Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Pc/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203095
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:1223203095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom u C. D., E. XX, F., v konaní zastúpená: JUDr.
Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti žene, ktorej materstvo má byť
určené: G. D., H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E. XXX/XX, J., toho času K. L. M., XXX XX A., N.
a proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E. XXX/XX,
J., toho času K. L. M., XXX XX A., N., o návrhu navrhovateľky na určenie materstva a otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že G. D., H. D., nar. X.X.XXXX v F., je matkou A. B., nar. XX.XX.XXXX v P., E. Q., N..

II. Určuje sa, že N. O., H. O., nar. XX.X.XXXX v N., je otcom A. B., nar.XX.XX.XXXX v P., E. Q., N..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným na Mestský súd Bratislava II dňa 27.07.2023 sa navrhovateľka prostredníctvom
právnej zástupkyne domáhala určenia, že G. D., nar. XX.XX.XXXX je matkou navrhovateľky a N. O.,
nar. XX.XX.XXXX je otcom navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka sa narodila dňa
XX.XX.XXXX v P., E. N., N. a pri zápise do knihy narodení na matrike došlo k viacerým pochybeniam pri
označení rodičov, ktoré majú za následok, že do dnešného dňa navrhovateľka nemá vystavený preukaz

totožnosti. Pre chybu v komunikácii v cudzojazyčnom prostredí sa vo výpise z matriky ako matka uvádza
B. C. s osobným číslom XXXXXX-XXXX a ako otec sa uvádza B. H. s osobným číslom XXXXXX-XXXX.
Matkou navrhovateľky je G. D., nar. XX.XX.XXXX a otcom navrhovateľky je N. O., nar. XX.XX.XXXX,
o čom svedčia testy DNA zo dňa 22.04.2022 a zo dňa 28.07.2021. Vzhľadom k tomu, že rodičovstvo
uvedených osôb nebolo zapísané v úradných listinách spôsobom nevylučujúcim pochybnosti o mene
a priezvisku rodičov dieťaťa, je v záujme navrhovateľky, aby bolo určené súdom. Bez tohto určenia nie
je navrhovateľka identifikovateľná v spoločnosti a nemôže preukázať rodovú príslušnosť.

2. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila na súd dňa 09.08.2023 písomné vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že navrhovateľka nepracuje, nemôže sa zamestnať, nakoľko nemá preukaz totožnosti, nemá
zabezpečenú ani zdravotnú starostlivosť. Navrhovateľka žila so svojimi rodičmi (G. D. a N. O.)
v spoločnej domácnosti od narodenia, najprv vo N., potom na Q. a zase vo N.. Vo výpise osobných
údajov z matriky zo dňa 26.04.2021, je matka navrhovateľky zapísaná ako ,,B., C. a otec ako ,,B.,
H., s neexistujúcimi rodnými číslami, pričom ide o nesprávne a zmätočné údaje. Aby biologickí

rodičia pomohli navrhovateľke získať doklady, podstúpili dobrovoľne testy DNA (otec na Q. dňa
26.07.2021 a matka vo N. dňa 22.04.2022). Výsledky testov DNA vylučujú akékoľvek pochybnosti o ich
rodičovstve k navrhovateľke, a súčasne sú aj dôkazom o skutočnom mene a priezvisku. Biologickí
rodičia navrhovateľky podpísali aj čestné prehlásenie o svojom rodičovstve. Navrhovateľka má šesťsúrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. V matričnej knihe narodení došlo iba k administratívnemu
pochybeniu, ktoré sa nedá napraviť inak, než autoritatívnym rozhodnutím súdu.

3. Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. XXXX/XX/XXXX – XX zo dňa 12.03.2024 vyhlásil, že nemá
právomoc konať vo veci určenia materstva a otcovstva k navrhovateľke a konanie zastavil z dôvodu,
že navrhovateľka nenadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky v zmysle zákona o štátnom
občianstve a jej rodičia zapísaní v matrike vedenej Švédskym kráľovstvom nie sú občanmi Slovenskej
republiky a nemajú ani všeobecný súd v Slovenskej republike (t.j. evidovaný trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky), čím nie je splnená žiadna z podmienok uvedených v § 40 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie)
možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike
všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov
alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd). Proti
predmetnému uzneseniu podala právna zástupkyňa navrhovateľky odvolanie. Krajský súd v Trnave

