrebné opatrenia v diagnostike buď samostatne alebo po konzultácii s nadriadenými.
Liečbu Dexamedom ordinovala prijímajúca lekárka, ale skontrolovať a zastaviť ju mohli všetci ďalší

ošetrujúci lekári (až po OAIM), prípadne ju mohli konzultovať s nadriadenými alebo konziliárnymi
odborníkmi. Rozpoznať rizikovosť pacientky, doplniť potrebné vyšetrenia a odporučiť úpravu liečby
mohol taktiež infektológ, čo aj postupne vykonával, ale nie bezodkladne, takže došlo k ďalšiemu
oneskoreniudiagnostickéhoaliečebnéhoprocesu.Stavpacientkyshorúčkami,leukopéniouapríznakmi
bakteriálnej infekcie nemusel výslovne hodnotiť ako „febrilnú neutropéniu“, mohol však skôr rozpoznať

hrozbu generalizácie infekcie, rozvod sepsy, prípadne septického šoku. V posledných dňoch života
pacientky na OAIM VšNsP, n.o. H. mohli upravovať liečbu, ordinovať potrebné vyšetrenia a vyžiadať si
konziliárne vyšetrenia všetci ošetrujúci lekári, a to buď samostatne alebo po vzájomnej konzultácii. V
zdravotnej dokumentácii nie je možné identifikovať také časti záznamov, ktoré by nasvedčovali tomu,
že sa ošetrujúci lekári snažili dosiahnuť preklad na špecializované odborné pracovisko. Zdravotná

dokumentácia neprináša ani vysvetlenie, prečo konkrétne sa takýto preklad nerealizoval alebo
nekonzultoval a či bol vôbec objektívne možný.

34. Súčasťou znaleckého posudku č. XXX/XXXX je aj pitevný protokol (obsah vyšetrovacieho spisu),
ktorého obsah nebol v konaní sporný, z ktorého vyplýva, že pitva bola vykonaná na pracovisku XXX

SLaPA Banská Bystrica, nám. L. V. X, XXX XX M., Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, C.
dňa 15.02.2017. Príčinou smrti bol „shock“ septicus. Bezprostrednou príčinou smrti bolo šokové zlyhanie
cirkulácie na podklade septického stavu pri herpetickej infekcii tváre s nekrózou a ťažkým opuchom kože
a podkožia u pacientky so známym defektom bunkovej imunity.

35. V trestnom konaní ČVS: Z. bolo zo strany znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o. vypracované aj doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. XXX/XXXX . zo dňa
22.03.2020 (č.l. 282 až 315 spisu) najmä po doplnení svedeckých výpovedí zdravotných pracovníkov,
ktorí objasnili deficit dôležitých údajov pre komplexné posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivostiV.. V doplnení znalecká organizácia trvala na záveroch znaleckého posudku č. XXX/XXXX. . K príčinnej
súvislosti medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke a jej úmrtím uviedla, že vypočutím
svedkov bolo možné potvrdiť, že ošetrujúci lekári ORL oddelenia VsNsP, n.o. H. mali včas k dispozícii

kľúčové výsledky laboratórnych vyšetrení, podľa ktorých mohli zvoliť správny manažment pacientky
a tiež mali k dispozícii konziliárne služby kolegov, ktorých mohli k pacientke privolať a ktorí by v
rámci svojej odbornosti rozpoznali závažnosť ochorenia pacientky v širších klinických súvislostiach
a buď sami indikovali alebo sprostredkovali - po prípadnej konzultácii so špecialistami na odborne
vyššom pracovisku - potrebné ďalšie vyšetrenia a liečbu, primeranú závažnosti zdravotného stavu.

Prognostické šance na prežitie pani V. v prvom rade znížilo oneskorenie komplexnej diagnostiky
a zváženie intenzívnej liečby od 04.02.2017 do 08.02.2017. Znalecká organizácia konštatovala, že
podaná kombinácia antibiotík bola pri febrilnej neutropénii a sepse nedostatočná. Je pravdepodobné,
že chýbanie liečby, podporujúcej a substituujúcej nedostatočnú funkciu jej imunitného systému a
neuvážene indikované podávanie dexametazonu mohlo ešte zhoršiť výrazne zníženú imunitu pacientky
a tiež mohlo dôjsť k prekrytiu príznakov ochorenia. Nie je však zrejmé, či by rozpoznanie závažnosti

stavu v plnom rozsahu pri prvom konziliárnom infektologickom vyšetrení dňa 07.02.2017 ešte umožnilo
zvrátiť negatívne sa rozvíjajúci zdravotný stav a zabrániť tak smrti pacientky.
Napriek vyššie uvedenému nie je možné jednoznačne a s absolútnou istotou potvrdiť patofyziologickú
príčinnú súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti pani V. a jej úmrtím, pretože jej
zdravotný stav už pri prijatí na ORL oddelenie VšNsP H. bol vážny a nie je možné s istotou tvrdiť,

že pri použití všetkých správnych liečebných postupov by sa uzdravila, resp. nedošlo by k jej úmrtiu.
Reálna možnosť jej vyliečenia sa však počas niekoľkých prvých dní hospitalizácie rýchlo znižovala a
s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné tvrdiť, že v čase prijatia na OAIM VšNsP H. dňa
09.02.2017 už bol jej stav natoľko kritický a možnosť vyliečenia bola prognosticky mizivá.

36. Žalobcovia v konaní predložili súkromný znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie anesteziológia a intenzívna medicína X. zo dňa 11.06.2021 (č.l. 365 až 375 spisu).
Znalkyňa v závere svojho znaleckého posudku k terapii poskytovanej V. po preklade na OAIM uviedla, že
v čase prekladu na OAIM už bola pacientka v stave dekompenzovanej sepsy a septického šoku s dvoma
zastaveniami obehu v krátkom časovom odstupe. Jej šance na prežitie boli veľmi znížené. Na druhej

strane však pacientka na OAIM žila ešte niekoľko dní a jej stav sa postupne zhoršoval, čo poukazuje na
rezervy organizmu, ktoré dávali určitú šancu na prežitie pri lepšom vyťažení diagnostiky a liečby.
Konkrétne výhrady voči terapii nebohej poskytovanej na OAIM sú nasledovné:
- Nedostatočná symptomatická liečba tachykardie. Dlhodobá, niekoľko dní trvajúca tachykardia s
vysokou pravdepodobnosťou viedla k zlyhaniu srdca. Elektrická kardioverzia nemusela byť úspešná,

prípadne s krátkym efektom, keďže sa jednalo o flutter a tachykardiu sekundárne pri sepse.
Spomaliť však činnosť (akciu) srdca bolo nevyhnutné a jednoznačne indikované. Existuje niekoľko
farmakologických možností, v predmetnom prípade bol indikovaný a aj internistom odporúčaný liek
Cordarone. Ten však dostala pacientka počas celého pobytu na OAIM len 2x (podľa dokumentácie). Táto
liečba nebola vôbec vyťažená a teda nedostatočná. Ponechanie tachykardie s vysokou frekvenciou bez

symptomatickej liečby bol postup non lege artis, s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
viedol k zlyhaniu srdca a teda k zníženiu šance na prežitie.
- Použitie Dexametazonu počas dekompenzovaného septického šoku nebolo zdôvodnené, nejasné
obavy z opuchu a nepriechodnosti DC, čo už bolo počas hospitalizácie na OAIM a počas zabezpečenia
dýchacích ciest rúrkou úplne irelevantné. Pri liečbe septického šoku s vazopresorickou podporou je

indikovaný hydrokortizon (HCT 200 mg/24 hod. kontinuálne v i.v. pumpe). Podávanie dexametazonu
pri rozvinutej sepse nebolo vhodné, pre jeho potenciál znižovať silu imunitnej odpovede (u aj tak už
imunodeficientnej pacientky).
- Podávanie vazopresorov - vzhľadom na nedôsledné vedenie dokumentácie a nejasný zápis
dávkovania,niejemožnépotvrdiťvyťaženiedávkyvazopresorov.Navyšebez invazívnehomeraniaTKa

základnej hemodynamiky je veľmi obtiažne až nemožné podávať trojkombináciu vazopresorov cielene a
účelne. Podávanie trojkombinácie vazopresorov necielene, naslepo, bez monitorovania hemodynamiky
pravdepodobne tiež prispelo k zlyhaniu srdca a obehu.
Na otázku o správnosti a včasnosti diagnostiky, terapie a sledovania vitálnych funkcií znalkyňa
uviedla, že vychádzajúc len z výpovedí svedkov, na RTG snímke bola zaznamenaná obojstranná

bronchopneumónia (zápal pľúc), viac vpravo. Počas hospitalizácie na OAIM 09.02.-14.02.2017 už
nebola realizovaná ďalšia, kontrolná RTG snímka. U pacientky, ktorá má zápal pľúc, je napojená na UPV
a pri podozrení na karditídu/myokarditídu, s pravdepodobným srdcovým zlyhávaním pri dlhotrvajúcej
tachyarytmii to znalkyňa považuje za chybu. RTG snímka hrudníka mohla poukázať na vývoj pneumóniea prípadnú kardiomegáliu (rozšírený tieň srdca na RTG) pri zlyhávajúcom srdci so stázou v malom
obehu. To všetko by boli užitočné informácie v situácii, keď nebola monitorovaná hemodynamika.
Interné vyšetrenie, ktoré bolo realizované 09.02.2017 s nálezom hypotenzie, tachykardie, podľa EKG

sa jednalo o flutter predsiení a depresiu ST segmentu v zvodoch V4-V6. V závere vyšetrenia internista
uvádza okrem iného možnú karditídu/myokarditídu a odporúča doplniť ECHOKg vyšetrenie. ECHOKg
vyšetrenie bolo síce situované v tej istej budove, ale pre ležiaceho pacienta pre stiesnené priestory
prakticky nedostupné. Pri predpokladanej myokarditíde mala mať pacientka jednoznačne kardiologické
vyšetrenie, ECHOKg a cielenú liečbu. Toto považuje znalkyňa za vážny systémový nedostatok v

organizácii zdravotnej starostlivosti v nemocnici s vážnym negatívnym dopadom na možnosti cielenej a
účelnej liečby pacientky podľa najnovších poznatkov medicínskej vedy.
12-zvodové EKG vyšetrenie bolo realizované po príjme na OAIM, počas interného vyšetrenia, ale v
ďalšom priebehu už nebolo zopakované. Toto vyšetrenie nie je plnohodnotne nahradené 3-zvodovým
EKG monitoringom na EKG monitore a jeho zopakovanie mohlo poukázať na známky zlyhávania, či
nedokrvenia srdcového svalu, obzvlášť pri tachyarytmii, ktorá nebola terapeuticky zvládnutá počas celej

hospitalizácie na OAIM. Známka nedokrvenia srdcového svalu bola prítomná už na prvom Ekg zázname
(depresia ST segmentu v zvodoch V4-V6). Vynechanie kontrolného 12-zvodového EKG vyšetrenia
považuje znalkyňa za vážny nedostatok v diagnostike.
Na OAIM nebol podľa úsudku znalkyne dostatočný monitoring vitálnych funkcií, konkrétne invazívne
meranie TK arteriálnou linkou kontinuálne a aspoň minimálny hemodynamický monitoring (srdcový

výdaj a SVV). Najmä v známej situácii karditídy, tachykardie a potreby trojkombinácie vazopresorov.
Vynechanie monitoringu arteriálneho TK a vyšetrenie hemodynamiky považuje znalkyňa za vážny
nedostatok v diagnostike.
Hematologické vyšetrenie bolo u pacientky realizované až 13.02.2017 napriek tomu, že od začiatku
boli známe výsledky laboratórneho vyšetrenia krvi, z ktorých bolo zrejmé, že pacientka trpí ťažkým

imunodeficitom, ku ktorému sa pridružila trombocytopénia a anémia.
Dňa 13.02.2017 v popoludňajších hodinách došlo k zhoršeniu stavu, okrem iného zhoršovanie saturácie
s nutnosťou navyšovania frakcie vdychovaného kyslíka. Pre desaturáciu bol vymenený ventilátor a
bolo nutné navyšovať frakciu kyslíka (v dokumentácii nie je zaznamenaná ani výmena ventilátora a ani
navyšovanie frakcie kyslíka). Podľa výpovede službukonajúceho to bolo najmenej 70%, bez vysvetlenia,

prečo nie 100%. Neskôr dochádza k bradykardii a nakoniec k asystólii. Zahájená bola KPR, podané lieky
Adrenalín, Atropín a o 01.25 hod. bol skonštatovaný exitus letalis. Popis KPR je známy len z výpovede
službukonajúceho X., lebo záznam o KPR sa v dokumentácii nenachádza. Podaná liečba (kyslík, lieky
Adrenalín a Atropín) podľa popisu z výpovede lekára neboli vyťažené a keďže neexistuje záznam o KPR,
nie je možné posúdiť, či táto bola realizovaná podľa odporúčaní ERC (Európskej rady pre resuscitáciu).

Vo svojej svedeckej výpovedi X. neuvádza, že by konzultoval lekára so špecializáciou.
Vedenie zdravotnej dokumentácie počas hospitalizácie nebohej V. vykazuje viaceré nedostatky. Podľa
výpovedí svedkov bola podaná liečba, ktorá nie je zaznamenaná, dávky liekov podľa výpovedí
nesúhlasia s dávkami zaznamenanými v dokumentácii, realizované vyšetrenie nie je zaznamenané,
dávkovanie vazopresorov nie je možné z dokumentácie vôbec vyčítať, chýba záznam o výmene

ventilátora (UPV) pri zhoršení stavu pacientky a desaturácii, neexistuje záznam o KPR.
Preklad na vyššie pracovisko bol podľa výpovedí svedkov zvažovaný aj konzultovaný. Pri nemožnosti
invazívneho a hemodynamického monitoringu, ECHOKg vyšetrenia (otázka je, či objektívnej
nedostupnosti alebo len následkom laxného prístupu) a pri ďalších personálnych a technických limitoch
poskytovania zdravotnej starostlivosti vo VšN v H., by s veľkou pravdepodobnosťou nebohá z prekladu

na vyššie pracovisko profitovala a mala by vyššie šance na priaznivý výsledok.
Znalkyňa uviedla, že celkovo by zhodnotila poskytovanie zdravotnej starostlivosti na infekčnom oddelení
z pohľadu intenzivistu ako závažné podcenenie stavu pacientky, keď došlo k rozvoju septického šoku a
dekompenzácii stavu. Preklad na JIS alebo OAIM mal byť indikovaný skôr - v priebehu dňa, najneskôr
však o 22.00 hod., keď došlo ku kolapsu, hypotenzii a oligúrii. Pacientka bola po prijatí na infekčné

oddelenie v septickom stave. Na základe lokálneho nálezu, celkového stavu a laboratórneho vyšetrenia
zo dňa príjmu 08.02.2017 bolo možné rozoznať stav ako sepsu, čo bola indikácia hospitalizácie na
JIS. Výsledky vyšetrení a príznaky však neboli zohľadnené a teda konštatuje, že stav pacientky bol
podcenený.
Vpopoludňajšíchhodináchdňa08.02.2017sastavpacientkyzhoršil,neskôrmalahypotenziu,nevoľnosť

a bolesť hlavy. Dostala analgetiká a dexametazon, v dokumentácii však nie je údaj o podaní objemu
tekutín do žily. O 01.00 hod. došlo u pacientky opäť k zhoršeniu, kolapsu a nedostatku močenia. Podľa
výpovede pacientka trpela nízkym tlakom krvi, z dokumentácie nie je zrejmé, či pacientka dostala nejaký
objem tekutín infúziou do žily. Dostala však lieky na podporu močenia a „antiedematóznu“ liečbu, čoďalej zhoršilo hypovolémiu (nedostatok efektívneho cirkulujúceho objemu krvi), hypotenziu a prehĺbilo
šok.
Keď nedošlo k úprave stavu, bol do liečby pridaný Tensamin a u pacientky bol zahájený monitoring na

štandardnom lôžku. Oneskorenie zahájenia intenzívneho monitoringu viedlo k oneskoreniu cielenej a
intenzívnej liečby s následkom dekompenzácie a progresie do multiorgánovej dysfunkcie. Ráno bola
pacientka preložená na JIS, kde bolo po preklade zastavenie obehu s nutnosťou KPR.
Správnosť podpory životných funkcií na infekčnom oddelení je ťažko hodnotiteľná, lebo nie je z
dokumentácie možné vyčítať dávku a ani spôsob podávania vazopresorov. Od podávania Tensaminu

sa upúšťa a už roky je odporúčaným vazopresorom prvej voľby Noradrenalín, podávaný kontinuálne
infúznou pumpou za intenzívneho monitorovania TK. Podobne vzhľadom na nedôslednosť vedenia
dokumentácie,niejemožnéspoľahlivozhodnotiťbilanciutekutín.Bilanciatekutínaichvhodnédopĺňanie
je pritom počas sepsy a septického šoku kľúčové.
Okrem neadekvátnej starostlivosti o obeh bola oneskorená eskalácia ATB liečby. Adekvátna ATB liečba
bola oneskorená síce „len“ o pár hodín, ale pri septickom šoku sa jedná o každú hodinu, obzvlášť, keď

sa jedná o ťažko imunideficientnú pacientku.
Znalkyňa má za to, že v priebehu hospitalizácie na infekčnom oddelení došlo následkom podcenenia
stavu k zlomu vo vývoji ochorenia, kedy sa k zlyhaniu obehu a imunity pridružilo respiračné zlyhanie a
tým sa pravdepodobnosť úmrtia po zastavení obehu, hoci s úspešnou KPR, veľmi zvýšila.
Konkrétne výhrady voči poskytovaniu zdravotnej starostlivosti nebohej V. vo VšNsP H. zhrnula znalkyňa

nasledovne:
- Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na infekčnom oddelení hodnotí znalkyňa z pohľadu intenzivistu
ako závažné podcenenie stavu pacientky a nesprávnu stratifikáciu rizikovosti, keď došlo k rozvoju
septického šoku a dekompenzácii stavu. Preklad na JIS alebo OAIM mal byť indikovaný skôr.
- Okrem neadekvátnej starostlivosti o obeh na infekčnom oddelení bola oneskorená eskalácia ATB

liečby. Adekvátna ATB liečba bola oneskorená síce „len“ o pár hodín, ale pri septickom šoku sa jedná o
každú hodinu, obzvlášť keď sa jedná o ťažko imunodeficitnú pacientku.
- Na OAIM bola podľa úsudku znalkyne nedostatočná symptomatická liečba tachykardie. Dlhodobá,
niekoľko dní trvajúca tachykardia s vysokou pravdepodobnosťou viedla k zlyhaniu srdca.
- Použitie Dexametazonu pri rozvinutej sepse a počas dekompenzovaného septického šoku nebolo

vhodné pre jeho potenciál znižovať silu imunitnej odpovede (u aj tak už imunodeficitnej pacientky).
- Pri predpokladanej myokarditíde mala mať pacientka jednoznačne kardiologické vyšetrenie a
ECHOKg. Toto považuje znalkyňa za vážny odborný a systémový nedostatok v organizácii zdravotnej
starostlivosti v nemocnici.
- Na OAIM nebol dostatočný monitoring vitálnych funkcií, konkrétne invazívne meranie TK arteriálnou

linkou kontinuálne a aspoň minimálny hemodynamický monitoring. Bez tohto minimálneho monitoringu
nie je možné cielene podávať vazopresorickú podporu obehu. Pacientka dostávala trojkombináciu
vazopresorov, ktorých dávkovanie a vyťaženosť dávky nie je možné posúdiť vzhľadom na nedôsledné
a nezrozumiteľné vedenie dokumentácie.
- Hematologické vyšetrenie bolo u pacientky realizované neskoro napriek tomu, že od začiatku

boli známe výsledky laboratórneho vyšetrenia krvi, z ktorých bolo zrejmé, že pacientka trpí ťažkým
imunodeficitom, ku ktorému sa pridružila trombocytopénia a anémia.
- Vedenie zdravotnej dokumentácie počas hospitalizácie nebohej Simony Mináčovej vykazuje viaceré
nedostatky.
- Preklad na vyššie pracovisko bol podľa výpovedí svedkov zvažovaný aj konzultovaný, ale

nerealizovaný, napriek nemožnosti poskytnúť všetku indikovanú diagnostiku a liečbu a vysoko
pravdepodobný profit z prekladu.
Na otázku, či v prípad, ak došlo k odbornému pochybeniu (pochybeniam) v zdravotnej starostlivosti
V. mohli byť v dôsledku odborného pochybenia (pochybení) odňaté šance na prežitie V. a pokiaľ
je to možné kvantifikovať, v akom rozsahu jej boli tieto šance odňaté, znalkyňa X. uviedla, že k

zdravotnej starostlivosti a k prípadným odborným a organizačným pochybeniam v čase hospitalizácie
na ORL oddelení sa nebude vyjadrovať. V čase hospitalizácie pacientky na infekčnom oddelení
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu tak, že pacientka vyžadovala okrem infektologickej aj intenzívnu
starostlivosť. Počas tohto obdobia došlo podľa úsudku znalkyne, hodnotiac zdravotnú dokumentáciu
z tohto oddelenia a podľa výpovede svedkov (ošetrujúceho personálu ORL) k podceneniu závažnosti

stavu, nesprávnej stratifikácii rizikovosti a oneskorenému liečebnému zásahu. Pacientka v septickom
stave bola ponechaná na štandardnom lôžku pre nedostatok lôžok na JIS. Na OAIM bola preložená
neskoro, v štádiu dekompenzovanej sepsy a septického šoku. Nedostatočný manažment septickéhošoku podľa jej úsudku významne prispel k nezvratnému stavu s následným zlyhaním orgánov a k odňatiu
šance na prežitie.
Okrem neadekvátnej starostlivosti o obeh na infekčnom oddelení, bola oneskorená eskalácia ATB liečby.

Adekvátna ATB liečba bola oneskorená síce „len“ o pár hodín, ale pri septickom šoku sa jedná o každú
hodinu, obzvlášť keď sa jedná o ťažko imunideficientnú pacientku. Oneskorená eskalácia ATB liečby u
imunodeficientnej pacientky mohla významne prispieť k nezvratnej dekompenzácii sepsy s následkom
multiorgánového zlyhania a k odňatiu šance na prežitie.
V čase prekladu na OAIM už bola pacientka v stave dekompenzovanej sepsy a septického šoku s

dvoma zastaveniami obehu v krátkom časovom odstupe. Jej šance na prežitie boli už v čase prekladu
veľmi znížené. Na druhej strane však pacientka na OAIM žila ešte niekoľko dní a jej stav sa postupne
zhoršoval, čo poukazuje na rezervy organizmu, ktoré dávali určitú šancu na prežitie pri lepšom vyťažení
diagnostiky a liečby. Mieru zníženia šancí na prežitie, pri dôslednejšej starostlivosti, napríklad na vyššom
pracovisku, však nie je možné presne určiť.
Prekladnavyššiepracoviskobolpodľavýpovedísvedkovzvažovanýajkonzultovaný,alenerealizovaný,

napriek nemožnosti poskytnúť všetku indikovanú diagnostiku a liečbu a vysoko pravdepodobný profit z
prekladu. Znalkyňa si myslí, že napriek cirkulačnej instabilite pacientky bolo možné realizovať preklad
do FN BB cestou Mobilnej intenzívnej jednotky. Najmä v situácii, keď na OAIM údajne nebolo možné
zabezpečiť kardiologické a ECHOKg vyšetrenie u pacientky s pravdepodobnou myokarditídou. Ďalej
údajne nebol možný invazívny monitoring hemodynamiky a tak nebolo možné vyťažiť a cielene podávať

vazopresory. Počas 4 dní trvajúcej hospitalizácie na OAIM, kedy aj podľa výpovede službukonajúceho
došlo k relatívnej stabilizácii stavu, bolo vhodné pacientku preložiť. Toto rozhodnutie o preklade mohlo
zvýšiť šance na prežitie, hoci kvantifikácia tohto vplyvu je ťažká až nemožná.
Jednotlivépochybeniaanedostatkyvpriebehucelejhospitalizáciepacientkysaméosebemožnonemali
potenciál privodiť smrť pacientky. Ale spolu, spočítaním ich vplyvu, veľmi pravdepodobne došlo k odňatiu

šancí pacientke. Kvantifikácia rozsahu odňatia šancí však nie je exaktne možná.
Z celkového pohľadu kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej nemocnicou znalkyňa zaznamenala
niekoľko závažných nedostatkov. Nemocnica má alebo mala podľa tohto prípadu mnoho problémov
so štandardizáciou postupov (KPR, podávanie vazopresorov), s vedením dokumentácie (OAIM
záznam - podávanie vazopresorov, rozpory v dávkach oproti výpovediam svedkov, UPV parametre,

chýbajúci popis snímku RTG hrudníka po zavedení CVK), s personálnym zabezpečením - kvalifikácia
službukonajúcich lekárov a zabezpečenie dohľadu, dostupnosť kvalifikovaných lekárov v prípade
potreby (OAIM lekár v službe) aj dostupnosťou nevyhnutne garantovaných výkonov pre tento
typ nemocnice (ECHOKg - fyzická dostupnosť pre ležiaceho pacienta), kardiologické vyšetrenie,
hematologické vyšetrenie.

Znalkyňa na záver konštatovala, že neboli odhalené hrubé pochybenia, ktoré by priamo privodili smrť
pacientky. Výhrady voči jednotlivým odborným postupom tkvejú v oneskorení jednotlivých krokov,
nesprávnom vyhodnotení - podcenení známych príznakov a výsledkov vyšetrení, v nedôslednosti
v diagnostike aj liečbe, nepresnosti vedenia zdravotnej dokumentácie, nedostatočnej štandardizácii
postupov, zlej organizácii starostlivosti v nemocnici a celkovej laxnosti v prístupe k pacientovi.

37. Spolu so znaleckým posudkom žalobcovia doručili súdu písomné vyjadrenie zo dňa označené
ako Triplika (Vyjadrenie žalobcov k duplike žalovaného) (č.l. 376 až 388 spisu), v ktorom opakovane
poukázali na dôkazy, ktoré boli v konaní súdu predložené (oznámenia ÚDZS o výsledku prešetrenia,
znalecký posudok forensic.sk a jeho doplnenie). Žalobcovia sa domnievajú, že zo všetkých žalobcami

predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie
choroby pacientky; nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia pacientky; nezohľadnil
súčasné poznatky lekárskej vedy; nezohľadnil individuálny stav pacientky; a nepostupoval v súlade so
štandardnými postupmi najmä pri diagnostike a terapii.
Pokiaľ žalovaný namietal, že celkové posúdenie správania sa pacientky v čase od 21.01.2017

považuje za dôležité z hľadiska sporu z dôvodu, že je zrejmé, že pacientka trpela zdravotnými
problémami minimálne od 21.01.2017, t. j. cca 15 dní do času, kým začal pacientke poskytovať
zdravotnú starostlivosť žalovaný, žalobcovia považovali za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že dňa
02.02.2017 bola pacientka vyšetrená v zdravotníckom zariadení PEGAUR MED s.r.o., a to konkrétne
X., všeobecným lekárom pre deti dorast. Pacientka bola prijatá pre vysokú teplotu, bolesti hlavy, hrdla

a ucha, opuch ľavej strany tváre. Dňa 03.02.2017 o 11.55 hod. bola z tohto vyšetrenia vyhotovená
lekárska správa - nález, v ktorom sa uvádza, aké lieky boli pacientke ordinované a že všeobecná
lekárka prosí o ORL vyšetrenie. Nikde v tejto správe sa neuvádza, že mali byť pacientke ordinované
aj odbery krvi. Žalobcovia zdôraznili, že pre pacienta je rozhodujúce a podstatné to, čo je uvedené vlekárskej správe - náleze, pretože pacient dostane od ošetrujúceho lekára po skončení poskytovania
zdravotnej starostlivosti len tento doklad a ním sa má riadiť. Pacientovi nie je odovzdaný dekurz a ani
iný interný záznam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient nemá možnosť ovplyvniť a ani sa

dozvedieť, čo je napísané v dekurze či iných interných záznamoch. Ak sa nejaká informácia objavila v
dekurze, ale nie už v lekárskej správe - náleze, potom nie je pre pacienta záväzná (nakoľko sa o nej ani
nedozvedel) a zároveň možno rozumne predpokladať, že táto informácia buď nebola dôležitá, keďže
sa v lekárskej správe - náleze nenachádza, alebo dokonca vôbec nezodpovedá realite. Naviac, ak by
boli odbery krvi ordinované už 02.02.2017, nedáva žiadnu logiku, prečo by X. neuviedla buď v dekurze

zo dňa 03.02.2017 a/alebo v lekárskej správe - náleze zo dňa 03.02.2017, že pacientka tieto odbery
neabsolvovala (prípadne že ju nepoučila o potrebe ich vykonania). Taktiež, ešte viac nelogické by bolo,
ak by boli odbery krvi ordinované dňa 03.02.2017 (v čase o 11.50 hod., kedy je z daného dňa jediný
záznam v dekurze), pričom už o 5 minút neskôr, t. j. o 11.55 hod., pri vyhotovení lekárskej správy - nálezu
bytamtútoordináciuneuviedla.Naviac,týmževšeobecnálekárkaMUDr.Rumanováposielalapacientku
na vyšetrenie ORL, nedávalo žiadny zmysel, aby jej robila odbery krvi, keďže zdravotnú starostlivosť

o pacientku mali prevziať lekári - špecialisti ORL v inom zdravotníckom zariadení. Hneď v nasledujúci
deň, t.j. 04.02.2017 bola pacientka vyšetrená v zdravotníckom zariadení žalovaného na oddelení ORL,
kde bola v zdravotnej starostlivosti X. Pacientka teda splnila presne to, čo jej bolo odporučené deň
predtým, t.j. 03.02.2017 všeobecnou lekárkou X., ako to aj vyplýva z lekárskej správy - nálezu zo dňa
03.02.2017, t.j. že išla na vyšetrenie ORL do zdravotníckeho zariadenia žalovanej, kde bola hneď aj

hospitalizovaná. O vyšetrení v ORL ambulancii žalovanej bola vyhotovená lekárska správa, v ktorej
sa taktiež nikde nespomína, že pacientka mala mať vykonané odbery krvi, prípadne, že by jej lekári
v ORL ambulancii žalovanej takéto odbery ordinovali. Logickým vysvetlením môže byť práve to, že
pacientke tieto odbery predtým ordinované neboli, pretože sa to neuvádza v lekárskej správe - náleze
zo dňa 03.02.2017, a z toho dôvodu túto skutočnosť (absenciu laboratórnych výsledkov) neriešili ani

lekári v ORL ambulancii žalovanej. Odbery krvi boli teda realizované až po hospitalizácii pacientky na
ORL oddelení žalovanej dňa 04.02.2021 o 13.41 hod. Z uvedeného dôvodu preto nie je rozhodujúce,
čo sa dialo v období od 21.01.2017 (kedy bola pacientke poskytnutá lekárska prvá pomoc) až do
04.02.2017 (kedy bola pacientka vyšetrená na ORL oddelení žalovanej), pretože v tomto období bola
pacientka liečená u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ktorí nie sú stranou tohto konania a

ktorých žalobcovia ani nemajú dôvod urobiť stranou tohto konania), pričom z predložených dôkazov
je zjavné, že pacientka urobila všetko podľa pokynov a odporúčaní lekárov, ktorí ju vyšetrovali a liečili
v období od 21.01.2017 do 04.02.2017. ÚZDS a ani znalecká organizácia Forensic nezistila negatívne
dôsledky zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientke v období od 21.01.2017 do 04.02.2017 v iných
zdravotníckych zariadeniach pred hospitalizáciou u žalovanej, a takisto z dôvodu, že liečebný režim

pacientky nebol nijako spochybnený, resp. označený ako problematický zo strany ÚZDS či znaleckou
organizáciou Forensic.
Žalobcovia podotkli, ako už bolo aj mnohokrát judikované, že v medicínskych sporoch, najmä tam, kde
sa vyskytnú diskrepancie vo vedení a obsahu zdravotnej dokumentácie, je povinnosťou poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti preukázať, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, čo zahŕňa okrem

iného aj povinnosť preukázať, že pacient bol informovaný, poučený a že mu boli preukázateľne dané
pokyny, ako má v diagnostike či liečbe ďalej postupovať. V danom prípade je preto úplne nesprávne
pochybovať, či pacientka bola alebo nebola na odberoch krvi, prípadne ju viniť z toho, že na takýchto
odberoch nebola, pokiaľ žalovaný nie je schopný hodnoverne preukázať, že pacientke boli odbery
krvi ordinované, a to jedine spôsobom, z ktorého je zrejmé, že sa o tejto ordinácii pacientka mala a

mohla dozvedieť, teda jedine z lekárskej správy - nálezu, ktorý je z pohľadu pacienta jediným výstupom
(výsledkom) osvedčujúcim priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti a jeho ďalší odporúčaný
postup.
Žalobcovia považovali opäť za nevyhnutné upriamiť pozornosť na právnu charakteristiku právnej
zodpovednosti žalovanej a s tým súvisiacej príčinnej súvislosti. V danom prípade je relevantný

fakt, že žalovaná porušila svoju povinnosť poskytovať pacientke zdravotnú starostlivosť lege artis;
ide o právny delikt (protiprávny úkon) žalovanej. Následok (resp. škoda), za ktorú žalovaná nesie
právnu zodpovednosť, spočíva v odobratí šance pacientky na prežitie. Žalobcovia nespochybňujú, že
predpokladom zodpovednosti za škodu, resp. nemajetkovú ujmu je vzťah príčiny a následku. Tento
vzťah sa však v medicínskych sporoch nedá objektívne stanoviť so 100% určitosťou a presnosťou.

Takátopožiadavkabybolapopretímspravodlivostianeprípustnebyznevýhodňovalapacientov,resp.ich
pozostalých príbuzných, ktorí nikdy nebudú schopní preukázať, že smrť nastala výlučne v dôsledku tej-
ktorej príčiny. Toto z povahy veci nie je možné, pretože to napevno nedokáže určiť nikto. V medicínskych
sporoch ide práve o to, že zdravotnícky personál vstupuje do prirodzeného chodu vecí s cieľom ichovplyvňovať a má zákonnú povinnosť postupovať správne (lege artis), t. j. takým spôsobom, aby tento
chod vecí usmerňoval s cieľom vyliečiť pacienta. Už len samotný vstup do tohto procesu znamená, že
zdravotnícke zariadenie nesie zodpovednosť za to, že ním poskytovaná zdravotná starostlivosť bude

realizovaná správne (lege artis), t.j. že urobí všetko, aby pacienta vyliečilo; v opačnom prípade svojim
nesprávnym postupom (non lege artis) vytvára z povahy veci príčinu, resp. ďalšiu z príčin, ktorá vedie
k smrti pacienta alebo inému negatívnemu výsledku liečby.

