Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010262
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5821010262.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom 23. apríla 2024 o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/73/2021 z 19.9.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/73/2021 z 19.9.2023.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/73/2021 z 19.9.2023 bol obžalovaný A. B. podľa §
285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 30/21/5507

zo dňa 27.10.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., na skutkovom základe, že:

dňa 16.10.2018 sa dostavil ako osoba neoprávnene vystupujúca za spol. KOELI, s.r.o., so sídlom
Ozorovská Nová 1501/40, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46909907, do kancelárie poškodeného C.
B. nachádzajúcej sa v obci D., E. F., kde vylákal od poškodeného G. H., nar. XX.X.XXXX, finančné

prostriedky vo výške 1500,- eur a od poškodeného C. B. finančné prostriedky vo výške 1500,- eur, spolu
3000,- eur, ako zálohu za zabezpečenie hudobného predstavenia speváka I. G.
naplesezáchranárovvobciD.,okresF.ataktokonal,hocivedel,žepredmetnévystúpenienezabezpečí,
finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, následne hudobné predstavenie nezabezpečil a
prevzaté prostriedky aj napriek viacerým výzvam poškodeným nevrátil, čím uvedeným konaním spôsobil
poškodenému G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. B. J. XX/XX, D., E. F., škodu vo výške 1500,- eur

a poškodenému C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D., K. XXX/XXX, taktiež škodu vo výške 1500,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.9.2023 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku prokurátor zahlásil voči oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie (na

č.l. 413 súdneho spisu), ktoré doplnil o písomné dôvody podaním doručeným súdu 15.11.2023 (na č.l.
420-422 súdneho spisu).

Z podstatnej odvolacej argumentácie prokurátora vyplýva nasledovné: Okresný súd pri závere o
nepreukázaní podvodného úmyslu obžalovaného vychádzal primárne z čestného vyhlásenia svedkyne
B. B., ktoré malo dokázať tvrdenia obžalovaného, že

v rozhodnom období bol ústne splnomocnený konať za túto spoločnosť. Menovaná svedkyňa na
hlavnompojednávaníkonanom19.9.2023odmietlavypovedať.Vtejtosúvislostiprokurátorajsodkazomna stanovisko NS SR č. 33, zverejnené v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 4/2019, poukázal na význam svedeckej výpovede v trestnom konaní. Čestným
vyhlásením sa faktický obchádza právna úprava svedeckej výpovede ako dôkazného prostriedku, a tak

pripustením čestného vyhlásenia súd umožnil vyhnúť sa svedkyni následkom za prípadné klamlivé
tvrdenia a takouto praxou je možné obchádzať zásadu kontradiktórnosti trestného konania. Obsahom
tohto čestného vyhlásenia je totiž písomné zachytenie skutočností, ktoré vo vzťahu
k posudzovanému skutku vnímala svojimi zmyslami svedkyňa B. B., teda obsah, ktorý zodpovedá ust.
§ 127 ods. 1 Tr. por. Z uvedeného dôvodu bol navrhovaný osobný výsluch svedkyne, ktorý svedkyňa

odmietla. Za správny považuje práve postup, keď čestné vyhlásenie, obsahujúce skutočnosti podstatné
pre trestné konanie, slúži na odôvodnenie následného výsluchu svedka, nie však na nahradenie
svedeckej výpovede. Podľa názoru prokurátora ide o postup súladný nielen so zásadami trestného
konania podľa § 2 ods. 9, ods. 11 Tr. por., ale najmä § 2 ods. 18 a ods. 19 Tr. por. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby druhostupňový súd predovšetkým preskúmal procesnú použiteľnosť dôkazu, na
ktorom samosudkyňa založila napadnuté súdne rozhodnutie, a vyslovil právny záver, že ide o procesne

nepoužiteľný dôkaz. Ďalej prokurátor namietal, že obžalovaný ako manžel konateľky spoločnosti KOELI
mal k pečiatke spoločnosti jednoduchý prístup. Skutočnosť, že poškodený si úspešne uplatnil svoj nárok
súdnou cestou voči dotknutej spoločnosti, nie je dôkazom o skutočných úmysloch obžalovaného, len o
pasivite konateľky spoločnosti - manželky obžalovaného. Navyše, obchodná spoločnosť KOELI, s.r.o.
bola súdom vymazaná ex offo z obchodného registra ku dňu 11.12.2021, k čomu prokurátor predložil

