Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201288
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2323201288.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpený: Mgr. Peter Magdálik, advokát, so sídlom
Vajanského 1520, Galanta, proti žalovanej: F. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpená:
Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pázmáňa 2367/17A, Šaľa, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej
prikazuje nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v kat.úz. Trnovec nad Váhom, zapísanú Okresným úradom
Šaľa, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to stavbu – rodinný dom s.č. XXX, postavený na C KN

parc.č. XXX/X v celkovej hodnote 138.125,35 eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu 44.286,28 eur, do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.4.2023 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako BSM), ktoré zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu

Galanta č.k. 32P/126/2021-104 zo dňa 4.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2021.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že manželstvo so žalovanou uzavreli dňa 31.8.2019 a počas manželstva
nadobudli nehnuteľnosť v kat.úz C. D. E., a to rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, nezapísaný
v katastri nehnuteľností, postavený na C KN parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 489,
zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom. Hodnota predmetnej
nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností Ing. G. E. č. XX/XXXX zo dňa 30.6.2022 vo výške 150.086,72 eur. Žalobca uviedol, že
predmetom vyporiadania BSM je zostatok dlhu, ktorý vznikol titulom ústnej zmluvy o pôžičke od rodičov
žalobcu, H. a B. B. v sume cca 12.800 eur. Žalobca uviedol, že v súvislosti s vyporiadaním BSM je
potrebné zohľadniť aj vklad žalobcu, to znamená to, čo vynaložil z vlastného majetku na spoločný
majetok v BSM, a to finančné prostriedky vo výške 25.000 eur, ktoré žalobca nadobudol pred uzavretím
manželstva so žalovanou. Žalobca žiadal, aby bol rodinný dom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva
a aby mu bol prikázaný aj dlh vo výške 12.800 eur.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe potvrdila, že rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla bol
nadobudnutý stranami sporu do BSM. Na stavbu rodinného domu čerpala ešte pred manželstvom úver
od Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.7.2019, v sume istiny46.500 eur, s účelom úver na bývanie, ktorý jej bol vyplatený dňa 12.7.2019 na účet vedený v I., J., pod
číslom I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 46.000 eur. Tento úver spláca aj splácala výlučne
žalovaná v sume 154,10 eur/mesačne (aktuálne sú splátky v sume 164,28 eur). Žalovaná uviedla, že

strany sporu stavbu rodinného domu stavali svojpomocne, čo znamená, že platby prebiehali ako z účtu
žalovanej, tak aj v hotovosti (čomu predchádzal výber finančných prostriedkov z jej účtu). Z uvedeného
dôvodu žiada vyporiadať vnos vo výške 46.000 eur. Žalovaná uviedla, že znalecký posudok č. XX/
XXXX je pre potreby vyporiadania neaktuálny. Žalovaná uviedla, že strany sporu nadobudli do BSM aj
pozemok C KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2, zapísaný na LV č. XXX

pre kat.úz. C. D. E., ktorý tvorí predzáhradku rodinného domu a bol nadobudnutý kúpnou zmluvou.
Pokiaľ ide o spôsob žalobcom navrhovaného vyporiadania, žalovaná uviedla, že je ex lege vylúčené,
aby rozostavaný rodinný dom nadobudol žalobca, pretože pozemok pod stavbou do BSM nepatrí a je
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a vytvoril by sa tak stav, kedy by vlastník stavby nebol vlastníkom
pozemku, čo by založilo nový spor medzi stranami sporu o vyporiadanie práv k pozemku. Preto jediným
možným spôsobom vyporiadania je prikázanie stavby a pozemku CKN parcelné číslo XXX/X, o výmere

40 m2, do výlučného vlastníctva žalovanej, s uložením povinnosti vyplatiť vyporiadací podiel žalobcovi,
po zohľadnení vnosu žalovanej v sume 46.000 eur. Žalovaná ďalej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť
o akejkoľvek pôžičke od rodičov žalobcu, ktorá by mala byť zahrnutá do BSM a nemá žiadnu vedomosť
o finančných prostriedkoch žalobcu vo výške 25.000 eur, skutkovo špecifikovaný v žalobe ako vklad
žalobcu.

4. Žalovaná ďalej uviedla, že nie je sporné, že strany sporu začali s výstavbou rodinného domu v
12/2019, pričom rodinný dom bol postavený do 10/2020 a zateplený bol v 06/2021. Výstavba rodinného
domu prebiehala svojpomocne. V danom spore je sporným, ktorý z manželov a v akom rozsahu
financoval výstavbu rodinného domu. Za tým účelom žalovaná predložila: výpis z jej bankového účtu

vedený v I., J., číslo: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, zo dňa 18.7.2019, z ktorého vyplýva čerpanie
úveru v sume 46.500 eur. Výpis z jej účtu pod číslom I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého
vyplýva, že dňa 29.7.2019 si čerpaný úver previedla na jej sporiaci účet v sume 46.000 eur, vedený pod
číslom I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a potvrdenie vystavené K., a.s., zo dňa 6.5.2024, z ktorého
vyplýva, že z jej sporiaceho účtu (I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) boli na jej účet (I. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX) prevádzané v období trvania manželstva (od 31.8.2019 do 4.11.2021) jednotlivé
platby spolu v sume 52.011,26 eur. Spolu bola z jej (sporiaceho) podúčtu prevedená na jej hlavný účet
suma 52.011,26 eur od 23.12.2019 do 10.8.2020, kedy bol čerpaný úver aj jej úspory spotrebované (úver
46.000 eur + úspory 6.011,26 eur). Žalovaná uviedla, že predkladá výpisy z hlavného účtu vedeného v
K., J., číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za obdobie od 1.6.2019 do 30.6.2021, pričom

výstavbarodinnéhodomuzačalav12/2019čozodpovedáajúhradezodňa23.12.2019 vsume 2229,45
eur (železo do základov stavby). Posledná platba týkajúca sa výstavby rodinného domu je datovaná
dňom 20.10.2020 v sume 537,80 eur (ASKO nábytok- matrace, doplnky, týkajúca sa interiéru rodinného
domu). Žalovaná uviedla, že predkladané výpisy z účtu (I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) za obdobie
od 1.6.2019 do 30.6.2021, preukazujú všetky úhrady a výbery z účtu, týkajúce sa výstavby rodinného

domu, ktorých presný rozpis skutkovo upresnila podľa bankových výpisov tak ako to uviedla vo svojom
vyjadrení (č. l. 186). Z predmetných výpisov vyplýva, že pokiaľ z tabuľky (č. l. 186) vyplývajú hotovostné
platby, týmto zodpovedajú výbery z účtu v rozhodnom čase (najmä výbery z bankomatu).

4.1. Žalovaná ďalej uviedla, že z výpisu za 7/2019 vyplýva, že pred uzavretím manželstva mala na

účte úspory v sume 6.000 eur, ktoré si spolu s úverom (46.000 eur) preposielala na sporiaci účet,
pričom na výpise je platba označená ako platba zo dňa 30.7.2019 v sume 52.000 eur. Nie je sporným
a strany sporu zhodne potvrdili, že celkové náklady na výstavbu rodinného domu boli pri svojpomocnej
výstavbe cca 60.000 eur. Na výstavbu boli použité finančné prostriedky z výlučného úveru žalovanej v
sume 46.000 eur a úspory žalovanej pred manželstvom v sume 6.000 eur, a na dokončenie interiéru

čiastočne finančné prostriedky z daru od rodičov žalobcu v sume cca 9.580,17 eur.

4.2. Žalovaná ďalej poukázala, na to, že z výpovede rodičov žalobcu, ktorí boli vypočutí ako svedkovia
možno vyvodiť, že suma 12.800 eur nepredstavovala pôžičku, ale išlo o dar pre obidve strany sporu,
ktorým chceli rodičia žalovaného pomôcť pri výstavbe rodinného domu. V čase poskytnutia finančných

prostriedkov, rodičia žalobcu ani nemali v úmysle žiadať strany sporu, aby im finančné prostriedky
vrátili a ich vrátenie sa rozhodli požadovať až po rozvode manželstva. Uvedené preto podľa žalovanej
potvrdzuje, že úmyslom poskytnutia finančných prostriedkov bol dar, a to obidvom stranám sporu ako
manželom. Žalovaná potvrdila, že od matky žalobcu obdržala ako svadobný dar pre oboch manželovsumu 12.800 eur, ktorý bol poskytnutý na jej bežný účet (číslo XXXXXXXXXX/XXXX) nasledovne: dňa
2.10.2020 v sume 3.000 eur, dňa 8.10.2020 v sume 7.000 eur a dňa 23.6.2021 v sume 2.800 eur. Pokiaľ
ide o účel použitia (spotreby) žalovaná uvádza, že z výpisov jej bežného účtu (číslo XXXXXXXXXX/

XXXX) vyplýva, že boli čiastočne použité na interiér rodinného domu za obdobie od 2.10.2020 do
3.11.2020, kedy strany sporu už realizovali a dokončovali interiér rodinnému domu (interiérové dvere,
sanita, kuchynská linka, matrace, doplnky), a vo zvyšnom rozsahu boli finančné prostriedky z daru od
rodičov spotrebované na bežné výdavky rodiny.

4.3. Žalovaná tiež poukázala na výsluch matky žalobcu, ktorá potvrdila, že rodičia žalobcu poskytli
žalobcovi finančné prostriedky výlučne v rozsahu 1.500 eur - 1.600 eur na materiál, a iné finančné
prostriedky žalobcovi neposkytli. Rodičia žalobcu rovnako potvrdili, že nemali vedomosť o úsporách,
ktoré by žalobca mal k dispozícií pred manželstvom, a o takýchto úsporách nemala vedomosť ani
žalovaná, a súčasne nevyplývajú ani z výpisov z účtov žalobcu v Tatra banka, a.s. Žalobca nepreukázal,
že by disponoval akýmikoľvek finančnými prostriedkami pred manželstvom, a súčasne, že by aj finančné

prostriedky od rodičov v sume 1.500 eur - 1.600 eur použil na úhradu nákladov týkajúcich sa výstavby
rodinného domu. Žalovaná nemá vedomosť o iných platbách týkajúcich sa rodinného domu ako tých,
ktoré boli hradené z jej bankového účtu.

