Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924203123
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924203123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkýň:
1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, 3/
F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, všetky zast. G. H. H., advokátom so sídlom v I., J. K. H.
X, proti žalovanému: F. L., M.. N. B. K., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O., P. X, zast.: M. F. H. H., Q.,
IČO: XX XXX XXX, sídlom O. O., R. XX, o náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu nákladov spojených
s pohrebom, o odvolaniach žalobkýň a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 17C/57/2024-168 zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV., VI., VII., VIII., IX., X. a XI. p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 17C/57/2024-168 zo dňa 11. februára 2025 Okresný súd
Rimavská Sobota (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) konanie v časti o zaplatenie
nákladov spojených s pohrebom vo výške 1.480,00 € zastavil (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 17.600,00 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok), vo
zvyšnej časti žalobu žalobkyne 1/ zamietol (III. výrok), žalobkyni 1/ priznal nárok voči žalovanému na

náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % (IV. výrok), žalovanému priznal
nárok voči žalobkyni 1/ na náhradu trov konania o náhradu nákladov spojených s pohrebom v rozsahu
100 % (V. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 2.240,00 € do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (VI. výrok), vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne 2/ zamietol (VII. výrok),
žalobkyni 2/ priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v
rozsahu 100 % (VIII. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 2.240,00 € do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (IX. výrok), vo zvyšnej časti súd žalobu žalobkyne 3/ zamietol (X.

výrok) a žalobkyni 3/ priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej
ujmy v rozsahu 100 % (XI. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa voči žalovanému
žalobkyňa 1/ domáhala náhrady nemajetkovej ujmy 35.000,00 € a náhrady nákladov spojených
s pohrebom 1.480,00 €, žalobkyňa 2/ náhrady nemajetkovej ujmy 30.000,- € a žalobkyňa 3/ náhrady
nemajetkovej ujmy 30.000,00 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX
v presne nezistenom čase od XX.XX h do XX.XX h viedol S. B., nar. XX.XX.XXXX ako vodič osobné

motorové vozidlo zn. P. T. U. EVČ: A. XXX U., a to po štátnej ceste X/XX v smere od mesta A. Q. na
mestskú časť A. Q. – O., kde v mestskej časti N. v kilometri XXX/X pri prejazde miernou pravotočivou
zákrutou na mokrej zjazdnej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, v dôsledku čohosa dostal s vozidlom do šmyku a prešiel do protismeru, čím porušil § 10 ods. 1 a § 16 ods. 1
zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, kde stratil kontrolu nad riadením, pričom následne došlo
k zrážke pravou stranou vozidla a prednou časťou s tadiaľ prichádzajúcim motorovým vozidlom zn.

N. Q. EVČ: V. XXX H. A., ktoré viedol vodič I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., H., následkom čoho
došlo k usmrteniu spolujazdca na prednom sedadle vozidla P. T. U. S. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. (ďalej len „zosnulý“). Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX je možné konštatovať, že
technickou príčinou tejto dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla P. T. U., kedy
uvedený vodič nesprávne vyhodnotil situáciu, jazdil rýchlosťou na hranici medznej rýchlosti pre prejazd

zákruty, v dôsledku čoho vozidlo opustilo svoj jazdný pruh a prišlo do protismerného jazdného pruhu.
Týmto konaním vodič vozidla znemožnil vozidlám jazdiacim v protismere zabrániť dopravnej nehode.
Vdôsledkuprotiprávnehokonaniavodičaboloneoprávnenezasiahnutédoosobnostnýchprávžalobkýň,
do ich súkromného a rodinného života, žalobkyňa 1/ prišla o jediného syna a žalobkyne 2/ a 3/ o jediného
brata. Žalobkyne sa domáhali priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je predmetom
povinného zmluvného poistenia. Osobné motorové vozidlo zn. P. T. U. EVČ: A. bolo povinne zmluvne

poistené u žalovaného, preto je žalovaný pasívne vecne legitimovaný.
1.2 Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobkýň.
Pre prípad, ak bude súd považovať nárok žalobkýň za daný, navrhol uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy
primerane znížiť, nakoľko túto považoval za neprimerane vysokú. Žiadal ju znížiť aj z dôvodu, že nebohý
sa pričinil k vzniku ujmy žalobkýň, keďže nebol pri dopravnej nehode pripútaný bezpečnostným pásom.

1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a na
dokazovaním zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 11 a § 13 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 15 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZP“).

1.4 Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval, či došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti
žalobkýň, v dôsledku ktorého im vznikla nemajetková ujma, v súvislosti s ktorou vzniklo žalobkyniam
právo na jej náhradu v peniazoch. Dospel k záveru, že smrťou zosnulého došlo k zásahu do práva
na ochranu osobnosti žalobkýň, do práva na ochranu ich súkromia, keďže pri dopravnej nehode prišli
o blízku osobu, člena ich rodiny, syna, resp. brata. Jeho smrť jednoznačne zasiahla do osobnosti

