Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524010219.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa 31.

marca 2025 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C., t.č. bytom F. XXX, E. G. H., t.č. vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného času najneskôr od presne nezisteného dňa začiatku roka 2022 až do 29.4.2024,
v unimobunke bez popisného čísla na adrese F. I. XXX, E., G. H. na svoju manželku J. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX, E.. C., tohto času bez prihlásenia F. I. XXX, E.. G. H., opakovane
v presne nezistených intervaloch 2 až 3 krát do týždňa pod vplyvom alkoholu bezdôvodne verbálne
útočil, vulgárne jej nadával, urážal ju, že smrdí, že je špinavá, viackrát ju udrel rukou, najmä do oblasti
tváre a chrbta a ťahal ju za vlasy, pričom ku obdobnému konaniu došlo aj 15.4.2024, kedy ju doma
fyzicky napadol, a to tak, že jej dal facku a vulgárne jej nadával, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo

dňa 29.4.2024 v čase okolo 17.00 hod. v unimobunke v obci F. I. XXX, E.. G. H., kde počas toho ako
poškodená varila, ju dvakrát kopol do chrbta a následne silno chytil za vlasy a zvalil na zem, počas
čoho na ňu vulgárne kričal, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej fyzické utrpenie a vyvolával u
nej stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním a vyvolávaním strachu a stresu,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, trest odňatia slobody na 56 (päťdesiatšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného A. B. obžalobu pre skutok,
ktorého mal dopustiť na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času najneskôr od presne

nezisteného dňa roku 2022 až doposiaľ, v unimobunke bez popisného čísla, na adrese F. I. XXX, E.. G.
H., a na iných miestach, na svoju manželku J. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. I. XXX, E.. C., tohto
času bez prihlásenia F. I. XXX, E.. G. H., opakovane v presne nezistených intervaloch 2 až 3 krát do
týždňa pod vplyvom alkoholu bezdôvodne verbálne útočil, vulgárne jej nadával, urážal ju, že smrdí, že
je špinavá, viackrát ju chytil za vlasy, silno držal v dôsledku čoho spadla na zem, fyzicky ju napádal tým
spôsobom, že ju viackrát udrel päsťou do tváre, kopol do chrbta a do nôh, z čoho mala modriny, v presne

nezisteného dňa jej vybil predný zub, pričom ku obdobnému konaniu došlo aj v presne nezisteného dňa
v polovici mesiaca apríl 2024, kedy ju doma fyzicky napadol, a to tak, že jej dal facku a vulgárne jej
nadával, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 29.4.2024 v čase okolo 17.00 hod. v unimobunke v
obci F. I. XXX, E.. G. H., kde počas toho ako poškodená varila ju dva krát kopol do chrbta, a následne
silno chytil za vlasy a zvalil na zem, počas čoho na ňu vulgárne kričal, zároveň v presne nestotožnené

dni v danom období v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu v nočných hodinách jej nedovolil ísť spať,
pretože jej vulgárne nadával a zaspať mohla až po ňom, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej
fyzické utrpenie a vyvolával u nej stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti. Tento skutok bol v obžalobe
právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

2. Súd prvého stupňa prvým vo veci vyhláseným rozsudkom zo dňa 11.11.2024 uznal obžalovaného
za vinného za skutok, ako bol uvedený v tomto rozsudku (s malou úpravou v zmysle vykonaného
dokazovania, v ktorom boli vypustené skutočnosti ohľadne vybitia zubu či odpierania spánku), avšak
právne súd takto upravený skutok právne posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 56
mesiacov nepodmienečne do zaradením pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

3. Na základe odvolaní podaných tak prokuratúrou, ako aj obžalovaným Krajský súd v Prešove

zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepostupoval
správne, ak výpovede poškodenej J. B. a svedkyne K. B. zaznamenané na kamerovom zázname, ako
najdôležitejšie dôkazy vo veci, iba prehral a poškodenú a uvedenú svedkyňu nevypočul aj na hlavnom
pojednávaní. Zároveň popísal možnosti, ako je možné vypočuť aj obzvlášť zraniteľnú obeť trestného

činu tak, aby sa vizuálne nestretla s obžalovaným. Takisto odvolací súd poukázal na potrebu ozrejmenia
okolností, za ktorých bola zavolaná hliadka polície dňa 29.4.2024. S ostatnými odvolacími námietkami
sa odvolací súd nestotožnil.

4. Súd po vrátení spisu z odvolacieho súdu v zmysle jeho pokynov vytýčil termín hlavného pojednávania,

na ktorom vypočul poškodenú J. B. a aj jej matku – svedkyňu K. B. a prečítal úradný záznam z č.l.
8 spisu. Takisto vyžiadal správu od Obvodného oddelenia PZ v Podolínci na základe návrhu obhajcu
obžalovaného, ktorú následne prečítal. Okrem týchto dôkazov na účely náležitého zistenia skutkového
stavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky viny obžalovaného a rozhodnutia o prípadnej sankcii
ako následku za protiprávne konanie obžalovaného súd vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania

na hlavných pojednávaniach, a to výsluchom obžalovaného, svedkyne G. B., prečítaním znaleckých
posudkov K. C. L. č. 118/2024 a č. 127/2024 a D. A. G. č. 35/2024 a č. 36/2024, listinnými dôkazmi podľa
obžaloby (okrem tých, ktoré boli odmietnuté) ako vyplývajú zo zápisníc o hlavných pojednávaniach, ako
aj aktuálnymi lustráciami v Centrálnej databáze súdov, v Generálnej prokuratúre SR, odpisom z registra
trestov a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.

5. Obžalovaný na prvom hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel spáchanie skutku kladeného mu za
vinu. Svoju ženu za vlasy neťahal, nekopol vôbec a zub nemala už vtedy, keď ju zobral za ženu. Nie je to
pravda, oni tak rozprávali, aby ho zobrali do väzby. Od roku 2022 až do 29.4.2024 žil so ženou a deťmi,

žili si dobre. Žene nenadával, aj o svokru sa staral, lebo švagrovia sa o ňu nestarali. Svokra býva v F.I. XXX, aj jeho žena tam býva, asi od roku 1999. So svokrou mal dobrý vzťah. K požívaniu alkoholu od
roku 2022 až do 29.4.2024 uviedol, že si dal tak 1-2 krát za mesiac tak 2-3 poháriky aj so ženou, a to
víno a pivo. Dňa 29.4.2024 išiel z Podhoran, kde ho odviezla polícia, do Lomničky a keď tam prišiel, tak

v maringotke č. XXX ho napadli švagrovia M. K. a J. B.. Manželka kričala na nich, prečo ho bijú. V ten
deň sa s manželkou nehádal. Potom prišla polícia a zobrala ho.

6. Svedkyňa poškodená J. B. (manželka obžalovaného a dcéra svedkyne K. B.) pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní dňa 17.3.2025 v spontánnej časti výpovede ku skutku kladeného obžalovanému za vinu

uviedla, že manžel s ňou žil dobre, o deti sa staral. Keď mal bandasky, odniesol, sebe kúpil, pre deti
rožky a keď sebe zobral len jedno víno, tak bol opitý, aj nadával jej, aj jej matke. A keď vstal hore, tak
nevedel o ničom. Tak už nič nerobil. Hovorila mu, že prečo, keď bol opitý, nadával matke aj jej. Následne
na kladené otázky uvádzala, že od 18 rokov žije u svojej matky aj s deťmi a manželom v F. I. XXX. Keď
bol obžalovaný opitý, tak jej nadával, že je čierna piča. Spravil to len 1 alebo 2x keď bol opitý, urobil to
v marci 2024, predtým to nerobil. Na záver výsluchu uvádzala, že celkovo za obdobie od roku 2022 do

apríla 2024 jej nadával 3 krát. K fyzickým útokom v priebehu výsluchu (či už na kladené otázky alebo
pri odstraňovaní rozporov oproti jej predošlým výpovediam v prípravnom konaní alebo oproti tomu, čo
udávala v trestnom oznámení) uvádzala rôznu početnosť a intenzitu útokov zo strany obžalovaného. Zo
začiatku výsluchu poprela nejaké fyzické útoky a zranenia, následne priznala, že obžalovaný ju ťahal za
vlasy a niekedy ju aj do zadku kopol, pričom najskôr udávala, že sa to malo stať raz, potom že 2 krát