4.4. Z výpisov z účtu žalobcu v Tatra banka, a.s. za obdobie trvania manželstva (a tým aj výstavby

rodinného domu) vyplýva, že prvé platby boli na účet žalobcu pripísané od 8/2020, kedy bol už rodinný
dom postavený a boli to platby od spoločnosti L.- J. s.r.o., pre ktorú žalobca v tom čase pracoval ako
živnostník. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 25.3.2024 vyplýva, že žalobca mal od 11/2019 do
04/2020 príjem v sume 0,00 eur (nakoľko nemal vymeriavací základ pre platbu odvodov), pričom
uvedené zodpovedá aj výsluchu žalovanej, ktorá pred súdom uviedla, že žalobca bol počas výstavby

rodinného domu na PN-ke, a realizoval výstavbu rodinného domu. Ak žalobca pri svojom výsluchu
súdu uvádzal rozpis položiek, ktoré mal hradiť pri výstavbe zo svojich finančných prostriedkov, potom
možno uzavrieť, že žalobca nemal na úhradu výdavkov iné finančné prostriedky, ako tie, ktoré boli
z výlučného úveru žalovanej, a ktorých úhrada vyplýva z bankových výpisov z účtu žalovanej. Pokiaľ ide
o zabezpečenie výstavby rodinného domu a úveru, ktorý žalovaná čerpala pred manželstvom, žalovaná

súdu predkladá splátkový kalendár k úveru, pričom za obdobie trvania úverového vzťahu žalovaná bude
splácať aj kapitalizované úroky spolu v sume 8.971,12 eur, ktoré žalovaná žiada započítať (ust. § 150
OZ) pri celkovom vyporiadaní BSM.

5. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí so stanovením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, uvedenej v

znaleckom posudku M. E. E. č. X/XXXX zo dňa 13.6.2024 a túto hodnotu rozporuje. Oproti znaleckému
posudku č. XX/XXXX znalca M. G. E. zo dňa 30.6.2022 je všeobecná hodnota posudzovaných stavieb
v tomto znaleckom posudku nižšia o 15.400 eur, čo nezodpovedá reálnemu stavu na realitnom trhu,
keď aj z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska za porovnateľné obdobia v Nitrianskom
kraji je zrejmé, že cena nehnuteľností určených na bývanie neklesla. Z uvedenej štatistiky Národnej

banky Slovenska je zrejmé, že cena nehnuteľností určených na bývanie v Nitrianskom kraji bola v 1.
štvrťroku roku 2024 na úrovni 1.405 eur za meter štvorcový, pričom v porovnateľnom období roku 2022
bola v 1. štvrťroku roku 2022 na úrovni 1.300 eur za meter štvorcový a v 2. štvrťroku na úrovni 1.409
eur za meter štvorcový, pričom aktuálny trend podľa tejto štatistiky je vo vzťahu k cene nehnuteľností
stúpajúci. K žalovanou namietanému poklesu trhových cien nehnuteľností žalobca uvádza, že za

uplynulé obdobie od vypracovania dotknutého znaleckého posudku (30.6.2022) došlo maximálne k
stagnácii cien nehnuteľností a nie k ich reálnemu poklesu.

5.1. Žalobca ďalej žiadal, aby súd pribral do konania znalca z odboru stavebníctva za účelom určenia
hodnoty (stavebných prác) realizovaných na nehnuteľnosti, a to v súvislosti so svojpomocnou výstavbou

nehnuteľnosti. Žalobca predložil krycí list rozpočtu vystavený spol. M. F. s.r.o., ktorý obsahuje komplexný
rozpočet nákladov na výstavbu identického rodinného domu, ako je dotknutý rodinný dom, ktorý
spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadavaného v tomto konaní. Na podklade
uvedeného rozpočtu sú náklady na výstavbu identického rodinného domu vo výške 221.659,85 eur s
DPH.Uvedenéjevstriktnomrozporestrhovýmocenenímstavby,vypracovanýmspoločnosťouN.,s.r.o.,

ktoré ku svojmu podaniu v tejto veci predložila žalovaná. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že trhové
ocenenie, predložené žalovanou je nesprávne a nezodpovedá skutočnosti.6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami,
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 31.8.2019. Z rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 32P/126/2021-104 zo dňa 4.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
4.11.2021 vyplýva, že dňa 4.11.2021 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené.

8. Z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom pre kat.úz. C. D. E.

(vyhotovenom dňa 6.4.2023, s údajmi platnými k 5.4.2023) vyplýva, že žalovaná bola zapísaná ako
výlučná vlastníčka C KN parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 489 m2 a C KN parc.č. XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2, pričom ako titul nadobudnutia je na LV uvedená kúpna
zmluva podľa V XXXX/XXXX zo dňa 14.7.2016 a kúpna zmluva podľa V XXX/XXXX zo dňa 25.3.2020.

9. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.2.2020 medzi žalovanou ako kupujúcou a Obcou Trnovec nad

Váhom ako predávajúcim, že predávajúci previedol na kupujúcu vlastnícke právo k C KN parc.č. XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2, nachádzajúcej sa v kat.úz. C. na d Váhom za kúpnu
cenu 400 eur.

10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.6.2022 znalca Ing. G. E., znalca v odbore

stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu
rozostaveného rodinného domu nachádzajúceho sa na parc.č. XXX v kat.úz. C. D. E. na sumu
150.086,72 eur a všeobecnú hodnotu parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2,
zapísanú na LV č. XXX na sumu 2.671,60 eur.

11. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 13.6.2024 znalca Ing. arch. E. E., znalca v odbore
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu
rodinného domu s.č. XXX nachádzajúceho sa na parc.č. XXX/X v kat.úz. C. D. E. na sumu 138.125,35
eur a všeobecnú hodnotu parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 na sumu
21.107,10 eur a všeobecnú hodnotu parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 84 m2 na

sumu 11.257,12 eur, spolu na sumu 32.364,22 eur.

12. Z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom pre kat.úz. C. D. E.
(vyhotovenom dňa 17.1.2024, s údajmi platnými k 16.1.2024) vyplýva, že žalovaná je zapísaná ako
výlučná vlastníčka C KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 a C KN parc.č.

XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a stavby – rodinného domu s.č. XXX postaveného
na parc.č. XXX/X, pričom ako titul nadobudnutia je na LV uvedená kúpna zmluva podľa V XXXX/XXXX
zo dňa 14.7.2016 a kúpna zmluva podľa V XXX/XXXX zo dňa 25.3.2020.

13. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného O. F. – RB GEO geodetické práce, úradne

overeného dňa 11.12.2020 Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom pod č. P./XXXX vyplýva,
že došlo k zameraniu novostavby na parc.č. XXX/X pre účely vydania kolaudačného rozhodnutia.
Predmetným geometrickým plánom došlo k zlúčeniu C KN parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 489 m2 a C KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2, zapísaných na
LV č. XXX a k ich opätovnému rozdeleniu na C KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere

345 m2 a C KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, a zároveň došlo k zániku
parc.č. XXX/X.

14. Zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 12.7.2019 medzi žalovanou ako dlžníčkou
a Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 46.500

eur. Podľa zmluvy jej mal byť úver vyplatený na účet : I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

15. Z výpisu z účtu žalovanej v I. I., J.. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že dňa 18.7.2019
bola žalovanej na tento účet poukázaná suma 46.500 eur, označená ako čerpanie úveru.

16. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v K., J., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že
dňa 29.7.2019 bola žalovanej na tento účet pripísaná suma 46.000 eur z účtu I. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a následne dňa 30.7.2019 bola z účtu v ČSOB, a.s. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX odoslaná suma 52.000 eur na účet žalovanej vedený v K., J.. IBAN I. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX.

17. Z potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 9.5.2024 vyplýva, že žalovaná si postupne od 23.12.2019 do
10.8.2020prevádzalazosvojhosporiacehoúčtuIBANI.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXsumuspolu
vo výške 52.011,26 eur na svoj účet vedený v ČSOB, a.s. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to
nasledovne: dňa 23.12.2019 previedla sumu 5.000 eur, dňa 14.1.2020 sumu 2.000 eur, dňa 27.1.2020
sumu 5.000 eur, dňa 6.2.2020 sumu 3.000 eur, dňa 18.2.2020 sumu 1.000 eur, dňa 19.2.2020 sumu

2.000 eur, dňa 2.3.2020 sumu 3.000 eur, dňa 31.3.2020 sumu 6.000 eur, dňa 9.4.2020 sumu 5.000 eur,
dňa 21.4.2020 sumu 5.000 eur, dňa 12.6.2020 sumu 5.000 eur, dňa 6.7.2020 sumu 5.000 eur a dňa
10.8.2020 sumu 5.011,26 eur.

18. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a.s. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva,
že dňa 2.10.2020 bola žalovanej na jej účet poukázaná suma 3.000 eur, dňa 8.10.2020 suma 7.000

eur a dňa 23.6.2021 suma 2.800 eur od B. B..

19. Na pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že jeho rodičia poskytli žalovanej pôžičku aj
v podobe daru 12.800 eur. Myslí, že v dvoch splátkach a bolo to poukázané na jej účet. Nevie ako sa
presne oni dohodli. K tomu by sa vedeli vyjadriť jeho rodičia. Nevie aká časť sumy mala tvoriť pôžičku

a aká dar. O to sa nezaujímal. Nebol dohodnutý konkrétny dátum splatnosti. Nemá vedomosť o tom,
že by tieto peniaze žalovaná vložila do domu. Zmluva bola uzavretá medzi jeho rodičmi a žalovanou.
Žalobca uviedol, že 25.000 eur boli jeho vlastné peniaze. Ale do nehnuteľnosti investoval oveľa viac.
Boli to jeho úspory. Pracuje od roku 1996. Jediný bankový účet mal v C. F.. Žalovaný uviedol, že väčšinu
domácnostiťahalon.Elektrina,voda,pôžičkužalovanejplatil,posielaljejnaúčet900eurmesačneasi10

mesiacov. Pracoval pre L. F.. Výplaty boli rôzne. Pracovalo sa podľa počasia. Keď pršalo, tak sa nerobilo
aj týždeň. Výdavky na domácnosť boli asi 900 eur. Do BSM nadobudli dom. Pozemok mala žalovaná
pred tým vo vlastníctve. Rozhodli sa, že pôjdu stavať, nakoľko si nemohli spolu zobrať pôžičku, lebo to
nevychádzalo,takžalovanásizaslobodnazobralapôžičku,leboonnejaképeniazemal.Domsapostavil
za 9 mesiacov, na bývanie, úprava terénu nie je dokončená. Staval ho on s otcom a s jeho rodinou,