38.Žalovanýdoručilsúdudňa03.08.2021vyjadreniekznaleckémuposudkuč.X/XXXX vypracovanému

X.(č.l.400až403spisu)auviedol,žesodbornýmizávermiznalca,ktorýmivyhodnotilniektorékonkrétne
postupy v diagnostike ako nevykonané optimálne, prípadne realizované neskoro, nesúhlasí a tieto
odborné závery znalca považuje za odborne nesprávne. Žalovaný zastáva názor, že pri podávaní
znaleckého posudku znalec posudzoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovaným pacientke V.j
nesprávne postupom „ex post“, t.j. neprípustným zohľadňovaním znalosti výsledku, nie postupom „ex
ante“, t.j. z pohľadu lekára, ktorý v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti nepozná výsledok a

tiež posudzoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientke žalovaným bez zohľadnenia možností,
ktoré boli u žalovaného (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v okresnom meste) dostupné. Znalec
podľa žalovaného tiež nesprávne vychádzal z možností klinického pracoviska, na ktorom pracuje a preto
niektoré veci v postupoch žalovaného vyhodnocoval nesprávne ako nejasné, zvláštne a nedostatočné.
Znalec napokon v rámci znaleckého posudku posudzoval aj činnosť na infekčnom oddelení žalovaného,

pričom však znalec nie je znalcom v odvetní infektológia a táto skutočnosť sa nedá nahradiť vysvetlením,
že znalec posudzuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti na infekčnom oddelení žalovaného „z
pohľadu intenzivistu“. Zistenia znalca o nesprávnom postupe žalovaného, podcenení stavu pacientky a
oneskorenom nasadení liekov pacientke podľa názoru žalovaného neobstoja.
Žalovaný okrem iného považuje za nesprávny názor znalca, že rozdiel 2-3 hodín by zásadne

zlepšil vyhliadky pacientky na prežitie. Žalovaný tiež zopakoval, že pacientka netrpela ťažkou
imunodeficienciou - pacientka mala leukopéniu, čo nie je rovné imunodeficitu. Podľa žalovaného klinický
stav pacientky v predchorobí úplne vylučuje nielen primárny imunodeficit, ale aj akýkoľvek závažný
imunodeficit. Žalovaný tiež znalkyni vytýkal, že pri vyhodnocovaní možnosti prekladu pacientky podľa
všetkého nesprávne paušálne vychádzala z možností klinického pracoviska, na ktorom pracuje, pričom

nevzala do úvahy možností, ktoré boli u žalovaného (poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v okresnom
meste) dostupné. Žalovaný zopakoval, že stav pacientky monitoroval dostatočne tak, aby pacientke
mohol zabezpečiť cielenú a vyváženú podporu obehu a liečbu jej ochorení, pričom pacientku aj prekladal
podľa vývoja jej zdravotného stavu na jednotlivé oddelenia.
Žalovaný nemal v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke (rok 2017) plne digitalizovanú

RTG prevádzku a RTG snímku sa nepodarilo dohľadať. Podľa svedeckých výpovedí vykonaných v rámci
trestného konania sa však RTG nález dal rekonštruovať, čo v podstate skonštatoval aj znalec. Pokiaľ
znalec vytýka, že nebola realizovaná kontrolná RTG snímka pľúc pacientky, žalovaný tvrdil, že pri tak
závažnom stave pacientky by akýkoľvek nález z hľadiska pneumónie nezmenil liečebný postup, pričom
ani znalec v znaleckom posudku okrem toho, že túto skutočnosť hodnotí ako chybu, neuvádza aký

konkrétny prínos by malo vykonanie kontrolnej RTG snímky pľúc pacientky počas jej hospitalizácie na
OAIM.
Žalovaný trval na tom, že vyjadrenie internistu žalovaného ohľadne potreby stabilizácie pacientky pred
ECHOKg vyšetrením bolo správne, pretože nestabilnú pacientku podľa vyhodnotenia jej aktuálneho
zdravotného stavu nebolo možné prevážať na vyšetrenie ECHOKg. V tejto súvislosti žalovaný ešte na

vysvetlenieuviedol,žeužalovanéhonemohlabyťvšetkadiagnostika,ktorúpopisujeznalecakoprínosnú
pre pacientku, riešená pri lôžku pacienta a preto žalovaný vyhodnocujúc aktuálny stav pacientky
nemohol rozhodnúť vzhľadom na väčšie riziko vyplývajúce z prevozu pacientky o jej prevoze na
vyšetrenie ECHOKg. Žalovaný však zastáva názor, že ani prípadný ECHOKg nález by nezvrátil postup
liečby pacientky.

Námietky znalca k nevykonávaniu 12 zvodového EKG a k dávkam lieku Cordaronu žalovaný tiež
nepovažoval za správne, pretože pacientke bolo vykonané 12 zvodové EKG pri príjme na OAIM a
následne bol vykonávaný EKG monitoring na EKG monitore, pričom liečba liekom Cordaron bola
vykonávaná v zmysle odporúčania internistu a frekvencia srdcového pulzu sa u pacientky upravovala.
Pacientka mala krvný tlak meraný v pravidelných časových intervaloch, bola na podpore obehu

vazoaktívnymi látkami a pacientka určite nemala nekontrolovaný pokles tlaku krvi, pričom pri zmene
tlaku krvi sa rýchlosť podávania liekov menila priebežne ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie.
Podľa žalovaného je nesprávny aj záver znalca o nevhodnosti podávania lieku Dexametazon.
Stanovisko znalca súvisiace s jeho námietkami k podávaniu lieku Dexametazon sú spájané skonštatovaním o „imunodeficite“ pacientky, pričom podľa žalovaného znalec nemal dôvod v Znaleckom
posudku uvádzať konštatovania o preexistujúcom závažnom a už vôbec nie primárnom imunodeficite
u pacientky

Pokiaľ znalec v znaleckom posudku uvádza, že preklad na vyššie pracovisko bol nedostatočne zvážený
a využitý, toto zistenie znalca je podľa žalovaného rovnako nesprávne. V čase poskytovania zdravotnej
starostlivosti pacientku nebolo možné prekladať na iné pracovisko, pretože pacientka bola tlakovo
a cirkulačne nestabilná, pacientka bola na kombinovanej vasopresorickej liečbe, pacientka bola po
2 zástavách obehu a pacientka bola pripojená na UPV. V tejto súvislosti žalovaný predpokladal, že

znalec pri zvažovaní prospechu prekladu pacientky v takomto zdravotnom stave nesprávne vychádzal
z možností klinického pracoviska, na ktorom pracuje, čomu podľa žalovaného naznačuje aj nereálne
„počítanie kilometrov“ a času nevyhnutného na zabezpečenie pre pacienta prospešného prekladu na
iné (vyššie) pracovisko.
Žalovaný nakoniec poukázal na skutočnosť, že znalec v úplnom závere znaleckého posudku pri otázke
na uvedenie iných dôležitých zistení (teda bez cielenej otázky) sám skonštatoval, že neboli odhalené

hrubépochybenia,ktorébypriamoprivodilismrťpacientky.Ostatnéúvahyospočítavanívplyvuúdajných
nedostatkov a pochybení na výsledok veci, vychádza len z toho, že znalec posudzoval poskytovanie
zdravotnej starostlivosti pacientke žalovaným so znalosťou výsledky veci (ex post) a nehodnotil konania
žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke postupom ex ante, t.j. pohľadom lekára,
ktorý aktuálne poskytoval zdravotnú starostlivosť pacientke a ktorý vopred nevedel, že stav pacientky

skončí fatálne a tragicky.

39. Dňa 06.09.2021 bolo súdu doručené aj vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného k žalobe
žalobcov o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, k písomným vyjadreniam strán sporu a k obsahu
znaleckých posudkov (č.l. 408 až 411 spisu). Intervenient považoval uplatnený nárok žalobcov voči

žalovanému za nedôvodný a žiadal, aby súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Intervenient
zastával názor, že zdravotná starostlivosť počas hospitalizácie bola dcére žalobcov V. poskytnutá
správne, teda lege artis, zamestnanci žalovaného vykonali všetky adekvátne vyšetrenia a postupovali
pri poskytovaní liečebnej starostlivosti v rámci diagnostického procesu už od jeho začiatku v súlade so
známymi poznatkami lekárskej vedy a možnosťami dostupných diagnostických metód a pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti sa nedopustili takého postupu, ktorý by mal za následok úmrtie Simony
Mináčovej. V tejto súvislosti intervenient poukázal na závery znaleckého dokazovania uvedené v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX . zo dňa 13.08.2018 znaleckej organizácie Inštitút forenzných
medicínskychexpertízs.r.o.vrátanejehodoplneniač.XX/XXXX zodňa22.03.2020,zktoréhopríkladmo
citoval. Sumarizujúc závery znaleckého dokazovania intervenient uviedol, že v prípade, ak by sa zobral

do úvahy fakt, že žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval non lege artis, zo záverov
odborného (znaleckého) skúmania je nepochybné, že v danom prípade absentuje právny základ pre
uplatnený nárok v podobe príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaní a škodlivým následkom v
podobe úmrtia pacienta (V.). Inak povedané, nie je preukázané a ani odborne konštatované, že by
príčinou smrti V. bolo nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným, keďže vzhľadom na

závery znaleckého posudku je zrejmé, že takáto súvislosť daná nie je. Žalobcovia teda v tomto smere
neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by k úmrtiu ich dcéry došlo práva a výlučne v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného spočívajúceho v neposkytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis.
Na preukázanie nárokov žalobcov je podstatné, či preukázané pochybenia postupov žalovaného pri
liečbe ich dcéry boli aspoň jednou z príčin jej smrti, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou, bez

ktorej by ku smrti V. nedošlo. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, resp. hypotetická
úvaha, že ak by zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, pravdepodobne k úmrtiu pacienta
nedošlo (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.09.1990, sp. zn. 1Cz 59/90).
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov prezentované v ich písomných vyjadreniach, je potrebné zdôrazniť,
že závery rozhodnutí súdov, na ktoré žalobcovia poukazujú, pre úspech žalobcov predpokladajú

nepochybné preukázanie, že nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo podstatnou a
dôležitou príčinou zhoršenia zdravotného stavu V. resp. rozhodujúcim a vyvolávajúcim činiteľom
nevratného poškodenia jej zdravia, a to do takej miery, že práve a výlučne toto zhoršenie zdravotného
stavu (z dôvodu nesprávneho poskytovania zdravotnej starostlivosti), následne viedlo k úmrtiu ich
dcéry. V danom prípade však zo záverov znaleckého posudku jednoznačne a bez pochýb vyplýva, že

pochybenia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemali žiadny vplyv na vznik následku v podobe
úmrtia V., keď znalci konštatovali: „Napriek vyššie uvedenému nie je možné jednoznačne a s absolútnou
istotoupotvrdiťpatofyziologickúpríčinnúsúvislosťmedziposkytovanímzdravotnejstarostlivostipaniV.a
jej úmrtí, pretože jej zdravotný stav už pri prijatí na ORL oddelenie Všeobecnej nemocnice s poliklinikouH. bol vážny a nie je možné s istotou tvrdiť, že pri použití všetkých správnych liečebných postupov by
sa uzdravila, resp. nedošlo by k jej úmrtiu.“. Inak povedané, ak by aj lekári žalovaného nepochybili pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vykonali by aj tie zdravotné úkony, na ktoré znalecká organizácia

vo svojom posudku poukazovala, šanca alebo prognóza V. na úplné vyliečenie, predĺženie jej života
či odvrátenie smrti bola vzhľadom na rozsah ochorenia a slabú imunitu V., ako aj z dôvodu existencie
ochorení, ktorými trpela, pomerne nízka.
Vzhľadom na uvedené intervenient tvrdil, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy daný nie
je, nakoľko v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti

non lege artis a úmrtím dcéry žalobcov.
Vprípade,akbysúddospelkzáveru,žežalovanýpriposkytovanízdravotnejstarostlivostikonalnonlege
artis, pričom v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnostných
práv žalobcov, je intervenient toho názoru, že žalobcami požadovaná nemajetková ujma celkovo vo
výške 250.000,- Eur nie je primeraná. Súd musí pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadnuť okrem
závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, aj k iným okolnostiam tak,

aby priznaná nemajetková ujma bola z hľadiska atribútu primeranosti adekvátna.
Je nesporné, že smrť dcéry je v každom prípade mimoriadne vážnym zásahom do osobnostných práv
(práva na súkromie a rodinný život) blízkych osôb (rodičov). Súčasne však intervenient uviedol, že
viaceré súdy sa v obdobných veciach zhodli na názore, že smrť je zásahom jednorazovým, ktorý sa
obvykle postupom času zmierňuje. Ak porovnáme napr. prípad, keď osoba po absolvovaní non lege

realizovaných zdravotných úkonov prežije, avšak s trvalými následkami a ťažkým poškodení svojho
zdravia, kedy zásah do osobnostných práv blízkych osôb má trvalý charakter, ktorý sa neustále opakuje,
možno konštatovať, že takýto zásah je v istom zmysle hlbší než zásah smrťou.
Čo sa týka určenia výšky nemajetkovej ujmy, intervenient pripomínal, že Občiansky zákonník upravujúci
inštitút ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky

nemajetkovej ujmy v peniazoch nestanovuje. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je teda vecou súdu
(voľná úvaha sudcu), pričom kritériami, ktorými sa musí súd pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy
riadiť, sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Vzhľadom na fakt,
že Občiansky zákonník uvedenú problematiku explicitne neupravuje, možno na určenie jej výšky per
analogiam použiť aj ustanovenia zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (§ 12 ods. 2), z

ktorého ustanovenia vyplýva, že pokiaľ bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na
odškodnenie max. do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, t.j. v sume 21.750,- Eur (minimálna
mzda za rok 2017: 435,- Eur x 50).
Z obsahu žaloby žalobcov tiež vyplýva, že títo požadujú okrem náhrady nemajetkovej ujmy aj náhradu
škody v celkovej výške 5 469,61 Eur z titulu náhrady nákladov spojených s pohrebom. Z ustanovenia

§ 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že primeranosť nákladov na pohreb sa posudzuje podľa
predpisov o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na pracovné úrazy a choroby z povolania. Za náklady
spojené s pohrebom sa považujú najmä náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby
spojené so zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných
pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenia pomníka alebo náhrobnej table, náklady

na úpravu hrobu. Celková suma náhrady týchto nákladov je v zmysle ustanovenia § 101 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení najviac vo výške 2.324,40 Eur, pričom v zmysle ustanovenia § 2 ods.
2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. sa náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu
hrobu uhrádzajú do výšky 663,88 Eur. S poukazom na uvedené intervenient namietal výšku uplatneného
nároku na náhradu škody čo do rozdielu v sume 3.145,21 Eur (5.469,61 Eur - 2.324,40 Eur).

40. Na súdnom pojednávaní dňa 10.11.2021 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
trvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Nad rámec svojich písomných podaní zdôraznili, že
podstatnou príčinou úmrtia ich dcéry bolo pochybenie nemocnice a nie jej zdravotný stav, ktorý nebol
nezvrátiteľný. Časovým oneskorením liečby najmä v prvotných štádiách, podcenením jej zdravotného

stavuareťazenímpochybenípriposkytovanízdravotnejstarostlivostiboliodňatépacientkereálnešance
na prežitie.

41. Žalovaný na súdnom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu trval na svojej
doterajšej procesnej obrane, že zdravotnú starostlivosť pacientke V. poskytol správne a v súlade s

§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Hodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na oddelení
ORL, infekčnom oddelení a aj OAIM spoločnosťou Forensic a aj Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Prešov považoval za nesprávne s tým, že v rámci civilného konania nie je
možné zo strany súdu opomenúť veľké množstvo listinných dôkazov, ktoré majú značnú odbornúa výpovednú hodnotu, a ktoré naopak potvrdzujú, že žalovaný zdravotnú starostlivosť poskytoval
nebohej správne. Aj keď žalovaný nesúhlasil so svojou zodpovednosťou za negatívny následok a
tvrdil, že zdravotnú starostlivosť poskytoval správne, zároveň sa pripojil k argumentácii intervenienta

o nevyhnutnosti uplatnenia atribútu primeranosti výšky na prípadné priznávanie nemajetkovej ujmy,
pokiaľ by súd uznal, že takáto zodpovednosť tu existuje. Zároveň žalovaný navrhol, aby bolo v súdnom
konaní preskúmané obdobie od 21.01.2017 až do 04.02.2017 a jeho vplyv na prezentovanú možnosť
vyhodnotenia šancí na prežitie.

42. Intervenient sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pridržiaval písomného vyjadrenia
adresovaného súdu, zameraného najmä na potrebu preukázanie príčinnej súvislosti. Výšku uplatnenej
nemajetkovej ujmy považoval za neprimeranú a nárok na náhradu škody za rozporný so zákonom.

43. Na pojednávaní bola vyslúchnutá znalkyňa X., ktorá sa najprv vyjadrila k námietkam vzneseným k
znaleckému posudku č. X/XXXX . zo strany žalovaného. Odpovede a reakcie na námietky žalovaného

znalkyňa zároveň spracovala písomne vo forme Doplnenia znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa
05.11.2021, ktoré predložila na pojednávaní. K námietkam žalovaného znalkyňa uviedla, že sa cíti byť
kompetentná vyjadriť sa ku stavu poškodenej v čase, keď vyžadovala intenzívnu starostlivosť ohľadne
zlyhávajúcichživotnýchfunkcií.Vpredmetnejvecivypracovalaposudokjednoznačnepostupomexante,
tzn. z pohľadu lekára, ktorý v tom čase poskytoval zdravotnú starostlivosť a nepoznal výsledok, a na

tom trvá.
K námietke, že nezohľadňuje v posudku možnosti, ktoré boli u žalovaného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti v okresnom meste dostupné, znalkyňa uviedla, že vychádzala z predpokladu, že pacienti
na Slovensku nemôžu byť diskriminovaní podľa toho, v ktorom mieste bydliska alebo v mieste prvého
kontaktu s nemocnicou vstúpili do systému a každý pacient má nárok na adekvátnu a dostupnú liečbu.

Vychádzala z predpokladu, že ak nemocnica deklaruje dostupnosť určitej liečby, napr. nemocnica má
ARO alebo OAIM, tak musí poskytovať starostlivosť v predpísanom štandarde pre toto oddelenie, čiže
ak okresná nemocnica deklaruje, že má ARO, musí tu poskytovať starostlivosť ako ARO, to isté platí
o jednotlivých dielčích vyšetreniach, ktoré tam musia byť dostupné - ECHO, RTG, EKG a podobne.
Ak si pacientov stav vyžaduje typ zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je dostupný v danom zariadení,

nemocnica musí urobiť všetko pre to, aby zabezpečila pacientovi tento typ starostlivosti, či už invazívny
monitoring, diagnostiky alebo samotný výkon liečby a nemocnica je povinná túto starostlivosť zabezpečiť
buď konziliárne privolaním odborníka mimo svojho prostredia alebo preložiť pacient na pracovisko, kde
túto starostlivosť vedia poskytnúť. Pacientove šance nemajú byť a nesmú byť znižované len na základe
miesta, kde bol prvýkrát prijatý do nemocnice a najmä v tomto prípade, keď sa jedná o mladého pacienta

bez závažných komorbidít s veľkými rezervami a kedy jeho stav umožňoval transport, trvala znalkyňa
na tom, že mala byť pacientka transportovaná, pokiaľ ju nevedeli liečiť dostatočne v danej nemocnici.
Pokiaľ bolo znalkyni vytýkané, že z pohľadu intenzivistu ako keby suplovala posudzovanie starostlivosti
na infekčnom oddelení, k tomu znalkyňa poukázala na princíp, ktorý určite stojí nad jednotlivým delením
nemocnice, pričom starostlivosť o pacienta sa nesmie deliť podľa názvu oddelení, podľa nadpisu na

dverách, ale podľa toho, akú starostlivosť vyžaduje pacient a jeho stav a to je to, čo rozhoduje o
type starostlivosti. Sám žalovaný uvádza, že pacientka bola na infekčnom oddelení, nebola preložená
na JIS-ku, lebo tam mali vážnejšie stavy, nebolo miesto, ale na štandardnom infekčnom oddelení
bola zamonitorovaná a tým pádom ako keby sa jej začala dostávať aspoň teoreticky vyššia úroveň
starostlivosti, čiže intenzívna starostlivosť, pacientka ju vyžadovala a aj ju dostávala podľa toho, čo

deklaruje žalovaná strana, tzn. že znalkyňa sa môže a musí k tomu vyjadrovať, lebo pacientka bola v
tom čase v ohrození života, mala ohrozené životné funkcie a to je presne predmet záujmu intenzivistu.
Pokiaľ bolo zo strany žalovaného namietané, že sepsa nemusí byť ako samotný stav liečená na JIS-ke,
k tomu znalkyňa uviedla, že pri sepse samotnej u inak zdravého pacienta, pokiaľ je dobre monitorovaná,
opäť nezáleží na tom, čo je napísané na dverách, ako sa to oddelenie volá, ale ako frekventne je pacient

vyšetrovaný a ako je dohliadané na to, aby sa zachytili včas komplikácie. Táto pacientka však nebola
inak zdravá, mala v tom momente ťažký imunodeficit, nemala žiadne biele krvinky, čo, aj keby nemala
infekciu, je veľmi život ohrozujúci stav, ktorý vyžaduje intenzívnu starostlivosť a intenzívny monitoring,
jej stav vyžadoval prísny dohľad. Táto pacientka nebola bežná, čiže mala byť v starostlivosti intenzivistu,
a teda by bol indikovaný včas preklad.

Zo strany žalovaného bol spochybňovaný imunodeficit pacientky. Znalkyňa sa domnieva, že je úplne
irelevantné, či bol imunodeficit primárny, sekundárny, dôležité je, že v momente, kedy pacientka bola
hospitalizovaná so sepsou, bol prítomný imunodeficit a mala takmer minimálne hodnoty bielych krviniek,keďjenorma4-10,mala0,11,čižeúplnezlomkovémnožstvobielychkrviniekatýmpádomjejschopnosť
brániť sa infekcii bola veľmi znížená a o to intenzívnejšiu starostlivosť vyžadovala.
Opakovane bolo tiež spochybňované, že pacientka bola ťažko hypovolemická, pričom na tomto závere

znalkyňa trvala. Objem tekutín bol veľmi nedostatočne dopĺňaný, boli jej podávané diuretiká (lieky na
podporu močenia) a prehlboval sa šok z nedostatku tekutín. To, že bola pacientka na infekčnom oddelení
predprijatímnaOAIMťažkohypovolemická,potvrdzujeajvstupnézaznamenanévyšetreniecentrálneho
žilového tlaku, ktoré malo záporné hodnoty. Norma je 5 - 8 - 10 cm horného stĺpca a v prípade pacientky
to bolo -1,5, -2, čiže mala záporné hodnoty, bola ťažko hypovolemická. Aj ostatné príznaky to potvrdzujú,

znížený tlak, zrýchlený pulz, nedostatočné močenie a záporné hodnoty centrálneho žilového tlaku.
Meronem ako eskalácia antibiotickej liečby bol podaný až po prvej resuscitácii, čiže nie v čase, keď už
bola zaznamenaná hypotenzia, nízky tlak a nedostatočné močenie na infekčnom oddelení, keď bola
nasadená vazopresorická liečba okolo druhej v noci. Ráno pacientka 07.15 hod. po preklade na JIS-ku
skolabovala, došlo k zastaveniu obehu, bola resuscitovaná. Podľa dokumentácie prvú dávku Meronem
dostala až 07.30 hod. po prvej resuscitácii, čiže nebola eskalovaná v čase, keď už bola v septickom

šoku. Hypotenzia znamenala, že sepsa pokročila do septického šoku a príčina septického šoku - infekcia
nebola dostatočne riešená, resp. eskalácia prišla neskoro rádovo o niekoľko hodín.
PopríjmenaAROboliopomenuténiektorévyšetrenia,RTGhrudníka.Ktomubolavýhrada,žerádiológia
nemali prístroj digitalizovaný. Znalkyňa k tomu nenamietala, v minulosti žiadna nemocnica nemala
prístroj digitalizovaný, dokonca uznala, že aj snímka sa môže stratiť, ale popis toho, čo na RTG snímke

bolo, je úplne povinnou súčasťou zdravotnej dokumentácie a z neho vychádzali všetci lekári, ktorí potom
ďalej pacientku liečili a s ním mali byť porovnávané ďalšie nálezy, čo sa nedialo. Snímok nebol ani
zopakovaný, čiže pacientka až do konca nemala skontrolovaný nález na pľúcach a v hrudnej dutine.
Pri preklade na ARO bola vykonané kardiologické vyšetrenie, kde bola skonštatovaná arytmia s
vysokou frekvenciou srdca až 180 za minútu, popísaný flutter, tzn. arytmia (nepravidelný rytmus), bolo

odporúčané podať liek Cordarone. Tento liek bol podaný dvakrát jednorázovo v ampulkách, ale táto
liečba je úplne nedostatočná a nebola vyťažená, keďže takáto rýchla frekvencia pri trvaní niekoľko
desiatok minút až hodinu má veľmi negatívny vplyv na výkonnosť srdca a môže priamo privodiť jeho
zlyhanie, čiže u pacienta, ktorý má takúto vysokú frekvenciu 150 a viac hrozí rádovo v desiatkach minút
zlyhaniesrdca.UtejtopacientkypretrvávalatachykardiapočasceléhopobytunaARO,dávkaCordarone

nebola viac zopakovaná a nebola vyťažená. Vyťažená by znamenalo, že bude podaná kontinuálne
24 hodín až 1200 mg na jej hmotnosť, dávka však bola veľmi poddimenzovaná, dostala dvakrát 150
mg počas celého pobytu, čiže ani v prvý deň nebola dostatočná a už viac sa nezopakovala. Celý čas
pretrvávala tachykardia, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou privodila zlyhanie
srdca.

Vo vyjadrení žalovanej strany sa uvádza, že bol opakovane konzultovaný hematológ, zo zdravotnej
dokumentácie však vyplývalo jedno vyšetrenie a bolo dosť neskoro a keďže nie je žiaden iný záznam ani
o telefonickej konzultácii, znalkyňa nevie, z čoho by mala usudzovať, či bolo alebo nebolo zrealizované.
Zdravotná dokumentácia vykazuje mnoho nedostatkov.
Ďalšia výhrada znalkyne v posudku bola, že u pacientky, kde bolo známe zlyhávanie srdca na podklade

ťažkej arytmie, nebolo zrealizované ECHOKg vyšetrenie. Kardiológ síce odporúčanie napísal, že po
stabilizácii pacientku doručiť na vyšetrenie, ale to je technika, na ktorú nemôže pacient doplácať. To
vyšetrenie, pokiaľ ho nemocnica má zazmluvnené a má špecialistu, má ho svojim pacientom poskytnúť
a nielen plánovaným pacientom, ktorí prídu z domu a v podstate sú stabilní, ale najmä pacientom, ktorí
sú nestabilní, čiže je to veľký rozpor v tom vyjadrení, že po stabilizácii vyšetriť ECHO, keď práve u

nestabilnej pacientky by bolo najväčším prínosom a ukázalo by, do akej miery je znížená výkonnosť
srdca. Vyšetrenie malo byť zrealizované okamžite a opakovane a argumenty, že s posteľou sa nedalo
dôjsť na ECHO nehrajú vôbec rolu, to vôbec neospravedlňuje stav, keď sú to prístroje, ktoré sú bežne
na kolieskach a dajú sa transportovať a musia byť transportovateľné, čiže ECHOKg vyšetrenie malo byť
zrealizované a mohlo priniesť veľmi cenné informácie o tom, ako nastaviť liečbu, prípadne konzultovať

vyššie pracovisko a nedopustiť zlyhanie srdca mladej pacientky.
Invazívny tlak krvi tzv. manžetou na paži sa meria štandardne, bežne u stabilných pacientov raz za
hodinu. Z dokumentácie vyplýva, že v tomto prípade bol raz za hodinu meraný tlak, čo umožňuje veľmi
dlhý priestor medzi tým, že môže dôjsť k poklesu tlaku, ktorý je nezaznamenaný a ak je zaznamenaný,
tak s oneskorením desiatok minút. Pri nízkom tlaku je veľmi nízky tzv. perfúzny tlak, ktorý zabezpečuje

prežívanie orgánov, že majú dosť kyslíka a to sú najmä mozog, obličky, pľúca a srdce a v prípade,
že pacientka mala nepozorovane znížený tlak, ktorý pokles tlaku bol aj popísaný, a ktorý mohol trvať
nepozorovane dlho, tak toto mohlo dramaticky prispieť k zlyhaniu funkcie srdca, pľúc, mozgu a obličiek.
Je to vyšetrenie, ktoré nie je nákladné, nie je pre pacienta invazívne a považuje sa pri podávanívazopresorov, ktoré pacientka už na ARO dostala v trojkombinácii, za úplne zlatý štandard, ktorý nie je
dôvod vynechávať. Možno keby bolo v zápise, že všetci ostatní pacienti mali invazívny monitoring, tak
pochopí, že možno kapacitne to nestačilo, ale znalkyňa nepredpokladá, že tam bol nejaký závažnejší

pacient, ako mladá pacientka so zlyhávajúcim srdcom na trojkombinácii vazopresorov.
Nereprodukovateľné bolo tiež, v akej dávke boli podávané vazopresory, sa znalkyňa nedočítala, že boli
podávané a celkové dávky ťažko vyčítať podľa výpovedí jednotlivých svedkov, niektorí popisovali, že
boli dávky vyťažené, niektorí popisujú, že boli stredné. Nemožno zrekonštruovať, či naozaj bola liečba
vyťažená.

Krvné plyny boli vyšetrované len zo žily, neboli z arteriálnej tepnovej krvi, čo by bola taká druhá výhoda
monitorovania invazívneho tlaku, lebo bol by zavedený katéter do tepny a z tej tepny by sa odoberala
krv a podľa toho by sa dal lepšie nadstavovať ventilátor.
Pre znalkyňu bola nepochopiteľná tiež frakcia vdychovaného kyslíka počas resuscitácie, MUDr.
Merkurjev tvrdil, že bola aspoň 60 %, keď pri resuscitácii sa musí jednoznačne inhalovať 100%-ný kyslík,
tam nie je najmenší dôvod redukovať krátkodobo počas resuscitácie frakciu kyslíka.

44. Pri výsluchu znalkyňa X. uviedla, že trvá na tom, že pacientka mala primárny imunodeficit, čo vyčítala
zo zdravotnej dokumentácie. V čase hospitalizácie, nie v čase pred chorobou, k čomu sa nevyjadruje,
mala ťažký imunodeficit a bol objektivizovaný laboratórnym potvrdením počtu bielych krviniek, ktorý bol
potvrdený vo výške 0,11. Antibiotická liečba nebola včas eskalovaná, liek Meronem dostala až druhý deň

po prvej resuscitácii, kedy bola hospitalizovaná na oddelení ARO, oddialenie bolo o nejakých 5 - 6 hodín
oproti tomu, ako bol zaznamenaný septický šok. Na otázku, či vie znalkyňa verifikovať údaje o množstve
tekutín uvádzané v posudku, znalkyňa uviedla, že za celý deň to bolo 2350 ml tekutín intravenózne, z
toho 500 bol čistý kryštaloid a 1850 formou antibiotík, analgetík a ostatnej liečby na podporu močenia.
Objem diuretík nemal pozitívny efekt na objem tekutín. Pokiaľ ide o diuretiká a antiedematóznu liečbu,

tak táto mala opačný efekt, preto ich nemôžeme počítať, že spôsobili jej zavodnenie. Pokiaľ ide o údaj
2350 ml tekutín, ten sedí s dokumentáciou, ostatné údaje nie sú zdokumentované, nie je uvedený ani
údaj o množstve moču. Veľkú časť pobytu pacientky nebolo množstvo moču vôbec zdokumentované,
až potom bol moč meraný, celková bilancia moču nesedí s jednotlivými položkami.
Na otázku, či v prípade, keď bola pacientka v hypokoagulačnom stave, nemohlo intenzívne meranie

tlaku zvýšiť riziko krvácania pacientky, znalkyňa uviedla, že u pacientky bol deficit koagulačných faktorov
a bola porušená koagulácia, čiže bola pohotovosť ku krvácaniu, ale k tomu uviedla dva dôležité
argumenty, prvý - keď má pacient znížený počet trombocytov, tzn. doštičiek alebo zrážacích faktorov,
pred invazívnym zásahom do tela, čiže pichaním alebo punkciou nejakej telovej tekutiny, dutiny alebo
cievy, je vhodné a je to bežný štandard, sa podajú tieto chýbajúce faktory, čiže podá sa infúzia doštičiek

alebo zrážacích faktorov. U pacientky tento pokles nebol dramatický a nebol tak nízky, aby bol ohrozený
stav zavedením arteriálnej linky do periférnej artérie. Ak dôjde k nejakému výronu krvi vzhľadom na
znížené krvácanie, tak je to veľmi ľahko zvládnuteľná komplikácia zatlačením tampónom a krvácanie
ustane, takže meranie invazívneho tlaku krvi cestou arteriálnej linky zavedenej do zápästnej tepny bolo
určite úplne nekomplikované napriek mierne zníženým faktorom a aj toto je odstrániteľné v prípade, že

by bolo potrebné zavádzať nejakú centrálnejšiu tepnu, ale o invazívnom monitorovaní hovoríme cez
periférnu artériu, takže toto riziko je úplne irelevantné a určite nezohralo a nemalo zohrať žiadnu rolu
v odmietnutí tejto metódy.
K použitiu lieku Dexametazon znalkyňa uviedla, že rozumie, že bol podávaný z dôvodu opuchu tváre a
obavy zhoršenia dýchania pri opuchu dýchacích ciest, ale v čase, keď už bola pacientka zaintubovaná,

čiže mala rúrku v dýchacích cestách, toto riziko nehrozilo vôbec, neboli ani prejavy, čiže chýbala
indikácia, odôvodnenie, a nemala ten liek dostávať. Pri liečbe sepsy súvisle sa ani neodporúčajú
kortikoidy v takýchto dávkach, lebo zhoršujú imunitnú odpoveď na infekciu a podávajú sa iné kortikoidy
v iných dávkach, konkrétne Hydrokortizon na podporu obehu, ale to nie je tento prípad. Pacientka
dostávala Dexametazon a podľa úsudku znalkyne nebol indikovaný.

Na otázku, či v prípade, keby sa liečba na oddelení OAIM poskytla správa, či by sa zabránilo kardiálnemu
zlyhaniu, znalkyňa uviedla, že je ťažké odpovedať na takto položenú otázku. U pacientky bola prítomná
ťažká arytmia, pri neliečení v niekoľko dní trvajúcom stave s vysokou pravdepodobnosťou sama o sebe
mala potenciál a navodila zlyhanie srdca. Či by sa pri správnej liečbe dalo zabrániť kardiálnemu zlyhaniu
alebo zlyhaniu srdca, ťažko povedať, ale minimálne by sa odstránila príčina, ktorá k tomu určite viedla,

čiže správna liečba by zabránila zlyhaniu srdca z dôvodu tachyarytmie, to vie povedať s určitosťou a či
by nedošlo z iných dôvodov k zlyhaniu srdca, to je špekulácia a takto otázka nestojí. Otázka stojí tak,
že vedeli zabrániť zlyhaniu následkom tachyarytmie a nebola podaná liečba.Na otázku, či parciálne pochybenia na oddelení OAIM boli v príčinnej súvislosti s úmrtím pacientky,
znalkyňa uviedla, že reťazenie jednotlivých pochybení dohromady malo za následok zníženie šancí na
prežitie u pacientky, ktorej stav inak prežitie nevylučoval a bola k dispozícii dostupná liečba a vyšetrenia

a neboli použité. Všetky jednotlivé pochybenia prispeli k výsledku, ktorým bolo úmrtie pacientky. Čiže
sumár jednotlivých pochybení, ktoré mali za následok neposkytnutie liečby, ktorá bola známa, prípadne
nepátranie po príčine, ktorá by sa dala odstrániť, dohromady mali za následok zníženie šancí pacientky
na prežitie. Samotná diagnóza, samotný stav jej tie šance na prežitie dával, ale boli jej odobraté tým,
že nebola liečená adekvátne.

