Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010262
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5821010262.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň
JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 29. apríla 2025
prejednal odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/73/2021 z 31.10.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora z a m i e t a , pretože

nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/73/2021-518 zo dňa 31.10.2024 bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, na skutkovom
základe, že:

dňa 16.10.2018 sa dostavil ako osoba neoprávnene vystupujúca za spol. KOELI, s.r.o., so sídlom
Ozorovská Nová 1501/40, Bánovce nad Bebravou, IČO: 46909907, do kancelárie poškodeného C. B.
nachádzajúcej sa v obci D., okres E., kde vylákal od poškodeného F. G., nar. XX.X.XXXX, finančné
prostriedky vo výške 1500,- eur a od poškodeného C. B. finančné prostriedky vo výške
1 500,- eur, spolu 3 000,- eur, ako zálohu za zabezpečenie hudobného predstavenia speváka H. F. na
plese záchranárov v obci D., okres E., a takto konal, hoci vedel, že predmetné vystúpenie nezabezpečí,

finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu, následne hudobné predstavenie nezabezpečil a
prevzaté prostriedky aj napriek viacerým výzvam poškodeným nevrátil, čím uvedeným konaním spôsobil
poškodenému F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. B. I. XX/XX, D., J. E., škodu
vo výške 1 500,- eur a poškodenému C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D., K. XXX/XXX, taktiež škodu vo
výške 1 500,- eur.

Súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený skorším rozsudkom
Okresného súdu Nitra, sp.zn. TO-2T/13/2023 zo dňa 28.6.2023, v znení rozsudku Krajského súdu
v Nitre, sp.zn. 2To/79/2023 zo dňa 27.9.2023, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pokladá na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného F. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku v neprítomnosti obžalovaného dňa
31.10.2024 vyplýva, že prokurátor sa bližšie nevyjadril k podaniu opravného prostriedku.Dňa 7.11.2024 prokurátor doručil okresnému súdu odvolanie proti vyššie označenému rozsudku čo do
výroku o vine, ako aj do výroku o treste v neprospech obžalovaného A. B. s tým, že doručí písomné
odôvodnenie odvolania po doručení písomného vyhotovenia rozsudku (na č.l. 514 súdneho spisu).

Rozsudok prvostupňového súdu bol doručený obžalovanému dňa 10.12.2024. Dňa 16.12.2024
obžalovaný prostredníctvom ustanovenej obhajkyne doručil okresnému súdu odvolanie proti
označenému rozsudku (na č.l. 527-532 súdneho spisu).

Z podstatnej odvolacej argumentácie prokurátora (na č.l. 525-526 súdneho spisu) vyplýva, že
súd z hľadiska skutkovej stránky veci rozhodol správne, keď uznal obžalovaného vinným zo
spáchania skutku, pričom vina obžalovaného bola v konaní dostatočne preukázaná. Nedostatočne
sa vysporiadal s posúdením skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného
súdu súdom Nitra, sp.zn. To-2T/13/2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.zn.
2To/79/2023,oboznámenýchnahlavnompojednávaníkonanom31.10.2024,akoskutkunespadajúceho

do čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 10 Tr. zák., čo viedlo súd po
právnej stránke k nesprávnemu rozhodnutiu o vine obžalovaného s poukazom na nesprávnu právnu
kvalifikáciu a s tým súvisiaceho nesprávneho výroku o treste. Z obsahu pripojeného súdneho spisu
OkresnéhosúduNitra,sp.zn.To-2T/13/2023vyplýva,žeskutok,zaktorýboloobžalovanémuvdanejveci
vznesené obvinenie, bol spáchaný dňa 19.12.2017 a uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené

v mesiaci máj 2022. Skutok, pre ktorý je obžalovaný A. B. aktuálne trestne stíhaný, bol spáchaný
16.10.2018, teda pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia vo vyššie označenej inej trestnej
veci obžalovaného. Hoci sa okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj možnosťou posúdenia súdeného skutku, t.j. ako
čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, nakoniec tento skutok neposúdil ako čiastkový útok

pokračovaciehotrestnéhočinuzdôvoduuplynutiadobyviacako6mesiacov,čímkonštatovalnedostatok
časovej súvislosti medzi jednotlivými útokmi pokračovacieho trestného činu. S takýmto posúdením
sa prokurátor nestotožnil a k jednotlivým znakom pokračovacieho trestného činu, ktoré musia byť
kumulatívne splnené v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák., uviedol nasledovné:
K objektívnej súvislosti v čase, ktorú súd v danom prípade vyhodnotil ako nenaplnenú, poukázal na

rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1Tdo/54/2021, v ktorom najvyšší súd okrem iného konštatoval, že časovú
súvislosť nie je možné presne ohraničiť konkrétnou maximálnou lehotou. Naopak, z hľadiska naplnenia
dotknutého formálneho znaku pokračovania v trestnom čine je potrebné vziať do úvahy všetky konkrétne
okolnosti prípadu. Nie je prekážkou ani zistenie, že medzi jednotlivými útokmi uplynula doba niekoľkých
mesiacov.Dlhšíčasovýodstupvrozpätíajvyšerokaniejeprekážkoukonštatovaniasplneniapodmienky