za 1 týždeň. K vybitiu zuba uviedla, že jej manžel dal päsťou na ústa a vybil jej predný zub, ale nevie,
kedy to bolo. Políciu vtedy volala, ale polícia to neriešila. Ďalej k otázke týkajúcej sa dôvodu, pre ktorú
ju policajti fotili dňa 30.4.2024 pri prehliadke tela uviedla, že ju fotili, lebo mala na chrbte, v okolí krížov
modriny, keďže ju obžalovaný 2 krát kopol do tejto časti. K ťahaniu za vlasy najskôr udávala, že ju chytil
zozadu za vlasy a potiahol, ale nebolo to silno, ďalej v priebehu výsluchu udávala, že sa to stalo 2-3 krát,

na konci výsluchu udávala, že ju ťahal za vlasy raz, po ozrejmení, že udávala aj v priebehu výsluchu
väčšiu početnosť ťahania za vlasy uviedla, že 2 krát ju ťahal za vlasy od roku 2022 do apríla 2024. Aj keď
najskôr v priebehu jej výsluchu neudávala žiadne následky, pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou
z 30.4.2024 priznala, že ju bolela hlava, keď ju obžalovaný ťahal za vlasy. Pri odstraňovaní rozporov
s jej predošlými výpoveďami a skutočnosťami, ktoré uvádzala v trestnom oznámení však uviedla, že asi

2,5 roka sa k nej manžel nevhodne správal (str. 7 zápisnice z 17.3.2025, č.l. 595), resp. že napádal ju 2
roky, robil jej monokle (str. 9 zápisnice z 17.3.2025, č.l. 596), resp. do mesiaca ju bil 2-3 krát a robil to 2,5
roka (str. 10 zápisnice z 17.3.2025, pričom pri zisťovaní intenzity tohto napádania uvádzala aj častejšiu
intenzitu) a tiež uviedla, že je pravdou, čo uviedla pri výsluchu dňa 29.4.2024 v časti posledného odseku
na č.l. 77 a jeho pokračovania na ďalšej strane, kde uvádzala, že manžel jej nadáva, bije ju – ťahá za

vlasy silno, až spadne, niekedy udiera do tváre, vybil jej predný zub, niekedy ju kope do chrbta, nôh,
pričom na hlavnom pojednávaní doplnila, že keď bol manžel opitý, tak toto robil často. Ďalej uvádzala,
že manžel ju udieral len do tváre a chrbta. Následne priznala aj jeden úder do tváre, po ktorom jej išla
z nosa krv.
K požívaniu alkoholu obžalovaným svedkyňa poškodená v priebehu jej výsluchu najskôr udávala, že pil

tak asi 1 krát do mesiaca, Pri odstraňovaní rozporov z výsluchu poškodenej dňa 30.4.2024 uviedla, že
keď mal bandasky (t.j. vratne fľaše – pozn. súdu), tak pil aj 3 krát do týždňa a pri odstraňovaní rozporov
s jej trestným oznámením uviedla, že predtým, ako bol obžalovaný vzatý do väzby, pil každý deň, ináč
pil 2-3 krát do týždňa, ak mal bandasky. Následne ešte udávala, že obžalovaný pil 4-5 krát do mesiaca.
Ohľadne odopierania spánku svedkyňa poškodená uvádzala, že spať nemohla v apríli 2024, predtým

spať mohla, pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou z 29.4.2024 uviedla, že je pravdou, čo bolo čítané
(4. otázka a odpoveď na ňu na č.l. 78), teda že obžalovaný prišiel, kričal, potom zaspal, potom sa okolo
23.00 zobudil, ešte nadával asi hodinu a potom zaspal a po ňom zaspala aj poškodená, ale nikdy ju
nebudil a deti spali. Robil to, keď bol opitý, asi 1 krát do týždňa.
V priebehu výsluchu tiež svedkyňa poškodená uviedla, že dňa 29.4.2024 ju obžalovaný 2 krát kopol do

chrbta a dal jej facku a ťahal ju za vlasy, obžalovaný ju napádal v unimobunke u jej mamy, keď tam nikto
nebol, zle sa ku nej správal asi 1-2 mesiace predtým, ako išiel do väzby, tiež že nemá strach z manžela
(pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou zo dňa 29.4.2024 (7. otázka a odpoveď na ňu na č.l. 78) ale
uviedla, že keď bol veľmi opitý, tak sa manžela bála), že sa podobného konania ako voči jej mame, za čo
bol priestupkovo postihnutý, nedopúšťal voči iným osobám. Takisto najskôr udávala, že dňa 29.4.2024

volala políciu, ale po prečítaní úradného záznamu z č.l. 8 spisu a pri objasňovaní okolností, ktoré sa diali
pred zavolaním polície uviedla, že ona nevolala políciu, ani s policajtami nekomunikovala (napriek tomu,
že v daný deň podala trestné oznámenie). Poprela, že by sa jej obžalovaný nejako vyhrážal. Obžalovaný
od roku 2022 nerobil nikde.7. Svedkyňa K. B. (matka poškodenej J. B.) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 17.3.2025 najskôr
uviedla, že keď jej obžalovaný vulgárne nadával, tak vtedy išla ku sestre. Ďalej uviedla, že obžalovaný

zbieral bandasky, išiel s taškami do Podolínca, nakúpil si víno, aj pre deti nakúpil. Staral sa o deti.
Žije v unimobunke, ktorá má 1 miestnosť s dcérou J. (poškodená), jej manželom a ich deťmi. Najskôr
uvádzala, že obžalovaný nadával dcére J., ale nevie ako, lebo vtedy odchádzala ku sestre a za obdobie
rokov 2002 až apríl 2024 ani raz nepočula, aby obžalovaný poškodenej nadával alebo nevidela, aby ju
fyzicky napadol. Následne však uviedla, že keď sa obžalovaný opil, vulgárne nadával poškodenej (do

čiernej pi..), a to keď bol opitý, pričom pil aj 6 krát do týždňa (na čom svedkyňa zotrvala aj po vysvetlení,
koľko dní má týždeň). Pil takto možno 6 mesiacov, neskôr v priebehu výsluchu udávala, že začal piť
asi 2 roky predtým, ako ho vzali do väzby. Predtým, ako ho vzali do väzby, tak pil stále, možno 10 dní.
Stále, keď bol obžalovaný opitý, tak kričal. O tom, že obžalovaný nadával dcére, jej povedala dcéra.
Následne k fyzickým útokom uviedla, že videla na dcére modriny pod okom dňa 29.4.2024, pričom dcéra
jej povedala, že ju zbil obžalovaný. Modriny videla iba vtedy raz. Na inom mieste tela modriny nemala

(svedkyňa ukazovala pri tomto vyjadrení na hruď). Takisto následne udávala, že keď prišiel obžalovaný
domov opitý, tak keď prišla svedkyňa, pýtala sa dcéry, či ju bil a ona povedala, že áno, že ju bil rukou,
ale nehovorila, kde ju mal biť. Stále sa dcéra sťažovala, že ju obžalovaný bije.
Svedkyňa ďalej uvádzala, že policajtov nevolala, keď sa správal voči nej obžalovaný zle, to volali iní
ľudia. Nevedela tiež uviesť, kto a z akého dôvodu volal políciu dňa 29.4.2024. Keď sa riešili priestupky

voči jej osobe, iba za seba hovorila, nespomínala nevhodné správanie voči dcére, to si mala riešiť dcéra.
Keď obžalovaný nadával dcére, tak dcéra hovorila obžalovanému, prečo jej nadáva a potom zavrela
dvere a išla von, lebo bolo teplo.
Pri odstraňovaní rozporov výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou zo dňa
30.4.2024 svedkyňa uviedla ohľadne udalostí zo dňa 29.4.2024, že o tom, že obžalovaný mal kopať jej

