Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125201135
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125201135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E.. XXXX/XXX. právne zastúpený Stentors advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 51 757 184, so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie č. 4A proti žalovanej v rade 1/: F. D.,
C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v A. A., G. H. I. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Janou Blahovou,
advokátkou so sídlom v Trenčíne, K dolnej stanici č. XXXX/XXX a v rade 2/: B. F., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom v H. J., K. E.. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Pavlom Dudíkom, advokátom so sídlom
v Trenčíne, Jilemnického ul.č. 532/2, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l:

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení poručiteľa J. B., C. B.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, v rámci notárskej zápisnice, spísanej notárom JUDr. Miloslavom
Kováčom pod zn. N 541/2003, Nz 91211/2003 dňa 13.10.2023 nie sú dané.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 3.2.2025, domáhal, aby súd určil, že dôvody

vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľa J. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX zo
dňa 13.9.2023 nie sú dané. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 02.01.2025 bolo právnemu zástupcovi
Žalobcu doručené uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.12.2024, sp. zn.: 11D/903/2024-142 v
konaní vedenom pod sp. zn.: Dnot 135/2024, prostredníctvom notárky JUDr. Anny Pčolovej, poverenej
Okresným súdom Trenčín na konanie a rozhodovanie v dedičskej veci po Poručiteľovi J. B., C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. A., G. H. XXX/XX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Uznesením bol
Žalobca odkázaný na podanie žaloby proti Žalovanej v 1. rade ako závetnej dedičke po Poručiteľovi z

dôvodu neuznania dôvodov vydedenia a namietania existencie takýchto dôvodov na vydedenie, ktoré
nikdy neboli a namietol relatívnu neplatnosť závetu. Žalobný návrh Žalobcu smeruje rovnako voči
Žalovanej v 2. rade ako zákonnej dedičke po Poručiteľovi. K označeniu Žalovanej v 2. rade ako pasívne
legitimovanej Žalobca pristúpil z dôvodov aplikačnej praxe súdov SR, ktoré konzistentne v prípade
dedičských sporov vykladajú pasívnu legitimáciu spôsobom, že musí korelovať okruhu dedičov, ktorí
prichádzajú do úvahy v rámci dedičského konania, či už z titulu zákonného alebo závetného dedenia. Na
strane žalovanej tak musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia a absencia niektorého z dedičov

na strane žalovanej je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Žalobou sa Žalobca domáha určenia spornej
skutočnosti týkajúcej sa neexistencie dôvodov pre vydedenie Žalobcu ako syna Poručiteľa v zmysle
§ 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník").
Žalobca v bol Poručiteľom vydedený úkonom - Listinou o vydedení (ďalej len „Listina o vydedení"), ktoráspolu so závetom (ďalej len „Závet") bola spísaná dňa 13.10.2003 v Notárskej zápisnici N 541/2003,
Nz 91211/2003 u JUDr. Miloslava Kováča, notára so sídlom v Bratislave. Účelom tohto žalobného
návrhu je určiť, že Žalobca je ako neopomenuteľný dedič oprávneným dedičom po Poručiteľovi, a

teda, že Listina o vydedení ako hmotnoprávny úkon Poručiteľa bol založený na dôvodoch, s ktorými
Občiansky zákonník za žiadnych okolností nespája účinky vydedenia. Žalobca je potomkom Poručiteľa
ako otca a J. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX ako matky. Manželstvo Poručiteľa a Matky bolo rozvedené
rozsudkom Slovenskej socialistickej republiky sp. zn.: 6C/136/80-15. Žalobca bol v zmysle predmetného
rozsudku zverený do výchovy a opatery Matky. V zmysle odôvodnenia rozsudku o rozvode sp. zn.:

6C/136/80-15 medzi Poručiteľom a matkou Žalobcu, bol hlavnou príčinou rozvodu fakt, že Poručiteľ sa
počas manželstva k matke Žalobcu správal urážlivým spôsobom, vulgárne jej nadával, nepomáhal jej v
spoločnej domácnosti, o dieťa (Žalobcu) sa vôbec nezaujímal, čo vyvrcholilo tým, že v novembri 1979
podvplyvomalkoholumatkuŽalobcuzbiladopustilsatakfyzickéhonásilianasvojejmanželke.Žalovaná
bola družkou a je závetnou dedičkou Poručiteľa v zmysle Závetu na celý majetok Poručiteľa. Listinou
o vydedení malo prísť k vydedeniu Žalobcu ako neopomenuteľného dediča Poručiteľom, pričom Listina

o vydedení a závet boli obsahom Notárskej zápisnice (závet a listina o vydedení) zo dňa 13.10.2003
sp. zn.: N 541/2003, Nz 91211/2003 u JUDr. Miloslava Kováča, notára so sídlom v Bratislave. Listina o
vydedení bola založená na tom skutkovom základe, že Poručiteľ vydedil Žalobcu z dôvodu neexistencie
kontaktu so Žalobcom. Podľa vlastných slov Poručiteľa zaznamenaných v Listine o vydedení tomu tak
bolo pre to, že Žalobca aj napriek dosiahnutiu plnoletosti nikdy neprejavil záujem sa s Poručiteľom

stretnúť. Poručiteľ zároveň v Listine o vydedení zdôraznil, že nikdy nebol zo strany Žalobcu ani len
navštívený, Žalobca sa nezaujímal o zdravotný stav Poručiteľa v čase jeho zdravotných problémov
a v tejto súvislosti neposkytol Poručiteľovi akúkoľvek potrebnú pomoc v chorobe, čo Poručiteľ podľa
vlastných slov aj veľmi negatívne pociťoval. Poručiteľ tiež v Listine o vydedení zdôraznil, že Žalobca
neinformoval Poručiteľa o svojom rodinnom živote, napriek tomu, že už bol ženatý a mal dieťa. Uvedená

skutočnosťPoručiteľavýraznezasiahla.Zuvedenéhoskutkovéhozákladuvyplynulo,žePoručiteľvnímal
konanie Žalobcu ako vážne a trvalé porušenie základných povinností potomka, zakladajúceho status
neopomenuteľného dediča ktoré Občiansky zákonník v zmysle ustanovenia § 469a spája s možnosťou
vydedenia ako jednostranného hmotnoprávneho úkonu. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol Poručiteľovi potrebnú

pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, alebo b) o Poručiteľa trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Aj keď Poručiteľ v Listine o vydedení priamo
neodkazuje na konkrétne ustanovenie Občianskeho zákonníka, zo skutkového základu opísaného v
časti 1. tohto žalobného návrhu a v Listine o vydedení možno vyvodiť, že Poručiteľ vydedil Žalobcu práve
na základe oboch dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka.