žalobkýň, do sféry ich súkromného a rodinného života, spôsobila im ujmu, psychickú bolesť z jeho
straty. Bolo preukázané výpoveďami žalobkýň i svedkov, že úmrtie zosnulého (strata syna alebo brata)
bolo vážnym zásahom do života žalobkýň, znamenajúcim jednak stratu blízkej osoby, tiež zmeny
v súkromnom rodinnom živote, ako aj vznik nových ťažkých situácií v rámci súkromného života,
ako je zmierenie sa so stratou. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za

preukázané, že v danom prípade boli u všetkých žalobkýň splnené všetky hmotnoprávne predpoklady
zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho
zákonníka – došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva žalobkýň, v príčinnej súvislosti
s ktorým vznikla žalobkyniam nemajetková ujma. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o nedostatku
aktívnevecnejlegitimáciežalobkýň.Dospelkzáveru,žežalobkynemajúprávonanáhradunemajetkovej

ujmy v peniazoch, keďže vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromného života, akým je usmrtenie
blízkeho člena rodiny, a to konkrétne syna a brata, nie sú postačujúce prostriedky obrany podľa § 13
ods. 1 Občianskeho zákonníka (morálne zadosťučinenie ako napr. ospravedlnenie), ale im prináleží
peňažná náhrada v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Možno teda konštatovať aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkýň 1/ až 3/. K uvedenému zásahu do osobnosti žalobkýň došlo prevádzkou

motorového vozidla, v súvislosti s ktorým jeho majiteľ mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného. Vzhľadom na § 15 ZoPZP, ako aj na ustálenú rozhodovaciu
činnosť najvyšších súdnych autorít, si môže poškodený uplatniť náhradu škody, ale i nemajetkovej
ujmy v peniazoch priamo proti poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia (rozsudok NS SR
6MCdo/1/2016, nález ÚS SR III. ÚS 666/2016). Možno teda konštatovať pasívnu vecnú legitimáciu

žalovaného.
1.5 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase nehody nebol zosnulý pripútaný bezpečnostným
pásom. Vyplýva to zo znaleckého posudku, ktorý bol v trestnej veci zabezpečený a bol v predmetnej
civilnej veci čítaný ako listinný dôkaz. Žalobkyne túto skutočnosť nespochybňovali, žalovaný žiadal,
aby bola v dôsledku toho primeraná náhrada znížená o 50 %. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že táto

skutočnosť mala vplyv na úmrtie zosnulého a na vznik ujm žalobkýň. Pri zapnutom bezpečnostnom páse
mohol byť rozsah poranení zosnulého iný. Preto na túto skutočnosť prihliadol a náhrady žalobkyniam
znížil o 20 %, nakoľko poranenia zosnulého boli rôznorodé a z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby pričinenie zomrelého na svojich zraneniach v dôsledku nezapnutia bezpečnostného pásu bolo až
tak značné.
1.6 Pokiaľ ide o posúdenie rozsahu nemajetkovej ujmy žalobkýň, súd prvej inštancie predovšetkým

vychádzal z výpovedí žalobkýň a svedkov, z listinných dôkazov, ako aj z ich nepopretých skutkových
tvrdení. Keďže ide o usmrtenie blízkeho člena rodiny žalobkýň, ide o zásah závažný. Aj v takomto
prípade sa ale náhrada v jednotlivých prípadoch môže líšiť a vždy jej výška závisí od konkrétnych
okolností prípadu, od závažnosti ujmy u toho-ktorého pozostalého. Z výpovedí žalobkýň a svedkov
vyplynulo, že všetky mali so zosnulým blízky vzťah a jeho smrť veľmi ťažko prežívali a nevedia sa

s ňou vyrovnať, keďže zomrel nečakane. Žalobkyňa 1/ s ním žila v jednej domácnosti. Žalobkyne
2/ a 3/ žili samostatne, ale boli v dennom kontakte či už osobne alebo telefonicky. Napriek tomuto
konštatovaniu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyniam neprináleží náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch v uplatnenej výške. Uplatnená výška sa mu javila ako neprimerane vysoká, keďže
neboli zistené mimoriadne závažné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali až takúto náhradu. V tejto
súvislosti vzal do úvahy skutočnosti, že žalobkyne sú dospelé a samostatné osoby, zomrelý bol tiež

dospelý, samostatný. Ako zdravé dospelé osoby viedli každý svoj vlastný život, aj keď si boli blízki.
Žalobkyne i zomrelý mali vlastný príjem, vlastný život a plány, žalobkyne 2/ a 3/ si založili vlastné rodiny.
To, že sa navštevovali a zomrelý žalobkyniam i pomáhal, preukazuje ich vzájomný dobrý vzťah, nejde
ale o mimoriadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala vyššiu náhradu. Ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že aj
keď išlo o tragickú a pre žalobkyne traumatizujúcu udalosť, zásah do osobností žalobkýň bol v dôsledku

nedbanlivostného konania, nie ako dôsledok násilného konania.
1.7 Súd prvej inštancie vyhodnotil, že u žalobkyne 1/ bol zásah do jej osobnosti značne intenzívny,
z výpovedí vyplynulo, že práve ona smrť zosnulého najťažšie prežívala a prežíva. Žalobkyňa 1/ sa
povahovo po smrti syna zmenila, je uzavretá, aby ťažkú životnú situáciu zvládla, žalobkyňa 3/ s rodinou
sa k nej presťahovala. U žalobkýň 2/ a 3/ bol zásah do ich osobnosti menej intenzívny, nežili so zomrelým

vjednejdomácnosti,malivlastnérodiny,ktoréimbolipojehosmrtioporouastarostlivosťovlastnédetiim
pomohlaľahšiesituáciuprekonať.Žalobkyňa3/tvrdila,ževdôsledkusmrtibratamápsychicképroblémy,
čonebolovdanejvecialepreukázané.Nebolosporné,ženavštevujepsychiatra,alenebolopreukázané,
pre akú diagnózu a ani príčinná súvislosť jej ťažkostí so smrťou brata. Navyše psychiatra nezačala
navštevovať hneď po jeho smrti, ale značne neskôr a v čase, keď mala diagnostikovanú rakovinu, čo

mohlomaťtieždopadnajejpsychiku.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdprvejinštancieustálilvýšku
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prospech žalobkyne 1/ vo výške 17.600,00 € (80 % zo základu
náhrady 22.000,00 € zníženého z dôvodu spoluúčasti zosnulého na vzniku ujmy) a v prospech žalobkýň
2/ a 3/ u každej vo výške 2.240,00 € (80 % zo základu náhrady 2.800,00 zníženého z dôvodu spoluúčasti
zosnulého na vzniku ujmy). Táto výška náhrad je podľa súdu pri daných okolnostiach prípadu primeraná.