dcéru, vedela od dcéry a dcéra jej hovorila aj o veciach, ktoré vtedy svedkyňa hovorila (t.j. že ju mal
obžalovaný zmlátiť). Dcéra jej o tom, čo sa stalo medzi ňou a obžalovaným hovorila, keď obžalovaného
odviezli do Podhoran (čo podľa jej výpovede bolo cca o 18.00-19.00 hod., ale vrátil sa do polnoci).
K poslednej otázke a odpovede na ňu na č.l. 72 (v kontexte predošlých otázok bolo touto otázkou
zisťované, ako dlho trvali nadávky a fyzické útoky na poškodenú) uviedla svedkyňa, že obžalovaný to

stále robil, keď bol spitý, trvalo to 2 roky, predtým to nerobil. O ťahaní vlasov, o ktorom tvrdila 30.4.2024,
že to videla, uviedla na hlavnom pojednávaní, že to vie od dcéry, avšak následne uviedla, že to videla
a videla, ako obžalovaný raz udrel dcéru. Dal jej raz po tvári a raz ju kopol. K odopieraniu spánku uviedla,
že keď sa obžalovaný zobudil, robil krik na jej dcéru. Pri odstraňovaní rozporu s tým, čo uvádzala dňa
30.4.2024 (2 a 3. otázka odspodu na č.l. 73) uviedla, že nemôže povedať, lebo 2 roky spala u sestry.

8. Svedkyňa G. B. (sestra poškodenej) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 4.11.2024 uviedla,
že sa často stretáva so sestrou J., aj s jej manželom A., a to asi každý druhý deň. Bývajú blízko
seba. Ku mame chodí každý deň. Nevidela, že by obžalovaný napádal poškodenú, ani nepočula, že
by jej nadával. Sestra sa jej nezverila, že by sa obžalovaný voči nej zle správal, ani na sestre nikdy

nevidela nejaké zranenia, modriny, chrasty. Čo sa stalo dňa 29.4.2024 nevedela uviesť, lebo vtedy bola
u svokry. So sestrou o tom, čo sa v daný deň stalo, nerozprávali, ani sa jej na to nepýtala. Nevedela
o tom, či obžalovaný a manžel svedkyne mali v uvedený deň nejaký konflikt. Z jej pohľadu mala sestra
s obžalovaným dobrý vzťah, teda mali lásku, držali sa, ľúbili sa. O deti sa postaral, kúpil jedlo. Poprela,
že by sa obžalovaný hádal s jej mamou, ani že by pil alkohol. Pod vplyvom alkoholu ho nevidela.

Po viacerých upresneniach a vysvetlení rozporov svedkyňa napokon zotrvala na tom, že sestra u nej
prespala 3 krát, raz sestra plakala, lebo obžalovaný chcel od nej tabak.

9. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, K. C. L. vo svojom znaleckom
posudku č. 118/2024 vypracovanom na posúdenie závislosti od alkoholu alebo od iných návykových

látok u obžalovaného zistila u obžalovaného chronický alkoholizmus so závislosťou, III. vývojovú
fázu podľa Jellineka. Ďalej znalkyňa uviedla, že u obžalovaného zistila aj závislosť od nikotínu.
Závislosť od iných psychoaktívnych látok u obžalovaného zistená nebola. Obžalovaný je ku svojmu
konzumu alkoholu absolútne nekritický, v čase znaleckého vyšetrenia neprejavil záujem o absolvovanie
žiadnej formy ochranného protialkoholického liečenia. Ochranné protialkoholické liečenie preto znalkyňa

nedoporučuje, nakoľko by nesplnilo svoj účel.

10. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria, K. C. L. vo svojom znaleckom
posudku č. 127/2024 vypracovanom na posúdenie prípadných následkov na zdravotnom stavepoškodenej uviedla, že u poškodenej ide o simplexnú osobnosť s rozumovými schopnosťami v pásme
ľahkej duševnej zaostalosti (mentálnej retardácie). Mentálna retardácia predstavuje stav trvalého
zníženia rozumových schopností. U svedkyne poškodenej znalkyňa nezistila žiadnu duševnú chorobu

alebo poruchu, ktorá by bola prítomná aj v súčasnosti a jej vznik by bol v príčinnej súvislosti
s vyšetrovanou udalosťou. Ďalej znalkyňa uviedla, že v minulosti v záťažových situáciách boli u
poškodenej subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti v danej situácii vec
riešiť, pri dlhodobých partnerských nezhodách súvisiacich s konzumom alkoholu obžalovaným s ňou
popisovanýmislovnýmiajbrachiálnymiatakmizostranyobžalovaného,uvedenéprejavyemócií(smutná

nálada, obavy) neboli u poškodenej takej intenzity a hĺbky, aby ich znalkyňa hodnotila ako depresívne
aleboúzkostnéporuchyzávažnéhostupňavyžadujúce medikamentóznuliečbu.Znalkyňaupoškodenej
nezistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. U poškodenej z psychiatrického hľadiska
ani t.č. nie je nutná žiadna medikamentózna liečba. Poškodená neutrpela konaním svojho partnera
(obžalovaného) takú ujmu na zdraví, aby si jej zdravotný stav po psychickej stránke vyžadoval PN.
Poškodená doteraz nebola nikdy ambulantne psychiatricky liečená, nikdy nebola ani psychiatricky

hospitalizovaná.

11. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých D. A. G. vo svojom
znaleckom posudku č. 35/2024 vypracovanom na posúdenie osobnosti obžalovaného uviedla, že
vyšetrením bola preukázaná patologická osobnosť obžalovaného, ľahko duševne zaostalá s poruchami

správania na toxickom podklade. Obžalovaný vo všeobecnosti (v stave významne toxicky, psychoticky
nezmeneného vedomia) môže z psychologického hľadiska dostatočne správne vnímať, zapamätať
si a reprodukovať prežité udalosti, a to v podstatnej miere. Vyšetrením preukázaná aktuálna úroveň
intelektových a pamäťových schopností osobnosti obžalovaného je v pásme ľahkej mentálnej retardácie
— jej stredná forma (starším označením ľahkej mentálnej retardácie stredná debilita). Z hľadiska

afektivity mala znalkyňa okrem iného preukázanú vyššiu úzkosť, silnú vnútornú neistotu, vystupňované
agresívne tendencie pri potláčanom napätí. Z hľadiska sociability ide o osobnosť s narušenou
sociabilitou, s mnohými ťažkosťami s okolím. Enormne je prítomný výskyt znakov svedčiacich pre
konflikty s okolím a udržiavania si odstupu od okolia. Najmä v životne kritických, záťažových situáciách
sú u obžalovaného vysoko pravdepodobné regresné prejavy, teatrálne až bizarné prejavy, možné

sú jej demonštratívne suicidálne proklamácie, ako i agresivita priamo v konaní smerom navonok
(heteroagresivita). Znalkyňa mala preukázané aj unikanie obžalovaného pred zodpovednosťou. Aj táto
znalkyňa zistila u obžalovaného nadužívanie/závislosť na alkohole. K jeho všeobecnej aj špecifickej
vierohodnosti uviedla, že táto je vzhľadom na mentálnu a osobnostnú výbavu obžalovaného celkovo
aktuálne výrazne podpriemerná/nízka. Vo všeobecnosti je prítomná tendencia správať sa sociálne

žiaduco, snaha javiť sa v lepšom svetle je významne zvýšená, osobnosť obžalovaného disponuje
významne vyššími sklonmi k vedomej, zámernej fabulácii. U obžalovaného je nateraz prítomné
i nevedomé vypĺňanie pamäťových medzier novovytvoreným materiálom (aktuálne výskyt tzv. pravých
konfabulácií). Znalkyňa tiež zistila, že obžalovaný vo všeobecnosti disponuje vysokými sklonmi
k účelovému spracovaniu prežitých skutočností. K prognóze resocializácie a riziku recidívy znalkyňa

uviedla, že u obžalovaného sa prejavujú sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu, ktoré sú u neho
prítomné i v stave za triezva, ktoré sú už zrejme trvalou, terapeuticky neovplyvniteľnou súčasťou jeho
osobnostnej patológie s emočnou labilitou, antisociálnosťou. V prípade preukázania viny je z forenzne-
psychologického hľadiska predpokladaná skôr negatívna prognóza resocializácie a vyššie riziko recidívy
u obžalovaného.

12. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých D. A. G. vo svojom
znaleckom posudku č. 36/2024 vypracovanom na posúdenie osobnosti poškodenej uviedla, že z
hľadiska afektivity u poškodenej je prítomná infantilná náladovosť, nedostatočne brzdená impulzivita
až afektívna odbrzdenosť. Najmä v záťaži, v afektívne napätých situáciách možno očakávať teatrálne,

demonštratívne, infantilné, neadekvátne správanie, príp. heteroagresivita skôr obranného charakteru.
Vo všeobecnosti (v stave významne toxicky, psychoticky nezmeneného vedomia) poškodená môže
z psychologického hľadiska správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, a to v
podstatných častiach. U poškodenej je zistená aktuálne celková úroveň jej rozumových schopností
v pásme miernej duševnej zaostalosti - jej ľahká forma (starším označením ľahká debilita). Časť

uvedeného vo výpovediach by si poškodená bola spôsobilá vymyslieť bez toho, aby to autenticky
prežila, a to účelovo, zároveň časť uvedeného vo výpovediach by bola spôsobilá dostatočne podstatne
reprodukovať iba po prežitom. Jej motivácia vypovedať sa javí ako nepatologická, zrejme ovplyvnená
najmä situačne vzniknutými hádkami s obžalovaným, determinovaná tak osobnosťou obžalovaného ajeho konzumom alkoholu, ako i parciálne samotnou poškodenou z hľadiska jej osobnostnej výbavy.
Aktuálne možno predpokladať, že u poškodenej dochádza už skôr k zľahčovaniu konania obžalovaného,
psychologicky zrozumiteľným motívom k tomu je najmä ich rodinná väzba a kontext ich životnej

situácie. Poškodená celkovo disponuje vyššou tendenciou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech.
U poškodenej vo všeobecnosti sú prítomné fabulačné tendencie (vedomé, zámerné lži), tiež je u nej
preukázaná prítomnosť významných tzv. pravých konfabulácií ako znakov masívnejšej poruchy pamäti
na organickom podklade (t. z. je prítomné nevedomé vypĺňanie pamäťových medzier novovytvoreným
materiálom). Jej tzv. všeobecná vierohodnosť je aktuálne hodnotená ako podpriemerná. Poškodená z

hľadiska jej mentálnej ako i osobnostnej výbavy disponuje sklonmi k účelovému skresľovaniu prežitého.
Znalkyňa u poškodenej zistila prítomnosť menšieho počtu znakov možnej viktimizácie (napätie, citová
závislosť, pasivita). Jej depresívne prežívanie mierneho stupňa podľa znalkyne možno síce ohodnotiť
parciálne i ako možný dopad vyšetrovaného konania obžalovaného na jej psychický stav, tie sú však
aktuálne forenzne-psychologicky nevýznamné, sú teda prechodného, zvratného charakteru. Ak sa v
minulosti tieto ťažkosti u poškodenej vyskytovali vo výraznejšej miere (krátko po nadávkach, po možnom

fyzickom napadnutí, osočovaní, ponižovaní zo strany obžalovaného), možno vysoko pravdepodobne
predpokladať, že by zodpovedali diagnosticky u nej skôr charakteru akútnej stresovej reakcie a/alebo
prechodnej adaptačnej poruche - vo vzťahu k situačne vzniknutým hádkam v ich disharmonickom
manželstve s obžalovaným - s čím sa bola poškodená spôsobilá doposiaľ už vyporiadať, a to bez ujmy
na jej psychickom zdraví, prežívaní, osobnosti, správaní, kvality života a bez nutnej medikácie. Vysoko

pravdepodobne nedošlo týmto vyšetrovaným konaním u poškodenej k rozvinutiu tzv. viktimizačného
syndrómu, resp. syndrómu týranej osoby po dlhodobo prežitom ťažkom fyzickom či psychickom príkorí,
ani ku významnejšej zmene jej osobnosti, správania či kvality života do budúcna zapríčinenej výlučne
príp. konaním obžalovaného. Na záver znalkyňa uviedla, že aktuálne vzťah poškodenej k obžalovanému
manželovi možno ohodnotiť ako partnersky citovo pozitívnejší, s perspektívou ich spoločného súžitia.

13. Zo zápisnice o prehliadke tela vykonanej dňa 30.4.2024 vyplývajú určité drobné modriny (či
podliatiny) na tele poškodenej, a to na predlaktí a chrbte. Z čítaných rozhodnutí tunajšieho súdu vyplýva,
že svedkyňa G. B. bola začiatkom roka 2012 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a tiež niektoré
zdoterajšíchodsúdeníobžalovaného.Zdychovejskúškyvykonanejdňa29.4.2024o18.22hod.vyplýva,

že obžalovaný bol v daný deň pod vplyvom alkoholu, keď mu bola nameraná hodnota 0,75 mg alkoholu
na liter vydychovaného vzduchu. Zo správy OO PZ Podolínec zo dňa 19.3.2025 vyplýva, že toto
oddelenie od roku 2022 do apríla 2024 eviduje voči obžalovanému 18 skutkov kvalifikovaných ako
priestupok, z čoho 8 bolo vybavených v blokovom konaní a 10 skutkov bolo riešených objasňovaním
skutku, z toho v 8 prípadoch išlo k priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, kde 4 prípady

boli predložené Okresnému úradu Stará Ľubovňa a 4 prípady boli odovzdané do Trestného konania
(z príloh vyplýva, že išlo o skutky voči matke poškodenej) a v 2 prípadoch išlo o priestupky proti
majetku. Z informácií hliadok, ktoré preverovali oznámenia ohľadom obžalovaného, ako aj zo spísaných
záznamov o podaní vysvetlenia je zrejmé, že tieto skutky spáchal obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

14. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel záveru,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (s úpravou vyplývajúcou zo skutkovej vety vyhláseného
rozsudku) a spáchal ho obžalovaný.

15. Súd pri ustálení priebehu skutku tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku, vychádzal najmä

z výpovedí svedkyne poškodenej J. B. a svedkyne K. B., podporne aj zo záverov vypracovaných
znaleckých posudkov na obžalovaného a poškodenú a zo správy OO PZ Podolínec a jej príloh.

16. K výpovediam svedkyne poškodenej a jej matky súd v prvom rade dodáva, že tieto boli do
veľkej miery rozporuplné pokiaľ ide jednak o popis intenzity či spôsobu útokov obžalovaného na

poškodenú, ako aj pokiaľ ide o intenzitu požívania alkoholických nápojov obžalovaným, zvlášť pri
porovnaní skutočností, ktoré svedkyne udávali v prípravnom konaní (poškodená aj pri podaní trestného
oznámenia a výsluchu pred vznesením obvinenia). Uvedené do určitej miery znižuje ich vierohodnosť
(ktorá u svedkyne poškodenej bola v znaleckom posudku hodnotená ako podpriemerná). Na druhej
strane však súd ich výpovede hodnotil jednak s prihliadnutím na ich mentálnu úroveň (u poškodenej

zistenéznalkyňouzodvetviapsychiatria,žeosimplexnúosobnosťsrozumovýmischopnosťamivpásme
ľahkej duševnej zaostalosti), ako aj v kontexte ich predošlých výpovedí.17. U oboch menovaných svedkýň pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 17.3.2025 bolo možné
badať, že tieto sa snažili pomôcť obžalovanému, keď zo začiatku svojich výsluchov de facto nepopisovali
žiadne konanie, ktoré by malo naznačovať naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby. U poškodenej táto snaha evidentne súvisí jednak s ešte stále pozitívnymi citmi
k obžalovanému, ako aj s jej aktuálnou životnou situáciou (po vzatí obžalovaného do väzby ostala
sama s piatimi deťmi, ktorým ešte zabezpečuje starostlivosť). Uvedené tendencie u poškodenej pritom
pozorovala už aj znalkyňa z odboru psychológia pri vyšetrení poškodenej pre účely znaleckého
posudku po niečo vyše 3 mesiacoch, od kedy bol obžalovaný vzatý do väzby (pri aktuálnej dĺžke