Na otázku, či vie jednoznačne povedalať, kedy, v ktorom okamihu pacientka začala jednoznačne
vyžadovať intenzívnu starostlivosť, znalkyňa uviedla, že potreba intenzívnej starostlivosti je daná
narušenímniektorejzozákladnýchživotnýchfunkciípacienta.Utejtopacientkyneviemepresnepovedať
časový údaj, lebo nebola tak intenzívne monitorovaná, aby to bolo zaznamenané, čiže mohlo to byť
prehliadnuté, pretože na štandardnom oddelení nemala intenzívny monitoring, ale bola vyžadovaná
minimálne od druhej hodiny v noci 9. februára, kedy bol zaznamenaný nízky tlak, opakovaný nízky

tlak a boli nasadené vazopresory, čiže pacientka sa v tom čase, ale veľmi pravdepodobne už predtým,
kedy došlo k poklesu tlaku a veľmi nízkemu močeniu, nachádzala vo fáze septického šoku a tento
stav si vyžaduje intenzívnu starostlivosť. Najneskôr však to bolo o druhej v noci, kedy boli nasadené
vazopresory.
Na otázku, či vie znalkyňa popísať stav pacientky z hľadiska jeho závažnosti, znalkyňa uviedla, že stav

pacientky bol taký, že vyžadoval hospitalizáciu, čiže to, že bola pacientka prijatá do nemocnice, bolo
správne, lebo predpokladaná infekcia, zápal príušnej žľazy plus oka, tváre a krku vyžadovali systémovú
liečbu, a takisto boli odôvodnené všetky vyšetrenia, ktoré mali za úlohu pátrať po príčine tohto stavu a
adekvátnej systémovej liečby. Ďalšia kvantifikácia je náročná, lebo v tej chvíli nemala zlyhávajúce vitálne
funkcie a vyšetrenia, ktoré boli robené, a postupne odhaľovali ten stav. Medzi závažné nálezy by uviedla

imunodeficit, zníženie počtu bielych krviniek a ostatné nálezy takisto potvrdzovali, že je tam infekcia,
takže stav bol zhodnotený správne a bola správne prijatá do nemocnice.
K správnosti postupu a manažmentu liečby pacientky znalkyňa uviedla, že sa cíti byť kompetentná
zhodnotiť to, že pacientka mala byť hospitalizovaná a bolo správne, že bola prijatá do nemocnice.
Manažment na krčnom oddelení nebude posudzovať, keďže nie je špecialista na túto lekársku

špecializáciu, liečba infekcie bola zahájená, v tom čase sa pacientka nenachádzala v septickom šoku.
Počas hospitalizácie na infekčnom oddelení od 08.02. od 09.06 hod. ráno stav ďalej progredoval.
Hypotenzia bola zaznamenaná ešte v deň príjmu o 10.00 hod., potom sa stav hypotenzie zopakoval
a 09.02. o druhej v noci nad ránom bola zahájená liečba vazopresormi. Najneskôr od tohto momentu
považujeme pacientku za takú, že bola v septickom šoku a vyžadovala starostlivosť intenzivistu, alebo

teda intenzivistickú starostlivosť a od tohto obdobia sa k tomu znalkyňa plne kompetentne vyjadruje a
k tejto liečbe, ako popísala, má výhrady, že v čase o druhej v noci mala nasadená vazopresory, čiže
bolo jasné, že infekcia progreduje a vyvíja sa sepsa do septického šoku a nebola eskalovaná liečba,
čiže neboli pridané silné antibiotiká, ktoré by odstránili príčinu, ale riešil sa následok, a to bolo dvíhanie
tlaku, podpora diurézy, to sú len všetko následky, ale liečba príčiny bola zahájená neskoro, čiže za

neadekvátnu v tomto včasnom období považuje neskorú eskaláciu liečby a nedostatočné doplnenie
objemu pri septickom šoku.
Na otázku žalovaného, čo presne mal od 09.02.2017 od druhej hodiny urobiť, aby šanca pacientky
na prežitie bola zachovaná alebo zvýšená, znalkyňa uviedla, že odkedy bolo zaznamenané a
zdokumentované,žepacientkavyžadujeintenzívnustarostlivosť,adekvátnymbybolodôkladnépátranie

po príčine, cielená liečba, príčiny stavu, tzn. infekcie a dôsledná diagnostika a liečba príznakov
zlyhávaniajednotlivýchživotnýchfunkcií,čiženielenpríčina,aleajsymptomatickátzv.príznakováliečba.
Liečba príčiny a príznakov po ich správnej diagnostike mala byť intenzívna a vyčerpávajúca.

45.Žalovanývkonanípredložilsúkromnýznaleckýposudokznalkynezodboruzdravotníctvoafarmácia,

odvetvie anesteziológia a intenzívna medicína X. zo dňa 16.12.2021 (č.l. 515 až 526 spisu), ktorá
analyzovala obdobie hospitalizácie pacientky na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) a oddelení
anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) (nakoľko k terapii a postupom na ORL oddelení a
infekčnom oddelení jej z charakteru jej odbornosti neprináleží sa vyjadrovať).
Znalkyňa v závere svojho posudku uviedla, že po preložení pacientky na JIS infekčného oddelenia

došlo v krátkom čase k upadnutiu pacientky do bezvedomia a k apnoe (pacientka nedýchala),
preto bola zdravotným personálom zahájená kardiopulmonálna resuscitácia (KRP), bola jej správne
poskytnutá externá masáž srdca, umelé dýchanie prostredníctvom ambuvaku (pomôcka na umožnenie
predýchavania pacienta), bol podávaný liek Adrenalín 1 ampulka, liek Atropín 1/3 ampulky, ktoréhopodávanie nebolo indikované, keďže liekom prvej voľby je vyššie spomínaný a podaný Adrenalín,
avšak podanie Atropínu v dávke 0,166 mg nezhoršilo ani nezlepšilo, teda neovplyvnilo zdravotný
stav pacientky. Pacientka po KPR nadobudla vedomie, komunikovala, avšak naďalej bola cirkulačne

(obehovo)instabilnánavasopressorickejpodpore,horšiesajejdýchalo,bolaunejzníženásaturáciakrvi
kyslíkom pri kyslíkovej terapii. Bolo pridané antibiotikum konkrétne Meronem do antimikrobiálnej liečby
(dovtedy z infekčného oddelenia v liečbe Bitammon, Metronidazol a Ciprofloxacín, ktorý bol nasadený
empirickyeštebezznalosticitlivostibaktérieSerratiemarcescensnaantibiotiká,keďževýsledkycitlivosti
dobehli 13.02., kde bola citlivosť baktérie na toto ATB vysoká). Následne bol realizovaný preklad

na OAIM, kde bola pacientka správne okamžite uvedená do umelého spánku, bola orotracheálne
intubovaná(zavedenierúrkydodýchacíchciest)anapojenánaumelúventiláciupľúc(UVP)vnepretržitej
liekovej podpore obehu. Krátko po napojení na UVP došlo k zástave srdca, k zahájeniu KPR, s
obnovením spontánnej srdcovej akcie. Po napojení na UVP došlo k stabilizácii hodnôt saturácie krvi
kyslíkom na normálne hodnoty, taktiež došlo k vystabilizovaniu hodnôt tlaku krvi na medikamentóznej
podpore, avšak pretrvávala vysoká srdcová akcia. Bol správne zavedený dvojcestný CVK (centrálny

venózny katéter - katéter zavedený do veľkej žily v blízkosti srdca), ktorého zavedenie vzhľadom na
ťažký hypokoagulačný stav (znížená schopnosť krvi zrážať sa) pacientky bol rizikový, avšak nevyhnutný
(tzv. „vitálna indikácia“ - neodkladný, životne dôležitý výkon), o ktorom však nie je záznam, čo je
pochybenie vo vedení zdravotnej dokumentácie, pretože takýto úkon je nutné zaznamenať písomne.
TaktiežchýbavzdravotnejdokumentáciiRTGkontrolasnímkupľúcpozavedeníCVK,ktoréhovykonanie

bolo ozrejmené vyšetrovateľom pri vypočúvaní lekárov príslušného oddelenia, avšak takéto vyšetrenie
sa taktiež musí uviesť do zdravotného záznamu.
U pacientky bola zahájená komplexná resuscitačná podpora obehu, dýchania, vnútorného prostredia,
boli jej podávané antimikrobiálne lieky (Metronidazol, Ciprofloxacín, Meropenem - citlivosť na
toto antibiotikum na základe dobehnutých výsledkov z 13.02. taktiež bola vysoká, Flukonasol -

antimykotikum, Herpesin - antivirotikum), ktoré boli konzultované infektológom (MUDr. Virág) z
Univerzitnej nemocnice H., taktiež infektológom z nemocnice H., a ich voľba bola zazáverovaná
ako správna. Pacientka správne dostávala podporné lieky (uvedené v časti Posudok), boli v
pravidelných intervaloch vykonávané odbery krvi s adekvátnou terapeutickou reakciou na výsledky, boli
prispôsobované dávky (uvedené v časti Posudok) vasopressoricky účinných liekov, bola vykonávaná

pravidelná bilancia tekutín, zabezpečená adekvátna parenterálna (podávaná do žily a nie do
zažívacieho traktu) výživa formou parenterálnej výživy. Pretrvávajúce horúčky boli riešené adekvátne
medikamentózne, fyzikálnym chladením, aj podávaním chladených roztokov. Od prvého dňa boli
pacientke pre ťažký hypokoagulačný stav (znížená schopnosť krvi zrážať sa) a chudokrvnosť legitímne a
správnepodávanétransfúzneprípravky(čerstvámrazenáplazma,doštičkovékoncentráty,erytrocytárne

koncentráty), bolo vyžiadané aj hematologické konzílium, ktoré potvrdilo správnosť týchto úkonov.
Životné funkcie boli monitorované nepretržite - stav vedomia, dýchanie, saturácia krvi kyslíkom,
telesná teplota, diuréza, pulzová fekvencia, neinvazívny tlak krvi - v takýchto prípadoch je žiaduce
sledovanie invazívneho tlaku krvi, avšak vzhľadom na hypokoagulačný stav (znížená schopnosť krvi
zrážať sa) kanylovanie arteriálneho systému (napichnutie tepny na predlaktí a zavedenie umelohmotnej

kanyly) by bolo po vyhodnotení rizika a benefitu úkonu viac rizikovejšie v zmysle krvácania v oblasti
pichania a tvorby hematónu (krvný výron). V neposlednom rade by predstavoval aj ďalší možný vstup
mikroorganizmov do arteriálnej krvi.
Na základe kardiologického konzília bol pacientke doporučený do terapie liek Sedacoron (Cordarone),
ktorý bol podávaný správne prvý deň hospitalizácie v dávke 1500 mg/24h, druhý deň hospitalizácie 900

mg/24h,tretí deň nebol podaný, štvrtý deň v dávke 150 mg/24h, piaty deň nebol podaný. Vzhľadom
na kardiálny status pacientky sa tento liek mal podávať aj po treťom dni v dávke od 600 - 1200 až
1500 mg/24h. Jeho nepodanie nebol správny postup. Ďalej bolo kardiológom doporučené zavedenie
dočasného pacemakera ako prevencia prípadnej asystólie. Vzhľadom na ťažkú koagulačnú poruchu
by takýto výkon predstavoval vysoké riziko vykrvácania. Taktiež bolo doporučené vykonanie ECHO

Kg (usg vyšetrenie srdca) vyšetrenia, ktoré nebolo zrealizované. V stavoch cirkulačnej instability je
doporučené realizovanie takéhoto vyšetrenia na zistenie predovšetkým funkčného stavu srdcového
svalu, prípadne výpotku. Je to však zobrazovacia diagnostická metóda a nie liečebná, a aj v prípade
odhalenia prípadného výpotku by bolo jeho hypotetické invazívne odstránenie vzhľadom predovšetkým
na poruchu koagulácie neprípustné, ako aj akéhokoľvek iného výpotku napríklad pľúcneho (na ktorý

ale pravidelne vykonané auskultačné - vykonané fonendoskopom počúvaním dýchania - vyšetrenia
pľúc nepoukazovali). Ďalej bola popisovaná bronchopneumónia bilaterálne (zápal pľúc obojstranne) viac
vpravo - znalkyňa predpokladá z RTG snímku pľúc a aj z auskultačného nálezu pľúc.Nebol správny postup nejednotného podávania kortikoidov (Dexona, Hydrokortizón). Pacientka dostala
správne 11.02. 200 mg Hydrokortizónu a 13.02. taktiež 200 mg Hydrokortizónu, avšak v ostatné dni
(teda 09., 10. a 12.02) bol v terapii ponechaný liek Dexona, ktorý bol naordinovaný na predchádzajúcich

oddeleniach v rámci základnej diagnózy (znalkyňa nehodnotí, len konštatuje), avšak na OAIM už mal
byť podávaný Hydrokortizón v dávke 200 mg/denne.
Prípadné zvažovanie liečebnej metódy ECMO (mimotelové okysličenie krvi) v čase hospitalizácie
vzhľadom na neprítomnosť takejto možnosti v týchto indikáciách v SR v prejednávanom období nebolo
možné, zároveň hypokoagulačný stav (znížená schopnosť krvi zrážať sa) a DIC (disseminovaná

intravaskulárna koagulácia: anémia - chudokrvnosť, ťažká trombocytopénia - znížený počet krvných
doštičiek, hyperfibrinodenémia, porucha faktorov zrážanlivosti) sú relatívnymi kontraindikáciami tejto
metódy.
V čase zhoršenia stavu pacientky 13.02. vo večerných hodinách, predovšetkým poklesom saturácie krvi
kyslíkom bolo treba zvýšiť inspiračnú frakciu kyslíka z 45% na 100%, k čomu nedošlo.
Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že v poskytovaní zdravotnej starostlivosti V. došlo k

pochybeniu v zmysle:
- nedostatočného podávania lieku Cordarone (Sedacoron), ktorý mal byť podávaný aj po treťom dni
hospitalizácie na OAIM v dávke 600 - 1500 mg/24h a nie len prvé dva dni hospitalizácie,
- nejednotného podávania kortikoidov (Dexana, Hydrokortizón). Liek Hydrokortizón mal byť liekom voľby
počas celej hospitalizácie a nie len 11. a 13.02.,

- 13.02 pri poklese saturácie krvi kyslíkom mala byť frakcia vdychovaného kyslíka navýšená na 100%,
avšak vzhľadom na dovtedajší priebeh ochorenia by tento úkon nepriniesol želaný efekt a neodvrátil
úmrtie pacientky.
Znalkyňa dospela k záveru, že zdravotná starostlivosť na OAIM bola Simone Mináčovej s
výnimkou horeuvedených pochybení poskytnutá správne, čiže lege artis, v súlade s doporučeniami

SSAIM (Slovenská spoločnosť anesteziológie a intenzívnej medicíny) s vyčerpaním komplexných
resustitačných a podporných možností. Nedošlo k takému pochybeniu v poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, ktoré by privodilo smrť pacientky.

46. Žalobcovia 1/ a 2/ sa písomne vyjadrili dňa 11.02.2022 k znaleckému posudku X.j (č.l. 556 spisu),

ktorýoznačiliakoveľmipovrchný,zavádzajúci,sevidentnousnahouospravedlniťvšetkyňoupopisované
zlyhania žalovaného. Spracovanie znaleckého posudku je neprehľadné, píše ho ako „príbeh“, z ktorého
vôbec nie je zrejmé, čo je objektívny fakt zo zdravotnej dokumentácie, čo je názor znalkyne, ako
hodnotíjednotlivépostupy.Okremtohoznalkyňaspájaskutočnosti,ktorésaodohralivrôznychčasových
úsekoch, čo signalizuje účelovosť posudku, ktorý je zjavne robený so zámerom ospravedlniť každé

pochybenie žalovanej aj za cenu porušenia zásady ex ante, pretože hodnotiť postup lekárov tak, ako to
robí znalkyňa (ex post), je neprípustné. Znalkyňa posudzuje postup lekárov tým spôsobom, že celkom
evidentne prihliada a berie do úvahy skutočnosti, ktoré vyšli najavo neskôr, čo je nesprávne, pretože
lekári ich ešte predtým, ako vyšli najavo, nemohli poznať a ani z nich nemohli vychádzať pri svojom
rozhodovaní o diagnostickom či liečebnom postupe. V dôsledku takého spôsobu spracovania posudku

potom nie sú zrejmé časové súvislosti, resp. nie je možné verifikovať postup lekárov s prihliadnutím na
dodržanie zásady ex ante.

47. Dňa 11.05.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcov k znaleckému
posudku X. (č.l. 610 spisu), v ktorom uviedol, že znalecký posudok znalkyne X. považuje za vecný a

zrozumiteľný, vykonaný bez teatrálneho vyjadrovania a emociálnych nálad. Spôsob vedenia, formulácie
a štylizácie znaleckého posudku je na zvážení znalca a tieto skutočnosti určite neovplyvňujú odbornú
stránku posudku a tým pádom ani znalcom zistené skutočnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

48. Intervenient vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.05.2022 (č.l. 619 spisu) uviedol, že znalecký

posudok X. považuje za vecne správny a závery v ňom obsiahnuté za náležite zdôvodnené, pričom
znalkyňa po odbornom posúdení jednotlivých krokov/úkonov napokon vyjadrila názor, že zamestnanci
žalovaného sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedopustili takého postupu, ktorý by mal za
následok úmrtie V.. Pochybenia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré znalkyňa X. zistila,
nemali žiadny vplyv na vznik následku v podobe úmrtia pacientky. Podľa názoru intervenienta závery

o neexistencii príčinnej súvislosti potvrdili aj závery znaleckého dokazovania uvedené v znaleckom
posudku č. XXX/XXXX zo dňa 13.08.2018 znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o.49. Dňa 07.12.2022 sa vo veci uskutočnilo pojednávaní, na ktorom bolo pristúpené k výsluchu znalkyne
X. a konfrontácii oboch znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie anesteziológia a intenzívna
medicína X., ktoré vo veci podali súkromné znalecké posudky.

50. Znalkyňa X. vo výpovedi uviedla k výhrade žalujúcej strany, že je jej posudok napísaný ako príbeh,
že s týmto názorom súhlasí. Každá hospitalizácia je príbeh od vstupu do nemocnice až po ukončenie
hospitalizácie a vo svojom posudku o tom uviedla chronologicky postupné fakty. Znalkyňa trvala na
tom, že jej znalecký posudok je objektívny, vychádzajúci zo zdravotnej dokumentácie a v žiadnom

prípade z jej strany nemôže ísť o bagatelizovanie prípadu, ako to opakovane naznačuje žalujúca strana.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientke posudzovala z pohľadu svojej odbornosti - z odboru
anesteziológia a intenzívna medicína a v tomto zmysle sa k zdravotnej starostlivosti vyjadrovala,
predovšetkým v tej časti, v ktorej sa pacientka nachádzala na jednotke intenzívnej starostlivosti a na
oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny.
Na otázku týkajúcu sa dôležitosti vyhodnocovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientke od

21.01.2017 aj s ohľadom na skutočnosť, že pacientka trpela celiakiou a od 21.01.2017 trpela iným
ochorením, znalkyňa uviedla, že celiakia je závažné autoimunitné ochorenie, ktoré sa mnohokrát v
laickej verejnosti „bagatelizuje“, a ktoré významne ovplyvňuje pacientov zdravotný stav v prípade, ak
sa vyskytne nejaké závažnejšie systémové ochorenie alebo akékoľvek závažné iné infekčné ochorenie.
Predchorobie pred nástupom pacientky do nemocnice je určite veľmi významným faktorom v tom, ako

vôbec celá hospitalizácia potom následne prebehla. Keďže bolo vyžiadané imunologické konzílium s
následným doporučením terapie, ktorá bola aj podaná, tak anamnéza, resp. známe predchorobie boli
vzaté aj do úvahy a vyhodnotené a riešené.
Na otázku, či postupovali lekári žalovaného z pohľadu znalkyne a jej odbornosti v kontraindikácii s
imunodeficitom pacientky, znalkyňa uviedla, že nakoľko u pacientky išlo o závažný stav, a to septický

stav, ktorý je veľmi komplikovaným komplexom rôznych príznakov a dejov v organizme a samotný
septický stav je vlastne prehnaná autoimunitná reakcia organizmu na určitý agens, v tomto prípade išlo
o infekčné ochorenie zmiešanej etiopatogenézy ako vírusové ochorenie s bakteriálnou superinfekciou,
je v týchto stavoch úloha lekárov intezivistov nesmierne zložitá, pretože samotná pacientka už v
predchorobíavosobnejanamnézedisponovalaurčitýmhendikepom,čosatýkaimunodeficituazároveň

samotný tento stav je imunodeficit (septický stav). Čo sa týka otázky, znalkyňa odpovedala, že lekári
nepostupovali proti imunitnému systému alebo zle v zmysle podpory imunitného systému. Pacientke boli
podávané látky na podporu imunitného systému ešte pred hospitalizáciou na OAIM , látka Flebogamma
a v rámci hospitalizácie na OAIM bolo vyžiadané konzílium. Pacientke bola tiež podávaná látka Immodin.
Znalkyňa zdôraznila, že predchorobie imunodeficit ovplyvňuje lebo pacient, ktorý má v predchorobí

imunodeficit, ak akviruje akýkoľvek druh infekcie, ktorý ani nemusí vyústiť do septického stavu, tak ten
jeho znížený imunitný stav ovplyvňuje v negatívnom zmysle všetky takéto ochorenia, ktoré akviruje a
zároveň imunodeficit ovplyvňuje liečbu, na čo bolo v tomto prípade reagované tým, že bol konzultovaný
imunológ.
Na otázku, či trpela pacientka počas hospitalizácie dehydratáciou, znalkyňa uviedla, že spočítala príjem

a výdaj tekutín u pacientky na jednotlivých oddeleniach do bodu, kde na infekčnom oddelení došlo
ku kolapsovému stavu, a dospela k záveru, že pacientka dehydratáciou netrpela. Ukazovatele, ktoré
objektívne hovoria aj o stave hydratácie (špecifická hmotnosť moču, renálne parametre, glomerulárna
filtrácia, prípadne rozvrat minerálov) boli v medziach normy, čiže nie je možné objektívne povedať, že by
pacientka bola dehydratovaná. Argument, že u pacientky bola hypotenzia, pretože bola dehydratovaná,

tiež nebol správny, pretože u pacientky hypotenzia nastala v úvode, začiatku septického stavu, v
septických stavoch hypotenzia nastáva poruchou ciev, hlavne kapilár extrémnou vazodilatáciou, čiže
neznamená to, že pacient je dehydratovaný.
V znaleckom posudku pani X. nebola uvedená diseminovaná intravaskulárna koagulopatia. Znalkyňa X.
uviedla, že diseminovaná intravaskulárna koagulopatia je závažná koagulopatia, samostatná diagnóza,

ktorá sama o sebe je potenciálne smrteľná, a je veľmi často súčasťou septického stavu. Nejedná sa
o ľahkú koagulopatiu, ktorú by sa dalo vyriešiť jednoduchým podaním jedných, dvoch transfúznych
prípravkov.Tátodiagnózasavžiadnomprípadenedáskorigovaťza6hodín,za12,za24alebo48hodín.
To je proces, ktorý priamo súvisí so základnou diagnózou a základným stavom a korekcia takéhoto stavu
vyžaduje niekoľko dní a napriek tomu, že nebolo pri príjme pacientky hneď vykonané hematologické

konzílium, lekári na OAIM riešili ihneď tento stav, ktorý bol rozpoznaný a riešený. Okrem toho sa pri
tejto diagnóze majú vykonávať len potrebné invazívne úkony u pacienta, pretože pri diseminovanej
intravaskulárnej koagulopatii aj z drobných vpichov môže dôjsť k značnému krvácaniu. Čo sa týka
zavádzania arteriálneho katétra, v septickom stave, v stavoch cirkulačnej instability, ale vo všeobecnostiv stavoch cirkulačnej instability je absolútne na mieste a želané zavedenia arteriálneho katétra na
meranie invazívneho krvného tlaku, avšak faktom je, že tu bola prítomná závažná koagulopatia, a aj
vpich veľkosti zavádzania arteriálneho katétra, kde prechádzame kožou, podkožím a prichádzame k

tepne, je nebezpečné aj z hľadiska toho, že môže dôjsť k zakrvácaniu do kože do podkožia a zároveň
k pretrvávajúcemu krvácaniu z tepny, aj keď ide o malý vpich, čiže je to výkon, ktorý je veľmi žiadúci v
stavoch cirkulačnej instability, ale nie za každú cenu. Hematóm je komplikáciou stavu, pretože je zároveň
aj ďalším zdrojom pre množenie patogénov. Znalkyňa nepovažovala za správne v čase vyšpičkovanej
diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie zavádzať arteriálny katéter, ktorý je síce veľmi žiadaný a

pri týchto stavoch cirkulačnej insuficiencie potrebný, ale v tomto prípade nebol úkon život zachraňujúci,
napriek tomu, že zabezpečuje meranie tlaku kontinuálne, o niečo presnejšie ako neinvazívne meranie
tlaku. V tomto prípade sa neinvazívny tlak krvi meral u pacientky 6, 8 až 10-krát za hodinu, čo je
štandardným postupom, pokiaľ nemá možnosť merať invazívny tlak krvi. Pritom meranie neinvazívneho
tlaku krvi nie je zanedbateľný spôsob merania, pretože je to široko používané v prednemocničnej
praxi, v nemocničnej praxi, musí spĺňať minimálne 95 %-nú spoľahlivosť, pretože inak by nemohlo

byť zaradené do metód monitoringu vitálnych funkcií, čiže znalkyňa nemohla súhlasiť s názorom, že
opakovanémeranie8,10-krátzahodinuneinvazívnehotlakujenedostatočné.Pacientkamalazavedený
aj centrálny venózny katéter, čo bol emergentný výkon, a musel sa zaviesť aj napriek tomu, že tam
bola závažná koagulopatia, pretože takéto zabezpečenie žily je potrebné na to, aby pacientka mohla
dostávať všetky lieky, ktoré potrebuje, čiže lekár musí v takýchto závažných stavoch rozlišovať medzi

benefitom, teda prínosom a rizikom výkonu. Na základe zdravotnej dokumentácie, ktorá bola znalkyni
poskytnutá, pri zavádzaní centrálneho venózneho katétra neboli zaznamenané komplikácie, avšak tu
sa zavádza katéter do žilového systému a nie do tepenného systému, čiže to je v istej miere rozdiel.
Koagulopatia bola po zhodnotení na OAIM riešená veľmi intenzívne a hneď boli pacientke opakovane a
nepretržite podávané krvné deriváty, aj červená krvná zložka, aj plazma, aj trombocytárne koncentráty,

Antitrombín aj Fraxiparín, čiže to bolo riešené aj zidentifikované adekvátne.
Na otázku, aký konkrétny prospech by malo pre pacientku vykonanie echokardiografického vyšetrenia
počas jej hospitalizácie na oddelení OAIM a či by takéto vyšetrenie zásadne zmenilo postup liečby,
znalkyňauviedla,žeECHOKgvyšetreniejedoporučenýmvyšetrenímvrámciriešeniaseptickýchstavov,
je to diagnostická zobrazovacia metóda, vykonáva sa predovšetkým z prognostických dôvodov, tzn. v

ďalšom priebehu po vystabilizovaní, po čiastočnom vystabilizovaní, ak je nález, ktorý by bol na ďalšie
riešenie, aby sa na základe ECHOKg vyšetrenia kardiológovia vedeli lepšie orientovať a zároveň v
rámci hospitalizácie na OAIM je to predovšetkým potvrdenie si funkcie srdca. Pri ECHOKg vyšetrení, aj
bez ECHOKg vyšetrenia lekári na OAIM predpokladajú nález, pretože pri septických stavoch je nález
srdca vo väčšine prípadov tzv. septické srdce, tzn. že väčšinou je tam zväčšenie ľavej komory, je tam

znížená ejekčná frakcia, čiže lekári, ktorí pracujú na JIS a na OAIM toto predpokladajú. Liekom voľby
v tomto prípade bol liek Sedacoron, Amiodaron alebo Cordarone, teda liek, ktorý bol zvolený. Zmena
liečiv na základe ECHOKg vyšetrenia je veľmi otázna. Nevykonanie ECHOKg vyšetrenia nespôsobilo
úmrtie pacientky, nevykonaním ECHOKg vyšetrenia sa nepriťažilo pacientke.
Počas hospitalizácie pacientky na OAIM pacientka dostávala kompletnú a komplexnú antimikrobiálnu

terapiu, tzn. že dostávala antibiotiká, ktoré sú určené na boj s baktériálnym agensom, dostávala
antivirotiká a dostávala antimykotiká, terapia bola vyťažená a dostatočná a bola podávaná na základe
kultivácii a citlivosti z odobratého biologického materiálu od pacientky v pravidelných intervaloch.
Na otázku, aké invazívne výkony pre pacientku bolo potrebné vykonať v čase jej liečenia na OAIM a či
žalovaný nejaké potrebné výkony nevykonal, znalkyňa uviedla, že pacientke mal byť vykonaný len jeden

invazívny výkon, a to zavedenie arteriálneho katétra, avšak ako spomenula, keďže nešlo o emergentný
výkon, nie je to liečebný výkon a koagulačný status pacientky bol natoľko alterovaný, že tento výkon by
priniesol so sebou isté riziká, tak tento výkon mohol byť odložený až do času, kým by to koagulačný
status pacientky dovoľoval.
K otázke prekladu znalkyňa vo všeobecnosti uviedla, že čo sa týka prekladu pacientov na iné pracovisko,

tento indikuje lekár z dôvodu, že na tomto pracovisku sa nachádza istý operačný zákrok alebo metóda,
ktorá v nemocnici, v ktorej pacient leží, sa nenachádza a bolo by to potrebné vykonať alebo z dôvodu, že
v inej inštitúcii, v inej nemocnici sa nachádza liečebná metóda, ktorá v tej danej nemocnici, kde pacient
leží, sa nenachádza. Žiadny preklad sa nikdy neindikuje len tak, keďže je to závažný úkon a nesie so
sebou aj isté administratívne a vybavovacie úkony, ale predovšetkým, čo sa týka pacienta, je to transport

posádkou rýchlej zdravotnej pomoci, v tomto prípade by malo určite ísť o posádku s prítomnosťou lekára.
Avšak keď v nemocnici, do ktorej sa plánuje preklad pacienta, sa nenachádza úkon alebo liečebná
metóda, ktorá je iná, potom nie je indikácia prekladu pacienta. Okrem toho pacient, ktorý je instabilný, v
závažnom stave, o to viac je nutné zvážiť preklad, či to pre pacienta bude benefitom alebo nie. Keďžev tomto prípade neexistoval operačný zákrok alebo iný druh zákroku alebo liečby v inej nemocnici, tak
prípadný preklad, transport pacienta je neprimeraným rizikom.
K vyhodnoteniu podávania lieku Dexametazon na stav pacientky znalkyňa uviedla, že na základe

odporúčaní a správnosti liekom voľby v takýchto stavoch je iný kortikoid - Hydrokortizon. Je to liek, ktorý
takisto patrí do tej istej skupiny ako samotný Dexametazon, oba majú imunosupresívne účinky, tzn. že
tlmia účinok imunity. Nebola však správne ordinovaná kortikoidná terapia v zmysle, že to podávanie
bolo chaotické, niektorý deň bol prítomný Dexametazon, iný deň zas bol prítomný Hydrokortizon,
ale vzhľadom k tomu, že tá liečba je podporná, nie je kauzálna, neposudzuje to znalkyňa ako také

pochybenie, ktoré by uškodilo pacientke a nesúhlasí s takým názorom, že Dexametazon uškodil
pacientke preto, lebo je imunosupresívny a Hydrokortizon by neuškodil, pretože Hydrokortizon takisto
má imunosupresívne účinky ako každý kortikoid.
Znalkyňa tiež potvrdila, že u pacientky bol počas hospitalizácie prítomný imunodeficit, samotný septický
stav je imunodeficit. Zároveň trvala na závere svojho posudku, že nedošlo k takému pochybeniu v
poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, ktoré by privodilo smrť pacientky.

K vplyvu podávania lieku Cordarone na zdravotný stav pacientky znalkyňa uviedla, že tento bol zvolený
správne, avšak nebol podávaný počas celej hospitalizácie na OAIM v správnej dávke. Dávka je 300,
600, maximálne 1200 mg v priebehu 24 hodín, samozrejme v závislosti aj od váhy pacienta. Na základe
tej zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že bolo podané prvý deň 900 mg, druhý deň 1500 mg, tretí deň
nebolo podané a štvrtý deň 150 mg. Každý deň hospitalizácie na OAIM mala byť tá dávka v rozmedzí

600 až 1200 mg za 24 hodín, avšak pri tomto lieku spravidla po podaní bonusovej dávky 300, 600 mg
dochádza aspoň k nejakej reakcii, odpovedi, čo sa týka zníženia frekvencie srdca, tu ani v ten deň,
keď bolo podané 900 mg alebo 1500 mg nedošlo k odpovedi. Znalkyňa sa domnievala, že liek nebol
podaný, pretože nebola prítomná adekvátna reakcia. V posledný deň hospitalizácie 13.02., keď došlo
k hypotenzii, tento liek už nemal byť podaný, dovtedy mal byť podaný počas celej doby hospitalizácie.

Či malo podanie alebo nepodanie lieku Cordarone nejaký vplyv na zdravotný stav pacientky sa nedalo
to exaktne vyjadriť. Ani 1200 mg denne by neodvrátilo stav, lebo základná príčina septického stavu
progredovala a podanie lieku by neodvrátilo tento stav.
Na otázku, či znalkyňa identifikovala pri posudzovaní zdravotnej dokumentácie stav pacientky, ktorý
si vyžadoval intenzivistickú starostlivosť ešte predtým, ako bola preložená na JIS na infekčnom

oddelení, znalkyňa uviedla, že stav pacientky na infekčnom oddelení pred preložením na JIS infekčného
oddelenia bol ňou identifikovaný ako stav, ktorý sa má riešiť intenzivisticky, ale má za to, že lekár,
ktorý bol službukonajúci na infekčnom oddelení, vytvoril podmienky zodpovedajúce JIS na danom
oddelení, zabezpečil monitoring, zabezpečil liečbu napriek tomu, že nebol možný na tých niekoľko
hodín ešte preklad na JIS. Nie je podstatné, kde, na akom oddelení, na ktorej izbe je vykonaná

zdravotnástarostlivosť,aksúnatejizbevytvorenépodmienky,ktorézabezpečiaadekvátnustarostlivosť.
Službukonajúci lekár na infekčnom oddelení včas identifikoval a vyhodnotil ťažkosti pacientky a riešil
ich adekvátne.
Na otázku, či bolo možné na základe vyšetrenia z 08.02.2017 - vysoké hodnoty CRP 349, leukocyty 0,11,
trombocyty 61, presepsin 453, takýto stav indikovať ako sepsu, znalkyňa uviedla, že septický stav sa

indikuje z viacerých kritérií, nielen z laboratórnych. Podľa názoru znalkyne takýto stav sa dalo hodnotiť
ako presepsa. Septický stav je už výraz pre stav, keď k istým laboratórnym hodnotám sa pridružia aj
iné klinické príznaky ako sú porucha vedomia, cirkulačná insuficiencia, hypotermia, patologicky zvýšená
telesná teplota.
Na otázku, či podľa jej názoru možno konštatovať, že ňou uvedené pochybenia pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti mohli odňať alebo aspoň znížiť šance pacientky na zvládnutie zdravotného
stavu a vyliečenie, znalkyňa uviedla, že tam, kde uviedla ako nesprávny postup pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti, čo sa týka podávania lieku Cordarone, ktorý nebol úplne vyťažený, si myslí, že mohlo
čiastočne znížiť šancu na vyliečenie pacientky, ale zároveň si myslí, že vzhľadom k tomu, že základná
príčina ochorenia, ktorá tam existovala, čiže herpetická infekcia s bakteriálnou superinfekciou a na

základe toho vyvinutý septický stav, ktorý sa zhoršoval, aj lokálny a laboratórny nález, si nemyslí, že
vyťažením podávania lieku Cordarone by došlo k zvládnutiu tejto infekcie, nakoľko v čase podávania
Cordaronu srdce nereagovalo adekvátne na podanie tohto lieku. V čase, keď došlo ku klinickým
príznakom sepsy a kolapsovému stavu, boli podľa názoru znalkyne vykonané náležité úkony, ktoré
mali byť vykonané a adekvátne riešené. Leukocyty u pacientky boli znížené pri príjme, čiže tam

bola známa leukopénia aj skrz imunodeficienciu, dovtedy liečba bola adekvátna tak, ako prislúcha
tomu oddeleniu. K dispozícii bolo vyjadrenie infektológa z vyššieho pracoviska, ktorý sa vyjadril, že
antiinfekčná liečba bola vyťažená. Vykonané hematologické konziliárne vyšetrenie, ktoré bolo 13.02.,
nijakým spôsobom neovplyvnilo liečbu poruchy koagulácie, a to z dôvodu, že lekári z odbornostiintenzivistickej sú oboznámení a veľmi často pracujú s diseminovanou intravaskulárnou koagulopatiou a
aj keď nekonzultovali napríklad 09.02.2017, tak hneď od 09.02. adekvátne riešili túto poruchu. Znalkyňa
pripustila, že mohla byť konzultovaná 09.-teho, ale nemalo to vplyv ani na liečbu, ani na správnosť liečby

tejto poruchy.