1.8 Pri posudzovaní primeranosti náhrady súd prvej inštancie vychádzal zo zásady proporcionality a
pri určovaní výšky náhrady prihliadal i na čiastky priznávané v skutkovo porovnateľných prípadoch.
Sumy, ktoré sú slovenskými súdmi priznávané ako náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku úmrtia blízkej
osoby, sa pohybujú od čiastok pod 10.000,00 € až po sumy do 40.000,00 €, výnimočne i nad túto sumu.
Priznávané čiastky pre osoby, ktorých intenzita vzťahu so zomrelým a ujma spôsobená jeho smrťou je

najväčšia, sú často v rozmedzí 20.000,00 € až 30.000,00 €, pri osobách s menej závažnou ujmou bývajú
nižšie. Niektoré súdy pri určovaní výšky náhrady berú ako pomocné kritérium určitý násobok priemernej
mesačnejmzdy,čímsadosiahnepredvídateľnosťrozhodnutiasúduiodzrkadleniezmienživotnejúrovne
v spoločnosti. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 25Cdo/894/2018 považoval za vhodné
za základ pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v prípade najbližších osôb zobrať 20-násobok

priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve v predchádzajúcom roku. 20-násobok priemernej mesačnej
mzdy v SR za rok 2020 predstavuje 22.600,00 €. Zdôraznil, že v prípade smrti príbuzného náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, nejde o finančné ohodnotenie života človeka
či utrpenia pozostalého, ale slúži len ako satisfakcia, ktorú možno od pôvodcu neoprávneného zásahu
spravodlivo požadovať, na zmiernenie následkov duševnej ujmy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej

inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 17.600,00 €, žalobkyni 2/ sumu
2.240,00 €, žalobkyni 3/ sumu 2.240,00 € a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
1.9 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP vychádzajúc zo zásady pomeru
úspechu strán sporu vo veci. Túto zásadu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od
úvahy súdu. V takomto prípade nepôjde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň

časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledkunapodkladevoľnejúvahysúdu.Žalobkyňa1/siuplatňovalanáhradunemajetkovejujmyatento
jej nárok bol daný a jej úspech v konaní (priznaná výška náhrady) je závislý iba od úvahy súdu. V tejto
časti znáša trovy konania žalobkyne 1/ žalovaný. Žalobkyňa 1/ si uplatňovala i náhradu pohrebnýchnákladov. V tejto časti zobrala žalobkyňa 1/ žalobu späť, čím zavinila zastavenie konania v tejto časti
a v tejto časti vzhľadom na § 256 ods. 1 CSP znáša žalobkyňa 1/ trovy konania žalovaného. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa 1/ má nárok voči žalovanému na náhradu trov

konania o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % a žalovaný má nárok voči žalobkyni 1/ na
náhradu trov konania o náhradu nákladov spojených s pohrebom v rozsahu 100 %. Žalobkyne 2/ a 3/ si
uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy a tento ich nárok bol daný a ich úspech v konaní (priznaná výška
náhrady) je závislý iba od úvahy súdu. Preto podľa § 255 ods. 1 CSP znáša trovy konania žalobkýň 2/
a 3/ žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalobkyne 2/ a 3/ majú nárok voči žalovanému

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti III., VII. a X. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobkyne z dôvodu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f/ CSP) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 17.400,00 €, do troch dni
od právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku VII. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ sumu
27.760,00 € do troch dni od právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku X. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni 3/ sumu 27.760,00 € do troch dni od právoplatnosti rozhodnutia, a zároveň, aby im priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1 Peňažné satisfakcie, ako náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, považovali za neprimerane nízke a
za nepostačujúce vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené, vzhľadom na okolnosti,
za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu ich osobností, ako aj vzhľadom na
závažnosť, trvalosť a neodčiniteľnosť tohto zásahu.
2.2 Namietli, že nebolo preukázané, že zosnulý nesie spoluvinu na vzniku dopravnej nehody. Z

vykonaného dokazovania síce vyplýva, že v čase nehody pravdepodobne zosnulý nebol pripútaný
bezpečnostným pásom, avšak vzhľadom na závery znaleckých posudkov XX/XXXX a XX/XXXX bol
príčinou jeho smrti šok a krvácanie v dôsledku polytraumy. Nebolo preukázané aké zranenia by zosnulý
utrpel v prípade pripútania bezpečnostným pásom a či by nedošlo k smrteľným zraneniam. Preto na túto
skutočnosť súd prvej inštancie nemal prihliadnuť.