Všetky odborné práce išli cez neho a jeho rodinu. Zo strany žalovanej chodil pomáhať žalovanej otec,
ale len pomocné práce. Materiál zabezpečoval on, nakoľko žalovaná ho poprosila, že nech to riadi on,
že ona to zaplatí. Po rozvode zostal asi tri mesiace bývať v dome, potom ho z vlastných prostriedkov aj
zateplil.Domvymurovalsotcomajedendeňbolpomôcťsused.Ťažképráceakonapr.prekladynaokná,
potrebovali žalovanej rodinu na pomoc, neboli schopní sa dostaviť, lebo boli na chate. Vytiahol rodinu zo

60kmvzdialenejobce,abymuprišlipomôcť.Takistostrechurobilon,nakoľkood1996jestavbár,živnosť
murára má od 2010, tak môže fakturovať prácu. Stavba domu bola financovaná čiastočne z peňazí
žalovanej, čiastočne financoval on a jeho rodičia. Jeho rodičia žalovanej požičali peniaze na stavbu,
tak jej to previedli na účet. Na stavbu to nepoužila, tak to musel on platiť z vlastných prostriedkov.
Pôžička žalovanej bola nadobudnutá pred manželstvom, nakoľko z jej platu by nevychádzalo 47.000

koľko zobrala, tak sa dohodla s rodinou, že založia dom a tým pádom v banke to prešlo. Tieto peniaze
boli čiastočne použité na stavbu, ale určite nie všetky. Veľa vecí platil on. Investoval do domu 25.000
eur a plus nejaké doplatky. Výstavba stála asi 130.000 eur. To je jeho odhad. Je v tom aj práca, niekto to
muselpostaviť.Reálnejetampoužitýchmožno60.000eur.Polovicudalažalovanáapolovicuon.30.000
eur od žalovanej predstavovala pôžička, ktorú si zobrala za slobodna. On mal 30.000 na adrese trvalého

bydliska. Pracuje od roku 1996, tak si nasporil. Za tieto peniaze kupovali drevo na strechu v sume 2.600
eur, z B. od p. Q.. Platil strechu v sume 1.800 eur od firmy G. I., kabeláž do domu 1.500 eur od Q. hall,
kuchynská linka 3.175 eur od A. C., šalungy asi 200 m v sume 1.500 eur z Kajalu od p. Q. spod ruky,
sypký materiál 1.000 eur od A. O., pomocné práce platil v hodnote 5-6.000, tam je dlhší zoznam, to by
musel dohľadať. Vyrábal šalung s kamarátmi, kde išiel ďalší materiál. Klince a prenájom klincovačky

1.000 eur od kamaráta A. A.. Výroba armatúry 2.000 eur. Žalovaná kupovala železo a on z toho vyrábal
klietky,tých2.000eurjetoželezo,čokúpilažalovaná.Uladaniestropu,murovaniepriečok2.500eur–M.
M. sused. 2500 zaplatil susedovi za prácu. Prenájom a stavba lešenia 500 eur – N. I.. Elektroinštalácia,
čiže montáž 10.000 mínus káble, to bolo za práce. Tak isto má zoznam, musí sa pozrieť do stavebného
denníka. Podhľad 80 m – 600 eur – A. C.. Práca, ríny 500 eur – A. B.. Práca, ríny platila ex. Obklady,

dlažba M. M. 1800 eur za prácu. Montáž bleskozvodu 200 eur R. S., betonáž deky 500 eur M. M. –
práca, to je zhruba tak všetko. Tieto položky platil v hotovosti. Z peňaženky. Nebol vystavený doklad.20. Na pojednávaní bola vypočutá žalovaná, ktorá uviedla, že spolu ako manželia by úver nedostali,
tak sa to rozhodla riešiť sama. Stavba začala na prelome 2019/2020. Od 11/2019 žalobca robil pod
jednou partiou, kde prišlo k nezhodám a zostal bez práce, tak sa dal na PN. Počas PN staval dom. Začal

opätovne pracovať v lete 2020, kedy dom už stál, v spomínanej spol. L. F.. Nemá vedomosť o žiadnych
25.000 eur, ktoré by boli použité na dom z jeho strany. Mala zvlášť účet a vždy prišiel za ňou, že toto
uhraď. Všetky práce riadil žalobca, nakoľko je z odboru, ona chodila riadne do zamestnania, starala sa
o dcéru, plus pomáhala na stavbe. Čo sa týka uvedených osôb, ktoré pomáhali na stavbe, zhruba sa
stotožňuje s menným zoznamom, ktorý uviedol žalobca, avšak sú to rodinní príslušníci, ktorí za túto

prácunikdynevzalipeniaze.MaximálnetakR.S.,ktorýježalobcovbratranec,ktorémuvyplácalaosobne
900 eur na ruku. R. M. je sused z fachu, ten prišiel v rámci dobrých susedských vzťahov na výpomoc.
Jedinú sumu, ktorú mu hradili, takú väčšiu to bolo za obklady a dlažby 1.800 eur. Príležitostne chodil
pomáhať a sem tam sa mu dalo 50 eur. Čo sa týka daru od svokrovcov, bol do svadobný dar, ktorý bol
poukázaný na trikrát, v sume 3.000 eur, 7.000 eur a 2.800 eur. Tieto peniaze im dali darom ako svadobný
dar a boli použité na bežné výdavky. Čo sa týka jej hypotéky, minula ju celú na stavbu domu. Preto mala

aj zvlášť účet, aby sa jej peniaze nemiešali, prevádzala si ich. Mala v rámci účtu podúčet a prevádzala si
ich ako bolo treba. Stavba bola realizovaná svojpomocne, doklady o úhrade nemajú. Jedine tak prevody
a výbery z účtu. Zhoduje sa s odhadom žalobcu, že stavba stála 60.000 eur. Dom bol zateplený v lete
2021, kedy boli manželia. Materiál kúpila ešte predtým ona.

21. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý p. H. B., otec žalobcu, ktorý uviedol, že bývalej neveste
požičali 12.800 eur a nemá to kto vrátiť. Dalo sa jej to na účet. Nevie kedy to bolo. Manželka to vie
lepšie, lebo ona to dávala. Väčšinou bol na stavbe domu on so žalobcom a kamaráti prišli pomôcť. Syn
mal peniaze. Čo nasporili, to mu požičali, dali mu to. Peniaze dali na účet žalovanej. 12.800 mali byť na
stavbu domu, že aby si mohli volačo kúpiť, nejaký materiál, myslí obaja, vtedy ešte boli spolu.. Myslí, že

dom bol už pod strechou keď peniaze došli na účet. Bývalá nevesta povedala, že by potrebovali peniaze,
tak manželka povedala, že volačo majú a že jej požičia. Všetko vybavovala manželka. Koľkokrát dali
žalobcovi 300 alebo 500 eur na materiál keď stavali. Nevie koľko to bolo, manželka tá má kasu, tá mu
dávala peniaze.

22. Na pojednávaní bola vypočutá ako svedkyňa pani B. B., matka žalobcu, ktorá uviedla, že požičali
im, mladým, peniaze na stavbu. Požičali 12.800 eur, na trikrát to bývalej neveste poslala na jej účet
a okrem toho žalobcovi dávali peniaze, keď potreboval na nejaký materiál, tak mu požičali, dali. Dali mu.
Stravovanie zabezpečovali tiež oni väčšinou. Myslí stravovanie robotníkov, čo robili na stavbe. Dohodli
sa na ich dvore. Povedali, že potrebujú peniaze, že nemajú, tak im povedala, že im pomôže, požičia.

Bývalá nevesta to chcela poslať na účet, tak poslali najprv 7.000, potom 3.000 a potom 2.800. V roku
2020, asi v druhej polovici roku. Ohľadne vrátenia sa nedohodli nijako. Chceli mladým pomôcť, ale potom
sa manželstvo rozpadlo, tak chceli peniaze naspäť. Nevie, či mali žalobca a žalovaná úspory. So synom
sa rozprávali, keď to všetko vybuchlo a keď sa rozpadlo to manželstvo, veď aj oni dali do toho peniaze,
tak že ich budú chcieť naspäť. Peniaze, ktoré poslala na účet boli najskôr dané, ako povedala, ani sa

nedohodli, či to bolo dané alebo či to bola pôžička, ale keď sa to manželstvo rozpadlo, tak samozrejme,
že ich chcú naspäť. Peniaze boli určené pre žalobcu a žalovanú spoločne. Peniaze chce vrátiť, pretože
sú to ich peniaze a keďže sa ide rozdeľovať ten dom, tak si uvedomila, že sú to ich peniaze, tak ich
chce naspäť. Keď sa predá dom, na polovičku alebo už ako, tak to sú ich peniaze a preto ich chce
naspäť. Jednoducho, lebo ona ho podvádzala, rozviedli sa a chce peniaze naspäť. To je jednoducho.

Nevie povedať koľko peňazí dala synovi na materiál. Párkrát to bolo. Raz 500, raz 600 alebo 700, raz
300, nevie presne to spolu povedať, povedzme 1.500-1.600. Určite mu veľa pomáhala, ale už nevie čo.

23. Na pojednávaní bol vypočutý znalec M. E. E., ktorý uviedol, že technická hodnota nehnuteľnosti
bola určená ku dňu rozvodu, teda právoplatnosti rozvodu a všeobecnú hodnotu určoval ku dňu

vyhotovenia znaleckého posudku. Znalec uviedol, že predchádzajúci posudok bol vypracovaný v roku
2022 a on vypracoval posudok v roku 2024. Je tam x vecí, ktoré musia ako znalci brať do úvahy, je to
cenová úroveň, ktorá sa mení kvartálne, to určuje štatistický úrad, potom je tam koeficient polohovej
diferenciácie, tu postupujú znalci podľa danej metodiky, sú stanovené základné okruhy, v ktorých je
potrebné sa pohybovať. V konkrétnom prípade, keďže sa jedná o obec, kpd sa určuje na základe danej

metodiky vypracovanej Ústavom súdneho inžinierstva Žilina. Kpd sa pohybuje od 0,2 - 0,3 s možnosťou
pridania+0,15bodov.Onkoeficientkpdurčilna0,55,toznamená,žektým0,3pridal0,25bodov.Včase,
kedy vypracovával posudok, tak tento koeficient bol podľa neho v poriadku pre danú lokalitu. Pokiaľ vie
znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný pred jeho posudkom, tam kpd bolo určené na 0,6. Nevylučuje,že aj toto určenie bolo správne, vzhľadom na čas a miesto vyhotovenia znaleckého posudku. Znalec
musí odpovedať na 19 otázok, čo je na str. 26-27 posudku a na tie odpovedá v čase a mieste vyhotovenia
znaleckého posudku. Vyšiel mu koeficient 0,852. Podľa jeho názoru, tento koeficient predstavoval

predajnosť tejto nehnuteľnosti v danej lokalite. Všeobecná hodnota sa určuje ako technická hodnota krát
kpd (konečné kpd). Teraz majú pomôcku na určenie kpd, to je graf, ktorý sa nachádza v programe hypo
a podľa tohto grafu získajú prehľad o výške kpd konkrétnych nehnuteľností vo všeobecnosti, kvartálne
a je to delené aj na bytové domy a podľa katastrálnych území jednotlivých lokalít. Tento graf je im
nápomocný. Tento graf nebol pred rokom 2022 k dispozícii. Samozrejme potom je na znalcovi, aby

určil konkrétnu výšku kpd. V jeho posudku 0,55 koeficient korešponduje s grafom a v grafe uvedenými
údajmi. Čo sa týka tabuľky na str. 26-27, s M. E. uvádzajú iné údaje, inú triedu zatriedenia. Konkrétne
pri bode č. 1 uvádza dopyt v porovnaní s ponukou je v rovnováhe, u p. E. je tam trieda 2, teda že
dopyt je vyšší. V roku 2022 však ten dopyt mohol byť vyšší, to on neposudzoval, ten dopyt môže byť
rozdielny v závislosti od času a dátumu ohodnotenia. Ešte jeden bod majú rozdielny, a to 19. Tu je treba
vyjadriť názor znalca na nehnuteľnosť, aká je to nehnuteľnosť. On dal triedu 2 – dobrá nehnuteľnosť.