väzby obžalovaného sa tieto tendencie evidentne len posilnili). V priebehu ich výsluchov, ako aj pri
odstraňovaní rozporov s ich výpoveďami v prípravnom konaní (u poškodenej aj ohľadne skutočností
udávaných pri trestnom oznámení) však tieto svedkyne postupne udávali, k akým či už fyzickým alebo
verbálnym útokom na poškodenú dochádzalo (najmä vulgárne vyjadrovanie sa na adresu poškodenej
a údery rukami do oblasti hlavy a chrbta) a aká bola ich intenzita, pričom samotná poškodená pri
odstraňovaní rozporov s jej predošlými odpoveďami napokon uviedla, že ju obžalovaný bil 2-3 krát do

mesiaca (najmä údermi do oblasti tváre či chrbta, či ťahaním za vlasy, príp. kopancami) a nadával jej,
keď bol opitý, čo za posledných 2,5 roka bolo minimálne 2 krát do týždňa, pred jeho vzatím do väzby to
bolo ešte častejšie. Podobne matka poškodenej v priebehu výsluchu napriek prvotným tvrdeniam, že nič
nevidela a ani nepočula, postupne udávala, že obžalovaný dcére nadával stále, keď bol opitý, pričom
začal piť asi 2 roky spätne, postupne pil aj 6 krát do týždňa, asi 10 dní pred tým, ako ho vzali do väzby,

pil stále. Aj keď pri porovnaní výsluchu menovanej svedkyne, ako aj výsluchov svedkyne poškodenej
z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že matka poškodenej bola prítomná pri
viacerých incidentoch medzi obžalovaným a poškodenou aj osobne (čo jednak menované svedkyne
pri skorších výsluchoch udávali, resp. poškodená ako svedka ňou tvrdených skutočností označovala
práve svoju matku a čo nepochybne vyplýva aj z ich bytovej otázky, keď poškodená s matkou, s

obžalovaným a ich deťmi žili v jednej miestnosti, teda je nemožné za tak dlhý čas, aby matka poškodenej
nebola svedkom žiadneho incidentu medzi jej dcérou a obžalovaným, čomu nasvedčuje aj početnosť
priestupkov spáchaných obžalovaným voči matke poškodenej), súd však vychádzal z toho, čo udávala
na hlavnom pojednávaní.

18. Ak teda poškodená a jej matka menili svoje výpovede v prospech obžalovaného a aj napriek tomu
z ich výpovedí je zrejmé, že sa obžalovaný správal minimálne v posledných 2 – 2,5 rokoch spôsobom, že
častejšie požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých vulgárne nadával poškodenej a doprevádzal
uvedené nadávky aj fyzickým násilím (presne nezisteného počtu, podľa údajov poškodenej 2-3 krát
za mesiac), čo prezentovali poškodená a jej matka aj v prípravnom konaní po vznesení obvinenia

a poškodená aj pri výsluchu pred vznesením obvinenia a v trestnom oznámení, súd vyhodnotil, že
hodnovernejšia a skutočnej realite zodpovedajúcejšia je tá časť výpovedí poškodenej a jej matky, ktorá
popisuje vyššiu intenzitu protiprávneho konania obžalovaného.

19. Súd pri tomto závere vychádzal aj z ďalších dôkazov, ktoré podporne potvrdzujú vyššiu intenzitu

protiprávneho konania obžalovaného, a to najmä pokiaľ ide o požívanie alkoholických nápojov
obžalovaným. Poškodená síce najskôr tvrdila na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný si vypil raz
do mesiaca, avšak pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďami v prípadnom konaní súhlasila s tým,
čo tam udávala aj vo vzťahu k častejšiemu požívaniu alkoholu zo strany obžalovaného (2-3 krát
do týždňa). Častejšie požívanie alkoholu v posledných cca 2 rokoch potvrdila aj matka poškodenej.

Uvedené tvrdenia o častejšom požívaní alkoholu pritom zodpovedajú aj zisteniam znalkyne K. L., ktorá
uobžalovanéhozistilazávislosťnaalkoholevIII.vývojovejfázepodľaJellineka,pričomaj znalkyňaD.A.
G. zistila u obžalovaného nadužívanie/závislosť na alkohole. Pri takto zistenej závislosti sú aj z pohľadu
súdu nereálne tvrdenia poškodenej, že obžalovaný pil 1-2 krát do mesiaca. Takisto zo správy OO PZ
Podolínec vyplýva, že obžalovaný bol pri priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu pod vplyvom

alkoholu, pričom už v septembri 2022 K. B. pri prejednávaní priestupku zo dňa 29.9.2022 uviedla, že
obžalovaný užíva alkohol už dlhšiu dobu a je denne opitý. V tomto smere potom aj obranu obžalovaného,
ktorý poprel požívania alkoholických nápojov, vyhodnotil súd ako účelovú.

20. Ako pritom vyplýva z výpovedí poškodenej a jej matky, obžalovaný sa násilne správal vtedy, keď

bol pod vplyvom alkoholu. Aj priestupkov voči matke poškodenej sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu (čo
mal súd preukázané prílohami k správe z OO PZ Podolínec). Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že
hodnovernejšia je časť výpovedí poškodenej a jej matky, v ktorých udávali častejšiu intenzitu verbálnych
či fyzických útokov na poškodenú, keďže práve alkohol bol u obžalovaného evidentne spúšťačomnežiaduceho a protiprávneho konania minimálne v posledných cca 2-2,5 roka. Ak pritom obžalovaný
vulgárne slovne útočil vcelku často na matku poškodenej, je vysoký predpoklad, že sa takto skutočne
správal aj k manželke, aj keď táto to neriešila prostredníctvom príslušných orgánov.

21. Obžalovaný uvedené správanie poprel, podobne ako poprel požívanie alkoholu vo zvýšenej miere.
Vo vzťahu k užívaniu alkoholu súd neuveril obrane obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov. Aj
pri dychovej skúške zo dňa 29.4.2024 mu pritom bola nameraná hodnota 0,75 mg/l, čo predstavuje
viac ako 1,5 promile alkoholu v dychu. Podobne vo vzťahu k obrane obžalovaného ohľadne popretia

spáchaniaskutkujepotrebnézohľadniťajzáveryznalkyneD.A.G.vovzťahukosobnostiobžalovaného.
Znalkyňa konštatovala, že vyšetrením bola preukázaná patologická osobnosť obžalovaného, ľahko
duševne zaostalá s poruchami správania na toxickom podklade. Takisto znalkyňa zistila u obžalovaného
vystupňované agresívne tendencie, výskyt znakov svedčiacich pre konflikty s okolím. K jeho všeobecnej
aj špecifickej vierohodnosti uviedla, že všeobecná vierohodnosť je aktuálne výrazne podpriemerná/
nízka. Vo všeobecnosti je prítomná tendencia správať sa sociálne žiaduco, snaha javiť sa v lepšom

svetle je významne zvýšená, osobnosť obžalovaného disponuje významne vyššími sklonmi k vedomej,
zámernej fabulácii. Znalkyňa tiež zistila, že obžalovaný vo všeobecnosti disponuje vysokými sklonmi
k účelovému spracovaniu prežitých skutočností. Zistené vystupňované agresívne tendencie a výskyt
znakov svedčiacich pre konflikty s okolím len nasvedčujú záveru súdu, že k protiprávnym konaniam
obžalovaného voči poškodenej popísaným v obžalobe dochádzalo. Popieranie skutku a tvrdenia

o starostlivosti o deti aj svokru, s ktorou mal podľa jeho tvrdení dobrý vzťah (čomu počet a charakter
priestupkov smerujúcich voči matke poškodenej absolútne nenasvedčuje) taktiež zapadá do vyššie
popísaných zistení znalkyne (prítomná tendencia správať sa sociálne žiaduco, významne zvýšená
snaha javiť sa v lepšom svetle, zistené významne vyššie sklony k vedomej, zámernej fabulácii).