2.3 Vyjadrili názor, že žalovaný by mal byť povinný poskytnúť im náhradu nemajetkovej ujmy v
primeranom rozsahu vo vzťahu k povahe, podstate a závažnosti a odčiniteľnosti neoprávneného zásahu
do práva na ochranu ich osobnosti spočívajúcom v trvalom a nezvratnom znemožnení spolužitia a
rozvíjania citových a rodinných vzťahov s im blízkou osobou, pričom nimi uplatnenú sumu náhrady
nemajetkovej ujmy nie je možné považovať za neprimeranú. Smrť zosnulého ako syna žalobkyne 1/

a brata žalobkýň 2/ a 3/ zasiahla do ich osobnosti, do sféry ich súkromného a rodinného života, spôsobila
im ujmu, psychickú bolesť z jeho straty. Vzhľadom na skutočnosť, že zosnulý nemal deti, mal o to
silnejšie vybudované sociálne, citové, morálne, či duchovné vzťahy v rámci súkromného a rodinného
života so žalobkyňami (prosto nadštandardné vzťahy so svojou matkou a sestrami). Nestotožnili sa
preto s názorom súdu prvej inštancie, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pre odvolateľov je sumou

primeranou na kompenzovanie nimi utrpenej nemajetkovej ujmy. Namietli, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o ich nárokoch nedostatočne zohľadnil kvalitu vzťahov medzi žalobkyňami a zosnulým,
ani to, že žalobkyne stratili syna resp. brata v pomerne nízkom veku (XX rokov) a mohli svoje vzťahy
s ním rozvíjať ešte niekoľko desaťročí. Opätovne poukázali na rozsah a závažnosť utrpenej ujmy a
negatívny dopad smrti zosnulého na ich životy.

2.4 S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/4/2024 a rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/68/2024 tvrdili, že vo vzťahu k priznaným nárokom je možné sa inšpirovať
prípadne aj jednorazovým odškodnením po smrteľných pracovných úrazoch, kde pre rok 2022 boli na
úrovni max. 59.651,70 € pre manžela (do istej miery možné chápať aj ako ekvivalent rodiča), resp.
sumárne 59.651,70 € pre pozostalé deti (do istej miery možné chápať ako ekvivalent súrodencov).

3. Proti výrokom II., IV., VI., VIII., IX., XI. rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalovaný,
a to rovnako z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietne a zároveň uloží žalobkyniam 1/ a
2/ povinnosť zaplatiť mu trovy konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd v súlade s § 388

CSP rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobkyniam prizná náhradu nemajetkovej ujmy v
nižšej výške ako to urobil súd prvej inštancie a rozhodne o trovách konania v súlade s § 255 CSP.
3.1 Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne právne posúdil jeho námietku ohľadom definovania
poškodenej osoby v zmysle § 4 ods. 2 ZoPZP, následkom čoho dospel k nesprávnemu právnemuposúdeniu oprávnenosti nároku žalobkýň na náhradu nemajetkovej ujmy. Argumentoval, že v konaní
nebolo preukázané, že by žalobkyne bolo možné považovať za poškodené osoby v súlade s dikciou §
2 písm. g/ ZoPZP. Ak ZoPZP rozumie pod pojmom poškodený toho, kto utrpel prevádzkou motorového

vozidlaškodu,takvznikzodpovednostijespájanýsoškodovouudalosťou,atosprevádzkoumotorového
vozidla, ktorá zodpovednosť nachádza svoje zákonné vymedzenie v § 427 Občianskeho zákonníka a
vznikomškodyvpríčinnejsúvislostistoutoprevádzkoumotorovéhovozidla.Zásadnýprávnyvýznammá
podľa neho korektné zodpovedanie otázky, v čom konkrétne spočíva škoda, ktorej náhradu si žalobkyne
uplatňujú proti žalovanej v tomto spore. Ako už ustálila aj súdna prax, príčinnú súvislosť nemožno

vyvodzovať z niečoho, čo samé o sebe je už následkom škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá škodca.
Príčinou vzniku škody môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu spôsobila. Poškodeným pre účely
ZoPZP v zmysle vyššie chápaného vzniku práva na náhradu škody voči osobe, ktorá je za túto škodu
zodpovedná, tak môže byť len ten, kto priamo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla utrpel
škodu. Podľa jeho názoru žalobkyne takýmito osobami nie sú a z uvedeného dôvodu nie je daný nárok,
ktorého priznania sa v tomto spore domáhajú. Keďže sa podľa jeho názoru v prípade žalobkýň nejedná

o poškodené osoby, tak nie je možné dospieť k záveru, že im patrí právo uplatňovať voči nemu nároky
v súlade s § 15 ods. 1 ZoPZP, a teda žalobkyne nemajú aktívnu vecnú legitimáciu.
3.2 Výšku priznanej primeranej nemajetkovej ujmy 22.000,00 € žalobkyni 1/ súdom prvej inštancie
považoval za vysokú a vyjadril domnienku, že súd prvej inštancie ju primerane neznížil. Poukázal na
to, že v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na rozhodnutia súdov SR v obdobných prípadoch

nemajetkovej ujmy, pričom priznaná výška nemajetkovej ujmy bola nižšia akú žiadala žalobkyňa 1/ a
zároveň je aj nižšia akú priznal súd prvej inštancie v tomto konaní. Vychádzajúc z uvedených súdnych
rozhodnutí, keď sa výška priznanej nemajetkovej ujmy pozostalým rodičom pohybuje v intervale od
2.000,00 € do 15.000,00 € sa domnieval, že súd prvej inštancie určil nemajetkovú ujmu vo výške
základnej sumy XX.XXX,XX € pre žalobkyňu 1/ ako neprimerane vysokú. Vychádzajúc z výpovede