Poručiteľ v Listine o vydedení uviedol, že Žalobca počas jeho zdravotných problémov nezaujímal
o jeho zdravotný stav a v Závete uviedol, že v rozpore s dobrými mravmi mu Žalobca neposkytol
potrebnú pomoc v chorobe, čo aj psychicky veľmi negatívne pociťoval. Podľa Poručiteľových tvrdení
v Listine o vydedení Žalobca od dosiahnutia plnoletosti trvalo neprejavoval opravdivý záujem o
Poručiteľa. Nevytváral žiadny kontakt, nenavštevoval ho a nezaujímal sa o jeho životné okolnosti.

Poručiteľ uviedol, že Žalobca ho neinformoval o zásadných udalostiach svojho života, ako bolo
jeho manželstvo alebo narodenie dieťaťa. Poručiteľ toto správanie považoval za vážne narušenie
základných povinností potomka voči rodičovi. Aj keď Poručiteľ v Listine o vydedení výslovne neuviedol
konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, ním opísané skutkové dôvody v predmetných listinách
jednoznačne korešpondujú s hmotnoprávnymi dôvodmi vydedenia uvedenými v § 469a ods. 1 písm. a)

a písm. b). Skutočnosti (dôvody vydedenia) uvádzané v Listine o vydedení však nemôžu napĺňať kritériá
kladené na platný právny úkon vydedenia, keďže nie sú správne, pravdivé a úplné. Ako jeden z dvoch
zdanlivých dôvodov vydedenia Žalobcu Poručiteľ uviedol, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Skutková podstata
uvedeného dôvodu vydedenia vyžaduje, aby bol Poručiteľ na pomoc odkázaný, či už z dôvodu staroby,

choroby alebo z iných príčin. Poručiteľ v Listine o vydedení zdôraznil, že Žalobca sa nezaujímal o
jeho zdravotný stav a nekontaktoval ho v čase, kedy mal zdravotné problémy. Poručiteľ v Závete
rovnako zdôraznil, že v rozpore s dobrými mravmi mu Žalobca neposkytol potrebnú pomoc v chorobe,
čo aj psychicky veľmi negatívne pociťoval. Žalobca však nevedel o žiadnej chorobe Poručiteľa, keďže
PoručiteľnemalzáujemostretnutiasoŽalobcomužodútlehovekuaanivneskoršomvekuavdospelosti

Poručiteľ nejavil žiadny záujem o zblíženie sa so Žalobcom, ktorý sa ho napriek tomu niekoľkokrát
snažil kontaktovať osobne alebo aj spolu so starým otcom, t.j. Poručiteľovým otcom. Okrem odkázanosti
musí byť na strane potomka (Žalobcu) vedomosť o tejto odkázanosti a objektívna možnosť pomoc
poskytnúť , pričom zabudnúť netreba ani na formuláciu „v rozpore s dobrými mravmi". Podľa právnehonázoru Žalobcu k naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že mal Poručiteľ podľa vlastných slov
zdravotné problémy, resp. že dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu (52 rokov v čase spísania
Listiny o vydedení resp. Závetu) alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii o ktorej Žalobcu nijako

neinformoval. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba (napr. tá s ktorou žije v
spoločnej domácnosti), od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá
túto pomoc reálne poskytuje a poskytovať ju môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako samotný
potomok, ktorého sa vydedenie týka. Poručiteľ v Listine o vydedení neposkytol pre konkrétnu ťaživú
životnú situáciu (zdravotné problémy) akýkoľvek časový ani iný údaj o neposkytovaní potrebnej pomoci

v chorobe v rozpore s dobrými mravmi (možno sa len domnievať, že ide o obdobie do 13.09.2003) a teda
ide o neurčité a vágne tvrdenie, pričom nie je možné overiť intenzitu tvrdených zdravotných problémov
a potrebu pomoci zo strany Žalobcu, ktorý o ničom nevedel. Kľúčovým predpokladom vydedenia
z dôvodu neposkytnutia pomoci v chorobe je vedomosť potomka o tom, že Poručiteľ je na takúto
pomoc odkázaný. Žalobca však v čase zdravotných problémov Poručiteľa nebol akýmkoľvek spôsobom
informovaný o jeho zdravotnom stave ani o potrebe akejkoľvek pomoci. Stav neinformovanosti Žalobcu

o zdravotnom stave Poručiteľa nemožno za žiadnych okolností pripisovať na ťarchu Žalobcu, keďže
to bol samotný Poručiteľ, kto dlhodobo a od útleho detstva nejavil záujem o nadviazanie kontaktu so
Žalobcom a ani ho nikdy neinformoval o jeho zdravotnom stave. Skutková podstata dôvodu vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby bol Poručiteľ na pomoc skutočne
odkázaný a aby táto odkázanosť bola potomkovi (Žalobcovi) známa. V tomto prípade nie je možné

hovoriť o vedomej absencii pomoci, keďže Žalobca nemal akúkoľvek vedomosť o stave odkázanosti
Poručiteľa. Uvedená skutočnosť zásadným spôsobom narúša logiku vydedenia Žalobcu Poručiteľom a
spochybňuje naplnenie jeho právneho základu. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že
dôvod vydedenia Žalobcu Poručiteľom, založený na neposkytnutí pomoci v rozpore s dobrými mravmi,
nebol naplnený, pretože:

i. Poručiteľ nepreukázal, že Žalobca bol ako potomok informovaný o jeho zdravotnom stave a potrebe
pomoci,
ii. Poručiteľ Žalobcovi neuviedol konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali stav odkázanosti,
iii. stav neinformovanosti Žalobcu bol vyvolaný konaním Poručiteľa, ktorý sa nesnažil nadviazať kontakt
so žalobcom.

Ako ďalší dôvod vydedenia Žalobcu Poručiteľ uviedol, že Žalobca o Poručiteľa trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Na základe skutkového stavu a právnej úpravy
je však potrebné posúdiť, či bol tento dôvod vydedenia v prípade Žalobcu skutočne naplnený. Žalobca
uvádza, že Poručiteľ nikdy nepodnikol kroky na kontaktovanie jeho osoby v detstve, mládežníckych
rokoch alebo v dospelosti alebo čokoľvek iné na zblíženie sa a zlepšenie vzájomného vzťahu, nikdy sa

aktívne nezaujímal o jeho život, nevyhľadával kontakt ani nevytváral priestor na budovanie vzťahu rodiča
a potomka. Tento stav nezáujmu bol teda vyvolaný Poručiteľom, čo zásadným spôsobom narúša právny
základvydedeniapodľa§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníka.Skutkovápodstatatohtodôvodu
vyžaduje existenciu trvalého nezáujmu potomka o Poručiteľa, ktorý musí byť kvalifikovaný ako zavinený
zo strany potomka. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však nezáujem potomka

o Poručiteľa nemožno považovať za dôvod vydedenia, ak bol tento stav v značnej miere vyvolaný
samotnýmPoručiteľom.AkouvádzaRozsudokNSSRsp.zn.1Cdo173/96zodňa1.novembra1997:„O
neprejavenie opravdivého záujmu o Poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným Poručiteľom."
V prípade žalobcu je zrejmé, že stav nezáujmu nebol spôsobený Žalobcom, ale naopak samotným