22. Je síce pravdou aj to, že uvedená znalkyňa aj u poškodenej zistila, že disponuje vyššou
tendenciou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, sú u nej prítomné fabulačné tendencie (vedomé
zámerné lži), tiež je u nej preukázaná prítomnosť významných tzv. pravých konfabulácií ako znakov
masívnejšej poruchy pamäti na organickom podklade, jej všeobecnú vierohodnosť hodnotila znalkyňa
ako podpriemernú a zistila u poškodenej aj sklony k účelovému skresľovaniu prežitého. Zároveň však

znalkyňa vyhodnotila, že motivácia poškodenej vypovedať sa javí ako nepatologická, zrejme ovplyvnená
najmä situačne vzniknutým hádkami s obžalovaným a minimálne časť uvedeného vo výpovediach
by bola spôsobilá reprodukovať iba po prežitom. Znalkyňa pritom konštatovala, že poškodená môže
z psychologického hľadiska správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti v podstatných
častiach. Do určitej (a nie nepatrnej) miery sú z pohľadu súdu rozpory vo výpovediach poškodenej

(okrem snahy pomôcť obžalovanému) spôsobené aj mentálnou výbavou poškodenej, ktorá zrejme nie
vždy úplne chápala (resp. si vedela predstaviť či uvedomiť) najmä časové súvislosti. Ako už pritom
bolo uvedené, výpoveď poškodenej v podstatných črtách potvrdzuje aj svedkyňa K. B., vo vzťahu
k požívaniu alkoholu je jej výpoveď potvrdzovaná aj posudkom K. L. o zistenom stupni závislosti
obžalovaného a správou z OO PZ Podolínec a skutočnosť, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu aj

dňa 29.4.2024 potvrdzuje aj záznam z dychovej skúšky vykonanej u obžalovaného. Podobne tvrdenia
poškodenej o incidente z polovice apríla 2024, pri ktorom obžalovaný poškodenej vulgárne nadával
a dal jej facku, potvrdzuje aj priestupkový spis OO PZ Podolínec č. ORPZ-SL-OPP5-75/2024-P (aj keď
o vybití zubu sa v tomto spise žiadna z vyťažovaných osôb nezmienila a vybitie zuba nevyplýva zo
žiadnej prílohy pripojenej k správe z OO PZ Podolínec). Aj keď súd zohľadní určitú mieru skreslenia

popisu prežitých udalostí zo strany poškodenej alebo jej matky, resp. ich zveličenie, z pohľadu súdu
(vychádzajúc aj zo zistení znalkyne D. A. G.) poškodená bola schopná popísať aspoň jednoduchým
spôsobom v podstatných črtách správanie sa obžalovaného voči nej. Aj keď nejde o podrobný popis
jednotlivých situácií, resp. bolo obťažnejšie ustáliť intenzitu konania obžalovaného, jednak je potrebné
uviesť, že s odstupom cca 2 rokov podľa názoru súdu nie je možné aj pri mentálne vyspelejšej osobe si

presne pamätať dátumy, či spôsoby konania obžalovaného a jednak z pohľadu súdu aj takto vymedzené
správanie sa obžalovaného, ako bolo prezentované vo výsluchu poškodenej a jej matky z pohľadu
súdu postačujú na urobenie záveru o tom, čo sa dialo a či takéto konanie napĺňa znaky nejakého
trestného činu. Aj vzhľadom na znalkyňou zistené agresívne tendencie u obžalovaného a výskyt znakov
svedčiacich pre konflikty s okolím sa súd vo vzťahu k posúdeniu skutku priklonil k verzii prezentovanej

poškodenou a jej matkou, ako to bolo popísané vyššie a neuveril verzii prezentovanej obžalovaným
pokiaľ ide o to, či nadával poškodenej a vulgárne sa vyjadroval na jej adresu a fyzicky ju napádal
minimálne nejakými údermi, kopancami, či ťahaním za vlasy, a to najmä pod vplyvom alkoholu.23. Vo vzťahu k výsluchu svedkyne G. B. súd poznamenáva, že menovaná bola v roku 2012 pozbavená
spôsobilosti na právne úkony. Predovšetkým je však potrebné uviesť, že menovaná svedkyňa aj podľa
jej vyjadrení býva v blízkosti bydliska poškodenej a obžalovaného (vedľa nej). Ak bola znalkyňou K.

L. objektívne zistená vyššie popísaná závislosť obžalovaného na alkohole, pričom aj poškodená a jej
matka napokon uvádzali vyššiu intenzitu požívania alkoholu zo strany obžalovaného, je podľa názoru
súdu takmer nemožné, aby svedkyňa G. B. za danú dobu nevidela obžalovaného opitého. Podobne
aj na otázku, ako sa správa obžalovaný k jej matke uviedla, že dobre, pričom tak z výpovede matky
svedkyne (t.j. K. B.), ako aj z evidencie priestupkov vyplýva, že jej často vulgárne nadával. Výpoveď

svedkyne G. B. preto súd vyhodnotil ako málo vierohodnú.

24. Pokiaľ ide o fyzické násilie, poškodená po vznesení obvinenia, ako aj na hlavnom pojednávaní
udávala, že ju obžalovaný udrel niekoľkokrát rukou po tvári alebo chrbte, asi 2-3 krát ju kopol a ťahal
za vlasy. Na pojednávaní uviedla aj verziu, že to urobil iba párkrát (1-2 krát za celé obdobie uvedené
v obžalobe), pri odstraňovaní rozporov s jej výpoveďou zo dňa 29.4.2024 však uviedla, že ju bil 2-3

krát do mesiaca. V danom prípade podstatou týrania poškodenej boli z pohľadu súdu najmä vulgárne
nadávky poškodenej a fyzické násilie len zvyšovalo závažnosť tohto konania, preto ani prípadná nižšia
intenzita fyzických útokov čo do počtu alebo sily nemá za následok, že by obžalovaný nemal naplniť
znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

25. Prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní dňa 17.3.2025 odstraňovať rozpory medzi výpoveďou
svedkyne K. B. na hlavnom pojednávaní a jej vyjadrením zo dňa 29.4.2024. Súd nevyhovel tomuto
návrhu z dôvodov, pre ktoré odmietol na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní čítať dané vyjadrenie
(t.j. že išlo o vyjadrenie pred začatím trestného konania a navyše išlo o preverovanie skutočností nie
podľa Trestného poriadku, ale podľa zákona o Policajnom zbore), a to aj s prihliadnutím na názor

odvolacieho k vykonaniu takýchto dôkazov.

26. Podľa obžaloby malo týranie poškodenej spočívať aj v odopieraní spánku. Z výsluchu poškodenej
a jej matky vyplynulo, že spať nemohli preto, že keď prišiel obžalovaný domov pod vplyvom alkoholu,
tak nadával poškodenej a kričal, ale keď si ľahol spať, tak potom išli spať aj oni. Poškodená na

hlavnom pojednávaní trvala na svojom vyjadrení z prípravného konania, že aj keď dochádzalo k takýmto
situáciám, nikdy ju obžalovaný nebudil. Bezdôvodným odopieraním spánku v zmysle § 208 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku je podľa názoru súdu potrebné rozumieť konanie, ktorým páchateľ výslovne
nedovolí obeti spať, budí ju zo spánku a podobne. V danom prípade obžalovaný sa nedopúšťal takého
konania, že by v priebehu spánku úmyselne budil poškodenú. Posun v čase, kedy išla poškodená spať,

bol spôsobený hádkami s obžalovaným, resp. zo strany obžalovaného nadávaním poškodenej, čo súd
vyhodnotil ako následok opitosti obžalovaného, ale nie ako úmysel odopierať spánok poškodenej, ktorý
by mal spôsobiť naplnenie pojmových znakov zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