51. Na pojednávaní sa uskutočnila konfrontácia znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
anesteziológia a intenzívna medicína X. k záverom ich súkromných znaleckých posudkov, ktoré
vypracovali v tomto spore.

Kým X. na pojednávaní uvádzala, že v zdravotnej dokumentácii pacientky nie je fakt, ktorý svedčí o
dehydratácii pacientky, MUDr. Letanovská túto výhradu vzniesla a trvala na tom, že pacientka bola silne
dehydratovaná. K rozporu v znaleckých posudkoch týkajúcom sa dehydratácie pacientky X. uviedla,
že bilancia tekutín u pacientky bola evidovaná nedostatočne, zápis bilancie je v rozpore so zápisom
jednotlivých jej položiek, ktoré boli podávané do žily a cez ústa a podobne to bolo aj s množstvom moču.
V zdravotnej dokumentácii bolo popísané, že pacientka močila málo, porcie moču boli po opakovaných

diuretikách nie primerané a potvrdzujú hypovolémiu. Objem tekutín v žilách pacientky nebol dostatočný
a nebol dostatočne hradený. Podávanie diuretík na podporu močenia pri hypovolémii bez dostatočného
doplnenia objemu je postup non lege artis. Znalkyňa X. so záverom o dehydratácii pacientky nesúhlasila,
pričom si poznačila množstvo infúznych roztokov, ktoré boli pacientke podávané a konštatovala, že pri
takom množstve tekutín denne bez známky profúznej straty tekutín inou cestou, napríklad profúzne

zvracanie, hnačky, masívne krvácanie, je ťažko predstaviteľné, že by bola pacientka dehydratovaná.
Zároveň nie je správne tvrdenie, že roztoky, ktoré sú použité ako nosič na podanie istého lieku, sa
nezapočítavajú do bilancie tekutín. Treba významne poukázať na to, z akého dôvodu v stave kolapsu
pacientky nastala hypotenzia, ktorá podľa názoru znalkyne bola pre začínajúci septický stav, v ktorom
sú alfou a omegou nefunkčné kapiláry, problém s tzv. predzaťažením srdca, čiže hypotenzia, nízky

krvný tlak nie je nevyhnutným znakom toho, že je pacient dehydratovaný. Zároveň pri príjme na OAIM
parametre ako špecifická hmotnosť moču, renálne parametre, glomerulárna filtrácia boli v norme,
kým u ťažko dehydratovaného pacienta tieto parametre nemôžu byť v norme. Na ORL oddelení a
infekčnom oddelení aj hodnoty tlaku krv boli v medziach normy až do času kolapsu. Celkovo aj počas
hospitalizácie na OAIM bilancia tekutín bola pozitívna. Čo sa týka stratégie liečby septických stavov,

už niekoľko rokov sa preferuje nie naboptnanie pacientov, prehnané hydratovanie a už 10 rokov je
kontraindikované podávať koloidy, to by bol non lege artis postup. X. k tomu uviedla, že už v roku 2017
boli platné odporúčania pre liečbu sepsy a prvým krokom je hydratácia, teda doplnenie cirkulujúceho
objemu. Znalkyňa trvala na tom, že pacientka nebola dehydratovaná z dôvodu veľkých strát, bola
relatívne hypovolemická, lebo jej začínala ťažká sepsa, ktorá už v tom čase mala byť identifikovaná.

Pri matematickom započítavaní tekutín je potrebné zohľadniť tie tekutiny, ktorých efekt na cirkulujúci
objem je negatívny, nie pozitívny, a preto tieto započítavať do pozitívnej bilancie je hrubá chyba ako
v prípade močopudných liekov. Ku koloidom znalkyňa uviedla, že tieto nie sú kontraindikované, 10
rokov sa už nepoužívajú škroby, ale koloidné roztoky želatíny a patria do tzv. objemovej resuscitácie pri
sepse. X. v tejto súvislosti súhlasila, že močopudné lieky sa do bilancie tekutín nezapočítavajú, trvala

však na tom, že koloidný hydroxyetyl škrob je pri sepse kontraindikovaný. X. nesúhlasila, že pacientka
bola dehydratovaná, bola hypotenzná a ako uviedla X. správne, bolo to potrebné riešiť v prvom rade
vazopresoricky s adekvátnym množstvom tekutín, čo však X. v objeme 750 ml za ten čas, čo bola
pacientka v kolapsovom stave na infekčnom oddelení, na tú dobu považuje za dostatočné, bol tam
dosiahnutý efektívny tlak. Čo sa týka podania močopudných liekov, tak tam bolo pochybenie v tom

zmysle, že to bolo otočené, najprv lekár podal močopudný liek, potom podal Tensamin na zvýšenie tlaku,
čím sa mu podarilo zvýšiť tlak, to je pochybenie.
K rozporom v znaleckých posudkoch ohľadne podávania lieku Cordarone na tachykardiu znalkyne
uviedli, že sa zhodujú v tom, že liek bol indikovaný správne, avšak nebol dostatočne vyťažený. Kým X.
povedala, že nie je možné úplne exaktne povedať, či vyťažená liečba Cordaronom by zvrátila priebeh

ochorenia a priebeh ochorenia by nebolo zmenilo ani vykonanie echokardiografického vyšetrenia, ktoré
je vysoko žiadúce a v tomto prípade nebolo realizované, znalkyňa X. uviedla, že u pacientky sa
nesprávnym podávaním lieku Cordarone nepodarilo dosiahnuť terapeutický cieľ, pretože liečba nebola
vyťažená nielen podľa dávky, ale terapeutickým cieľom je, aby srdce bilo pomalšie, nedochádzalo k jeho
zlyhávaniu z vyčerpania a cieľová frekvencia musí byť pod 110 pulzov za minútu, avšak pacientka mala

stále frekvenciu 150 až 170 úderov za minútu a trvalo to niekoľko dní a viedlo k definitívnemu zlyhaniu
srdca. To, že srdce zlyháva na nedostatočný výdaj, bolo vhodné verifikovať na základe odporúčania
echokardiografickým vyšetrením, ktoré nebolo z celkom zrozumiteľných príčin zrealizované a ktoré
mohlo odhaliť zlyhávanie srdca detailnejšie a zasiahnuť cielene. U pacientky nebolo realizované anipravidelné EKG 12-zvodové, ktoré dáva oveľa viac možností popísať konkrétne poškodenie srdcovej
svaloviny a prevodového mechanizmu ako 4-zvodový obyčajný monitor, ktorý je len veľmi orientačný.
Tachykardia pacientky nebola liečená lege artis, čo malo silný dopad na celkový výsledok a podľa názoru

X. takáto neliečená tachykardia s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou viedla k zlyhaniu
srdca, ktoré bolo nakoniec príčinou smrti.
Znalkyne sa nezhodli ani vo vhodnosti arteriálneho merania tlaku a zavedenia arteriálneho katétra
pacientke. Kým riziko takéhoto merania tlaku X. považovala za úplne zanedbateľné s tým, že pacientka
by nebola nijako ohrozená na rozdiel od napríklad použitia centrálneho prístupu do podkľúčnej žily,

kde je riziko mnohonásobne vyššie, avšak centrálny venózny katéter bol pacientke zavedený, X. riziko
krvácanianepovažovalazazanedbateľnéauviedla,žecentrálnyvenóznykatéterbolemergentnývýkon,
ktorý sa musel urobiť. X. uviedla, že nezavedenie arteriálneho katétra neprispelo k úmrtiu pacientky a
nejednalo sa o také hrubé porušenie alebo pochybenie, ktoré by priviedlo pacientke smrť.
Ďalší rozpor sa týkal vplyvu predchorobia a toho, či táto skutočnosť mala vplyv na výsledok v tomto
prípade. X. uviedla, že nebude detailne posudzovať, aký medicínsky dopad mohlo mať predchorobie a

stav pred hospitalizáciou na celkový dopad, lebo to patrí do odbornosti všeobecného lekára, imunológa
a podobne, ale bude sa vyjadrovať k tomu procesne. Keď bola pacientka prijatá do nemocnice, platí
úzus, že keď je pacient prijatý s nejakým stavom do nemocnice a je identifikovaný problém, ktorý nie je v
danej nemocnici riešiteľný, tak nemocnica je povinná zabezpečiť manažment pacienta buď konziliárne,
že prizve odborníka, napríklad keď tu bol ťažký imunodeficit a sepsu pri takom ťažkom imunodeficite si

netrúfali riešiť sami, lebo je to niečo, čo je ťažšie ako obvykle, boli povinní zabezpečiť konziliárne, že
by prišiel odborník alebo nejaká vyšetrovania technika za pacientom alebo preložiť pacienta. V prípade,
že si to trúfnu manažovať, tak musia vyťažiť všetku svoju dostupnú liečbu maximálne na to, aby urobili
všetko pre to, aby nezostali žiadne rezervy v liečbe, aby dali pacientovi najväčšiu možnú šancu prežiť
takýto stav, čiže či bola pacientka pri príjme do nemocnice v stave, kedy už bolo o všetkom rozhodnuté

a bola stratená, ak to takto vyzeralo, tak pacientka mala byť rovno preložená do koncovej nemocnice
na vrcholné pracovisko v danom obore, aby tam poskytli tú možnú liečbu a zvýšili šance alebo dali
pacientke šance na prežitie. A pokiaľ im to prišlo, že je to manažovateľné v ich nemocnici, lebo to je
bežná komplikácia nejakého predchorobia, tak v tom prípade správne, keď si pacientku nechali a mali tú
liečbu vyťažiť. Buď sa teda o pacientku treba postarať s vyťažením všetkých možností alebo ju preložiť

na vyššie pracovisko, aby nebola diskriminovaná s tým, že prišla do zlej nemocnice, lebo pacient si nevie
vybrať nemocnicu, to musí zdravotník vedieť, kam má ísť pacient.
X. v tejto súvislosti uviedla, že predchorobie vo všeobecnosti u každého pacienta vždy ovplyvňuje
priebeh akéhokoľvek iného ochorenia. Akýkoľvek imunodeficit akéhokoľvek druhu vždy znižuje šancu
pri závažnom ochorení na vyliečenie. Na druhej strane asi nie je možné, aby každý pacient, keď má

celiakiu, každý kto nemá celiakiu, len z titulu celiakie bol preložený hneď na iné vyššie pracovisko, to
asi nie je veľmi reálne alebo možné.
X. oponovala, že to, že pacientka má celiakiu a zníženú imunitu, bolo jasné od príjmu do nemocnice,
ale tá postupovala, ako keby nebrala do úvahy túto zníženú imunitu a potom dodatočne argumentuje,
že pacientka mala nízke šance, lebo mala celiakiu, čo jej nepríde správne. Toto konštatovanie nie

rozpor so znalkyňou, ale s celkovým hodnotením ošetrujúceho personálu, ktorý pristupoval k pacientke
podľa antibiotickej liečby, ako keby nebral do úvahy, že mala celiakiu a dodatočne zdôvodňuje, že
mala celiakiu, a tým pádom nízke šance, čo podľa znalkyne nie je fér, lebo keď je to tak, tak mala byť
preložená a konzultovaná oveľa skôr alebo mala byť nasadená razantnejšia liečba, lebo mala celiakiu.
U pacientky bol rozvinutý septický šok, predchádzala mu sepsa a ťažký priebeh infekcie na podklade

zníženej imunity, teda u tejto pacientky buď malo byť zaznamenané, a to v podstate mohol zaznamenať
ktorýkoľvek lekár, ktorý pacientku prijal do nemocnice, či na krčnom alebo na infekčnom oddelení, lebo
nedostatok bielych krviniek bol známy a každý lekár to musí vedieť zhodnotiť, a keď nevie, musí osloviť
imunológa alebo špecialistu, čiže pacientka buď mala byť razantnejšie liečená od začiatku, lebo mala
vstupné východiská horšie, alebo mala byť preložená na vyššie pracovisko.

X. k možnému prekladu pacientky uviedla, že každé predchorobie, v tomto prípade aj imunodeficit aj
celiakia, určite má vplyv na priebeh ochorenia, ale myslí si, že nie je reálne a osobne si myslí, že ani
žiadna iná nemocnice by nepostupovala hneď pri príjme tejto pacientky tak, že okamžite konzultuje
vyššie pracovisko, pretože ona povie rovno, že to vyššie pracovisko by odpovedalo, že „postupujte
tak a tak, dávajte tie a tie lieky a uvidíte“, lebo to je realita, treba zas trošku hovoriť o tom, že čo je

realita, nie iluzórne rozprávať o tom, že sú problémy. Nie je možné hneď pri príjme pacienta v tomto
kontexte ako príjem prebehol, že bola nasadená liečba, ktorá aj zabrala, okamžite prekladať pacienta
na vyššie pracovisko, v tom čase to nebolo také opodstatnené. Znalkyňa je však toho názoru, že aj bez
toho predchorobia, herpetickej infekcie so superinfekciou dosť významne agresívnej baktérie Serratiamarcescens sú závažné aj pre pacientov, ktorí netrpia imunodeficienciou, čiže nedá sa exaktne povedať,
že keby pacientka nedisponovala imunodeficienciou alebo celiakiou, by ten priebeh bol rovnaký alebo
nebol, to je ťažko špecifikovateľné, ale rozhodne to nepridá na prognóze.

Na otázku, či antibiotikom, ktoré by spôsobilo razantnejší boj pacientky, bol Gentamicín, ktorý pacientka
odmietla, X. uviedla, že to sa treba spýtať infektológa, ale na príklade Gentamicínu by opäť popísala,
ako to prebiehalo v danej nemocnici. Pacientka neodmietla liek ako taký, odmietla formu, a to
vnútrosvalové podávanie. Podávať antibiotiká dnes vnútrosvalovo je úplne obsolentné, nemá absolútne
žiaden racionálny základ a navyše je to podľa znalkyne nehumánne, pretože u tak chudej pacientky

je to nesmierne bolestivé, pretože je to veľký objem injekcie, nemá to žiadne opodstatnenie. Oveľa
lepšia účinnosť, už nehovoriac o menšej bolestivosti, a dostupnosti do tkanív je pri vnútrožilovom
podávaní. Gentamicín mal byť podávaný, keď ho indikovali a mal byť podávaný do žily. To, že pacientka
protestovala proti nesmierne bolestivej injekcii, neznamená, že odmietla liek ako taký. Prečo pacientka
nedostávala liek do žily znalkyňa nerozumela, prečo bol vymenený za iný typ lieku tiež nevie, lebo to
nie je vysvetlené a zvaliť to na to, že pacientka to odmietla, a vlastne preto si zavinila svoju smrť, jej

príde veľmi skratkovité uvažovanie a veľmi nesprávne. K tomu, či Gentamicín by bol lepší, sa vyjadriť
nevedela, ale u pacientov s ťažkými imunodeficitom mala byť razantná liečba antibiotík v kombinácii. V
prípade, že nemali s tým dobrú skúsenosť, malo to byť konzultované a špekulácia, že vyššie pracoviská
nechcú preberať pacientov, vôbec neobstojí. X. uviedla, že ona nešpekuluje, len hovorí reálny stav, čo
sa týka prekladov na vyššie pracovisko. Okrem toho počas hospitalizácie na OAIM bol konzultovaný aj

infektológ z vyššieho pracoviska, ktorý sa vyjadril, že liečba je vyťažená.
Keďže medzi znaleckými posudkami znalkýň bol rozpor aj v otázke profitu z prípadného prekladu
pacientky na vyššie pracovisko, na otázku, či by eventuálny preklad pacientky pri rozvinutí ochorenia
napríklad 08. alebo 09. februára 2017 mohol významným spôsobom zvrátiť zdravotný stav pacientky, X.
uviedla, že bolo chybou, že nebol zvážený preklad na vyššie pracovisko. Jednalo sa o mladú pacientku

bez závažného predchorobia v zmysle srdca a pľúc, mala závažné predchorobie v zmysle imunity,
kde sa stav vyvíjal rýchlo, zhoršoval sa, nezaberal na dostupnú liečbu v danej nemocnici. Preklad bol
technicky možný a pacientka bola dostatočne stabilná na to, aby bola preložená mobilnou intenzívnou
jednotkou, čo je v podstate ARO na kolesách, ktorá má v posádke vždy atestovaného anesteziológa,
ktorý má kompletné vybavenie, je schopný podávať katecholamíny pumpou, má ventilátor na umelú

pľúcnu ventiláciu, čiže transport sa deje aj u veľmi nestabilných pacientov a je bezpečný, sú na to
vytvorené predpoklady presne pre takýchto pacientov. Dostupnosť do krajskej nemocnice do M. bola
relatívne rýchla, mobilná intenzívna jednotka má právo prednostnej jazdy, dojazdy sú veľmi slušné, tá
sieť je postavená tak, aby tie dojazdy dávali zmysel, neboli dlhé a neboli pre pacienta nebezpečné.
Znalkyňa bola presvedčená, že pacientka po stabilizácii, čiže povedzme nie 09.-teho, ale 10. februára

bola schopná na transport a bola by z neho profitovala. X. oponovala, že každý transport nestabilného
pacienta je vždy rizikový a jediná liečba, ktorá by bola dôvodom transportu u pacientky, je žiaľ liečba,
ktorá v tom čase nebola na Slovensku - forma, kde by možno, ale nedá sa to exaktne povedať, sa dali
odstrániť tie pôsobky, ktoré v rámci septického stavu vznikajú a spôsobujú veľký problém. X. dodala,
že pacientka nemala zrealizovanú metódu, ktorá bola v tom čase danej nemocnici dostupná a nebola

zrealizovanáaleboneprešlaposteľcezdvere,dokoncanemalazrealizovanýRTGpľúc(razúdajnepodľa
svedkov áno, zaznamenané to nie je, a už do konca ani raz) napriek tomu, že mala obojstranný zápal
pľúc, nemala zrealizované 12-zvodové EKG, ktoré by popísalo viac o zlyhávaní srdca ako 4-zvodový
monitor, takže sa neurobili mnohé veci, ktoré neboli technicky alebo procesne nedostupné v tom zmysle,
že nemocnica ich nevie urobiť, ale boli personálne nedostupné, lebo personál ich buď nevedel urobiť

alebo z nejakého dôvodu ich neurobil, čiže minimálne tieto šance by mala určite pacientka zvýšené,
keby išla na vyššie klinické pracovisko, kde toto patrí medzi základnú štandardnú starostlivosť a nebolo
by to opomenuté. MUDr. Zácsiková doplnila, že týmito vynechanými typmi niektorých vyšetrení nedošlo
k takému hrubému poškodeniu, aby to privodilo smrť pacientke.

52.Vreakciinasúdnepojednávanieakonfrontáciuznalcovzodňa07.12.2022bolosúdudňa23.01.2023
doručené písomné vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ (č.l. 695 až 705 spisu) aj písomné vyjadrenie žalovaného
doručené súdu dňa 27.02.2023 (č.l. 729 až 731 spisu). Žalobcovia uviedli, že znalkyňa X. sa snažila
identifikovať len určité pochybenie, ktorého priamym následkom bola smrť pacientky a nehodnotila
komplexne reťazenie jednotlivých pochybení, ktoré samo o sebe (jednotlivé pochybenie) neprivodilo

priamo smrť pacientky, ale súčet pochybení bol taký závažný, že privodil smrť pacientke alebo vo veľkom
rozsahu jej odňal šance na prežitie. Žalovaný zase vytýkal, že znalkyňa X. pri predkladaní svojich
odborných záverov zovšeobecňuje a postupom vychádzajúcim z pohľadu ex post popisuje teoretické
postupy liečenia pacientky, čím nesprávne navodzuje dojem, že u pacientky počas poskytovaniazdravotnej starostlivosti u žalovaného niečo nebolo podané, alebo poskytnuté, resp. boli u pacientky
prítomné stavy, ktoré ale v skutočnosti u pacientky neboli, čo môže vyvolávať nepresný a nesprávny
záver o správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke, z ktorého následne žalobcovia

vychádzajú. Pritom znalkyňa X.. L. neprípustne prebrala na seba kompetenciu a vedomosti znalcov
z iných špecializácii. Žalovaný opätovne poukázal tiež na skutočnosť, že aj znalkyňa X. v závere jej
znaleckého posudku uviedla, že nenašla také hrubé pochybenie v poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
ktoré by priamo privodili smrť pacientky a až následne (po podaní jej znaleckého posudku) modeluje
len teoretické reťazenie udalostí. Pritom ani znalkyňa X. a ani znalkyňa X. objektívne nenašli také

pochybenie v poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktoré by privodili smrť pacientky.

53. Na pojednávaní dňa 10.05.2023 bolo pristúpené k výsluchu žalobcov 1/ a 2/ a svedkyne X.

54. Žalobkyňa 1/ nad rámec argumentácie obsiahnutej v písomných podaniach na pojednávaní uviedla,
že keď mala ich dcéra približne rok, bola hospitalizovaná v nemocnici pre bronchitídu a vtedy jej boli

namerané hraničné výsledky IgA protilátok na lepok. To bolo prvýkrát, čo sa stretli s týmto problémom.
Ani neskoršia histológia na vyšetrení u gastroenterologičky v Z. v tom čase ešte celiakiu nepotvrdila.
V. tým pádom chodila riadne do škôlky s ostatnými deťmi bez vážnejších zdravotných problémov. Vždy
bola ľahšia, menšia, ako celá ich rodina. Keď mala dcéra 10 rokov, vo februári roku 2007 jej bola
opäť diagnostikovaná bronchitída, pozitívne protilátky IgA na lepok, bola hospitalizovaná na infekčnom

oddelení nemocnice v H. a po histologickom vyšetrení na gastre v Z. sa preukázala celiakia. Žalobkyňa si
hneď vyhľadala v H. z titulu, že bola obvodná lekárka, ale zároveň gastroenterológ, čiže predpokladala,
že budú v dobrých rukách, nakoľko aj pri antibiotikách a liekoch treba vedieť, či obsahujú lepok a
potrebovala predpísať bezlepkové suroviny na recepty, ktoré môže predpísať len gastroenterológ a
vyberajú sa na predpis v lekárni. Po zistení celiakie zo dňa na deň museli prejsť na bezlepkovú stravu.

Žalobkyňa 1/ uviedla, že nakoľko bola zamestnaná, po nociach študovala na internete skúsenosti
ostatných celiatikov, recepty, večer po práci vyvárala a piekla, a nakoniec doma varili bezlepkovo.
Naštudovalisi,žepokiaľceliatikdodržiavaprísnubezlepkovúdiétu,žijekvalitnýazdravýživot,absolútne
v ničom neobmedzujúci, jedine si musí dať pozor, pokiaľ by nedodržiaval bezlepkovú diétu, mohlo by
časom dôjsť k rakovine hrubého čreva a k iným vážnym zdravotným problémom, ktoré dcéra nechcela

a tým pádom si aj ona dávala veľký pozor na to, čo zje. V 9. rokoch dcére zistili, že má IQ 16-ročného
a preložili ju do triedy pre nadané deti.
Vo februári 2013 ako 16-ročná mala dcéra silné bolesti hrdla, vysoké teploty, nevedela pregĺgať a bola
hospitalizovaná na detskom oddelení nemocnice v H., kde v tom čase pracoval X., ktorý robil všetko
možné pre to, aby ju z toho dostal a podarilo sa to po dvoch týždňoch. Tiež tam nastupovala v tom

období s leukocytami 0,51. Ten pán doktor povedal, že tam vtedy ide o hodiny, nie o dni, keď sú tak
nízke leukocyty.
V roku 2014 prekonala dcéra herpes zoster, ale vtedy pre nich herpes nebol strašiak, dcéra mala vyrážky
pod pazuchou, dali sa lieky, pekne zaberali, boli u kožnej lekárky, predpísala všetko, čo treba k herpesu,
vôbec žiadne komplikácie nepocítili, pekne sa to preliečilo.

V septembri 2015 ako 18-ročná bola dcéra na alergologickom vyšetrení. Ako dospievala, po puberte sa
jej prejavovali problémy s dýchaním aj s ekzémom, napríklad viečka na očiach sa jej šúpali, vo vlasoch
sa ocitol ekzém, a na alergológii prišli na to, že je pozitívna na pele tráv, ambróziu, paliny, roztoče,
kazeín(zložkavmlieku),obilninyažemádeficitšpecifickejbunkovejimunity.Naalergiedcéranaposledy
užívala Aerius a užívala aj Isoprinosine, naposledy v decembri 2016. Po celý tento čas X. robila každý

rok kontrolné odborné vyšetrenia, kde sa odoberala krv a výsledky anti-transglut IgA, pretože takto sa
dá zistiť, či celiatik dodržuje bezlepkovú diétu alebo nie. Ak by IgA vyšlo pozitívne, niekde sa robí chyba
v dodržiavaní bezlepkovej diéty.
Po skončení gymnázia si V. vybrala vysokoškolské štúdium farmácie v M.. Po prvom semestri urobila
prevažnú väčšinu skúšok v predtermíne a dostala sa domov. Nebola doma ani týždeň a v piatok

20.01.2017 večer aj v noci mala teploty, nelepšilo sa to, preto navštívili v sobotu pohotovosť. Išlo o
infekciu horných dýchacích ciest, dali jej antibiotiká Klacid a Novalgin pri prípadnej bolesti s tým, že v
pondelok má navštíviť obvodnú lekárku. Klacid zabral, videli, že ten pondelok by bolo úplne zbytočné
ju „trepať“ do čakárne plnej ďalších chorých detí, preto matka (žalobkyňa 1/) navštívila X. sama 24.01.,
kde jej povedala, čo sa udialo a dala jej výmenný lístok z pohotovosti. Pretože dcéra mala redšiu stolicu,

matka sa pýtala, či má dobrať antibiotiká Klacid, na čo lekárka povedala, že ich môže užívať, ale má si
kúpiť iné probiotiká než tie, ktoré užívala. Matka na odporúčanie kúpila probiotiká. Lieky dcéra dobrala
približne 27.01. Po dobratí antibiotík nemala absolútne žiadny problém, preto ani nevideli dôvod obrátiť
sa na obvodnú lekárku, nič sa nedialo, všetko bolo v poriadku.Až 02.02. vo štvrtok sa dcéra po zobudení necítila dobre, opuchol jej krk, ľavá strana, cítila sa strašne
unavená, mala veľké bolesti hlavy a na čele jej navrela veľká podkožná hrča, vôbec nechápala, čo sa
deje. Zhodou okolností 02.02. bola v H. snehová kalamita, cesty neboli odhrnuté, autá nejazdili. Matka

odišla z roboty, aby mohla vziať V. k obvodnej lekárke. X. jej dala antibiotiká Suprax, na podkožnú hrču,
ktorá bola veľká ako pingpongová loptička, Framykoin, a povedala, že ak by náhodou bol problém, majú
sa ozvať, ale malo by to byť v poriadku. Na druhý deň v piatok 3. februára po ôsmej ráno, keď sa dcéra
zobudila, zistili, že krk opúcha ešte viac ako deň predtým a že to nie je asi v poriadku. Matka volala
telefonicky X., ktorá jej povedala, že ona už antibiotiká dala a že momentálne nevie pre dcéru viac

spraviť; to volali nejako po ôsmej. O takej desiatej už dcéru bolelo na tej strane aj ucho, tak znova volali
X., či by im nevedela dať aspoň výmenný lístok na krčné oddelenie, že manžel tam pobeží v kalamite
peši, aby ešte stihli niektorého z krčných lekárov. Keď sa žalobca 2/ dostal k X., ona pred ním až vtedy
začala vypisovať výmenný lístok, všetko trvalo veľmi dlho a keď im ten výmenný lístok vystavila, bolo
11.50 hod. Manžel hneď bežal k X., krčnej lekárke, že má výmenný lístok, či môžu priviezť V., čo ona
odmietla, že nie sú objednaní a že ona končí, že ich jednoducho nevezme. Obvolávali napríklad X. na

R., že zoženú taxík. Tá však v ten deň mala výmenu techniky, mala zavretú ambulanciu a povedala,
že jej je veľmi ľúto, ale že ich jednoducho nevie vziať. Takže do dvanástej nezohnali žiadneho krčného
lekára, ktorý by ich zobral. Samozrejme, obrátili sa po tretej na pohotovosť, že majú takýto problém, či by
im nemohli pomôcť. Na pohotovosti v nemocnici im povedali, že oni im tento problém nevedia poriešiť,
nakoľko v celej nemocnici nemajú v ten deň krčného lekára, ani na krčnom oddelení v ten piatok nikto

nerobil, a poradili im, že sa majú dostaviť v sobotu ráno 04.02. na krčnú ambulanciu v nemocnici, že už
by tam mal byť lekár. Tak v sobotu 04.02. skoro ráno V. priviezli do nemocnice, kde bola nejaká X., ktorá
telefonovala primárke oddelenia X. a veci riešila cez telefón, pretože si absolútne nevedela dať rady. X.
jej po telefóne povedala, že by bolo dobré, keby ich prijala a že treba urobiť krvné výsledky. Krv dcére
aj vzali, matka ju osobne niesla na biochémiu.

V nedeľu 05.02. tam už bola X.. Žalobkyňa 1/ jej aj telefonovala, aké sú výsledky, čo sa deje. Bolo jej
povedané, že CRP je 330, že je to vysoký zápalový parameter, v oblasti pravého ústneho kútika sa už
V. urobil väčší herpes, a že leukocyty sú veľmi nízko. Žalobkyňa 1/ ako rodič si nevie vysvetliť, ako je
možné, že si tento parameter nevšimla, resp. ho neriešila a nič s tým nerobila, keď z minulosti vie od
X., že akonáhle sú nízke leukocyty, tak sa jedná o hodiny, nie o dni. Celú zdravotnú dokumentáciu aj so

všetkými výsledkami od alergológa aj s predošlými hospitalizáciami mali pritom u seba.
V pondelok 06.02. dcéru poslali na kožné vyšetrenie, pretože už nielen čelo bolo opuchnuté a v kútiku
bol herpes, ale už začínal aj opuch líca a začalo opúchať oko. Kožné vyšetrenie je v inom pavilóne, než
v pavilóne, v ktorom ležala V.. Písala matke SMS, že je na kožnom oddelení a nevládze sa vrátiť naspäť
do tej budovy, kde bola hospitalizovaná, tzn. že v tom stave bola nechaná, pričom nemocnica tvrdí, že

išlo o dospelého človeka. Matka bežala z práce a pomohla dcére, vybrala v lekárni aj mastičku, ktorú im
kožná lekárka dala. Už vtedy žalobkyňa 1/ videla, že V. nie je celkom v poriadku, lebo v lekárni si sadla,
pritom ona bola živé dieťa, nesedela nikdy. Matka jej pomohla, podopierala ju a došli až na poschodie
a do iného pavilónu, v ktorom ležala a tam ju potom matka odovzdala, takže tak bolo o ňu postarané
aj vtedy. Kožná doktorka napísala, že sa jedná o herpes simplex, ale v tej jej správe aj uvádzala, že

sa o jedná o pacientku s deficitom bunkovej imunity, aj alergie, dokonca aj o pacientku s prekonaným
herpesom zosterom, čiže museli to mať v tej správe od kožnej, že sa jedná o pacientku s deficitom
bunkovej imunity.
Na utorok 07.02. bolo zvolané konziliárne vyšetrenie, na ktoré sa mal dostaviť aj primár infekčného
oddelenia a doobedu v ten utorok mala dcéra ešte očné vyšetrenie, pretože oči jej začali puchnúť. V. si

sama nevedela v tom období kvapkať do očí, nikto sa však neunúval v nemocnici nakvapkávať, takisto
mala mať pravidelne natierané, čo došla z kožného, ale nikto nerobil ošetrenie týchto vecí. Samozrejme,
matka by to bola robila, ale nemocnicu zavreli pre chrípkovú epidémiu a oni nemali k V. prístup. Všetko,
čo mohla, bol telefón, ale len dovtedy, kým V. videla.
Na konziliárnom vyšetrení primár infekčného doporučil ďalšie krvné odbery a pravdepodobne sa tam

uvažovalo o preklade na infekčné oddelenie. Po konzíliu matka volala X.ú, či môže byť prítomná aspoň
pri preklade na infekčné oddelenie, pretože V. dlho nevidela a chcela byť aspoň pri tom preklade s ňou.
Tie doporučené ďalšie krvné odbery, ktoré nariadil primár infekčného, na krčnom oddelní nezrealizovali.
Pri konziliárnom vyšetrení však dcéra mala zrazu CRP vo výsledkoch 85,10, čiže už nie vyše 300, brali
to za samozrejmé, že ide o zlepšenie, že je to všetko v pohode, nikto sa neunúval urobiť kontrolné

vyšetrenie, že zrazu je tak nízka hodnota a že či je to v poriadku. Keď prišla matka v stredu 08.02. na
krčné oddelenie a videla dcéru, tá už oči nemala, všetko bolo pod opuchom, bola vlastne úplne slepá.
Matka ju pobalila a okolo jedenástej hodiny ich preložili na infekčné. V. prevážali už len na invalidnom
vozíku, pretože bola slepá a ani nevládala stáť. Na infekčnom oddelení sa obávala, že sa tak nedostaneani na WC. Sestra im povedala, že nie je problém, však majú zvonček, že privolá sestričku. Zvonček
bol síce ďaleko od postele, tak ju posunuli k zvončeku a zistili, že zvonček je nefunkčný. Aj vzhľadom
na nefunkčnú signalizáciu sa žalobkyňa 1/ so V. dohodla, že ju bude matka prezváňať každú hodinu s

tým, že ona mala iPhone a naučila sa poslepiačky, kde má posunúť prst, aby vedela prijať hovor. Ráno
vo štvrtok 09.02., keď ju matka volala veľmi skoro ráno, mohlo byť asi šesť hodín alebo pol šiestej, V.
zdvihla a povedala, že musí na WC, o 5 minút má matka zavolať. O 5 minút už nikto mobil nedvíhal. Po
nejakom čase zdvihla mobil sestrička a povedala jej, že má dcérku na ARO, čiže to, v akom stave má
dieťa, že jej ráno dávali masáž srdca a že o 08.49 hod. bola preložená na ARO, sa dozvedela matka až v

čase, keď už bola dcéra na ARO po druhom zlyhaní srdca. Keď došla na ARO, tam jej povedali, že bola
ďalšia resuscitácia, má nasadené najsilnejšie antibiotiká, vysoké teploty 42°C a že to chce zázrak, čiže
dcéra bola vo veľmi vážnom stave, v septickom šoku s opakovanou resuscitáciou, a nikto ich ako rodičov
neinformovalozávažnomzhoršenízdravotnéhostavuichdcéryadodnessimatkanevievysvetliť,akosa
toto konanie zhoduje s etikou zdravotného pracovníka. Od tohto času mala matka s ARO len telefonickú
komunikáciu, iná možnosť nebola, celá nemocnica bola naďalej zavretá pre chrípkovú epidémiu.