Poručiteľom,ktorýpočassvojhoživotaneprejavovalopravdivýzáujemosvojhosyna-Žalobcu.Poručiteľ
si k Žalobcovi nikdy nevytvoril štandardný rodičovský vzťah, nezaujímal sa o jeho život, nevytváral s
ním kontakt a nebudoval si k nemu vzťah. Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára
2012, sp. zn. 2 Cdo 109/2010 uvádza, že pri posudzovaní dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka je potrebné prihliadať na vzájomný vzťah medzi Poručiteľom a potomkom,

najmä na to, či tento vzťah mal povahu skutočného vnútorného vzťahu, a nie len formálneho alebo
predstieraného. Z odôvodnenia rozsudku Slovenskej socialistickej republiky sp. zn.: 6C/136/80-15 o
rozvode manželstva (Poručiteľovho už druhého manželstva) Poručiteľa a matky Žalobcu je zrejmé,
že hlavnou príčinou rodinných nezhôd bolo správanie Poručiteľa, ktorý napadol a zbil matku Žalobcu,
keď mal Žalobca len dva (2) roky a opustil spoločnú domácnosť. Už predtým opustením spoločnej

domácnosti Poručiteľ o Žalobcu ako jeho otec a manžel jeho matky neprejavoval o Žalobcu žiadny
záujem,čopotvrdilisvedkoviaauviedolsúdvodôvodnenípredmetnéhorozsudkuorozvode.Súdnaprax
ďalejuvádza,žeakbolnezáujempotomkavyvolanýobjektívnymiokolnosťamialebosamotnýmkonaním
Poručiteľa, nemožno tento stav klásť na ťarchu potomka. Komentár k Občianskemu zákonníku uvádza,že „Poručiteľsa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka
len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť Poručiteľovi a prejavovať o neho
záujem." Tento právny názor presne vystihuje situáciu medzi Žalobcom a Poručiteľom, kde Poručiteľ

svojim správaním jasne dával najavo, že mená záujem o kontakt so Žalobcom, vyhýbal sa akémukoľvek
kontaktu a ani ho nikdy nevyhľadával. Ako podporný argument je v tomto smere možné uplatniť aj
relevantnú pasáž z Rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010: „Pokiaľ je skutočnosť, že potomok
trvale neprejavuje o Poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že Poručiteľ neprejavuje záujem o
potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť

dôvodom na jeho vydedenie." Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Žalobca nemal reálne možnosti
prejavovať opravdivý záujem o Poručiteľa, pretože tento stav bol zavinený výlučne konaním Poručiteľa.
V súvislosti s posudzovaním dôvodu vydedenia uvedeného v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníkajenevyhnutnézohľadniťajzáveryvyplývajúcezrozsudkuNajvyššiehosúduSRz24.februára
2010, sp. zn. 5 Cdo 239/2009. V tomto rozsudku súd zdôraznil, že „pri posudzovaní otázky, či existuje
dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani

konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä,
či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne,
či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu" Zákonný
dôvod vydedenia podľa tohto ustanovenia totiž vyžaduje, aby bolo neprejavenie opravdivého záujmu
zavinené potomkom. Nestačí teda samotná existencia stavu nezáujmu, ale musí byť preukázané, že

tento stav vznikol v dôsledku zavineného konania potomka, v tomto prípade teda Žalobcu. Z vyššie
uvedeného teda vyplýva, že nezáujem potomka o poručiteľa nemožno hodnotiť izolovane od okolností
konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní, či je splnený dôvod vydedenia, treba zohľadniť aj to, či poručiteľ
nevyvolalstav,ktorýpotomkovibránilprejavovaťopravdivýzáujem.Akjenezáujemdôsledkomabsencie
záujmu zo strany Poručiteľa, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že neprejavenie opravdivého záujmu

potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Tento argument navyše korešponduje s celkovou
logikou, zmyslom a výkladom ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého je nevyhnutné, aby stav nezáujmu bol dôsledkom aktívneho zavinenia zo strany potomka.
Naopak, ak bol tento stav spôsobený konaním alebo nekonaním Poručiteľa, nemôže byť tento dôvod
použitý na platné vydedenie Žalobcu. V súvislosti s posudzovaním dôvodu vydedenia podľa § 469a

ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka je potrebné poukázať na závery prijaté aj Najvyšším súdom
Českej republiky, konkrétne v rozsudku zo dňa 28. novembra 2013, sp. zn. 21 Cdo 705/2013. V
uvedenom rozsudku súd konštatoval, že záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je
nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak je nezáujem potomka
o poručiteľa dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho

tvrdiť, že by neprejavenie opravdivého záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie.
Uvedený výklad je plne konzistentný s už tu poukázanými závermi autorít a jednoznačne podporuje
tvrdenie Žalobcu, že stav nezáujmu bol v danom prípade spôsobený výlučne konaním Poručiteľa. Z
rodinných fotografií z detstva žalobcu, na ktorých je Žalobca zachytený so svojím starým otcom, otcom
Poručiteľa je preukázané, že Žalobca mal v detstve záujem byť súčasťou rodinného života, a to aspoň

prostredníctvom stretnutí so širším rodinným kruhom. Stretnutia žalobcu so starým otcom ukazujú, že
Žalobcasiželaludržiavaťrodinnéväzby,atonapriektomu,žePoručiteľnevykonávalkrokynabudovanie
alebo zachovanie vzťahu medzi ním a Žalobcom. Podľa informácií Žalobcu od starého otca, Poručiteľ
pracoval na adrese L. M. X, H. F., N., kde podľa informácií dostupných od starého otca Žalobcu (otca
Poručiteľa) zastával pozíciu vedúceho zamestnanca. Žalobca si spomína, že počas jedného leta v

detstve prišiel za Poručiteľom na jeho pracovisko, pričom Poručiteľ ho v tom čase „odbil" vulgarizmami,
čím dal jasne najavo svoj nezáujem o nadviazanie kontaktu so žalobcom. Za zmienku stojí v tejto
súvislosti aj situácia z miesta "O. P." kde sa Žalobca stretával so svojim starým otcom a kde si vybavuje
minimálne jedno osobitné stretnutie, na ktorom bol prítomný aj Poručiteľ. Pri tejto príležitostí, keď sa
Žalobca so svojím starým otcom stretol s Poručiteľom a jeho vtedajšou priateľkou, reagoval Poručiteľ