časového hľadiska. V uvedenom konkrétnom prípade medzi spáchaním jednotlivých skutkov uplynula
doba desiatich mesiacov, čo však podľa názoru obžaloby nemožno považovať za nesplnenie kritéria
ohľadom časovej súvislosti. K existencii objektívnej súvislosti v spôsobe spáchania poukázal na osobu
obžalovaného, ktorý v obidvoch prípadoch zneužil dôveru poškodených
a vylákal od nich peniaze v súvislosti s verejnými aktivitami, konal rafinovaným podvodným spôsobom,

vystupujúc ako osoba spoločensky činná, znalá pomerov. V danom prípade je splnená totožnosť
predmetu skutku, nakoľko konanie obžalovaného je v podstatných znakoch totožné (v oboch prípadoch
sa v základnej skutkovej podstate jedná o trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zák.). K jednotiacemu
zámeru obžalovaného spáchať trestný čin uviedol prokurátor, že obžalovaný v obidvoch prípadoch konal
na základe vopred uváženého plánu, vystupujúc ako osoba so zdanlivými manažérskymi schopnosťami,

s úmyslom spáchať trestný čin. Časový úsek existujúci medzi obidvoma čiastkovými útokmi je potrebné v
konečnom dôsledku posudzovať spolu s ostatnými rozhodnými okolnosťami (identická povaha páchanej
trestnej činnosti, v spojení s miestnou súvislosťou, pričom oba skutky spája subjektívna súvislosť
spočívajúca v jednotiacom zámere obžalovaného spáchať jednotlivé čiastkové útoky toho istého
trestného činu), s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný aj po spáchaní skutku

v predmetnej trestnej veci ďalej páchal trestnú činnosť. Podľa názoru prokurátora tak
v danom prípade boli kumulatívne splnené všetky kritériá napĺňajúce znaky pokračovacieho prečinu
v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. Skutok obžalovaného, pre ktorý bol uznaný vinným, je podľa názoru
obžaloby potrebné posudzovať ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221
ods.1,ods.3písm.c)Tr.zák.,spoukazomna§138písm.j)Tr.zák.,čomázanásledokpotrebuuloženia

spoločného trestu v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 322
ods. 1 Tr. por. zrušil napadnutý výrok o vine, súčasne celý výrok o treste rozsudku okresného súdu a vo
veci rozhodol sám, prípadne vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.Z dôvodov odvolania obžalovaného (na č.l. 527-532 súdneho spisu) vyplýva, že napadnutý rozsudok
považuje za nesprávny, nezodpovedajúci stavu veci a zákonu. Namieta správnosť spôsobu hodnotenia
výsledkov dokazovania súdom prvého stupňa, ďalej namieta, že súd sa nevysporiadal s jeho obranou

a dôkazy hodnotil jednostranne v jeho neprospech. Skutok obsiahnutý v napadnutom rozsudku nie
je trestným činom. Dôrazne odmieta, že mal vylákať od poškodeného F. G. finančné prostriedky vo
výške 1 500,- eur a od poškodeného C. B. finančné prostriedky vo výške 1 500,- eur, t.j. spolu 3 000,-
eur ako zálohu na zabezpečenie hudobného predstavenia, hoci údajne mal vedieť, že predmetné
vystúpenie nezabezpečí a finančné prostriedky použije pre vlastnú potrebu. Vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že finančné prostriedky titulom zálohy poskytli dve osoby. Tieto mu poskytol
poškodený F. G. v celkovej výške 3 000,- eur. Tieto finančné prostriedky neprevzal pre seba, ale
boli prevzaté a odovzdané spoločnosti Koeli, s.r.o., čomu zodpovedá aj doklad, ktorý poškodenému
G. bol vystavený. Konštatovanie súdu, že koncerty tohto speváka predtým nezabezpečoval, čo malo
nasvedčovať tomu, že ide o vylákanie finančných prostriedkov, je neopodstatnené, pretože mal so
zabezpečovaním rôznych podujatí a koncertov skúsenosti, čo aj súdu preukázal. To potvrdzuje aj