Posúdil rodinný dom v C. ako dobrú nehnuteľnosť a v znaleckom posudku z roku 2022 tam bola trieda
1 – ako výborná nehnuteľnosť. Treba brať do úvahy konkrétny čas, kedy sa to posudzuje. Posúdil
nehnuteľnosť ako dobrú nehnuteľnosť, lebo sa jedná o novostavbu rodinného domu, ktorá stavba spĺňa
podmienky jednak stavebného zákona, ako aj samotné stavebno technické prevedenie zodpovedá
tomuto zaradeniu. Dobrá nehnuteľnosť obsahuje samotné stavebno technické prvky, výborná to je

nadštandard, tam je treba mať luxusné prvky, ktoré by tam mali byť zabudované a podľa toho môžu určiť,
že či dobrá, výborná. Nadštandardné vybavenie domu je napr. kuchynská linka v nejakej extra triede,
luxusnékúpeľne,napr.drevenéadrevohliníkovéoknáskvalitnýmlepenýmprofilomstrojsklom.Riadené
vetranie s rekuperáciou, kompletné rozvody a vetracie mriežky, to zn. vzduchotechnika. Okná vhodné aj
pre pasívne domy. V našom prípade sú plastové okná. Chladenie domu, stropné stenové a klimatizácia.

Nadštandardné vinylové alebo korkové obklady. Kuchynská linka tam bola, zabezpečovací systém tam
je, interiérové žalúzie. Dospel k záveru, že v 6 bodoch obsahuje tento dom nadštandard, čo sa týka
vybavenia a v 15 prípadoch nie. Preto sa rozhodol pre klasifikáciu dobrá nehnuteľnosť. Z 21 bodov
spĺňala nehnuteľnosť len 6 bodov a preto dal hodnotenie dobrá nehnuteľnosť. Keďže vyhotovoval
posudok v roku 2024 a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v roku 2023, musel uplatniť amortizáciu vo

výške 1 %, keďže základná životnosť stavby je 100 rokov v tomto prípade. Nemá vedomosť, že existoval
predpis alebo norma, aby bola nehnuteľnosť hodnotená ako výborná. Znalec uviedol, že považuje
nehnuteľnosť za nadštandardnú výbornú, ktorá spĺňa aspoň nadpolovičnú väčšinu z tých 21 bodov, ako
uviedol. Vychádza zo svojej praxe a sám si stanovil týchto 21 bodov na základe odborných publikácií.
Vychádza z metodiky Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, na základe tejto metodiky bol vypracovaný

aj ten hypo program a všetci znalci postupujú podľa tejto metodiky. Metodiky sú aj iné, ale toto majú
schválené v rámci SR. Pri určení všeobecnej hodnoty postupoval podľa polohovej diferenciácie, bola by
aj iná možnosť porovnávacia alebo výnosová metóda. Použil metódu polohovej diferenciácie, lebo to
je najzrozumiteľnejšia metóda a najobjektívnejšia. Porovnávacia metóda nemohla byť použitá, na to by
potreboval aspoň tri podobné nehnuteľnosti, buď ponúkané napr. realitnou kanceláriou v lokalite, alebo

tri konkrétne kúpnopredajné zmluvy na podobné nehnuteľnosti. Metóda výnosová tam sa vychádza
z možného výnosu za danú nehnuteľnosť. Napr., že ju prenajme na 15-20 rokov a že by sa to malo vrátiť,
ale u nás prenájmy rodinných domov nie sú také výnosové, že by sa to aj vrátilo. Skúmal realitné portály,
aké nehnuteľnosti ponúkajú na predaj. Posúdil, že dopyt je v rovnováhe, pretože obec patrí do okresu
N., nitrianskeho kraja. Nepredpokladá, že Bratislavčania by si húfne kupovali nehnuteľnosti v Trnovci

nad Váhom. Trhovo výhodnejšia na kúpu nehnuteľnosti je N. ako C. D. E., pretože je okresným mestom,
má zodpovedajúcu infraštruktúru a C. je obec, nemá infraštruktúru v takej miere ako okresné mesto. Ako
nadštandard spomínal kuchynskú linku. Ako nadštandard berie jedine škridlu, má životnosť 30 rokov,
všetko ostatné v tom dome, čo sa týka materiálov je štandard. Zateplenie domu je spravené tak, že by
sa dalo brať ako nadštandard, pretože nie každý má zateplenie spravené. Aj keď v dnešnej dobe je to

už bežné, a to je všetko. Stavebný materiál, konštrukcie, stavebno technické prvky spĺňajú štandard.

24. Na pojednávaní bol vypočutý znalec M. G. E., ktorý uviedol, že čo zaznamenal rozdiel v hodnote
stavby je nejakých 12 tisíc eur, vo všeobecnej hodnote stavieb. Tento rozdiel predstavuje zhruba 8 %,
čo je úplne zanedbateľný rozdiel, ktorý neobsahuje ani 10 %. O takomto rozdiele sa v znalectve ani

nebavia ako o rozdiele. To je bežný prípustný rozdiel aj vzhľadom na to, že jeden posudok bol robený
v roku 2022 a druhý v roku 2024, čo je 2 ročný rozdiel. Na dokreslenie rozdielu uvádza, že všeobecná
hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku je orientačná a je stanovená ku dňu ohodnotenia a ide
o najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase. Rozdiel je z titulu rôznejhodnoty kpd, jednak priemerného, kolega mal 0,55, on má 0,6 a potom z tých jednotlivých položiek kpd je
1-19, kde sú odlišnosti v položke 1 a v položke 19. V tých ostatných položkách kpd sú rovnaké, podotýka,
že toto je výsostnou záležitosťou znalca akú triedu použije. Uviedol, že on mal kpd 1,039 a druhý znalec

0,852 a z toho potom vyšiel ten rozdiel v hodnote. Uviedol, že chodieva často na takéto súdne spory
a v týchto prípadoch navrhuje, aby strany formou zmieru akceptovali polovicu rozdielu v cene oboch
znaleckých posudkov. Zatriedenie stavby je súčasťou výpočtu kpd stavby s tým, že zohľadňuje stavbu
ako celok nie jej technické vybavenie. To je predmetom jednotlivých položiek rozpočtových ukazovateľov
pri stanovení východiskovej hodnoty stavby. Posúdenie nehnuteľnosti pri určení kpd je individuálnym

posúdením znalca pri určení koeficientu kpd podľa metódy polohovej diferenciácie. Tam je stanovených
nejakých 19 hodnôt a posledná 19 je názor znalca, ktorý by mal zastrešiť jeho názor, ako sa na ňu
znalec pozerá. Znalec uviedol, že on sa na nehnuteľnosť pozeral ako na výbornú nehnuteľnosť, nakoľko
sa jedná o novostavbu, v čase obhliadky neužívanú, pri výstavbe ktorej boli použité moderné stavebné
metódy a spĺňa všetky stavebno technické normy. Čo sa týka položky 1, bolo to posudzované v roku
2022, vtedy sa jednalo o čas, kedy stagnoval trh s nehnuteľnosťami, predaj bol obmedzený, bola

corona a ponuka na realitnom trhu nehnuteľností podobného charakteru bola v danej lokalite, okres N.,
nedostatočná. Preto uvažoval s triedou 2, že dopyt bol vyšší ako ponuka. Aplikoval metodiky všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti a stavieb vydanej Žilinskou univerzitou. Konkrétne bola použitá metóda polohovej
diferenciácie, ktorá sa javila v danom čase ako jediná reálna. Položka 1 je závislá na čase vypracovania
a na lokalite. Pri položke 19 ide o individuálny názor znalca, ktorý posúdi nehnuteľnosť z hľadiska jej

polohy, typu, kvality použitých stavebných materiálov v danom čase. Zohľadnil takú atypickú vlastnosť
nehnuteľnosti, že predmetná nehnuteľnosť je prístupná z dvoch miestnych ulíc, čo nebýva zvykom. Má
dva vstupy. Rozhodujúcim činiteľom, že sa jedná o výbornú nehnuteľnosť bolo to, že sa jedná o zatiaľ
neužívanú nehnuteľnosť. To znamená 0 % amortizácia. Technický stav 100 %. Zohľadnil na výstavbu
použité moderné stavebné materiály, certifikované, predpísané projektovou dokumentáciou a spĺňajúce

stavebno technické normy. Toto bol tiež dôležitý atribút.

25. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

26. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

27. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

28. Podľa § 149 ods.1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,

vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná
ho na návrh niektorého z manželov súd.

29. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

30. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 216 ods. 1 a ods. 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť

žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.32. Dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobcu a žalovanej došlo k zániku ich BSM.
Žalobca a žalovaná sa nedohodli na vyporiadaní BSM, preto žalobca podal na súd žalobu o vyporiadanie
BSM. Predmetom BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho

zániku. V tomto spore je predmetom BSM to, čo žalobca a žalovaná nadobudli v období od uzatvorenia
manželstva dňa 31.8.2019 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 4.11.2021. V konaní
o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, pretože
spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi vyplýva zo zákona. Dispozíciu strán sporu konania o vyporiadanie
BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci resp. majetok patriaci do BSM,

ktorý strany sporu urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa §
216 ods. 2 CSP len pokiaľ ide o to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na návrh vykonáva aj ako vyporiadanie v
tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté
za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že do BSM ku dňu rozvodu manželstva
patrí nehnuteľnosť – rodinný dom označený vo výroku rozhodnutia. V konaní nebolo sporné, že ku
dňu rozvodu manželstva do BSM patril aj pozemok C KN parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 40 m2, nachádzajúci sa v kat. úz. C. D. E.. Táto parcela však v čase rozhodovania súdu
neexistovala, keďže na základe geometrického plánu špecifikovaného v bode 13. odôvodnenia, táto

parcela zanikla, pričom z tejto parcely a parc.č. XXX o výmere 489 m2, vznikli parc.č. XXX/X o výmere
345 m2 a XXX/X o výmere 184 m2. Z uvedeného dôvodu súd v konaní o vyporiadanie BSM zahrnul do
masy BSM iba hodnotu tohto pozemku. Strany sporu neuvádzali žiadne ďalšie hnuteľné ani nehnuteľné
veci a ani majetkové práva, ktoré by mali tvoriť masu BSM a ktoré by mali byť vyporiadané v rámci BSM.

34. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že do masy BSM patrí rodinný dom špecifikovaný vo výroku
rozhodnutia (ďalej len rodinný dom). Medzi stranami sporu bola sporná hodnota rodinného domu ako aj
to z akých prostriedkov bol rodinný dom postavený.

35. Čo sa týka hodnoty rodinného domu žalobca poukazoval na správnosť znaleckého posudku č.

XX/XXXX znalca M. G. E., ktorý určil všeobecnú hodnotu rodinného domu na sumu 150.086,72 eur
a žalovaná poukazovala na správnosť znaleckého posudku č. 7/2024 znalca M. E. E., ktorý určil
všeobecnú hodnotu rodinného domu na sumu 138.125,35 eur.

36. Obaja znalci vychádzali ako to vyplýva zo znaleckých posudkov z priemerného koeficientu polohovej

diferenciácie ako ho stanovuje Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb (ÚSI ŽU
v Žiline, ISBN 80-7100-827-3). Z tejto metodiky vyplýva možnosť určiť koeficient polohovej diferenciácie
v určitom rozmedzí, čo urobili obaja znalci. Obaja znalci uviedli pri hodnotí hlavných vplyvov na hodnotu
nehnuteľnosti, ktorými je podľa metodiky 19 vplyvov (strana 21 a 22 znaleckého posudku č. XX/XXXX
a strana 26 a 27 posudku č. X/XXXX), rovnaké zatriedenie pri vplyvoch uvedených pod položkami 2.

až 18. Jediný rozdiel v zatriedení, ktorý mal následne vplyv na výsledok znaleckého posudku a určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola položka č. 1 – trh s nehnuteľnosťami a položka č. 19 - názor
znalca. Pri oboch položkách mali znalci možnosť podľa metodiky nehnuteľnosť zaradiť do piatich tried.

37. Z výpovede znalca M. E. vyplynulo, že nehnuteľnosť zaradil v prípade trhu s nehnuteľnosťami do III.

triedy, pretože dopyt v porovnaní s ponukou bol v čase vyhotovenia znaleckého posudku v rovnováhe,
čo vyplýva aj z jeho znaleckého posudku. Uviedol, že u druhého znaleckého posudku znalca M. E. je
tam trieda II., teda že dopyt je vyšší. Znalec uviedol, že v roku 2022 (teda v čase vyhotovenia posudku č.
XX/XXXX) dopyt mohol byť vyšší, to on neposudzoval. Uviedol, že dopyt môže byť rozdielny v závislosti
od času a dátumu ohodnotenia. Znalec M. E. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka položky 1, bolo

to posudzované v roku 2022, vtedy sa jednalo o čas, kedy stagnoval trh s nehnuteľnosťami, predaj bol
obmedzený, bola corona a ponuka na realitnom trhu nehnuteľností podobného charakteru bola v danej
lokalite, okres Šaľa, nedostatočná. Preto uvažoval s triedou II., že dopyt bol vyšší ako ponuka. Uviedol,
že položka 1. je závislá na čase vypracovania a na lokalite.

38. Takisto rozdielne znalci posúdili nehnuteľnosť z hľadiska názoru znalca, kde má znalec možnosť
ako to vyplynulo zo znaleckých posudkov zaradiť nehnuteľnosť do piatich tried. Uvedené vyplýva aj
z metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb, ktorú použili ako uviedli obaja znalci,
podľa ktorej je možné nehnuteľnosť ohodnotiť podľa názoru znalca na výbornú, dobrú, priemernú,problematickú a veľmi problematickú nehnuteľnosť. M. E. uviedol, že nehnuteľnosť ohodnotil ako
dobrú, teda ju zaradil do triedy II., lebo sa jedná o novostavbu rodinného domu, ktorá stavba spĺňa
podmienky jednak stavebného zákona, ako aj samotné stavebno technické prevedenie zodpovedá

tomuto zaradeniu. Dobrá nehnuteľnosť obsahuje samotné stavebno technické prvky, výborná to je
nadštandard, tam je treba mať luxusné prvky, ktoré by tam mali byť zabudované a podľa toho môžu
určiť, že či je dobrá, výborná. Znalec popísal čo považuje za nadštandardné prvky a uviedol, že táto
nehnuteľnosť ich nemala, resp. mala len niektoré nadštandardné prvky. M. E. nehnuteľnosť ohodnotil
ako výbornú a zaradil ju do triedy I., lebo podľa neho ide o individuálny názor znalca, ktorý posúdi

nehnuteľnosť z hľadiska jej polohy, typu, kvality použitých stavebných materiálov, v danom čase.
Zohľadnil takú atypickú vlastnosť nehnuteľnosti, že predmetná nehnuteľnosť je prístupná z dvoch
miestnych ulíc, čo nebýva zvykom. Má dva vstupy. Rozhodujúcim činiteľom, že sa jedná o výbornú
nehnuteľnosť bolo to, že sa jedná o zatiaľ neužívanú nehnuteľnosť. To znamená 0 % amortizácia.
Technický stav 100 %. Zohľadnil na výstavbu použité moderné stavebné materiály, certifikované,
predpísané projektovou dokumentáciou a spĺňajúce stavebno technické normy.

39. V danom prípade na základe vyššie uvedeného súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku
znalca M. E. E. K. X/XXXX, keďže aj z výpovede samotných znalcov vyplynulo, že je rozdiel v hodnotení
nehnuteľností v roku 2022 a 2024, a to s poukazom na rozdielny dopyt po nehnuteľnostiach v danom
mieste v roku 2022 a v roku 2024. Uvedené vyplynulo aj z výpovede znalcov, keď M. E. uviedol, že

v roku 2022 zaradil nehnuteľnosť pri položke - trh nehnuteľnosti do II. triedy práve z dôvodu toho, že bola
corona, trh s nehnuteľnosťami stagnoval a bol nedostatok nehnuteľností tohto typu v danej lokalite. Na
druhej strane M. E. uviedol, že nehnuteľnosť a koeficient polohovej diferenciácie určil nielen s ohľadom
na miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ale aj na čas vyhotovenia znaleckého posudku a v čase keď
nehnuteľnosť hodnotil, bol dopyt a ponuka v rovnováhe.

40. Zároveň ďalší rozdiel, z ktorého dôvodu bola nehnuteľnosť ohodnotená odlišnou všeobecnou
hodnotou spočíval v záveroch znalca. Obaja znalci uviedli, že v položke 19 má byť uvedený ich
názor na hodnotenie nehnuteľností, čo korešponduje aj s metodikou, ktorou sa obaja znalci riadili.
V danom prípade súd pre úplnosť uvádza, že súd sa stotožnil s vysvetlením podaným zo strany M.

E., ktorý uviedol, že hodnotí nehnuteľnosť ako výbornú v tom prípade, ak je ju možné považovať za
nadštandardnú, pričom uviedol širokú škálu bodov, ktoré posudzuje, pričom uviedol, že predmetná
nehnuteľnosť spĺňala maximálne 6 z 21 bodov, preto ju podľa neho nemožno označiť za výbornú. Takisto
uviedol, že nehnuteľnosť je podľa jeho názoru dobrá, pričom zohľadnil aj to, že sa jedná o novostavbu
rodinného domu, ktorá spĺňa jednak podmienky stavebného zákona, a stavebno-technické prevedenie

zodpovedá tomuto zaradeniu. M. E. uviedol, že posúdil nehnuteľnosť z hľadiska jej polohy, typu,
kvality použitých stavebných materiálov, v danom čase. Zohľadnil takú atypickú vlastnosť nehnuteľnosti,
že predmetná nehnuteľnosť je prístupná z dvoch miestnych ulíc, čo nebýva zvykom. Uviedol, že
rozhodujúcim činiteľom, že sa jedná o výbornú nehnuteľnosť bolo podľa znalca to, že sa jedná o zatiaľ
neužívanú nehnuteľnosť. To znamená 0 % amortizácia. Technický stav 100 %. V danom prípade

z výpovede tohto znalca vyplynulo, že hlavným kritériom na posúdenie nehnuteľnosti ako výbornej bolo,
že nehnuteľnosť bola neužívaná, čo však už neplatilo v čase vyhotovenia znaleckého posudku č. X/
XXXX, kedy sa už nejednalo o neužívanú nehnuteľnosť.