na prítomnosť žalobcu slovami adresovanými svojmu otcovi (starému otcovi Poručiteľa): „Na čo ho sem
ťaháš, somár starý." Takéto správanie Poručiteľa jednoznačne demonštruje jeho odmietavý postoj k
Žalobcovi, a to aj napriek tomu, že Žalobca preukazoval vôľu stretávať sa a byť súčasťou rodinného
životaprostredníctvompravidelnýchstretnutísdedom.Nazákladevšetkýchpoukázanýchskutočnostíje
Žalobca toho právneho názoru, že nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia. Poručiteľ

aj v zmysle tu poukázaných skutočností spôsobil stav, že Žalobca o Poručiteľa nikdy nemohol prejavovať
opravdivý záujem.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.3.2025 uviedol, že Žalovaná v 1. rade sa vo Vyjadrení nijakým
spôsobom nevysporiadala s argumentáciou Žalobcu uvedenou v žalobe. Žalovaná v 1. rade vo svojomvyjadrení nezohľadnila rozsiahlu argumentáciu Žalobcu o tom, že dôvody vydedenia uvedené J. B.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: G. H. XXX/X, XXX XX A. A. (ďalej len „Poručiteľ") nezodpovedajú
zákonným (resp. aplikačnou praxou rozpracovaným) požiadavkám podľa § 469a ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žalovaná v 1. rade úplne ignorovala skutočnosť, že pre platnosť dôvodov vydedenia je
potrebné, aby stav nezáujmu bol zavinený potomkom. Žalovaná v 1. rade v tomto smere nepredložila
žiadnu konkrétnu argumentáciu alebo dôkazy, (okrem návrhu svojho vypočutia) ktoré by preukázali,
že Žalobca bol zodpovedný za stav nezáujmu. Naopak, Žalobca vo svojej žalobe jasne a konkrétne
uviedol situácie, kedy sa pokúšal kontakt s Poručiteľom nadviazať, pričom tieto pokusy boli vždy zo

strany Poručiteľa odmietnuté alebo ignorované (okrem iného aj skutočnosťami o vzťahu Žalobcu so
starým otcom). Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení nijako nereaguje na argument Žalobcu, ktorý sa týka
vedomosti o zdravotnom stave Poručiteľa. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je totiž
základným predpokladom vydedenia skutočnosť, že potomok mal vedomosť o zdravotných problémoch
Poručiteľa a napriek tomu neposkytol potrebnú pomoc. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení úplne
ignorovala tento aspekt veci a nijako nevysvetlila, ako mal Žalobca o zdravotnom stave Poručiteľa

vedieť. Naopak, Žalobca sa aj v tomto smere pridržiaval svojej argumentácie spočívajúcej v tom,
že trvalý nezáujem Poručiteľa o Žalobcu ústil do stavu neinformovanosti Žalobcu o Poručiteľových
zdravotných ťažkostiach. Tvrdenie Žalovanej v 1. rade, že nevedela o existencii potomkov Poručiteľa,
je v kontexte predmetnej žaloby Žalobcu irelevantné a nijako neovplyvňuje posúdenie platnosti úkonu
vydedenia, ktorý je jednostranným úkonom Poručiteľa vo vzťahu k potomkovi (Žalobcovi). Žalobcom

poukázanýrodnýlist,rozvodovýrozsudokPoručiteľaamatkyŽalobcuspoločneavovzájomnejsúvislosti
s tvrdeniami žalobou poukázanými utvárajú celkovú povahu vzťahu Žalobcu a Poručiteľa, čo je pre
posúdenie nároku uplatňovaného v tomto konaní nepochybne kľúčové. Žalobca uviedol ako listinný
dôkaz predmetný rozsudok svojich rodičov aj preto, že Poručiteľ v úkonoch ktorými prišlo k vydedeniu
Žalobcu (napr. listina o vydedení ktorá je obsahom závetu zo dňa 13.10.2003) explicitne uvádzal, „...že

som mal súdom zakázané sa s nimi (Žalobcom a Žalovanou v 2. rade) stýkať....". Z predloženého
rozsudku z roku 1981 totiž nijako nevyplýva, že by súd upravoval alebo dokonca zakazoval Poručiteľovi
kontaktsoŽalobcom.Naopak,predmetnýrozsudoksatýkavýlučnerozvodumanželstvarodičovŽalobcu
a nijakým spôsobom neobsahuje rozhodnutie o zákaze alebo obmedzení styku medzi Poručiteľom a
Žalobcom. Predloženie tohto dôkazu je teda pre posúdenie veci zásadné, pretože preukazuje nesúlad

medzi tvrdeniami Poručiteľa a skutočnosťami preukázateľnými objektívnymi listinnými dôkazmi. Tento
nesúlad podporuje tvrdenie Žalobcu, že Poručiteľ sa snažil vykresliť situáciu spôsobom, ktorý nebol
založený na objektívnej realite, ale na jeho subjektívnom vnímaní vzťahu k Žalobcovi. Za účelom
ďalšieho preukázania, že stav nezáujmu nebol spôsobený Žalobcom, ale práve konaním Poručiteľa,
Žalobca navrhuje, aby súd vykonal dôkaz výsluchom svedkyne - matky Žalobcu. Účelom výsluchu je

potvrdenie skutočností uvádzaných Žalobcom v žalobe, a to najmä, že Poručiteľ od útleho detstva
Žalobcu aktívne odmietal nadviazať a udržiavať akýkoľvek rodinný kontakt (a okrem iného nemal
súdom zakázané stýkanie sa so Žalobcom) a že práve absencia záujmu zo strany Poručiteľa viedla
k nemožnosti vytvoriť rodinný vzťah medzi Poručiteľom a Žalobcom. Žalobca v bode 4 žaloby zo dňa
31.1.2025jednoznačnevymedzilnapádanýprávnyúkon,ktorýmjelistinaovydedeníPoručiteľa,spísaná

dňa 13.10.2003 ako súčasť závetu v notárskej zápisnici N 541/2003, Nz 91211/2003, spísanej JUDr.
Miloslavom Kováčom, notárom so sídlom v Bratislave. Tento úkon bol v žalobe následne ustálene
označovaný ako „Listina o vydedení". 10. Uvedenie iného dátumu v návrhu rozhodnutia (13.09.2003) v
žalobe bolo nedopatrením, ktoré zjavne nekorešponduje so skutkovým tvrdeniami žaloby. Žalobca preto
týmto vyjadrením pristupuje k spresneniu a zosúladeniu návrhu rozhodnutia so skutkovým opisom, aby

odstránil zrejmú nesprávnosť návrhu rozhodnutia uplatneného žalobou, ktorá predstavovala chybu v
písaní a teda zabezpečil jednoznačnosť návrhu rozhodnutia.