V piatok 10.02.2017 tam žalobkyňa 1/ volala, povedali jej, že stav sa nemení, tep je 150, teplota okolo
39°C a dekubit na tvári sa už nezväčšuje, naďalej sa však jedná o vážny stav a neodporúčajú prevážať,
konzultujú so špecialistami hematológmi z kliniky v D., čiže až 10.02. prvýkrát konzultovali stav dcéry s
niekým mimo H., keď už bola dcéra druhý deň na ARO.
Sobota 11.02., dochádza k malému zlepšeniu, teploty klesli okolo 38°C, aj tep srdca, opuch nepokračuje,

pečeňové hodnoty sú horšie. Urgentne potrebujú krv a darcovstvo krvi, teda v sobotu 11.02. sa matka
ako rodič dozvedela, že ak chce svojej dcére nejakým spôsobom pomôcť, má zháňať krv. V tomto období
oslovila svojho brata, nakoľko je kazateľom veľkého zboru v M. a s jeho pomocou sa im to podarilo
po Facebooku úspešne rozniesť tak, že sa ohlasovalo strašne veľa ľudí ochotných darovať krv, ale
transfúzna stanica v H. sa mala otvoriť až v stredu, čiže aj napriek tomu, že vedeli, že potrebujú krv, že

tam majú pacienta, ktorý by potreboval darcovstvo krvi, nikto nič nezmenil na tom, že transfúzia bola
zavretá a mienili ju otvoriť až v stredu, čiže všetci ochotní darcovia cestovali, kde mohli, z H.li celé
výpravy do M., aby mohli darovať krv.
V nedeľu 12.02. volali do nemocnice o 11.00 hod., V. sa drží stále v miernom zlepšení, lieky na tlak musí
mať, lebo je nízky, klesli trombocyty, zrážanie krvi bez zmeny, pečeňové výsledky nezhoršené, teplota

max. 38°C, trošku opúcha krk, idú spraviť sono, vypadá to na uzliny, ale tvrdia, že sa drží, že v takýto
stav nedúfali, čiže v nedeľu tvrdili, že sa to mierne lepší, no hovoria to s opatrnosťou.
V pondelok 13.02. si dcéra udržuje stále mierne zlepšenie, aj teploty max. 37,5°C, antibiotiká zabrali,
snažia sa upraviť krvný obraz aj koncentrátmi krvných doštičiek, CT krku kvôli nízkemu tlaku neurobili,
snažia sa liekmi zvýšiť tlak, opuch krku sa nezväčšil, dávajú lieky a obklady, stav je podľa lekárov stále

vážny, ale aspoň stabilný. O 19.00 hod. 13.02. stav sa nemení, teploty okolo 37°C, snažia sa upraviť
krvný obraz a tlak. Matke bolo povedané, že na druhý deň skôr ako o desiatej ráno nemá volať, lebo
obvykleeštenemajúvýsledky.AlepredbehlajuprimárkaARO,ktorájejzavolalaokoloôsmejapovedala,
že V. zomrela a keď sa dotazovala, že tam chce ísť, že jej dieťa je mŕtve, povedala jej, že zomrela o
XX.XX hod. a v tomto čase ju má niekde na pitve. Dodnes si matka nevie vysvetliť tú krutosť, že nikto jej

neumožnil, aby aspoň poslednýkrát objala svoju jedinú dcéru, aby sa s ňou mohla rozlúčiť ešte prv, než
bola znetvorená pitvou, nikto sa jej nepýtal, či s pitvou súhlasí alebo nesúhlasí, nikto im nedal žiadnu
možnosť sa s ňou rozlúčiť. Zdravotnú dokumentáciu veľmi rýchlo odpratali, už tam vraj nebola, keď prišli
na ARO pre veci, že vraj je už u obvodnej lekárky R., čiže zdravotná dokumentácia sa stihla odpratať,
ale volať rodičom, že im zomrelo dieťa, to sa nestihlo.

Žalobkyňa 1/ uviedla, že po smrti dcéry chcela strašne zomrieť, lenže sa jej to nepodarilo, lebo jej
maminka bola zdravoťák, celé roky odrobila v tejto nemocnici. No nie je to život, stratili všetko, teraz je to
už len čakanie na vlastnú smrť. Všetko sa skončilo, ľudia si o nej šepkali za chrbtom, to je tá, čo jej umrelo
dieťa, všetci sa im začali vyhýbať, nezvládali ten smútok, ktorý mali. Nevedeli, čo im majú povedať,
vedeli, že mali len ju. Prestali telefonáty od kolegov, volajú už len v prípade, že si nevedia dať rady, lebo

vedia, že vo svojej práci je dobrá. Zrazu je aj nie je mama, prestala vnímať problémy vysokoškolákov,
pretože tá jej je už pod zemou. Na pomník dala vytesať tri srdiečka, lebo ona bojovala, jedno srdcové
zlyhanie na infekčnom, druhé na ARO a tretie, keď prestalo biť úplne. Žalobkyňa 1/ uviedla, že prestala
chodiť na miesta, kde chodili spolu, bolí ju každá spomienka na dcéru. S manželom žijú svoj lockdown,
chodia len do potravín, do drogérie, prípadne do lekárne, vypúšťajú kino, rekreačné zariadenia, ostatné

obchody, všade stretávajú rodiny s deťmi a uvedomujú si, že pre nich už nič nebude, žiadne potešenie,
žiadne vnúčatá, zabitá celá budúcnosť.
Žalobkyňa 1/ na záver uviedla, že sa domnieva, že v prípade správneho postupu nemocnice pri liečení
poruchy zdravia mala jej dcéra vysokú šancu vyliečiť sa, ak by jej liečba bola včasná a správna aak by bola pri personálnom, vedomostnom alebo prístrojovom deficite nemocnice včas preložená na
špecializované pracovisko. Jej dcére nemala byť poskytnutá štandardná primeraná liečba akútneho
zápalového ochorenia mäkkých častí tváre, ale lekári mali riešiť celkový zdravotný stav, a to tak, aby

vyliečili pacienta, nie len jedno z jeho ochorení, resp. to, ktoré bolo v tom čase najviac vidieť, a ktoré
bolo život ohrozujúcim.

55. Žalobca 2/ uviedol, že okrem toho, že ich dcéra mala alergiu na lepok, netrpela nejakými závažnými
ochoreniami. Podotkol, že ak celiatik dodržiava prísnu bezlepkovú diétu, čo bolo aj v jej prípade,

prahy tohto ochorenia vymiznú, preto napríklad je aj veľa vynikajúcich športovcov, ktorí sú celiatici, ako
napríklad S.. Dodržiavanie bezlepkovej diéty bolo potvrdené aj pri výsledku vyšetrenia krvi. Žalobca 2/
zároveň podrobne opísal čas bezprostredne predchádzajúci hospitalizácii a vyjadril sa aj k jej priebehu
v zhode s výpoveďou žalobkyne 1/, pričom dodal, že keď dcéru odviedli do nemocnice, nikoho z nich
nenapadlo, že ju vidia naposledy. Keď mu manželka zavolala do práce, čo sa stalo, zrútil sa mu celý
svet a nebol schopný ničoho. Vypýtal si z práce dovolenku a bežal za manželkou a potom s ňou do

nemocnice po V. veci na OAIM. Tam im X. povedala, čo sa stalo, koľkokrát ju museli resuscitovať a že
jej stav je vážny. Pozrela na nich, ako by oni boli zodpovední za tento stav.
Keďže to psychicky nezvládli, už počas hospitalizácie museli odísť k manželkiným rodičom do W., odkiaľ
sa každé ráno a večer sa informovali na zdravotný stav ich dcéry. Zároveň hľadali darcov krvi, keďže
potrebovala krvné doštičky. Tu sa stretli s veľkou solidaritou ľudí ochotných prísť darovať krv. Žiaľ,

niektorí prišli, keď už umrela, nakoľko transfúzna stanica nebola spustená hneď v pondelok. V utorok
XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Simonka umrela, dozvedeli sa to ráno o 08.00 hod., keď už bez ich súhlasu
bola na pitve v M.. Nebyť toho, že kolegynin syn je majiteľ pohrebnej služby, neboli by schopní ani vybaviť
pohreb, a to ešte predtým museli navštíviť psychiatrickú ambulanciu X., ktorá sa snažila pomôcť, aby
ako tak zvládli tieto ťažké chvíle.

Nesprávnou liečbou zo strany nemocnice prišli o všetko, nakoľko to bolo ich jediné dieťa. Nielenže
stratili všetkých priateľov a známych, ktorí sa prestali stýkať, obávali sa ich smútku, prišli aj o akýkoľvek
kontakt s mladými ľuďmi. Predtým žalobca 2/ športoval, zúčastňoval sa aktívne športových podujatí
ako Vianočný beh Mesta H., amatérskych cyklistických pretekov. Po smrti dcéry musel skončiť, lebo
mu došli akékoľvek fyzické sily. Dodnes nevie v noci poriadne zaspať, prenasledujú ho ťažké sny, ich

denným programom je práca a cintorín. Z toho dôvodu mu príde sebecké konanie protistrany hľadiace
len na vlastné záujmy. Navyše zo strany nemocnice nebola vyjadrená ani sústrasť a ani akékoľvek
ospravedlnenie a vysvetlenie.

56. Pri výsluchu žalobcovia 1/ a 2/ zhodne vypovedali, že ich dcéra V. koncom roka 2016 a začiatkom

roka2017bývalasnimi,chodilanavysokúškolu,alekaždývíkendchodiladomov.Poukončenísemestra
poposlednejskúškesavrátiladomovvpiatokdvatýždnepred02.02.,zrejme20.01.Stravovalasadoma,
pretože chodila na skúšku iba na jeden deň. Počas školy sa rada stravovala v reštaurácii v Obchodnom
dome Centrál na 3. poschodí, kde sa varilo bezlepkovo, čo mala asi 300 m od školy. V tom období, aj celý
život, držala dcéra len bezlepkovú diétu. Ochorenie, s ktorým bola dňa 21.01.2017 na lekárskej službe

prvej pomoci, sa najviac prejavovalo negatívne v piatok večer a v noci, preto išli v sobotu na pohotovosť.
Už v piatok nasledujúci týždeň jej nebolo nič, antibiotiká Klacid zabrali. Dostala aj Novalgin, ak by mala
veľké bolesti hlavy. Lieky brala sama, na škatuľke bolo napísané, ako ich má užívať. V tom čase mala
redšiu stolicu, ale nemohlo to byť viac ako jeden, dva dni, potom na odporúčanie X. kúpili probiotiká,
a upravilo sa to. Klacid celý vybrala, asi 27.01. Po dobratí antibiotík bol jej stav veľmi dobrý, bola plná

sily ako vždy, robila aj nejaké práce pre svojho priateľa. Matka nevidela dôvod posielať ju do čakárne
plnej detí. Keby videla nejaký problém alebo ho videla V., vyhľadali by lekára. Choroba, ktorá sa prejavila
02.02., sa prejavila náhle, dcéra sa zobudila s opuchom a hrčou na čele. V období od 27.01. do 02.02.
pritom dcéra nikam nechodila, bola doma a čítala knihu. Liek Suprax jej predpísala X. keď tam prišli
02.02, vo štvrtok. Na podkožnú hrču na čele dostala Framykoin. V. si zobrala lieky, oddychovala, v noci

spala, lenže keď sa 03.02. v piatok zobudila, prišli na to, že opuch sa nezastavil, opúcha to viac, bolela
ju hlava a aj ucho. Tak volali obvodnú lekárku, že opuch sa nezastavil, čo majú robiť. Tá povedala, že
jej dala antibiotiká, momentálne viac pre ňu nevie urobiť, lenže keď sa to stupňovalo, aj tie bolesti, volali
znova, mohlo byť okolo 10.00 - 10.30 hod., či by im nedala aspoň výmenný lístok ku krčnému, pretože
išiel víkend, čo budú robiť. Manžel bežal po výmenný lístok, ktorý nebol pripravený, tam sa zdržali.

Cestou sa zastavil u X.j, kde ho sestrička odmietla, že oni robia len do 12.00 hod. a nie sú objednaní.
Keď prišiel žalobca 2/ domov, žalobkyňa 1/ sa snažila telefonicky vybaviť aspoň X., ktorá mala práve
výmenu techniky a zavretú ambulanciu. Obrátili sa preto po 15.00 hod. na pohotovosť v nemocnici, keď
už bola otvorená, tiež telefonicky, ale tam im bolo povedané, že neslúži žiadny krčný lekár, dokonca anina krčnom oddelení v nemocnici v tej piatok nebol prítomný žiadny krčný lekár. V piatok sa v H.iadni
ľudia nedostali ku krčnému lekárovi, pretože žiadny lekár nebol. Poradili im dostaviť sa 04.02. v sobotu
na krčné oddelenie, lebo ráno tam už vraj krčný lekár bude, ale tam natrafili na X.. Že dcéra má ísť

na vyšetrenie krvi 03.02. im nebolo povedané. X. klamala v trestnom konaní, že dcéru objednala v
piatok na krvné vyšetrenie. Žalobca 2/ dodal, že strana v zdravotnej dokumentácii, ktorá bola od X..
R. pred hospitalizáciou, sa nezhoduje s tou, ktorú dostali tri mesiace po hospitalizácii, nakoľko zápis v
zdravotnej dokumentácii trval X.j asi 20 minút a bolo to asi viac ako pol strany formátu A4. Myslia si, že
dodatočne dopísala, že ich objednáva na krvné vyšetrenie. Po tom, čo dostali zdravotnú dokumentáciu

o tri mesiace, to bola úplne iná strana, to boli iba tri riadky. Žalobkyňa 1/ objasnila, že ona bola 02.02.
s dcérou v ambulancii a nezaznela jediná veta, že sa majú dostaviť na krvné vyšetrenie. Keby jej bola
kázala prísť na druhý deň na krvné testy, keď má jediné dieťa, tak by tam nebola došla? Aspoň ráno
jej mohla povedať, že má prísť na krvné testy. Ale aj tak by to bolo zrejme zbytočné, pretože výsledky
by boli až v pondelok, a ak by boli aj v piatok poobede, tak by sa aj tak dostali do tej istej nemocnice v
sobotu ráno alebo v piatok večer, keď aj tak v nemocnici nemali krčného lekára. Počas obdobia šiestich

dní od 27.01. dcéra užívala iba lieky na alergiu. Pokiaľ ide o pitný režim, od 20. do 27. januára a od 2.
februára do 4. februára dcéra pila neperlivý Rajec, čaje, takto v zime a keď brala antibiotiká, robili jej
vývary, ryža jej robila dobre na žalúdok, jedla kuracinu, ryby, normálne sa stravovala. Čo sa týka ovocia
a zeleniny, veľmi mala rada banány, citrusy nemala veľmi rada. Brala aj celaskon a B vitamín, lebo to
celiatici potrebujú dodávať, kupovali B-komplex.

57. Svedkyňa X., všeobecná lekárka pre deti a dorast, na pojednávaní uviedla, že V. bola jej pacientka
a bola sledovaná aj v jej gastroenterologickej ambulancii pre celiakiu. Toto ochorenie bolo stabilizované,
absolvovala pravidelné vyšetrenia, jej chorobnosť bola nízka, nebývala chorá, absolvovala pravidelné
prehliadky absolvované pri určitom veku a s tým aj spojené vyšetrenia.

Začiatkom februára pacientka prišla v doprovode maminky na vyšetrenie, uvádzala, že má bolesť hlavy,
zvýšenú teplotu a že bola unavená, pri tomto vyšetrení teplotu nemala, mala trošičku „nastrieknuté“ hrdlo
pri vyšetrení, dýchanie bolo čisté, nález na srdci a pľúcach bol fyziologický, tlak mala v norme, teplotu
len 37,5°C. Jediné, čo si svedkyňa všimla, bolo malé začervenané ložisko nad ľavým obočím, ktoré
si pacientka ani nevšimla. Svedkyňa ordinovala antibiotiká a pozvala pacientku na druhý deň ráno na

kontrolné vyšetrenie a odbery krvi, neindikovala, že ide o závažné ochorenie. Pacientka však na odbery
krvi neprišla, pretože maminka telefonovala, že V. sa má lepšie a na odbery nepríde. Na obed v ten
istý deň maminka telefonovala, že sa V. prihoršilo, že mala zvýšenú teplotu a že ju bolí krk. Svedkyňa
navrhla, aby prišli, že bude pravdepodobne potrebné ďalšie odborné vyšetrenie, avšak dostavil sa na
ambulanciu otec V. bez doprovodu pacientky. Keďže bol piatok obed, svedkyňa považovala za potrebné

odporučiťnaodbornévyšetreniekrčné,nosné,ušné,vystavilavýmennýlístoknatotoodbornévyšetrenie
a odvtedy pacientku nevidela.
Počas celého vyšetrenia dňa 02.02. bola v ambulancii prítomná aj matka pacientky. Ober krvi svedkyňa
pacientke naordinovala z dôvodu, že mala zápal hrdla a začala mať to malinké ložisko nad obočím, tak
indikovala, aby prišli na druhý deň na kontrolu a že urobia laboratórne vyšetrenia. V ten prvý deň, vo

štvrtok, sa laboratórne vyšetrenia neurobili, pretože klinický stav nebol taký akútny, že by museli hneď
urobiť laboratórne vyšetrenia. Pretože pacientka mala zvýšenú teplotu, bola unavená, chcela lekárka
laboratórne vyšetrenia (pozn. súdu - dňa 03.02.) urobiť, pacientku skontrolovať. V minulosti sa nestalo,
že by pacientka nerešpektovala odporúčanie lekárky, prišli vždy aj na preventívne prehliadky, pri ktorých
boli indikované laboratórne vyšetrenia. Počas vyšetrenia v gastroenterologickej ambulancii absolvovala

vyšetrenia a tiež realizovali odbery krvi.
Ak by boli odbery krvi vykonané v piatok ráno, tak na obed alebo poobede by výsledky väčšinou boli.
Ak by bolo niečo závažné (napr. zvýšené zápalové hodnoty v krvnom obraze), laboratórium zvykne o
týchto výsledkoch lekára informovať a lekár si môže pacienta na základe toho predvolať a oboznámiť
ho s týmto výsledkom. Ak by bol stav pacienta vážnejší, bolo by vhodné odoslať pacienta k špecialistovi

a na základe jeho nálezu zvážiť, či by bola potrebná hospitalizácia. V piatok bol pacientkinmu otcovi
odovzdaný výmenný lístok k ORL špecialistovi.
V súvislosti s ochorením, ktorým trpela pacientka v januári 2017, ju svedkyňa nevidela, neprišla na
kontrolu. Len maminka pacientky, ktorá chodila pravidelne predpisovať bezlepkové potraviny, v januári
doniesla založiť do zdravotnej dokumentácie výmenný lístok z pohotovostnej služby, ale svedkyňa si

to už presne nepamätala, myslela, že mala ordinované antibiotiká. Akým ochorením V. trpela pred
02.02., ako bola liečená a ako dlho ochorenie trvalo, svedkyňa nevedela, uviedla, že možno týždeň.
Ona pacientku nevidela. Na otázku, či matka nejako odôvodnila, prečo neprišli na kontrolu alebo prečosa u nej nezastavili, svedkyňa uviedla: Nie. Matka s ňou nijaké komplikácie, ktoré by vyplynuli z liečby
na pohotovosti, neriešila.
Počas obdobia, keď bola svedkyňa ošetrujúcou lekárkou V., pacientka bola sledovaná len pre diagnózu

celiakia. So srdcom nijaké problémy nemala, ani nebola sledovaná v odbornej ambulancii. Chorobnosť
bola nízka, pacientka nebývala chorá a bola vyšetrená v imunoalergologickej ambulancii pre začínajúcu
alergiu. Liek Aerius, ktorý pacientka užívala, sa dáva pri alergiách.

58. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:

59. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

60. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

61. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

62.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

63. Podľa § 15 OZ, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

64. Podľa § 16 OZ, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

65. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

66.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

67. Podľa 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

68. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

69. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

70. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

71. Podľa § 449 ods. 2 OZ, pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ

neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

72. Podľa § 449 ods. 3 OZ, náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

73. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“ alebo „zákon o zdravotnej starostlivosti“), zdravotnú
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a
zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4) Poskytovanie zdravotnejstarostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom
zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej mobilizácie 4aaaa) v pôsobnosti

ministerstvazdravotníctvasapočastrvaniamimoriadnejsituácie,núdzovéhostavuvzdravotníctvealebo
výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť.

74. Podľa § 4 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu
k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.

75. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so
štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými

terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

76. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

77. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

78. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho

ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

79. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

80. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

81. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má

všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

82. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.“), primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa
pracovnoprávnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách
z povolania.1)

83.Podľa§2ods.2nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,nákladynazriadeniepomníka
alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 eura.

84. Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“), za náklady spojené s pohrebom

sa podľa tohto zákona považujú najmä
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.

85. Podľa § 101 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je
najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

86. Žalobcovia 1/ a 2/ si v predmetnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 5.469,61 Eur
a náhradu nemajetkovej ujmy každý po 125.000,- Eur na tom skutkovom základe, že dcéra žalobcov V.

zomrela dňa XX.XX.XXXX v zdravotníckom zariadení žalovaného na následky ochorenia, ktoré podľa
názoru žalobcov nebolo správne diagnosticky a terapeuticky zvládnuté v čase, kedy by sa fatálnemu
následku dalo zabrániť správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Žalobcovia sa žalobou domáhali
ochrany osobnosti podľa § 11 a § 13 OZ, a to práva na súkromný a rodinný život, do ktorého im mal
žalovaný neoprávnene zasiahnuť tým, že porušil svoju právnu povinnosť podľa § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, a to poskytnúť správne zdravotnú starostlivosť ich dcére V. X.,

ktorá bola v dňom 04.02.2017 až 14.02.2017 hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení žalovaného,
kam bola dňa 04.02.2017 v dopoludňajších hodinách prijatá s diagnózou zápal príušnej slinnej žľazy
vľavo, a kde dňa XX.XX.XXXX o X.XX. hod. zomrela. Suma 5.469,61 Eur, ktorú žalobcovia požadujú
ako náhradu škody, predstavuje náklady, ktoré žalobcovia museli vynaložiť v priamej príčinnej súvislosti
so smrťou svojej dcéry.

87. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby,
následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti najbližším príbuzným. Súd preto zo zákona
skúmal, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov na uplatnenie tohto práva a dospel k záveru, že

táto je u žalobcov daná. Hoci V. v čase svojej smrti bola plnoletá a ako študentka prvého ročníka vysokej
školy počas trvania výučby bývala na internáte, naďalej žila harmonicky v jednej domácnosti so svojimi
rodičmi, ktorí jej boli najbližšími príbuznými, pričom výsluchom žalobcov mal súd preukázaný veľmi úzky
vzťah členov rodiny založený na intenzívnej starostlivosti a všestrannej pomoci, a preto majú žalobcovia
právo ako blízke osoby domáhať sa ochrany svojej osobnosti. Rovnako ako osoby, ktoré hradili náklady

pohrebu, majú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o náhradu (majetkovej) škody.

88. V konaní nebolo sporné a bolo aj preukázané, že zdravotnú starostlivosť počas hospitalizácie
poskytoval V. vo svojom zariadení žalovaný, pričom na realizáciu tejto činnosti použil svojich
zamestnancov (lekárov a zdravotné sestry) a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

89. Predpokladmi zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ale aj majetkovú škodu sú preukázanie
protiprávneho úkonu, t.j. neoprávnenosť zásahu do chránených práv fyzickej osoby, vznik ujmy,
resp. škody na strane tých, do ktorých osobnostných práv bolo zasiahnuté, resp. poškodených a
príčinná súvislosť medzi týmto protiprávnym úkonom a vznikom ujmy, resp. škody. Občianskoprávna

ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Na vznik zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený
zásah do osobnostného práva vykonal.

90. Prednostne súd uvádza, že na to, aby mohol pristúpiť k posudzovaniu nárokov žalobcov na náhradu

škody a náhradu nemajetkovej ujmy, musel sa najprv vysporiadať s tým, či boli naplnené všetky atribúty
zodpovednosti za škodu.

91. V konaní nebolo sporné a bolo aj výsluchmi žalobcov 1/ a 2/ preukázané, že úmrtím ich jedinej dcéry
V. bola narušená celistvosť a integrita ich rodiny. Žalobcom bolo zasiahnuté do ich práva na ochranu

súkromia a rodinného života, ktoré je im garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, Ústavou Slovenskej republiky a aj ustanovením § 11 a nasl. OZ a bola im spôsobená ujma, ktorej
následky sú trvalé a neodstrániteľné, pretože ochudobnenie žalobcov, ktorí stratili člena svojej rodiny, je
v citovej oblasti nenapraviteľné a permanentné. Rovnako v konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané,
že úmrtím dcéry žalobcom vznikla majetková škoda podľa § 420 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov

na jej pohreb.

92. V konaní bolo sporné, či žalovaný poskytoval Simone Mináčovej zdravotnú starostlivosť správne.93. Vykonaným dokazovaním, a to protokolom ÚDZS, znaleckým posudkom podaným v trestnom
konaní a jeho doplnením, ktoré boli predložené súdu v tomto konaní ako listinné dôkazy, súkromnými
znaleckými posudkami predloženými stranami sporu v tomto konaní, ako aj výsluchom znalcov má súd

za preukázané, že žalovaný neposkytoval zdravotnú starostlivosť V.j správne.

94. Znalecká organizácia forensic.sk (ďalej aj „Forensic“) dospela k záveru, že už po realizácii vyšetrenia
krvného obrazu po prijatí na ORL oddelenie dňa 04.02.2017, v krajnom prípade najneskôr dňa
05.02.2017, mali ošetrujúci lekári k dispozícii výsledky vyšetrení krvi s výrazne zníženým počtom

leukocytov (bielych krviniek) -1,0x109/l a výrazne zvýšenou hladinou markera zápalu CRP 330,7 mg/
ml. V tomto čase bolo preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť zníženému počtu leukocytov v krvi,
prinajmenšom bolo potrebné zopakovať vyšetrenie krvi (teda indikovať diferencovaný krvný obraz) so
stanovenímpočtujednotlivýchtypovleukocytovaneodkladnekonzultovaťinfektológa,príp.hematológa.
Už v danom čase bolo možné stanoviť pacientke diagnózu leukopénie, ktorá znamená prítomnosť
nejakej poruchy, avšak môže byť aj prejavom sepsy. K rovnakému záveru dospel aj ÚDZS, ktorý

konštatoval, že vo výsledkoch laboratórnych vyšetrení bol zistený nízky počet leukocytov - leukopénia
aj vysoká hodnota CRP, pričom u ťažko leukopenickej pacientky bolo potrebné monitorovať parametre
krvného obrazu a koagulácie. Vyšetrenie krvného obrazu bolo počas 4-dňovej hospitalizácie pacientky
na ORL oddelení vykonané len jeden krát, pričom diferenciálny krvný obraz chýbal úplne. Tieto
výsledky spolu s údajmi o prítomnosti deficitu špecifickej bukovej imunity a celiakie pacientky a prítomný

zápalový proces lokalizovaný na tvári, kde sa v mäkkých tkanivách zápalový proces rýchlo šíri a
rýchlo prechádza do flegmóny a nekrózy (ktorá u pacientky nakoniec nastala) mali lekárov doviesť k
potrebe špecifického manažmentu liečby. Hoci špecialista ORL nemusí mať potrebné znalosti z odboru
imunológie, alergológie, infektológie či hematológie, o možnej súvislosti medzi leukopéniou, možným
imunodeficitom a rizikami z toho vyplývajúcimi v prípade infekcie mal podľa znaleckej organizácie

vedieť. Po takomto získaní výsledkov krvi bolo potrebné konzultovať stav pacientky s niektorým z vyššie
uvedených špecialistom, príp. s vyšším pracoviskom, ktoré má skúsenosti s liečbou neutropenických a
imunodeficitných pacientov, príp. pacientku preložiť na vyššie pracovisko.

95. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nevyhnutné vyšetrenia krvi neboli pacientke vôbec realizované.

Konziliárne dermatologické vyšetrenie bolo realizované až dňa 06.02.2017, v rámci ktorého boli
zaznamenané významné anamnestické údaje vrátane zníženej imunity a bola stanovená diagnóza
herpes simplex a naordinovaná liečba liekom Herpesin. Infektologické konziliárne vyšetrenie bolo
realizované ešte neskôr, až dňa 07.02.2017, na ktorom bolo indikované aj konziliárne hematologické
vyšetrenie, ktoré sa však uskutočnilo až 13.02.2017, teda deň pred smrťou pacientky, a pri ďalšom

zhoršení stavu bol odporučený preklad na infekčné oddelenie, ku ktorému došlo dňa 08.02.2017. Až
tam, na infekčnom oddelení, boli následne indikované potrebné odbery krvi (krvný obraz, biochémia,
CRP, sérologické vyšetrenie), aj výtery z kože tváre, krku a nosa a odber hemokultúry na mikrobiologické
vyšetrenie. Už v deň prijatia preto neboli využité a vyčerpané všetky možnosti na stanovenie správnej
diagnózy a následnej správnej a cielenej terapie. Už na tomto mieste je potrebné poznamenať, že

už od prijatia do ústavnej liečebnej starostlivosti žalovaného mala pacientka nasadenú injekčnú liečbu
glukokortikiodom Dexamed v dávke 16 mg denne, ktorá bola zrejme zamýšľaná ako protizápalová v
liečbe opuchu tváre. Tento liek však výrazne potláča aktivitu imunitného systému organizmu.

96. Nerozoznanie závažného imunodeficitu v dôsledku nedostatočne odobratej anamnézy a toho, že

bol nesprávne vyhodnotený alebo prehliadnutý nález nízkeho počtu leukocytov v krvnom obraze a veľmi
vysokej hodnoty CRP, je podľa záverov znaleckej organizácie jednoznačne odborným pochybením a
postupom non lege artis žalovaného. Tento výsledok mal byť totiž neodkladne riešený ďalším krvným
vyšetrením, konziliárnym vyšetrením a/alebo prekladom na vyššie pracovisko a teda už pri prijatí dňa
04.02.2017 mohla byť u pacientky zistená neutropénia. Dôležitý údaj o poruche imunity však zistil

až 06.02.2017 konziliárny lekár z odboru demartológie, ktorý stanovil aj správnu diagnózu herpes
simplex. Avšak napriek tomu, že už najneskôr po tomto konziliárnom vyšetrení mali byť známe všetky
podstatné diagnózy (febrílie s leukopéniou - možná febrilná neutropénia alebo rozvoj sepsy, infekcia
herpes simplex v teréne poruchy špecifickej bunkovej imunity) a teda aj komplexná antiinfekčná liečba
mohla byť zahájená aspoň o dva dni skôr, čo je pri rozvoji sepsy zvlášť podstatné, keďže o úspechu

liečby môže rozhodovať oneskorenie o hodiny, priebeh hospitalizácie tomu nezodpovedá. Ako vyplýva z
vykonnaho odokazovania, liečba pôvodnej diagnózy sialoadenitídy - zápalu príušnej slinnej žľazy (liekmi
Amoksiklav a Metronidazol) pri rozvíjajúcej sa sepse nemohla byť dostatočná a vyžadovala nasadenie
širokospektrálnej antibiotickej liečby. Nerozoznanie príznakov svedčiacich pre vznik sepsy a neskorénasadenie masívnej baktericídnej kombinácie antibiotík na infekčnom oddelení bol aj postup non lege
artis konštatovaný ÚDZS. Meropenem, ktorý je súčasťou trojkombinácie antibiotík odporúčaných pre
liečbu febrilnej neutropénie, bol pritom pridaný do liečby až po preklade pacientky na OAIM (t.j. po

09.02.2017). V tom čase však bol už stav pacientky vážny, s potrebou vykonávania život zachraňujúcich
úkonov, keď pred prekladom z infekčného oddelenia a aj po prijatí na OAIM došlo u pacientky ku
kardiopulmonálnemu zlyhaniu a nevyhnutnej resuscitácii a na OAIM dňa 09.02.2017 už bola prijatá ako
ťažký septický stav a uvedená do umelého spánku. Neskorú eskaláciu antibiotickej liečby preto možno
jednoznačne hodnotiž ako pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

97. Súd len na okraj poznamenáva, že pacientka mala vo svojej anamnéze, že už v minulosti prekonala
herpes zoster a je v sledovaní imunoalergológa pre imunodeficit.

98. Od času hospitalizácie pacientky na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) infekčného oddelenia
a počas hospitalizácie na OAIM hodnotili z hľadiska svojej odbornosti (anesteziológie a intenzívnej

medicíny) poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientke V. v zdravotníckom zariadení žalovaného aj
znalkyne X.
99. Ako zvlášť vytýkané pochybenie zo strany všetkých znalcov, resp. znaleckej organizácie, ktorí
sa vyjadrovali k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pacientke zo strany žalovaného, je podávanie
glukokortikoidu Dexamed (Dexametazon). Podľa názoru znaleckej organizácie Forensic odborným

pochybenímlekárovORLoddeleniažalovanéhoboloajnasadenieliečbyDexametazonom.Liečbatýmto
preparátom zo skupiny glukokortikoidov nie je indikovaná v liečbe sialoadenitídy pri iných ochoreniach,
ktoré boli pacientke diagnostikované. Teoreticky pri liečbe samotnej diagnózy zápalu príušnej žľazy
(sialoadenitídy) sa javí sporné, no nie úplne vylúčené aj podanie liečiv zo skupiny kortikoidov najmä
z dôvodu opuchu, avšak nie u pacientky s inými závažnými diagnózami najmä pri imunodeficitnom

stave, ktorý bolo možné v danom čase už zistiť, dlhodobé podávanie Dexamedu nemalo opodstatnenie,
neviedlo k zlepšeniu kožných príznakov a jeho vedľajšie účinky boli pre pacientku naviac nežiadúce.
Dexamed totiž zhoršil aj tak výrazne nedostatočnú imunitnú odpoveď u pacientky, podporil šírenie
vírusovej infekcie v jej organizme, šírenie sekundárnej bakteriálnej infekcie a naviac maskoval príznaky
rozvíjajúcej sa sepsy. Znalkyne X. sa zhodli, že správne mal byť v tomto prípade indikovaný iný kortikoid,

a to Hydrokortizon, ktorý mal byť liekom voľby počas celej hospitalizácie, podaný bol však iba 11. a
13.02. V tejto súvislosti znalkyňa X. uviedla, že podávanie Dexametazonu pri rozvinutej sepse nebolo
vhodnépráveprejehopotenciálznižovaťsiluimunitnejodpovedeuužajtakimunodeficientnejpacientky.
K použitiu tohto lieku dodala, že rozumie jeho podávaniu z dôvodu opuchu tváre a obavy zhoršenia
dýchania pri opuchu dýchacích ciest, avšak v čase, keď už bola pacientka zaintubovaná, toto riziko

vôbec nehrozilo, čiže chýbala indikácia aj odôvodnenie jeho užívania. Naopak, X. zvýraznila, že po
správnosti liekom voľby v takýchto stavoch je síce iný kortikoid - Hydrokortizon, avšak je to tiež liek, ktorý
patrí do skupiny ako Dexametazon a má imunosupresívne účinky (tlmiace účinok imunity). Kortikoidová
terapia však vo všeobecnosti bola ordinovaná chaoticky, niektorý deň bol podávaný Dexametazon, iný
deň Hydrokortizon, avšak keďže táto liečba bola iba podporná (nie kauzálna), podľa názoru MUDr.

Zácsikovej nejde o pochybenie, ktoré by pacientke uškodilo. Znalecká organizácia Forensic však
považuje za odborné pochybenie skutočnosť, že podľa zdravotnej dokumentácie pokračovala liečba
vysokýmidávkamiDexametazonuajnainfekčnomoddelenížalovanéhoaanipodávanieDexametazonu
v čase prijatia na OAIM, keď bola pacientka v septickom šoku, nebolo indikované správne.

100. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že liečba Dexametazonom bola aplikovaná v súlade s SCP
daného liečiva, ani táto sktočnosť nedáva záruku, že je zdravotná starostlivosť v konkrétnom prípade
nevyhnutne poskytnutá správne. Súd poukazuje, a to aj v šíršch súvislostiach tohto konania, aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/140/2019 zo dňa 27.05.2020, z ktorého vyplýva, že
napríklad ani „samotné konštatovanie znalca, že postup zdravotníckeho zariadenia pri výkone operácie

pacienta bol lege artis, teda že pri ňom neboli použité žiadne zakázané medicínske postupy alebo
zdravotne závadné materiály, nepostačuje pre záver súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti
zdravotníckeho zariadenia za škodu (ujmu) spôsobenú pacientovi. Iba náležité zistenie, že zdravotná
starostlivosť bola poskytnutá správne nielen za podmienky, že bola poskytnutá štandardnými postupmi v
súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, za súčasne zohľadneného individuálneho

stavu pacienta, t.j. stavbu jeho tela, zdravotný stav, vek či ďalšie rozhodujúce faktory opodstatňuje záver,
že postup zdravotníckeho zariadenia bol de lege artis medicinae.“.101. Pokiaľ ide o podávanie lieku Cordarone, jeho dávkovanie podľa znaleckej organizácie Forensic nie
je úplne jasné po počiatočnom podávaní 900 mg/24 hod. s postupnou redukciou dávky. Nedostatočné
podávanie lieku Cordarone označila za pochybenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke aj

znalkyňa X. ktorá uviedla, že tento liek bol síce zvolený správne, avšak nebol počas celej hospitalizácie
na OAIM podávaný v správnej dávke. Za liečbu týmto liečivom ako nevyťaženú, a teda nedostatočnú,
považuje aplikáciu lieku Cordarone aj znalkyňa X. Ako vyplýva z výsluchu X. dávka tohto lieku je
maximálne 1200 mg v priebehu 24 hodín v závislosti od váhy pacienta. Zo zdravotnej dokumentácii
je však zrejmé, že prvý deň bolo podaných 900 mg, druhý deň 1500 mg, tretí deň nebol podaný

vôbec a štvrtý deň 150 mg. Každý deň hospitalizácie na OAIM mala byť však dávka v rozmedzí 600
- 1200 mg/24 hod. V posledný deň hospitalizácie 13.02., keď došlo k hypotenzii, tento liek už nemal
byť podaný, dovtedy však mal byť podávaný počas celej hospitalizácie. Znalkyňa X. však uzavrela, že
sa nedá exaktne vyjadriť, či podanie alebo nepodanie lieku Cordarone malo nejaký vplyv na zdravotný
stav pacientky, keďže ani 1200 mg denne by stav pacientky neodvrátilo, pretože základná príčina
septického stavu progredovala. Naopak, X. uviedla, že nesprávnym podávaním lieku Cordarone nebolo

možné dosiahnuť jeho terapeutický cieľ, a to nielen preto, že liečba nebola vyťažená podľa dávky, ale
terapeutickým cieľom je aj to, aby srdce bilo pomalšie a nedochádzalo k jeho zlyhávaniu z vyčerpania,
pričom cieľová frekvencia musí byť pod 110 pulzov za minútu. Pacientka však mala pulz stále 150 - 170
úderov za minútu, čo trvalo niekoľko dní a viedlo k definitívnemu zlyhaniu srdca.

102. V tejto súvislosti sa ako odborné pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uvádza aj
absentujúce ECHOKg vyšetrenie. Ako odborné pochybenie jeho nevykonanie jednoznačne uvádza
znalecká organizácia Forensic aj znalkyňa X.. ECHOKg vyšetrenie mohlo podľa znaleckej organizácie
upozorniťnahroziacesrdcovézlyhanie,napriektomuboloodbornepomernelaxneodporúčanéanebolo
realizované. Znalecká organizácia pritom pripustila, že dôvodom mohla byť nevyhnutnosť prevážať

pacientku v ťažkom stave na vzdialené ECHOKg pracovisko. Zo znaleckého posudku X. vyplýva
odporúčanie internistu doplniť ECHOKg vyšetrenie, ktoré bolo síce situované v tej istej budove, ale
pre ležiaceho pacienta pre stiesnené priestory prakticky nedostupné. Nevykonanie tohto vyšetrenia
považovala znalkyňa X.. H. aj za vážny systémový nedostatok v organizácii zdravotnej starostlivosti v
nemocnici s vážnym negatívnym dopadom na možnosti cielenej liečby pacientky. Naopak X. uviedla,

že ECHOKg vyšetrenie je doporučeným vyšetrením v rámci riešenia septických stavov, vykonáva
sa predovšetkým z prognostických dôvodov, aby sa kardiológovia vedeli lepšie orientovať a v rámci
hospitalizácie na OAIM ide najmä o potvrdenie si funkcie srdca. Táto znalkyňa však uviedla, že lekári
na OAIM aj bez ECHOKg vyšetrenia nález predpokladajú, pretože pri septických stavoch je nálezom
vo väčšine prípadov tzv. septické srdce, čiže lekári, ktorí pracujú na JIS a OAIM to predpokladajú.

Cielená zmena liečiv na základe ECHOKg vyšetrenia je veľmi otázna a nevykonaním tohto vyšetrenia
sa pacientke nepriťažilo, ani nespôsobilo jej úmrtie.

103. Znalecká organizácia Forensic a znalkyňa X. sa zhodujú, že v liečbe tachykardie pacientky
postupom non lege artis bolo aj nevykonanie 12-zvodového EKG záznamu, ktorý bol u pacientky počas

hospitalizácie na OAIM realizovaný len pri prijatí a pri konštatovaní smrti. Kontrola EKG počas liečby
antiarytmikami ani po jej ukončení nebola vykonaná.

104. Ako postup non lege artis znalecká organizácia Forensic a X. hodnotia aj absenciu kontinuálneho
invazívneho merania arteriálneho tlaku krvi u pacientky, ktoré je podľa znaleckej organizácie indikované

a odporúčané u hemodynamicky nestabilných pacientov liečených vazoaktívnymi liekmi. Neinvazívne
meranie tlaku nestabilných pacientov na vazoaktívnej liečbe a s vysokou srdcovou frekvenciou (ako
bola pacientka v tomto prípade - poznámka súdu) je zaťažené vysokou nepresnosťou, chybovosťou a
zároveň ide o intervalové (nie kontinuálne) meranie, ktoré nemuselo odhaliť všetky významné výkyvy
arteriálneho krvného tlaku. Časový interval vykonávaného neinvazívneho merania krvného tlaku u

pacientky pritom zo zdravotnej dokumentácie nie je známy. K rovnakému záveru dospela aj X.,
ktorá takýto úkon považuje za zlatý štandard pri podávaní vazopresorov, ktoré pacientka dostávala
už na JIS v trojkombinácii. Kým X. riziko spojené so zavedením arteriálneho katétra považovala za
zanedbateľnéstým,žepacientkabynebolanijakoohrozenánarozdielnapríkladodpoužitiacentrálneho
prístupu do podkľúčnej žily, kde je riziko mnohonásobne vyššie, avšak centrálny venózny katéter (CVK)

pacientke zavedený bol, naopak, X. riziko krvácania pri zavedení arteriálneho katétra nepovažovala za
zanedbateľné, kým centrálny venózny katéter bol emergentný výkon, ktorý sa urobiť musel. X. uviedla,
že nezavedenie arteriálneho katétra neprispelo k úmrtiu pacientky a nejednalo sa o hrubé pochybenie,
ktoré by pacientke privodilo smrť.105. Znalecká organizácia Forensic aj znalkyne X. sa zhodujú, že pochybením v poskytovaní zdravotnej
starostlivostibolaabsencialiečbyhypoxémievzmyslezvýšeniavdychovanejfrakciekyslíka,čoznalecká

organizácia jednoznačne hodnotila ako postup non lege artis. K poklesu sýtenia krvi kyslíkom a k
prehlbovaniu hypoxémie u pacientky dochádzalo podľa zdravotnej dokumentácie dňa 13.02.2017 od
cca 18.00 hod. do 00.00 hod. pravdepodobne pri terminálnom kardiálnom zlyhaní. Frakcia kyslíka však
bola ponechaná na hodnote FiO2 0,45 (frakcia kyslíka vo vdychovanej zmesi 45 %), pričom indikované
bolo zvyšovanie frakcie kyslíka po maximálnu hodnotu 100 %. Znalecká organizácia však uviedla, že

ani správna liečba hypoxémie (a tiež diuretická liečba, ktorá mohla byť aplikovaná, keďže kardiálne
zlyhávanie pravdepodobne viedlo k poklesu diurézy), by už veľmi pravdepodobne terminálne kardinálne
zlyhanie nezvrátili.

106. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že v zdravotnej dokumentácii pacientky chýbala RTG
kontrola snímku pľúc po zavedení CVK, ktorého vykonanie bolo ozrejmené vyšetrovateľom pri

vypočúvaní lekárov v trestnom konaní. Počas hospitalizácie na OAIM podľa znaleckého posudku
znalkyne X. už nebola vykonaná ďalšia kontrolná RTG snímka, čo u pacientky, ktorá má zápal pľúc,
je napojená na umelú pľúcnu ventiláciu a pri podozrení na karditídu/myokarditídu s pravdepodobným
srdcovým zlyhávaním pri dlhotrvajúcej tachykardii považovala znalkyňa za chybu. X. aj znalecká
organizácia Forensic sa zhodli, že RTG snímok hrudníka mohol odhaliť vývoj pneumónie a rozvod

srdcového zlyhávania, a to ešte aj dňa 13.02.2017.

107. Znalkyňa X. za pochybenie považovala aj oneskorenú eskaláciu ATB liečby, ktorá síce bola
oneskorená „len o pár hodín“, ale pri septickom šoku sa jedná o každú hodinu, obzvlášť keď sa
jedná o imonodeficientnú pacientku, pritom nenasedenie masívnej kombinácie ATB vytýkal žalovanému

aj ÚDZS. Naopak X. uvádzala, že pacientka počas hospitalizácie na OAIM dostávala kompletnú a
komplexnú antimikrobiálnu terapiu, tzn. dostávala antibiotiká určené na boj s bakteriálnym agensom,
antivirotiká aj antimykotiká, pričom túto terapiu hodnotila ako vyťaženú a dostatočnú.

108. Kým X. dospela k záveru, že pacientka bola silne dehydratovaná, objem tekutín v žilách pacientky

nebol dostatočný, ani dostatočne hradený, X. so záverom o dehydratácii pacientky nesúhlasila. V tejto
súvislosti však X. pripustila, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bolo pochybenie pri podávaní
močopudných látok, ktoré majú tiež vplyv na cirkulujúci objem tekutín, keď lekár podávanie liekov otočil
a najprv podal močopudný liek a potom Tensamin na zvýšenie tlaku, čo bolo pochybenie.

109. X. bolo v konaní vytýkané, že v jej znaleckom posudku nebola uvádzaná diseminovaná
intravaskulárna koagulopatia, ktorú naopak znalkyňa X. považovala za samostatnú diagnózu veľmi
často sprevádzajúcu septický stav, ktorá je sama o sebe potenciálne smrteľná a nemožno ju skorigovať
v období rádovo 6, 12, 24 alebo 48 hodín, ktorú skutočosť samú o sebe nemožno spochybňovať.
Neuniklo však pozornosti súdu, že hoci znalkyňa zdôrazňovala, že pacientka trpela diseminovanou

intravaskulárnou koagulopatiou, na čo sa v záverečnej reči odvolával aj žalovaný, v podstate obmedzila
vysvetlenie jej významu len vo vzťahu k (ne)vykonaniu úkonu zavedenia arteriálneho katétra na
invazívnemeraniekrvnéhotlaku,ktorýhodnotíakojednoznačnevhodnýazhľadiskamanažmentuliečby
aj pacientke potenciálne prospešný, avšak rizikový z dôvodu možnosti zakrvácania. V tejto súvislosti
musí súd poznamenať, že vyznieva tiež veľmi paradoxne, ak pacientka trpela takouto závažnou

diagnózou, avšak hematologické konzílium bolo u žalovaného vykonané až dňa 13.02.2017, teda deň
pred smrťou pacientky.

110. Vo vzťahu k posudzovaniu odborných otázok týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti
pacientke v zariadení žalovaného súd poznamenáva, že k dispozícii v tomto konaní boli tri znalecké

posudky, z toho znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic a jeho doplnenie v tomto konaní
boli len listinným dôkazom. Vzhľadom na absenciu odborných znalostí na strane súdu nie je súd
oprávnený hodnotiť odbornú stránku podaných znaleckých posudkov a tieto môže hodnotiť iba z
hľadiska ich presvedčivosti a hodnovernosti, pričom sa musí sústrediť na to, či znalec pri podávaní
posudku vychádzal zo zodpovedajúceho skutkového stavu, prípadne z akého skutkového stavu

pri vypracovaní posudku vychádzal a až na základe týchto poznatkov môže dospieť k záveru o
presvedčivosti či nepresvedčivosti znaleckého posudku a rozhodnúť o ďalšom procesnom postupe,
keďže súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz v zmysle ustanovenia § 191 CSP. V
kontexte vyššie uvedeného, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnejsúvislosti súd dospel k záveru, že súkromný znalecký posudok znalkyne X. ho nepresvedčil. Kým
ostatné subjekty, ktoré sa v konaní vyjadrovali k odbornej stránke poskytovania zdravotnej starostlivosti
pacientke (ÚDZS, znalecká organizácia Forensic, znalkyňa X. jednoznačne identifikovali pochybenia

žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, a to najmä nerozoznanie imunodeficitu
v úvode hospitalizácie pacientky a v dôsledku toho oneskorené stanovenie správnej diagnózy
a zahájenie liečby, oneskorená a nedostatočná liečba antibiotikami, pokračujúca liečba vysokými
dávkami glukokortikoidu Dexametazonu, nerealizovanie invazívneho merania arteriálneho tlaku ani
12-zvodového EKG záznamu, X. považovala antibiotickú liečbu pacientky za vyťaženú a dostatočnú,

liečbu Dexametazonom za nespôsobilú uškodiť pacientke, pretože aj Hydrokortizon, ktorý bol pri
liečbe odporúčaný, by mal rovnako imunosupresívny účinok, liečbu Cordaronom síce považovala
za nesprávnu, avšak ani pri správnom dávkovaní nespôsobilú odvrátiť fatálne zlyhanie organizmu
pacientky, ECHOKg vyšetrenie nie je nevyhnutné, pretože ho nahrádza predpoklad lekárov na JIS a
OAIM o náleze na srdci. Paradoxne tiež vyznieva, že kým znalkyňa X. na jednom mieste zdôrazňuje
predovšetkým negatívne dôsledky v podobe rizika vážneho zakrvácania, ktoré by mohlo spôsobiť

zavedenie arteriálneho katétra pacientke, hoci ho považovala za vhodné, na inom mieste pri svojej
výpovedi na súdnom pojednávaní uviedla, že „pri stave, keď sú isté ťažkosti nadradené iným, je niekedy
potrebnépodávaťajliekyprotichodné,sprotichodnýmiúčinkami,napríkladktorézvyšujúajznižujúkrvný
tlak“, čím odôvodňovala, že Dexametazon pri imunodeficite nebol kontraindikáciou, keďže indikovaný
bol Hydrokortizon a pri liečbe vazopresormi uviedla „že tá liečba na jednej strane je propacientská, ale

samozrejme má aj svoje nežiadúce účinky“. Pri posudzovaní možnosti zavedenia arteriálneho katétra
však znalkyňa jednoznačne reglementovala jeho riziká a negatíva na zdravotný stav pacientky nad jeho
benefitmi.

111. Pri hodnotení možnosti preloženia pacientky na vyššie pracovisko sa obzvlášť cynické javí

súdu, zvlášť pri pacientovi, ktorý bojuje o život, konštatovanie X., že ani žiadna iná nemocnica by
nepostupovala pri príjme pacientky hneď tak, že by okamžite konzultovala vyššie pracovisko, pretože to
vyššie pracovisko by odpovedalo: „postupujte tak a tak, dávajte tie a tie lieky a uvidíte“, čo zodpovedá
podľa znalkyne realite. Pri príjme pacienta v kontexte nasadenej liečby, ktorá aj zaberá, nebolo v tomto
prípadeaniopodstatnenéokamžiteprekladaťpacientanavyššiepracovisko.Súdsatedazamýšľa,žeak

pacientnemánároknaprekladnavyššiepracovisko,atoanivprípade,akbysahosámdomáhal,pričom
ani pri nezvládaní manažmentu liečby zdravotnícke zariadenie preklad nevykoná, vyvstáva otázka, či má
existencia vyšších pracovísk vôbec nejaký zmysel. Znalkyňa tiež uviedla, že aj bez predchorobia, ktorým
pacientka v tomto prípade trpela, herpetickej infekcie so superinfekciou, významne agresívnej baktérie
serratia marcescens, sú tieto závažné aj pre pacientov, ktorí netrpia imunodeficienciou. Nedá sa pritom

exaktne povedať, že keby pacientka nedisponovala imunodeficienciou alebo celiakiou, bol by alebo
by nebol priebeh rovnaký. Predchorobie pacienta však významne ovplyvňuej priebej hospitalizácie. Na
druhej strane znalkyňa uviedla, že nie je možné, aby každý pacient, ktorý má celiakiu len z titulu tohto
ochorenia bol hneď preložený na vyššie pracovisko, čo znalkyňa považuje za nereálne. Z uvedeného
teda vyvstáva otázka, že ak ide o pacienta imunodeficientného alebo celiatika a takéto predchorobie

nevyhnutne ovplyvňuje priebeh hospitalizácie, má sa pripraviť priamo na najhoršie?

112. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva oneskorenie konzultácie liečby s vyšším pracoviskom zo
strany žalovaného a tiež nevyužitý potenciál možnosti prekladu pacientky na vyššie pracovisko, čo
žalovanému vytýkal aj ÚDZS a znalecká organizácia Forensic. V tomto kontexte na preklad pacientky

vyslovila iný názor len znalkyňa X. V tomto smere sa súd jednoznačne stotožňuje s názorom vysloveným
v konaní X. a konštatuje, že k možnostiam liečenia pacientky v tomto prípade bolo potrebné zo strany
žalovaného postaviť sa čelom. V prípade, ak usúdil, že je v jeho schopnostiach liečbu pacientky
manažovať, tak mal využiť všetky dostupné liečebné postupy na to, aby nezostali v liečbe žiadne
rezervy a dať pacientke najväčšiu možnú šancu svoj nepriaznivo vyvíjajúci sa zdravotný stav zvrátiť.

V opačnom prípade, ak zdravotný problém pacientky nebol v zariadení poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti riešiteľný, mala nemocnica manažment pacienta zabezpečiť buď konziliárne, prizvať
potrebného odborníka na riešenie stavu ťažkého imunodeficitu a sepsy alebo zabezpečiť potrebnú
vyšetrovaciu techniku, prípadne pacientku preložiť. Napriek tomu, že k vážnemu zvratu v zdravotnom
stave pacientky došlo podľa vykonaného dokazovania zrejme dňa 09.02.2017, kedy dvakrát skolabovala

s nutnosťou KPR, bolo podľa znalkyne X. napriek neodškriepiteľnému riziku reálne pri súčasných
medicínskych a technických možnostiach, za asistencie mobilnej intenzívnej jednotky, realizovať prevoz
pacientky do inej nemocnice, a to napríklad dňa 10.02.2017, keďže treba prisvedčiť, že napriek
závažnému septickému stavu, v ktorom sa pacientka v tom čase nachádzala, jej rezervy organizmuexistovali, keďže k jej úmrtiu došlo až 14.02.2017. V tomto kontexte, zvlášť, keď sa jednalo o mladého
pacienta bojujúceho o život, absolútne nemožno ospravedlniť, že niektoré vyšetrenia nebolo možné
technicky alebo personálne realizovať (napríklad pre stiesnené podmienky nebolo možné prepraviť

pacientku na vyšetrenie na posteli). Uplatňovanie a realizácia základných ľudských práv, teda aj ochrana
života a zdravia, nemôže byť ovplyvnené, závislé ani podmienené tým (zjednodušene povedané), či sa
posteľ s pacientom zmestí cez dvere, či je na oddelení dostupné voľné lôžko umožňujúce intenzivistickú
starostlivosť, alebo napríklad nemožnosťou invazívneho monitoringu pacientky so zlyhávajúcim srdcom
na trojkombinácii vazopresorov, lebo toto kapacitne v nemocnici nestačilo. Ak to nebolo možné, bolo

nevyhnutné pacientku preložiť na vyššie pracovisko. Napĺňanie základných ľudských práv a slobôd
predsa nemožno prispôsobovať infraštruktúre nemocničného zariadenia, zvlášť, ak to prináša fatálne
následky.

113. Podľa názoru súdu nemožno na ťarchu pacientky pripisovať ani skutočnosť, že antibiotikum
Gentamicin, ktoré bolo potrebné v terapii podávať, bolo zamenené iným antibiotikom (podľa udania

žalovaného na žiadosť pacientky). Ako objasnila znalkyňa X. pri konfrontácii na súdnom pojednávaní,
aplikácia antibiotika Gentamicin injekčne je obzvlášť bolestivou procedúrou najmä pre pacientov, ktorí
sú subtílnejšej telesnej konštitúcie. Zároveň však znalkyňa vyjadrila počudovanie a nepochopenie pre
postup žalovaného, z akého dôvodu nebolo antibiotikum Gentamicin podávané poškodenej do infúzie.
Zmena antibiotika, ktorá bola zdôvodňovaná vymienením zo strany pacientky, teda zrejme podľa názoru

súdu pri vhodne zvolenej aplikácii nebola vôbec nevyhnutná.

114. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že k porušeniu povinnosti zo
strany žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda k neoprávnenému zásahu zo strany
žalovaného, došlo.

115. Pokiaľ žalovaný argumentoval k aplikácii ustanovenia § 193 CSP na tento prípad, že protokol ÚDZS
Prešov nie je rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný správny delikt a teda súd ním ani
nemôže byť viazaný, súd sa s touto právnou argumentáciou žalovaného nestotožňuje.
Z ustanovenia § 193 CSP vyplýva, že súd je viazaný (okrem iného) rozhodnutím príslušných orgánov

o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
predpisu, a o tom, kto ich spáchal.
Z protokolu ÚDZS Prešov č. 1366/2018 o vykonanom dohľade na diaľku (aj po prerokovaní námietok
dohliadaného subjektu - žalovaného) nepochybne vyplýva záver, že výkon dohľadu úrad zistil u
žalovaného porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Hoci z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej

lehoty na vydanie rozhodnutia o uložení sankcie ÚDZS správne konanie vo veci uloženia pokuty zastavil,
pretože podľa § 64 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. pokutu možno uložiť najneskôr do troch rokov
odo dňa porušenia povinnosti (k porušeniu povinnosti v tomto prípade došlo dňa 14.02.2017, t.j. v deň
úmrtia pacientky a lehota uplynula dňa 14.02.2020), nič to nemení na skutočnosti, že úrad spáchanie
správneho deliktu (teda porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. - poskytovať

zdravotnú starostlivosť správne) konštatoval.
Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase správneho konania
(ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí

porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému

zástupcovi.
Informatívna poznámka k odkazu 40) znie: „§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č.
350/2005 Z. z.“.
Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú

osobu.
Pritom názov ustanovenia § 64 zákona č. 581/2004 Z. z. znie „Pokuty za správne delikty“. Z uvedeného
možno nepochybne dovodiť, že ak zákon predpokladá uloženie pokuty za správny delikt za podmienok
podľa § 50 ods. 2 tohto zákona v prípade zistenia, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutázvlášť, je takéto porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne podľa § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. správnym deliktom. Nič na tom nemení ani fakt, že v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty nebolo možné v tomto prípade vyvodenie sankčnej zodpovednosti. Súd je podľa

§ 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný správny delikt a o tom,
kto ho spáchal (čo je z protokolu ÚDZS nepochybné), nie rozhodnutím o uložení sankcie za správny
delikt. Súd zdôrazňuje, že pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bolo konštatované
právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej bolo v oblasti verejnej správy zverené vykonávanie
dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§ 17 a § 18 zákona č. 581/2004 Z. z.) a ako

taká pri výkone svojej pôsobnosti zverenej jej zákonom konštatovala, že v tomto prípade poskytnutie
zdravotnej starostlivosti nebolo správne. Na dôvažok súd dodáva, že v tomto prípade nebola sankcia
za jednoznačne konštatované pochybenie uložená len z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na jej
uloženie.

116. V konaní bolo tiež sporné, či medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti a vzniknutou ujmou a škodou na strane žalobcov existuje príčinná súvislosť a
či bola konaním žalovaného, resp. jeho nekonaním V. odňatá šanca na zlepšenie jej zdravotného stavu
v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov
lekárskej vedy ovplyvniť.

117. Žalovaný aj intervenient na strane žalovaného v konaní namietali neexistenciu príčinnej súvislosti.

118. Príčinná súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý
následkom prvého. Druhý jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého.
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a

vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nevznikne. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina

škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (por. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 28.10.2010, sp.zn. 3 Cdo 130/2010).

119. Príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez nej by škodlivý
následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností

prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť v
danom prípade. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale postačuje, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa
na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, a to o príčinu hlavnú, dôležitú, podstatnú a
značnú(por.rozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa03.02.2015,sp.zn.25Cdo1222/2012).Podľateórie
adekvátnej príčinnej súvisloti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy,

obvyklého priebehu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej
udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nenastala bez tejto príčiny (conditio sine qua non),
(por. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 312/05, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo
1729/2013, a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 4973/2014).

120. Vzťah príčiny (neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis) a následku (smrť) musí byť
teda priamy a neprerušený. Samotná existencia nesprávneho postupu ešte automaticky nezakladá
zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči poškodenému. Medzi nesprávnym postupom
a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Inak povedané, ak síce poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti poskytol zdravotnú starostlivosť nesprávne, avšak toto poskytnutie nespôsobilo priamo

následok (smrť), nie je potom daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a smrťou.

121. Príčinná súvislosť v práve je ponímaná ako vzťah príčiny a následku medzi porušením právnej
povinnosti (protiprávnym konaním) škodcu a vznikom škody (ujmy) a musí byť v každom konkrétnom
prípade preukázaná. Na rozdiel od trestného konania, ktoré bolo právoplatne zastavené, v civilnom

konaní v medicínskych sporoch t.j. v sporoch medzi pacientmi, resp. pozostalými po pacientoch a
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, o ktorý prípad ide aj v prejednávanej veci, však uvedené
dôsledne neplatí.122. Od jednoznačného konštatovania príčinnej súvislosti a od absolútnej istoty bolo rozhodovacou
činnosťou súdov upustené. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25 Cdo 1628/2013 zo dňa 31.07.2014
interpretoval v medicínskoprávnom spore o náhradu škody na zdraví kauzálny nexus v novom duchu

nastolenom ústavným súdom a využil nové doktríny pri zisťovaní príčinnej súvislosti. Tento názor zaznel
už v odôvodnení uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1919/08 zo dňa 12.08.2008, ktoré
problematizovalo doterajší náhľad konštantnej judikatúry na 100 % preukázanie príčinnej súvislosti v
medicínskoprávnych sporoch a doporučovalo využitie niektorých spravodlivejších doktrín, napr. doktrínu
tzv. „straty šance“ či „straty očakávání“ (loss of chance, loss of expectation), podľa ktorej súd pomeruje

či odhaduje (estimates) pravdepodobnosť dosiahnutia určitých šancí. V tomto uznesení Ústavný súd
ČR vyslovil názor, že závery prvostupňového súdu o „stopercentnom“ preukázaní objektívnej príčinnej
súvislosti sa javia Ústavnému súdu ako nereálne, pretože sú nedosiahnuteľné a neudržateľné. Určovať
v lekárskych postupoch jednoduchý vzťah príčiny a následku je samé o sebe veľmi obtiažne. Podstatou
lekárstva je vlastne vstupovať do celého reťazca príčin a následkov, do procesov, ktoré prebiehajú v
ľudskom tele a vonkajším zásahom tieto procesy ovplyvňovať, meniť ich smer, pôsobenie atď. Zásah

lekára tak vlastne sám o sebe mení „prirodzený beh vecí“ v ľudskom tele, zasahuje do komplexných
vzťahov príčin a následkov. I v prípade aktívneho konania lekára, ktorý zvolí určitý liečebný postup,
je veľmi obtiažne, ba vylúčené stanoviť, či tento postup bol nad všetkú rozumnú pochybnosť jedinou
možnou príčinou škodlivého stavu, ktorý nastal. O to obtiažnejšie je to v prípade opomenutia, kedy
lekár nezvolí postup, ktorý na základe súčasných a dostupných znalostí lekárstva zvoliť mohol a mal.

Preukázať, že práve a len toto opomenutie tvorí so škodlivým následkom ničím nenarušený vzťah, je v
podstate nemožné. V dôsledku toho je výrazne oslabené postavenie poškodeného.

123. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 13Co/159/2016 zo dňa 17.03.2016 poukázal na to, že
doktrína straty šancí sa inkorporuje do rozhodovacej praxe súdov preto, že trvanie na bezvýnimočnom

preukázaní aj predpokladu, kauzálneho nexu, výrazne oslabuje postavenie žalobcu.

124. „Doteraz vyžadované preukázanie stopercentnej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a škodlivým následkom práve v týchto špecifických prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti
je neudržateľné“. Nemožnosť trvať na požiadavke 100 % preukázania príčinnej súvislosti videl súd

predovšetkým v komplikovanosti ľudského tela, ktoré sa vyznačuje kvantom procesov, ich príčin a
následkov, a preto jednoznačné preukázanie toho, že práve konkrétne konanie, resp. nekonanie lekára
(príp. iného zdravotníckeho pracovníka), je možné v konkrétnom prípade určiť ako predpoklad pre vznik
škodlivého následku, je takmer nemožné a v niektorých prípadoch dokonca vylúčené. „Súd má za to,
že práve pri posudzovaní tejto zložky zodpovednosti za vznik škody je nutné posilniť slabšie postavenie

pacienta vo vzťahu ku poskytovateľovi zdravotníckej starostlivosti tým, že nie je nutné stopercentne
preukázať predmetnú príčinnú súvislosť, kedy stačí preukázať tzv. stratu šance, resp. stratu očakávania
v tom zmysle, že postupom zdravotníckeho zariadenia, ktorý nebol v súlade s právom, nepochybne
došlokustratešance,žebybeznesprávneholekárskehozásahubolnásledoknazdravípacientamenší,
respektíve žiadny“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/298/2015 zo dňa 28.11.2016).

125. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/51/2019 zo dňa 25.06.2019 bolo potvrdené
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý priznal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým
žalobcom, pričom pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom a vznikom ujmy
aplikoval iba pravdepodobnosť, nakoľko v spore bolo znaleckými organizáciami konštatované, že

postupom žalovaného lege artis by sa výrazne zvýšili šance na prežitie pacientky aj dieťaťa, z čoho
súd vyvodil, že znalcami uvádzaná vysoká pravdepodobnosť je pre záver o príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym postupom žalovaného a úmrtím pacientky v danej veci dostačujúca. V danom rozhodnutí
odvolací súd ešte poukázal, že nakoľko neposkytnutím zdravotnej starostlivosti (t. j. postup non lege
artis) žalovaný znemožnil 100% preukázanie príčinnej súvislosti, tým prispel k vytvoreniu priestoru

neistoty a preto je potrebné danú skutočnosť pripísať na ťarchu práve žalovanému.

126. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 41/2017 zo dňa 27.09.2017 uviedol, že pri viazanosti
dovolacieho súdu právnym názorom Ústavného súdu je nevyhnutné konštatovať zásadu, podľa ktorej
pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov

zásahu proti tomuto chránenému statku, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo
aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. V posudzovanej veci je zrejmé, že pacientka mala
zákonný nárok na zaistenie zodpovedajúceho liečebného procesu, ktorý by zodpovedal požiadavke na
postup odborného zdravotného personálu lege artis. Pokiaľ tento predpoklad v tomto prípade splnenýnebol a tým bola súčasne znížená šanca postihnutej pacientky na prežitie, šlo - bez ohľadu na dovodené
percentuálne vyjadrenie tohto zníženia o zásah do jej osobnostných práv, ktorý ovplyvnil i samotný
fatálny výsledok tohto liečenia, ktorý tak zasiahol i do osobnostných práv žalobcov v zmysle vyššie

uvedeného ustanovenia Obč. zák.“.

127. Aj Ústavný súd SR sa v náleze sp. zn. II. ÚS 716/2016 zo dňa 24.10.2017 priklonil k postupu
všeobecných súdov, ktoré pri dokazovaní v medicínskych sporoch upustili od požiadavky preukázania
kauzálneho nexu s absolútnou istotou žalobcom. Kompenzáciu slabšieho postavenia žalobcov

(sťažovateľov) však videl v modifikácii základnej konštrukcie bremena tvrdenia alebo dôkazného
bremena prostredníctvom jeho sekundárneho prenesenia na žalovaného, teda prostredníctvom odklonu
od štandardného konceptu preukazovania príčinnej súvislosti.
K otázke preukazovania príčinnej súvislosti v medicínsko-právnych sporoch ústavný súd okrem
iného uviedol: „príčinná súvislosť predstavuje základný konštrukčný prvok zodpovednostnej skutkovej
podstaty, na ktorom je vybudovaný systém súkromnoprávnej zodpovednosti za škodu, a ktorej

preukázanie v súdnom konaní je jedným z predpokladov úspešného uplatňovania zodpovednostných
nárokov žalobcu proti žalovanému.
Skutočnosť, že dotknutá hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna úprava normatívne nevymedzuje
pojem, podstatu, ako aj rozhodujúcu mieru dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi príčinou a jej
následkom, tak hľadanie odpovedí na tieto otázky je primárne úlohou aplikácie práva prejavujúcej sa

v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci. Určenie príčinnej súvislosti tak nielen z tohto hľadiska
predstavuje v procese dokazovania pomerne náročnú úlohu, ktorá z pohľadu základnej procesnej
konštrukcie, na ktorej je vybudovaný systém sporového konania, zaťažuje žalobcu.
Zodôvodenianapadnutéhorozhodnutiakrajskéhosúduvyplýva,žepríčinnúsúvislosťmedziskúmanými
javmi, z ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva ten druhý (následok), možno z procesného hľadiska

považovať za preukázanú vtedy, ak je kauzálna väzba medzi nimi jednoznačne preukázaná, pričom iba
pravdepodobnosť o jej existencii nestačí.
V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že z hľadiska dokazovania v súdnom konaní
je určenie miery procesnoprávneho poznania rozhodujúcich skutočností stupňom absolútnej istoty
pomerne náročnou úlohou, pretože optikou procesného práva je každý dôkaz o tvrdenej skutočnosti v

zásade len dôkazom jej pravdepodobnosti. Z povahy problémov súvisiacich so zmyslovým spoznávaním
minulých javov nie je spravidla nikdy možné stopercentne potvrdiť existenciu alebo priebeh určitého
skutkového deja, ktorý sa už odohral, a preto určitá miera neistoty bude skoro vždy v priebehu jeho
dokazovania prítomná. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že absolútna istota nepripúšťajúca
žiadne ani teoretické pochybnosti o inom priebehu udalostí nemôže byť v zásade ako miera dôkazu

požadovaná, ak takáto požiadavka zároveň stavia stranu zaťaženú dôkazným bremenom do objektívne
neprekonateľných dôkazných problémov.
Uvedené platí o to viac, že kauzalita medzi skúmanými javmi určitého skutkového deja predstavuje
taký jeho prvok, ktorý v zásade nie je ani zmyslovo ani bezprostredne a objektívne pozorovateľný, a
preto jeho prítomnosť možno spravidla predpokladať iba na základe určitého kvantitatívneho stupňa

pravdepodobnosti, a to obvykle na základe predchádzajúcich skúseností založených na ustálenom
priebehu rozhodujúcich dejov.
V tejto súvislosti je potrebné ďalej uviesť, že problematika spoznávania minulých javov, najmä príčinnej
súvislosti, sa prenáša do procesnej roviny najmä v tom, že základným východiskom pri uvažovaní o
rozloženídôkaznéhobremenamedzistranysporujepravidlo,podľaktoréhoten,ktotvrdí,tenajdokazuje

(affirmanti incumbit probatio), čo v sporovom súdnom konaní, pokiaľ ide o otázku preukázania príčinnej
súvislosti, zaťažuje žalobcu. Ako správne A. Winterová uvádza, v skutkovo a právne zložitých sporoch
je tento základný sylogizmus spravidla nepostačujúci aj preto, že spravodlivé usporiadanie procesných
vzťahov vyžaduje, aby bola zohľadnená skutočnosť, že mnohokrát nie je v možnostiach strany, ktorá
určitú skutočnosť tvrdí, tiež svoje tvrdenia dokázať (porovnaj prof. JUDr. Alena Winterová, CSc., a

kolektív. Civilní právo procesní. 6. aktualizované vydání. Praha: Linde, 2011. s. 252).
Jednou z oblastí, kde tieto problémy vystupujú zvlášť do popredia, sú tzv. medicínskoprávne spory, ktoré
sú charakteristické svojou skutkovou zložitosťou prejavujúcou sa predovšetkým súbehom viacerých
príčin spôsobilých privodiť daný následok alebo výrazným časovým obdobím medzi príčinou a
následkom, čo významne sťažuje dôkaznú situáciu, prípadne tým, že úroveň aktuálneho stavu poznania

v danom čase neumožňuje spoľahlivo objasniť tvrdený kauzálny priebeh, nedokonalosťou postupov pri
poskytovaní zdravotníckej starostlivosti alebo samotnou povahou biologických procesov (porovnaj napr.
DOLEŽAL, Adam - DOLEŽAL, Tomáš. Kauzalita v civilním právu se zaměřením na medicínskoprávní
spory. Praha: Ústav státu a práva AV ČR, 2016. s. 180).Charakteristickou črtou týchto vzťahov, ktorá v priebehu súdneho konania mnohokrát zohráva
rozhodujúcu úlohu, je aj to, že medzi úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia a pacientom
je výrazná informačná asymetria v neprospech pacienta. Práve informačná nerovnomernosť medzi

úrovňou poznania zdravotníckeho zariadenia na jednej strane a jeho pacientom na strane druhej a
s tým spojená odborná znalosť zdravotníckeho zariadenia a spôsobilosť vnímať udalosti spojené s
poskytovaním zdravotníckych služieb lepšie alebo o ich priebehu zistiť viac a tiež jeho spôsobilosť
preventívne alebo následne zabezpečiť o tom dôkazné prostriedky sú tými okolnosťami, ktoré ho stavajú
do výhodnejšieho procesného postavenia v prípade sporu vo vzťahu k pacientovi, ktorý takéto možnosti

spravidla nemá.
V prípade, ak má za takejto situácie poškodený pacient, ako slabšia strana v priebehu súdneho konania
dokázať príčinnú súvislosť medzi určitými právne relevantnými javmi, má v priebehu dokazovania pred
sebou pomerne náročnú úlohu, ktorá hraničí v mnohých prípadoch s jej faktickou realizovateľnosťou.
Práve objektívne limity spojené s dokazovaním kauzálnej súvislosti, ako aj slabšie postavenie
poškodeného pacienta sú tými skutočnosťami, ktoré v rámci štandardného dôkazného sylogizmu vedú v

mnohých prípadoch k nespravodlivým výsledkom, pretože neadekvátna náročnosť unesenia dôkazného
bremena o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody zo strany pacienta je v
prípade uplatňovania zásady "všetko alebo nič" aj spravidla príčinou jeho neúspechu v spore. Takéto
riešenie sa javí byť nespravodlivé najmä v prípadoch, keď pre pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu
hovorí vysoká miera ich pravdepodobnosti.