samotnej žalobkyne 1/, z výpovedí žalobkýň 2/ a 3/ a z výsluchov svedkov tvrdil, že sa smrť syna
u žalobkyne 1/ prejavila bežným smútkom, v rámci ktorého sa uzavrela do seba, ale bez potreby
vyhľadať odbornú lekársku pomoc a bez prejavov duševnej poruchy. Žalobkyňa 1/ nepredložila súdu
prvej inštancie žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplývalo, že žalobkyňa 1/ vyhľadala odbornú
lekársku pomoc psychológa alebo psychiatra. Zdôraznil, že žalobkyňa 1/ nebola existenčne a materiálne

závislá na zosnulom synovi, po úmrtí syna nezostala sama, opustená, ale má ešte dve dospelé dcéry,
žalobkyne 2/ a 3/, s vlastnými rodinami, ktoré jej pomáhajú zvládať ťažkú životnú situáciu. Žalobkyne
sú si navzájom oporou v ťažkej životnej situácii, rodinný život žalobkyne 1/ nebol podľa jeho názoru
absolútne zničený.
3.3 Súd prvej inštancie podľa neho správne vyhodnotil a rozhodol, že nebohý syn a brat žalobkýň

sám „prispel“ k tragickému následku dopravnej nehody, keď počas jazdy v motorovom vozidle nepoužil
bezpečnostný pás, čím sa spolupodieľal na zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkýň. Navrhol,
aby odvolací súd v prípade, ak nezamietne žalobu žalobkyne 1/ z dôvodu absencie jej aktívnej vecnej
legitimácie, pristúpil primárne k tomu, že zníži neprimerane vysokú sumu 22.000,00 € nemajetkovej ujmy
priznanej žalobkyni 1/ a následne takto určenú primeranú výšku nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ zníži o

mieru spoluúčasti nebohého z dôvodu nepripútania bezpečnostným pásom, a to v rozsahu 50 %. Taktiež
navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak nezamietne žalobu žalobkýň 2/ a 3/ z dôvodu absencie ich
aktívnej vecnej legitimácie, pristúpil k tomu, že výšku priznanej primeranej nemajetkovej ujmy 2.800,00
€ žalobkyniam 2/ a 3/ zníži o mieru spoluúčasti nebohého z dôvodu nepripútania bezp. pásom, a to v
rozsahu 50 % a zároveň rozhodne o trovách konania.

3.4 Vo vzťahu k priznaným trovám konania uviedol, že nepovažuje v tejto časti rozhodnutie súdu
prvej inštancie za zákonné a spravodlivé a odôvodnenie tohto rozhodnutia je vágne a nezohľadňuje
realitu prejednávanej veci a samotné rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy. Podľa neho záver
súdu prvej inštancie o tom, že úspech žalobkýň v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy bol závislý
len od úvahy súdu je príliš zjednodušujúci. Namietol, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali

priznania neprimerane vysokej nemajetkovej ujmy, pri koncipovaní žaloby nezvážili a nebrali do úvahy
rozhodovaciu prax súdov SR v obdobných prípadoch, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj v rozhodnutí súdu, a
to výrazným spôsobom najmä v prípade žalobkýň 2/ a 3/. Podľa jeho názoru, by sa v prípade žalobkyne
1/ mal nepomer medzi žalovaným a priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy premietnuť aj do
rozhodnutia o trovách konania a rovnako tak aj v prípade žalobkýň 2/ a 3/ by sa mal až výrazný nepomer

medzi žalovaným a priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy premietnuť aj do rozhodnutia
o trovách konania. V naznačenej súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/21/2020 zo dňa 23.07.2020. Navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak nezamietne žalobužalobkýň z dôvodu absencie ich aktívnej vecnej legitimácie, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti náhrady trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy a rozhodol v súlade s § 255 CSP.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň poukázal na to, že žalobkyne počas súdneho konania
pred súdom prvej inštancie nerozporovali skutočnosť, že nebolo preukázané aké zranenia by zosnulé
utrpel v prípade pripútania bezpečnostným pásom a či by nedošlo k smrteľným zraneniam. Podľa jeho
názoru nie je dôležité aké zranenia by zosnulý utrpel / neutrpel v prípade pripútania sa bezpečnostným
pásom a či by došlo / nedošlo k jeho smrteľným zraneniam. Podstatnou skutočnosťou je to, že tým, že

sa nepripútal bezpečnostným pásom jednak porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť plynúcu z § 415
Občianskeho zákonníka a jednak si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia
§ 8 ods. 1 z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Zdôraznil, že je všeobecne známe, že bezpečnostný pás v motorovom vozidle
zachraňuje životy.
4.1 Nezdieľal názor žalobkýň, že v prípade rozhodovania o nárokoch na nemajetkovú ujmu podľa

§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka by bolo možné čerpať inšpiráciu v prípadoch jednorazového
odškodnenia pri smrteľných pracovných úrazoch, ktoré upravujú predpisy o sociálnom zabezpečení.
Jedná sa o dva rôzne typy odškodnení, ktoré sa uplatňujú v rôznych kontextoch a majú rôzne právne
základy. Odškodnenie pri smrteľných pracovných úrazoch je zamerané na kompenzáciu strát, ktoré
utrpeli pozostalí, zatiaľ čo nemajetková ujma sa sústreďuje na kompenzáciu psychickej a emocionálnej

bolesti jednotlivca.
4.2Spoukazomnavyššieuvedenéavzhľadomktomu,žeajonpodalvočirozsudkusúduprvejinštancie
odvolanie, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s jeho odvolaním
a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považovali odvolanie žalovaného v celom rozsahu
za nedôvodné.
5.1 Vyjadrili názor, že žalovaný nárok, t.j. nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do ich osobnostných
práv, je predmetom povinného zmluvného poistenia tak, ako jeho rozsah ustanovuje § 4 ods. 2 ZoPZP.
Nestotožnili sa s tvrdením žalovaného o nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie. Neodstrániteľnosť