aj výpis
z obchodného registra. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, že obžalovaný mal
v čase spáchania skutku uložený trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze podnikania. V obchodných
vzťahoch nie je štandardné, aby za spoločnosť konala len ústne splnomocnená osoba. Obžalovaný
priznal, že konateľka obchodnej spoločnosti KOELI pred poškodeným poprela, že by mala vedomosť

o prijatí zálohy. Súd nepodrobil obhajobu obžalovaného kritike ani po tom, čo bolo preukázané, že
obžalovaný splátky hradil zo súkromných zdrojov. Pri hodnotení svedeckých výpovedí poškodeného
G. H. a C. B. sa samosudkyňa zamerala predovšetkým na skutočnosti, ktoré nastali až po odovzdaní
finančných prostriedkov obžalovanému. Pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného však bolo
kľúčové zamerať sa na odovzdanie a prevzatie finančnej zálohy obžalovaným, ako aj okolnosti, za

ktorýchknemudošlo.Svedkoviazhodneuviedli,žeobžalovanýtrvalvýslovnenazálohevovýške3000,-
eur, za ktorú sa zaručil zabezpečiť koncert I. G. a túto mal podľa svedka B. použiť ako zálohu. Tieto
skutočnosti potvrdil aj obžalovaný, konkrétne sa mal vyjadriť, že on si vytelefonoval s manažérkou pána
G., či robí akcie menšieho typu, čo bolo potvrdené. Na tomto základe a jeho znalostí
s organizovaním koncertov si potom vypýtal od poškodeného B. zálohu, pričom mu garantoval zľavu

30 % z dohodnutej ceny, ktorú odhadol na cca 6 000,- eur. Až na základe uvedených informácií mu
poškodení odovzdali zálohu 3 000,- eur, o čom bol vystavený pokladničný doklad. Obžalovaný vo svojej
výpovedi uviedol, že pri cene za koncert vychádzal len z vlastného odhadu, teda nevedel výslednú cenu
koncertu, koncerty pána G. nikdy nezabezpečoval a ani sa osobne nestretol s manažérkou pána G..
Potom je v príkrom rozpore s uvedeným, ak obžalovaný vopred garantoval takúto cenu, navyše

so zľavou vo výške 30 %. Nie je zjavné, na základe čoho súd dospel k záveru, že obžalovaný sa snažil
naplniť svoj záväzok, keďže obžalovaný na cenovú ponuku už nezareagoval a zálohu za vystúpenie I.
G. neuhradil. Bolo preukázané len vyžiadanie cenovej ponuky
na vystúpenia I. G. v dňoch 1.2.2018 a 2.2.2018, pričom na cenové ponuky
v rôznych kombináciách už žiadnym spôsobom obžalovaný nereagoval. V prípade osoby obžalovaného

malo ísť o osobu, ktorá sa sprostredkovaniu vystúpení pravidelne venuje, preto možno oprávnene
očakávať, že by v prípade skutočného záujmu o vystúpenie I. G. trval na písomnej dohode alebo aspoň
na potvrdení termínu a ceny. E-mailová komunikácia dokazuje až dodatočnú komunikáciu. Obžalovaný
pritom priznal, že koncerty pána G. nikdy predtým nezabezpečoval, s jeho manažérkou sa nestretol
a e-mailovo komunikoval len raz. Súd pochybil aj pri hodnotení správania obžalovaného po prevzatí

finančnej zálohy
za vystúpenie. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že podľa tvrdenia obžalovaného použil zálohu
na zaplatenie predošlých koncertov, nekriticky vyhodnotil obhajobu obžalovaného, že sa snažil nájsť
náhradu za vystúpenie I. G.. Tvrdenie, že k sprostredkovaniu koncertu nedošlo, pretože pán G. nechcel
v dohodnutom termíne prísť, ničím nepodporil, naopak, už nijakým spôsobom obžalovaný nereagoval

na konkrétne cenové ponuky, pričom tieto mal k dispozícii tri mesiace pred plánovaným termínom
vystúpenia.
Osobitne prokurátor poukázal na to, že splátky časti dlhu zo strany obžalovaného boli uhrádzané zo
súkromných zdrojov, teda ani v jednom prípade nie z účtu obchodnej spoločnosti KOELI. Ide o zásadnépochybenie prvostupňového súdu, ak tieto skutočnosti neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené.
Predmetné spochybňuje nielen konanie v mene obchodnej spoločnosti KOELI, odovzdanie vylákanej
hotovostispoločnostizostranyobžalovaného,aleajzáversúduzaloženýnaúspešnomuplatnenínároku