2. Žalovaná v rade 1/ sa vo veci písomne vyjadrila dňa 17.3.2025, pričom uviedla, že s poručiteľom,
otcom žalobcu, žila až do jeho smrti, 21 rokov. O tom, že tento má deti, nemala vedomosť. Nikdy ho

žiaden potomok v čase, keď s ním žila v spoločnej domácnosti, nenavštívil, nekontaktoval. Žalobca
predložil svoj rodný list, a rozvodový rozsudok svojich rodičov z roku 1981, kedy mal žalobca 4
roky. V predloženom rozsudku sú uvedené dôvody rozvratu manželstva rodičov žalobcu, nie vzťahu
žalobca a jeho otec, poručiteľ. Žalobca neopísal žiadne konkrétne skutočnosti, udalosti, okrem jednej
údajnej návštevy poručiteľa v jeho práci, z ktorých by bolo zrejmé, že so svojim otcom, poručiteľom

udržiaval kontakt. Žalobca poukazuje na svoj pekný vzťah so svojim starým otcom, nie so svojím otcom,
poručiteľom. A nevhodne naznačuje, že poručiteľ a jeho otec nemali pekný vzťah. Poručiteľ mal so
svojím otcom, starým otcom žalobcu veľmi pekný vzťah, staral sa o neho počas jeho choroby, pričom
tento umieral dlho a otec žalobcu sa o starého otca žalobcu osobne staral a poskytol mu tak potrebnústarostlivosť v starobe a chorobe, na rozdiel od žalobcu. Otec žalobcu žil striedavo v A. A. a v N.,
tak ako žalobca, prečo ho žalobca ani jeden krát nevyhľadal, nekontaktoval, neuvádza. Žalovaná v 1.
rade nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi, ale chce byť vypočutá a uviesť, že s poručiteľom žila v

spoločnej domácnosti viac ako 20 rokov a o tom, že poručiteľ, otec žalobcu mal deti, až do jeho smrti,
nevedela. Je zrejmé, že listina o vydedení bola spísaná formou notárskej zápisnice a obsahuje zákonné,
formálne náležitosti. Dôvody vydedenia sú uvedené v listine o vydedení s konkrétnym skutkovým
opisom. Opisom, tak ako tento poručiteľ v čase spísania vnímal. V zmysle pomerne rozsiahlej judikatúry
súdy už vyslovili názor, že skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje

opravdivýzáujem,ktorýbyakopotomokprejavovaťmal,môžuspočívaťvnezáujmeapasivitepotomkao
poručiteľa, ale aj v správaní, ktorým síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcim
náležitému správaniu potomka k rodičovi v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je zrejmé, že
žalobca o svojho otca, poručiteľa neprejavoval žiadny záujem. Žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz o tom, že by on osobne poručiteľa, svojho otca, kontaktoval, zaujímal sa o neho. Materiálnou
náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu existencia

konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. V danom prípade k uvedeniu dôvodu vydedenia
došlo,keďporučiteľjednoznačnevlistineovydedeníuviedol,žetýmtodôvodomjetrvaléneprejavovanie
opravdivého záujmu zo strany žalobcu o poručiteľa, ktorý by ako potomok mal prejavovať a v rozpore
s dobrými mravmi neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe. Poručiteľ v listine o vydedení opísal
správanie sa svojho syna, žalobcu, ktoré pociťoval ako „krivdu“ a nezáujem o svoju osobu.

Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že o poručiteľa, svojho otca prejavoval záujem,
snažil sa ho počas života kontaktovať a žalovaná v 1. rade je tak toho názoru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhujem
žalobu zamietnuť a žalovanej v 1. rade priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 17.4.2025 uviedla, že predložením Notárskej zápisnice číslo N 541/2003, Nz

91211/2003 zo dňa 13.10.2003 spísanou notárom so sídlom v Bratislave JUDr. Miloslavom Kováčom,
kdesauvádzaposlednávôľaporučiteľaJ.B.,dátumnarodeniaXX.XX.XXXX,rodnéčísloXXXXXX/XXX,
trvale bytom D. XXX/XX N., v ktorej určil výslovnú vôľu, že pre prípad jeho smrti všetok svoj majetok,
ktorý vlastnil, zanecháva svojej družke F. D., pre prípad, že by sa ona smrti poručiteľa nedožila, tak
určil ako dediča jej syna N. D., zároveň je v notárskej zápisnici uvedené, že poručiteľ vydeďuje svoje

dve deti žalobcu A. B. a žalovanú v 2. rade B. F., poukázala na to, že uvedená notárska zápisnica
má všetky zákonné náležitosti, pričom dodala, že je nepochybné, že žalovaná v 1. rade je oprávnenou
závetnou dedičkou poručiteľa. Žalovaná v 1. rade sa jasne vyjadrila ku skutočnosti, že žalobca aj napriek
jeho argumentácii nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mal snahu poručiteľa skontaktovať
v čase od svojej dospelosti, nejavil o poručiteľa žiaden záujem, ani ho neinformoval o významných

životných udalostiach v svojom osobnom živote. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom,
že by poručiteľa kontaktoval. Aj vo svojom vyjadrení zo dňa 26.03.2025 poukazuje iba na rodný list a
rozvodový rozsudok poručiteľa a matky žalobcu z roku 1981, kedy mal žalobca 4 roky. Poručiteľ si bol
vedomý toho, že vzhľadom na skutočnosť, že bol žalobca rozsudkom súdu Slovenskej socialistickej
republiky sp. zn. 6C 136/80-15 zverený matke do výchovy a opatery, mohla matka žalobcu brániť v ich

kontakte, čo aj podľa jeho tvrdení robila, ale po dosiahnutí plnoletosti poručiteľ očakával, že je už žalobca
dospelý a môže svojho otca vyhľadať alebo ho inak kontaktovať. Toto sa však nikdy zo strany žalobcu
neudialo. Z uvedených tvrdení žalobcu je zjavné, že jeho matka vzťah s otcom nepodporovala, ba priam
až bránila v kontakte, a tým ona sama spôsobila, že žalobca si k otcovi žiaden vzťah nevytvoril, a teda je
zjavné, že nekontaktovanie poručiteľa bolo spôsobené samotným žalobcom. Žalobca tak v tomto smere

neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol žiaden relevantný dôkaz o jeho snahe otca skontaktovať.
Poručiteľ v listine o vydedení popisuje stav dlhodobého nezáujmu detí o svojho otca, čo pochopiteľne
vyústilo do skutočnosti, že ich nezáujem bol dôsledkom aj nevedomosti o zdravotnom stave poručiteľa.
Pre súd je podstatné, či v čase spísania listiny o vydedení existovali dôvody, pre ktoré sa poručiteľ takto
rozhodol za plnej príčetnosti a právnej spôsobilosti, nakladať so svojím majetkom v čase jeho smrti, čo