ako odvolací súd uznesením č.k. XXXXX/XX/XXXX – XX zo dňa 19.06.2024 uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil. Proti predmetnému uzneseniu podala právna zástupkyňa navrhovateľky dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č.k. XXXXX/X/XXXX – XXX zo dňa
19.03.2025 uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

v § 40 sú podmienky medzinárodnej právomoci usporiadané hierarchicky a smerujú nielen k založeniu
medzinárodnej právomoci slovenského súdu, ale aj k určeniu miestne príslušného súdu. Najvyšší súd
konštatoval, že povinnosť súdov bolo v prvom rade dôsledne skúmať existenciu všeobecného súdu
u osôb, ku ktorým žiada navrhovateľka určiť rodičovstvo, t.j. či majú v preskúmavanej veci na Slovensku
všeobecný súd G. D. a N. O..

4. Mestský súd Bratislava II postúpil dňa 07.04.2025 spis tunajšiemu súdu s odôvodnením, že podľa
Najvyššieho súdu SR bolo povinnosťou súdov v prvom rade dôsledne skúmať existenciu všeobecného
súdu u osôb, ku ktorým žiada navrhovateľka určiť rodičovstvo. Z lustrácií registra obyvateľov vyplýva, že
osoby,kuktorýmžiadanavrhovateľkaurčiťrodičovstvomajúevidovanýtrvalýpobytvobvodeOkresného

súdu Galanta. Podľa § 14 Civilného sporového poriadku všeobecným súdom fyzickej osoby je súd,
v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

5.Súdvsúladesust.§180Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)vecprejednalvneprítomnosti
ženy, ktorej materstvo má byť určené a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, ktorých súd predvolával

z adresy trvalého pobytu na Slovensku, odkiaľ doručenie predvolania nemajú vykázané a taktiež
zo zahraničnej adresy vo Švédsku, odkiaľ doručenie predvolania nemajú vykázané. Prostredníctvom
právnej zástupkyne navrhovateľky doručili vyhlásenia, že súhlasia, aby súd konal a rozhodol v ich
neprítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a právnej zástupkyne navrhovateľky,
listinnými dôkazmi, a to Výpisom osobných údajov z matriky zo dňa 26.04.2021, rodným listom G.
D., DNA testom zo dňa 22.04.2022 vykonaným medzi navrhovateľkou a G. D., rodným listom N. O.,
DNA testom zo dňa 26.07.2021 vykonaným medzi navrhovateľkou a N. O., náhradným cestovným
dokladom vydaným pre A. B., nar. XX.XX.XXXX Zastupiteľským úradom SR v N., Čestným prehlásením

podpísaným G. D. dňa 31.08.2023, Čestným prehlásením podpísaným N. O. dňa 31.08.2023, rodným
listom maloletej R. B., nar. XX.XX.XXXX, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/
XXXX ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny
stav veci:

7. Z lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľka A. B. s evidovaným
dátumom narodenia XX.XX.XXXX sa narodila vo N. E. a jej štátna príslušnosť je nešpecifikovaná, v
agende cestovným dokladov a občianskych preukazov jej bol pridelený identifikátor 2102191460 s tým,
že v lustrácii v agende občianskych preukazov má uvedenú štátnu príslušnosť N. E.. Podľa výpisu
osobných údajov z matriky zo dňa 26.04.2021 matkou A. B. s osobným číslom XXXXXX-XXXX je C. B.

sosobnýmčíslomXXXXXX-XXXX(vregistriobyvateľovSRneboladanáosobanájdená)aotcomjeH.B.
sosobnýmčíslomXXXXXX-XXXX(vregistriobyvateľovSRneboladanáosobanájdená).Navrhovateľka
je matkou dvoch maloletých detí: R. B., nar. XX.XX.XXXX a S. S. B., nar. XX.XX.XXXX.8. Právna zástupkyňa navrhovateľky sa na pojednávaní dňa 17.06.2025 v celom rozsahu pridržiavala
podaného návrhu a písomných vyjadrení. Navrhovateľka sa domáha určenia rodičovstva, nakoľko nemá
žiadne doklady, ktoré by osvedčovali príbuzenský pomer s uvedenými osobami. Ide o osoby, ktoré celý

život uznáva ako svojich rodičov a tí ju uznávajú ako svoju dcéru. Navrhovateľka má šesť súrodencov,
pričom len ona jediná má iné priezvisko, nakoľko pri narodení vo N. pre jazykovú bariéru vznikol
nesprávny zápis a z toho dôvodu Slovenská republika navrhovateľku neeviduje ako štátneho občana.
Pre nedostatok osobných dokumentov nemôže viesť plnohodnotný život, nemôže vybavovať úradné
záležitosti, vstupovať do právnych vzťahov, konať pred orgánmi, nemá zaručenú zdravotnú starostlivosť.