27. K ďalším námietkam obhajcu obžalovaného týkajúcich sa skutku vyslovených v záverečnej reči

súd uvádza nasledovné. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa potreby vyššej intenzity necitlivosti
a bezohľadnosti pre naplnenie pojmových znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby súd
poznamená, že naplnením týchto znakov uvedeného zločinu sa súd zaoberá pri právnom posúdení
skutku, pričom je však potrebné uviesť, že z vyššie uvedených dôkazov a ich vyhodnotenia (najmä vo
vzťahu k poškodenej a jej matke)

súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného spočívajúce v nadávkach a popritom aj vo fyzickom
napádaní (minimálne občasnom) trvá cca 2-2,5 roka, teda nie nejaký krátky čas a opakovalo sa
minimálne 2-3 krát do týždňa. Námietka ohľadne vybitého zuba bola akceptovaná tým, že takéto konanie
bolo zo skutkovej vety vypustené, keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či a kedy malo
dôjsť k takémuto konaniu. K námietke malej pravdepodobnosti toho, že pri riešení toľkých priestupkov

voči matke poškodenej sa matka poškodenej ani raz nezmienila o protiprávnom konaní voči poškodenej
súd poznamenáva, že aj keď táto námietka má určitú logiku, avšak ani neoznamovanie určitého
protiprávnehokonaniazostranypoškodenejosobynemožnojednoznačneabezpochybnostívyhodnotiť
tak, že k takémuto konaniu nedochádzalo. K námietke, že správa OO PZ Podolínec nepotvrdila tvrdenia
poškodenej o odvezení obžalovaného do Podhoran súd poznamenáva, že táto správa sa týkala skutkov,

ktoré boli riešené ako priestupky, nie všetkých výjazdov na danú adresu, ktorých výsledkom bolo
riešenie nejakého protiprávneho konania (ktorých výjazdov zrejme bolo viac), pričom aj z výpovede
obžalovaného vyplýva, že dňa 29.4.2024 išiel do Lomničky z Podhoran, kde ho odviezla polícia.
Námietka, že polícia bola dňa 29.4.2024 volaná kvôli konfliktu 2 mužov a nie z dôvodu fyzickéhonásilia voči poškodenej, je z pohľadu súd bezpredmetná. Podstatné je, čo hliadka polície zistila po
príchode na miesto samé. Ani námietku, že u poškodenej ani znaleckými posudkami K. L. a D. G. nebola
zistená posttraumatická stresová porucha, resp. nedošlo u nej k rozvinutiu viktimizačného syndrómu,

súd nepovažoval za dôvodnú z nižšie uvedených dôvodov. S vierohodnosťou poškodenej a prípadným
zveličením toho, čo sa stalo, sa súd už zaoberal vyššie.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil skutkovú vetu tak, ako to vyplynulo z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní (úprava sa týka fyzického napádania, vybitého zuba a odopierania

spánku) a ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku.

29. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, v obžalobe sa žalovaný skutok posudzoval ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

30. Týraním blízkej a zverenej osoby treba v zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov a právnej
teórie rozumieť také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou
trvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké
príkorie. Najčastejšie útoky sú charakterizované v § 208 Trestného zákona. Pre naplnenie skutkovej

podstaty žalovanej trestnej činnosti sa nepredpokladá aj reálne spôsobenie následku na zdraví obeti
týrania v podobe psychického, či dokonca fyzického následku (poškodenému), no súčasne musí
byť splnená podmienka, že ustálené správanie páchateľa voči obeti je spôsobilé takýto následok
spôsobiť. Následok v podobe fyzického alebo psychického utrpenia je potrebné definovať tak, že ide o
fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby

(podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Týranie
teda nikdy nie je a nemôže byť jednorazové, či osamotené konanie, musí ísť o trvalejšie (sústavnejšie)
konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a
tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne fyzické útrapy. Práve
táto trvalosť útokov či ich opakovanie odlišuje tento trestný čin od iných trestných činov. Útoky uvedené

v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zákona pritom nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty
trestného činu, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať len znaky priestupku.

31. Objektom posudzovaného trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona
je primárne záujem spoločnosti na ochrane riadneho a kľudného spolužitia, v danom prípade blízkych

osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, pred závažnými prejavmi, ktoré narúšajú toto spolužitie medzi
nimi samotnými. Ide o tzv. prejavy domáceho násilia. Závažnosť týchto prejavov je v tom, že k nim
dochádza v súkromí, mimo dosah verejnosti, medzi blízkymi osobami, medzi ktorými existujú zvláštne
vzťahy vzájomnej závislosti so sťaženou možnosťou uniknúť pred negatívnym konaním jedného z nich.

32. V kontexte posudzovaného prípadu je potrebné ešte uviesť, že k naplneniu znakov zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby môže viesť nielen fyzické, ale i psychické násilie, pričom platí, že čím je intenzita
tohto násilia nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho bolo možné považovať za týranie v zmysle ustanovenia
§ 208 Tr. zákona (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Tz 31/2005). Platí teda, že „týranie“ nemusí mať
nevyhnutne len povahu fyzického násilia, ale môže spočívať i v spôsobovaní psychických útrap.

33. Už spomínaný vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti je požiadavka, ktorá sa vťahuje ku konaniu
páchateľa ako celku. Preto aj tu platí, že jednotlivé dielčie útoky tvoriace konanie páchateľa, ak
sú posudzované izolovane, samy o sebe nemusia byť nevyhnutne príliš závažné. Podstatné je, že
vyššieho stupňa hrubosti a bezcitnosti dosahujú v kontexte danom konkrétnymi okolnosťami, za ktorých

k nim dochádza, svojou povahou, nadväznosťou, početnosťou, opakovaním, stupňovaním intenzity,
či charakterom vzájomného vzťahu páchateľa a týranej osoby a pod. Ak sú jednotlivé dielčie akty
tvoriace konanie páchateľa posudzované v týchto súvislostiach a predovšetkým potom ako celok, reálne
prichádzadoúvahy,žecelékonaniepáchateľavyznievazhľadiskastupňahrubostiabezcitnostiomnoho
závažnejšie, než keď sú jednotlivé dielčie akty tvoriace konanie páchateľa hodnotené oddelene, či

samostatne.

34. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že útoky obžalovaného voči poškodenej boli
najmä psychického charakteru a spočívali najmä v nadávkach a vulgárnom vyjadrovaní sa na adresupoškodenej. V presne nezistenom počte či intervaloch boli doprevádzané aj fyzickým násilím (najmä
ťahanie za vlasy a niekoľkokrát údery či do tváre alebo chrbta, príp. kopanec), avšak takej intenzity,
ktorá nespôsobovala poškodenej nejaké závažnejšie poruchy zdravia (okrem modrín a bolesti hlavy,

ako tvrdila poškodená). Podľa poškodenej aj jej matky išlo o konanie obžalovaného trvajúce cca 2-2,5
roka, a to najmä pod vplyvom alkoholu, ktorý obžalovaný užíval často (čo je podporené aj vykonanými
znaleckými posudkami na osobu obžalovaného a správou OO PZ Podolínec s prílohami). Je pravdou,
že znalkyňa D. A. G. u poškodenej nezistila vážnejšie psychologické následky konania obžalovaného
bez nutnej medikácie a znalkyňa K. C.. L. dospela k záveru, že poškodená netrpela, ani v súčasnej

dobe netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy, ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného; tiež konštatovala, že u poškodenej subjektívne pociťované stavy
napätia, bezradnosti a bezmocnosti v danej situácii vec riešiť a prejavy jej emócií (smutná nálada, obavy)
nebolitakejintenzityahĺbky,abyichznalkyňahodnotilaakodepresívnealeboúzkostnéstavyzávažného
stupňa vyžadujúce medikamentóznu liečbu a že u poškodenej nezistila prítomnosť posttraumatickej
stresovej poruchy. Uvedené teda preukazuje, že poškodená bola schopná sa s útokmi obžalovaného

vysporiadať tak, že nie je potrebná liečba jej duševného zdravia či psychického stavu. Uvedené však
nevylučuje spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zvedenej osoby zo strany obžalovaného. Ako
už bolo uvedené vyššie, pre naplnenie tohto zločinu sa nevyžaduje aj reálny následok na fyzickom či
duševnom zdraví poškodenej osoby, avšak konanie obžalovaného voči obeti musí byť spôsobilé takýto
následok spôsobiť.