prejavil ako svoju slobodnú vôľu v právne stanovenej a platnej forme, a to formou notárskej zápisnice
zo dňa 13.10.2003. Žalobca nepreukázal žiadnu formu kontaktu, nepodarilo sa mu preukázať, že by
v rozhodnom čase, a to v čase spísania listiny o vydedení tieto skutočnosti boli inak, ako ich popísal
poručiteľ vo svojej poslednej vôli. Do smrti poručiteľa, čo bolo v roku 2024 sa oňho žalobca absolútne
nezaujímal, poručiteľ mal vážne zdravotné problémy a starala sa oňho len jeho družka a to dlhých viac

ako 20 rokov, počas ktorých ani len netušila, že poručiteľ nejaké deti má.
Skutočnosť, že žalovaná v 1. rade o tom, že žalobca je syn poručiteľa nevedela, preukazuje len
dôvodnosť a dôveryhodnosť poručiteľovej poslednej vôle, na rozdiel od tvrdení žalobcu, ktorý navrhuje
vypočuť svoju matku. Matka žalobcu nežila s poručiteľom minimálne od roku 1981, svojim postojomnepodporovala vzťah žalobcu a poručiteľa. Matka žalobcu v tomto spore nie je preto relevantnou osobou
posúdenia neexistencie dôvodov pre vydedenie žalobcu. A jej výsluch, aj vzhľadom na jej zaujatosť vo
vzťahu k žalobcovi, považujeme za nepodstatný v tejto veci, a navrhujeme návrh na vykonanie tohto

dôkazu–výsluchumatkyžalobcu,zamietnuť.Žalobcanadobudolplnoletosťvroku1995,poručiteľspísal
svoju poslednú vôľu v roku 2003. Do poručiteľovej smrti, t.j. do roku 2024 neprejavil žalobca o poručiteľa
záujem. To je dostatočne dlhá doba, kde mal žalobca priestor nejakou formou skontaktovať sa so svojím
otcom, nestalo sa tak. Žalobca v bode 7. považuje za zásadné to, že žalobca uviedol v listine o vydedení,
že mal súdom zakázané sa s deťmi stýkať, pretože to podľa žalobcu poukazuje na nesúlad medzi

tvrdeniami poručiteľa a listinnými dôkazmi, a teda že išlo len o subjektívny postoj poručiteľa, ktorý nebol
založený na objektívnej realite. Poručiteľ nemal právne vzdelanie, a teda to ako popísal skutočnosti v
listineovydedeníniejemožnéstriktnevykladaťapovažovaťtozazásadné.Poručiteľvlistineovydedení
jasne uvádza, že očakával snahu o kontakt s deťmi po dovŕšení ich plnoletosti, aby neboli ovplyvnené
konaním svojich matiek, no nestalo sa tak počas jeho života. Jediný preukázateľný záujem žalobcu je o
zanechaný majetok poručiteľa. Ako sme vyššie uviedli matka žalobcu s poručiteľom nežila od roku 1981,

nevytvárala podmienky na utužovanie vzťahu syna s otcom, zo samotných tvrdení žalobcu je zjavné, že
jeho matka vzťah s otcom nepodporovala, ba priam až bránila v kontakte, a tým ona sama spôsobila,
že žalobca si k otcovi žiaden vzťah nevytvoril, a teda je zjavné, že nekontaktovanie poručiteľa bolo
spôsobené samotným žalobcom. Keďže poručiteľ v listine o vydedení uvádza, že mal zakázaný styk s
deťmi, je na uvážení súdu, či poručiteľ nemal na mysli bránenie a zákazy zo strany matky žalobcu. Máme

za to, že výsluch matky žalobcu bude irelevantný k spornej veci, a to hlavne z dôvodu, že žalobca je
plnoletý muž, ktorý sám mal možnosť otca kontaktovať a do jeho smrti tak neurobil a nepredložil žiadne
dôkazy, že by k tomu došlo

3. Žalovaná v rade 2/ vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.3.2025 uviedla, že nárok žalobcu uznáva

a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. Ona ako druhá dedička podala na Okresnom súde Trenčín totožnú
žalobu, týkajúcu sa jej osoby, ktorá sa vedie pod sp.zn. 17C/2/2025.

4. Súd vykonal pojednávanie dňa 23.6.2025 v prítomnosti sporových strán, pričom vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu a žalovanej v rade 1/, svedkyne J. B. a listinnými dôkazmi - rodný list žalobcu z

č.l. 11, rozsudok Okresného súdu Bratislava – vidiek sp.zn. 6C/136/1980, fotografie z č.l. 13, úmrtný list
poručiteľa z č.l. 46, zápisnica Mestského súdu Bratislava IV. zo dňa 24.9.2024, Dnot/135/2024 spolu
s notárskou zápisnicou zo dňa 13.10.2003, č. N 541/2003, uznesenie OS TN zo dňa 17.12.2024, č.k.
11D/903/2024-142, úmrtným listom Q. B. a zistil nasledovný skutkový stav:

5.Medzisporovýmistranaminebolosporné,žežalobcajesynomporučiteľaJ.B.,C.B.,nar.XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX a J. B., nar. X.XX.XXXX. Manželstvo rodičov žalobcu bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava – vidiek sp.zn. 6C/136/1980, pričom vtedy maloletý žalobca bol zverený
do osobnej starostlivosti svojej matky a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 350,- Kčs. Iná
úprava práv a povinností k maloletému žalobcovi vo vzťahu k jeho rodičom nebola súdom prejednávaná.

V konaní bolo preukázané, že poručiteľ spísal vo forme notárskej zápisnice listinu o vydedení, ktorou
vydedil žalobcu a jeho potomkov z dôvodov podľa § 469a písm. a) a b) Občianskeho zákonníka.

6. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí
od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

8. Podľa § 469a Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.9. Podľa § 469 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2

10. Podľa § 469 ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

11. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

12. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

13. Súd v prvom rade skúmal procesnú prípustnosť žaloby a dospel k záveru, že táto podmienka je
upodanejžalobysplnená,nakoľkosajednáožalobupodľa§137písm.d)Civilnéhosporovéhoporiadku,

ktorej prípustnosť vyplýva priamo z osobitného predpisu. Takýmto predpisom je Civilný mimosporový
poriadok, ktorý v § 194 ods. 1 výslovne predpokladá podanie určovacej žaloby, pokiaľ vyvstane v
dedičskom konaní sporná skutočnosť, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie o dedičskom práve.
Žalobca podal predmetnú žalobu po tom, čo bol uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.12.2024,
č.k. 11D/903/2024-142, Dnot/135/2024 na podanie takejto žaloby odkázaný, pričom túto podal včas,

v jednomesačnej lehote určenej uznesením (právoplatnosť uznesenia dňa 3.1.2025, žaloba na súd
bola podaná dňa 31.1.2025). Pre sporové konanie, začaté na základe návrhu podaného odkázanými
dedičmi (§ 175k ods. 2 O.s.p. – teraz § 194 ods. 1 CMP), treba považovať všetkých účastníkov konania
v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. (teraz § 78 ods.1
CSP), a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov (R 65/2003). Procesným dôsledkom

nerozlučného spoločenstva je, že a) rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom),
b) práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých
spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých
spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez
zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo

len jedného zo spoločníkov (napr. podanie odvolania) je účinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom.
Súd v tomto smere konštatuje, že táto podmienka bola zo strany žalobcu splnená.

14. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav vôle poručiteľa, ktorým odoberie svojmu potomkovi ako
dedičovi právo dediť, ktoré by mu inak patrilo, pričom musí spĺňať materiálne a formálne náležitosti

ustanovené zákonom. Materiálnoprávnou náležitosťou vydedenia (okrem všeobecných náležitostí
právnych úkonov) je existencia konkrétneho zákonného dôvodu vydedenia (§ §469a ods. l Občianskeho
zákonníka) a formálnoprávnou náležitosťou vydedenia je vyhotovenie listiny o vydedení v písomnej
forme obsahovo rovnakej s náležitosťami závetu s uvedením dôvodu vydedenia (§469a ods. 3
Občianskeho zákonníka). V prípade, že niekto tvrdí, že je dedičom a tým popiera dedičského právo

toho, koho na základe výsledkov doterajšieho konania považuje za domnelého dediča dedičský súd,
hovoríme o tzv. spore o dedičské právo. Civilný mimosporový poriadok rozlišuje, či spor o dedičské právo
vzniká z dôvodu spornej právnej otázky alebo rozhodnutie sporu o dedičské právo závisí na posúdení
spornej skutkovej otázky. V prvom prípade je túto oprávnený posudzovať dedičský súd resp. notár ako
súdny komisár. V druhom prípade na posúdenie dedičský súd nie je oprávnený naopak je povinný (ak

nedosiahne zmier) odkázať účastníka, ktorého skutkové tvrdenia vyhodnotil ak menej pravdepodobné,
na podanie žaloby. Súd v prejednávanom konaní vzhľadom na uvedené nie je oprávnený skúmať sporné
právne otázky, a preto sa otázkou platnosti listiny o vydedení vo vzťahu k formálnoprávnym náležitostiam
tejto listiny nebude zaoberať. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2012, sp.zn.
4Cdo/194/2011 dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný

tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému.

15. Čo sa týka dôvodov pre platné vydedenie, v prejednávanom prípade sa poručiteľ dovolával 2
dôvodov podľa písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených
v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe

neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne
možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna
možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať
osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, tedav rozpore s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sauplatňujeapresadzujevzájomnáslušnosť,ohľaduplnosťavzájomnérešpektovanie.Skúmanietýchto
predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu.

16. V prejednávanej veci tento dôvod vydedenia vo vzťahu k žalobcovi bol vymedzený takto: „ ... ani ich
nezaujímal môj zdravotný stav, keď som mal zdravotné problémy a tak mi v rozpore s dobrými mravmi
neposkytli a neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, čo som psychicky veľmi negatívne pociťoval.“
Podmienkou pre danosť uvedeného dôvodu vydedenia je odkázanosť poručiteľa na pomoc v chorobe,

vedomosť potomka o tejto odkázanosti a potomkova možnosť a schopnosť túto pomoc poskytnúť.
Z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by poručiteľ ku dňu spísania listiny o vydedení bol odkázaný
na pomoc žalobcu resp. že by túto pomoc vôbec potreboval. V čase spísania listiny o vydedení mal
žalobca52rokovt.j.bolvproduktívnomveku.Akovyplynulozvýpovedejehodružky–žalovanejvrade1/
v čase, keď sa títo spoznali (2003-2004) poručiteľ netrpel žiadnymi zdravotnými problémami, tieto u neho
nastali oveľa neskôr po spísaní listiny o vydedení (podľa výpovede žalovanej v rade 1/ až v roku 2011

bol hospitalizovaný na neurológii). Nakoľko podmienky vydedenia musia byť splnené ku dňu spísania
listiny o vydedení, súd na neskoršiu potrebu pomoci pre poručiteľa prihliadať nemohol, a preto splnenie
aj ďalších podmienok (odkázanosť na túto pomoc a vedomosť potomka o tejto odkázanosti) pre platnosť
vydedenia neskúmal.

17. Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), teda že potomok o poručiteľa
trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je dôvodom, ktorý bude
treba posúdiť objektívne, či išlo o taký nezáujem, ktorý bol trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči
poručiteľovi ani minimálny záujem o jeho život a zdravie, a pod. súdna prax sa zhodla tiež na tom, že o
neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka

sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.

18.Vprejednávanejvecitentodôvodvydedeniavovzťahukžalobcovibolvymedzenýtakto:„manželstvá
s matkami mojich detí boli rozvedené a ja som napriek mojim výzvam stratil s deťmi akýkoľvek kontakt.
Voči deťom som až do ich plnoletosti plnil vyživovacie povinnosti a to napriek skutočnosti, že som mal

súdom zakázané sa s nimi stýkať. Vydedené deti však ani po dosiahnutí plnoletosti nikdy neprejavili
záujem sa so mnou stretnúť, spoznať svojho otca. Neviažu nás žiadne rodičovské či iné citové putá.
Nikdy ma doma nenavštívili ani sa so mnou nekontaktovali.... Deti o mňa teda dlhodobo neprejavujú
záujem, ktorý by mali ako potomkovia prejavovať.“ V tomto smere nebolo medzi sporovými stranami
sporné, že žalobca a poručiteľ sa navzájom nenavštevovali, že žalobca nemal vedomosť o živote

poručiteľa, jeho problémoch či zdravotných ťažkostiach. Takýto stav by mohol byť vnímaný tak, že
žalobca ako potomok neprejavoval skutočný záujem o svojho otca, ktorý ako potomok prejavovať
mal. Súd mal v konaní rovnako preukázané, že ani poručiteľ o svojho syna záujem neprejavoval.
Avšak ako bolo uvedené vyššie, pre platné vydedenie neopomenuteľného dediča nestačí len samotná
existencia stavu nezáujmu, ale musí byť preukázané, že tento stav vznikol v dôsledku zavineného

konania potomka, v tomto prípade teda žalobcu. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu a jeho matky ako
svedkyne poručiteľ už od útleho detstva žalobcu neprejavoval záujem o svojho syna - netrávil s ním
žiadnyčas,čiužvrámcipravidelnejšiehostykunapr.vrámcivíkendovaleboprivýnimočnýchudalostiach
ako napr. meniny, narodeniny či Vianoce alebo prázdniny. Hoci v listine o vydedení poručiteľ tvrdil, že
mal zakázaný styk so žalobcom, túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať, pričom ani samotný poručiteľ

k nej viac neuviedol. Je jasné, že aby mal rodič zakázaný styk so svojím dieťaťom, o tomto by musel
rozhodnúť súd, pričom zákon o rodine č. 94/1963 Zb., platiaci v období maloletosti žalobcu predmetnú
situáciu upravoval vo svojom § 27 ods. 3, podľa ktorého ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa,
súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho i zakáže. Vydanie takéhoto rozhodnutia nebolo v konaní
zistené, ani poručiteľom tvrdené. Ak by takéto rozhodnutie predsa existovalo, je veľká pravdepodobnosť,

