Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221010803
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221010803.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD.
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Petry Pavlisovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa
17. júna 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28.01.2025 sp. zn.
K2-7T/39/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. K2-7T/39/2021 zo dňa 28. januára 2025 obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Olomouci, trvale bytom C., D. E. X,, uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa24.04.2020 v čase približne o 12:20 hod. v C. na križovatke ulíc Jantárová - Palárikova viedol osobné

motorové vozidlo zn. Fiat Linea EČV: C. C. z ul. Palárikovej na ul. Jantárovú, kde odbočoval vpravo, kde
pri výjazde z ul. Palárikovej na priechode pre chodcov od OC Aupark smerom k ul. C. zachytil prednou
časťou svojho vozidla bicykel, ktorý viedol cyklista A. F., ktorý po zrážke spadol na zem, následkom čoho
utrpel ťažké zranenia, a to viacnásobné zlomeniny panvy vpravo, pomliaždenie hlavy v pravej čelovej
a spánkovej oblasti s opuchom a odreninou, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu s dobou liečenia s
celkovou dobou liečenia 84 dní - 112 dní, pričom zranenia poškodeného si vyžiadali hospitalizáciu odo

dňa 24.04.2020 do dňa 06.07.2020 v Univerzitnej nemocnici L.Pasteura Košice.

Súd ho za to odsúdil podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona § 38 ods. 2 Tr. zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.

zákona súd určil skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených 1/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom

v Košiciach, Senný trh č. 1, IČO: 35 937874 2/ A. F., nar. XX.X.XXXX v E., okres Trebišov, trvale bytom
C., G. E. X, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktorý prostredníctvom svojho obhajcu uviedol
v dôvodoch odvolania nasledovné.

Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa na základe vykonaného dokazovania
stotožnil so závermi znaleckých posudkov, že technika jazdy obžalovaného nebola z technickéhohľadiska správna a práve oneskorená reakcia na jazdu cyklistu na vyznačenom priechode pre chodcov
bol ten nesprávny prvok nehodového deja, ktorý znemožnil zabrániť dopravnej nehode a ak by vodič
vozidla Fiat Lenea reagoval včas, tak by došlo k zabráneniu dopravnej nehody.

Súd ďalej uviedol, že sa vysporiadal aj s otázkou spoluzavinenia poškodeného A. F., ktorého jazda
taktiež nebola z technického hľadiska správna, nakoľko jazdil s bicyklom na prechode pre chodcov.
Tento nesprávny prvok v technike jazdy cyklistu však nebol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal
kolíznu situáciu.

S citovaným právnym názorom konajúceho súdu sa nie je možné stotožniť. Má za to, že súd nesprávne
vyhodnotil mieru spoluzavinenia poškodeného, ktorá bola v predmetnom prípade v neporovnateľne
vyššej miere ako u obžalovaného a ktorá vylučuje jeho trestnú zodpovednosť.

Pri určovaní zavinenia dopravnej nehody medzi cyklistom a vodičom na prechode pre chodcov je

potrebné v prvom rade vychádzať zo znenia ustanovení zákona o cestnej premávke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je vodič povinný „dať prednosť
chodcovi, ktorý vstúpi! na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť."
- z uvedeného ustanovenia zákona je zrejmé, že vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil

na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov a nemá povinnosť dať prednosť na prechode pre
chodcov iným vodičom, či už motorového alebo nemotorového vozidla.

Podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona o cestnej premávke „chodcom je účastník cestnej premávky pohybujúci
sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby

so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba,
ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou
mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí .
bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera."

Podľa § 2 ods. 2 písm. w) Zákona o cestnej premávke „vozidlom je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo
a električka“.

Podľa § 53 ods. 2 Zákona o cestnej premávke „iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je
používanie priechodu pre chodcov zakázané. “

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke „dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka
cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť
jazdy".

Obžalovaný na predmetné ustanovenia zákona už poukázal aj pred tým, ako bola vec odvolacím súdom
vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie a to v odvolaní z 28.12.2022.