poškodených voči dotknutej spoločnosti v civilnom súdnom konaní. Samosudkyňa sa nevysporiadala ani
s listinami oboznámenými na hlavnom pojednávaní, ktoré spoľahlivo zdokumentovali finančnú situáciu
obžalovaného - identifikované početné záznamy v Centrálnom registri exekúcií, z čoho možno odvodiť
motív obžalovaného riešiť finančnú situáciu. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 2-
krát právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu, teda nejde o jednorazové vybočenie obžalovaného

z riadneho občianskeho života. Skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdeniarozsudkomOkresnéhosúduBánovcenadBebravou,sp.zn.1T/27/2016zodňa26.4.2018pre
zločin podvodu a po vznesení obvinenia uznesením ČVS: ORP-280/2-VYS-PD-2019 zo dňa 12.8.2019
za zločin podvodu. Aj snaha o vytvorenie alibi vyžiadaním cenovej ponuky potom logicky zapadá do
profilu obžalovaného.
V ďalšej časti poukázal prokurátor, že pre dokazovanie zavinenia platia rovnaké zásady ako pre

dokazovanie ktoréhokoľvek iného znaku trestného činu, a keďže ide o skutočnosti vnútorného života,
priamym dôkazom o nich je len priznanie, inak spravidla možno viesť o nich dôkaz len nepriamo zo
skutočnej objektívnej povahy (spôsob konania páchateľa, jeho správanie pred činom a po ňom, jeho
slovné a iné prejavy atď.), z ktorých sa podľa zásad správneho myslenia a uvažovania dá usudzovať
na ten či onen vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným

zákonom. Obžaloba má v súhrne za preukázané, že obžalovaný sa vydával za osobu oprávnenú konať
v mene spoločnosti KOELI, s.r.o., hoci na to nebol oprávnený, vypýtal si zálohu na koncert pána G. bez
predchádzajúcej dohody s jeho manažmentom a bez znalosti konkrétnej cenovej ponuky a na konkrétnu
ponuku od manažérky pána G. nijakým spôsobom nereagoval. Úmysel obžalovaného je preukázaný
nápadne podozrivou nástojčivosťou obžalovaného

na konkrétnej výške zálohy, bez znalosti skutočnej ceny, predstieraným záujmom o cenovú ponuku a
použitím finančných prostriedkov na neznámy účel.
Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe a prokurátor sa v odvolaní vyjadruje aj
k záveru súdu, že konaním obžalovaného neboli preukázané znaky prečinu sprenevery, s ktorým
sa však nestotožnil. Pokiaľ súd uviedol, že k sprenevere nedošlo, pretože nebolo preukázané, či

došlo k odovzdaniu zálohy obchodnej spoločnosti KOELI, s.r.o., tak súd opomína, že obžalovaný mal
konať v mene tejto obchodnej spoločnosti, napriek tomu, že uvedenú skutočnosť považoval v zmysle
odôvodnenia za dokázanú. Spoločnosť MC Production vo svojej histórii nespolupracovala a nemala
objednávku na hudobnú produkciu speváka I. G. od obchodnej spoločnosti KOELI, s.r.o. Rovnako
svedkyňa B. K. vo svojej výpovedi uviedla, že ku komunikácii s obžalovaným došlo, ale len

vo veci cenovej ponuky, teda následne už nemohlo dôjsť k prevzatiu zálohy. Obžaloba navrhuje doplniť
dokazovanie oboznámením súdneho spisu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/27/2020 za účelom
uloženia zákonného trestu. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/27/2020 zo dňa 16.3.2022,
právoplatným dňa 25.7.2022, bol obžalovaný uznaný
za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Tr. zák.

Záverom prokurátor konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu je založený
na procesne nepoužiteľnom dôkaze – čestnom vyhlásení, samosudkyňa dospela k nesprávnym
skutkovým zisteniam a žiadnym spôsobom sa nevysporiadala s dôkazmi svedčiacimi
vneprospechobžalovaného.Natomtozákladenavrholkrajskémusúdunapadnutýrozsudokzrušiťavec
vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednanie. Prílohou odvolania je výpis z obchodného registra na

spoločnosť KOELI, s.r.o.

Súčasťou spisu nie je vyjadrenie obhajoby, resp. splnomocnenca poškodeného k odvolaniu prokurátora.