spôsob stretnutia s poškodenými, ktorí ho oslovili s ponukou na zabezpečenie koncertu. Nesúhlasí
ani s tvrdením, že konal ako osoba neoprávnene vystupujúca za spoločnosť Koeli, s.r.o., pretože
zčestnéhoprehláseniakonateľkyspoločnostiKoeli,s.r.o.,akoajzprávnychúkonov,ktorétátokonateľka
vykonala dodatočne po prevzatí zálohy obžalovaným za túto spoločnosť, niet pochýb, že obžalovaný
za spoločnosť konal s vedomím a súhlasom štatutárneho orgánu tejto spoločnosti. Nestotožňuje sa

s tvrdením súdu, že čestné prehlásenie spísané a podpísané bývalou konateľkou spoločnosti Koeli,
s.r.o. nie je verifikované. Aj keď bolo spísané po výmaze spoločnosti, z obsahu čestného prehlásenia
je zrejmý časový úsek, ktorého obdobia sa týka – od 17.11.2012 do 10.12.2021. Podpis je úradne
osvedčený. Ak táto osoba neskôr využila svoje právo a odmietla vypovedať, nemalo by to byť okolnosťou
pre odmietnutie podaného čestného vyhlásenia ako celku. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že

po prevzatí zálohy kontaktoval osoby za účelom realizácie koncertu. Neobstojí preto úvaha súdu prvého
stupňa, že s manažérkou speváka po zaslaní konkrétnej cenovej ponuky už ďalej nekomunikoval. Sama
manažérkaspeváka–svedkyňaK.vosvojejvýpovedinevyvrátilaaninepoprelaichvzájomnútelefonickú
komunikáciu ohľadom zabezpečenia koncertu. Pre odstránenie tejto pochybnosti žiadal súd o vykonanie
dôkazu vyžiadaním výpisu telefonických hovorov od telefónneho operátora z jeho telefónneho čísla za

obdobie október 2018 až apríla 2019. Súd však navrhovaný dôkaz nevykonal. Preto nie je dôvod na
prijatie záveru, že sa nepokúšal zabezpečiť koncert pre poškodeného, čím je ale zároveň vyvrátený
úmysel podvodného konania, ktorý od počiatku odmieta. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by mal vylákať na zabezpečenie koncertu finančné
prostriedky s úmyslom ich nevrátiť, ktorý koncert podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku od počiatku

pri prebratí zálohy ani nemal v úmysle zabezpečiť. Naopak, s manažérkou speváka nielen komunikoval
e-mailom, ale aj telefonicky, a to opakovane, informoval poškodeného G. a svedka B. o stave veci
a po zistení, že konkrétneho speváka, o ktorého mali záujem, sa zabezpečiť nepodarí, im ponúkol
alternatívy. Súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom, bez toho, že by vykonal čo i len
jeden nový, resp. ďalší dôkaz, rozhodol na podklade tých istých dôkazov opačne. Priebeh civilných

súdnych sporov inicioval poškodený G.. Uplatnená pohľadávka 3 000,- eur s príslušenstvom bola
v rámci civilných konaní v celom rozsahu uspokojená, vrátane príslušenstva, ako aj všetkých nákladov
spojených s jej uplatnením. V rámci civilného konania žaloval spoločnosť Koeli, s.r.o. o zaplatenie
dlžnej sumy 3 000,- eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod sp.zn. 6Up/150/2019,
následne po jeho právoplatnosti poškodený G. v postavení žalobcu podal návrh na vykonanie exekúcie,

ktorá bola zastavená z dôvodu výmazu spoločnosti Koeli, s.r.o. z obchodného registra. Poškodený
G. podal druhý návrh v civilnom konaní na vydanie platobného rozkazu, ktorý smeroval priamo voči
štatutárnemu orgánu spoločnosti Koeli, s.r.o. na základe nároku zodpovednosti za škodu. Po vydaní
platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica, sp.zn. 38Up/1807/2022 konateľka Koeli, s.r.o.
a poškodený G. uzavreli písomnú dohodu, v ktorej bývalá konateľka uznala nárok poškodeného G.

v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky a v splátkach ho celý zaplatila. Z úkonov, ktoré realizoval
poškodený voči spoločnosti Koeli, s.r.o., je jednoznačne preukázané, že poškodený G. nikdy nemal
ani najmenšiu pochybnosť o tom, komu finančné prostriedky ako zálohu na koncert poskytol, za akým
účelom. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že daná vec spadá pod civilné konanie a nie je
dôvodné riešiť ju prostriedkami trestného práva. Išlo len o prostú neschopnosť spoločnosti Koeli, s.r.o.