41.Vsúvislostisuvedenýmsúdpoukazujenajudikatúru,podľaktorejjeprizisťovanícenynehnuteľností,

ktorá tvorí predmet BSM treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu
s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vyporiadava. V danom prípade čas, ku ktorému sa BSM vyporiadava zodpovedá záverom znaleckého
posudku č. 7/2024, (v ktorom bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti určená ku dňa 15.6.2024), keďže
všeobecná cena nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. XX/XXXX bola určená ku dňu 15.6.2022, teda

cca 2 a pol roka pred vyporiadaním BSM. Súd poukazuje na to, že dôvodom prečo mala nehnuteľnosť
v roku 2024 nižšiu hodnotu, bolo ako to vyplynulo z výsluchu znalcov to, že došlo k zmene na trhu
s nehnuteľnosťami ohľadne dopytu a ponuky, čo potvrdili obaja znalci, ako aj to, že nehnuteľnosť
bola v roku 2022 hodnotená ako neužívaná, čo bolo podľa znalca M. E. rozhodujúcim kritériom prečo
nehnuteľnosť zaradil do I. triedy, čo však už v čase vyporiadania nehnuteľnosti neplatilo. Vzhľadom

k uvedenému súd pri vyporiadaní BSM vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že do masy BSM mala patriť aj nehnuteľnosť – C KN parc.č.
XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2. Medzi stranami nebolo sporné, že táto parcelazanikla a zanikla až po zániku manželstva. Medzi stranami sporu bola sporná hodnota predmetného
pozemku o výmere 40 m2. Žalobca vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX a z hodnoty
pozemku vo výške 2.671,60 eur. Žalovaná vychádzala zo znaleckého posudku č. X/XXXX a z hodnoty

pozemku 2.447,20 eur. Súd pri určení všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal zo záverov znaleckého
posudku č. X/XXXX, keďže ako je uvedené vyššie, tento zohľadňoval situáciu na trhu s nehnuteľnosťami
v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava a na rozdiel od znaleckého posudku č. XX/
XXXX zohľadňoval aktuálnu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, keďže znalecký posudok č. XX/XXXX
zohľadnil situáciu v čase corony, ktorá podstatne ovplyvnila trh s nehnuteľnosťami. V konaní nebolo

sporné, že parc.č. 674/5 zanikla a v súčasnosti je súčasťou parc.č. XXX/X a XXX/X. Podľa posudku č. X/
XXXX, z ktorého súd pri určení hodnoty pozemku vychádzal, je hodnota parc.č. XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 345 m2 vo výške 21.107,10 eur (t. j. 61,18 eur/m2 (21.107,10 / 345 = 61,18))
a hodnota parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 184 m2 je vo výške 11.257,12 eur, (t.
j. 61,18 eur/m2 (11.257,12 / 184 = 61,18)). Vzhľadom k uvedenému súd pri vyporiadaní BSM do masy
BSM zaradil hodnotu zaniknutej parcely o výmere 40 m2 v hodnote 2.447,20 eur (t. j. 40 m2 x 61,18 eur).

43. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, z akých finančných prostriedkov bol
rodinný dom postavený. Strany sporu zhodne tvrdili, že rodinný dom bol postavený svojpomocne, pričom
náklady na stavbu rodinného domu boli podľa žalobcu ako aj žalovanej približne 60.000 eur. Žalobca
v žalobe žiadal ako svoj vnos započítať sumu 25.000 eur. Na pojednávaní uviedol, že jeho vnos bol vyšší

a predstavoval sumu 30.000 eur, ktoré peniaze sa použili na stavbu rodinného domu, pričom v prípade
sumy 30.000 eur išlo o jeho úspory, ktoré mal na adrese svojho trvalého bydliska. Žalovaná žiadala ako
vnos započítať sumu 52.011,26, z ktorého suma 46.000 eur predstavovala úver a suma 6.011,26 eur
predstavovala úspory, ktoré nasporila pred uzavretím manželstva. Žalobca uviedol, že 30.000 eur na
stavbu rodinného domu dala žalovaná z pôžičky, ktorú si zobrala za slobodna. Žalovaná poprela, že by

žalobca použil na stavbu rodinného domu svoje úspory.

44. Súčasťou tzv. širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj vyporiadanie
„vnosov“ (z výlučného majetku na majetok spoločný alebo zo spoločného majetku na majetok výlučný),
ktoré je založené na princípe návrhovosti, pričom predmetom vyporiadania môžu byť len tie pohľadávky

každého z nich z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a ich spoločné
pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na
jeho oddelený majetok, ktorý urobili predmetom konania. Vyporiadanie investícií (vnosov) z výlučného
majetku do majetku spoločného predpokladá vo všeobecnej rovine tvrdenie, že výlučné finančné
prostriedky(čimajetok)jednéhoznichbolipoužitévprospechmajetkuvbezpodielovomspoluvlastníctve

a súčasne požiadavku investujúceho manžela, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok.

45. Vzhľadom k uvedenému sa súd zaoberal vnosom strán sporu do spoločnej nehnuteľnosti. V prípade
vnosu žalobcu, žalobca ostal iba pri tvrdení, že mal vlastné úspory vo výške 30.000 eur, ktoré

nadobudol pred manželstvom. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, že disponoval takýmito
finančnými prostriedkami. Žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že pred uzavretím manželstva
mal úspory v tejto výške. Žalovaná poprela tvrdenie žalobcu o existencii akýchkoľvek úspor žalobcu
pred uzatvorením manželstva a uviedla vlastné tvrdenia, z akých finančných prostriedkov bol rodinný
dom postavený.

46. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

47. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu spoľahlivo preukázať,
že mal k dispozícii finančné prostriedky (úspory) vo výške 30.000 eur, ktoré nadobudol pred uzavretím
manželstva a ktoré použil na spoločný majetok (stavbu rodinného domu). Vzhľadom k uvedenému súd

dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že použil na spoločný
majetok (rodinný dom) svoje vlastné úspory, ktoré nadobudol pred manželstvom, spolu vo výške 30.000
eur, keďže žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že disponoval úsporami vo výške 30.000 eur
a že tieto nadobudol pred uzavretím manželstva.48. Ďalej sa súd zaoberal vnosom žalovanej do spoločného majetku (stavby rodinného domu). V konaní
nebolo sporné, že žalobkyňa si zobrala úver vo výške 46.500 eur. Takisto medzi stranami nebolo sporné,

že30.000eurztejtosumybolopoužitýnastavburodinnéhodomu,keďžežalobcauviedol,žežalovanási
zobrala pôžičku pred uzavretím manželstva a z tejto sumy použila na stavbu domu 30.000 eur. Žalovaná
však tvrdila, že z poskytnutého úveru použila na stavbu rodinného domu sumu 46.000 eur ako aj úspory,
ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva vo výške 6.011,26 eur.

49. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaná čerpala úver, ktorý jej bol poukázaný na jej účet dňa
18.7.2019, a to vo výške 46.500 eur. Uvedené mal súd preukázané jednak zmluvou o splátkovom úvere
ako aj výpisom z účtu vedeným v I. I., J.. IBAN I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (bod 14. a 15.
odôvodnenia). Súd mal takisto preukázané, že žalovaná si časť z úveru vo výške 46.500 eur previedla
na svoj účet vedený v K., J.. IBAN: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to dňa 29.7.2019, čo
mal súd preukázaná výpisom z účtu vedeného v ČSOB, a.s. (bod 16. odôvodnenia). Súd mal takisto

výpisomzúčtuvedenéhovČSOB,a.s.(bod16.odôvodnenia)preukázané,žežalovanásidňa30.7.2019
preposlala sumu 52.000 eur zo svojho účtu vedeného v ČSOB, a.s. IBAN I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX na svoj sporiaci účet vedený takisto v ČSOB, a.s. IBAN I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaná ku dňu 30.7.2019 (teda pred uzatvorením manželstva)
disponovala sumou vo výške 52.000 eur, pričom z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že suma

46.000 eur predstavovala poskytnutý úver a zvyšná suma vo výške 6.000 eur tvorila úspory žalovanej,
ktoré získala pred uzatvorením manželstva. Žalovaná nepreukázala, že aj suma 11,26 eur bola suma,
ktorá predstavovala úspory, ktoré žalovaná získala pred manželstvo, keďže žalovaná si na sporiaci účet
previedla iba sumu 52.000 eur a nie sumu 52.011,26 eur. Vzhľadom k uvedenému súd v časti sumy 11,26
eurdospelkzáveru,žežalovanáneuniesladôkaznébremenoohľadnetoho,žetietofinančnéprostriedky

sa nachádzali na jej sporiacom účte už pred uzatvorením manželstva, teda žalovaná nepreukázala, že
by táto suma bola vnosom (že by išlo o finančné prostriedky nadobudnuté pred uzavretím manželstva),
preto na túto sumu súd ani neprihliadol ako na vnos pri vyporiadaní BSM.

50. Z potvrdenia z ČSOB, a s. zo dňa 9.5.2024 (bod 17. odôvodnenia) ako aj z výpisu z účtu vedeného

v ČSOB, a.s. IBAN: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 193 až 202) mal súd preukázané, že
žalovaná si priebežne od 23.12.2019 do 10.8.2020 prevádzala zo svojho sporiaceho účtu vedeného
v ČSOB, a.s. IBAN I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na svoj účet vedený v K., J.. IBAN: I. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, sumu, ktorá spolu za toto obdobie predstavovala sumu 52.011,26 eur, a to
nasledovne: dňa 23.12.2019 previedla sumu 5.000 eur, dňa 14.1.2020 sumu 2.000 eur, dňa 27.1.2020

sumu 5.000 eur, dňa 6.2.2020 sumu 3.000 eur, dňa 18.2.2020 sumu 1.000 eur, dňa 19.2.2020 sumu
2.000 eur, dňa 2.3.2020 sumu 3.000 eur, dňa 31.3.2020 sumu 6.000 eur, dňa 9.4.2020 sumu 5.000 eur,
dňa 21.4.2020 sumu 5.000 eur, dňa 12.6.2020 sumu 5.000 eur, dňa 6.7.2020 sumu 5.000 eur a dňa
10.8.2020 sumu 5.011,26 eur.

51. Žalovaná tvrdila, že všetky finančné prostriedky vo výške 52.011,26 eur použila na výstavbu
rodinného domu, pričom túto sumu postupne vyplatila osobám uvedeným na č.l. 186, a to alebo
bankovým prevodom alebo v hotovosti, keďže predtým uskutočnila výbery z účtu, pričom podľa tvrdenia
žalovanej úhrady prevyšujúce sumu 52.011,26 eur boli urobené z finančných prostriedkov, ktoré stranám
sporu darovali rodičia žalobcu.