a trvalosť následku spočívajúceho v úmrtí blízkej osoby, podľa nich opodstatňuje priznanie náhrady
nemajetkové] ujmy v peniazoch pre všetky žalobkyne.
5.2 Žalovaný by mal podľa nich byť povinný nahradiť im náhradu nemajetkovej ujmy v primeranom
rozsahu vo vzťahu k povahe, podstate a závažnosti a odčiniteľnosti neoprávneného zásahu do práva
na ochranu ich osobnosti, spočívajúcom v trvalom a nezvratnom znemožnení spolužitia a rozvíjania

citových a rodinných vzťahov s im blízkou osobou. Vyjadrili presvedčenie, že nimi uplatnenú sumu
náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné považovať za neprimeranú, pričom žalobkyne v tejto súvislosti
v celom rozsahu poukázali na svoju argumentáciu uvedenú v ich odvolaní.
5.3 Zároveň podľa nich nebolo preukázané, že zosnulý nesie spoluvinu na vzniku dopravnej
nehody. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že v čase nehody pravdepodobne nebol pripútaný

bezpečnostným pásom, avšak vzhľadom na závery znaleckých posudkov XX/XXXX a XX/XXXX bol
príčinou jeho smrti šok a krvácanie v dôsledku potytraumy. Nebolo podľa nich preukázané aké zranenia
by zosnulý utrpel v prípade pripútania bezpečnostným pásom a či by nedošlo k smrteľným zraneniam.
Preto podľa názoru žalobkýň na túto skutočnosť súd prvej inštancie nemal prihliadnuť.
5.4 Stotožnili sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

6. Žalobkyne ani žalovaný odvolacie repliky nepodali.

7. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP „a contrario,

len v rozsahu podaných odvolaní strán sporu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní
podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., VI., VII., VIII., IX., X.
a XI. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Žalovaný v podanom odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie

v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a tvrdil, že žalobcovia nie sú v zmysle ZoPZP poškodenými
osobami, v dôsledku čoho nie je daný nárok, ktorého priznania sa v konaní domáhajú.9. Skúmanie vecnej legitimácie je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Vecnou
legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov
nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je

pasívne legitimovaný). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Otázku, či žalobca je v spore
aktívne legitimovaný (či je nositeľom tvrdeného hmotného práva) a či ním označený žalovaný je v spore
naozajpasívnelegitimovaný(čijenositeľomtvrdenejpovinnosti)riešisúdvsamomzáverekonania,kedy
z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania.
Nedostatokvecnejlegitimácieznamená,žeúčastníknebolnositeľompráva,oktorévkonkrétnomkonaní

išlo a vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.

10. K povahe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za ujmu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla upravenému ZoPZP odvolací súd uvádza, že toto zákonné poistenie pokrýva
široký okruh ujm vznikajúcich v súvislosti s dopravnými nehodami. Jeho zmyslom je poskytnúť
poškodenému možnosť dosiahnuť náhradu za utrpenú škodu či nemajetkovú ujmu, ale taktiež

umožniť prevádzkovateľovi vozidla využiť výhody z odplatného poistenia zodpovednosti za ujmu
vyvolanú relatívne nebezpečnou činnosťou, ktorou je prevádzka cestného motorového vozidla. Odvolací
súd konštatuje, že v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obetí dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla existuje rozsiahla a ustálená rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít zaoberajúca sa vecnou legitimáciou poisťovne (žalovaného) v týchto sporoch, ako

aj skutočnosťou, že tento nárok pozostalých je krytý povinným zmluvným poistením. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí R 61/2018 vyslovil, že pre účely ZoPZP „treba pojem škoda
vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí
pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v

zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou
motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa
dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším
dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen
občianskoprávnuzodpovednosťzaškodu,aleajobčianskoprávnuzodpovednosťzaneoprávnenýzásah

do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.“ V rozhodnutí sp.
zn. 7Cdo/252/2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky obdobne skonštatoval, že nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej nehody (§ 13
ods.2 Občianskeho zákonníka) je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa ZoPZP.

11. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a
má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 201/2007 „Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak
to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe

náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo
domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie
uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia
(subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom,
ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti

alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo
právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených
osobnostných prác (je pôvodcom alebo subjektom zásahu).“ Súčasťou práva na ochranu súkromia
chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní
a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami a konanie,

ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky
neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Strata člena
rodiny predstavuje nenapraviteľnú ujmu, ktorá stíha zostávajúcich členov tohto spoločenstva.

12. Aktívna vecná legitimácia je potom daná tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného

vzťahu s nebohým. Z podanej žaloby vyplýva, že zosnulý bol synom žalobkyne 1/ a bratom žalobkýň
2/ a 3/. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcov (t.j.
ustálení okruhu oprávnených osôb, ktoré sa môžu domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v súdenom
prípade), prihliadol na preukázanú blízkosť rodinných vzťahov žalobkýň so zosnulým a intenzitu ichutrpenia spôsobenú smrťou zosnulého. Dokazovaním bola preukázaná hĺbka zásahu do súkromia
žalobkýň, ktorá vyplynula z intenzity ich vzťahu so zosnulým. Žalobkyňa 1/ prišla o jediného syna,
s ktorým žila v jednej domácnosti a mali veľmi prepojený svoj súkromný život a boli si veľmi blízki.