Podľa § 326 ods. 1 Tr. por. o odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom

zasadnutí môže urobiť rozhodnutie
a) podľa § 316 ods. 1 alebo 3,
b) podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom
zasadnutí.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas, v lehote stanovenej v §
309 Tr. por. a jeho obsah bol v súlade s ust. § 311 ods. 1 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmazákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania prokurátora (§
317 ods. 1 Tr. por.) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne dôvodné. Krajský súd
dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu trpí vadami, ktoré zákonodarca predpokladá v ust. §
321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por., a preto krajskému súdu nezostávalo nič iné, len rozsudok na podklade

odvolania prokurátora zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnut-nom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým

je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostli-vom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na

logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvod-nenie súdneho
rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,
pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie

súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne
uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne uvedenými zásadami, na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie, čo malo za následok jeho nesprávnosť.

Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu dôsledkom toho, že okresný súd nepostupoval dôsledne vo
fáze hodnotenia dôkazov, keď vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednostranne v prospech obžalovaného,
tieto hodnotil izolovane, selektívne, zvolil si zlé východisko svojich úvah, nesprávne posúdil, ktorý

dôkazný prostriedok je nositeľom závažného dôkazu, nevenoval pozornosť okolnostiam, ktoré
predchádzali prevzatiu finančnej zálohy. Nekriticky prevzal obhajobu obžalovaného. Teda hodnotiacej
činnosti súdu chýba vyváženosť, dôslednosť hodnotenia dôkazov - čomu prispôsobil hodnotenie len
niektorých dôkazov, jednotlivo, nesprávne a bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj v súhrne. Na podstatnénedostatky v dokazovaní poukázal aj prokurátor vo svojom odvolaní, s ktorými sa odvolací súd bez
výhrady stotožnil.

Voľné hodnotenie dôkazov slúži k tomu, aby sa zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti. Je to prostriedok k zisteniu pravdy. O zásade voľného hodnotenia dôkazov hovoríme
preto, lebo zákon neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti. Pri hodnotení dôkazov je určujúca voľná úvaha hodnotiaceho orgánu, podrobnejšie
nevymedzená zákonom. Z tejto zásady taktiež vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní a súd je

povinný hodnotiť každý dôkaz osobitne ako aj všetky v súhrne, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam
prípadu, čo v praxi predstavuje najmä všestrannosť, úplnosť a objektívnosť pri zachovaní pravidiel
prípustnosti dôkazov. Rozhodujúcim kritériom pri hodnotení dôkazov je tzv. vnútorné presvedčenie,
pre tvorbu ktorého zákon len všeobecne ustanovuje, že sa má „zakladať na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne“. Vnútorné presvedčenie však nepredstavuje
svojvôľu a nezodpovednosť. Vytvára sa však na základe logického úsudku,

na zodpovednom a starostlivom zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Treba zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti
a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede
svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prvej skoršej predchádzajúcej

výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri
hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov
v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj
z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu. Pritom nemožno opomenúť, že svedok
na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy

musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva záver, že z vykonaného dokazovania nemal preukázané,
že obžalovaný už v čase uzatvárania dohody s poškodenými konal v úmysle svoj záväzok nesplniť
a obohatiť sa na úkor iného, alebo konal s vedomím, že svoj záväzok nebude plniť. Súd mal pochybnosti

o naplnení subjektívnej stránky trestného činu podvodu, t.j. naplnenie podvodného úmyslu na strane
obžalovaného v čase spáchania skutku, pričom úmyselným zavinením musia byť pokryté všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Obžalovaný na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení
predložil čestné prehlásenie konateľky spol. KOELI, bol ústne splnomocnený konať za túto spoločnosť,
v čase prevzatia zálohy disponoval pečiatkou spoločnosti, ktorou potvrdil pokladničný doklad. Platobným

rozkazom bola spoločnosti KOELI, s.r.o. uložená povinnosť zaplatiť poškodenému G. H. sumu vo výške
3 000,- eur, ktoré aktuálne vymáha
v exekučnom konaní. Súdu bol predložená listina o uznaní záväzku a dohoda o splátkach, kde majiteľka
spol.KOELIuznalazáväzok,čododôvoduavýšky.Bolapredloženámailovákomunikáciasmanažérkou
speváka I. G., svedkyňa K. pripustila aj možný telefonát s obžalovaným, čo súd vyhodnotil ako aktívny

krok k plneniu záväzku. Obžalovaný bol oslovený poškodeným. Aj tvrdenia svedka B. (že obžalovaný mu
bol doporučený) potvrdzujú, že obžalovaný sa pohyboval v tejto brandži a so zabezpečovaním koncertov
mohol mať skúsenosti. Nebola ani jednoznačne vyvrátená obrana obžalovaného, že poškodeným
chcel ponúknuť inú alternatívu. Zároveň neboli preukázané znaky prečinu sprenevery, keďže nebolo
preukázané, že obžalovaný prijatú zálohu spoločnosti neodovzdal a prijaté peniaze použil na iný účel,

ako mu boli zverené.