splniť svoj záväzok. Pri trestnom čine podvodu musí byť už v momente získania finančných prostriedkov
úmysel páchateľa nevrátiť poskytnuté finančné prostriedky. V prejednávanej trestnej veci takýto úmysel
preukázaný nebol. Nebolo preukázané, že by boli naplnené subjektívna a objektívna stránka tohto
trestného činu. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že v čase, keď od poškodeného prevzal zálohu, konalspôsobom, že by tým poškodeného uvádzal do omylu, alebo že by už vopred mal úmysel záväzok
nesplniť. Prvostupňový súd hodnotil predmetnú vec veľmi kriticky a prísne. Vzťah s poškodeným má
rýdzo súkromno-právny základ a takéto spory sa majú riešiť primárne v civilnom konaní. V súlade

s princípom ultima ratio teda ochrana práva sa má uplatňovať tam, kde ochrana iných právnych odvetví,
v tomto prípade občianskeho práva, nepostačuje. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
konal s podvodným úmyslom. Bolo preukázané, že spoločnosť, za ktorú prevzal zálohu, nedokázala
splniť svoj záväzok. Rozhodne však nešlo o konanie s podvodným úmyslom. Keďže v konaní nebolo
preukázané naplnenie subjektívnej stránky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorá musí

byť preukázaná bez pochybností a musia ňou byť pokryté všetky momenty konania, teda nedošlo
k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu v konaní (uvedenie do omylu, využitie
omylu iného), ani v následku (obohatenie sa, spôsobenie škody). Preto navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods.
3 Tr. por., z dôvodu § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe
prokurátora, pretože nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.

Súčasťou spisu je aj vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora (na č.l. 538-540 súdneho spisu).
Z jeho obsahu vyplýva, že obžalovaný navrhuje odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por.
zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný nesúhlasí s navrhovaným posudzovaním stíhaného skutku
podľa prokurátora. Zdôraznil, že sám podal odvolanie voči predmetnému rozsudku, pretože stíhaný

skutok nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora pre nesprávne posúdenie skutku prvostupňovým
súdom, s návrhom tento posudzovať ako ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, je
nedôvodné pre neexistenciu časovej súvislosti. Časová súvislosť pri pokračovacej trestnej činnosti
musí javiť znaky blízkej časovej súvislosti, pričom medzi skutkami, ktorých sa týka posúdenie, uplynula
doba takmer jedného roka. Zároveň obidva skutky spočívajú v inom spôsobe konania, pričom v takom

konaní absentuje jednotiaci zámer, a preto by malo nanajvýš ísť skôr o opakovanie trestného činu
a nie o ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Obžalovaný nesúhlasí a namieta, že by
v prípade posúdenia skutkov ako pokračovacieho trestného činu mali byť poškodené viaceré osoby (tri),
pretože pri skutku stíhanom na Okresnom súde Námestovo finančné prostriedky prevzal za spoločnosť
Koeli, s.r.o. od jednej osoby – od poškodeného G. v celkovej sume 3 000,- eur. Táto skutočnosť

vyplýva aj z konaní vedených na civilných súdoch, v rámci ktorých poskytnutú zálohu úspešne vymáhal
pán G.. Rozširovanie poškodených osôb v tomto konaní je preto absolútne nedôvodné. Ďalej aj
z obsahu trestného oznámenia jednoznačne vyplýva, že sumu 3 000,- eur poskytol práve pán G., to
znamená jedna osoba. Obžalovaný nesúhlasí s tvrdením prokurátora v podanom odvolaní, že skutky
spáchal v súvislosti so svojimi verejnými aktivitami, jednak zabezpečenie hudby a jednak zabezpečenie

akcie. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra, sp.zn. TO-2T/13/2023 z 28.6.2023 vyplýva,
že obžalovaný bol uznaný vinným na tom skutkovom základe, že poškodenú požiadal o pôžičku vo
výške 5 000,- eur. Poškodenú o pôžičku nepožiadal ako osoba spoločensky činná v súvislosti so
zabezpečovaním akcie, ale na nestotožnený účel. Nestotožňuje sa so záverom o existencii objektívnej
súvislosti v totožnosti predmetu skutku, pretože ide o odlišné konanie. Následne obžalovaný v podstate

zopakoval odvolaciu argumentáciu, prečo nejde v jeho prípade o trestný čin.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka v celom rozsahu, pridržiavajúc sa
dôvodov podaného odvolania, navrhla, aby odvolací súd stíhaný skutok posúdil ako pokračovací trestný
čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.,