Uvedené tézy je potrebné úzko vnímať aj z pohľadu ústredných funkcií zodpovednosti sa škodu,
ktorou je funkcia preventívna a reparačná. Z pohľadu naplnenia týchto funkcií zodpovednostného práva
požiadavka stopercentnej miery dôkazu pre účely unesenia dôkazného bremena poškodenému ukladá,
aby pod procesnou sankciou neúspechu v spore tvrdil a preukázal kauzalitu s absolútnou istotou, čo je
vzhľadom na už uvedené cieľ, ktorý je nereálny a v zásade objektívne nesplniteľný. Dôsledkom takto

chápanej a aplikovanej miery dôkazu o tvrdenej kauzalite je potom situácia, ktorá bráni aj realizácii
hmotnéhoprávatým,ženajednejstranežalovanémuposkytujeneadekvátnuvýhoduvsúdnomkonanía
na strane druhej neodôvodnene poškodzuje žalobcu, čo je zároveň v rozpore aj s princípmi procesného
práva.
V medicínskoprávnych sporoch nie je v mnohých prípadoch z už uvedených dôvodov možné

jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len s určitou
mierou jej pravdepodobnosti. V týchto prípadoch je nutné vziať do úvahy aj ďalšie prvky, na ktorých
je vybudovaný systém zodpovednostného práva, a zohľadniť ich v kontexte objektívnej kauzálnej
neistoty a vzájomnom nerovnocennom postavení tak, aby výsledok zodpovedal princípom, na ktorých
je zodpovednosť za ujmu/škodu postavená. V tejto situácii ide v zásade o vyvažovanie dvoch proti sebe

stojacich záujmov, a to práva poškodeného na jeho odškodnenie a na druhej strane záujem na tom, aby
povinnosť na náhradu škody zaťažovala iba toho, kto škodu skutočne spôsobil alebo ju mohol svojím
konaním odvrátiť. Neistota vo vzťahu k príčinnej súvislosti musí byť preto spravodlivo rozdelená, pričom,
ako uvádza F. Š., požiadavka spravodlivého vyváženia faktickej nerovnosti sporových strán je v zásade
naplnená v prípade, ak je v pochybnostiach rozhodnuté v prospech toho, komu vznikla ujma (porovnaj

Dr. František Štajgr. Důkazní břemeno v civilním soudním sporu, Praha, 1931. s. 114).
Sumarizujúc uvedené možno konštatovať, že požiadavka jednoznačného preukázania príčinnej
súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty osobitne v sporoch, ktoré majú
svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je v štandardnom type
dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami

tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých javov, zvlášť príčinnej
súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, v ktorom má
zužuvedenýchdôvodov"navrch"zdravotníckezariadenie,keďženažalobcu(poškodeného)akoslabšiu
stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje
dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov práva na spravodlivé súdne

konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatuje, že zásada rovnosti účastníkov
konania je súčasťou práva na spravodlivé konanie. Pod pojmom rovnosti účastníkov konania je potrebné
rozumieť rovnosť ich príležitostí. To znamená, že každej procesnej strane by mala byť daná primeraná
možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej

situácie, než v ktorej je jej protistrana. Podľa ESĽP sa rovnosťou zbraní rozumie požiadavka, aby
každá zo strán konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako
celku vzhľadom na protistranu podstatným spôsobom neznevýhodňujú. Cieľom zásady rovnosti zbraní
je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.Pod takto definovanú rovnosť strán spadá nielen realizácia ich oprávnení, ale aj otázky dôkazného
bremena. V ústavnoprávnej rovine potom platí, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj
zásada rovnosti zbraní, čo v civilnom súdnom konaní zahŕňa tiež rovnosť dôkazných bremien, ktoré sú

na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané, pretože v opačnom prípade nemožno konanie
ako celok považovať za spravodlivé. Obdobne aj ESĽP v rozsudku č. 34976/05 vydanom vo veci Metalco
Bt. proti Maďarsku z 1.2.2011 dospel k záveru, že uloženie nesplniteľného dôkazného bremena na
jednu stranu civilného sporu je porušením zásady rovnosti zbraní. Právo na rovnosť účastníkov konania
teda vyžaduje, aby dôkazné bremeno kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané, čo

vychádza zo všeobecnej požiadavky na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.
Z uvedeného možno urobiť záver, podľa ktorého ak je miera procesnoprávneho poznania vyžadovaná
napreukázaniepríčinnejsúvislostimedziprávnerelevantnýmijavmizostranyžalobcuakoslabšejstrany
sporu zjavne neprimerane vysoká a nezohľadňujúca faktickú nerovnosť strán sporu, tak v dôsledku toho
je aj dôkazné bremeno kladené na túto stranu zjavne neprimerané, čo potom vylučuje aj akúkoľvek
zmysluplnú úvahu o možnosti jeho "unesenia", čím dochádza k porušeniu práva na rovnosť strán ako

jedného z komponentov práva na spravodlivé súdne konanie.“.

128. Ako bolo uvedené vyššie, spornou otázkou medzi stranami bola otázka splnenia podmienky
existencie kauzálneho nexu medzi neoprávneným zásahom a vzniknutým fatálnym následkom, teda
otázka, či existuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou a či táto príčina

je značná, dôležitá, podstatná ako zákonný predpoklad vzniku práva na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy.

129. Posúdenie príčinnej súvislosti nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti so smrťou pacienta
je otázkou skutkovou, na posúdenie ktorej treba odborné znalosti, preto súd vychádzal najmä zo

znaleckých posudkov, výsluchov a konfrontácie znalcov a oznámenia ÚZDS.

130. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného tvrdili, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
ohľadne preukázania zodpovednosti žalovaného za smrť poškodenej pacientky V. a teda že nebola
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a smrťou dcéry žalobcov 1/ a 2/. V prvom rade

poukazovali na znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic, ktorá v závere doplnenia svojho
znaleckého posudku konštatovala, že nie je možné jednoznačne a s absolútnou istotou potvrdiť
patofyziologickú príčinnú súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti pani V. a jej úmrtím,
pretože jej zdravotný stav už pri prijatí na ORL oddelenie VšNsP H. bol vážny a nie je možné s
istotou tvrdiť, že pri použití všetkých správnych liečebných postupov by sa uzdravila, resp. nedošlo by

k jej úmrtiu. Reálna možnosť jej vyliečenia sa však počas niekoľkých prvých dní hospitalizácie rýchlo
znižovala a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné tvrdiť, že v čase prijatia na OAIM
VšNsP Lučenec dňa 09.02.2017 bol jej stav natoľko kritický a možnosť vyliečenia bola prognosticky
mizivá. Naopak žalobcovia 1/ a 2/ poukazovali na tzv. doktrínu straty šancí, teda model zodpovednosti,
ktorý je založený na pravdepodobnosti, kedy sa jedná o prípady, keď nemožno povedať, že konanie,

resp. opomenutie škodcu bolo nevyhnutnou podmienkou vzniku ujmy, ale súčasne nemožno poprieť,
že je medzi nimi spojitosť, ktorá má dopad na zníženie pravdepodobnosti toho, že ujma nastane.
Poukazovali na to, že žalovaný svojím konaním, resp. opomenutím konania odňal dcére žalobcov šancu
na prežitie v miere, ktorá prevažovala nad vývojom zdravotného stavu, pričom dcéra žalobcov zomrela
v zdravotníckom zariadení žalovaného na následky ochorenia, ktoré nebolo správne diagnostikované

a terapeuticky zvládnuté v čase, kedy sa fatálnemu následku dalo zabrániť správnym poskytnutím
zdravotnej starostlivosti, pričom zdravotný stav dcéry žalobcov sa zhoršil do nezvládnuteľného stavu,
ktorého dôsledkom bola jej smrť v príčinnej súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
- podcenením závažnosti jej zdravotného stavu, nevykonaním potrebných vyšetrení, oneskorením pri
všetkých úkonoch, ktoré by mohli viesť k správnej diagnostike a včasnému terapeutickému zásahu.

131. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj znalkyňa X., ktorá v priebehu konania vypracovala
pre žalovaného súkromný znalecký posudok, konštatovala, že nedošlo k takému pochybeniu v
poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, ktoré by privodilo smrť pacientky. Rovnako
tak znalkyňa X.., ktorá vypracovala súkromný znalecký posudok pre žalobcov, neodhalila také hrubé

pochybenia na strane žalovaného, ktoré by priamo privodili smrť pacientky. Jej výhrady voči jednotlivým
odborným postupom, ktoré identifikovala vo svojom znaleckom posudku, však tkveli v oneskorení
jednotlivých krokov, v nesprávnom vyhodnotení - podcenení známych príznakov a výsledkov vyšetrení,
nedôslednosti v diagnostike aj liečbe, nepresnosti vedenia zdravotnej dokumentácie, nedostatočnejštandardizácii postupov, zlej organizácii starostlivosti v nemocnici a celkovej laxnosti v prístupe k
pacientovi. Podľa názoru znalkyne X. jednotlivé pochybenia a nedostatky v priebehu celej hospitalizácie
pacientky samé o sebe síce nemali možno potenciál privodiť smrť pacientky, ale spolu spočítaním ich

vplyvu veľmi pravdepodobne došlo k odňatiu šancí pacientke. Kvantifikácia rozsahu odňatia šancí však
podľa názoru znalkyne nie je exaktne možná.

132. V danej veci sa súd stotožnil s názorom žalobcov, že príčinná súvislosť v tejto veci existuje, keďže
zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného vykazovala viaceré chyby a nedostatky, v dôsledku ktorých

bola šanca na prežitie poškodenej znížená. Tieto nedostatky jednoznačne konštatoval ako Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak aj znalecká organizácia Forensic a rovnako nedostatky
v poskytovaní zdravotnej starostlivosti konštatovali aj obidve znalkyne z odvetvia anesteziológia a
intenzívna medicína vo svojich znaleckých posudkoch. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že
predpismi Slovenskej republiky (ani Českej republiky) nie je otázka príčinnej súvislosti definovaná.
Existencia príčinnej súvislosti však nemôže byť riešená všeobecne nejakou definíciou, ale vždy len v

konkrétnych súvislostiach.

133. Z hľadiska vzniku právnej zodpovednosti v medicínskych sporoch je práve príčinná súvislosť
podmienkou najproblematickejšou. Z vlastnej povahy ľudského tela vyplýva, že býva veľmi obtiažne
spojiť určitý následok (zhoršenie zdravia) s konkrétnou príčinou. Pri medicínskych úkonoch sa len

výnimočne možno vyjadriť s absolútnou istotou. Vzťah lekára a pacienta je špecifický. Lekár má
postavenie „znalého“ a pacient postavenie toho, kto počúva a rešpektuje jeho rady. Na vzťah lekár -
pacient je potrebné pozerať ako na vzťah panstva, v ktorom má z mnohých dôvodov, predovšetkým
znalostných, prevahu práve lekár. Z toho dôvodu je podľa názoru súdu potrebné dôslednejšie chrániť
pacientovo právo na telesnú integritu, ako aj právo na život. Preto sa súd v tomto prípade priklonil k teórii

straty šance, kedy sa pri zisťovaní príčinnej súvislosti delí zodpovednosť za následok, pokiaľ je príčinná
súvislosť len pravdepodobná. Ako následok nemožno s istotou dokázať vzniknutú škodu, ale možno s
istotou dokázať stratu určitej šance na prežitie či uzdravenie alebo zlepšenie zdravotného stavu. Ide o
prípady, keď na základe pochybenia lekára nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu pacienta, pričom za
určitých okolností tu bola istá miera štatistickej pravdepodobnosti (šance), že k zlepšeniu dôjde. Táto

doktrínaslúžikuľahčeniudôkaznéhobremenaohľadneúlohy,predktoroupacientstojí,akmápreukázať
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného zdravotníckeho zariadenia a škodlivým následkom.

134. V danom prípade bolo konštatované, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného nebola
pacientke poskytnutá správne diagnosticky, terapeuticky a ani z hľadiska časového. Znalecká

organizácia Forensic vo svojom znaleckom posudku konštatovala, že síce nemohla potvrdiť a forenzne
ničím preukázať, že v čase, kedy bolo najskôr možné objektívne rozpoznať závažnosť ochorenia
pacientky v plnom rozsahu, teda dňa 04.02.2017, bol jej zdravotný stav s istotou zvládnuteľný v
rámci súdobých liečebných možností, avšak bolo možné odborne medicínsky ustáliť, že v prípade
prvotnej poruchy zdravia mala pacientka určitú šancu k prežitiu pri včasnej a správnej liečbe, ale táto

pravdepodobnosť bola znížená viacerými odbornými pochybeniami žalovaného. Prvotným pochybením
bolo už nerozpoznanie poruchy imunity ešte v deň prijatia na ORL oddelenie žalovaného, ktoré
súviselo so zle odobratou anamnézou a nesprávnym vyhodnotením alebo prehliadnutím výsledkov
krvného obrazu. Ďalším odborným pochybením bola liečba Dexametazonom, ktorá bola aplikovaná bez
náležitého zohľadnenia kontraindikácií s nerešpektovaním upozornení výrobcu na možné komplikácie

a bez správneho zhodnotenia a kontrol zdravotného stavu pacientky. Postup infektológa na infekčnom
oddelení bol síce správny, ale časovo pomalý. Zdravotný stav pacientky si vyžadoval okamžitú zmenu
liečebného postupu a postup ako pri rozvíjajúcej sa sepse. Je možné, že infektológ bol ovplyvnený
zlepšením hodnoty parametra CRP, ktoré interpretoval ako prejav účinnosti dovtedajšej antibiotickej
liečbyadostatočnenezvážilmožnosťmaskovaniapríznakovpriliečbeDexamedom,ktorúbuďprehliadol

alebo podcenil jej vplyv na klinický obraz a možné ovplyvnenie hladiny CRP cez utlmenie zápalovej
reakcie organizmu. Počas hospitalizácie na OAIM neboli aplikované všetky potrebné odborné postupy
v liečbe ochorenia srdca, čo sa týka najmä nedostatočného sledovania vývoja zmien na EKG a úsilia
o korekciu poruchy srdcového rytmu. Tiež bol nedostatočný monitoring krvného tlaku (obmedzený len
na neinvazívne meranie), bola vykonaná nedostatočná, resp. žiadne korekcia hypoxémie na piaty deň

hospitalizácie, nebolo rozpoznané rozvíjajúce sa srdcové zlyhanie a bolo nedostatočné dávkovanie
adrenalínu počas kardiopulmonálnej resuscitácie. Je potrebné uviesť, že šance na prežitie pacientky
už pri prijatí na OAIM boli veľmi nízke a uvedené pochybenia s vysokou pravdepodobnosťou neboli
v priamej príčinnej súvislosti s jej úmrtím a ani správne vedená liečba by s pravdepodobnosťouhraničiacou s istotou neviedla k záchrane života pacientky. Zo záverov znaleckého posudku však
jednoznačne vyplýva, že odborne medicínske postupy lekárov non lege artis mohli významne znížiť
šance pacientky na zvládnutie septického stavu a vyliečenie. V danom prípade išlo o reťazenie

odborne nedostatočných postupov. Zvlášť znepokojujúco znie, že všetci lekári, ale predovšetkým
ošetrujúci lekári ORL oddelenia žalovaného si podľa údajov v zdravotnej dokumentácii mohli všimnúť
nepriaznivé výsledky vyšetrení, mohli doplniť anamnézu a vykonať potrebné opatrenia v diagnostike
buď samostatne alebo po konzultácii s nadriadenými. Liečbu Dexamedom ordinovala prijímajúca
lekárka, ale skontrolovať a zastaviť ju mohli všetci ďalší ošetrujúci lekári až po oddelenie OAIM,

kde bola ešte stále indikovaná, prípadne ju mohli konzultovať s nadriadenými alebo konziliárnymi
odborníkmi. Rozpoznať rizikovosť pacientky, doplniť potrebné vyšetrenia a odporučiť úpravu liečby
mohol taktiež infektológ, čo aj postupom vykonával, ale nie bezodkladne, takže došlo k ďalšiemu
oneskoreniudiagnostickéhoaliečebnéhoprocesu.Stavpacientkyshorúčkami,leukopéniouapríznakmi
bakteriálnej infekcie nemusel výslovne hodnotiť ako febrilnú neutropéniu, mohol však skôr rozpoznať
hrozbu infekcie, rozvoj sepsy, prípadne septického šoku. V posledných dňoch života pacientky na

OAIM mohli upravovať liečbu, ordinovať potrebné vyšetrenie a vyžiadať si konziliárne vyšetrenia všetci
ošetrujúci lekári, a to buď samostatne alebo po vzájomnej konzultácii. V zdravotnej dokumentácii nie
je možné identifikovať také časti záznamov, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa ošetrujúci lekári snažili
dosiahnuť preklad na špecializované odborné pracovisko, pričom zo zdravotnej dokumentácie nie je
vôbec zrejmé vysvetlenie, prečo konkrétne sa takýto preklad nerealizoval alebo nekonzultoval a či bol

vôbec objektívne možný. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vytýkal žalovanému, že na
ORL oddelení nebolo reflektované na laboratórny nález závažnej leukopénie a nebol vykonaný potrebný
monitoring parametrov krvného obrazu, v dôsledku čoho nebol realizovaný potrebný manažment liečby,
zabezpečené potrebné konzultácie stavu pacientky so špecialistami alebo prípadný preklad pacientky
na vyššie pracovisko, ktoré má skúsenosti s liečbu neutropenických a imunodeficientných pacientov.

Konziliárne vyšetrenia, ktoré boli realizované, sa uskutočnili s významným oneskorením, na infekčnom
oddelení bola podcenená vážnosť zdravotného stavu pacientky a včas nebola nasadená masívna
baktericídna kombinácia antibiotík. Znalkyňa MUDr. Letanovská rovnako konštatovala, že v čase
hospitalizáciepacientkynainfekčnomoddelenídošlokzhoršeniujejzdravotnéhostavutak,žepacientka
vyžadovala okrem infektologickej aj invazívnu starostlivosť (pacientka bola preložená na JIS infekčného

oddelenia). Počas tohto obdobia došlo k podceneniu závažnosti stavu pacientky v nesprávnej stratifikácii
rizikovosti a oneskorenému liečebnému zásahu, pacientka v septickom stave bola ponechaná na
štandardnom lôžku pre nedostatok lôžok na JIS infekčného oddelenia, na OAIM bola preložená neskoro
v štádiu dekompenzovanej sepsy a septického šoku. Nedostatočný manažment septického šoku tak
mohol významne prispieť k nezvratnému stavu s následným zlyhaním orgánov a k odňatiu šance na

prežitie. Ako oneskorenú hodnotí znalkyňa aj eskaláciu antibiotickej liečby, ktorá bola síce oneskorená
len o pár hodín, ale pri septickom šoku sa jedná o každú hodinu, obzvlášť, keď sa jedná o ťažko
imunodeficientnú pacientku. Oneskorená eskalácia antibiotickej liečby u imunodeficientnej pacientky
mohla významne prispieť k nezvratnej dekompenzácii sepsy s následkom multiorgánového zlyhania a k
odňatiu šance na prežitie. V čase prekladu na OAIM už bola pacientka v stave dekompenzovanej sepsy

a septického šoku s dvoma zastaveniami obehu v krátkom časovom odstupe, jej šance na prežitie boli v
čase prekladu na OAIM veľmi znížené. Na druhej strane však pacientka na OAIM žila ešte niekoľko dní a
jej stav sa postupne zhoršoval, čo poukazuje na rezervy organizmu, ktoré dávali určitú šancu na prežitie
pri lepšom vyťažení diagnostiky a liečby. Mieru zníženia šancí prežitia pri dôslednejšej starostlivosti,
napríklad na vyššom pracovisku však nebolo možné presne určiť. Preklad na vyššie pracovisko, hoci

bol zvažovaný, odporúčaný aj konzultovaný, nebol realizovaný napriek nemožnosti poskytnúť všetku
indikovanú diagnostiku a liečbu v zariadení žalovaného, najmä v situácii, keď na OAIM nebolo možné
zabezpečiť kardiologické a ECHOKg vyšetrenie, nebol možný invazívny monitoring hemodynamiky a
tak nebolo možné vyťažiť a cielene podávať vazopresory. Počas štyroch dní trvajúcej hospitalizácie na
OAIM, kedy aj podľa zdravotnej dokumentácie došlo k relatívnej stabilizácii stavu pacientky, bolo vhodné

pacientku preložiť. Rozhodnutie o preklade mohlo zvýšiť šance na prežitie pacientky, hoci kvantifikácia
tohto vplyvu je ťažká až nemožná.

135. Na základe uvedeného dospel súd k záverom, ktoré sú aj v súlade s citovanými závermi Ústavného
súdu SR, že v danej veci je potrebné v záujme zabezpečenia základného práva žalobcov na súdnu

ochranu posúdiť otázku príčinnej súvislosti aj na základe pravdepodobnosti (probability), nielen na
základe kauzality, ktorý výklad vyrovná slabšie postavenie žalobcov ako poškodených. Znalci ani
ÚDZS síce jednoznačne nepotvrdili, že neposkytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaným správne
bolo jedinou a hlavnou príčinou smrti pacientky V., avšak vykonaným dokazovaním bolo jednoznačnekonštatované, že postupom žalovaného lege artis by sa výrazne zvýšili šance na prežitie pacientky, a
preto možno dospieť k záveru o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom žalovaného a úmrtím
pacientky. Pre vznik zodpovednosti za protiprávne konanie vrátane príčinnej súvislosti je rozhodujúce,

že včasná a účinná diagnostika a následný postup v liečbe (terapia) boli spôsobilé (mohli) zabrániť
alebo čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na zdraví a živote poškodenej, k čomu nedošlo, pretože
zdravotný stav poškodenej bol zaťažený nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou žalovaného
a neeliminované riziko sa naplnilo úmrtím poškodenej.

136. Matematické vyjadrenie alebo kvantifikovanie predpokladu šance na prežitie, a teda presné
kvantifikovanie teórie pravdepodobnosti bolo v danom prípade vylúčené práve z dôvodu, že žalovaný
porušil základnú povinnosť riadnej diagnostiky zdravotného stavu poškodenej už v čase začiatku jej
hospitalizácie. Ak by žalovaný vykonal riadnu diagnostiku poškodenej a zistil by jej zdravotný stav v čase
hospitalizácie, mohol by preukázať, že aj napriek pochybeniam v poskytnutí zdravotnej starostlivosti
nemohol zabrániť úmrtiu poškodenej, napríklad ak by bolo preukázané, že zdravotný stav poškodenej

bol už v čase hospitalizácie taký, že ani pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis nebolo možné
zabrániť jej úmrtiu. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že nebolo možné s istotou ustáliť prognózu
vývoja zdravotného stavu poškodenej ani v prípade poskytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti, čo však
v žiadnom prípade nemožno pripísať na ťarchu žalobcov a v prospech žalovaného.

137. Ústava Slovenskej republiky v článku 40 garantuje každej fyzickej osobe právo na ochranu
zdravia, a preto zásah do ústavou chránenej hodnoty sa prirodzene musí spájať s náležitou ústavne
garantovanou ochranou tejto hodnoty. Neoprávnený zásah do práva na ochranu zdravia nekonaním lege
artis predstavuje fatálne zlyhanie, ktoré je v rozpore s poslaním subjektu, ktorého podstatou činnosti je
vyliečenie z choroby, záchrana života a zabránenie vzniku zdravotných komplikácií (§ 3 ods. 4 zákona

č. 576/2004 Z.z.). Vzhľadom k tomu, že medicínsky následok postupu non lege artis bol, resp. mohol
byť rozhodujúci pre nepriaznivý vývoj poruchy zdravia pacientky, nemohla byť vylúčená zodpovednosť
žalovaného ako zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že následok postupu nemusel byť rozhodujúci
prenepriaznivývývojporuchyzdravia,nepredstavujevylúčeniezodpovednostizanesprávnymedicínsky
postup.

138. V danej veci je zrejmé, že poškodená pacientka mala zákonný nárok na zabezpečenie
zodpovedajúceho liečebného procesu, ktorý by zodpovedal požiadavke na postup odborného
zdravotného personálu lege artis. Pokiaľ tento predpoklad v tomto prípade splnený nebol a tým
bola súčasne významne znížená šanca poškodenej na prežitie, išlo bez ohľadu na nepreukázané

percentuálne vyjadrenie tohto zníženia o zásah do osobnostných práv, ktorý ovplyvnil i samotný fatálny
výsledok tohto liečenia, ktorý tak zasiahol aj do osobnostných práv žalobcov.

139. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného poskytnúť poškodenej zdravotnú
starostlivosť lege artis a ujmou na strane žalobcov zo smrti poškodenej je potrebné vnímať aj z toho

hľadiska, že citová ujma na strane žalobcov vznikla práve z toho dôvodu, že žalovaný nevykonal všetko,
čo mohol na záchranu života poškodenej vykonať, a tak preukázané porušenie povinnosti žalovaného
poskytnúť poškodenej zdravotnú starostlivosť lege artis je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom
citovej ujmy na strane žalobcov spojenej so smrťou poškodenej, ktorú by neutrpeli, keby mali vedomie,
že žalovaný poškodenej poskytol objektívne dostupnú riadnu zdravotnú starostlivosť. Je tak potrebné

v danom prípade konštatovať preukázanie protiprávneho (neoprávneného) zásahu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom vrátane príčinnej súvislosti objektívne spôsobilej ohroziť alebo narušiť osobnosť
fyzickej osoby.

140. Záverom v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodutia súd pre úplosť dodáva, že v rozhodovacej

činnosti slovenských súdov doktrína straty šancí umožňuje v prípade, kedy príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním a ujmou nie je možné preukázať s absolútnou istotou, avšak v konaní je
preukázané, že postupom non lege artis žalovaného došlo k zníženiu šance na prežitie, resp. uzdravenie
pacienta, vyvodenie záveru o tom, že príčinná súvislosť je daná. Tým, že žalovaný pochybil, pripravil
pacientku o možnosť tohto poznania, t.j. o možnosť poznania, či by pri postupe lege artis mohla žiť.

Neposkytnutím zdravotnej starostlivosti lege artis (t.j. postupom non lege artis) žalovaný znemožnil aj
100%-né preukázanie príčinnej súvislosti a tým prispel k vytvoreniu priestoru neistoty a preto je potrebné
danú skutočnosť pripísať práve na ťarchu žalovaného.141. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný porušil
svoje povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dcére žalobcov, ako aj príčinnú súvislosť medzi
konaním, resp. nekonaním žalovaného a smrťou pacientky, ktorá mala za následok vznik ujmy a škody

na strane žalobcov 1/ a 2/, pričom vykonaným dokazovaním bolo zároveň dostatočne preukázané
vyvrátenie argumentácie žalovaného o neexistujúcom imunodeficite pacientky, o správnosti podávania
liekovCordaroneaDexametazon,odostatočnomvykonávaní12-zvodovéhoEKGpacientke,ovčasnosti
a správnosti diagnostiky, o včasnosti, správnosti a vyťaženosti liečbé, čím bol daný základ žalobcami
uplatneného nároku, a to, že žalovaný zasiahol neoprávnene do ich práva na súkromný a rodinný život

podľa § 11 a nasl. OZ.

142. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na náradu nemajetkovej ujmy, úvodom súd vo všeobecneosti uvádza,
že výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť
svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská a to tak na závažnosť
vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to ako na strane žalobcov, tak

aj na strane žalovaných. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu
ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2 OZ musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom
prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ, a to najmä z hľadiska intenzity

trvania a rozsahu nepriaznivých následkov. V danom prípade nespochybniteľne došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcov v tej najhoršej možnej intenzite, keď zásah nie je možné odčiniť len
ospravedlnením, ani prinavrátením do pôvodného stavu.

143. Ako bolo uvedené vyššie, pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle

§ 13 ods. 3 OZ taxatívne stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodnutí vychádzať ex
offo. Sú to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä
so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Všeobecne platí, že
spôsob ochrany osobnosti musí byť primeraný povahe zásahu, pričom nutnosťou je stanoviť mieru

závažnosti zásahu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti
na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Treba vychádzať z následnej
reakcie, ktorú zásah vyvolal. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a
vyhodnotenia tejto reakcie. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do
práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený
zásah spôsobila.

144. Pokiaľ ide o závažnosť ujmy vzniknutej žalobcom, súd má za to, že v ich prípade došlo k

nenapraviteľnej ujme, ktorú možno len zmierniť priznaním peňažnej satisfakcie, pretože žiaden ľudský
život nemožno finančne ohodnotiť. Zároveň súd zohľadnil tak závažnosť ujmy, okolnosti, ktoré mali vplyv
na vznik nemajetkovej ujmy, aj to, v akej miere by mohla v konkrétnom prípade vo vzťahu k dotknutým
osobám uvedená satisfakcia pôsobiť na zmiernenie následkov zásahu tak, aby nedošlo k zneužitiu tohto
právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Priznanie nemajetkovej ujmy nie je reparáciou,

ale len satisfakciou, lebo akákoľvek priznaná suma by nemohla žalobcom nahradiť dcéru. Nakoľko
priznanie nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom Občiansky zákonník nestanovuje
jej výšku, priznané finančné zadosťučinenie musí byť primerané, lebo jeho zmyslom nie je byť finančnou
zábezpekou, zdrojom obživy, ani náhradou príjmu a nemôže tiež viesť k neprimeranému obohacovaniu
sa.

145. V prípade žalobcov vznikla nenapraviteľná ujma, a to smrťou ich jedinej dcéry, ktorú nie je možné
odškodniť inak ako priznaním nemajetkovej ujmy v peniazoch. Závažným spôsobom bolo dotknuté ich
právo na súkromný a rodinný život, pričom je nespochybniteľné, že negatívny zásah do tejto osobnostnej
sféry na nich pôsobil zraňujúco. Pri určení samotnej výšky priznanej nemajetkovej ujmy vychádzal súd

zo skutočnosti, že smrťou dcéry V. bola žalobcom spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma, pretože sa
pretrhla väzba k ich najbližšiemu človeku.146. V čase smrti mala nebohá V. 19 rokov, bola nadanou a mimoriadne úspešnou študentkou, ktorá
práve úspešným absolvovaním všetkých skúšok ukončila prvý semester vysokoškolského štúdia na
Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v M.. Žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi,

pričom bola ich jediným dieťaťom. Hoci počas semestrálnej výučby v priebehu pracovného týždňa
bývala na internáte, cez víkendy sa vracala k rodičom, a to aj z dôvodu, že trpela celiakiou a matka
(žalobkyňa 1/) jej pripravila a nabalila bezlepkovú stravu, ktorú pripravovala z bezlepkových potravín,
obstarávaných v lekárni na lekársky predpis od špecialistu - gastroenterológa. Napriek tomu, že celiakia
ju nútila dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu, aby sa neskôr vyhla rakovine hrubého čreva a iným

vážnym zdravotným problémom a tak dôsledne dbala na to, čo zje, viedla kvalitný a zdravý život, inak
v ničom neobmedzujúci, pričom mala aj priateľa. Rodina žila súdržne, mali medzi sebou silné citové
puto, poznačené vzájomnou starostlivosťou a pomocou, keď rodičia dcére všemožne pomáhali, či v
stravovaní, chorobe alebo štúdiu. Po náhlej a nečakanej smrti dcéry žalobcovia 1/ a 2/ prežívali rôzne
emócie, najmä šok, bolesť, beznádej a smútok z jej straty. Uviedli, že ich životy sa zmenili, po smrti
dcéry im nezostalo nič, ich svet sa zrútil. S jej smrťou sa nevedia zmieriť, ich život sa obmedzil na

prácu a každodennú návštevu cintorína. Pociťujú silnú sociálnu izoláciu, keď sa ich stránia aj priatelia,
lebo nevedia, čo povedať. Oni sa zase stránia miest, kam s dcérou chodili, miest, kde môžu stretnúť
rodiny s deťmi, či dcériných priateľov. Obaja žalobcovia po smrti dcéry trpeli psychickými problémami, o
čom doložil do súdneho spisu lekárske potvrdenia, z ktorých je zrejmé, že sa jednalo o kontrolné (teda
nie prvé) vyšetrenia. Žalobca 2/ uviedol, že v minulosti športoval, aktívne sa zúčastňoval bežeckých aj

cyklistických podujatí, po smrti dcéry však musel skončiť, pretože mu došli akékoľvek fyzické sily, dodnes
nevie v noci spať, prenasledujú ho ťažké sny. Žalobkyňa 1/ uviedla, že jej bezprostrednou reakciou po
smrti dcéry bola tiež túžba umrieť.

147. Protiprávnym konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb

tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k intenzívnemu zásahu do ich
osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov prakticky
neodstrániteľná. Bolesť, ktorú rodičia vnímajú, nikdy nepominie a nikdy sa jej nezbavia. Nárok žalobcov
je daný okrem iného i silným citovým putom matky a otca s dcérou, ktoré medzi žalobcami a zomrelou
existovalo. Nezvratná strata možnosti žalobcov prežiť s dcérou jej nepochybne najkrajšie chvíle života

- promóciu, svadbu, založenia vlastnej rodiny, je výrazným zásahom do integrity rodiny a do súkromia,
resp. rodinného života. Po nečakanej smrti dcéry stratili nielen možnosť viesť súkromný a rodinný život
s ňou, ale tiež nádej na akýchkoľvek potomkov, ako aj vnučky, či vnukov, pričom vzhľadom na vek a
zdravotný stav je vylúčené, aby mali žalobcovia viac vlastných detí. U žalobcov tak došlo k nenávratnej
strate šance prežiť najkrajšie chvíle života v úplnom rodinnom kruhu, pri pozorovaní a výchove ďalšej

generácie ich rodiny.

