Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123372756
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123372756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 341 438, zast.:
Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
36 851 710, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Františkom
Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, IČO: 42 090 911, o zaplatenie 6.978,57 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6Csp/74/2023-175
zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II.Zrušuje rozsudokvovýrokuIII.otrováchkonaniaavrozsahuzrušeniavracia vecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,
že cit.:
„I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 6.192,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 6.192,84 eur od 30.10.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,48 %
z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.“

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.

2, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2,
§ 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 19 a 20, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“ a „zákon
o spotrebiteľských úveroch“); § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou bola dňa 29.01.2018 uzavretá
Zmluva o autokredite č. 982641, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej
poskytnutýúvervovýške14.625,-eurnafinancovaniekúpymotorovéhovozidla,kuktorémumalžalobca
zriadené záložné právo. Výška úrokovej sadzby pri úvere bola 8,00 % ročne pri ročnej percentuálnejmiere nákladov 8,30 %, dohodnutej mesačnej splátke úveru vo výške 256,42 eur a celkovej čiastke k
zaplateniu 18.462,24 eur. Dňa 24.02.2021 došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru pre nedodržanie finančnej disciplíny žalovanej po predchádzajúcom písomnom upozornení z

22.01.2021 o existencii splátok istiny a úrokov v omeškaní po dobu troch mesiacov a o možnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a výkonu záložného práva. Z dôvodu predčasného ukončenia
Zmluvy o autokredite žalobca vykonal dňa 03.04.2023 Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej
Zmluvy o autokredite, v ktorom konkretizoval výšku dlhu žalovanej po odpočítaní preplatku na splátkach
od nesplatenej časti istiny. Dlh žalovanej tak podľa žalobcu predstavoval 6 978,57 eur.

4. Na základe námietky žalovanej sa súd prvej inštancie zaoberal súladnosťou zmluvy s ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve je uvedená
výškaúveruvsume14.625,-eur.Ďalejsúuvedenévýškasplátky,ato256,42eur, zmluvabudesplácaná
mesačne s počtom splátok 72, t. j. 72 mesiacov, výška úroku 8 % ročne. RPMN tak bola uvedená vo
výške8,30%.Vzmluveneboldohodnutýpoplatokzapoisteniealeboinépoplatky.Bolauvedenácelková

suma, ktorú musí žalovaná uhradiť na splatenie úveru, a to 18.462,24 eur. S poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020 mal súd zato, že v zmluve sú
uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, a preto úver neposúdil ako bezúročný a bez poplatkov.

5. Žalovaná rovnako namietala, že predmetný úver má byť posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový z

dôvodu,žežalobcapredposkytnutímúveruhrubýmspôsobomporušilsvojupovinnosťskúmaťjejbonitu.

6. Na výzvu súdu žalobca preukázal, že pred poskytnutím úveru mal za preukázané, že žalovaná bola
zamestnaná, lebo predložila pracovnú zmluvu medzi ňou a zamestnávateľom Autoumyvárka, čistiace a
upratovacie služby Michalovce z 30.08.2017 a zároveň mal preukázaný aj príjem žalovanej na základe

potvrdenia z 24.01.2018, podľa ktorého v posledných 12 mesiacoch žalovaná mala čistý príjem vo výške
691,54 eur mesačne.

7. Žalovaný však nepreukázal, akým spôsobom skúmal výdavky žalovanej a tiež nepreukázal, či skúmal
finančnú zaťaženosť žalovanej vyplývajúcu z iných úverov, a to šetrením v niektorom z úverových

registrov.

8. Žalobca predložil súdu dôkazy o skúmaní bonity žalovanej pred poskytnutím úveru len pracovnou
zmluvou a dokladom o výške príjmu. Veriteľ tak nemohol zistiť celkovú finančnú situáciu žalovanej,
najmä na strane výdavkov a rovnako tak nezisťoval jej úverovú zaťaženosť prostredníctvom niektorého

z úverových registrov.

9. Súd konštatoval, že z ust. § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ
je pri posudzovaní položiek podľa ods. 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o

príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, o peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej
a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods.
19 až 42.