vo veci sám rozhodol a vzhľadom na zmenu výroku o vine uložil obžalovanému aj primeraný trest.
Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného k odvolaniu
prokurátora poukázala v celom rozsahu na písomné vyjadrenie a z dôvodov v ňom uvedených
navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Tiež navrhla vyhovieť
odvolaniu obžalovaného v celom rozsahu, pričom sa pridržiavala písomných dôvodov v ňom uvedených

apožiadalaodvolacísúd,abynapadnutýrozsudokokresnéhosúduzrušilaobžalovanéhooslobodilspod
obžaloby zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože nebolo
preukázané, že skutok je trestným činom.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora boli podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.,
na to oprávnenými osobami v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b) Tr. por., odvolania spĺňajú náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por., boli podanéna príslušnom súde a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd na podklade podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora, rešpektujúc ich rozsah
a dôvody, vykonal prieskum napadnutého rozsudku v celom rozsahu
a po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Pre úplnosť treba uviesť, že prvým rozsudkom prvostupňového súdu, sp.zn. 6T/73/2021 z 19.9.2023

bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Námestovo, sp.zn. Pv 30/21/5507 zo dňa 27.10.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/90/2023
z 23.4.2024 bol označený rozsudok prvostupňového súdu zrušený, vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie a rozhodnutie z dôvodu jednostranného hodnotenia vykonaných dôkazov, nesprávne zvoleného

východiska svojich úvah, ako aj posúdenia, ktorý dôkazný prostriedok je nositeľom závažného dôkazu,
keď nevenoval pozornosť okolnostiam, ktoré predchádzali prevzatiu finančnej zálohy, a len nekriticky
prevzal obhajobu obžalovaného.

Krajský súd nadväzuje na svoje predchádzajúce úvahy, ktoré uviedol vo svojom skoršom rozhodnutí:

„Na preukázanie subjektívnej stránky trestného činu môže súd usudzovať len nepriamo zo správania
páchateľa, ktoré sa objektívne prejavilo navonok, v danom prípade ide najmä o slovné a iné vonkajšie
prejavy páchateľa, ktoré mohli poškodených utvrdiť v tom, že obžalovaný je schopný a má záujem
zabezpečiť zvoleného interpreta na akciu. Ďalej je to správanie obžalovaného po prevzatí tejto peňažnej
zálohy za koncert – do akej miery bol aktívny, aby zabezpečil sľúbeného interpreta, alebo minimálne

náhradný program, akým spôsobom mal tieto skutočnosti garantované, akým spôsobom komunikoval
s poškodenými po prevzatí zálohy, či reagoval na urgencie poškodených. V tejto súvislosti sa súd
nezaoberal skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovedí poškodených C. B. a F. G. pred odovzdaním
finančných prostriedkov, resp. či a ako obžalovaný reagoval na ich telefonáty pred akciou - plesom.
Mimoriadnu pozornosť súd venoval skutočnostiam, ktoré nastali až následne, keď sa poškodení

domáhali vrátenia vyplatenej zálohy (napr. úspešné uplatnenie nároku v civilom konaní proti spoločnosti
KOELI, s.r.o.).
Dôkaz o tom, že obžalovaný konal za spoločnosť KOELI, s.r.o., bol predložený až s odstupom času,
v súdnom konaní, a to čestné prehlásenie B. B. zo 16.5.2022 (na č.l. 271 súdneho spisu), avšak
obsah tohto čestného prehlásenia nebol verifikovaný, nakoľko B. B. ako manželka obžalovaného využila

práva a odmietla vypovedať k týmto skutočnostiam ako svedkyňa. Toto čestné prehlásenie bolo spísané
dokonca
po výmaze spoločnosti KOELI, s.r.o. z obchodného registra (výmaz ku dňu 11.12.2021). Teda aj na
tieto skutočnosti treba prihliadnuť pri hodnotení, či označená spoločnosť mala vedomosť o prevzatí
finančnej zálohy, ak na druhej strane podľa výpovede obžalovaného jeho manželka mala poškodenému