Krajský súd v jeho zrušujúcom uznesení z 6.6.2023 uviedol, že predovšetkým je potrebné dať
obžalovanému za pravdu, pokiaľ poukazuje na konkrétne ustanovenia zákona o cestnej premávke,

ktoré definujú povinnosť vodiča k chodcovi prechádzajúcemu cez prechod pre chodcov, ako aj pojem
samotného chodca, vodiča a vozidlo. Z uvedeného aj pre súd vyplýva, že poškodený tým. že nezosadol
z bicykla a netlačil ho, nebol chodcom, ale vodičom nemotorového vozidla a ako vodič nebol oprávnený
používať priechod pre chodcov a preto na prechode pre chodcov nepožíval výsady a ochranu chodca.
Naopak zo zákona mu vyplývala povinnosť dať prednosť v jazde vodičovi idúcemu po hlavnej ceste.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Hermana č. 33/2024 vyplýva, že v časovom okamihu cca
3,0 s pred zrážkou sa obžalovaný so svojim vozidlom pohyboval rýchlosťou jazdy cca 17 km/h a
nachádzal sa s vozidlom cca 14,2 m pred miestom zrážky. Poškodený sa v rovnakom časovom okamihu
pohyboval rýchlosťou cca 12 -km/h a nachádzal sa na počiatku prejazdu cez ochranný ostrovček. V

uvedenom okamihu boli obaja účastníci vzájomne dostatočne viditeľní a nenachádzali sa v oblasti
žiadneho skrytého výhľadu.Je teda zrejmé, že poškodený závažným spôsobom (na rozdiel od obžalovaného) porušil pravidlá
cestnej premávky tým, že nedal prednosť vjazde obžalovanému, pričom práve tento nesprávny prvok v
technike jazdy cyklistu bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu.

Znalec k námietke obhajoby, že ak poškodený nezosadol z bicykla na prechode pre chodcov, zbavil
sa tým výsady a ochrany chodca na prechode a z toho mu vyplývala povinnosť dať prednosť v jazde
vodičovi idúcemu po hlavnej ceste uviedol, že:
„vodičovi vozidla pri prejazde úsekom cesty, kde sa nachádza priechod pre chodcov nevyplýva žiadna

výsada prednosti vjazde idúcemu po hlavnej ceste. V danom prípade neplatila prednosť vjazde vodiča
vozidla idúceho po hlavnej ceste a povinnosť cyklistu dať mu prednosť v jazde. Vodič vozidla Fiat
Linea a rovnako ako cyklista mali povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozili
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, ako aj povinnosť prispôsobiť svoje správanie situácii v
cestnej premávke."

Uvedený názor znalca je v priamom rozpore s ustanoveniami zákona o cestnej premávke.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o cestnej premávke „pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej
cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič /e povinný dať
prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.

Podľa § 10 ods. 6 Zákona o cestnej premávke „vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do
druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do
ktorého prechádza“.

Je zrejmé. že práve poškodený (cyklista) bol ten, ktorý prechádzal do jazdného pruhu obžalovaného
(vozidla Fiat Linea) a bol jednoznačne povinný dať prednosť v jazde obžalovanému. V tomto smere
predsa nemôže existovať akákoľvek pochybnosť, nakoľko ide o okolnosť jasne upravenú v zákone.

Je až zarážajúce, že práve znalec z odboru cestná doprava vysloví taký až absurdný názor, podľa

ktorého pri prechádzaní z pruhu do pruhu nie je žiadna povinnosť dať prednosť v jazde a každý má byť
len ostražitý, aby nedochádzalo ku kolíznym situáciám.

Aprávetentoabsurdnýnázorviedolznalcakevidentnenesprávnemuzáveru,žecyklistakolíznusituáciu
nevyvolal.

Preto je na mieste opätovne poukázať na to, že znalecký posudok podlieha voľnému hodnoteniu súdom
ako každý iný dôkaz a súd nezbavuje povinnosti skutok právne posúdiť.

Poškodený teda mal v zmysle Zákona o cestnej premávke dať prednosť v jazde obžalovanému, ktorý

jazdil v pruhu, do ktorého poškodený prechádzal a keďže si poškodený túto svoju povinnosť nesplnil a
nedal prednosť v jazde obžalovanému, jednoznačne vyvolal kolíznu situáciu.