10. Žalobca pred poskytnutím úveru žalovanej hrubo porušil povinnosť posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Dôsledkom toho je posúdenie úveru
za bezúročný a bezpoplatkový a zároveň možnosť (zrejme nemožnosť) vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

11. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 14.625,- eur,
z ktorého žalovaná splatila sumu 8.432,16 eur. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi
poskytnutým úverom a uhradenou sumou, t. j. na sumu 6.192,84 eur.

12. Podľa obsahu zmluvy mala žalovaná splácať úver v splátkach, a to tak, že mala zaplatiť 72
splátok v priebehu 72 mesiacov. Žalobca zaslal žalovanej oznámenie o predčasnej splatnosti dlhu
dňa 24.02.2021, ale v dôsledku hrubého porušenia povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať
poskytnutý úver, nebol oprávnený tento úver zosplatiť. Keďže zmluva bola uzatvorená na dobu splácania72 mesiacov, t. j. 6 rokov, v čase rozhodovania súdu by už boli všetky splátky splatné. Preto súd zaviazal
žalovanú uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a sumou, ktorú už zaplatila na
splatenie tohto úveru.

13. Žalovaná namietala aj premlčanie uplatneného nároku, a preto sa súd zaoberal aj námietkou
premlčania, pričom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd skonštatoval, že žalobca nemohol úver
zosplatniť, splatnosť jednotlivých splátok nastala podľa zmluvy a pripojeného splátkového kalendára.
Žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 31.07.2023, teda by mohli byť premlčané splátky splatné

pred 31.07.2020. Podľa splátkového kalendára však žalovaná poslednú splátku uhradila 28.09.2020 a
žiadna z nasledujúcich splátok nie je premlčaná, lebo premlčanie by začalo od najbližšej splátky splatnej
29.10.2020ajednotlivésplátkybysapremlčalivtrojročnejpremlčacejlehote,pričomžalobabolapodaná
na Okresný súd v Banskej Bystrici už 31.07.2023. Teda ani jedna zo splátok, ktoré žalovaná nezaplatila
po 28.09.2020 nie je premlčaná. Preto súd na námietku premlčania nemohol prihliadnuť.

14. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celej žalovanej sumy od 06.03.2021 do zaplatenia. V tom
čase však úver nemohol byť zosplatnený, a teda žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením
celého dlhu. Teda žalobcovi súd nemohol priznať úrok z omeškania zo sumy zosplatneného úveru, lebo
celková nesplatená časť úveru v tom čase ešte nebola splatná. Z predloženého splátkového kalendára
vyplýva, že žalovaná poslednú splátku uhradila dňa 28.09.2020 a dostala sa do omeškania s platením

jednotlivých splátok od 29.10.2020. Žalobca však žiadal úrok z omeškania až od 06.03.2021, a to z celej
dlžnej sumy. Mal by však nárok len na úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 256,42 eur
splatných od 29.10.2020. Žalobca však takto žalobu nekoncipoval a úrok z omeškania z jednotlivých
splátok nežiadal. Súd mu preto nemohol priznať úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok,
ale zaoberal sa len jeho návrhom na priznanie úroku z omeškania z celej nesplatenej sumy. Keďže súd

posúdil zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú a žalovaná mala celú dlžnú sumu zaplatiť v splátkach
po 256,42 eur, tak úver by mala zaplatiť do 29.10.2022, t. j. v 57 splátkach. Keďže žalobca chce úrok
nie z omeškaných jednotlivých splátok, ale z celej sumy, tak celý úver mal byť splatený do 29.10.2022 a
až od nasledujúceho dňa bola žalovaná v omeškaní so sumou 6.192,84 eur. Preto súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania z tejto sumy až od 30.10.2022 do zaplatenia. V súlade s ust. § 3 ods. 1 a 2 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne.

15.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľaust.§255CSP,pričomkonštatoval,žežalobca
uplatňoval v konaní 6.978,57 eur a bola mu priznaná suma 6.192,84 eur. Úspech žalobcu v konaní bol
tak 88,74 % a úspech žalovanej 11,26 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu bol

žalobca v konaní úspešný vo výške 77,48 %, a preto mu v takom rozsahu súd priznal právo na náhradu
trov konania, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

16. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. d), e), f), h) CSP. Tvrdila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a viaceré časti
napadaného rozsudku sú navzájom rozporuplné.