G. v telefonáte uviesť, že o žiadnych podrobnostiach nevie. Obžalovaný sám uviedol, že mal snahu
splatiť tento dlh poškodeným z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko to bral ako osobný záväzok.
Súd odignoroval z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného jeho finančnú situáciu v čase skutku, resp.
finančnú situáciu spoločnosti, v mene ktorej mal konať. Z uvedených dôvodov, s dôrazom na odvolaciu
argumentáciu prokurátora, sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu vyjadreným v napadnutom

rozsudku.“

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového
súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových
zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnomrozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný A. B. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby, použitej v konaní pred
súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Úvahy, ktorými sa riadil súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, vyplývajú z odôvodnenia napadnutého

rozsudku na str. 7-9 rozsudku. Tieto úvahy sú logické, presvedčivé, zodpovedajúce komplexnému
vyhodnoteniu všetkých vo veci vykonaných dôkazov, ako aj zásadám pre hodnotenie dôkazov,
nedodržanie ktorých bolo prvostupňovému súdu vytknuté v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení, ako aj právnych záverov o naplnení všetkých obligatórnych znakov trestného činu
podvodu, vrátane jeho objektívnej i subjektívnej stránky. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým

zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží
presadiť vlastnú (pre neho priaznivú
a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa je vhodné zvýrazniť,
že obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými
a vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede svedkov poškodených F. G., C. B., svedkyne B.
K. a k veci sa vzťahujúce listinné dôkazy, medzi inými najmä výdavkovým pokladničným dokladom zo

16.10.2018, mailovou komunikáciou medzi obžalovaným a svedkyňou B.. K. z 18.10.2018 a 20.10.2018,
čestné prehlásenie B. B. zo 16.5.2022.
Na zvýraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu je potrebné poukázať na spôsob prezentácie
obžalovaného, ktorý presvedčil poškodených, že vie zabezpečiť koncert žiadaného interpreta H. F.,
prezentoval to ako hotovú vec, naliehal na zálohu 3 000,- eur, sám obžalovaný garantoval 30 % zľavu

z ceny (ktorú odhadoval na 6 000,- eur, pritom predtým koncert tohto interpreta nezabezpečoval),
príjmový doklad opatril pečiatkou spoločnosti KOELI, s.r.o., čím zvýšil dôveru u poškodených, následne
sa odmlčal(s poškodeným G. nekomunikoval, nedvíhal mu telefón, poškodeného B. ubezpečoval, že všetko je
v poriadku a tesne pred plesom uviedol, že to padlo a vráti peniaze), peniaze nevrátil, poškodeným
neponúkal žiadne alternatívy. Obžalovaný navodil dojem, že zastupuje spoločnosť KOELI, s.r.o., pritom

uviedol, že má len ústne splnomocnenie od tejto spoločnosti na príležitostné vypomáhanie tejto
spoločnosti, inak nebol preukázaný žiadny vzťah obžalovaného k tejto spoločnosti. Dodatočne v konaní
predložil čestné prehlásenie konateľky KOELI, s.r.o. – B. B. (aktuálne bývalej manželky obžalovaného)
zo dňa 16.12.2022 (keď označená spoločnosť bola už vymazaná z obchodného registra, výmaz
spoločnosti je k 11.12.2021). Svedkyňa B. B. odmietla ako svedkyňa vypovedať a svojou výpoveďou

verifikovať obsah dodatočne predloženého čestného prehlásenia. Na jednej strane treba prisvedčiť
tomu, že svedkyňa má právo odmietnuť vypovedať z dôvodov, ktoré uviedla, avšak ak nemala
problém vyhotoviť čestné prehlásenie s obsahom, že jej manžel/obžalovaný v rokoch 2017-2019
príležitostne vypomáhal spoločnosti, vystupoval za spoločnosť KOELI, s.r.o. ako manažér, pomáhal
organizovať rôzne podujatia a koncerty, potom nemohol byť pre svedkyňu problém obsah tohto čestného
prehlásenia potvrdiť pred súdom. V uvedených súvislostiach obsah čestného prehlásenia vyznieva

účelovo a nepresvedčivo. Treba dodať, že obžalovaný mal súdom uložený trest zákazu činnosti.
Odvolací súd tak uzatvára, že nemal preukázané, že obžalovaný oprávnene konal za spoločnosť. Ďalej
je potrebné dodať, že ani manažment speváka nedisponoval žiadnou objednávkou od firmy KOELI,
s.r.o. V žiadnych iných súvislostiach (okrem predloženého pokladničného dokladu) ani sám obžalovaný
nespomenul spoločnosť KOELI, s.r.o. Nakoniec aj mail zasielaný manažérke speváka písal obžalovaný

vo svojom mene. Preto za konanie voči poškodeným je zodpovedný len obžalovaný. Svedkyňa K.
vysvetlila, aký je postup, ak sa dohodnú na zabezpečení akcie, zasiela sa návrh zmluvy a zálohová
faktúra. V prípade objednávky zabezpečovanej obžalovaným sa vôbec táto nedostala do tejto fázy. Bol
predložený len jeden mail, ktorý mal preukazovať aktivitu obžalovaného
so zabezpečením želaného interpreta.