35. Konanie obžalovaného sa nepochybne prejavovalo určitou sústavnosťou, trvalosťou a opakovaním
v priebehu cca 2-2,5 roka, pričom takéto útoky sa opakovali cca 2-3 krát do týždňa. Aj privolanie
polície pri incidente dňa 15.4.2024, ktorý bol riešený ako priestupok, následne privolanie polície dňa
29.4.2024 zrejme zo strany poškodenej a množstvo a charakter priestupkov od 21.6.2022 do 30.3.2024

(4 priestupky za 2. polrok roku 2022, 8 priestupkov v roku 2023 a 1 priestupok v roku 2024, ako
aj ďalšie skutky zo dňa 5.3.2024, 16.3.2024, 30.3.2024 a 15.4.2024 (voči matke poškodenej a dňa
15.4.2024 aj voči poškodenej), ktoré boli postúpené na trestné stíhanie, kde okrem jedného prípadu
v roku 2024 išlo stále o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a to v asi polovici prípadoch
voči svokrovi alebo svokre) nasvedčuje tomu, že správanie obžalovaného sa pred vzatím do väzby

najmä pod vplyvom alkoholu zintenzívňovalo. Uvedené potvrdzuje aj tvrdenia poškodenej a jej matky,
že pred vzatím do väzby obžalovaný požíval alkohol často. Aj keď jednotlivé útoky sami osebe nie sú
závažnejšieho charakteru, práve ich opakovanie a určitá trvalosť, pri zohľadnení celej dĺžky doby, po
ktorú toto správanie obžalovaného trvá, z pohľadu súdu spôsobila naplnenie znakov zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže takáto intenzita

najmä nadávok a urážok sú spôsobilé spôsobiť psychické utrpenie a podstatne narušiť kvalitu života
poškodenej.

36. V danom prípade bolo konanie obžalovaného v obžalobe posudzované aj podľa § 208 ods. 1 písm.
b) Trestného zákona (odpieranie spánku) a tiež ako páchané po dlhší čas, teda závažnejším spôsobom

konania, v dôsledku čoho ho prokuratúra posúdila aj podľa § 208 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

37. Pokiaľ ide o odopieranie spánku, v tomto smere súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie.
Pokiaľ ide o páchanie skutku po dlhší čas, k tomu súdu udáva, že ako už bolo uvedené vyššie,
čím je intenzita násilia (či už psychického alebo fyzického) nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho

bolo možné považovať za týranie v zmysle ustanovenia § 208 Tr. zákona. Taktiež následky podľa
vyššie popísaných zistení znalkýň z odvetvia psychiatria a z odboru psychológia neboli vážnejšie,
resp. minimálne nevyžadovali žiadnu medikamentóznu liečbu. Súd vykonaným dokazovaním nemal
jednoznačne preukázanú vyššiu intenzitu fyzických útokov obžalovaného a ich následky. Za týchto
okolností prípadu z pohľadu súdu práve dĺžka takéhoto konania obžalovaného prispela k tomu, že súd

vyhodnotil jeho konanie z pohľadu celku (t.j. konanie obžalovaného za celé žalované obdobie) ako
zločin týrania blízkej a zverenej osoby, avšak iba podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, keďže pri
nižšej intenzite násilia (ktorú by v danom prípade pri jednotlivých útokoch bolo možné vyhodnotiť aj ako
určité manželské nezhody) až dlhšie trvajúci stav spôsobuje naplnenie znakov uvedeného zločinu. Aj
z pohľadu následkov trestného činu na poškodenej a aj po zohľadnení okolností daného prípadu podľa

názoru súdu právna kvalifikácia podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona vystihuje konanie obžalovaného
spravodlivejšie, ako kvalifikácia aj podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona.38. Súd preto vyhodnotil, že takýmto správaním sa obžalovaného voči poškodenej (svojej manželke)
naplnil obžalovaný z pohľadu objektívnej stránky zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Týmto konaním zároveň porušil objekt, ktorý je chránený

týmto ustanovením Trestného zákona. Obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom a z pohľadu
subjektívnej stránky súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že obžalovaný konal v priamom
úmysle.

39. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených

v § 34 Trestného zákona. Vychádzajúc z § 34 ods. 6 Trestného zákona, základného rozpätia trestnej
sadzby, ktorá je upravená v § 208 ods. 1 Trestného zákona (t.j. 3 až 8 rokov), ale najmä s prihliadnutím
na osobnosť obžalovaného (vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov na jeho osobu) a jeho
trestnoprávnu a priestupkovú minulosť, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody.

40. Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd zohľadnil skutočnosti upravené v § 34 ods. 4 TZ.

41. Obžalovaný má v registri trestov 10 záznamov od roku 1985 do roku 2017. Predposledným
odsúdením bolo odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/54/2015, ktorým bol uznaný vinným
zo zločinu týrania osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, keď nezabezpečoval
svojim 2 maloletým deťom potrebnú starostlivosť, najmä v oblasti zabezpečenia dostatku stravy

a zdravotnej starostlivosti. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na 3 roky, pričom trest odňatia slobody vykonal od 17.6.2018 do 17.6.2020.
Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/119/2017 zo dňa
8.11.2017, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zákona, za čo
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov v ústave s minimálnym stupňom

stráženia, ktorý takisto vykonal. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný
17 záznamov od 28.9.2016 do 30.3.2024, z toho 13 priestupkov sa dopustil od 21.6.2022, z ktorých
12 priestupkov bolo proti občianskemu spolunažívaniu. Obcou Lomnička (t.j. z miesta, kde sa reálne
zdržiava) je obžalovaný hodnotený v zásade všeobecne tak, že na verejnosti sa správal slušne, konflikty
nevyvolával, má v obci dobrú povesť, požívanie alkoholu obci nie je známe, pričom komisiou pre

verejný poriadok bol riešený ohľadne zanedbávania povinnej školskej dochádzky synov. Zo správ obcí
Podhorany a Lomnička oboznámených zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/54/2015 (z rokov 2016-2018)
však opakovane vyplýva, že rodinu uvedené obce vnímali ako problémovú, bolo konštatované požívanie
alkoholu a spory so susedmi, pričom obžalovaný viedol túlavý spôsob života. Z ústavu na výkon väzby
je hodnotený všeobecne, teda v jeho správaní voči príslušníkom ani voči spoluväzňom sa nevyskytli

problémy. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

42. Obžalovaný sa dopúšťal správania voči poškodenej cca 2-2,5 roka, a to úmyselným konaním.
Reálne ním však nespôsobil závažnejší následok na psychickom alebo fyzickom zdraví poškodenej.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, zistil však jednu priťažujúcu okolnosť, a to že

bol už za trestný čin odsúdený. Takisto súd mal preukázané, že obžalovaný bol v roku 2015 uznaný
za rovnaký zločin. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona sa preto zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri sadzbe upravenej v § 208 ods. 1 Trestného zákona od
3 do 8 rokov po zvýšení o jednu tretinu predstavuje novo určená sadzba dolnej hranice 56 mesiacov.

43. Zohľadniac tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody aj na spodnej
hranici trestnej sadzby po jej úprave (t.j. po zvýšení o jednu tretinu) je postačujúci tak na individuálnu ako
aj generálnu prevenciu a tiež aj na prevýchovu obžalovaného. Zároveň vzhľadom na charakter trestnej
činnosti kladnej obžalovanému za vinu, osobnosť obžalovaného, najmä v zmysle zistení znalkyne
z odboru psychológia, ale najmä vzhľadom na výšku spodnej hranice trestnej sadzby po jej úprave súd

uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre jeho výkon súd zaradil obžalovaného
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, keďže v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dokonca 2 krát (pri 2 posledných odsúdeniach).
K prípadnému ochrannému opatreniu (protialkoholickému) súd už len poznamenáva, že vzhľadom na

postoj obžalovaného, ktorý je v zmysle zistení znalkyne z odvetvia psychiatria absolútne nekritický (čo
bolo možné vnímať aj na hlavnom pojednávaní z vyjadrení obžalovaného) by aj podľa názoru súdu
takéto liečenie nesplnilo účel, avšak dĺžka uloženého trestu zamedzí obžalovanému požívať alkoholické
nápoje, čo do určitej miery môže pomôcť minimálne v ďalšom rozvoji zistenej závislosti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti
na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je

jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.