Znalec na str. 64 znaleckého posudku ďalej uviedol, že druhým nesprávnym prvkom v technike jazdy
cyklistu bolo, že cyklista dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynul jeho kolízny

vjazd do koridoru pohybu vozidla Fiat Linea. Uvedený nesprávny prvok v technike jazdy cyklistu bol tým
prvkom nehodového deja, ktorý mu znemožnil zabrániť dopravnej nehode.

Napriek uvedenému znalec skonštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika jazdy vodiča vozidla Fiat Linea, ktorá spočívala v tom, že dostatočne nesledoval situáciu v

cestnejpremávke,zčohovyplynulajehooneskorenáreakcianajazducyklistunavyznačenompriechode
pre chodcov a súčasne nesprávna technika jazdy cyklistu, ktorý taktiež dostatočne nesledoval situáciu
v cestnej premávke, čoho následkom bol jeho kolízny vjazd do koridoru pohybu vozidla Fiat Linea.

Zo znalecké posudku teda vyplýva, že obaja účastníci cestnej premávky, tak obžalovaný ako aj

poškodený dostatočne nesledovali situáciu v cestnej premávke, pričom poškodený rovnako ako aj
obžalovaný mali možnosť zabrániť dopravnej nehode včasným zastavením vozidla, pričom poškodený
mal na zabránenie dopravnej nehody dlhší reakčný čas.Na základe uvedeného preto nie je zrejmé, z akého dôvodu znalec skonštatoval, že práve nesprávna
technika jazdy vodiča bola príčinou dopravnej nehody. Poškodený bol tým účastníkom cestnej
premávky, ktorý závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky tým, že nedal prednosť vjazde

obžalovanému a navyše dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho
oneskorená reakcia a jeho vjazd do koridoru pohybu vozidla Fiat Linea.

S poukazom na vyššie uvedené má za to, že dopravná nehoda bola zapríčinená najmä závažným
porušením ustanovení zákona o cestnej premávke zo strany poškodeného a z uvedeného dôvodu je

vylúčená trestná zodpovednosť obžalovaného.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd starostlivo zvážil všetko vyššie uvedené
a navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), c)
Trestnéhoporiadkuzrušilavzmysle§322ods.3Trestnéhoporiadkusámrozhodoltak,žeobžalovaného
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II oslobodí.

Na podklade odvolania obžalovaného, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Daná trestná vec už raz bola predmetom odvolacieho konania, kedy odvolací súd na základe odvolania
obžalovaného, proti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný pre daný skutok uznaný za
vinného, zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Dôvodom pre toto zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej a vrátenia veci na prvý stupeň
rozhodovania bolo, že v tom čase okresný súd sa nezaoberal všetkými okolnosťami, ktoré vyplynuli

z vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho vznikli isté pochybnosti o správnosti skutkových zistení
okresného súdu. V záujme odstránenia týchto skutkových pochybností, ako aj preverenia obhajoby
obžalovaného a to najmä z pohľadu priebehu samotnej dopravnej nehody s ohľadom na zranenia
a poškodenie vozidla obžalovaného, vrátil odvolací súd vec okresnému súdu na doplnenie dokazovania,
pričom určil, ktorými smermi je potrebné vykonané dokazovanie doplniť.

Po vrátení veci už mestský súd, postupujúc v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, doplnil
dokazovanie vypracovaním nového znaleckého posudku, ktorým preveril závery znalca Ing. Imricha,
skutkové výhrady vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Bobrova ako aj obhajoby a nanovo
vyhodnotil vykonané dokazovanie v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por.. Prvostupňový súd uvedeným postupom

okrem iného dospel k záveru, podľa ktorého nový znalec Ing. Herman dospel, vo vzťahu ku rozhodujúcim
skutočnostiam, prakticky k rovnakým záverom ako pôvodný znalec, čím došlo k ustáleniu skutkového
stavu veci o ktorom neboli žiadne dôvodné pochybnosti. V tomto smere sa mestský súd v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku náležite a presvedčivo vysporiadal aj s dôkazmi, ktoré boli v rozpore,
o ktoré opieral svoj záver o vine a ktoré tvorili dôkazný podklad obhajoby obžalovaného. Dôkazmi