Vyššie uvedené súvislosti tak vedú k záveru, že obžalovaný od samého začiatku nemal v úmysle
zabezpečiť predmetné vystúpenie, predstieral skutočnosti, o ktorých vedel, že nie sú pravdivé, čím
uviedol poškodených do omylu, v úmysle sa obohatiť. Jeho obhajoba, že išlo len o záväzok spoločnosti,
ktorá nebola schopná splniť svoj dlh, neobstojí. Ani pripustením tejto argumentácie nešlo o prekážku
riadneho zabezpečenia akcie. Táto bola obhajobou použitá až následne v konaní v snahe zbaviť

obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti. Poškodený G. podal trestné oznámenie dňa 4.12.2020,
v čase, keď sa neúspešne v exekučnom konaní domáhal zaplatenia sumy 3 000,- eur od spoločnosti
uvedenej na príjmovom pokladničnom doklade a zistil, že táto spoločnosť je zadlžená. V čase prevzatia
zálohy voči obžalovanému boli vedené viaceré exekučné konania. O jeho sklonoch páchať túto trestnú
činnosť napovedajú aj predchádzajúce odsúdenia.

Okresnýsúdvyhodnotilkonanieobžalovanéhoajvzhľadomnaust.§10ods.2Tr.zák.,pričomprimerane
zdôvodnil tento záver. Argumentácia okresného súdu je tak výstižná, presvedčivá a dostatočne
odôvodňuje spáchanie skutku obžalovaným, ako aj jeho právnu kvalifikáciu.

Pokiaľ ide o vytknutý skutkový nedostatok napadnutého rozsudku prokurátorom,
že súd mal posúdiť stíhaný skutok obžalovaného (pre ktorý bol uznaný vinným) spolu
so skutkom, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp.zn.
To-2T/13/2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 2To/79/2023 ako čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., s poukazom na

§ 138 písm. j) Tr. zák., čo má za následok potrebu uloženia spoločného trestu v rámci kvalifikovanej
skutkovej podstaty, krajský súd sa nestotožnil
s názorom obžaloby. Je pravda, že tomuto názoru svedčí naplnenie formálnej stránky pojmu
pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. Primárne odvolací súd poukazuje na
záverečnú reč prokurátora, v ktorej akcentoval svoju argumentáciu, ktorá bola podkladom pre zrušenie

prvého oslobodzujúceho rozsudku, závery uznesenia krajského súdu a ďalej návrhy na uloženie
súhrnného trestu, ako aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody. Uvedené skutkové
nedostatky rozsudku prvostupňového súdu s dopadom na vinu obžalovaného a právnu kvalifikáciu
stíhaného konania prokurátor uviedol až v odvolaní. V tomto smere krajský súd konštatuje, že nezdieľa
názor obžaloby, že v danom prípade boli kumulatívne naplnené pojmové znaky pokračovacieho

trestného činu podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. Okrem toho, že nebol naplnený znak blízkej objektívnej
časovej súvislosti vzhľadom na dobu, ktorá uplynula medzi jednotlivými útokmi toho istého trestného
činu, nie je naplnená ani súvislosť v predmete útoku a úplne absentuje subjektívna súvislosť - jednotiaci
zámer. Pre tento prípad prokurátor podal veľmi extenzívny výklad pojmu pokračovacieho trestnéhočinu, ktorý smeroval až k záveru, že v prípade opakovania rovnakej trestnej činnosti toho istého
páchateľa a toho istého druhu absolútne vylúčil špeciálnu recidívu. Odvolací súd sa v tejto časti
stotožnil s argumentáciou obhajoby, ktorá vyplýva z vyjadrenia obhajoby k odvolaniu prokurátora, a na

túto odkazuje. Dodáva, že časová súvislosť medzi jednotlivými čiastkovými útokmi nie je zachovaná
v prípade, ak páchateľ na niekoľko mesiacov upustil od protiprávneho konania a následne znovu začne
páchať trestnú činnosť. V rámci subjektívnej súvislosti je dôležitý jednotiaci zámer páchateľa, ktorý musí
tento úmysel spáchať viaceré trestné činy, resp. viaceré čiastkové útoky nadobudnúť už v začiatkoch.
Musí byť teda dopredu uzrozumený, že nepôjde len o jednorazovú akciu, ale o sériu čiastkových útokov.

V prípade absencie subjektívnej súvislosti môže ísť predovšetkým o opakujúci sa trestný čin. Tento
jednotiaci zámer vylučujú zistené skutkové okolnosti danej veci, ktoré svedčia o tom, že páchateľ využil
len príležitosť obohatiť sa na úkor iných.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených

trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Trest ukladaný za spáchanú trestnú činnosť má byť zákonný, primeraný a spravodlivý a rešpektovať
zásady pre ukladanie trestov uvedené v ust. § 34 Tr. zák.