Rodičovstvo označených osôb nie je sporné, čo navrhovateľka preukázala ich rodnými listami, ich
osobnýmvyhláseniami,akoajvykonanýmiDNAtestami,ktoréjednoznačnepotvrdili,žeoznačenéosoby
sú rodičmi navrhovateľky.

9. Navrhovateľka sa na pojednávaní dňa 17.06.2025 v celom rozsahu pridŕžala prednesu svojej právnej
zástupkyne. Po návrate zo N. v roku 2021 dlho nevedela vybaviť papiere, bývala u partnerovej matky,

s ktorým má dve maloleté deti a tretie sa má narodiť v septembri 2025. Uviedla, že žije aj s deťmi
u kamarátky. Staršie maloleté dieťa bolo istý čas zverené do starostlivosti partnerovej matky, druhé dieťa
bolo vždy v jej starostlivosti, ale nikdy nedostala od štátu žiadne peniaze, ktoré jej patria.

10. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len

„ZMPSaP“),návrhnaurčenierodičovstva(zistenieazapretie)možnopodaťnaslovenskomvšeobecnom
súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá
v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno
návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

11. Podľa § 23 ods. 1 ZMPSaP, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym
poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

12. Podľa § 23 ods. 3 ZMPSaP, ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť
alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 105 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaniami
vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o
a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,

c) zapretie otcovstva a
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

14. Podľa § 108 ods. 1 zákona CMP, účastníkom konania o určenie materstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a otec.

15. Podľa § 108 ods. 2 zákona CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa
predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

16.Matkouaotcomdieťaťasavdefiníciirozumejúpredovšetkýmmatrikovírodičiadieťaťa.Zpovahyveci

je však zrejmé, že matkou dieťaťa treba na účely tohto konania rozumieť aj ženu, ktorá dieťa porodila,
nie je však ako jeho matka registrovaná, prípadne sú o jej materstve pochybnosti a jeho potvrdenie
je účelom konania. Okruh účastníkov konania o určenie otcovstva je vymedzený obdobne ako okruh
účastníkov o určenie materstva. Účastníkom je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa,
matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené (§ 108 [Účastníci konania]. In: SMYČKOVÁ, Romana,

a kol. Civilný mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024).

17. V danej veci dospel súd k názoru, že má právomoc konať vo veci určenia materstva
a otcovstva, nakoľko v § 40 ZMPSaP sú podmienky medzinárodnej právomoci usporiadané hierarchicky
a nezakladajú len medzinárodnú právomoc slovenského súdu, ale aj určuje miestne príslušný súd.

18. V danom prípade súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia materstva
k domnelej matke a určenia otcovstva k domnelému otcovi. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka
preukázala svoj naliehavý právny záujem na určenie rodičovstva k domnelým rodičom, pretožebolo nepochybné z predložených listinných dôkazov, že došlo k pochybeniu pri zápise narodenia
navrhovateľky v zahraničí, kde nesprávne boli označené osoby rodičov navrhovateľky, pričom biologickí
rodiča, teda aj domnelá matka aj domnelý otec sa správali k navrhovateľke ako k vlastnému dieťaťu,

pričom spolu majú sedem detí, navrhovateľka je v poradí tretie dieťa, a pokiaľ nemala k dispozícii riadne
doklady,nemohlariadnefungovaťvspoločnosti,apráveajztohtodôvoduvzhliadolsúdnaliehavýprávny
záujem a návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že domnelí rodičia sú rodičmi navrhovateľky.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka a právna zástupkyňa navrhovateľky,
nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení
rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre ženu, ktorej materstvo má byť určené (domnelá matka)
a muža, ktorého otcovstvo má byť určené (domnelý otec) v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).