Na žalobkyňu 1/ malo úmrtie syna veľmi negatívny dopad, spôsobilo jej citovú ujmu, s ktorou sa
nevie vysporiadať, okrem prežívania smútku, úzkosti a beznádeje došlo u nej v dôsledku úmrtia
syna k zmenám v spôsobe jej života, v správaní. Žalobkyne 2/ a 3/ a zosnulý boli ešte dosť mladí
a v intenzívnom kontakte, čo spôsobilo, že napriek osamostatneniu žalobkyne 2/ a 3/ stratu brata
intenzívne prežívali. Úmrtie brata spôsobilo žalobkyniam 2/ a 3/ značnú citovú ujmu, s ktorou sa

nevedia vysporiadať, prežívanie smútku a úzkosti. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku na
základe výsledkov vykonaného dokazovania skonštatoval, že aj keď ujmy žalobkýň boli odlišného
rozsahu, tento rozdielny rozsah mal dopad len na výšku náhrady, nebolo zistené, že by niektorej zo
žalobkýň právo na náhradu nemajetkovej ujmy nepatrilo vôbec. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/224/2018 „Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu -

existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky
považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko,
teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Z toho vyplýva, že predpokladom úspešného

uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach“. Odvolací súd sa stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie. Takýto následok akým je smrť syna a brata v súkromí žalobkýň spôsobil
neodstrániteľné a trvalé následky. Úmrtie člena najužšej rodiny predstavuje najzávažnejšiu formu
zásahu do osobnostných práv pozostalých rodinných príslušníkov, pri ktorej dochádza k definitívnemu

a nezvratnému ukončeniu pôvodného rodinného spolužitia. Z výsluchov žalobkýň, ako aj z v konaní
podaných svedeckých výpovedí, vyplynulo, že medzi žalobkyňami a zosnulým existovalo silné citové
prepojenie, ich príbuzenské vzťahy boli intenzívne a nadštandardné. Správnosť uvedeného skutkového
záveru, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, nie sú spôsobilé vyvrátiť ani námietky
žalovaného, v rámci ktorých tvrdil, že sa na strane žalobkýň jednalo len o bežný smútok. Vzhľadom

k tomu, že v konaní bola v dôsledku úmrtia zosnulého pri dopravnej nehode preukázaná existencia
neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv žalobkýň, odvolací súd námietku nedostatku
ich aktívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Podstatná väčšina odvolacích námietok žalobkýň, ako aj žalovaného, sa týkala nesprávneho

právneho posúdenia veci v otázke výšky súdom prvej inštancie priznaných náhrad nemajetkovej ujmy
jednotlivým pozostalým príbuzným vystupujúcim na strane žalobcov.

14. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická
osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté

primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy je zo zákona na voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť odôvodnená a musí

mať základ v zistenom skutkovom stave ohľadne zákonom predvídaných kritérií. Výšku náhrady určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo
(§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom
posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú
nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri stanovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov
zohľadnil intenzitu vzťahov zosnulého so žalobkyňami a závažnosť zásahu do ich práv, prihliadol na
to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky žalobkyne mali so zosnulým blízky vzťah a jeho
smrť veľmi ťažko prežívali. Zohľadnil aj povahu zásahu do osobností žalobkýň, ktorý bol dôsledkom

nedbanlivostného konania. Na zreteľ zobral aj skutočnosť, že žalované 2/ a 3/ nežili so zosnulým
v spoločnej domácnosti a mali svoj vlastný život a rodiny. Pri posudzovaní primeranosti náhrady súd
prvej inštancie vychádzal zo zásady proporcionality, prihliadal i na čiastky priznávané súdmi v skutkovo
porovnateľných prípadoch a zohľadnil aj súdnu prax, v rámci ktorej sa pri určovaní výšky náhrady berieako pomocné kritérium určitý násobok priemernej mesačnej mzdy (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky v rozsudku sp. zn. 25Cdo/894/2018). Berúc do úvahy všetky uvedené kritériá, individuálne
okolnosti spoločného rodinného života so zosnulým, intenzitu pretrhnutých citových väzieb žalobkýň

a ako aj komparáciu s rozhodnutiami súdov v obdobných veciach ohľadne výšky nemajetkovej ujmy,
v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ustálil sumu peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy u
žalobkyne 1/ ako matke zosnulého vo výške 22.000,- €, ktorú po zohľadnení spoluzavinenia zosnulého
v rozsahu 20 % znížil na sumu 17.600,00 € a sumu peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy u žalobkýň
2/ a 3/ ako sestrách zosnulého vo výške po 2.800,00 €, ktorú po zohľadnení spoluzavinenia zosnulého

v rozsahu 20 % znížil na sumu 2.240,00 €.

16. Pokiaľ odvolatelia vo svojich odvolaniach poukazovali na rozhodnutia, v ktorých súdy priznali
pozostalým príbuzným nižšiu / vyššiu sumu náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd poukazuje na to,
že v konaní nepreukázali, že by sa malo jednať o skutkovo a právne obdobné prípady. Odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy

je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady. Vyriešením takto individuálnej otázky, ako je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa ani
nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.7Cdo/29/2021). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a

nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej
výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej
nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 7Cdo/131/2020, 7Cdo/131/2020).