Trestný zákon upravuje otázku ukladania trestov vo viacerých ustanoveniach, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri
ukladaní trestu zohľadniť, je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd
prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Trest je primárne určovaný
zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou úvahou súdu o primeranosti

výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným zákonom. Primeranosť trestu
v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú primárne už zákonodarca
vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu a osoby páchateľa.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Teda súdom uložený trest má zohľadňovať závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej následok, má mať
dostatočný výchovný účinok, má odsúdiť páchanie trestnej činnosti, zabrániť páchanie ďalšej činnosti
nielenpáchateľov,alezároveňmámaťdostatočnepreventívnycharakterajvzhľadomkostatnýmčlenom
spoločnosti. Má zohľadňovať osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Dokazovanie v tomto smere okresný súd vykonal v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o treste a z
jeho výsledkov vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodovaní.Pokiaľ ide o rozhodnutie o treste, v predmetnej veci boli splnené podmienky na uloženie súhrnného
trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., podľa podmienok pre uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr.
zák., nakoľko stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol v inej trestnej veci obžalovaného

vyhlásenýodsudzujúcirozsudok.RozsudkomOkresnéhosúduNitra,sp.zn.TO-2T/13/2023z28.6.2023,
vznenírozsudkuKrajskéhosúduvNitre,sp.zn.2To/79/2023z27.9.2023bolobžalovanýuznanývinným
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu súd uložil trest odňatia slobody vo
výmere 28 mesiacov.
Za stíhaný prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 zákon stanovuje trest

odňatia slobody vo výmere až na jeden rok.

S poukazom na druh a výmeru trestu uloženého obžalovanému skorším rozsudkom (ku ktorému tvorí
stíhaná trestná činnosť časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti a spĺňala by podmienky pre uloženie
súhrnného trestu) považoval aj krajský súd za vhodné a dôvodné upustiť od uloženia súhrnného
trestu podľa § 44 Tr. zák. Trest uložený skorším rozsudkom krajský súd považuje za dostatočný na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Krajský súd akcentuje protiprávnosť stíhanej trestnej činnosti,
ale s poukazom na jej závažnosť konštatuje, že takáto protiprávna činnosť podstatným spôsobom
nezhoršuje pozíciu páchateľa z hľadiska jeho kriminálnej závadnosti, ako aj možnosti prevýchovy
a ochrany spoločnosti, aby krajský súd mal potrebu sprísniť mu trest za celú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť.

Aj výrok o náhrade škody zodpovedá stavu veci a zákonu. Je potrebné uviesť, že v rámci adhézneho
konania si nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnil len poškodený F. G.. Poškodený
C. B. si nárok na náhradu škody v rámci trestného konania neuplatnil, čím absentoval akýkoľvek
podklad pre rozhodnutie o škode tohto poškodeného. Treba dodať, že až v priebehu konania pred

súdom bola zistená skutočnosť, že finančná záloha v sume 3 000,- eur, ktorú odovzdal poškodený
G. obžalovanému, pozostávala nielen z jeho finančných prostriedkov, ale aj finančných prostriedkov
C. B.. Okrem istiny 3 000,- eur si poškodený G. uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 280,27 eur
a náklady trov tak súdneho konania (404,32 eur), ako aj trov exekučného konania (185,41 eur). Ďalej
súd disponoval s tvrdením obžalovaného, že spoločnosť KOELI, s.r.o. uznala dlh uplatnený poškodeným

a tento v celom rozsahu zaplatila poškodenému v splátkach. Podľa názoru krajského súdu, nakoľko bola
voči obžalovanému vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, uvedené skutočnosti ohľadom nahradenia
škody možno vyhodnotiť tak, že nárok na náhradu škody bol síce uplatnený v civilnom konaní, ale voči
inej osobe, ktorá za obžalovaného tento aj splnila. Uvedené skutočnosti tak vzhľadom na uplatnený
nárok poškodeného G. na náhradu škody si vyžiadali poskytnutie ochrany poškodeného v podobe

odkázania poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr.
por., pre potrebu doplnenia dokazovania v tomto smere. Krajský súd nemal riadne preukázaný ani
rozsah splatenia tejto škody vzhľadom na neprítomnosť poškodeného, resp. jeho splnomocnenca na
verejnom zasadnutí. Je však dôvodný predpoklad, že usporiadanie vzťahov zainteresovaných osôb
ohľadom náhrady škody bude vyriešené ich vzájomnou mimosúdnou dohodou.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.