preukázaný skutkový stav mestský súd správne právne posúdil a dospel k odôvodnenému záveru o vine
obžalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s ustáleným skutkom ako aj s právnou kvalifikáciou, ktorú
mestský súd použil v predmetnom rozhodnutí, nakoľko zo znaleckých záverov je preukázané, že zo
strany obžalovaného išlo o nesprávnu techniku jazdy, ktorá sa ustálenou súdnou praxou nepovažuje za
porušenie dôležitej povinnosti a preto nebol dôvod subsumovať daný skutok aj pod § 157 ods. 2 písm.

a) Tr. zák..

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaného dokazovania a s úvahami
mestského súdu, prakticky až na jedinú okolnosť, ktorou je otázka spoluzavinenia poškodeného na
priebehu nehodového deja a na vzniku škodlivého následku. Teda aj podľa názoru odvolacieho súdu zo

záverov oboch znalcov zhodne vyplýva, že priebeh dopravnej nehody bol taký, ako vyplýva z výpovede
poškodeného, verzia obžalovaného o pohybe poškodeného bola ako technicky neprijateľná vyvrátená,
technika jazdy obžalovaného nebola správna a jeho oneskorená reakcia na jazdu cyklistu bol ten
nesprávny prvok nehodového deja, ktorý znemožnil zabrániť nehode, nakoľko ak by obžalovaný
reagoval včas, tak mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody. Uvedené tvorí základ pre vyslovenie viny

obžalovaného.

Pokiaľ ide o posúdenie, do akej miery sa konanie poškodeného podieľalo na priebehu príčinného
vzťahu, tak mestský súd v odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na názor znalca Ing. Hermana,v zmysle ktorého jazda poškodeného na bicykli po prechode pre chodcov, síce nebola správna, avšak
tento nesprávny prvok v technike jazdy, nebol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu
situáciu a preto mestský súd spoluzavinenie poškodeného nevzhliadol. Podľa názoru odvolacieho

súdu spoluúčasť poškodeného na priebehu nehodového deja je nutné vidieť v druhom nesprávnom
prvku v technike jazdy, ktorý označil znalec vo svojom znaleckom posudku a tým bolo, že poškodený
dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho potom vyplynul jeho kolízny vjazd do koridoru
pohybu vozidla a práve tento prvok v technike jazdy cyklistu bol tým prvkom nehodového deja, ktorý mu
znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Napriek tomu, že odvolací súd vidí spoluúčasť poškodeného na

nehodovom deji, uvedená skutočnosť nezbavuje obžalovaného viny, nakoľko jeho konanie neprestáva
byť príčinou následku, hoci k nemu pristúpila ďalšia príčina v podobe konania poškodeného, nakoľko bez
konania obžalovaného, by k vzniku trestnoprávne významného následku nedošlo. Teda na základe tejto
úvahy o zákonitosti príčinného vzťahu, je daná trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného a samotná
skutočnosť, že aj poškodený sa spolupodieľal na vzniku následku, čo sa má napokon zohľadniť pri
ukladaní trestu obžalovanému.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, tieto súd preskúmal a ich vyhodnotením dospel k záveru, že nie sú
dôvodné a v konečnom dôsledku v ničom nespochybňujú správnosť úvah a záverov mestského súdu
o vine obžalovaného a právnej kvalifikácii skutku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom obhajoby, že
v predmetnej veci poškodený, v čase pohybu cez prechod pre chodcov, nebol chodcom, teda nemal

voči vozidlu právo prednosti a dokonca porušoval svoje povinnosti, keď idúc na bicykli prechádzal cez
prechodprechodcov.Obhajobavidíporušeniepovinnostipoškodenéhovtom,ženedalprednosťvozidlu
obžalovaného, čo vyvolalo kolíznu situáciu s vozidlom. V nadväznosti na uvedené odvolateľ poukázal
na § 21 ods. 1 a § 10 ods. 6 zákona o cestnej premávke, ktoré hovoria o povinnosti vodiča dať prednosť
vozidlu idúcemu po ceste, na ktorú vchádza z miesta mimo cesty, resp. v pruhu do ktorého vchádza