17. V napadnutom rozsudku na str. 14 v 6. odseku je uvedené: „Z uvedeného teda vyplýva, že
žalobca pred poskytnutím úveru žalovanej hrubo porušil povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Dôsledkom toho je posúdenie úveru za bezúročný
a bezpoplatkový a zároveň možnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.“

18. V iných častiach predmetného rozsudku str. 14, bod 26. je uvedené: „ ..., ale v dôsledku hrubého

porušenia povinnosti skúmať schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, nebol oprávnený tento úver
zosplatiť. ...“

19. Na str. 14 v 7. odseku rozsudku je uvedené: „Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 145.625,- eur a uhradila sumu 8.432,16 eur. Súd preto zaviazal žalovanú na

zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a uhradenou sumou, t. j. na sumu 6.192,84 eur.“

20. Na str. 14 bod 26. je uvedené: „Podľa obsahu zmluvy mala žalovaná splácať úver v splátkach,
a to tak, že mala zaplatiť 72 splátok v priebehu 72 mesiacov. Žalobca zaslal žalovanej oznámenieo predčasnej splatnosti dlhu dňa 24.02.2021, ale v dôsledku hrubého porušenia povinnosti skúmať
schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, nebol oprávnený tento úver zosplatiť. Keďže žalobca
nemohol úver zosplatniť v zmysle zmluvy by splatnosť všetkých splátok nastala dňa 29.01.2018, lebo

zmluva bola uzatvorená na dobu splácania 72 mesiacov, t. j. 6 rokov. Teda v čase rozhodovania súdu by
už boli všetky splátky splatné. Preto súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutou
výškou úveru a sumou, ktorú už zaplatila na splatenie tohto úveru.“

21. Rozhodnutie súdu tak žalovaná považovala za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.

22. Žalovaná namietala, že súd nesprávne posúdil premlčanie nároku žalobcu.

23. Odvolanie žalovanej smerovalo aj proti výroku III. o trovách konania poukazujúc na ust. § 257 CSP.
Uviedla, že podľa jej názoru aj v tomto prípade by súd mal dospieť k záveru, že sú tu dôvody osobitného
zreteľa a nemal náhradu trov konania priznať. Žalovanej bolo spočiatku doručované vyjadrenie žalobcu k

odporu spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola súčasťou návrhu na vydanie platobného
rozkazu, a tak dochádzalo k navyšovaniu trov konania. Podľa žalovanej by priznanie náhrady trov
konania žalobcovi mohlo mať negatívny vplyv na uspokojenie jej základných životných potrieb, keďže
sa nachádza v ťažkej životnej situácii. Má pretrvávajúce zdravotné problémy.

24. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne,
dôsledne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej, náležite posúdil všetky predložené dôkazy,

presne a úplne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil a zároveň presne a úplne
popísal všetky zákonné ustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodnutí riadil a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Žalobca preto považuje odvolanie žalovanej za neopodstatnené. Vzhľadom na
uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a zamietol ho v celom rozsahu
a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

26. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že trvá na svojich tvrdeniach uvedených vo svojich
vyjadreniach, ako aj na podanom odvolaní a nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie a zároveň jej priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

27. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v predchádzajúcom vyjadrení.

28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je vo vzťahu k výroku I. rozsudku nedôvodné a v časti výroku
o trovách konania dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v
spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.

29. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
námietok žalovanej o tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnenírozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS
78/05).

31. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právny posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

32.Zistenieskutkovéhostavu,ktorýobjektívnezodpovedástavuvecijejednouznajdôležitejšíchčinností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi

overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní
(primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).

33. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v
plnom rozsahu odkazuje a v súlade s § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:

34. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako
spotrebiteľský a správne na daný zmluvný vzťah aplikoval právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa podľa
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca hrubo porušil svoju

povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neskúmal výdavky žalovanej a ani
jej finančné záväzky. Preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil poskytnutý úver ako bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spolu s následkom nemožnosti žiadať
jednorazové splatenie úveru.

36. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcom, odvolací súd
uvádza, že žalovaná nekonkretizovala, ktoré z tvrdení žalobcu sú pre ňu neprijateľné. Namietala výšku
žalovanej sumy a nárok žalobcu považovala za nedôvodný. V tejto súvislosti opäť nebola konkrétna.

37. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.01.2018 Zmluvu o

autokredite č. 982641, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver vo výške 14.625,- eur na financovanie kúpy motorového vozidla.

38. Keďže žalovaná v priebehu konania účinne nerozporovala, že z poskytnutého úveru uhradila
žalobcovisumu8.432,16eur,jenepochybné,žezcelkovejsumyposkytnutéhoúverusižalobcadôvodne

uplatnil nárok na zaplatenie zostatku z poskytnutého úveru, pričom súd prvej inštancie z uplatneného
nároku vo výške 6.978,57 eur priznal žalobcovi sumu 6.192,84 ako rozdiel medzi sumou poskytnutého
úveru a prijatými platbami žalovanej dôvodiac bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

39. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej o tom, že nárok žalobcu

je nedôvodný čo do základu a výšky nároku, za neopodstatnenú.

40. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozporuplnosť viacerých častí rozsudku, odvolací súd pripúšťa, že
v prípade uvedenia sumy poskytnutého úveru na strane 14, odsek 7 rozsudku, ide o zrejmú nesprávnosť,
avšak uvedené nič nemení na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na

iných miestach odôvodnenia uviedol správnu sumu poskytnutého úveru vo výške 14.625,- eur a správne
s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru od uvedenej sumy odpočítal prijaté
platby (8.432,16 eur) a dospel k uloženiu peňažnej povinnosti žalovanej vo výške 6.192,84 eur.41. Vo vzťahu k námietke žalovanej o protirečivosti odôvodnenia na strane 14, odsek 6 a v bode 26.,
odvolací súd uvádza, že aj táto je neopodstatnená, nakoľko súd prvej inštancie správne a v prospech
žalovanej ako spotrebiteľa posúdil úver pre hrubé porušenie povinnosti žalobcu skúmať jej bonitu, ako

bezúročný a bez poplatkov s nemožnosťou žiadať jednorazové zosplatnenie úveru. Je nepochybné, že
žalovaná bola v zmysle zmluvy zo dňa 29.01.2018 povinná splatiť úver podľa splátkového kalendára v
72 mesačných splátkach, t. j. za 6 rokov. Hoci žalobca oznámil žalovanej dňa 24.02.2021 predčasné
zosplatnenie úveru, súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť neprihliadal z dôvodu hrubého porušenia
povinnosti žalobcom skúmať bonitu žalovanej. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v čase jeho

rozhodnutia(12.marca2024,pozn.)boliužvšetkysplátkysplatné.Nauvedenomsprávnomzáveresúdu
nemení nič ani zistenie, že súd prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia uviedol, že splatnosť všetkých
splátok by nastala 29.01.2018. Je nepochybné a nebolo sporné, že ide o dátum uzavretia zmluvy, pričom
súd ďalej správne konštatoval, že doba splácania úveru bola dojednaná na 72 mesiacov, t. j. 6 rokov.

42. K odvolacej námietke žalovanej o tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku premlčania

nároku žalobcu, odvolací súd uvádza, že aj túto považoval za nedôvodnú.