148. Ohľadom výšky náhrady porovnal súd rozhodnutia súdov SR v obdobných prípadoch a porovnal
ich s prejednávaným prípadom. Porovnateľným tejto veci sú prípady poskytnutej náhrady nemajetkovej
ujmy v rámci zdravotnej starostlivosti a zásahu do súkromia, a to napríklad:

-rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo168/2010(rodičommaloletejdcérypriznanépo33.194,-
Eur) - zanedbanie liečebno-preventívnej starostlivosti s následkom smrti dcéry,
- rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co 18/2013 (priznaných 20.000,- Eur matke zomrelého
maloletého syna) - smrť hospitalizovaného syna následkom neodborného postupu,
- rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co 17/2012 (priznaných 16.569,- Eur matke vydatej

plnoletej dcéry) - nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti s následkom smrti,
- rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/334/2010 zo dňa 11.05.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/88/2020 zo dňa 20.05.2021 (za smrť maloletého syna priznaná
rodičom nemajetková ujma každému po 40.000,- Eur).

149. Príkladmo súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia súdov, v ktorých prípadoch sa nejednalo o nárok
rodiča vychádzajúceho z úmrtia dieťaťa, napríklad:
- rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 160/2018 (priznaných pozostalému manželovi
po pacientke (57 r.) 30.000,- Eur, pozostalej maloletej dcére 20.000,- Eur a dvom pozostalým plnoletým
deťom po 10.000,- Eur),

- rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 5C/17/2019 zo dňa 25.11.2021 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvTrnavesp.zn.11Co/10/2022zodňa13.09.2022(priznaných50.000,-Eurpozostalému
manželovi za smrť manželky po pôrode dieťaťa),- rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2C/42/2015 zo dňa 21.10.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/33/2016 zo dňa 28.07.2016 (za smrť pacienta priznaná pozostalej
manželkenemajetkováujma20.000,-Eur,sebestačnémudieťaťu,ktorépracovalo10.000,-Euradieťaťu

odkázanému na otca výživou 15.000,- Eur),
- rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8C/99/2011 zo dňa 25.10.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/64/2019 z dňa 30.07.2019 (za smrť matky žalobkyne priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy 33.000,- Eur),
- rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C/30/2009 zo dňa 04.07.2019 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/168/2019 zo dňa 29.09.2020 (za zásah do osobnostných práv
zomrelého otca a manžela a do osobnostných práv žalobkýň priznaná pozostalej manželke náhrada
nemajetkovej ujmy 30.000,- Eur a plnoletej dcére 18.000,- Eur) a rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.
zn.22C/7/2021zodňa04.06.2021vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.11Co/64/2021
zo dňa 07.12.2021 (ďalšej dcére priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 19.000,- Eur),
- rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C/17/2019 zo dňa 25.11.2021 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/10/2022 zo dňa 13.09.2022 (za smrť manželky žalobcu priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy 50.000,- Eur),
- rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/88/2009 zo dňa 10.10.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/330/2012 zo dňa 02.10.2023 (za nezvratné poškodenie zdravia, v
dôsledku ktorého po jednoduchom operačnom zákroku nosovej priehradky zostal pacient v tzv. bdelej

kóme, priznal súd poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,- Eur, rodičom po 90.000,- Eur a
dvom súrodencom po 10.000,- Eur).

150. Osobitne súd upriamuje pozornosť na prípady priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, v ktorých súdy
aplikovali tzv. doktrínu straty šancí:

- Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 5C/255/2013 zo dňa 03.07.2017 priznal rodičom zomrelej
dospievajúcej dcéry po 9.990,- Eur,
- Okresný súd Galanta rozsudkom sp. zn. 10C/298/2016 zo dňa 20.08.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/87/2021 zo dňa 13.07.2022 priznal osamelej matke za smrť
postihnutého dieťaťa 75.000,- Eur,

- Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 23C/48/2016 zo dňa 10.06.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/70/2021 zo dňa 27.04.2022 priznal rodičom za smrť maloletej
dcéry po 30.000,- Eur,
- Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 13C/137/2011 zo dňa 10.05.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/51/2019 zo dňa 25.06.2019 priznal matke za smrť plnoletej dcéry,

ktorá zomrela po pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve, 21.000,- Eur,
- Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 10C/6/2019 zo dňa 26.07.2021 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 12Co/108/2021 zo dňa 13.09.2022 priznal nemajetkovú ujmu za smrť pacienta, ktorý
mal už vlastnú rodinu, manželke 70.000,- Eur, maloletým dcéram (vo veku 2 a 4 roky) po 40.000,- Eur
a rodičom po 30.000,- Eur,

- rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/94/2020 zo dňa 24.03.2021 - nemajetková ujma
maloletému dieťaťu 80.000,- Eur a matke 100.000,- Eur za porušenie právnej povinnosti spočívajúce
v oneskorenom skončení pôrodu cisárskym rezom a neposkytnutí adekvátnej popôrodnej lekárskej
starostlivosti,
- rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/37/2021 zo dňa 10.02.2022 - nemajetková ujma

priznaná žalobcovi vo výške 15.000,- Eur - zo strany žalovanej nemocnice sa jednalo o elementárne
administratívne pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k oneskorenému informovaniu o skutočnej,
podstatne závažnejšej diagnóze a k oneskorenému zahájeniu správneho liečenia onkologického
ochorenia, ktoré sa medzičasom významne rozšírilo.

151. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je primeranou náhradou nemajetkovej ujmy suma
40.000,- Eur pre každého rodiča samostatne, ktorá podľa názoru súdu zohľadňuje neodstrániteľný
následok v podobe smrti dcéry a dôsledky, ktoré táto strata u žalobcov vyvolala. Následkom
protiprávneho konania žalovaného došlo v danom prípade k nenávratnej deštrukcii možnosti rozvoja
medziľudských väzieb medzi žalobcami a ich dcérou a tým k intenzívnemu zásahu do osobnostných

práv žalobcov, práva na ich súkromie a rodinný život. V tomto prípade sa jedná o závažný zásah
do psychickej a morálnej integrity osobnosti žalobcov, ktorý zanechal v ich živote trvalé následky.
Trauma, ktorá žalobcom vznikla smrťou ich dcéry, je neodstrániteľná z ich citového života. Vzťah
rodičov k dieťaťu je vzťahom jedinečným a nenahraditeľným a protiprávne narušenie týchto vzťahovpredstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život, a to mimoriadne ťažký a
nereparovateľný. Súd zohľadnil aj to, že pôvodcom zásahu bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,
konkrétne nemocnica, teda miesto, kam pacienti prichádzajú s dôverou, že im bude poskytnutá

adekvátna lekárska starostlivosť, že zamestnanci - lekári sú dostatočne kvalifikovaní a ich prístup k
pacientomjenielenprofesionálny,aleihlbokoľudskýavsúladeslekárskouetikou(por.nálezÚstavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22. decembra 2015). Vzhľadom na uvedené súd dospel
k záveru, že smrťou dcéry žalobcov došlo k tak závažnému neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu ich osobnosti, ktorý spočíva v obmedzení súkromného a rodinného života, kedy smrťou dcéry

stratili navždy možnosť viesť s ňou rodinný a súkromný život, pričom trauma rodičov zo smrti dieťaťa je
neodstrániteľná, na čo súd prihliadol pri určený výšky nemajetkovej ujmy a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcom, každému samostatne náhradu nemajetkovej ujmy za smrť dcéry sumu 40.000,- Eur.

152. Súd taktiež pri vyhodnocovaní výšky nemajetkovej ujmy hodnotil aj okolnosti na strane žalovaného,
pričom je potrebné uviesť, že žalovaný je zdravotníckym zariadením, pričom u subjektu s jeho

postavením sa očakáva dodržanie a vykonanie všetkých nevyhnutných úkonov a postupov pri plnení
primárnej prevenčnej povinnosti predchádzania škodám. V danom prípade je potrebné taktiež zohľadniť
pomery žalovaného, ktorý, ako to vyplýva aj z účasti intervenienta, má uzatvorené poistenie vzťahujúce
sa na podobné prípady. Priznanie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške teda je v možnostiach
žalovaného a bude kryté z existujúceho poistenia a teda nemôže ohroziť poskytovanie zdravotnej

starostlivosti žalovaným.

153. Taktiež súd v prejednávanom spore nezistil, že by vo veci existovala určitá miera spoluzavinenia
nebohej V.. Pokiaľ žalovaný poukazoval na predchorobie poškodenej, ktoré mohlo ovplyvniť priebeh
hospitalizácie v zdravotníckom zariadení žalovaného, súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že by uvedené predchorobie malo na priebeh hospitalizácie vplyv. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalobcov a aj svedkyne X., ochorenie sa poškodenej V.
objavilozrazuneočakávanedňa02.02.2017beznejakýchbezprostrednepredchádzajúcichzdravotných
komplikácií, pričom nebolo preukázané, že by si spôsobom svojho života uvedené ochorenie
privodila alebo nedbanlivosťou spôsobila. Pokiaľ argumentácia žalovaného naznačovala, že poškodená

nerešpektovala liečebný režim v tom zmysle, že sa dňa 03.02.20217 nedostavila na odber krvi, ktorý bol
indikovaný všeobecným lekárom pre deti a dorast, indikovanie takýchto odberov popierali žalobcovia,
ktorí sa domnievajú, že uvedená poznámka bola v dekurze zo dňa 02.02.2017 dopísala dodatočne. Bez
ohľadu na túto skutočnosť je však súd toho názoru, že ani realizácia krvných odberov dňa 03.02.2017
by nemala vplyv na ďalší vývoj udalostí, keďže dňa 04.02.2017 došlo k hospitalizácii pacientky a ani

neboli objektívne spôsobilé ovplyvniť priebeh hospitalizácie, nakoľko, ako vyplynulo aj z výpovede
svedkyne X., mohlo sa stať, ak by k odberom nedošlo ráno, že výsledky uvedených odberov krvi by boli
dostupné až v nasledujúci pracovný deň, teda v pondelok 06.02.2017, kedy už bola pacientka tri dni
hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení žalovaného. K „odmietnutiu“ antibiotika Gentamicin sa súd
vyjadril v odôvodnení rozhodnutia vyššie.

154. Z uvedených dôvodov teda súd vychádzal z toho, že z pohľadu závažnosti vzniknutej ujmy,
keďže žalobcovia prakticky stratili akúkoľvek nádej na šťastný rodinný život, je možné vychádzať z
toho, že priznaná výška nemajetkovej ujmy musí byť vyššia, než je tomu v iných prípadoch nesprávne
poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcom doposiaľ bola

poskytnutá nejaké fiannčná náhrada. Sústrasť a poľutovanie nad stratou dcéry vyjadril na pojednávaní
právny zástupca žalovaného. Vzhľadom na závažnosť zásahu a spôsobené následky teda súd
vyhodnotil, že v danom prípade predstavuje výška nemajetkovej náhrady v sume 40.000,- Eur pre
každého zo žalobcov sumu primeranú, vzhľadom na všetky vyššie uvádzané okolnosti prejednávaného
sporu. Preto sa súd nemohol stotožniť ani s návrhom intervenienta, aby analogicky priznal výšku

nemajetkovej ujmy s použitím právnych noriem upravujúcich odškodňovanie obetí trestných činov
(zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov), a to z toho dôvodu, že pri aplikácii takéhoto
postupu nie je možné zohľadniť všetky okolnosti prípadu tak, ako to v prípade zásahov a odškodňovania
zásahu do osobnostných práv ustanovuje zákon.

155. Výšku určenej nemajetkovej ujmy považuje súd za primeranú a zohľadňujúcu aj ďalšie konanie
žalovaného, keď oznámil žalobcom smrť ich jediného dieťaťa viac ako šesť hodín po jeho úmrtí v čase,
keď sa jeho telesné pozostatky už nenachádzali ani v zdravotníckom zariadení žalovaného, ale v Ústave
súdneho lekárstva v M., teda v 80 kilometrov vzdialenom krajskom meste a tak nielen neumožnil rodičomV. rozlúčiť sa s ňou počas jej života, v čase terminálneho stavu jej organizmu, ale ani bezprostredne po
jej smrti, čo súd považuje za nehumánne.

156. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy, žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili nárok na zaplatenie sumy
5.469,61 Eur (pohrebné služby 941,88 Eur, pohrebné a cintorínske služby 236,60 Eur, prenájom
hrobového miesta 90,- Eur, kar 577,20 Eur, náklady na zhotovenie pomníka 3.588,73 Eur, náklady na
vyhotovenie fotokópií zdravotnej dokumentácie 35,20 Eur), ktoré požadujú preplatiť na základe faktúr.
Výšku uplatnenej majetkovej škody v celkovej výške 5.469,61 Eur titulom náhrady nákladov spojených

s pohrebom rozporoval intervenient, ku ktorému sa na pojednávaní pridal aj žalovaný, argumentujúc, že
s poukazom na ustanovenie § 449 ods. 2 OZ a § 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
je celková suma týchto nákladov najviac vo výške 2.324,40 Eur, pričom v zmysle § 2 ods. 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. sa náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a
na úpravu hrobu uhrádzajú do výške 663,88 Eur. Namietali preto výšku uplatneného nároku na náhradu
škody čo do rozdielu v sume 3.145,21 Eur (5.469,61 Eur - 2.324,40 Eur).

157. V prípade nároku na zriadenie pomníka pozostalému ide o osobitný druh peňažnej náhrady
na základe tzv. nákladového hľadiska, teda o osobitný druh náhrady škody, ktorý súvisí s úmrtím
poškodeného, nejde však o škodu na zdraví. Zákonné podmienky dotknutého nároku Občiansky
zákonník upravuje v § 449 ods. 2 tak, že „pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené

s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom
poistení“. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že v rámci tohto nároku sa nehradia všetky náklady
v skutočne vynaloženej výške, ale náhrada týchto nákladov je obmedzená hľadiskom primeranosti.
Posúdenie primeranosti nákladov spojených s pohrebom je úlohou súdu. Súd je však pri tomto
posúdení viazaný limitmi stanovenými v právnych predpisoch, vydaných na vykonanie Občianskeho

zákonníka. Takýmto právnym predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Uvedeným právnym predpisom bola stanovená maximálna výška nákladov
za zriadenie pomníka (ako jednej dielčej položky nákladov pohrebného) sumou 663,88 Eur; ide o
zákonné obmedzenie výšky náhrady, do ktorej je možné podľa zákona poskytnúť náhradu. Okrem
toho je právnym predpisom stanovená aj maximálna výška náhrady nákladov spojených s pohrebom

(ktorými sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so
zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou
službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady na úpravu
hrobu).

158. Pokiaľ intervenient, ku ktorému sa argumentačne pripojil aj žalovaný, namietal, že maximálna
možná výška priznania pohrebných nákladov predstavuje 2.324,40 Eur, súd sa s týmto názorom
nestotožňuje. Vychádzajúc z ustanovenia § 101 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. suma náhrady
nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2.324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods.
4 rovnako. V zmysle § 94 ods. 4 citovaného zákona, sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k

31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o
percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8. V zmysle § 89 ods. 8 zákona, úrazová renta
vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských
cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku. Percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2017 je 2 % (§ 293dr ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z.). Maximálna náhrada nákladov spojených s pohrebom v roku 2017 je 2.675,70 Eur.

159. Obmedzenie sumou 663,88 Eur sa vzťahovalo len na sumu nákladov na zriadenie pomníka alebo
náhrobnejdosky,ktoréboliuplatnenévovýške3.588,73Eur.Keďževsúčtenákladyspojenéspohrebom

(pohrebné náklady 941,88 Eur, cintorínske služby 236,60 Eur, prenájom hrobového miesta 90,- Eur,
náklady na kar 577,20 Eur, náklady na zriadenie pomníka 663,88 Eur) po zohľadnení obmedzenia
nákladovnazriadeniepomníkasumou663,88Eurpodľa§2ods.2nariadeniavládySlovenskejrepubliky
č. 87/1995 Z. z., predstavujú sumu 2.509,56 Eur (čo nepresahuje zákonný limit podľa § 449 ods. 2 OZ
v spojení s § 101 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.), súd priznal žalobcom náklady spojené s pohrebom

vo výške 2.509,56 Eur.

160. Pokiaľ však ide o náklady na vyhotovenie fotokópií zdravotnej dokumentácie, tieto nemožno
subsumovať pod náklady súvisiace s pohrebom a preto sa na ne nevzťahuje zákonnom stanovený limit.Vynaloženie týchto výdavkov zo strany žalobcov bolo riadne preukázané listinným dôkazom (príjmovým
pokladničným dokladom).

161. Uvedené dôvody viedli k záveru, že žalobcom možno priznať náhradu majetkovej škody v sume
nákladov spojených s pohrebom 2.509,56 Eur (z toho na zriadenie pomníka 663,88 Eur) + náklady
na vyhotovenie fotokópií zdravotnej dokumentácie 35,20 Eur, spolu 2.544,76 Eur, a vo zvyšnej časti
uplatnených pohrebných nákladov súd žalobu zamietol.

162. Súd priznal náhradu tejto škody obom žalobcom s tým, že plnením jednému zo žalobcov zanikne
v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného voči druhému žalobcovi, hoci z predložených listinných
dôkazov (faktúr, pokladničných dokladov, príkazov na úhradu) vyplýva, že tieto boli vystavené len na
jedného zo žalobcov (na žalobcu 1/ alebo na žalobcu 2/). V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť,
že žalobcovia sú manželia a teda aj náklady pohrebu uhrádzali z prostriedkov patriacich do BSM, preto
súd priznal náhradu škody obom žalobcom.

163. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalobcovia žiadali v žalobe, ktorou sa domáhali náhrady
nemajetkovej ujmy, aby súd pre prípad, že si žalovaný nesplní povinnosť priznanú rozhodnutím súdu,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom úrok z omeškania zo súdom priznanej čiastky od
vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky

platnej v prvý deň po vykonateľnosti rozsudku zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, súd aj v tejto časti
žalobu zamietol. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). V čase
vyhlásenia rozsudku žalovaný s úhradou priznanej sumy nie je v omeškaní a ani nemohol byť. Jej
priznanie a výška totiž závisia od úvahy súdu. Navyše takto formulovaný výrok je hypotetický, pričom
okolnosť, na ktorú sa viaže, nemusí ani nikdy nastať. V prípade, ak žalovaný priznanú sumu žalobcom

neuhradí, môžu sa títo domáhať priznania úrokov z omeškania samostatnou žalobou.

164. Pokiaľ ide o návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania, žalovaný a intervenient trvali na vykonaní
znaleckéhodokazovaniaznalcomzodboruORL,adhocznalcomzodboruinfektológiaaadhocznalcom
z odboru imunológia, a to z dôvodu, že v odbore infektológia a imunológia nie sú v zozname znalcov

vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zapísané žiadne osoby.

165. Žalobcovia s ustanovením ad hoc znalcov vo veci nesúhlasili a uvádzali, že na ustanovenie
takýchto znalcov nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko predmetnú vec už posudzovala znalecká
organizácia Forensic, ktorá sa k nej vyjadrila, a to aj v odboroch navrhovaných žalovaným. Nie je

preto dôvod, aby bola v konaní súdom ustanovená ako znalec osoba, ktorá znalcom nie je, pretože
v príslušných odboroch je zapísaná iná osoba, ktorá už navyše posudok vypracovala a zároveň nie
je splnená ani podmienka, že by takáto osoba znalecký úkon vykonať nemohla. Zároveň žalobcovia
navrhli, aby súd požiadal príslušný orgán, ktorý ustanovil znaleckú organizáciu Forensic v trestnom
konaní, o zbavenie mlčanlivosti znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku a jeho

doplnenia pre účely trestného konania a aby tieto osoby predvolal na pojednávanie a vypočul ich
ako znalcov. V prípade, ak sa súd s takýmto návrhom nestotožní, navrhovali žalobcovia ustanoviť
znalcov zapísaných v zozname vedenom príslušným orgánom Českej republiky. Vo vzťahu k vykonaniu
znaleckého dokazovania žalovaný v reakcii na návrh žalobcov uviedol, že znalecký úkon znaleckej
organizácie Forensic bol vykonaný v minulosti v rámci iného konania, a to trestného a v tomto

spore môže byť hodnotený len ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok, preto nie je k tomuto
listinnému dôkazu nikoho možné vypočuť ako znalca, ale len ako svedka. Zároveň žalovaný namietal,
že podľa jeho názoru sú osoby, ktoré sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku pre znaleckú
organizáciu Forensic, vylúčené z podávania akéhokoľvek posudku, resp. svedeckej výpovede v tomto
spore z dôvodu ich zaujatosti vo veci a nespôsobilosti podania znaleckého posudku z pohľadu ex

ante, pretože vec už v minulosti posudzovali. Už skôr z priebehu konania vyplynulo, že znalecká
organizácia odmieta vypracovať znalecké posudky pre účely civilného konania v prípadoch, ak znalecký
posudok vypracovala v trestnom konaní. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tejto
súvislosti uviedli, že znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic bol síce vypracovaný v trestnom
konaní, avšak bol predložený v tomto civilnom konaní, a teda spĺňa všetky zákonné atribúty definície

súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 3 CSP in fine, a pri jeho vykonávaní sa postupuje,
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súd môže teda v zmysle § 208 ods. 3
CSP vyslúchnuť znalca o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, pričom v rámci výsluchu
vystupuje vyslúchaná osoba v postavení znalca, a nie svedka. Žalobcovia považovali ďalšie znaleckédokazovanie za nadbytočné, s ustanovením ad hoc znalcov nesúhlasili. V prípade, ak by však súd
považoval ďalšie znalecké dokazovanie za nevyhnutné, navrhovali ustanoviť znalcov z Českej republiky,
resp. navrhovali vyžiadať doplnenie znaleckého posudku od znaleckej organizácie Forensic. Podľa

názoru žalobcov skutočnosť, že znalec podal znalecký posudok v trestnom konaní, nie je prekážkou
ustanovenia znalca v civilnom konaní. V prípade, ak by súd z nejakého dôvodu neprihliadal na znalecký
posudok znaleckej organizácie Forensic ako na súkromný znalecký posudok, žalobcovia súhlasili, aby
boli osoby podieľajúce sa na vypracovaní posudku vyslúchnuté ako svedkovia.

166. Na pojednávaní dňa 10.05.2023 žalovaný namietal hodnotenie znaleckého posudku znaleckej
organizácie Forensic ako súkromného znaleckého posudku. Keďže tento znalecký posudok si
nezabezpečila strana sporu, ale ho zabezpečil orgán činný v trestnom konaní, a to vyslovene pre
účely trestného konania, možno ho hodnotiť len ako listinný dôkaz. Výsluch osôb, ktoré sa podieľali
na príprave znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic ako znalcov, je podľa žalovaného
tiež nemožný, pretože X. bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a MUDr. Nojšlová, špecialista pre

imunológiu a imunoalergológiu, ktorá analyzovala imunologický stav poškodenej, podľa vedomostí
žalovaného nikdy nebola znalcom a aj podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie sa tieto osoby
považujú len za konzultantov znaleckej organizácie. Intervenient prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru osoby, ktoré vyhotovili za znaleckú organizáciu
Forensic znalecký posudok, nie je možné v civilnom sporovom konaní vyslúchnuť ako svedkov,

keďže svedok má iné postavenie a tieto osoby prezentujú svoje odborné závery. Podľa jeho názoru
je možné tieto osoby vyslúchnuť len ako znalcov. Žalobcovia na ďalšom znaleckom dokazovaní
netrvali, eventuálne navrhovali vyslúchnuť znalcov znaleckej organizácie Forensic a prípadne doplnenie
znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic ako súkromného znaleckého posudku.

167. Súd k polemike strán sporu ohľadne návrhov na vykonanie znaleckého dokazovania v prvom rade
uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalujúcej strany, že znalecký posudok znaleckej organizácie
Forensic vypracovaný na objednávku orgánu činného v trestnom konaní pre účely trestného konania je
súkromným znaleckým posudkom v tomto spore (a ako súkromný znalecký posudok ho možno v tomto
konaní doplniť) a má za to, že k takémuto právnemu názoru možno dospieť len pri nekritickej aplikácii a

použití čisto jazykového (gramatického) výkladu ustanovenia § 209 CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540
s., str. 777), ktorý uvádza, že „súkromný znalecký posudok je znalecký posudok, ktorého vypracovanie
nenariadil súd, ale o jeho vypracovanie požiadala znalca, prípadne znalecký ústav priamo strana sporu“.

Z toho dôvodu podľa názoru súdu nemožno v tomto konaní nariadiť púhe doplnenie takéhoto znaleckého
posudku, keďže podľa názoru súdu takýto znalecký posudok môže byť v civilnom konaní iba listinným
dôkazom a osoby, ktoré znalecký posudok vypracovali, môže byť vyslúchnuté len ako svedkovia, nie
ako znalci, zvlášť za situácie, kedy podľa vyjadrenia žalovaného takéto osoby, ktoré sa na vypracovaní
znaleckého posudku podieľali, ani nie sú znalcami zapísanými v zozname znalcov, ale majú len status

konzultanta.

168. Za nesprávny však považuje súd aj právny názor žalovaného (prv aj žalobcov), že skutočnosť,
že znalecká organizácia Forensic vypracovala v tejto veci znalecký posudok v trestnom konaní,
ju automaticky „diskvalifikuje“ z vykonávania znaleckého dokazovania v civilnom spore. „Samotná

skutočnosť, že znalec podal znalecký posudok už v rámci trestného konania, bez ďalšieho automaticky
nezakladá jeho zaujatosť pri podávaní následného znaleckého posudku v inom konaní a to ani len z
dôvodu, že sa už oboznámil so skutočnosťami týkajúcimi sa posudzovanej otázky. Znalcom môže byť
len osoba bezúhonná a odborne spôsobila, ktorá zároveň zložila sľub do rúk ministra spravodlivosti (§ 5
zákona o znalcoch). V rámci zloženého sľubu sa znalec zaväzuje okrem iného dodržiavať aj mlčanlivosť

o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri výkone svojej odbornej činnosti. Zákon o znalcoch neobsahuje
žiadnu výslovnú úpravu o vylúčení znalca len z dôvodu, že už skôr podal znalecký posudok v tej istej
veci pre iný subjekt, či už verejného alebo súkromného sektora. Hoci znalec posudzuje tú istú udalosť
v rámci trestného konania a samozrejme sa oboznámi so skutočnosťami, ktoré môže použiť následne
pri podaní znaleckého posudku na základe objednávky strany sporu v civilnom konaní, získanie a

použitie týchto informácií v rámci podania následného znaleckého posudku nie je možné automaticky
vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci pochybnosť o jeho zaujatosti z hľadiska ustanovenia § 49 ods. 1
CSP v spojení s § 11 ods. 1 zákona o znalcoch. Stále ide len o výkon znaleckej činnosti a odborné
posúdenie určitej otázky, ktoré je síce podkladom pre súdne rozhodnutie, avšak nerieši samotný súdomposudzovaný nárok. Niet dôvodu, prečo by znalec mal v rámci posúdenia tej istej odbornej otázky
v rámci dvoch po sebe nasledujúcich konaní, pristupovať k ich riešeniu odlišne, ako to naznačuje
žalovaná. Práve naopak, javí sa takáto situácia z pohľadu detailnejšieho obrazu znalca na posudzovaný

prípad ako prínosná. Pokiaľ by z tohto dôvodu znalec mal subjektívnu vedomosť zakladajúcu objektívne
pochybnosti o jeho nezaujatosti, je povinný postupovať v zmysle § 11 ods. 2 zákona o znalcoch a
bezodkladne to oznámiť zadávateľovi posudku. V prejednávanej veci žiaden zo znalcov, ktorí pracovali
na znaleckom posudku ústavu, nič také neurobil. Len tvrdenie žalovanej o zaujatosti znalcov bez
ďalšieho nemôže objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti znalca. Ani dovolací súd tak

nezistil existenciu takých relevantných okolností, ktoré by viedli k vylúčeniu znalcov ústavu z podania
znaleckého posudku v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Dovolací súd preto považuje námietky žalovanej v tomto
smere za nespôsobilé spochybniť záver súdov o nezaujatosti znalcov ústavu“ (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo/8/2022 zo dňa 30.11.2022).

169. Podľa názoru súdu by správnym postupom mohlo byť vypracovanie nového znaleckého posudku

znaleckou organizáciou Forensic, ktorým by hoc aj opätovne odpovedala na už raz zodpovedané
otázky komplexne a aj s ohľadom na eventuálne novo nastolené otázky sporových strán (tak, ako to
vyplýva napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/108/2021 zo dňa 13.09.2020).
Takýto dôkazný návrh však žiadna sporová strana nepredniesla, pričom žalovaný vykonanie takéhoto
znaleckého dokazovania priamo odmietal.

170. Pre úplnosť súd dodáva, že ďalším uplatneným dôkazným návrhom strán sporu nevyhovel,
pričom poznamenáva, že pri vykonávaní dokazovania nie je súd viazaný návrhmi strán a nemá
povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Z hľadiska hospodárnosti súd nevyhovel návrhu žalovanej
strany na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z odboru ORL, ad hoc znalcom z

odboru infektológia a ad hoc znalcom z odboru imunológia ako nadbytočnému dôkazu, keďže už z
priebehudoterajšiehokonaniamalsúdbezdôvodnýchpochybnostípreukázanúpríčinnúsúvislosťmedzi
konaním (porušením povinnosti) žalovaného a vznikom škody. Z rovnakého dôvodu súd nevyhovel ani
návrhom žalobcov na výsluch zástupcov znaleckej organizácie Forensic. Na vykonaní ďalších dôkazov
(výsluchom svedkov - zamestnancov žalovaného a osoby, ktorá pacientke poskytovala starostlivosť

lekárskou službou prvej pomoci dňa 21.01.2017, t.j. MUDr. Kristiánovej) žalovaný netrval.

171. Súd tiež len pre úplnosť dopĺňa, že zo zrejmých dôvodov nemohol prihliadať ani na listinné dôkazy,
predložené žalobcami po vyhlásení dokazovania za skončené dňa 19.05.2023. Týmto momentom
(vyhlásením dokazovania za skončené) došlo k naplneniu koncentračnej zásady, podľa ktorej na dôkazy

predložené a označené po ukončení dokazovania sa už neprihliada. Aj v prípade argumentácie žalobcov
o spotrebiteľskej povahe tohto sporu súd poznamenáva, že použitie ustanovenia § 296 CSP je aj v
takom prípade vylúčené, keďže žalobcovia sú zastúpení advokátom (§ 291 ods. 3 CSP). Súd však v
tejto súvislosti dodáva, že sa ani nestotožňuje s názorom žalobcov o spotrebiteľskej povahe tohto sporu,
pričom podľa názoru súdu sa uvedená skutočnosť nedá explicitne vyvodiť ani z nálezu Ústavného súdu

SR sp. zn. II. ÚS 716/2016 zo dňa 24.10.2017, na ktorý žalobcovia odkazujú a ktorý hovorí o pacientovi
ako o slabšej strane sporu v zmysle slabšej strany vzájomného vzťahu lekár (zdravotnícke zariadenie)
- pacient (klient).

172. Súd tiež uvádza, že pri hodnotení dôkazov neprihliadol ani na vyjadrenie k poskytovaniu

zdravotnej starostlivosti poškodenej vypracovaného dňa 07.11.2019 pR.. Sám žalovaný uviedol, že Q.
pri vypracúvaní svojho vyjadrenia vychádzal len z protokolov ÚDZS o vykonanom dohľade, a teda nemal
k dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodenej, na podklade ktorej by mohol dostatočne komplexne
zhodnotiť jej zdravotný stav tak, aby mohol dospieť k záverom relevantným pre výsledok tohto sporu.

173. Ďalšie argumenty strán súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za irelevantné, keď i podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však

nevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantnéargumentystrán(porovnajnapr.rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

174. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.175. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

176.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

177. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

178. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd musel zohľadniť skutočnosť, že v
predmetnom konaní si žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu (majetkovej) škody aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, či sú samostatné dielčie nároky, čo vedie k potrebe samostatného

rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu ku každému z nich. Úspech žalobcov v spore
vo vzťahu k niektorému z uplatnených nárokov nemôže subsumovať, resp. založiť úspech aj v časti
iného žalobou uplatneného nároku, v ktorej by neboli úspešní.

179. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, z dôvodovej správy k ustanoveniu § 255 CSP

vyplýva, že „v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania
náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom
posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia.
Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od

úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti - určenie, že
bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a povinnosť žalovaného sa ospravedlniť priznané boli,
avšak náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nebola priznaná v požadovanej výške.“.

180. Keďže ohľadne základu (existencie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy) dospel súd v

predmetnom spore k záveru o jeho danosti, nakoľko bolo konštatované, že došlo k zásahu do práv
žalujúcej strany, a len výška nároku závisela od úvahy súdu, boli žalobcovia v spore úspešní. Pri
rozhodovaní o trovách konania v prípade, kedy rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, sa
procesný úspech posudzuje len vo vzťahu k výsledku sporu ohľadne základu nároku, preto skutočnosť,
že došlo aj k čiastočnému zamietnutiu žaloby žalobcov v prevyšujúcej časti, nemá na rozhodnutie o

trovách konania žiadny vplyv. V tomto prípade, aby dôsledky takéhoto rozhodnutia neboli vo vzťahu k
žalovaným nespravodlivé, sa výška náhrady trov konania odvíja len od prisúdenej sumy bez ohľadu
na pôvodný predmet konania. Žalobcovia mali plný úspech v spore, pretože za situácie, že základ
nároku bol daný a len výška plnenia (nemajetkovej ujmy) závisela od úvahy súdu, zamietnutie žaloby v
prevyšujúcej časti nepredstavuje úspech žalovaného, ale je len dôsledkom úvahy súdu.

181. Žalobcovia 1/ a 2/ teda boli v tejto časti konania úspešní, preto im súd priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

182. K povinnosti intervenienta na náhradu trov konania súd uvádza, že intervenient vstupom do konania

nadobúda nielen práva, ale aj povinnosti, je oprávnený vykonávať prostriedky procesného útoku, obrany,
podávať procesné návrhy vyvolávajúce potrebu rozhodnutia, a ktoré v konečnom dôsledku vedú aj k
vzniku trov konania. Procesné úkony strany sporu i intervenienta (so súhlasom strany, za účelom pomoci
ktorej vstúpil do konania) majú spoločné účinky na oboch a za náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s
ich procesným pôsobením v konaní, zodpovedajú spoločne a nerozdielne obaja, a to aj v prípade, ak

netvoria nerozlučné spoločenstvo. Intervenient má preto nielen nárok na náhradu trov konania (viď
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 897, 925.), ale v prípade neúspechu strany,
na podporu ktorej vstúpil do konania, ho v rovnakej miere spoločne a nerozdielne s neúspešnou stranou
sporu zaťažuje aj povinnosť na náhradu trov konania (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7Cdo/93/2012 zo dňa 19.07.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/104/2020,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoPr/6/2020 zo dňa 24.09.2020, rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 21Co/38/2017 zo dňa 21.11.2017).183. V časti žalovaného nároku na náhradu (majetkovej) škody rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a
§ 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania bol nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 5.469,61 Eur.
V časti o zaplatenie 2.544,76 Eur súd žalobe vyhovel. V zmysle uvedeného boli žalobcovia úspešní v

rozsahu 46,53 % a žalovaný v rozsahu 53,47 %, úspešnejší bol teda žalovaný. Čistý úspech žalovaného
predstavuje 6,94 % (výrok 53,47 % - 46,53 %). O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán
ani intervenientovi na strane žalovaného právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tak strana
žalobcov ako aj strana žalovaného mali v tejto časti konania úspech len čiastočný, pričom čistý úspech
žalovaného bol v podstate v nepatrnej časti.

184. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).