pri prechádzaní z jedného pruhu do druhého. Uvedené ustanovenia výslovne neupravujú predmetnú
dopravnú situáciu, avšak dali by sa aplikovať na posudzovaný prípad (s tou výhradou, ako to uviedol
aj znalec Ing. Herman, že zákon cestnej premávke nepriznáva vozidlu pri prejazde úsekom cesty,
cez ktorý vedie prechod pre chodcov právo prednosti) a preto, ak by sme aj pripustili, že poškodený
nedal prednosť vozidlu obžalovaného, išlo by o porušenie povinnosti poškodeným, ktoré automaticky

neznamená, že obžalovaný mohol svoje právo prednosti vynucovať a vykonávať ho na úkor práv
poškodeného a zasiahnuť do ochrany zdravia a majetku poškodeného. Uvedené samozrejme platí
za predpokladu, že obžalovaný vzhľadom na situáciu na mieste činu, mohol zabrániť zrážke, čo je
predpoklad, ktorý podľa znalcov je splnený, pretože obaja účastníci zrážky mali na seba dostatočný
výhľad a obžalovaný mohol v prípade včasnej reakcie a pri plnom brzdnom účinku zabrániť zrážke.

Teda u oboch účastníkov cestnej premávky možno vidieť porušenie povinnosti. U obžalovaného išlo o
nevenovaniedostatočnejpozornostiprejazducyklistuaupoškodenéhorovnakonevenovaniepozornosti
(podľa názoru Ing. Hermana), resp. ak pripustíme úvahu obhajoby, nedanie prednosti vozidlu. Sme
teda v situácii, keď obaja účastníci porušujú svoju povinnosť, pričom pre oboch zainteresovaných platí
všeobecná prevenčná povinnosť § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak teda
v takomto prípade vznikne niektorému z nich škoda, zodpovedá za ňu ten druhý. Inak povedané, ak
jeden účastník cestnej premávky nedá prednosť druhému, ten druhý účastník, ktorému nebola daná
prednosť, nemá z uvedeného porušenia povinnosti právo zraziť účastníka, ktorý mu nedal prednosť.
Teda aj za predpokladu, že by si súd osvojil názor obhajoby, rovnako by dospel k záveru o zodpovednosti

obžalovaného. Obžalovaný a rovnako tak poškodený boli povinní podľa názoru súdu zabrániť zrážke
a keďže sa tak nestalo a obžalovaný spôsobil ujmu na zdraví poškodenému, musel niesť za to adekvátnu
zodpovednosť. Skutočnosť, že poškodený rovnako porušil svoju povinnosť a spolupodieľal sa na vzniku
následku nezbavuje zodpovednosti obžalovaného, nakoľko príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa
a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí

pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku
nedošlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila len vtedy, keď by nová okolnosť pôsobila ako výlučná a
samostatná príčina, ktorá spôsobila následok, bez ohľadu na konanie páchateľa.

Na základe uvedených úvah druhostupňový súd vyhodnotil odvolanie ako nedôvodné, nakoľko sa

nemohol stotožniť s predloženou argumentáciou, táto nespochybnila v očiach krajského súdu správnosť
úvah a záverov mestského súdu.Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol
uznaný za vinného a odvolací súd tento výrok nezrušil, preskúmal v zmysle § 317 ods. 2 Tr. por. v celom
rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine

svoj podklad.

Preskúmaním spisového materiálu má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal zákonné dokazovanie
aj vo vzťahu ku uloženiu trestu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré
vyhodnotil v súlade s Trestným zákonom a uložil zákonný trest. Uložený trest je v zmysle § 34 ods.

1, ods. 4 Tr. zák. zákonný a primeraný, pričom v dostatočnej miere zohľadňuje aj mieru spoluúčasti
poškodeného na vzniku trestnoprávne významného následku a jeho závažnosť.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.