43. Žalovaná nepredstavila vlastné poňatie posúdenia premlčania nároku žalobcu. Aj napriek tomu
považuje odvolací súd za potrebné poukázať v tomto kontexte na to, že žalobca nemohol úver
zosplatniť, čo správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalovanej tak ostalo zachované právo splácať

dlh v pravidelných splátkach. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že
poslednú splátku uhradila žalovaná dňa 28.09.2020. Nasledujúca splátka splatná dňa 29.10.2020 už
uhradená nebola. Ak teda bol žalovanej poskytnutý úver v sume 14.625,- eur, pri jeho bezúročnosti
a bezpoplatkovosti mala žalovaná splatiť 72 splátok po 203,125 eur (14.625,- eur/72). Za obdobie od
29.10.2020 do podania žaloby dňa 31.07.2023 ostávalo tak ešte splatiť 3 splátky v sume 203,125 eur za

rok 2020, po 12 takých splátok v roku 2021 a 2022 a v roku 2023 ostávalo 7 splátok po 203,125 eur. To
znamená, že splátky v celkovom rozsahu 6.906,25 eur ostali nepremlčané. Ak teda súd prvej inštancie
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6.192,84 eur s prísl., po zohľadnení toho, že žalobca nepodal
proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, súd rozhodol v prospech žalovanej.

44. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,
treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody
alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne,

ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie
ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017).
Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola. Súd prvej inštancie totiž celkom zreteľne predstavil
skutkové zistenia, z ktorých vyvodil správne právne závery a predstavil svoje myšlienkové pochody, ako
aj hodnotenie dôkazov, ktorým v kontexte odvolacích námietok žalovanej nie je čo vytknúť. Okrem toho

odvolací súd nezistil ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a tiež nezistil, aby sa súd prvej inštancie dopustil procesných pochybení v zmysle nevykonania
navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo vzťahu k uvedenému je
potrebné dodať, že žalovaná ani neuviedla, o akú procesnú vadu by malo ísť a tiež neuviedla, ktoré
dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku I. postupom podľa ustanovenia §
387 CSP ako vecne správny potvrdil.

46. Žalovaná odvolaním napadla aj výrok III. o trovách konania. Namietala, že súd sa nezaoberal

aplikáciou § 257 CSP.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.48.Civilnýsporovýporiadokvsúčasnostiupravujenáhradutrovkonaniavustanoveniach§255anasl.,v
zmysle ktorých sa v sporových konaniach ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu,

t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech
vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti

platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomer
sa vyjadruje percentuálne. Aj keď má strana podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP právo na náhradu trov konania
na základe zásady úspechu v konaní, súd jej nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

49. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania zavedením sudcovského moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok

vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to
práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného

súdu SR z 8. decembra 2011, sp.zn. II. ÚS 563/2011-14).

50. Použitie zákonného ustanovenia § 257 CSP musí teda zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti
zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu. Ide o výnimku zo zásady zodpovednosti

za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo
sčasti. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci - charakter konkrétneho konania alebo
konkrétnej procesnej situácie, ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Pri posudzovaní okolností

hodných osobitného zreteľa je potrebné komplexne vyhodnotiť osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery u všetkých sporových strán. Taktiež je potrebné zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku, prihliadnuť aj na postoj strán, a vziať na zreteľ aj to, ako si strany plnili svoje procesné
povinnosti z hľadiska plynulosti a hospodárnosti priebehu konania, napr. či strany uvádzali
rozhodujúce skutočnosti a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany) riadne a včas.

51. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, aby sa súd prvej inštancie zaoberal možnosťou aplikovať
v danom prípade § 257 CSP. Z rozsudku nie je zrejmé, či zisťoval výnimočnosť situácie a dôvody hodné
osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktorá v odvolaní uviedla, že priznanie trov konania žalobcovi
by mohlo mať negatívny dopad na uspokojenie jej základných životných potrieb, nakoľko sa nachádza

v ťažkej životnej situácii a má pretrvávajúce zdravotné problémy.

52. To, či v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania v
konaní úspešnému žalobcovi, je potrebné skúmať v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže toto
z hľadiska vyššie uvedeného zatiaľ nebolo posudzované, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba

rozsudok v tejto jeho napadnutej časti zrušiť.

53. Preto odvolací súd rozsudok vo výroku III. o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

54. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať, či v danom prípade sú splnené podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP zohľadňujúc kritéria uvedené vyššie, náležite ich vyhodnotiť
a opätovne rozhodnúť o trovách konania. Pritom bude jeho úlohou vyhodnocovať všetky relevantné
okolnosti, nielen ekonomický status žalovanej. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svojerozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých
trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

55.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).