17. Niet pochýb že strata dieťaťa, súrodenca, či blízkeho príbuzného je neodčiniteľná a vzniknutá
nemajetková ujma pozostalých príbuzných sa nedá odškodniť, možno im poskytnúť len zadosťučinenie
(satisfakciu). Aj v prípade kompenzácie vzniknutej ujmy peňažnou náhradou, táto nemôže nikdy
skutočne utrpenú ujmu napraviť, vzniknutú bolesť odstrániť, môže len čiastočne vyvážiť ich utrpenie.
Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné postupovať tak, aby

bola splnená požiadavka primeranosti zadosťučinenia priznaného súdom. Do popredia vystupuje jej
satisfakčná funkcia a mala by účinne a primerane s ohľadom na všetky okolnosti prípadu vyvážiť
a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zrejmé, že súd prvej inštancie pri stanovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vyhodnocoval závažnosť
vzniknutej ujmy, individuálne okolnosti prípadu, prihliadol k účelu a funkciám tohto inštitútu, ako aj na

vek zosnulého a žalujúcich pozostalých, zdieľanie spoločnej domácnosti so žalobkyňou 1/, či vlastný
rodinný život žalobkýň 2/ a 3/, čo sa odzrkadlilo aj diferenciácii výšky náhrady nemajetkovej ujmy
priznanej žalobkyni 1/ ako matke zosnulého a žalovaným 2/ a 3/ ako jeho sestrám. Pri určovaní sumy
nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 288/20017). Možno konštatovať, že výška

priznaných náhrad zodpovedá aj uvedenej požiadavke. Z porovnania súdmi Slovenskej republiky
poskytovaných náhrad vypracovaného G. P. a publikovaným v článku Náhrada nemajetkovej ujmy
(bolestné za smútok) pozostalého príbuzného, uverejneného v Bulletine advokácie č. 9/2017 vyplýva,
že náhrady priznané nemajetkovej ujmy v peniazoch rodičom sa do roku 2017 pohybovali od 90, 25, 20,
15, 10 až do 8 tisíc €, náhrady priznané súrodencom od 15, 5, až do 2 tisíc €.

18. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je v zmysle R 29/2001 jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch súd musí v zmysle § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti

môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Ako
uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/77/2009 „Správanie samej
dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa
okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti

na strane samotného škodcu, ale súčasne sú to aj okolnosti na strane dotknutej osoby, na ktoré okolnosti
správne súdy nižších súdov prihliadali.“ Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na neoprávnenom zásahu
podieľal sám zosnulý a v akom rozsahu jeho následky sám vyvolal, závisí vždy od okolností konkrétneho
prípadu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak prihliadol na skutočnosť, že zosnulý nebolv čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostnými pásmi. Žalobkyne v podanom odvolaní vyjadrili
svoj nesúhlas so súdom prvej inštancie vykonaným znížením im priznaných peňažných náhrad o 20 %
a s takýmto záverom nesúhlasil ani žalovaný, ktorý naopak navrhoval určiť spoluúčasť zosnulého vo

výške 50 %. Odvolací súd pri spoluzavinení zosnulého z dôvodu nepripútania sa bezpečnostnými pásmi
považoval súdom prvej inštancie vykonané 20%-né zníženie peňažnej náhrady vzhľadom na okolnosti
prípadu a závažnosť zosnulým porušenej povinnosti za primerané.

19. Ohľadom súdom prvej inštancie priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa teda odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto podľa § 378 ods. 2
CSP konštatuje správnosť dôvodov v ňom uvedených, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje. Podľa
odvolacieho súdu z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa dostatočne
zaoberal a vysporiadal s výškou súm nemajetkovej ujmy priznaných žalobkyniam, adekvátne prihliadol
na príbuzenské vzťahy, intenzitu a rozsah zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život. Adekvátne
prihliadol na príbuzenské vzťahy, intenzitu a rozsah zásahu do práva na súkromie a rodinný život. V

rámci úvah o výške náhrady zohľadnil špecifické okolnosti prípadu, ako aj súkromné a rodinné väzby, do
ktorých bolo závažným spôsobom zasiahnuté, pričom následky sú trvalého charakteru, neodstrániteľné
a nenapraviteľné.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento

spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje

rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej
(formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku
vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na

ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o
nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nepostačuje len skutočnosť,
že strana (v danom prípade žalovaný) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich
považuje za nedostatočné. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,

aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových
tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených
námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).

21. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky sporových
strán nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
v napadnutých výrokoch II., III., VI., VII., IX. a X. ako vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý IV., VIII. a XI. výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyniam priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 %. V nadväznosti na
vecnú správnosť odvolaním napadnutých výrokov II., III., VI., VII., IX. a X. rozsudku súdu prvej

inštancie odvolací súd, ako vecne správne posúdil aj závislé výroky, ktorými súd prvej inštancie v
súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách
prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie pritom správne uviedol, že v danom prípade výška
náhrady nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Žalobkyne dosiahli v konaní plný úspech čo do
základu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom zamietnutie žaloby v prevyšujúcej

časti nepredstavuje úspech žalovaného, ale je len dôsledkom úvahy súdu. Možno skonštatovať, že súd
prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto
správne aplikoval.23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaniami, ktoré podali obidve strany
sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní obidve sporové strany dosiahli len čiastočný úspech, odvolací
súdotrováchodvolaciehokonaniarozhodoltak,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.

24. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie došlo v dátume vyhlásenia tohto rozhodnutia ku chybe v písaní, keď súd prvej inštancie

v rozpore s údajmi vyplývajúcimi zo súdneho spisu uviedol nesprávny dátum 11. februára 2024,
hoci napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 11. februára 2025. Uvedený nedostatok napadnutého
rozhodnutiasúdprvejinštancieodstránipostupompodľa§224CSP,atovydanímopravnéhouznesenia,
ktoré doručí sporovým stranám.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.