že by naň poručiteľ vo svojej listine o vydedení poukázal. Pokiaľ poručiteľ poukazoval na skutočnosť, že
napriek zákazu styku si plnil svoju vyživovaciu povinnosť, táto skutočnosť nijakým spôsobom nemôže
byťhodnotenánaprospechporučiteľaaleboakojehoveľká„obeť“,nakoľkovyživovaciapovinnosťrodiča
k dieťaťu je jeho zákonná povinnosť a nie prejav jeho dobrej vôle, a to aj v prípade ak by mal styk
s dieťaťom zakázaný. V tomto smere je tiež nutné poukázať na skutočnosť, že tento styk by mu bol zo

strany súdu zakázaný, iba v prípade ak by to bolo potrebné v záujme zdravia dieťaťa, čo možno inak
povedaťajtak,žetentobymubolzakázanýibavprípade,akbyrodičsvojmudieťaťunejakýmspôsobom
ubližoval. Súd rovnako za nepreukázané považoval tvrdenie poručiteľa, že ani v dospelosti žalobca
o neho neprejavil záujem. Súd uveril výpovedi žalobcu, podporenú výpoveďou jeho matky, že sa otcaviackrát pokúšal skontaktovať a to nielen do dosiahnutia plnoletosti, najmä prostredníctvom deda – otca
poručiteľa,aleajpodosiahnutíplnoletosti,avšakboltopráveporučiteľ,ktorýakýkoľvekkontaktodmietol.
Tomuto konštruktu nasvedčujú aj okolnosti, o ktorých vypovedala žalovaná v rade 1/, ktorá s ním žila

ako družka viac ako 20 rokov. V prvom rade ide o to, že ona ako jeho životná partnerka sa o existencii
jeho detí dozvedela až po jeho smrti (poručiteľ počas 20 rokov spoločného života sa jej o svojich deťoch
nezmienil); ak by poručiteľ mal záujem sa so svojimi deťmi stretávať, bolo by logické, aby sa o takomto
trápení (že jeho vlastné deti ho nechcú vidieť resp. že sa o neho nezaujímajú) človeku, s ktorým zdieľa
svoj život, zmienil. Rovnako aj dátum spísania závetu a listiny o vydedení (táto bola spísaná v čase,

keď ešte žalovaná v rade 1/ nebola jeho družkou) nasvedčuje tomu, že to bol skôr poručiteľ, ktorý
chcel svoje deti zo svojho života vymazať, keď v čase, keď nemal žiadne zdravotné problémy a bol
v produktívnom veku, sa rozhodol celý svoj majetok odkázať žene, s ktorou sa len nedávno zoznámil
(podľa tvrdení žalovanej v rade 1/ o začiatkoch spoločného spolužitia žalovanej v rade 1/ a poručiteľa
došlo až počas roku 2004) a jej synovi, ak by ho táto neprežila. K týmto okolnostiam ešte pristupuje aj
fakt, že okolnosti, pre ktoré deti vydeďuje nijakým bližším spôsobom nepopísal resp. nepreukázal, hoci

túto možnosť mal. Vzhľadom na veľmi vágne vyjadrenia typu – mal zakázaný styk, hoci neuviedol kedy
a kým, riadne plnil vyživovaciu povinnosť bez podopretia nejakými dôkazmi, nemožno dôkazné bremeno
o neexistencii týchto skutočností prenášať na žalobcu, nakoľko nie je v jeho schopnostiach neexistenciu
týchto tvrdených skutočností preukázať. Súd vzhľadom na uvedené, prijal záver, že výpoveď žalobcu
o tom, že to bol práve poručiteľ, kto neprejavovanie opravdivého záujmu žalobcu spôsobil, považoval

za vierohodnú. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom nevzniká iba preto, že sa dieťa narodí, ale na tomto
ako akomkoľvek inom medziľudskom vzťahu je potrebné pracovať. Je nemysliteľné dávať za vinu
žalobcovi, že ako potomok neprejavoval záujem o svojho otca, ak tento počas obdobia jeho detstva, t.j.
obdobia, keď ho žalobca ako dieťa potreboval, neprejavoval záujem o svojho potomka. Napriek tomu
dieťa má mnohokrát tendenciu dať aj takémuto rodičovi ešte ďalšiu šancu, aby vstúpil do jeho života

v plnoletosti a súd uveril žalobcovi, že aj v jeho prípade tomu tak bolo. Napriek odmietaniu žalobcu
samotným poručiteľom počas jeho mladosti, žalobca oznámil poručiteľovi narodenie jeho dcéry, nakoľko
existencia vnúčaťa môže mnohé rodinné krízy vyriešiť a vzťahy urovnať, avšak ani táto informácia
neviedla k sledovanému cieľu – zblíženiu otca a syna, preto je pochopiteľné, že k ďalšiemu kontaktu zo
stranyžalobcuvočiporučiteľovinedošlotak,akootomvypovedalažalovanávrade1/.Zatakejtosituácie

súd konštatuje, že nezáujem žalobcu bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, a preto nie
je daný dôvod vydedenia v zmysle § 469a písm. b) Občianskeho zákonníka.

19. Súd vzhľadom na uvedené, preto rozhodol, že dôvody vydedenia tak, ako ich uviedol poručiteľ voči
žalobcovi nie sú dané.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú

dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnou
sporovou stranou v predmetnom konaní sa stal žalobca, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, a preto mu

súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná v rade 1/ sa domáhala aplikácie
§ 257 Civilného sporového poriadku s poukazom na svoj sociálny status žalobkyne a skutočnosť, že
o skutočnostiach prezentovaných na pojednávaní nemala vedomosť. Súd však konštatuje, že tento spor
bol vyvolaný práve ňou, keď táto v rámci dedičského konania rozporovala skutočnosti, tvrdené žalobcom
o tom, že dôvody na vydedenie jeho ako potomka poručiteľom ako otcom nie sú dané, a to aj napriek

skutočnosti,žeoživotežalobcuajehootcanemalaabsolútnežiadneinformácie,apretosvojímpostojom
zapríčinila vznik uvedeného sporu. Iba skutočnosť, že je starobnou dôchodkyňou, súd nevyhodnotil ako
dôvod hodný osobitného zreteľa. Takéto dôvody súd nezistil ani v prípade žalovanej v rade 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský

súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).