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci.

K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že už v čase
konania páchateľ jednal v úmysle v danom prípade prevzatý záväzok nesplniť, čím uviedol poškodeného
do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil.

Na preukázanie subjektívnej stránky trestného činu môže súd usudzovať len nepriamo zo správania

páchateľa, ktoré sa objektívne prejavilo navonok, v danom prípade ide najmä o slovné a iné vonkajšie
prejavy páchateľa, ktoré mohli poškodených utvrdiť v tom, že obžalovaný je schopný a má záujem
zabezpečiť zvoleného interpreta na akciu. Ďalej je to správanie obžalovaného po prevzatí tejto peňažnej
zálohy za koncert – do akej miery bol aktívny, aby zabezpečil sľúbeného interpreta, alebo minimálnenáhradný program, akým spôsobom mal tieto skutočnosti garantované, akým spôsobom komunikoval
s poškodenými po prevzatí zálohy, či reagoval na urgencie poškodených. V tejto súvislosti sa súd
nezaoberal skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovedí poškodených C. B. a G. H. pred odovzdaním

finančných prostriedkov, resp. či a ako obžalovaný reagoval na ich telefonáty pred akciou - plesom.
Mimoriadnu pozornosť súd venoval skutočnostiam, ktoré nastali až následne, keď sa poškodení
domáhali vrátenia vyplatenej zálohy (napr. úspešné uplatnenie nároku v civilom konaní proti spoločnosti
KOELI, s.r.o.).
Dôkaz o tom, že obžalovaný konal za spoločnosť KOELI, s.r.o., bol predložený až s odstupom času,

v súdnom konaní, a to čestné prehlásenie B. B. zo 16.5.2022 (na č.l. 271 súdneho spisu), avšak
obsah tohto čestného prehlásenia nebol verifikovaný, nakoľko B. B. ako manželka obžalovaného využila
práva a odmietla vypovedať k týmto skutočnostiam ako svedkyňa. Toto čestné prehlásenie bolo spísané
dokonca
po výmaze spoločnosti KOELI, s.r.o. z obchodného registra (výmaz ku dňu 11.12.2021). Teda aj na
tieto skutočnosti treba prihliadnuť pri hodnotení, či označená spoločnosť mala vedomosť o prevzatí

finančnej zálohy, ak na druhej strane podľa výpovede obžalovaného jeho manželka mala poškodenému
H. v telefonáte uviesť, že o žiadnych podrobnostiach nevie. Obžalovaný sám uviedol, že mal snahu
splatiť tento dlh poškodeným z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko to bral ako osobný záväzok.
Súd odignoroval z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného jeho finančnú situáciu v čase skutku, resp.
finančnú situáciu spoločnosti, v mene ktorej mal konať. Z uvedených dôvodov, s dôrazom na odvolaciu

argumentáciu prokurátora, sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu vyjadreným v napadnutom
rozsudku.

Úlohousúduprvéhostupňabudeustáliťskutkovýstav,oktoromniesúdôvodnépochybnosti,pretoželen
takto ustálený skutkový stav môže byť podkladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu. Krajský

súd v aktuálnom štádiu konania nekonštatuje absenciu dokazovania, ktorá skutočnosť však neznamená,
že ak strany konania obstarajú nové dôkazy a navrhnú ich vykonanie, súd prvého stupňa dokazovanie
nedoplní.Inakbudepovinnosťousúduvyhodnotiťdôkazy,ktorébolidoterazvkonanípredsúdomprvého
stupňa procesne relevantným spôsobom vykonané, dôsledne sa zaoberať odvolacou argumentáciou
prokurátora, vo veci opätovne rozhodnúť o podanej obžalobe. Ďalej bude povinnosťou prvostupňového

súdu nové rozhodnutie odôvodniť v súlade so zákonnými parametrami odôvodnenia rozsudku podľa §
168 ods. 1 Tr. por., s dôrazom na preskúmateľnosť a presvedčivosť rozhodnutia.

Pre prípad iného rozhodnutia o obžalobe je potrebné doplniť dokazovanie oboznámením súdneho spisu
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/27/2020 za účelom uloženia zákonného trestu.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného
práva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.