52. Z výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s. IBAN: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX mal súd
preukázané,žežalovanáuskutočňovalaod23.12.2019do20.10.2020platbyvcelkovejvýške35.604,50
eur, ktoré korešpondujú s rozpisom úhrad žalovanej na č. l. 186, ktoré úhrady sa týkajú výstavby
rodinného domu. Ide o nasledovné platby: dňa 23.12.2019 vo výške 2.229,42 eur, dňa 6.2.2020 vo

výške 6.165,47 eur, dňa 25.2.2020 vo výške 5.576,64 eur, dňa 25.2.2020 vo výške 507,94 eur, dňa
2.4.2020 vo výške 2.200 eur, dňa 2.4.2020 vo výške 870,24 eur, dňa 29.4.2020 vo výške 2.250 eur,
dňa 29.4.2020 vo výške 6.878,71 eur, dňa 12.6.2020 vo výške 135,91 eur, dňa 18.6.2020 vo výške
746,98 eur, dňa 22.6.2020 vo výške 366,84 eur, dňa 23.6.2020 vo výške 300,35 eur, dňa 29.6.2020
vo výške 598,20 eur, dňa 16.7.2020 vo výške 672,92 eur, dňa 24.8.2020 vo výške 1.667,53 eur, dňa

25.8.2020 vo výške 318,07 eur, dňa 7.9.2020 vo výške 1.002,31 eur, dňa 22.9.2020 vo výške 200 eur,
dňa 2.10.2020 vo výške 370 eur, dňa 13.10.2020 vo výške 115,99 eur, dňa 13.10.2020 vo výške 438,12
eur, dňa 13.10.2020 vo výške 1.205,06 eur, dňa 20.10.2020 vo výške 537,80 eur a dňa 20.10.2020 vo
výške 250 eur. Zároveň súd mal preukázané, že na tento účet si žalovaná priebežne od. 23.12.2019do 10.8.2020 posielala zo svojho sporiaceho účtu sumy uvedené v bode 50. odôvodnenia v celkovej
výške 52.011,26 eur. Súd tak mal preukázané tvrdenie žalovanej, že žalovaná uhradila predmetné sumy
z úveru a úspor, teda zo sumy 52.000 eur.

53. Z výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s. IBAN: I. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX mal súd
preukázané tvrdenie žalovanej, že žalovaná uskutočňovala výbery z bankomatu, pričom od 23.12.2019
do6.10.2020uskutočnilavýberyzbankomatu,prípadnevýberyvhotovostivcelkovejvýške16.700eur,a
to nasledovne: dňa 9.1.2020 vo výške 600 eur, dňa 13.1.2020 vo výške 400 eur, dňa 14.1.2020 vo výške

100 eur, dňa 20.1.2020 vo výške 300 eur, dňa 13.2.2020 vo výške 1.000 eur, dňa 25.2.2020 vo výške
100 eur, dňa 25.2.2020 vo výške 750 eur, dňa 5.3.2020 vo výške 400 eur, dňa 9.3.2020 vo výške 250 eur,
dňa 12.3.2020 vo výške 1.100 eur, dňa 17.3.2020 vo výške 100 eur, dňa 17.3.2020 vo výške 150 eur, dňa
1.4.2020 vo výške 1.300 eur, dňa 8.4.2020 vo výške 2.200 eur, dňa 15.5.2020 vo výške 1.200 eur, dňa
16.6.2020 vo výške 50 eur, dňa 2.7.2020 vo výške 50 eur, dňa 2.7.2020 vo výške 650 eur, dňa 8.7.2020
vo výške 2.000 eur, dňa 17.7.2020 vo výške 300 eur, dňa 3.8.2020 vo výške 800 eur, dňa 4.8.2020

vo výške 100 eur, dňa 4.8.2020 vo výške 100 eur, dňa 4.8.2020 vo výške 1.200 eur, dňa 12.8.2020
vo výške 200 eur, dňa 17.8.2020 vo výške 300 eur, dňa 22.9.2020 vo výške 500 eur, dňa 6.10.2020
vo výške 500 eur. Po odrátaní sumy 35.604,50 eur (špecifikovaná v predchádzajúcom bode) od sumy
52.000 eur, dostaneme sumu 16.395,50 eur, ktorú mala žalovaná použiť na vyplatenie tretích osôb
v hotovosti z jej finančných prostriedkov (úveru a úspor) v súvislosti s výdavkami na stavbu rodinného

domu. Keďže žalovaná v čase od 23.12.2019 do 6.10.2020 uskutočnila výbery z bankomatu, prípadne
v hotovosti vo výške 16.700 eur (z účtu, na ktorý si postupne zaslala celú sumu 52.000 eur), ktoré
obdobie korešponduje s úhradami žalovanej vykonané v hotovosti uvedené na č.l. 186, mala žalovaná
k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, nadobudnutých pred manželstvom na vyplatenie tretích
osôb. V konaní nebolo sporné, že stavba rodinného domu bola postavená svojpomocne a veľa platieb

sa platilo v hotovosti. Zároveň súd mal preukázané, že žalovaná uskutočňovala výbery z bankomatu
od 23.12.2019 do 11/2020, t.j. v čase keď sa stavba uskutočňovala, ktorá sa podľa tvrdenia žalovanej
stavala od 12/2019 do 10/2020, čo korešponduje aj z údajmi v stavebnom denníku na č. l. 240. Súd tak
mal preukázané tvrdenie žalovanej, že žalovaná použila aj zvyšnú časť sumy úveru a úspor (52.000
eur – 35.604,50 eur) na úhradu výdavkov na stavbu rodinného domu.

54. Zároveň súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané a ani to žalobca netvrdil, že by
na stavbu domu boli použité finančné prostriedky z BSM. V súvislosti s uvedeným súd pre úplnosť
poukazuje na výpis z účtu žalobcu vedený v C. F., J., z ktorého vyplýva, že účet bol založený v 6/2020,
pričom za mesiace 6/2020 a 7/2020 bol zostatok na účte 0 eur a rodinný dom sa staval od 12/2019 do

10/2020. V konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by žalobca z tohto účtu uhrádzal výdavky na
stavbu. Súd takisto poukazuje na oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 25.3.2024 (č. l.) 167), z ktorého
vyplýva,ževymeriavacízákladžalobcuod8/2019do7/2020nepresiaholsumu500eurmesačne,pričom
od 11/2019 do 4/2020 bol vymeriavací základ žalobcu 0 eur, od 8/2020 do 12/2020 bol vo výške 506,50
eur mesačne, v 1/2021 vo výške 352,20 eur a v 10/2021 a 11/2021 bol vo výške 546 eur mesačne.

55. Súd tak mal preukázaný vnos žalovanej vo výške 52.000 eur, ktorý pozostával z úveru vo výške
46.000 eur a z úspor žalovanej vo výške 6.000 eur. V súvislosti s uvedeným súd uvádza, že strany sporu
zhodne uviedli, že rodinný dom bol postavený svojpomocne a náklady na stavbu boli cca 60.000 eur.
Zároveň ako bolo uvedené vyššie, žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o jeho vnose vo výške 30.000 eur

a v konaní nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by na stavbu rodinného domu boli použité prostriedky
z BSM. Keďže je nepochybné, že rodinný dom bol postavený a náklady na dom boli vo výške 60.000
eur, mal súd aj vzhľadom k uvedenému preukázané, že na stavbu rodinného domu museli byť použité
finančné prostriedky žalovanej, tak ako to tvrdila žalovaná a ako to vyplýva aj z vyššie uvedených
listinných dôkazov a uvedeným mal súd preukázané aj tvrdenie žalovanej o tom, že na zvyšnú časť

nákladov spojených s výstavbou rodinného domu boli použité prostriedky darované stranám, rodičmi
žalobcu.

56. Žalovaná žiadala v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka započítať aj kapitalizované úroky,
ktoré predstavujú sumu 8.971,12 eur. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že podľa § 150

Občianskeho zákonníka je možné ako vnos započítať iba to, čo každý z manželov vynaložil zo svojho na
spoločnýmajetok.Vdanomprípadeúrokyzposkytnutéhoúverunebolivynaloženénaspoločnýmajetok,
a preto ich súd pri vyporiadaní BSM nezohľadnil. Takisto súd mal za to, že v danom prípade nie je dôvod
ani na použitie disparity, ako to navrhovala žalovaná, keďže sa podľa nej podieľala na nadobudnutínehnuteľnosti v podiele 70 % (tým, že si zobrala úver) oproti žalobcovi, ktorý sa podieľal iba 30 % (tým,
že sa podieľal na výstavbe rodinného domu). Žalovaná uviedla, že ona bude úver splácať do roku 2049,
vrátane úrokov a žalobca nemá v súvislosti s výstavbou rodinného domu žiadne záväzky ani povinnosti,

nakoľko jeho činnosť pri výstavbe bola viazaná iba na murárske práce. V súvislosti s uvedeným súd
uvádza, že dospel k záveru, že nie je dôvod na určenie disparity podielov, keďže súd pri vyporiadaní
BSM zohľadnil skutočnosť, že žalovaná použila úver na stavbu rodinného domu, t.j. súd zohľadnil, že
žalovaná použila sumu 46.000 eur z čerpaného úveru ako vnos do spoločného majetku, a teda podľa
názoru súdu nie je dôvod, aby súd v súvislosti s tým, že žalovaná použila úver na výstavbu spoločnej

nehnuteľnosti, ešte túto skutočnosť zohľadnil aj na určenie rozdielnej výšky podielov strán sporu podľa
§ 150 Občianskeho zákonníka.

57. Žalovaná v konaní navrhovala určiť disparitu podielov a žalobca zároveň žiadal, aby súd pribral
do konania znalca z odboru stavebníctva za účelom určenia hodnoty (stavebných prác) realizovaných
na nehnuteľnosti, a to v súvislosti so svojpomocnou výstavbou nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným

súd poukazuje na závery rozhodnutia NS SR sp.zn. 9Cdo 205/2020 zo dňa 24.2.2021, že okrem
hospodárskeho a spotrebného spoločenstva, je manželstvo aj spoločenstvom, v ktorom si manželia
navzájom pomáhajú podľa § 18 Zákona o rodine, preto ani práca poskytnutá medzi nimi navzájom,
nemôže byť investíciou zo spoločného majetku do ostatného majetku jedného z manželov. Súd sa
s týmto právnym názorom plne stotožňuje a má za to, že v súlade s týmto právnym názorom, práca

poskytnutá medzi manželmi navzájom nemôže byť ani investíciou vynaloženou zo svojho majetku na
spoločný majetok, a teda žalobca si nemôže svoju prácu započítať ako vnos na spoločný majetok.
Uvedené nie je ani dôvodom na disparitu podielov, keďže každý z manželov sa podieľal v manželstve
na jeho fungovaní podľa jeho schopností, to znamená, že každý poskytoval taký druh práce aký bol
schopný poskytnúť, či to boli stavebné práce, starostlivosť o dieťa, domácnosť a podobne.

58. Okrem uvedeného žalobca tvrdil, že predmetom vyporiadania BSM má byť aj pasívum a to dlh
vo výške 12.800 eur, ktorý vznikol titulom ústnej zmluvy o pôžičke od jeho rodičov, ktorými súd H.
a B. B.. Medzi stranami sporu bola sporná existencia predmetného dlhu, keďže žalovaná tvrdila, že jej
a žalobcovi bola od matky žalobcu p. B. B. poskytnutá suma 12.800 eur, avšak nie titulom pôžičky, ale

titulom daru.

59. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie
o tom, že jeho rodičia poskytli žalovanej počas trvania manželstva pôžičku. V konaní boli vypočutí ako
svedkovia rodičia žalobcu, ktorí mali podľa žalobcu poskytnúť pôžičku žalovanej, pričom svedok H. B.

uviedol, že všetko vybavovala vtedy manželka ohľadne pôžičky, pričom manželka, pani B. B. uviedla, že
peniaze poslala na účet bývalej nevesty na trikrát v celkovej výške 12.800 eur. Uviedla, že predmetné
peniaze boli určené pre žalobcu a žalovanú spoločne, pričom z výpovede tejto svedkyne vyplynulo,
že v čase keď peniaze stranám sporu poskytla boli stranám sporu dané s úmyslom ich darovať a až
neskôr keď sa manželstvo strán sporu rozpadlo tak začala trvať na tom, aby jej peniaze boli vrátené.

Uvedené vyplynulo napr. z toho, že svedkyňa uviedla nasledovné: „ Oni boli najskôr dané, ako som
povedala, my sme sa ani nedohodli, či boli dané alebo pôžička, ale keď sa to manželstvo rozpadlo, tak
samozrejme, že ich chceme naspäť. Nedohodli sme sa nijako, chceli sme mladým pomôcť, ale potom
sa manželstvo rozpadlo, tak chceli sme peniaze naspäť.“ V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na
výpoveď samotného žalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že nevie ako sa rodičia a žalovaná dohodli.

Nevieakáčasťsumymalatvoriťpôžičkuaakádar.ZvýpovedesvedkynepaniB.B.malsúdpreukázané,
že jej úmyslom bolo peniaze vo výške 12.800 eur darovať tak žalovanej ako aj žalobcovi a teda nešlo
o pôžičku, ale o dar, ktorý podľa § 143 Občianskeho zákonníka netvorí BSM. Vzhľadom k uvedenému
súd dospel k záveru, že sumu 12.800 eur nie je možné vyporiadať v rámci BSM. Zároveň má za to, že
skutočnosť, že rodičia žalobcu darovali stranám sporu túto sumu, z ktorej časť bola použitá na stavbu

nehnuteľnosti, nemá žiaden vplyv na masu BSM.

60. Žalobca ako aj žalovaná navrhovali, aby súd prikázal rodinný dom do ich výlučného vlastníctva.
V danom prípade súd vyporiadal BSM tak, že rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej
a to z toho dôvodu, že dom sa nachádza na pozemku C KN parc.č XXX/X, pričom k domu ako to vyplýva

z geometrického plánu č. XXX/XXXX prislúcha parc.č XXX/X, ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v týchto pozemkoch je zahrnutá aj pôvodná parc.č. XXX/
X, keďže pôvodná parc.č. XXX/X zanikla a výlučnou vlastníčkou pôvodnej C KN parc.č. XXX o výmere
489 m2, z ktorej vznikla C KN parc.č. XXX/X a XXX/X bola žalovaná a pozemok parc.č. XXX nadobudlažalovaná ešte pred uzatvorením manželstva, kúpnou zmluvou zo dňa 11.7.2016, zavkladovanou dňa
14.7.2016. Keďže výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom sa nachádza rodinný dom je žalovaná,
v prípade ak by súd prikázal rodinný dom žalobcovi, vytvoril by taký stav, že žalobca by sa stal vlastníkom

rodinného domu, ktorý sa nachádza na cudzom pozemku, čo by vyvolalo ďalšie spory medzi žalobcom
a žalovanou. Vzhľadom k uvedenému súd prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovanej.

61. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný
majetok (tzv. vnos) nesmeruje voči druhému manželovi, ale voči celej mase spoločného majetku,

ktorého skutočná hodnota je nižšia o výšku hodnoty vnosu - čo každý z manželov vynaložil na spoločný
majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len do
výšky, ktorá zodpovedá pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového
spoluvlastníctva. Pri výpočte vyporiadacieho podielu preto súd postupuje tak, že o hodnotu vnosu zníži
hodnotu spoločného majetku, ktorý bol predmetom vyporiadania.

62. Pri určení výšky vyporiadacieho podielu, vychádzal súd z hodnoty spoločného majetku
a to z všeobecnej hodnoty rodinného domu a hodnoty pozemku o výmere 40 m2, ktorá
predstavuje 140.572,55 eur (138.125,35 eur + 2.447,20 eur). V súlade s vyššie uvedenými právnymi
východiskami spôsobu zápočtu vnosov, bolo potrebné od hodnoty spoločného majetku odpočítať vnos
žalovanej z výlučných prostriedkov do spoločného majetku vo výške 52.000 eur a vypočítať tak hodnotu

čistého majetku bývalých manželov, ktorý predstavuje 88.572,55 eur (140.572,55 eur – 52.000 eur).
Podiel každého z manželov na čistom majetku tak predstavuje 44.286,275 eur (88.572.55 eur : 2).
Žalovaná má titulom vyporiadania dostať 96.286,275 eura (44.286,275 eur + 52.000 eur) a žalobca
má dostať 44.286,275 eur. Žalovaná titulom vyporiadania dostala 140.572,55 eura (138.125,35 eur +
2.447,20 eur), t. j. na vyrovnanie podielov má žalobcovi zaplatiť 44.286,275 eur, t.j. po zaokrúhlení

44.286,28 eur (140.572,55 eur – 96.286,275 eur). Žalobca dostal titulom vyporiadania 0 eur, pričom
má dostať 44.286,275 eur, t.j. na vyrovnanie podielov mu má žalovaná zaplatiť po zaokrúhlení sumu
44.286,28 eur.

63. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

64. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu, ku ktorého zaplateniu zaviazal súd žalovanú, súd určil
žalovanej na plnenie primerane dlhšiu lehotu, a to 90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota má

slúžiť žalovanej na zabezpečenie finančných prostriedkov, keďže ako žalovaná uviedla na vyplatenie
žalobcu bude čerpať bankový úver.

65. Súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania, a to pribratie znalca na vyhotovenie
kontrolného znaleckého posudku, výsluch svedkov, ktorí sa podieľali na stavbe spornej nehnuteľnosti

(dodávkou materiálu a vlastnou prácou) a ktorých vyplácal v danej súvislosti žalobca, a to R. T., H.
E., T. E., A. N., A. G., U. I., U. I. A., A. A., A. C., M. C., F. V., M. M., W. X., O. F.; výsluch svedkov
a zástupcov dodávateľov, ktorých mala v súvislosti so stavbou spornej nehnuteľnosti podľa tvrdení
žalovanej vyplácať žalovaná a ktorých mená a názvy podnikateľských subjektov, uviedla vo svojom
vyjadrení zo dňa 12.5.2023, a to: Online stavba – Y. O., Montunion – P. I., A. O., Krovy na mieru, M., I.

C., X. – p. S., J., R. S., F., M., A. B., A. C., R., M. M., Q. Q., Stavmat, Obi, Diego, Siko kúpelňa, Merkury
shop, Asko nábytok; pribratie znalca z odboru stavebníctva za účelom určenia hodnoty (stavebných)
prác realizovaných na nehnuteľnosti, a to v súvislosti so svojpomocnou výstavbou nehnuteľnosti. Súd
zamietol návrh na vykonanie dokazovania pribratím znalca na vyhotovenie kontrolného znaleckého
posudkuzdôvoduhospodárnostianadbytočnostivykonaniatakéhotodokazovania.Súdtakistozamietol

návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov R. T., H. E., T. E., A. N., A. G., U. I., U. I. A., A. A., A.
C., M. C., F. V., M. M., W. X., O. F., ktorí sa podieľali na stavbe rodinného domu a ktorých v tej súvislosti
vyplácal žalobca. Vykonanie takéhoto dokazovania by bolo nehospodárne, keďže aj v prípade ak by
svedkovia potvrdili, že im peniaze za prácu alebo dodaný materiál vyplácal žalobca, nepreukazovalo by
to pôvod peňazí. Nepreukazovalo by to, že predmetné peniaze patria žalobcovi, že ide o jeho úspory,

resp. že peniaze nie sú peniazmi žalovanej. Súd zamietol výsluch svedkov a zástupcov dodávateľov,
ktorých mala v súvislosti so stavbou spornej nehnuteľnosti podľa tvrdení žalovanej vyplácať žalovaná a
ktorých mená a názvy podnikateľských subjektov uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 12.5.2023, a to:
Online stavba – Y. O., A. – P. I., A. O., B. D. A., M., I. C., X. – R. S., J., R. S., F., M., A. B., A. C., R., M. M.,Q. Q., Stavmat, Obi, Diego, Siko kúpelňa, Merkury shop, Asko nábytok z dôvodu hospodárnosti, keďže
žalobca v súvislosti s ich výsluchom iba uviedol, že aj pri uvedených osobách ide o osoby, ktoré vyplácal
žalobca. Výsluch týchto osôb by takisto nebol schopný preukázať to, že peniaze patrili žalobcovi, resp.,

že nešlo o peniaze žalovanej. Okrem uvedeného v prípade týchto svedkov žalobca týchto svedkov ani
riadne neoznačil v súlade s ust. § 197 ods. 2 CSP, pričom súd na pojednávaní konanom dňa 26.9.2024
uviedol, že tieto osoby nie sú riadne označené. Súd zamietol aj návrh žalobcu na pribratie znalca z
odboru stavebníctva za účelom určenia hodnoty (stavebných) prác realizovaných na nehnuteľnosti, a to
v súvislosti so svojpomocnou výstavbou nehnuteľnosti, keďže vykonanie takéhoto dokazovania by bolo

nehospodárne vzhľadom na závery súdu uvedeným v bode 57. odôvodnenia.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. O trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Z hľadiska
výsledku konania v prejedávanom spore nebol žalobca v konaní úspešný a žalovaná bola úspešná
približne v 50 %, preto súd rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vrozsahu50%,keďsúdprihliadolnaskutočnosť,ževzhľadomnavýsledokkonaniažalobcabolvkonaní

neúspešný (žalobca požadoval nadobudnutie nehnuteľností do výlučného vlastníctva, započítanie jeho
vnosu do spoločného majetku, prikázanie úhrady dlhu voči jeho rodičom) a žalovaná bola úspešná
približne v 50 %, a to v časti prikázania nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a v časti započítania
vnosu do spoločného majetku a neúspešná bola v časti disparity podielov a započítania úrokov z úveru
ako vnosu a zohľadnenia daru použitého na stavbu domu v mase BSM.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.